Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/556/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215207767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený Mgr. Henrich Schindler,
advokátska kancelária, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému G. N., nar.
X.X.XXXX, P. X. XX, XXX XX C., o zaplatenie 219,49 Eur s prísl., dňa 29.7.2016 bez nariadenia
pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,10 Eur a úroky z omeškania vo výške 5,15
% p.a. zo sumy 200,- Eur odo dňa 13.7.2014 do 24.7.2014 a odo dňa 25.7.2014 do
zaplatenia zo sumy 160,10 Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu vo výške
219,49 Eur a úroky z omeškania vo výške 5,15 % p.a. odo dňa 13.7.2014 do 24.7.2014 zo sumy 204,39
Eur, odo dňa 25.7.2014 do zaplatenia zo sumy 164,49 Eur a trovy konania.

2. Podľa žalobcu medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 11.6.2014 k
uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaný prijal
návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na
základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-
Eur.

3. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej
lehote do dňa 12.7.2014.

4. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom.

5. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhuzmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

6. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku.

7. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 204,39 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
vo výške 200,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 4,39 Eur.

8. Dohoda o odplate za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je v
súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, pričom výšku odplaty si žalovaný určil sám na
webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru.

9. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 12.7.2014, teda v lehote nepresahujúcej tri mesiace, preto

úver poskytnutý žalovanému nie je v zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona číslo 129/2010 Z.z. nie je
spotrebiteľským úverom.

10. Žalovaný dlžnú sumu nevrátil v lehote splatnosti, preto v zmysle čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy
s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. v platnom znení si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o
5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,15 % p.a. a zo sumy 204,39 Eur odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti až do zaplatenia.

11. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi. V
zmysle článku IV. bod 5. Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- Eur. Žalovaný bol uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy
riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne a včas
svoj záväzok.

12. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 259,39 Eur s príslušenstvom (súčet istiny,
dohodnutej odplaty a celkových nákladov).

13. Žalovaný od podania žaloby uhradil celkovú sumu 39,90 Eur, pričom poslednú úhradu vykonal dňa

27.4.2014.

14. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.). Právne účinky, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom, zostávajú
zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

15. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 17.12.2015, teda za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Na konanie o žalobe žalobcu je ale podľa § 470 ods. 1, 2
zákona číslo 160/2015 Z.z. treba použiť už tento nový procesný predpis s tým, že právne účinky, ktoré
v konaní nastali do 1.7.2016, zostávajú zachované.

16. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

17. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia nie sú sporné, keď žalovaný napriek
výzve súdu ich nespochybnil. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej
stránke dňa 21.7.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.7.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

18. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby žalobcu a predložených listín.19. Prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku žalobca dňa 11.6.2014 uzavrel so žalovaným Rámcovú

zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
(ďalej iba „Rámcová zmluva“).

20. Z obsahu Rámcovej zmluvy a Zmluvy vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému ako
spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur s jednorazovým čerpaním,

bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, najneskôr v nasledujúci
pracovný deň po uzatvorení zmluvy.

21. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 204,39 Eur najneskôr
dňa 12.7.2014.
22. Žalobca tvrdí, že aj keď on svoj záväzok poskytnúť žalovanému úver splnil riadne a včas, žalovaný

svoj záväzok zo Zmluvy nesplnil, keď do dňa podania žaloby (žaloba žalobcom bola podaná dňa
17.12.2015) splnil iba čiastočne, úhradou sumy 39,90 Eur.

23. Podľa žalobcu dlh žalovaného po započítaní žalovaným poskytnutého plnenia, je vo výške 219,49
Eur, ktorý pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 200,- Eur, individuálne dohodnutej odmeny

vo výške 4,39 Eur a náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- Eur (spolu 259,39
Eur mínus 39,90 Eur).

24. Žaloba žalobcu bola žalovanému doručená do vlastných rúk s výzvou podľa vtedy platného
ustanovenia § 114 O.s.p., sa k jej obsahu písomne vyjadriť vo výzve uvedenej lehote. Žalovaný na výzvu

súdu nereagoval a k žalobe žalobcu sa nevyjadril. Z uvedeného súd vyvodil záver, že žalovaný tvrdenia
žalobcu produkované v žalobe nepopiera. Súd preto nemohol mať pochybnosti o žalobcom tvrdenom
uzavretí oboch zmlúv dňa 11.6.2014, obsahu, ako vyplýva z ich písomného vyhotovenia žalobcom súdu
predloženého spolu so žalobou a ani o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému vo výške 200,-
Eur.

25. Vzhľadom na obsah zmlúv, ktorými bol založený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a v
rámci ktorého žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200,- Eur, súd primárne sa
zaoberal otázkou právneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

26. Je treba prisvedčiť žalobcovi, pokiaľ tvrdí, že poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo
výške 200,- Eur, za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy, nie je možné kvalifikovať ako spotrebiteľský
úver v zmysle vtedy platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „o spotrebiteľských
úveroch“).

27. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez
ďalších poplatkov.

29. Napriek tomu, ale vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, teda spotrebiteľským vzťahom definovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka.
Súd pritom dodáva, že použitie Občianskeho zákonníka na vzťah, ktorého obsahom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov, v prípade ak aj nejde o spotrebiteľský úver, zákon č. 129/2010
Z.z. nevylučuje, ako o tom svedčí ustanovenie § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého:
ustanoveniamitohtozákonaniesúdotknutéustanoveniaObčianskehozákonaaniosobitnýchpredpisov.

Naviac aj na takýto zmluvný vzťah je potrebné aplikovať v zmysle § 24 tohto zákona jeho niektoré
ustanovenia.30. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 11.6.2014, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Žalobca Friendly Finance Slovakia s.r.o. je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice
I, v oddiele Sro, vložka číslo 30985/V ako právnická osoba s predmetom činnosti poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení mal v zmysle
definície § 52 Občianskeho zákonníka postavenie dodávateľa, lebo konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a žalovaný postavenie spotrebiteľa, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti.

32. Nakoniec vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a
zmluvu, ktorou tento vzťah bol založený, ako spotrebiteľskú zmluvu, definoval aj samotný žalobca v

žalobe.

33. Žalobca ale svoj vzťah so žalovaným právne posudzuje ako vzťah z úverovej zmluvy podľa
ustanovenia § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah zmluvy dňa 11.6.2014 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, však s takýmto právnym hodnotením, súhlasiť nie je možné.

34. Strany zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na dočasné
užívanie označili ako „Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“.

35. Slovenský právny poriadok rozoznáva dva základné typy zmlúv, na základe ktorých veriteľ poskytuje

dlžníkovi peňažné prostriedky na dočasné užívanie, a to: 1. zmluvu o úvere a 2. zmluvu o pôžičke.

36. Zmluva o úvere je právne upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a násl.) ako tzv. absolútny
obchodnoprávny záväzkový vzťah a zmluva o pôžičke v Občianskom zákonníku (§ 657 a násl.).

37. Napriek rovnakému účelu oboch zmlúv, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
dlžníkovi, na ich dočasné užívanie dlžníkom, existujú medzi oboma zmluvami určité rozdiely. Medzi
základné rozdiely patrí, že úver je vždy poskytovaný za úrok, ktorý je považovaný za odplatu (cenu) pre
veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov a dohoda o úroku je podstatnou časťou zmluvy o úvere
(§ 502 Obchodného zákonníka). Oproti tomu pri peňažnej pôžičke v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, síce úroky možno v zmluve dohodnúť, nie je to však povinnosť a peňažná pôžička, na rozdiel
od úveru, tak môže byť aj bezúročná.

38. Zmluvou dňa 11.6.2014 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným prostriedkami diaľkovej
komunikácie, sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnúť krátkodobý

bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur a ako to už súd konštatoval v bode 24 dôvodov tohto
rozsudku, svoj záväzok žalobca splnil a žalovanému peňažné prostriedky v sume 200,- Eur aj poskytol.
Žalobca tak žalovanému peňažné prostriedky poskytol bezúročne. Zmluva o poskytnutí peňažných
prostriedkov preto postráda základný znak, ktorým je charakterizované poskytnutie peňažných
prostriedkov v prípade úveru v zmysle úpravy danej Obchodným zákonníkom v ustanoveniach § 497

a násl.

39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

40. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadovanéza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka

ročného obdobia.

41. Zmluva dňa 11.6.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným preto nie je zmluvou o úvere, napriek
tomu, že zmluvné strany ju za takúto zmluvu označili.

42. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

43. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej

akosti, spravidla toho istého druhu.

44. Zmluva stranami uzavretá dňa 11.6.2014, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 200,- Eur, je zmluvou o pôžičke, predmetom ktorej
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 200,- Eur žalobcom žalovanému, oproti záväzku

žalovaného túto pôžičku vrátiť najneskôr dňa 12.7.2014.

45. Žalovaný svoj záväzok vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v sume 200,- Eur splnil iba čiastočne,
keď dňa 24.7.2014 uhradil (vrátil) žalobcovi 39,90 Eur. Zvyšnú časť požičaných peňažných prostriedkov
v sume 160,10 Eur žalovaný nevrátil žalobcovi doposiaľ, preto vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v

uvedenej výške súd žalovanému uložil.

46. S poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka žalobca okrem vrátenia sumy 200,- Eur
žiadal, aby žalovaný mu zaplatil individuálne dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru vo výške 4,39 Eur
a s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka a čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške
55,- Eur.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že v prípade poskytnutia úveru, ktorý by bolo možné právne
posudzovať podľa ustanovení § 497 a násl. Obchodného zákonníka, ustanovenie § 499 Obchodného
zákonníka pripúšťa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Žalobca však žalovanému

neposkytol úver ale pôžičku v zmysle § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 657 a násl.
pri poskytnutí peňažnej pôžičky ale nedovoľuje dojednanie odplaty, preto dojednanie odplaty medzi
žalobcom a žalovaným je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 657 a násl. Občianskeho
zákonníka) a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je tak táto časť zmluvy absolútne neplatná.
Žalobcovi preto ním žiadanú odplatu vo výške 4,39 Eur nebolo možné priznať.

49. Naviac súd dodáva, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, podľa ktorého ide o individuálne
dohodnutú odplatu. Žalovaný si totiž zvolil len výšku žiadaných finančných prostriedkov a zmluvu ak
chcel uzavrieť, musel súhlasiť s odplatou stanovenou žalobcom. Výška odplaty sa odvíjala od výšky
pôžičky úveru a doby jej splatnosti. Pri konkrétnej sume pôžičky a konkrétnej dobe jej splatnosti bola

výška odplaty určená žalobcom a preto žalovaný ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijal alebo ju
mohol ako celok odmietnuť. Nešlo tak o individuálne dohodnutú podmienku v zmysle ustanovenia § 52
a násl. Občianskeho zákonníka.

50.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

51. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú jej
príslušenstvom. Žalobcom žiadaná suma 55,- Eur tvoriaca podľa žalobcu skutočne vynaložené nákladyvšak nie je možné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky a tým ani za príslušenstvo
pohľadávky v zmysle citovaného § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

52. Žalobca v žalobe tvrdí, že suma 55,- Eur predstavuje náklady podľa článku IV. bod 5. Rámcovej
zmluvy.

53. Podľa čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná

o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy. SMS, e-
mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta
(ďalej len „náklady“). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15,- Eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové

náklady vo výške ďalších 10,- Eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- Eur,
spracovanieaurgenciepriomeškanísúhradouúveruvrátanevypracovaniaštvrtejupomienkyaprípravy
prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške 30,- Eur.

54. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

55. Skutočnosti uvedené v bode 53 dôvodov tohto rozsudku robia článok IV. bod 5. Rámcovej zmluvy,

o ktorý žalobca opiera svoj nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 55,- Eur,
neurčitým a nezrozumiteľným a tým podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatným.
Pre jeho absolútnu neplatnosť nemožno z neho vyvodiť záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
55,- Eur.

56. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žaloba žalobcu v časti, pokiaľ sa domáha zaplatenia odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 4,39 Eur a náhrady nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo
výške 55,- Eur, ako nedôvodnú zamietol.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Žalovaný pôžičku sa zaviazal vrátiť najneskôr do 12.7.2014. Do uvedeného dňa splatnosti však

žalovaný nevrátil ani len časť pôžičky, preto dňom 13.7.2014 sa dostal voči žalobcovi do omeškania so
zaplatením 200,- Eur a v omeškaní so zaplatením tejto sumy bol až do 24.7.2014, kedy zaplatil sumu
39,90 Eur a tak od 25.7.2014 až doposiaľ je v omeškaní so zaplatením sumy 160,10 Eur. Žalovanému
tak vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 200,- Eur za dobu od 13.7.2014 do
24.7.2014 a zo sumy 160,10 Eur od 25.7.2014 až doposiaľ, vo výške podľa vykonávacieho predpisu,

ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

59. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 13.7.2014, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu počiatku omeškania žalovaného vo výške 0,15 % p.a.
žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne.

61. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160,10 Eur a úroky z omeškania vo výške

5,15 % p.a. zo sumy 200,- Eur odo dňa 13.7.2014 do 24.7.2014 a odo dňa 25.7.2014 do zaplatenia zo
sumy 160,10 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa
voči žalovanému domáhal peňažného plnenia, po započítaní príslušenstva ku dňu rozhodnutia súdu,
v celkovej výške 236,50 Eur (219,49 Eur na istine a 17,11 Eur na úrokoch z omeškania) a bolo mu

súdom priznané peňažné plnenie vo výške 176,75 Eur (160,10 Eur na istine a 16,65 Eur na úrokoch z
omeškania), čo je 75 % z uplatneného nároku. Vzhľadom na pomer úspechu oboch strán konania (75
% : 25 %), žalobcovi patrí voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 50 % skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.

1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatnéspoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.