Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 3, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204081
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204081.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci žalobcu W.. D. T., L.. XX. XX. XXXX, J. O. XXX, B.Ý. C.,
zastúpeného JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou, so sídlom Liptovský Mikuláš, Tranovského 1, proti
žalovaným v 1. rade G.. C. T., L.. XX. XX. XXXX, v 2. rade W.. I. T., L.. XX. XX. XXXX, Ž. E. X. S. X.
O. J. B. XXXX/X, B. Y., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so
sídlom Námestie SNP 17, Rajec, o zaplatenie 2 192,90 eur, o sťažnosti žalovaných v 1. a 2. rade proti

platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6C/127/2016-26 zo dňa 19. 07. 2016 a to proti
výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6C/127/2016-26 zo dňa 19. 07. 2016 sa vo výroku
o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi sa
n e p r i z n á v anáhrada trov konania.

Žalovaným sa p r i z n á v a v plnom rozsahu náhrada trov konania o sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02. 06. 2016, doručeným súdu dňa 06. 06. 2016,
sa žalobca domáhal priznania sumy 2 192,90 eur, ktorá predstavovala tzv. kapitalizované úroky z
omeškania zo sumy 42 000,- eur od 19. 03. 2014 do 05. 11. 2015. Nárok odôvodnil tým, že zmluvou
o pôžičke zo dňa 18. 03. 2013 požičal žalovaným peňažné prostriedky vo výške 40 000,- eur, pričom

žalovaní sa zaviazali pôžičku splatiť, vrátane dohodnutého úroku 5 %, t. j. spolu 42 000,- eur, najneskôr
do 18. 03. 2014. Nakoľko žalovaní pôžičku včas nevrátili, uplatnil si žalobca nárok v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/83/2015. Toto konanie bolo zastavené z toho dôvodu, že žalovaní
postupne splatili dlžnú sumu 42 000,- eur - dňa 07. 08. 2014 uhradili 1 200,- eur, dňa 11. 08. 2014 uhradili
800,- eur, dňa 03. 11. 2014 uhradili 8 000,- eur, dňa 30. 01. 2015 uhradili 20 000,- eur, dňa 29. 07. 2015
uhradili 6 000,- eur a dňa 05. 11. 2015 zvyšnú časť 6 000,- eur. Zmluvou o pôžičke bol dohodnutý úrok z

omeškania 0,5 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý, deň omeškania, čo by ku dňu podania žaloby bola
značne vysoká suma, a preto žalobca namiesto tohto úroku požaduje zaplatenie úroku z omeškania
vypočítaného podľa Nariadenia vlády SR č. 20/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Z. z. (zrejme 5,25 % ročne). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia.

2. Na základe tohto návrhu súd dňa 19. 07. 2016, pod č. k. 6C/127/2016-26, vydal platobný rozkaz,
ktorýmžalovanýchv1.a2.radezaviazalspoločneanerozdielnezaplatiťuplatnenúfinančnúpohľadávku
vo výške 2 192,90 eur. Žalovaným v 1. a 2. rade zároveň uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi trovy konania vo výške 331,24 eur a to
na účet prijímateľa náhrady trov konania, advokátky JUDr. Evy Kukuricášovej.3. Proti výroku platobného platobnému rozkazu, ktorým žalovaní boli zaviazaní zaplatiť sumu 2 192,90
eur, nebol podaný odpor, a preto v tejto časti platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 16. 08.
2016.

4. Proti výroku o trovách konania žalovaní, zastúpený advokátom, podaní v zákonnej lehote sťažnosť. V
sťažnostivysloveneuviedli,ženerozporujúprávožalobcovnazaplateniezákonnéhoúrokuzomeškania,
pričom pohľadávku, priznanú platobným rozkazom vo výške 2 192,90 eur, uhradili žalobcovi dňa 11.
08. 2016. Nesúhlasili však s povinnosťou zaplatiť trovy konania, čo odôvodnili tým, že v záujme

hospodárnosti konania si mohol žalobca úroky z omeškania uplatniť už v konaní 5C/83/2015, nakoľko
úrok z omeškania vedel nesporne vyčísliť už pred späťvzatím návrhu. Pred podaním návrhu vo veci
6C/127/2016, ich žalobca nikdy nevyzval na úhradu úrokov z omeškania, čo sám žalobca ani netvrdí.
V ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravené právo veriteľa požadovať od dlžníka
zaplatenie úroku z omeškania, avšak Občiansky zákonník povinnosť platiť úrok z omeškania neukladá,
teda táto povinnosť nevzniká zo zákona. Ak sa teda žalobca rozhodol uplatniť svoje právo na zaplatenie

úroku z omeškania, mal ho vyčísliť a vyzvať žalovaných na úhradu pred podaním žaloby. Keďže žalobca
túto povinnosť nesplnil, žalobu podal predčasne, a preto mu nepatrí náhrada trov konania, keďže
žalovaní svojim konaní nedali príčinu na podanie žaloby. Podaním žaloby vo veci 6C/127/2016 žalobca
potom produkuje zbytočné, dodatočné trovy konania. Žalovaní preto žiadali o trovách rozhodnúť podľa §
256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania a naopak,

žiadali priznať právo na náhradu trov konania žalovaným.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 09. 2016 navrhol potvrdiť výrok platobného rozkazu,
ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania a priznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia, vzniknuté v
konaní o sťažnosti proti výroku o trovách konania. Žalobca potvrdil, že žalovaní uhradili zákonný úrok

z omeškania, uplatnený v tomto konaní vo výške 2 192,90 eur, na účet právnej zástupkyne žalobcu
dňa 11. 08. 2016. Poukázal na to, že úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody,
ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť (využiť) istinu dlhu. Vzhľadom k
tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade začali splácať svoj dlh v nimi svojvoľne určených splátkach, žalobca
nemohol úrok z omeškania vyčísliť, keď úrok z omeškania, ako sankciu za oneskorené platenie záväzku,

možno priznať len z čiastky zaplatenej v omeškaní, nie z celkovej zmluvnej čiastky. Pokiaľ ide o dôvody
hodné osobitného zreteľa, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo/2/2008 zo dňa
25. 02. 2009. Tvrdil, že zo strany žalobcu nedošlo k produkcii zbytočne dodatočných trov konania a
nemožno hovoriť ani o neúčelnosti uplatneného práva. Skutočnosť, že v konaní 5C/83/2015 sa rozhodol
neuplatňovať úrok z omeškania odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade začali postupne splácať svoj

dlh a žalobca veril, že k úhrade dlžnej sumy dôjde čo najskôr, ako aj z dôvodu, že v prípade žalovaných
v 1. a 2. rade išlo o známych jeho matky, kvôli ktorým bol ochotný neuplatňovať úrok z omeškania, avšak
žalovaným splácanie trvalo 15 mesiacov.

6. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 01. 11. 2016 zotrvali na sťažnosti, poukázali na to, že nespochybňujú

zákonné právo žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v konečnom dôsledku žalobcovi aj
zaplatili. V konaní 5C/83/2015 sa žalobca pôvodne domáhal úhrady úroku z omeškania a následne v
tejto časti dobrovoľne vzal žalobu späť, čím dal jasne najavo, že úhradu úroku z omeškania nepožaduje
a netrvá na nej. Nestotožnili sa s tvrdením žalobcu, že úrok z omeškania nebolo možné vyčísliť v čase
podania žaloby, pretože už v žalobe na začatie konania pod spis. zn. 5C/83/2015, sa domáhal zaplatenia

úroku z omeškania.

7. Podľa § 265 ods. 1 posledná veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), výrok o trovách
konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

8. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

9. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.12. Podľa § 250 CSP
(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

(2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade
zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. V zmysle citovanej právnej úpravy sa výrok platobného rozkazu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách
konania, považuje za uznesenie. Nakoľko platobný rozkaz 6C/127/2016-26 zo dňa 19. 07. 2016 vydal

vyšší súdny úradník, proti tomuto výroku uznesenia bola sťažnosť prípustná. Sťažnosť pritom nie je
opravným prostriedkom, ale prostriedkom procesnej obrany, ktorého rozsah možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na jej podanie.

14. Súd po tom, ako bolo preukázané, že sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenými
osobami, skúmal dôvodnosť podanej sťažnosti. Nakoľko žalovaní v sťažnosti poukazovali na procesné

úkony žalobcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/83/2015 a sám žalobca poukázal v
návrhu na vydanie platobného rozkazu na toto konanie, v rámci rozhodovania o sťažnosti súd skúmal,
či si žalobca mohol uplatniť úroky z omeškania už v konaní 5C/83/2015, alebo tento nárok bolo možné
uplatniť až po skončení tohto konania.

15. Zo spisu 5C/83/2015 vyplýva, že žalobca, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Kukuricášovou,
návrhom zo dňa 16. 07. 2014, doručeným súdu dňa 18. 07. 2014, uplatnil voči žalovaným G.. C. T.R. S.
W..I.T.pohľadávku42000,-eurspolusúrokomzomeškania8,25%ročneod19.03.2014dozaplatenia
a zmluvnú pokutu 3 000,- eur. Nárok na priznanie úrokov z omeškania odôvodňoval ustanovením
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 586/2008 Z. z. Výzvou súdu zo dňa

19. 08. 2014, bol žalobca vyzvaný oznámiť, či súhlasí, aby súd vydal platobný rozkaz len čo do istiny z
toho dôvodu, že požadovaná výška úroku z omeškania je v rozpore s právnymi predpismi. Reakciou na
túto výzvu bolo písomné podanie žalobcu, vypracované jeho právnou zástupkyňou dňa 02. 09. 2014,
ktorým oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd vydal platobný rozkaz len čo do výšky žalovanej istiny,
t. j. 42 000,- eur. Po doručení ďalšej výzvy súdu zo dňa 05. 09. 2014, v ktorej bolo žalobcovi oznámené,

že uplatnený nárok v časti zmluvnej pokuty je v rozpore s právnymi predpismi, žalobca, zastúpený
advokátkou, podaním, doručeným súdu dňa 12. 09. 2014 oznámil, že predkladá súdu späťvzatie návrhu
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, a preto navrhuje vydať platobný rozkaz len čo
do výšky istiny 42 000,- eur. Podaním zo dňa 03. 11. 2014 žalobca zobral návrh na vydanie platobného
rozkazu späť v časti istiny 10 000,- eur (vzhľadom na splátky dňa 07. 08. 2014, 11. 08. 2014 a 03. 11.

2014) a žalovaných žiadal zaviazať na zaplatenie istiny 32 000,- eur - na túto sumu bol dňa 18. 11.
2014, sp. zn. 3Ro/177/2014, vydaný platobný rozkaz. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť
žalovaným, súd ho uznesením 5C/83/2015-66 zo dňa 07. 10. 2015 zrušil v plnom rozsahu. Medzičasom
žalobca, zastúpený advokátkou, doručil súdu dňa 26. 02. 2015 ďalšie čiastočné späťvzatie návrhu zo
dňa 20. 02. 2015 a v časti žalovanej istiny 30 000,- eur žiadal konanie zastaviť a žalovaných zaviazať k

úhrade zvyšnej čiastky 12 000,- eur. Podaním zo dňa 31. 07. 2015, doručeným súdu dňa 04. 08. 2015,
žalobca, zastúpený advokátkou, zobral návrh späť v časti celej dlžnej istiny 42 000,- eur z dôvodu úhrad
(posledná vo výške 6 000,- eur dňa 29. 07. 2015). V tejto časti navrhol konanie zastaviť a uplatnil si
náhradu trov konania. Uznesením 5C/83/2015-81 zo dňa 10. 11. 2015 súd konanie zastavil a rozhodol
o náhradu trov konania - výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňom 13. 05. 2016.

16. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca si uplatnil v konaní 5C/83/2015 úroky z omeškania, len
tieto uplatnil v nesprávnej výške (8,25 % ročne, pričom právna úprava, ktorú žalobca citoval v návrhu
na vydanie platobného rozkazu, umožňovala priznanie úrokov z omeškania len vo výške 5,25 % ročne).
Po poučení zo strany súdu, žalobca neupravil úroky z omeškania na zákonom stanovenú výšku, ale v

tejto časti zobral žalobu späť. Krátko po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo zastavené konanie vo
veci 5C/83/2015 (dňa 02. 06. 2016), žalobca vypracoval návrh na vydanie ďalšieho platobného rozkazu,
ktorým žiadal priznať už iba úroky z omeškania zo zaplatenej istiny 42 000,- eur.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Vzhľadom na uvedené zistenie mal súd preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú nepriznanie trov konania žalobcovi, hoci platobným rozkazom 6C/127/2016-26 zo dňa 19.
07. 2016 bolo v plnom rozsahu vyhovené jeho nároku na priznanie istiny 2 192,90 eur. Dôvodom bol
nesprávny postup žalobcu v konaní 5C/83/2015, v ktorom si najskôr uplatnil priznanie istiny vo výške 42
000,- eur aj s príslušenstvom, t. j. s úrokmi z omeškania, ale po zaplatení istiny, zobral návrh v celom

rozsahu späť. Pokiaľ by žalobca uplatnil v konaní 5C/83/2015 úroky z omeškania v správnej výške, tieto
by nemali vplyv na výšku súdneho poplatku (ten sa vyrubuje len zo základu a nie z príslušenstva), ani
na výšku odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pretože príslušenstvo pohľadávky sa nezapočítava do
základnej sadzby tarifnej odmeny. Žalobcovi pritom nič nebránilo úroky z omeškania uplatniť už v konaní
5C/83/2015 (čo v konečnom dôsledku aj urobil, len úroky uplatnil v nesprávnej výške). Žalobca zobral

návrh späť vo veci 5C/83/2015 podaním zo dňa 06. 11. 2015 z dôvodu, že 05. 11. 2015 žalovaní zaplatili
zostatok uplatnenej sumy 42 000,- eur. V prípade, ak by predtým žalobca už nebol zobral späť návrh
na priznanie úrokov z omeškania, mal možnosť tieto vyčísliť už v podaní zo dňa 06. 11. 2015, ktorým
zobral návrh späť. Teda žalobca mohol už v tomto konaní nielen uplatniť, ale aj vyčísliť v kapitalizovanej
sume úroky z omeškania. V takom prípade by nevznikli stranám sporu žiadne ďalšie trovy.

21. Tým, že žalobca rozdelil istinu a príslušenstvo istiny do dvoch konaní, stali sa úroky z omeškania
istinou a v dôsledku toho žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 131,50 eur.
Takisto v tomto konaní vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením strán sporu, ktoré by inak neboli
vznikli. Žalobca teda nepostupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď úroky z omeškania

uplatnil osobitným návrhom. Tieto skutočnosti preto súd vyhodnotil ako dôvodný hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré žalobcovi, aj keď boli v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania.

22. Vzhľadom na nesprávny procesný postup žalobcu, vznikli žalovaným v tomto konaní trovy. Súd
preto žalovaným v zmysle § 256 ods. 2 CSP priznal náhradu trov vzniknutých v súvislosti s konaním o

sťažnosti. O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania, odvolanie nie je
prípustné.

Proti výroku o nároku žalovaných na náhradu trov konania o sťažnosti, je odvolanie prípustné a možno
ho podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3
vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.