Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Pribulová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210768
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114210768.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti odporcovi: V. V. rod.
B., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, o zaplatenie 22.729,70 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.04.2014, doručeným súdu dňa 16.04.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.729,70 eura
spolu s úrokom z úveru vo výške 5,79% ročne zo sumy 21.957,59 eura od 24.04.2010 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 22.729,70 eura od 24.04.2010 do zaplatenia, ako
aj zaplatiť mu náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX
bola s odporcom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX zo dňa 25.10.2005, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi mimoriadny
medziúver vo výške 28.380,80 eura. Odporca sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 5,79% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 136,96 eura a do
nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 141,90 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporca zaviazal splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 248,36
eura. Odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom
zo dňa 19.04.2010 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcu, aby v 7-dňovej lehote
vrátil zostatok úveru. Podľa čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 7. úverovej zmluvy
odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného, navrhovateľ naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver
vo výške 5,79 % p.a.. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 22.729,70 eura pozostáva z
istiny21.957,59eura,znezaplatenýchúrokovzaúveraznezaplatenýchpoplatkovkudňuodstúpeniaod
zmluvy v celkovej výške 772,11 eura. V súlade s čl. VII. bod 9. úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho
po účinnosti odstúpenia od zmluvy navrhovateľ úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške
5% p.a.. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou
odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým odporcom. Účinnosť
odstúpenia nastala dňa 23.04.2010.Odporca sa k návrhu vyjadril písomne v podaní zo dňa 08.11.2014, z ktorého vyplýva, že s návrhom
nesúhlasí. V podaní ďalej uviedol, že vzhľadom na konkurzné konanie jeho otca, ktorý je záložcom
v prípade predmetného úveru, keď navrhovateľ si uplatnil záložné právo na byt záložcu v uvedenom
konkurznom konaní, je potrebné podľa jeho názoru počkať na vyriešenie záložným právom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s návrhom zo dňa 15.04.2014,
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.10.2005, Odstúpením od zmluvy zo
dňa 19.04.2010 s fotokópiou doručenky, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby č.l. 7, Výpisom z obchodného registra č.l. 9, Výpisom z účtu zo dňa 08.08.2014, Výpisom z účtu
odstúpeného medziúveru č.l. 18,vyjadrením odporcu zo dňa 08.11.2014 s prílohami, ako aj ostatným
obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 25.10.2005 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru vo výške 855.000,00 Sk (28.380,80 eura), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa
mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca 513.000,00 Sk (17.028,48 eura).
Podľa zmluvy sa dlžník zaviazal poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení
vklad vo výške 4.275,00 Sk (141,90 eura). Zároveň sa zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver
vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá na 5,79% ročne.
Do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 4.275,00 Sk (141,90 eura). Do pridelenia cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnými
splátkami vo výške 4.275,00 Sk (141,90 eura). Dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru
vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 7.482,00 Sk (248,36
eura).
Z článku VII. odseku 1. zmluvy vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je
veriteľoprávnenýodstúpiťsúčasneajodzmluvyostavebnomsporení,ktorájezákladompreposkytnutie
tohto úveru. Z článku VII. odseku 2. písm. i) vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, ak dlžník nesplnil
alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Z článku VII. odseku
6. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku
veriteľa vrátane jeho príslušenstva. Z článku VII. odseku 8. vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva
zaniká, a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú
za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v
zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V
prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je
odsťahovaný, alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.
Z článku VIII. odseku 4. vyplýva, že dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie
z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2. tejto zmluvy a práve
na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného
zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je
záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí
pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Listom zo dňa 19.04.2010 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 25.10.2005 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.
Dlžná suma k 19.04.2010 predstavovala 22.729,70 eura (684.754,94 Sk). Odstúpenie od zmluvy bolo
odporcovi doručené dňa 23.04.2010.
Odporca pri výsluchu účastníka uviedol, že úver riadne splácal. Na tento úver bolo zriadené záložné
právo, ktorým bol zaťažený byt jeho otca. Počas toho, ako úver splácal, bolo im doručené oznámenie
navrhovateľa o tom, že si pohľadávku aj s príslušenstvom uplatnili v konkurze jeho otca. Odporca potomtelefonovalnavrhovateľovistým,žejevzlejfinančnejsituácii,žebysipotrebnépeniazenasplátkymohol
požičať od rodiny, aby neprišli o strechu nad hlavou, na čo mu bolo povedané, že ich to už nezaujíma,
že oni si to už uplatnili v konkurze. Odporca mal zdravotné problémy, preto žiadal navrhovateľa o odklad
splátok, vzápätí mu však bolo doručené odstúpenie navrhovateľa od zmluvy. Pravdepodobne sa tieto
listy časovo kryli. Odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené dňa 23.04.2010. Podľa názoru odporcu bude
navrhovateľ uspokojený v rámci konkurzného konania, keď bude vydražený byt otca odporcu, ktorého
hodnota prevyšuje výšku pohľadávky navrhovateľa.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“)
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa§48ods.2OZ,odstúpenímodzmluvysazmluvaodzačiatkuzrušuje,akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 401 OBZ, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane
predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od
doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej
doby.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) OBZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať
ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č.
258/2001Z.z.azákonač.250/2007Z.z.).Kuvedenémuzáverudospelsúdzdôvodu,žeuvedenázmluva
je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, odporca ako
spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Navrhovateľ pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcovi spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a úver bol odporcovi poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania (§ 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ). Súd vychádzal aj z toho, že v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými
zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, a že právny vzťah medzi účastníkmi
založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv.
absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi
generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení §
5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo
vzťahuktejtoprávnejúpraveneboliprijatéžiadneprechodnéustanovenia,čovspojenísoskutočnosťou,
že ide o procesné ustanovenie, znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súd) postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania. Uvedené ustanovenie súdu
ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa,
apretosasúdnajskôrzaoberalmožnýmpremlčanímuplatnenéhonárokubeztoho,abyskúmalsamotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že listom zo dňa 19.04.2010 navrhovateľ odstúpil
od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.10.2005 a zároveň požadoval
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené
dňa 23.04.2010. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, čím zanikli práva a povinnosti
účastníkov zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy
povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda
navrhovateľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu v dvojročnej premlčacej dobe.
Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 24.04.2010 a uplynula dňa 24.04.2012 (utorok).
Nakoľko bol návrh na začatie konania podaný dňa 16.04.2014, bol podaný až po márnom uplynutí
dvojročnej premlčacej doby.
Keďže súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť napremlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu
premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako
nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z úveru a úroky z omeškania,
keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový
záväzoksapremlčínajneskôrvrovnakejdobeakohlavnýpeňažnýzáväzok.Zdôvoduuplatnenianároku
po uplynutí premlčacej doby a jeho zamietnutia v celom rozsahu z tohto dôvodu, súd ďalej neskúmal
opodstatnenosť tohto uplatneného nároku navrhovateľa.
Pokiaľ ide o predĺženie premlčacej doby na 10 rokov v zmysle článku VIII. odseku 4. zmluvy, k tomuto
súd uvádza, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a nie je možné na neho prihliadať
z nasledovných dôvodov. Zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, hoci je ako
zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa
ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň
vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy,
vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ. Z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 OZ pritom vyplýva jednoznačný záver
o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto
prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka,
evidentne zhoršujú jeho postavenie, keď predĺženie premlčacej doby na 10 rokov od začiatku jej plynutia
podľa dojednaní zmluvy je nevýhodnejšie ako plynutie premlčacej doby podľa úpravy v Občianskom
zákonníku. Pokiaľ si teda účastníci zmluvy dohodli predĺženie premlčacej doby na 10 rokov odo dňa,
kedy začne plynúť prvýkrát, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a teda o neplatné
dojednanie podľa § 39 OZ, nakoľko je v rozpore so zákonom. Znamená to, že vyhláseniu odporcu o
predĺžení premlčacej doby nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní premlčania
treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy.
V otázke premlčania tak súd dospel k záveru, že v zmysle § 54 ods. 1 OZ je potrebné posúdiť otázku
premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské právo, a to podľa
Občianskeho zákonníka, nakoľko právna úprava uvedených inštitútov podľa Občianskeho zákonníka
je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako vyššie citované dojednanie v zmluve. Súd zároveň poukazuje na
skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý naformuloval text zmluvy a rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia
od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami
od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok).
Súd zároveň podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co 81/2012-279 zo
dňa 14.02.2013, ktorý bol na základe sťažnosti predmetom kontroly ústavnosti na Ústavnom súde SR,
keď sťažnosť proti nemu bola uznesením č.k. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 odmietnutá, a teda
Ústavný súd SR neoznačil takýto postup za ústavne nekonformný.
Nakoľko súd dospel k záveru, že je nevyhnutné aplikovať právnu úpravu premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka, považoval nárok navrhovateľa podaný po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby za premlčaný, na ktorú skutočnosť prihliadol z úradnej povinnosti
a návrh vo výroku I. zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol vo výroku II. podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151
ods. 1 OSP, keď úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca
náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.