Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202147
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8516202147.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, 814 52 Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpenému advokátom JUDr.
Vladimír Kán, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, 811 07 Bratislava, Námestie Martina
Benku 9-C1, proti žalovanému: E. H., W.. XX.X.XXXX, XXX XX R. XXX, I. L., M.. Č.. Ú.L. T. U. U. E. U.

M. I. L., V.. W. X, T., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/67/2016-16 zo dňa 24.8.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j eplatobný rozkaz súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým platobným rozkazom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“),
uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi
sumu 70,70 eur, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Zároveň
druhou výrokovou časťou platobného rozkazu uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu), trovy právneho

zastúpenia vo výške 60,43 eur a ostatné trovy konania vo výške 16,50 eur.

2. Proti tomuto platobnému rozkazu, a to v časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný nahradiť
žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania, podal včas žalovaný sťažnosť, ktorú odvolací
súd podľa jeho obsahu a nakoľko bola podaná proti výroku o trovách konania platobného rozkazu, ktorý
vydal sudca, posúdil ako odvolanie. Odvolateľ napádajúc druhý výrok platobného rozkazu uviedol, že ani

jedenkrát mu nebol zaslaný pokus o zmier, ako je uvedené a bola mu zaslaná len výzva na zaplatenie,
a to jediný krát. Poukázal na to, že žalobca v zastúpení svojím právnym zástupcom uviedol v platobnom
rozkaze údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde. S dlžnou sumou uvedenou v prvom výroku napádaného
platobného rozkazu žalovaný súhlasil, no nestotožnil sa s druhým výrokom a žiadal, aby ho súd zrušil.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 2.12.2016 v ktorom uviedol,

že žalovanému bol dňa 21.7.2015 odoslaný pokus o zmier na adresu zistenú podľa jeho platného
občianskeho preukazu. Nakoľko pohľadávku žalovaný v stanovenej lehote nezaplatil podal žalobca
návrh na vydanie platobného rozkazu.

4. Ako predbežnú musel odvolací súd posúdiť otázku prípustnosti odvolania proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie rozhodol súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o samotnej výške náhrady trov

konania v platobnom rozkaze, ako aj to, či o tomto odvolaní má rozhodnúť krajský súd, alebo priamo súd,
ktorý napádaný platobný rozkaz vydal. Je zrejmé, že napádaným výrokom platobného rozkazu súčasnerozhodol o nároku na náhradu trov konania, aj o samotnej výške náhrady trov konania. V zmysle § 265
ods. 1 posledná veta CSP, výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje
za uznesenie. V súlade s ustanovením § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Ustanovenie § 262 ods. 2 CSP stanovuje výlučnú
právomoc na rozhodnutie o výške náhrady trov súdnemu úradníkovi. Nie je zrejmé, či tu ide len o
poriadkové pravidlo, lebo ak by to tak nebolo, v dôsledkoch by to znamenalo, že platobný rozkaz (§ 265
ods.1CSP),bysudcavydaťnemohol,resp.bysnáďmuselvytvoriťnejakúspolurozhodovaciuprocedúru
s vyšším súdnym úradníkom. Postavenie vyššieho súdneho úradníka definuje zákon č. 549/2003 Z.

z. o súdnych úradníkoch s tým, že v zmysle § 3 ods. 1, je vyšší súdny úradník oprávnený vykonávať
úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní
a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. V zmysle § 3 ods. 5 môže vyšší súdny
úradník konať a rozhodovať samostatne, t. j. vo vlastnom mene, len na základe poverenia sudcu a v
zákone, resp. v rozvrhu práce vymedzenom okruhu. Poukazujúc na uvedené, ak by v niektorých veciach
rozhodol o náhrade trov v platobnom rozkaze sudca a prípadné odvolanie by išlo na krajský súd a

v iných, vyšší súdny úradník odvolanie by smerovalo len sudcovi toho istého súdu, znamenalo by to
podľa odvolacieho súdu nerovnaký prístup strán k opravným prostriedkom na základe svojvoľných a
nepredvídateľných kritérií, spočívajúcich v tom, či by o trovách v platobnom rozkaze rozhodol VSÚ,
alebo sudca. Treba podotknúť, že pravidlo formulované poslednou vetou § 174 ods. 1 O.s.p. („opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne

súd, ktorý vydal platobný rozkaz.“), sa v CSP nezachovalo, a teda prípadné odvolanie voči trovám v
platobnom rozkaze, by preto muselo byť prejednané odvolacím súdom, ktorý by bol povinný posudzovať
nielen nárok, ale aj samotnú výšku trov uvedených v platobnom rozkaze. Tak, ako to vyplýva nielen z
vyššie citovaného Zákona o súdnych úradníkoch, ale aj z Ústavy, podľa ktorej nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi, nemôže byť sudcovi odňatá možnosť rozhodnúť o nejakej čiastkovej otázke vo

veci, ktorá mu bola na rozhodnutie pridelená, keď je výlučne len na zákonnom sudcovi, či na rozhodnutie
o tejto čiastkovej otázke poverí inú osobu (vyšší súdny úradník, tajomník), ak je to podľa zákona, resp.
rozvrhu práce prípustné, alebo si vymieni o tejto čiastkovej otázke rozhodnúť sám.

5. Podľa § 265 ods. 1 CSP, má súd v platobnom rozkaze uložiť, aby žalovaný zaplatil pohľadávku a trovy

konania. Pri subsidiárnom použití § 262 ods. 1 a 2 CSP, by teda platobný rozkaz mal doslovne obsahovať
len výrok, ktorým by sa uložila žalovanému len povinnosť zaplatiť pohľadávku a náhradu trov konania
a vyslovilo sa, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením, čo je však v
priamom rozpore s ustanovením § 265 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa platobným rozkazom v lehote 15
dní uloží žalovanému zaplatiť okrem uplatnenej peňažnej pohľadávke, alebo jej časti, aj náhradu trov

konania, keď nie je možné, aby sa niekomu ukladala povinnosť v stanovenej lehote (15 dní) zaplatiť
náhradu trov konania bez toho, aby táto bola explicitne vyčíslená. Preto podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné vykladať ustanovenie § 265 ods. 1 CSP ako lex specialis k ustanoveniu § 262 ods. 1, 2 CSP.
Tak, ako to uviedol už odvolací súd vyššie, sa výrok o trovách konania na účely konania o platobnom
rozkaze považuje v zmysle § 265 ods. 1 posledná veta, za uznesenie. Je preto možné toto uznesenie

(platobný rozkaz), ak bude ukladať povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu náhrady trov, vnímať z hľadiska
opravnýchprostriedkovtak,žetentoplatobnýrozkaz-prepotrebyodvolaniavočijehotrovám,uznesenie
v sebe spája uznesenie podľa § 265 ods. 1 a 2 CSP, teda je proti nemu súčasne prípustné odvolanie
(§ 357 písm. m) CSP), pokiaľ sa týka posúdenia otázky, kto a komu je povinný nahradiť trovy konania
a z akého dôvodu a v akom rozsahu, ako aj sťažnosť, pokiaľ sa týka posúdenia samotného vyčíslenia

náhrady trov konania. V tejto prejednávanej veci neprichádza do úvahy ten výklad, že toto rozhodnutie
je obsahovo len uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, teda je proti nemu prípustná len sťažnosť, nakoľko
vo veci nerozhodol vyšší súdny úradník, ale priamo sudca.

6. Zároveň je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na základný princíp vyjadrený v článku 4

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Ak
takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ústavno rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.7. Tak, ako to vyplýva z dôvodovej správy k citovanému článku 4, tento upravuje analógiu legis
a analógiu lis, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v prepisoch procesného
práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iusticiae), teda že sudca nemôže spor

neprejednať a rozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava v prejednávanej právnej veci. Klasické
interpretačné pravidlo analógia umožňuje sudcovi použiť ustanovenie, ktoré svojím obsahom a účelom
natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy
výslovne poňaté neboli. Ďalej, a to v odseku 2 tohto článku, je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré
nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je iba osobitným vyjadrením zákazu odopretia

spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie
zákona neexistuje. Podobu, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napr. č. l. 1
švajčiarskeho obchodného zákonníka (ZGB).

8. Poukazujúc na uvedené preto aplikujúc článok 4 Civilného sporového poriadku, reflektujúc na zákaz
odopretia spravodlivosti, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie

bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tak, ako to odvolací súd uviedol vyššie, odvolanie prípustné, preskúmal
odvolací súd platobný rozkaz v jeho napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia §§ 379, 380, 381 a 383 CSP a bez nariadenia ústneho pojednávania v
súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo

výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

9. K odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné podľa odvolacieho súdu uviesť, že žalobca nebol
povinný zaslať žalovanému pokus o zmier, keď sám žalovaný poukazuje na to, že mu bola doručená

zo strany žalobcu výzva na zaplatenie, pričom sa zrejme jedná o tú istú písomnosť označenú ako „vec:
pokus o zmier - výzva na zaplatenie“. Je rovnako potrebné poukázať, že žalovaný nijako nerozporuje
skutkový stav uvádzaný žalobcom spočívajúci v tom, že sa nevedel preukázať platným cestovným
lístkom v dopravnom prostriedku žalobcu, keď výslovne v podanom odvolaní uvádza, že s dlžnou
sumou (istinou) uvedenou v prvom výroku platobného rozkazu súhlasil, teda súhlasil nielen s úhradou

cestovného vo výške 0,70 eur, ale aj úhradou vo výške 70,- eur v zmysle článku 6 Dopravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy Bratislavy s tým, že ak by reflektoval na ním uvádzanú výzvu na zaplatenie,
nemusel by hradiť trovy konania, ktoré vznikli v dôsledku skutočností, že žalobca bol nútený podať
žalobný návrh na súd. Pokiaľ sa týka vytýkaných nepravdivých údajov uvedených žalobcom v návrhu na
vydanie platobného rozkazu (zrejme mal žalovaný na mysli svoj dátum narodenia), je potrebné uviesť,

že tieto nedostatky návrhu žalobca odstránil na základe výzvy súdu podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 14.7.2016, v ktorom správne uviedol dátum narodenia žalovaného (21.1.1994), preto
ani táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že
súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi všetky ním požadované trovy právneho zastúpenia, keď tento
žiadal priznať trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 90,66 eur, ako

aj 3x režijný paušál po 8,58 eur, to všetko navýšené o príslušnú DPH vo výške 20 %, spolu trovy
právneho zastúpenia vo výške 90,66 eur, ale priznal trovy právneho zastúpenia len za 2 úkony právnej
služby, a to prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd spolu vo výške tak, ako to vyplýva z
výroku napádaného platobného rozkazu 60,43 eur, keď tieto úkony právnej pomoci explicitne vyplývajú
z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a

to konkrétne v § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, v spojení s §255 a
§ 257 CSP. Výnimočne súd nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Tak, ako je uvedené vyššie, žalovaný sa mohol, aj keď nedôvodne domnievať, že mu nebola

doručená zo strany žalobcu výzva na zaplatenie z dôvodu, že táto písomnosť je označená ako „vec:
pokus o zmier - výzva na zaplatenie“. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný je toho
času umiestnený v Ú.X. T. U. U. E. U. M. I. L., preto, aj keď v odvolacom konaní úspešný nebol, je
potrené po zohľadnení tejto skutočnosti, ako aj toho, že uplatnenú pohľadávku nenamietal, aplikovať v
danej veci dôvod hodný osobitného zreteľa na jeho strane.

11. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolací súd platobný rozkaz súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny.12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).