Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221941
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221941.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdPrešovsamosudcomJUDr.MichalomDrimákomPhD.vprávnejvecižalobcu:DPSfinancial
consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava 917 01, IČO: 46 713 930, zastúpený Mgr. Ivanom
Petkovom, advokátom AK Strelák & Petkov, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej:
Y. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C.. O. X, XXX XX F., o zaplatenie 75,19 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanej sa náhrada
trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 20.8.2015, sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia 75,19 eur, spolu s prísl., ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa

29.9.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o vydaní a používaní
Platobnej karty. Vzhľadom na podstatné porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovanej, žalobca
odstúpil od zmluvy prípisom z 22.8.2012, pričom zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej dlžnej
sumy vo výške 75,19 eur.

2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na

prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

3. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže
sa jednalo o jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznamom dňa 31.10.2016, č. k. 10C

345/2015-128, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 31.10.2016, teda najmenej 5 dní pred vyhlásením
rozsudku.

4.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,atosamotnýmnávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,
zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a
jeho právnym predchodcom, prehľadom transakcií, všeobecnými obchodnými podmienkami ako aj ich

dodatkami, obchodnými podmienkami pre poskytovanie úverov, ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil nasledovný skutkový stav:5. Právny predchodca žalobca (ďalej len žalobca) a žalovaná uzavreli dňa 29.9.2006 zmluvu o vydaní
a používaní Platobnej karty, predmetom ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovanú.

6. Z prehľadu transakcií z účtu žalovanej u žalobcu súd zistil, že ku dňu 27.9.2013 bol zostatok na účte
žalovanej -75,19 eur. Na účte žalovanej boli v období od 1.1.2011 do 22.4.2015 vykonané rôzne operácie
spočívajúce len v účtovaní poplatkov (za vedenie účtu, kartový poplatok a iné).

7. Listom zo dňa 22.8.2012 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že dňom doručenia
oznámenia odstupuje od zmluvy, z dôvodu neuhradenia sumy 75,19 eur z povoleného prečerpania.

8. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX uzavretej dňa 27.9.2013 medzi právnym

predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom - DPS financial consulting, s.r.o.. ako postupníkom,
postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy, ktorej predmetom bola aj sporná
pohľadávka.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom v rozhodnom čase, od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v času návrhu na uzatvorenie zmluvy o

kreditnej karte, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.11. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku
spotrebiteľským právnym vzťahom. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako veriteľ s poukazom na

predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

12. Spotrebiteľské zmluvy sú teda zaradené do Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak sú uzavreté
podľa Obchodného zákonníka a preto majú občianskoprávny charakter. Záver o tom vyplýva už z

viacerých súdnych rozhodnutí napr. Krajského súdu v Prešove 1Co 154/2014 zo dňa 8.10.2014, 8Co
15/13 zo dňa 16.12.2013, 6Co 81/12 zo dňa 14.2.2013, Krajského súdu v Trnave 11Co 47/14 zo dňa
22.10.2014. Súdy v týchto rozhodnutiach vyslovili názor u nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka,
či už v otázke premlčania alebo posúdenia odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách (napr.
rozsudok Krajského súdu v Prešove 21Co 116/13 zo dňa 15.4.14 alebo 6Co 105/13 zo dňa 10.12.2013).
Súdy poukázali na to, že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky

spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov. Ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté
niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Citované ustanovenie sleduje
vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá
na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak
aplikácioukonkrétnejzmluvnejpodmienkybysapostaveniespotrebiteľaoprotiobčianskoprávnejúprave
zhoršilo. Napokon akékoľvek pochybnosti v tomto smere zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014
Z.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. V zmysle neho táto právna úprava
sa od jej účinnosti t.j. od 1.5.2014 vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré boli založené pred týmto dňom
vzhľadom na to, že právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia.

13. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v
Obchodnom zákonníku, preto odstúpenie od zmluvy je potrebné posúdiť podľa § 48 Občianskeho
zákonníka. Napokon aj spomínaný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. rieši možnosť
odstúpenia od zmluvy síce zo strany veriteľa, avšak v poznámke k posúdeniu tohto inštitútu odstúpenia

od zmluvy je uvedený § 48 Občianskeho zákonníka.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Občiansky
zákonníkrozlišujevšeobecnúpremlčaciudobuaosobitnépremlčaciedoby.Všeobecnápremlčaciadoba
má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom

alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust.
§ 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniuaktosanajehoúkorobohatil.Zvykonanéhodokazovaniasúdzistil,žeSlovenskásporiteľňa,
a.s. dňa 22.8.2012 odstúpila od zmluvy, a teda najneskôr v uvedený deň mala Slovenská sporiteľňa,
a.s. nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška
jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť Slovenskej sporiteľni,
a.s. najneskôr dňa 23.8.2010, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre

začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal právny predchodca
žalobcu na súd dňa 20.8.2015, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže dvojročná
premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 23.8.2012, pričom zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

15. Súd v predmetnom spore teda ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a
preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho
zamietnuť.16. Je však potrebné uviesť, že aj keby došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a používaní
Platobnej karty, tak by bol nárok premlčaný. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 22.8.2012 odstúpila od
zmluvy. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva pri odstúpení ruší ex tunc

(od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Slovenská sporiteľňa, a.s. si teda mala byť vedomá,
že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené,
keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od
začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy

je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli,
ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 22.8.2012
odstúpila od zmluvy, a teda najneskôr v uvedený deň mala Slovenská sporiteľňa, a.s. nepochybne
vedomosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného
obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť Slovenskej sporiteľni, a.s. najneskôr dňa

23.8.2012, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia
pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal právny predchodca žalobcu na súd dňa
20.8.2015, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba
uplynula žalobcovi dňa 23.8.2014, pričom zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby.

17. Pokiaľ ide o použitie ustanovení Občianskeho zákonníka súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu

trov konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.