Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201433.2

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačleniek
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobkyne: npor. O.. D. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., G. č. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom AK Košice,
Štúrova č. 20, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 21. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 21.05.2012 z r u š u j e podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynitrovyprávnehozastúpeniavovýške323,50eurkrukám právneho
zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2012 sa žalobkyňa domáhala postupom
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Prezidentom
Policajného zboru MV Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-PK-55/2012 dňa 21.05.2012 ( ďalej aj
„rozhodnutie žalovaného“ ), ktorým bolo odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu riaditeľky Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach ( ďalej aj „ prvostupňový orgán“), a to personálnemu rozkazu č. 76 zo dňa
31.01.2012 zamietnuté a personálny rozkaz v článku č. 8 týkajúcom sa žalobkyne ako vecne správny

bol potvrdený.

Napadnutým personálnym rozkazom bola žalobkyňa podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákon“)dňom01.02.2012prevedenánaOkresnériaditeľstvoPZv
Košiciach,služobnýúradKrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciach.Súčasnežalobkyňabolaodvolanádňom
31. január 2012 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona s tým, že ustanovenie do funkcie dňom

01. februára 2012 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že skorším personálnym
rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa 27.01.2012 boli v dôsledku organizačných zmien dňom
01.02.2012 zrušené doterajšie funkcie žalobkyne a ďalších 11 príslušníkov PZ označených vo výrokovej
časti personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012 a vytvorili sa nové funkcie s inou náplňou činnosti
s odkazom na § 35 ods. 3 zákona s tým, že podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia MV SR č. 174/2010 v znení

neskorších predpisov je prevedenie na inú funkciu príslušná vykonať riaditeľka Krajského riaditeľstva
PZ v Košiciach. Uvedené bolo vopred prerokované v ZO OZP č. 10-03 Košice (§ 225 ods. 2 písm. b/).

Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože týmto boli porušené
jej práva vyplývajúce zo zákona č. 73/1998 Z.z. a zároveň takýmto nezákonným postupom správneho
orgánu bolo zasiahnuté do práv žalobkyne a preto je na mieste domáhať sa ustanoveným postupom

svojho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Uviedla, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného predchádzal
personálny rozkaz ministra vnútra SR zo dňa 27.01.2012 č. 17, ktorým „na zabezpečenie kvalitnejšieho
a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch MV SR a policajného zboru“ vykonal minister

vnútra SR dňom 01.02.2012 organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov,
okrem iného aj Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Súčasťou týchto zmien bolo aj zrušenie 4.
oddelenia ekonomickej kriminality na OR PZ v Košiciach. Dňa 31.01.2012 vydala riaditeľka KR PZ
Košice personálny rozkaz, ktorý bol predmetom odvolacieho konania, v ktorom bolo rozhodnuté vyššie
uvedeným spôsobom. Zároveň pre bližšie ozrejmenie veci uviedla, že dňa 31.01.2012 vydal riaditeľ OR

PZ v Košiciach personálny rozkaz č. 55, ktorým žalobkyňu ustanovil dňom 01.02.2012 do funkcie starší
referent policajt (11538) Obvodného oddelenia PZ v Košiciach - juh, Odboru poriadkovej polície OR PZ v
Košiciach, Služobného úradu KR PZ v Košiciach. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie,
o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím KR PZ v Košiciach sp. zn. KRPZ-KE-VO-143-0007/2012 zo dňa
29.03.2012 tak, že personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Košiciach bol potvrdený a odvolanie žalobkyne
bolo zamietnuté (súdny prieskum vo veci vedený pred Krajským súdom v Košiciach).

Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa tvrdí jeho rozpor s ust. § 241 ods. 1
zákona a dôvodí, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného je v záhlaví uvedené „Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova č. 2, Bratislava, Slovenská republika“, pod tým sp. zn., v pravo text „Bratislava“, dátum a
označenie „rozhodnutie“. Po tejto časti nasleduje odkaz na ust. § 243 ods. 1 zákona a text „som posúdil

odvolanie proti článku 8 personálneho rozkazu“ a vo výroku je v ďalšej časti opäť obsiahnutý text:
„som rozhodol odvolanie ako nedôvodné....“. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že prvostupňový
orgán postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že v
rámci odvolacieho konania „bolo posúdené napadnuté rozhodnutie .... bol preskúmaný súvisiaci spisový
materiál... a po zhodnotení dôkazov sa dospelo k nasledovným záverom...“. Ako je zrejmé z ust. § 241

ods. 1 zákona, obligatórnou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia je, že je v ňom uvedené,
kto rozhodnutie vydal. Z ust. § 3 zákona vyplýva, že v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach
služobného pomeru rozhoduje minister a v rozsahu nim ustanovenom ďalšie orgány, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z ust. čl. 27 ods. 2 písm. i/ bodu 1 Nariadenia ministra vnútra SR o organizačnom
poriadku Ministerstva vnútra SR č. 57 ( ďalej len „nariadenie“) vyplýva, že minister vnútra SR vykonáva

personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc podľa osobitných predpisov. Pri tomto ustanovení je
odkaz na poznámku č. 14 k tomuto nariadeniu, pričom poznámka 14 odkazuje na zákon č. 73/1998 Z.z..

Za daných okolností potom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje v celom
svojom písomnom vyhotovení označenie osoby, kto rozhodnutie „vydal“. Túto náležitosť podľa nej

nemôže nahradiť podpis Prezidenta PZ uvedením hodnosti mena, priezviska a funkcie, keďže táto
náležitosť je ďalšou obligatórnou náležitosťou rozhodnutia podľa ust. § 241 ods. 1 zákona. V celom
texte písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného nie je ale ani zmienka o tom, na základe akých
skutočností a ktorých ustanovení právnych predpisov bol identifikovaný odvolací orgán. So zreteľom na
uvedené nie je ani možné posúdiť, kto v odvolacom konaní o odvolaní žalobkyne plnil úlohu odvolacieho

orgánu.

Napadnuté rozhodnutie so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a postup, ktorý mu predchádzal,
svedčí pre záver, že toto rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pokiaľ ide o identifikáciu orgánu, ktorý ho vydal a odôvodnenie,

pre ktorý tento neidentifikovaný orgán bol oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobkyne a zároveň je
vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Ďalej žalobkyňa tvrdí, že napadnutý personálny rozkaz riaditeľky KR PZ bol žalobkyni oznámený dňa
01.02.2012. Z tohto vyplýva, že dňom 01.02.2012 bola žalobkyňa prevedená na OR PZ v Košiciach,

služobnéhoKRPZvKošiciach.Zďalšejčastivýrokunapadnutéhorozhodnutiaalevyplýva,žežalobkyňa
bola odvolaná dňom 31.01.2012 z doterajšej funkcie, ktoré je v uvedenom personálnom rozkaze
označená ako „vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality, Odboru kriminálnej polície, Okresného
riaditeľstva PZ v Košiciach, Služobného úradu KR PZ v Košiciach“. Žalobkyňa odkazuje na ust. § 33
ods. 2 zákona, podľa ktorého policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

Ďalej žalobkyňa poukazuje na ust. § 241 ods. 7 zákona, podľa ktorého rozhodnutie je vykonateľné, ak
nadobudloprávoplatnosť,aleboakodvolanienemáodkladnýúčinok.Zustanovenia§242ods.6zákona,
v ktorom sú vymenované rozhodnutia vo veciach, v ktorých podanie odvolania má odkladný účinok
vyplýva, že podanie odvolania proti personálnemu rozkazu odkladný účinok nemá. Táto skutočnosťvšak nijakým spôsobom neumožňuje záver, podľa ktorého by bolo možné považovať rozhodnutie za
vykonateľné predtým, než by bolo policajtovi, v tomto prípade žalobkyni, doručené alebo vyhlásené.
Účinky rozhodnutia - personálneho rozkazu riaditeľky KR PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012,

ktoré bolo oznámené žalobkyni 01.02.2012, a ktorým bola žalobkyňa odvolaná z doterajšej funkcie,
teda nemohli nastať skôr, ako bolo toto rozhodnutie oznámené žalobkyni bez ohľadu na to, aký dátum
odvolania z doterajšej funkcie je v tomto rozhodnutí uvedený. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje
i na názor NS SR vo veci sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011, z ktorého okrem iného vyplýva:
„personálne rozkazy musia byť vyhlásené príslušníkom najneskôr v deň ich odvolania z doterajšej

funkcie... Najvyšší súd SR sa v tomto bode stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v personálnom
rozhodnutí je vo výrokovej časti uvedený deň odvolania príslušníka z doterajšej funkcie a deň jeho
ustanovenia do novej funkcie, pričom príslušník je v pôvodnej funkcii zaradený až do 24 hodiny dňa,
ktorým sa odvoláva z funkcie a dovtedy mu zároveň prináležia platové ďalšie náležitosti spojené s touto
funkciou. V novej funkcii je potom zaradený bezprostredne od počiatku nasledujúceho dňa, od 00:00
hod. Príslušník totiž musí byť každý jeden deň trvania jeho služobného pomeru zaradený v existujúcej

funkcii.“

Aplikujúc uvedené na prípad žalobkyne vyplýva jediná možná interpretácia ust. § 241 ods. 7, § 242
ods. 6 so zreteľom na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne, a to, že žalobkyni nemohlo byť rozhodnutie o
odvolaní z dovtedajšej funkcie oznámené neskôr ako mala byť z funkcie odvolaná. Je teda zrejmé, že

do 24:00 hod. dňa 01.02.2012, kedy jej bolo rozhodnutie oznámené, musela byť žalobkyňa zaradená v
dovtedajšej funkcii. Nebolo teda ani súčasne možné previesť ju dňom 01.02.2012 na OR PZ v Košiciach.
Zároveň takýto postup je vadou v konaní odporujúcou príslušným ustanoveniam zákona ako ich v žalobe
vyššie citovala.

Žalobkyňa tiež namieta porušenie ust. § 233 ods. 1 zákona a tvrdí, že bolo porušené zákonné
ustanovenie v tom, že oprávnený orgán má postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci, na tento účel povinný je obstarať si potrebné podklady. V danom
prípade toto naplnené nebolo postupom prvostupňového orgánu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia
jej bola odňatá možnosť uplatniť svoje práva účastníčky konania. Poukázala na to, že v čase, keď jej

bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o prevedení a ustanovení do funkcie, bola
práceneschopná, pohovor s ňou bol vykonaný na chodbe v obytnom dome, v ktorom býva, pričom
uvedené okolnosti nepovažuje za také, ktoré by jej umožňovali využiť svoje právo účastníčky konania
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a zároveň v tejto vypätej situácii nepovažuje svoj súhlas
udelený s prevedením na inú funkciu za taký, ktorý by kvalifikovane zodpovedal ust. § 2a zákona č.

73/1998 Z.z. V tejto súvislosti opätovne poukazuje, že dňa 31.03.2012, keď k pohovoru na chodbe
obytného domu miestnosti bydliska žalobkyne došlo, tejto nebol zároveň oznámený personálny rozkaz
riaditeľky KR PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012. Žalobkyňa ešte teda nebola prevedená na
Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach a odvolaná z funkcie vyšetrovateľky 4. oddelenia ekonomickej
kriminality. Je potrebné potom zdôrazniť, že pohovor so žalobkyňou vykonali príslušníci PZ poverení

riaditeľom OR PZ v Košiciach, ktorí logicky a so zreteľom na svoje zaradenie na OR PZ v Košiciach
nemohli oboznamovať žalobkyňu s konaním o jej prevedení a jej odvolaní, ktoré viedla riaditeľka
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a nie OR PZ v Košiciach. Žalobkyňa sa teda mala vyjadriť dňa
31.03.2012 k rozhodnutiu o ustanovení do funkcie staršej referentky poverenej príslušníčky, pričom
v tom čase jej nebolo ešte oznámené rozhodnutie o odvolaní z funkcie, ktorú dovtedy zastávala.

Takýto postup už na prvý pohľad vylučuje možnosť, žeby žalobkyňa mohla skutočne využiť svoje práva
navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, spočívajúce v tom, že funkcia, ktorú dovtedy zastávala,
je v služobnom úrade KR PZ v Košiciach k dispozícii.

Zároveň namietala v odvolaní aj skutočnosť, a tvrdí to aj v žalobe, že inak ani nebol dôvod na to, aby

nebola ustanovená do funkcie vyšetrovateľky. Postupom prvostupňového orgánu došlo nielen k tomu,
že žalobkyni bola odňatá možnosť navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, keďže nemala ani
dostatočnú predstavu o tom, aké tvrdenia sú pre ňu za existujúceho stavu potrebné, ale aj zo strany
prvostupňového orgánu išlo celkom zjavne o výkon práv vyplývajúcich zo služobného pomeru, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. Tieto práva boli zo strany prvostupňového správneho orgánu zneužité

na škodu žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietala tiež, že
napriek tomu, že v služobnom úrade KR PZ v Košiciach boli voľné miesta vyšetrovateľov, neboli jej
tieto ponúknuté a bola odvolaná z funkcie vyšetrovateľky. Na voľné miesta vyšetrovateľov boli potom
ustanovené osoby, ktoré nespĺňali zákonom stanovené predpoklady, o ktoré osoby sa jedná žalobkyňav žalobe neuviedla. Žalovaný sa s týmito námietkami nevyrovnal v odôvodnení svojho rozhodnutia,
len odkázal, že sú nedôvodné a nič nemenia na skutočnosti, že personálnym rozkazom ministra
vnútra SR č. 17/2012 bola zrušená doterajšia odvolateľkou zastávaná funkcia. Žalobkyňa pripomína, že

práva a povinnosti jej boli založené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý konštituoval
stav v služobnom pomere žalobkyne, a to odvolanie z funkcie a prevedenie na OR PZ v Košiciach.
Žalovaný sa ale nemôže takýmto právne nezakotveným konštatovaním zbaviť povinnosti vysporiadať sa
s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Navyše z ust. § 243 ods. 1 zákona vyplýva, že odvolací
orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie

doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Toto zo strany žalovaného naplnené nebolo. Je teda
zrejmé, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Tento nedostatok napriek ust. § 243 ods. 3 zákona
neodstránil ani žalovaný, keďže napadnuté rozhodnutie má podľa neho len deklaratórny charakter. Preto
žalobkyňa tvrdí, že i z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nezákonné, pretože nespĺňa požiadavky

preskúmateľnosti, čo je ďalší dôvod pre jeho zrušenie.

Ďalej pripomína, že z ust. § 34 ods. 1 zákona vyplýva, že policajta do funkcie vyšetrovateľa určuje
minister a potom je nepochybné, že určenie za vyšetrovateľa nie je ustanovením, ani vymenovaním
do funkcie. Určenie za vyšetrovateľa má v zákone osobitný režim a nie je možné, aby iný nadriadený

okrem ministra mohol toto určenie zmeniť. Takéto oprávnenie podľa žalobkyne nevyplýva ani riaditeľke
Krajského riaditeľstva PZ, ktorá mohla žalobkyňu odvolať z funkcie, nemohla však zrušiť jej určenie
za vyšetrovateľku ministrom vnútra SR. Pripomína, že za vyšetrovateľku bola určená personálnym
rozkazom ministra vnútra SR č. 124 zo dňa 15.04.2009 od 01.05.2009. Iné rozhodnutie, ktoré by jej
určenie za vyšetrovateľku zmenilo alebo zrušilo, minister vnútra nevydal a nemožno nájsť v napadnutom

rozhodnutí žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu akúkoľvek zmienku o tom, z akého
dôvodu dospel žalovaný k inému názoru. Pokiaľ žalovaný ako dôvod odvolania a prevedenia žalobkyne
uviedol organizačnú zmenu, v rámci ktorej sa mala zrušiť jej doterajšia funkcia, potom treba mať na
zreteli ustanovenie § 5 zákona, ktoré definuje systematizáciu v štátnej službe.
Odsek 1 tohto zákonného ustanovenia obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem

finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe. Pritom podkladom návrhu
systemizáciejeschválenáorganizačnáštruktúraslužobnýchúradov,ktorúpredkladápredschvaľovaním
štátneho rozpočtu Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo financií SR. Podľa ods. 3 zákona ustanovenia
systematizácie na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda SR pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom
rozpočtenapríslušnýrok.Potomsystematizácia,tedapočetmiestvjednotlivýchorganizačnýchútvaroch

policajného zboru, je daná zákonom o štátnom rozpočte, pričom podkladom tejto systematizácie je
schválená organizačná štruktúra služobných úradov schválená ministerstvom. Z personálneho rozkazu
ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 však ale nevyplýva, že by tento personálny rozkaz vychádzal
zo schválenej systematizácie a schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov podľa § 5 ods. 2
zákona č. 73/1998 Zb. Tento personálny rozkaz sa odvoláva na cieľ - kvalitnejší a efektívnejší výkon

služby a neodvodzuje svoje vydanie zo schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov. Navyše z
tohto personálneho rozkazu nevyplýva, žeby bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom tak ako
to vyplýva z ust. § 225 ods. 2 zákona. So zreteľom na citované ustanovenie § 5 zákona, nemožno sa
domnievať, žeby tento personálny rozkaz bol zákonným a z uvedeného dôvodu nie je možné považovať
ani rozhodnutie urobené na základe organizačnej zmeny vykonanej týmto personálnym rozkazom

ministra vnútra za zákonné.
Žalobkyňa poukázala vo svojom odvolaní i na skutočnosti, ktoré spochybňujú tú časť rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola prevedená na OR PZ v Košiciach, čo bolo
predpokladom a zároveň prejavom toho, že nebola po odvolaní z funkcie opätovne zaradená do
štátnej služby tak, aby mohla vykonávať funkciu vyšetrovateľky. Pokiaľ sa žalovaný nevyrovnal s

týmito námietkami žalobkyne, zaťažil rovnako ako prvostupňový orgán svoje rozhodnutie nedostatkom
odôvodnenia. Je totiž zrejmé, že prevedenie žalobkyne na OR PZ v Košiciach, bolo jej prevedením do
ustanovujúcej pôsobnosti riaditeľa OR PZ v Košiciach, pričom v jeho ustanovujúcej pôsobnosti ale nie je
zaradenie žalobkyne do funkcie, kde by naďalej mohla vykonávať funkciu vyšetrovateľky. So zreteľom
na uvedené je žalobkyňa toho názoru, že okrem vytýkaných pochybení prvostupňového správneho

orgánu a žalovaného spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia oboch rozhodnutí,
trpí rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu nedostatočným zistením skutkového
stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto žalobkyňa navrhla, aby súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz riaditeľky Krajského riaditeľstva Policajného zboru vKošiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si táto
uplatnila náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.03.2013 najprv sa vyjadril k otázke pasívnej
legitimácie žalovaného. Je názoru, že pasívne legitimovaným môže byť len Ministerstvo vnútra SR tak
ako ho správne označila žalobkyňa.

Podľa § 5 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v

znení neskorších predpisov a v nadväznosti na zmeny organizácie a riadiacich vzťahov na Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky bolo vydané nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 o organizačnom
poriadku Ministerstva vnútra SR.

Ministerstvo vnútra SR sa podľa uvedeného nariadenia člení na sekcie, úrady a iné organizačné zložky
ministerstva s pridelenou spisovou značkou. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že prezídium

PZ je podľa čl. 5 písm. a) nariadenia MV SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra
SR súčasťou Ministerstva vnútra SR.

Podľavtedyplatnéhočl.32ods.1nariadenia,prezidentPZzborukonáarozhodujevoveciachpatriacich
do pôsobnosti prezídia PZ, pokiaľ si rozhodovanie nevyhradil minister. Zodpovedá za správnosť plnenia

úloh, prípravu, tvorbu a rozpracovanie koncepcií, prípravu, tvorbu a predkladanie podkladov, materiálov
námetov, návrhov a stanovísk spracovaných prezídiom PZ.

Podľa vtedy platného čl. 32 ods. 5 písm. b) nariadenia prezident PZ zboru riadi riaditeľov krajských
riaditeľstiev PZ.

Taktiež poukazuje na ustanovenie § 243 ods. 1 zákona, podľa ktorého: „Odvolacím orgánom je najbližší
nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.“

Taktiež poukazuje na čl. 11 ods. 2 nariadenia prezidenta PZ č. 16/2008 o organizačnom poriadku

prezídia PZ v znení neskorších predpisov, podľa ktorého prezident riadi prezídium a riaditeľov krajských
riaditeľstiev; zodpovedá za plnenie úloh prezídia.

Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnutý článok 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31. 01. 2012 bol
vydaný riaditeľkou KR PZ v Košiciach, odvolacím orgánom v predmetnej veci bol prezident PZ, ktorý

podané odvolanie zamietol žalobou napadnutým rozhodnutím, pasívne legitimovaným v predmetnej veci
je Ministerstvo vnútra SR.

Ďalej žalovaný poukazuje na vtedy platný čl. 36 ods. 1 písm. h) nariadenia MV SR č. 57/2007, podľa
ktorého poradným orgánom ministra je poradná komisia pre prerokovávanie odvolaní a rozkladov

policajtov proti rozhodnutiam služobných orgánov vo veciach služobného pomeru, sekcia legislatívy
a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra SR zabezpečuje úlohy súvisiace s činnosťou poradnej
komisie ministra na prerokovanie odvolaní a rozkladov policajtov proti rozhodnutiam nadriadených vo
veciach služobného pomeru pri prerokúvaní odvolaní proti rozhodnutiu nadriadeného, zabezpečuje
úlohy súvisiace s činnosťou poradnej odvolacej komisie štátneho tajomníka ministerstva vo veciach

služobného pomeru príslušníkov a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Z citovaného interného predpisu vyplýva, že poradná komisia ministra zabezpečuje okrem prerokovania
rozkladov pre ministra aj prerokovanie odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, o ktorých ako
odvolacie orgány rozhodujú prezident PZ, I. viceprezident PZ, viceprezident PZ, generálni riaditelia

sekcií Ministerstva vnútra SR, riaditelia útvarov Ministerstva vnútra SR, biskupský vikár a riaditelia
odborov a úradov Prezídia PZ uvedení v čl. 42 bod 4 nariadenia MV SR č. 57/2007 o organizačnom
poriadku Ministerstva vnútra SR.

Kjednotlivýmnámietkam žalobyžalovanýzastávanázor, žetietosúzhľadiskazákonnostinapadnutého

rozhodnutia nedôvodné a nič nemenia na tej skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola
personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 zrušená doterajšia žalobkyňou zastávaná funkcia
vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach (vrátane
celého 4. oddelenia ekonomickej kriminality) a namiesto nej bola vytvorená nová funkcia s inou náplňoučinnosti v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Personálny rozkaz má v danom prípade charakter
deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny stav, ktorý
fakticky nastal vykonanými organizačnými a systemizačnými zmenami v štruktúre KR PZ v Košiciach.

Teda tento nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce
vnútornú štruktúru útvarov Ministerstva vnútra SR a PZ. Proti tomuto personálnemu rozkazu nie je
prípustný opravný prostriedok.

Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči
subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej
správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu
orgánu,ktorýtakýtonormatívnyaktvydal.Jednásaoabstraktnéformyvnútornejčinnostiverejnejsprávy
s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne
účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne

podriadeným subjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto zmysle sú aktmi internými.
Vzhľadom k tomu, že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi práva, ale sú pre ich adresátov
záväzné a nesmú byť v rozpore so zákonmi. Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa
27. 01. 2012, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu (NS SR napr. č.k. 1 Sžo
264/20097, č.k. 7 Sž 77/98).

Z predmetného personálneho rozkazu vyplýva, že dňom 01. 02. 2012 sa okrem iného vykonajú
systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov aj na KR PZ v Košiciach. Táto skutočnosť je v
dostatočnom rozsahu preukázaná prehľadom zmien účinných od 01. 02. 2012 na KR PZ v Košiciach.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že personálny rozkaz č. 76 spracovaný personálnymi pracovníkmi
žalovaného dňa 31. 01. 2012 a vyhlásený žalobkyni 01. 02. 2012 nemohol byť vykonateľný skôr
ako nadobudol platnosť, žalovaný uvádza, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na právoplatnosť
a vykonateľnosť článku 8 vo vzťahu k osobe žalobkyne. Keďže policajti sa odvolávajú z doterajších
funkcii dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu účinnosti novej systemizácie, dňom účinnosti novej

systemizácie sú ustanovení do novej funkcie. Policajt v pôvodnej funkcii musí byť zaradený až do
24.00 hod. toho dňa, ktorým sa odvoláva z funkcie, pričom do 24.00 hod. mu prislúchajú aj platové
a ďalšie náležitosti na doterajšiu funkciu a do novej funkcie je ustanovený v súlade s § 33 ods. 1
zákona v bezprostredne nasledujúci deň (deň ustanovenia do novej funkcie) už od 00.00 hod.Policajt
musí byť každý jeden deň po celý čas trvania služobného pomeru ustanovený alebo vymenovaný do

existujúcej funkcie. Nemôže byť ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, ktorá bola zrušená, prípadne
neexistuje alebo je obsadená. Uvedený záver priamo vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 4 zákona, podľa
ktorého cit.: „Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len
za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.“

Vovzťahukžalobkynipoužitýpostuppovažuježalovanýzazákonnýavecnesprávny.Personálnyrozkaz
bol žalobkyni vyhlásený dňa 01. 02. 2012 v súlade s § 266 zákona, tzn. po tom, čo minister vnútra SR
schválil systemizačné zmeny okrem iného aj na KR PZ v Košiciach ku dňu 01. 02. 2012 už uvedeným
personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa 27. 01. 2012. Je preto nedôvodné, ak
žalobkyňa ďalej poukazuje v žalobe na skutočnosť, že riaditeľka KR PZ nemohla žalobkyňu odvolať z

funkcie vyšetrovateľky, nakoľko vyplývajúc z ustanovenia § 34 zákona, policajta za vyšetrovateľa určuje
minister a nie je možné aby toto určenie za vyšetrovateľa, ktoré má v zákone osobitný režim, iný
nadriadený menil.

Zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17 zo

dňa 27.01.2012 vydaným na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách
a útvaroch Ministerstva vnútra SR a PZ, boli dňom 01.02.2012 vykonané organizačné a systemizačné
zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem iných útvarov aj v rámci útvarov v pôsobnosti KR PZ v
Košiciach.UvedenýmpersonálnymrozkazomministravnútraSRbolozrušené4.oddelenieekonomickej
kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach, pričom konkrétne miesto funkcie, na ktorej

bola žalobkyňa zaradená (ID 15138 - vyšetrovateľ) bolo presystemizované na Obvodné oddelenie PZ
Košice Západ odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach na funkciu referent s územnou a objektovou
zodpovednosťou. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila
doterajšia funkcia žalobkyne (vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnejpolície OR PZ v Košiciach) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Napriek tomu, že zrušená
funkcia žalobkyne bola presystemizovaná ako je vyššie uvedené, bola jej pri osobnom pohovore so
zástupcom riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach konanom dňa 31. 01. 2012 ponúknutá

možnosť služobného zaradenia vo funkcii starší referent - poverený policajt OO PZ Košice - Juh, s
čím žalobkyňa vyslovila súhlas. V tejto súvislosti je nedôvodné, ak žalobkyňa poukazuje opakovane na
skutočnosť už uvedenú v odvolaní voči personálnemu rozkazu, že postupom prvostupňovým orgánom
jej bola odňatá možnosť uplatniť svoje práva účastníčky konania.

Vzhľadom na tieto skutočnosti vydala riaditeľka KR PZ v Košiciach personálny rozkaz, v článku 8 ktorého
žalobkyňu z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z personálneho rozkazu ministra vnútra SR
č. 17/2012 dňom 31. 01. 2012 odvolala z doterajšej funkcie vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej
kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach a dňom 01. 02. 2012 previedla na OR PZ v
Košiciach s tým, že jej ustanovenie do funkcie dňom 01. 02. 2012 vykoná riaditeľ OR PZ v Košiciach.
Prevedenie žalobkyne na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo v súlade s ustanovením §

225 ods. 2 písm. b) zákona vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (ZO OZP v SR č.
10-03 Košice).

Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že prevedenie žalobkyne na inú funkciu bolo vynútené
nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku

organizačných zmien zrušená. Nepochybné je aj to, že toto personálne opatrenie sa stalo realizáciou
zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry KR PZ v Košiciach na skvalitnenie a
zefektívnenievýkonuslužby.Pretožalovanýpovažujezadôvodnékonštatovať,žeprevedeniežalobkyne
na inú funkciu, realizované napadnutým rozhodnutím, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a)
zákona pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 9 zákona.

Žalovaný pripomína i skutočnosť, že po doručení spisového materiálu odvolaciemu orgánu bolo
žalobkyni písomnosťou č.p.: SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 27. 03. 2012, ktorú prevzala dňa 07. 04. 2012,
umožnené okrem iného podľa § 237 ods. 2 zákona nahliadnuť do spisu a podľa § 238 ods. 3 zákona
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobkyňa uvedenú možnosť nevyužila. Záverom potom

zastáva názor, že vydaním personálneho rozkazu, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu,
neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti,
ktoré by mali za následok jeho neplatnosť alebo nezákonnosť. Prvostupňový orgán pred vydaním
personálneho rozkazu presne a úplne zistil skutočný stav veci a rovnako dôkladne posúdil všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Personálny

rozkaz a v nadväznosti naň napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona.

Je preto nedôvodné, ak žalobkyňa zastáva názor, že okrem zmienených pochybení prvostupňového
správneho orgánu a žalovaného, spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia oboch

rozhodnutí, trpí rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu nedostatočným zistením
skutkového stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ako už skôr žalovaný uviedol, v súvislosti s organizačnými zmenami realizovanými personálnym
rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012, ktorým bola s účinnosťou od 01. 02. 2012 zrušená doterajšia

funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, bol so žalobkyňou dňa 31. 01.
2012 vykonaný pohovor zástupcu riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach zameraný
k možnostiam riešenia jej ďalšieho služobného zaradenia. Pri pohovore bola žalobkyni v súlade s
potrebami služby ponúknutá možnosť jej zaradenia do funkcie starší referent - poverený policajt OO PZ
Košice - Juh. Žalobkyňa s týmto návrhom služobného zaradenia súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom

na zázname z vykonaného pohovoru. So zaradením žalobkyne vyjadril v deň konania pohovoru súhlas
aj zástupca odborového zväzu, čo je potvrdené odtlačkom pečiatky, uvedením dátumu a podpisom na
zázname z vykonaného pohovoru. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že v predmetnom konaní sa
vychádzalo výlučne z potrieb výkonu štátnej služby a sledoval sa účel zákona, ktorým sa predovšetkým
rozumie plnenie úloh PZ policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým

súvisiace. V prípade, ak by žalobkyňa nesúhlasila s navrhovaným služobným zaradením do funkcie
starší referent - poverený policajt OO PZ Košice - Juh, ktorá bola pre ňu vzhľadom k jej doterajšiemu
služobnému zaradeniu (vyšetrovateľ PZ) adekvátnejšia a primeranejšia v porovnaní so služobným
zaradením vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Košice Západ, a naktorú spĺňala požadované kvalifikačné predpoklady, ako i všetky ďalšie zákonom stanovené náležitosti,
bola by zaradená práve do funkcie referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Košice
Západ, pretože na túto funkciu bola presystemizovaná doterajšia ňou zastávaná funkcia vyšetrovateľ

(ID 15138) 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach.

K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaný poukázal napr. na súdnu prax Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky,podľaktorej„naústavnosťodôvodnenianiejetotižpotrebné,abysavňomuvádzali
odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka

konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné“ (napr. uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS
150/03-41 zo dňa 27. 8. 2003).

Vychádzajúc z uvedeného, z hľadiska zákonnosti žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v konaní
o prevedení žalobkyne na inú funkciu postupoval správne a ním vydaný personálny rozkaz ako aj
žalobou napadnuté rozhodnutie nie sú v rozpore so zákonom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti

žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu z a m i e t n u ť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 od. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd

preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie

je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

V danom prípade bolo povinnosťou súdu posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného
v kontexte námietok žaloby, t.j. či rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo

do plnosti a presnosti zistení, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov vo vzťahu k odvolaniu
a určitosti odvolacieho orgánu a či postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je zaťažený takou vadou
ako v žalobe tvrdí žalobkyňa, majúcou mať za následok zrušenie rozhodnutia .

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že personálnym rozkazom riaditeľky Krajského

riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 bola okrem ďalších príslušníkov stálej štátnej službe
i žalobkyňa (článok 8 výrokovej časti personálneho rozkazu) prevedená podľa § 35 ods. 1 písm. a/
zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01. februára 2012 na Okresné riaditeľstvo
PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Súčasne bola odvolaná dňom
31.01.2012 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 9 zákona) s tým, že ustanovenie do novej funkcie dňom

01. februára 2012 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach. Vo výrokovej časti napadnutého personálneho rozkazu je zároveň uvedené,
že toto bolo vopred prerokované s ZO OZP č. 10-03 Košice podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona a
že žalobkyni ako aj ďalším prevedením patrí doterajší služobný plat po dobu šiestich mesiacov, ak je
to pre nich výhodnejšie s odkazom na ust. § 35 ods. 10 zákona. Riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ

v Košiciach personálny rozkaz odôvodnila ako dôsledok organizačných zmien, keď dňom 01.02.2012
boli zrušené doterajšie funkcie menovaných, v rámci tejto zmeny aj žalobkyne a vytvorené nové funkcie
s inou náplňou činností (§ 35 ods. 3 zákona). Tomuto personálnemu rozkazu predchádzal personálny
rozkaz ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012, ktorým minister vnútra Slovenskej republiky nazabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách útvaroch ministerstva vnútra
Slovenskej republiky a policajného zboru vykonal v zmysle bodu 1 dňom 01.02.2012 organizačné a
systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov okrem iných i Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach,

a dňom 01.04.2012 systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov KR PZ v Košiciach. Zároveň v
zmysle bodu 2 personálneho rozkazu uložil generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia
tento personálny rozkaz, aby zabezpečili jeho realizáciu.

Súčasťou administratívneho spisu je záznam npor. Ing. D. P. spísaný Okresným riaditeľstvom PZ v

Košiciach dňa 31.01.2012 z vykonaného pohovoru s menovanou zaradenou vo funkcii vyšetrovateľ
4. oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach
zameranýkmožnostiamriešeniaďalšiehoslužobnéhozaradeniazdôvodu,ževdôsledkuorganizačných
zmien v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona a v znení neskorších predpisov bola personálnym rozkazom
MV SR č. 17/2012 s účinnosťou od 01.02.2012 zrušená doterajšia funkcia a vytvorila sa nová funkcia s
inou náplňou činností. Za služobný úrad pohovor vykonal zástupca riaditeľa Odboru kriminálnej polície

OR PZ v Košiciach mjr. O.. H. I. a žalobkyňa. Zo záznamu vyplýva, že žalobkyni bola ponúknutá
možnosť jej zaradenia ako poverený policajt na OR PZ Juh v Košiciach vo funkcii starší referent a že
žalobkyňa s uvedeným súhlasila. Ako záver pohovoru je uvedené vydať PR OR PZ v Košiciach. Záznam
je podpísaný žalobkyňou, ktorá ho vzala na vedomie dňa 31.01.2012 a tento záznam je opatrený aj
pečiatkouOdborovéhozväzupolícievSR,Základnáorganizáciač.10-03Košicesdátumom31.01.2012,

s vyjadrením súhlasím a nečitateľným podpisom.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namieta rovnako ako
v žalobe nezákonnosť takéhoto postupu a poukazuje na to, že funkcia do ktorej bola ustanovená
ako vyšetrovateľ policajného zboru, že táto nebola zrušená, bolo zrušené iba oddelenie, na ktorom

funkciu vykonávala. Pripomenula, že má dosiahnutú úroveň vzdelania, ktorá odzrkadľuje zastávanú
funkciu, spĺňa kvalifikačné predpoklady ekvivalentné pre funkciu vyšetrovateľa PZ a je spôsobilá naďalej
vykonávať doterajšiu funkciu, poukázala na veľmi dobré služobné hodnotenie za tretí a štvrtý štvrťrok
2011, kedy bola hodnotená viac ako uspokojivá a to, že študuje na Akadémii Policajného zboru v
Bratislave, čím si aj zvyšuje kvalifikáciu práve kvôli zastávanej funkcii vyšetrovateľa PZ. Toto konanie

preto považuje voči jej osobe za diskriminačné a poukázala, že po celý rok 2011 napriek dosiahnutým
výsledkom jej neboli udeľované žiadne odmeny, bolo s ňou začaté disciplinárne konanie, ktoré bolo
ukončené bez prijatia disciplinárneho opatrenia z dôvodu, že sa disciplinárne previnenie nepreukázalo.
Pripomenula, že i policajt má právo na kariérny postup a pokiaľ i bolo zrušené 4. oddelenie ekonomickej
kriminality, boli voľné miesta na prvom, druhom a treťom odbore ekonomickej kriminality a tiež aj 1. až

3. OEK OKP ORPZ v Košiciach v príslušnej triede s rovnakou náplňou činnosti. Tieto jej nadriadený
neponúkol a na uvedenú funkciu vyšetrovateľ PZ ju neustanovil, pričom má vedomosti o tom, že
uvedené miesta boli ponúknuté a na uvedené funkcie boli ustanovení čakatelia, t.j. policajti, ktorí
ešte nespĺňajú ani kvalifikačné predpoklady na zastávanú funkciu, sú v prípravnej čakateľskej praxi
na jej výkon a na túto funkciu bol toho istého dňa t.j. 01.02.2012 ustanovený operatívny pracovník

a poverený príslušník PZ, rovnako len pripravovaný na uvedenú funkciu. Takéto konanie považuje
za konanie v rozpore s deklarovaným kariérnym postupom. Porušenie zákona žalobkyňa vidí aj v
tom, že súhlas na prevedenie bol od nej získaný nátlakom a vyhrážkami, pričom komisia jej súhlas
mala vymámiť pri osobnej návšteve v mieste trvalého bydliska pod zámienkou kontroly liečebného
režimu počas prvého dňa jej práceneschopnosti, pričom v dôsledku vysokých teplôt, silnej bolesti hlavy,

zmätenosti a užívania liekov bola v tomto čase v zníženej schopnosti sústrediť sa na predkladané návrhy
a závažné skutočnosti a racionálne rozhodovať. Nakoľko jednanie komisie, aj samotné prevedenie
prebehlo počas jej práceneschopnosti a týkalo sa pracovno-právnych vzťahov má za to, že daný úkon
je nezákonný, nulitný a neplatný, v dôsledku čoho došlo v jej prípade k prevedeniu bez zákonného
súhlasu , čo odporuje zákonu. Zároveň jej boli zatajené voľné miesta na funkciu vyšetrovateľa. Naopak

bolo jej vyslovene povedané, že voľné miesta na funkcii vyšetrovateľ PZ nie sú, všetky vyšetrovateľské
miesta sú obsadené z dôvodu, že sa znížil nápad a preto sa aj znižovali stavy vyšetrovateľov. Zároveň
poukázala na formálnu chybu v uvedených dôvodoch prevedenia, pričom napadnutý rozkaz sa odvoláva
na organizačné zmeny a zrušenie doterajšej funkcie a vytvorenie novej funkcie s inou náplňou, pričom
na OKP ORPZ boli vytvorené funkcie s rovnakou náplňou činnosti, ktoré boli obsadené policajtmi bez

kvalifikácie hneď v nasledujúci deň po jej prevedení t.j. dňa 01.02.2012. Z týchto dôvodov žiadala, aby
jej bolo ponúknuté adekvátne miesto v šiestej platovej triede, pretože má vedomosť o tom, že dňa
01.03.2012 bude takéto miesto, ktoré bude voľné na prvom OEK OKP ORPZ v Košiciach, na ktoré súprerozdelené aj jej vyšetrovacie spisy. Preto žiadala, aby bola na funkciu vyšetrovateľa PZ ustanovená,
čím sa odstráni nezákonnosť konania správneho orgánu.

Na odvolanie žalobkyne rozhodol žalovaný dňa 21.05.2012 rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-55/2012
tak, že odvolanie žalobkyne podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie personálny
rozkaz č. 76 zo dňa 31.01.2012 ako vecne správny potvrdil. V rozhodnutí je v záhlaví označené
MinisterstvovnútraSRajepodpísanéPrezidentomPolicajnéhozborusuvedenímjehomena,priezviska
a funkcie zaradenia a je opatrené pečiatkou Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z odôvodnenia

rozhodnutiažalovanéhovyplýva,žetentosacelkomstotožnilsoskutkovýmzistenímakojekonštatované
v napadnutom personálnom rozkaze a so záverom o potrebe prevedenia žalobkyne podľa § 35 ods. 1
písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo žalobkyni doručené
dňa 25.05.2012 a proti nemu žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie

na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu
do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa § 35 ods. 3 cit. zákona, policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie

je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).

Podľa § 35 ods. 9 cit. zákona, policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú
funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich
mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.

Podľa § 225 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým
orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien,
zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,

Podľa§250jods.2písm.d/O.s.p.,súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumieteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Personálny rozkaz je formou rozhodnutia príslušného orgánu vo veciach služobného pomeru v
štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa § 3 zákona v služobnom úrade v mene štátu
koná a vo veciach služobného pomeru podľa toho zákona rozhoduje minister vnútra Slovenskej

republiky a v rozsahu ním ustanovenom ďalší nadriadení. V zmysle citovaného ustanovenia zákona
rozsah pôsobnosti nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo
veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) v platnom znení
nadriadených vo veciach služobného pomeru sa ustanovuje v nariadení ministra vnútra SR.

Personálny rozkaz slúži ako publikačný prostriedok, v ktorom sa vydáva:

a) rozhodnutie podľa § 241 zákona, ktoré vydáva nadriadený vo veciach vzniku, zmien a skončenia
služobného pomeru policajtov. Ide o individuálny právny akt, ktorý je právne záväzný, spôsobuje vznik
oprávnení a právnych povinností, pre ktoré bezprostredne zaväzujú subjekty, ktorých sa to týka

b) oznámenie, ktoré deklaruje určitú právne relevantnú skutočnosť a slúži pre evidenčné účely
(personálna a finančná evidencia).Pokiaľ sa rozhodnutie týka viacerých policajtov, jednotliví policajti v ňom uvedení tvoria články
rozhodnutia. Jednotlivé články sa potom označujú poradovými číslami priebežne v celom rozkaze v
abecednom poradí podľa priezviska. Ak druh opatrenia je pre všetkých policajtov spoločný, uvádza sa

len vo výroku rozhodnutia

Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného,
súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože v konaní správneho orgánu sa
vyskytuje taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie

žalovaného ani nie je súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov.

Súd sa ale nestotožnil s námietkou žalobkyne a skutkový stav vo veci považuje za postačujúci pre
vydanie rozhodnutia tak, ako bol konajúcimi správnymi orgánmi zistený. Tiež nesúhlasí s námietkou
neurčitosti orgánu, ktorý o odvolaní žalobkyne rozhodoval. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnutý
článok 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31. 01. 2012 bol vydaný riaditeľkou KR PZ v Košiciach,

s poukazom na ust. § 243 ods. 1 zákona, odvolacím orgánom v predmetnej veci bol prezident
PZ ako najbližšie nadriadený prvostupňovému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a čo ako legitímne
vyššie citované interné predpisy žalovaného preukazujú. A vychádzajúc z uvedeného potom pasívne
legitimovaným v predmetnej veci je Ministerstvo vnútra SR.

Bolo ale potrebné priznať námietke žalobkyne, ktorá tvrdí, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal so všetkými námietkami odvolania, napr. porušenia práva na spravodlivý proces a
prístup na konanie pred správnym orgánom, existencia voľných funkcií zodpovedajúcich pôvodnému
funkčnému zaradeniu žalobkyne s odkazom na konštatáciu, že nie je jeho povinnosťou sa vysporiadavať
so všetkými námietkami, ktoré vo vzťahu k predmetnej veci považuje za nedôvodné. Súd s týmto

nemôže celkom súhlasiť. Pokiaľ žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril k odvolaciemu dôvodu a
tvrdeniu žalobkyne, že jej doterajšia funkcia vyšetrovateľky v skutočnosti zrušená nebola a navyše
služobný úrad disponoval rovnakými funkčnými zaradeniami (vyšetrovateľka), i keď v rámci iného
oddelenia, a tieto žalobkyni neboli ponúknuté, má súd za to, že povinnosťou žalovaného bolo sa k
uvedenému meritórne vyjadriť. Ak tak neučinil, potom jeho rozhodnutie nemožno považovať za súladné

s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov. Preto súd napadnuté rozhodnutie podľa §
250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil.

Priznať bolo potrebné tiež námietke žalobkyne vo vzťahu k vytýkaným vadám konania, osobitne vo
vzťahu k nemožnosti vykonateľnosti rozhodnutia skôr ako toto nadobudlo platnosť, a to pre nasledovné :

Slovenský právny poriadok pozná rozhodnutia predčasne vykonateľné, t.j. také, ktorých účinnosť
a vykonateľnosť nastáva ešte pred nadobudnutím právoplatnosti. Nie je ale možné, aby účinnosť
nadobudlo správne rozhodnutie, ktoré ešte nie je platné. Správny akt je podľa právnej teórie (pozri napr.
Dušan U. a kol. Správny právo, 7. Vydáni Praha 2009, s.233) platný ako náhle správny orgán učiní

prejav vôle, ktorý je jeho obsahom, navonok voči adresátom. K platnosti nestačí, že správny orgán
síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ ju navonok neprejavil. Nie je možné, aby účinky rozhodnutia
o odvolaní z funkcie nadriadeného nastali však ešte pred jeho platnosťou, t.j. pred jeho oznámením
účastníkovi konania, ktorého sa odvolanie týka. Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore
s princípom právnej istoty. Takéhoto pochybenia a zavedenia retroaktivity sa dopustil správny orgán

vo vzťahu k žalobkyni svojim postupom pri vydávaní personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012,
pokiaľriaditeľkaKrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciachpreviedlažalobkyňudňom01.02.2012naOkresné
riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a súčasne ju
odvolala spätne dňom 31.01.2012 z doterajšej funkcie a tento personálny rozkaz nadobudol platnosť až
jeho doručením, resp. keď tento vzala žalobkyňa na vedomie dňa 01.02.2012. Uvedená vada v postupe

prvostupňového správneho orgánu je takou vadou v konaní, na ktorú súd musel prihliadať, pretože
privodzuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže táto vada nebola odstránená ani žalovaným,
ktorý len odvolanie žalobkyne proti citovanému personálnemu rozkazu zamietol a personálny rozkaz
ako vecne správny potvrdil, rovnakou vadou nezákonnosti je potom zaťažené i rozhodnutie žalovaného.
Vzhľadom na uvedené potom súd i v tomto priznal žalobe úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného

zrušil aj s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa
§ 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť riadne a súladne so všetkými odvolacími
námietkami sa vysporiadať a v zákonnom postupe vydať nové rozhodnutie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vecne úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania podľa nasledovnej špecifikácie:
·úkonovprávnejslužbypodľa§14vspojenís§11ods.4vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“), a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky).....................................................................................................127,16 eur
2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 1.2.2012 (§14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky) ..................................................................................... 127,16 eur
· režijného paušálu za dva úkony právnej služby (2x 7,63) (§ 16 ods. 3

vyhlášky) ......................................................................................................................15,26 eur
· dane z pridanej hodnoty (20%).....................................................................53,92 eur

Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda
predstavuje sumu 323,50 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.