Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813218300
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813218300.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr.

Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. U. T., nar. XX.XX.XXXX
a mal. G. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
v L., deti rodičov T.. Y. T., bytom L., D. X, zast. X. a T., zastúpeného Y., o návrhu matky na zvýšenie
výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2016, č. k.
14P/53/2013-712, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd svojim rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na mal. U. a mal. G.
za obdobie od 01.08.2011 do 03.06.2015. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5,

§ 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Rozhodol po predchádzajúcom
zrušení jeho dopĺňacieho rozsudku zo dňa 11.11.2014, č. k. 14P/53/2013-488 rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.04.2015, č. k. 19CoP/6, 7/2015-546, ktorým krajský súd dopĺňací rozsudok,
ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd
prvej inštancie následne rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za
preukázané, že rodičia maloletých detí uzatvorili manželstvo dňa X.XX.XXXX v X.. S účinnosťou od
20.03.2004 bol na otca maloletých prevedený obchodný podiel v spoločnosti H. L., s.r.o. so sídlom v X.

X.. Otec maloletých sa stal jediným spoločníkom tejto spoločnosti. Na kúpu obchodného podielu použil
sumu 50.000,-SK z pôžičky v celkovej sume 250.000,-Sk, ktorú mu poskytol Y. X., na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa 20.01.2004. Konateľom spoločnosti bol po celý čas blízky priateľ otca maloletých, O.
L.. Rozsudkom č.k. 9C/197/2010-41 zo dňa 21.6.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené.
Maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matke, otcovi bolo určené výživné v sume 110,-eur na
maloletého U. a 90,-eur na maloletého G.. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 14.07.2011. Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti H. L., s.r.o. o schválení účtovnej závierky

zo dňa 29.06.2011 bolo rozhodnuté, že doposiaľ nerozdelený zisk z minulých období v celkovej sume
50.000,-eur bude vyplatený spoločníkovi. Uvedená suma však v skutočnosti otcovi maloletých, ako
vtedy jedinému spoločníkovi spoločnosti vyplatená nebola. Dňa 01.07.2011 bol vystavený výdavkový
doklad na sumu 40.000,- eur na meno otca maloletých, ani uvedená suma mu však nebola vyplatená.
Uvedené listiny boli vyhotovené externou účtovníčkou spoločnosti z dôvodu, že v tom čase sa menili
zákony upravujúce odvodové zaťaženie. Účtovníčka vtedy odporučila všetkým svojím klientom, aby
si vysporiadali svoje zisky. Vystavila doklady tak, aby sa pokladňa spoločnosti nedostala do mínusu.

Otec maloletých svoj obchodný podiel previedol na Y. X. s účinnosťou ku dňu 09.04.2013. Prevod bol
bezodplatný, podľa vyjadrenia otca však týmto prevodom splatil svoj dlh voči Y. X., ktorý mal na základe
Zmluvy o pôžičke, zo dňa 20.01.2004. Starostlivosť rodičov o maloletých po rozvode ich manželstva
fakticky prerástla do systému, že deti trávili približne polovicu dní v mesiaci s matkou a polovicu s otcom.Starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti bola v období od 01.08.2011 do 03.06.2015 na veľmi vysokej
úrovni. Deti mali v plnej miere zabezpečené napĺňanie ich potrieb. Prospech oboch detí bol výborný. Obe
deti mali množstvo mimoškolských aktivít, venovali sa najmä športu. Mali však aj zdravotné ťažkosti.

Obaja rodičia sa im venovali a trávili s nimi pokiaľ možno všetok čas, ktorý mali k dispozícii a realizovali
s nimi mnohé voľnočasové aktivity. Bolo preukázané, že v období od 01.08.2011 do 03.06.2015 otec
trávil s maloletými deťmi približne polovicu času a zároveň aj hradil výdavky maloletých, či už na stravu,
oblečenie, zdravotnú starostlivosť ale aj na ich školské a mimoškolské aktivity, ktoré im vznikli počas
doby strávenej u otca. Matka okrem výdavkov, ktoré vznikali deťom v čase pobytu s ňou, okrem bežných

výdavkov, ktoré mali deti s ňou hradila aj stravné detí v škole a poplatky za športové tréningy. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že Matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia
výživného z dôvodu, že sa počas rokovaní s otcom maloletých detí o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov od svojho právneho zástupcu dozvedela, že v čase, keď súd rozhodoval
o rozvode manželstva, a teda aj o vyživovacej povinnosti otca maloletých, mal otec príjmy nielen zo
zamestnania, ako súdu deklaroval, ale aj príjmy z podnikania, ktoré zatajil. Od roku 2004 bol jediným

spoločníkom spoločnosti H. L., s.r.o.. Približne mesiac pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva, dňa 29.06.2011, ako jediný spoločník rozhodol o vyplatení sumy 50.000,- eur
jedinému spoločníkovi. Matka v konaní tvrdila, že sa o tom, že otec maloletých vlastnil obchodný podiel
spoločnosti H. L., s.r.o., dozvedela až počas rokovaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Súd prvej inštancie poukázal na tzv. formálnu publicitu obchodného registra podľa § 27

ods. 3 Obchodného zákonníka, teda predpoklad vyplývajúci priamo zo zákona, že údaje zapísané v
obchodnom registri a obsah listín uložený v zbierke listín sú tretím osobám známe okamihom ich zápisu,
resp. od oznámenia o uložení do zbierky listín. Podľa názoru súdu aj v prípade matky maloletých platí
domnienka, že matka o údajoch v obchodnom registri vedela, pričom jej nič nebránilo, aby podala
návrh na zvýšenie výživného už skôr než 22.08.2013. Aj napriek uvedenému pripustil, že pokiaľ by

bolo otcovi skutočne vyplatených 50.000,-eur, ako podiel na zisku spoločnosti H. L., s.r.o., išlo by v
jeho prípade o takú výraznú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, a to aj za
obdobie pred podaním návrhu matky. Súd prvej inštancie ale aj po doplnení dokazovania konštatoval,
že vyplatenie takejto sumy otcovi maloletých nebolo preukázané. Poukázal na svoje predchádzajúce
závery, ku ktorým dospel už v rozsudku zo dňa 03.10.2014, č.k. 14P/53/2013-468 a zopakoval ich aj

v dopĺňacom rozsudku zo dňa 11.11.2014, č.k. 14P/53/2013-488. Súd prvej inštancie aj na základe
nových dôkazov, ktoré boli vykonané po vrátení veci odvolacím súdom dospel k záveru, že vyplatenie
sumy 50.000,-eur otcovi maloletých nebolo preukázané. Uviedol, že výpovede svedkyne, účtovníčky
spoločnosti H. L., s.r.o., vyplynulo, že nemá vedomosť o skutočnom vyplatení uvedenej sumy otcovi
maloletých. Výdavkový pokladničný doklad na sumu 40.000 eur, ktorý vystavila, obsahuje len jeden

podpis, pričom svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ide o jej podpis. Súd k tomu poznamenáva, že
uvedený podpis je v kolónke „vyhotovil“, pričom v kolónke „podpis príjemcu“ akýkoľvek podpis chýba.
Svedkyňa však naopak vo svojej výpovedi objasnila, prečo bolo v vypracované Rozhodnutie jediného
spoločníka H. L., s.r.o. zo dňa 29.06.2011 a vyhotovený predmetný výdavkový pokladničný doklad z
01.07.2011. Vyplatenie sumy 50.000 eur a ani inej sumy zo spoločnosti H. L., s.r.o., nepotvrdili ani výpisy

z účtu tejto spoločnosti za rok 2011, ktoré boli tiež vykonané ako nový dôkaz. Otec maloletých teda aj
napriek údajom v účtovných evidenciách spoločnosti H. L., s.r.o., žiadny príjem z tejto spoločnosti nemal
a reálne sumou 50.000,- eur, uvádzanou matkou nedisponuje a ani v minulosti nedisponoval. Súd prvej
inštancie nemal tiež za preukázané, že by sa za obdobie, ktoré uplynulo odo dňa, keď mu táto suma mala
byť vyplatená výrazne zmenili jeho majetkové pomery, a že by takáto prípadná zmena bola v príčinnej

súvislosti s takýmto údajným príjmom. Pokiaľ matka maloletých v konaní ďalej ako dôkaz predložila
Znalecký posudok číslo XX/XXXX, vyhotovený spoločnosťou H., s.r.o., ktorá bola v konaní vedenom na
tamojšom súde pod sp.zn. 9C/144/2013 ustanovená ako znalecká organizácia, predmetom uvedeného
súdneho konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov maloletých po rozvode ich
manželstva. Matka poukázala na to, že z predloženého posudku vyplýva, že otec maloletých bol v čase

rozvodového konania jediným spoločníkom spoločnosti H. L., s.r.o., že k rozdeleniu zisku došlo v roku
2011 na základe jeho rozhodnutia a došlo k vyplateniu nerozdeleného zisku vo výške 50.000,-eur, na
čo mal spoločník nárok. V apríli 2013 otec maloletých túto spoločnosť bezodplatne previedol (daroval)
kamarátovi. V roku 2013 pritom spoločnosť dosahovala tržby 284.290,- eur a v roku 2014 tržby 351.659,-
eur. Matka uviedla, že bezodplatný prevod obchodného podielu na kamaráta možno považovať za čisto

špekulatívny úkon otca maloletých detí a navrhla, aby súd postupoval podľa § 75 ods. 1 druhá veta
Zákona o rodine a priznal spätné výživné od 01.08.2011 až do právoplatnosti rozhodnutia o výživnom
určenom pre obdobie striedavej osobnej starostlivosti o maloletých. Súd prvej inštancie po preskúmaní
predloženého znaleckého posudku konštatoval, že znalec dospel k záveru, že všeobecná hodnotapodniku, totožná so všeobecnou hodnotu obchodného podielu otca maloletých v spoločnosti H. L., s.r.o.
ku dňu 13.10.2015, v stave ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 14.07.2011
je vo výške 56.630,-eur. Otec maloletých v písomnom vyjadrení k tomuto podaniu matky okrem iného

uviedol, že prevod obchodného podielu v roku 2004 sa neuskutočnil z prostriedkov BSM, a že obchodný
podiel poslúžil len ako záruka za poskytnutú pôžičku blízkemu priateľovi otca, ktorého matka veľmi
dobre pozná. Poskytnutá pôžička bola prevodom obchodného podielu v roku 2013 splatená. Súd prvej
inštancie konštatoval, že zo Zmluvy o pôžičke, zo dňa 20.1.2004, predloženej otcom maloletých vyplýva,
že ju uzatvorili Y. X., nar. XX.XX.XXXX ako veriteľ a otec maloletých ako dlžník. Na základe tejto

zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi pôžičku v sume 250.000,-Sk, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu
spolu s dojednaným úrokom 10% do 20.1.2006. Z požičanej sumy bolo 50.000,-Sk určených na kúpu
obchodného podielu v spoločnosti H. L., s.r.o.. Z Čl. 4 Zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ dlžník
nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v lehote podľa zmluvy, je dlžník povinný na výzvu veriteľa splatiť
svoj dlh prevodom obchodného podielu v spoločnosti H. L., s.r.o. na veriteľa. Z výpisu z Obchodného
registra SR spoločnosti H. L., s.r.o. zároveň vyplýva, že od 09.04.2013 sa jediným spoločníkom tejto

spoločnosti stal práve Y. X.. Na základe uvedených okolností dospel súd prvej inštancie k záveru, že
účelom prevodu obchodného podielu z otca maloletých na Y. X. bolo splatenie pôžičky na základe
zmluvy zo dňa 20.01.2004. Súd prvej inštancie preto túto situáciu nepovažoval za naplnenie hypotézy
právnej normy obsiahnutej v § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine t.j., že sa otec maloletých prevodom
obchodného podielu vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu. Konštatoval, že ustanovenia

upravujúce vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach,
preto okrem ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine poukázal najmä na ustanovenie §
62 ods. 2 druhá veta a ustanovenie § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine. Mal za preukázané, že
obaja rodičia sa o maloleté deti riadne starajú a v čase keď ich majú vo svojej domácnosti im dokážu v
plnej miere zabezpečiť uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb. Považoval výchovné prostredia

u oboch rodičov za dostatočne podnetné. Uvedený záver sa pritom vzťahuje na obdobie predchádzajúce
rozhodovaniu o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Konštatoval, že
v období od 01.08.2011 do 03.06.2015, ktoré je v tomto prípade rozhodné pre zvýšenie výživného,
maloleté deti v žiadnom prípade netrpeli nedostatkom. Už v tom čase trávili polovicu svojho času s
otcom, ktorý im okrem osobnej starostlivosti poskytovanej v tom čase hradil aj výdavky, ktoré im v

súvislosti s pobytom u otca vznikli. Maloletí sa v plnom rozsahu podieľali na životnej úrovni otca. V
odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na Čl. 3 a Čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorých
vyplýva, že záujem dieťaťa nie je možné mechanicky redukovať len na výšku výživného, ale je potrebné
ho posúdiť aj v širokom kontexte všetkých uvedených čiastkových kritérií záujmu maloletého. Súd je
preto pri rozhodovaní o maloletom dieťati povinný všetky tieto kritéria zohľadniť. Záujem dieťaťa je

potrebné posudzovať vždy v danom čase a danej situácii konkrétneho dieťaťa, keďže každé dieťa má
svojeindividuálnepotreby.Súdprvejinštanciemalvykonanýmdokazovanímpreukázané,ženavýchove
a starostlivosti o maloleté deti sa podieľali v takmer rovnakej miere obaja rodičia, a to už od rozvodu
manželstva, pričom sa na tom vtedy dokázali aj dohodnúť. Materiálne potreby detí boli už aj v tom čase
plne uspokojované, dokonca aj nad rámec bežného štandardu. Keďže súd nepovažoval za preukázané,

že otec nadobudol sumu 50.000,-EUR zo spoločnosti H. L., s.r.o. a nemal preukázanú ani inú zmenu
pomerov, ktorá by pri v tom čase realizovanom spôsobe starostlivosti oboch rodičov o maloletých
odôvodňovala zvýšenie výživného, návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 01.08.2011 do
03.06.2015 zamietol. Záverom svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo ďalšie dôkazy navrhované matkou
nevykonal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu vyhovel.
Súdu prvej inštancie vytýkala, že pri rozhodovaní vzal do úvahy iba niektoré dôkazy bez toho, aby sa
dôsledne riadil ust. § 132 O.s.p. Ako kľúčový dôkaz si vybral výpoveď svedkyne - účtovníčky spoločnosti

H. L., s.r.o., z ktorej vyberal pasáže, ktoré sa mu hodili k zamietnutiu návrhu, nevysporiadal sa s
nezrovnalosťamivovýpoveditejtosvedkyne.Domnievalasa,ževýpoveďsvedkynenebolavyhodnotená
ani ako celok v súvislosti s iným dôkazmi a vyjadreniami účastníkov. Uviedla, že v konaní bolo sporné, či
podpis na výdavkovom doklade potvrdzujúcom výplatu sumy 40.000 eur je podpisom otca maloletých,
avšak súd si bez ďalšieho osvojil tvrdenie svedkyne, že podpis je jej. Poukazovala na to, že predložila

podpisyotca,ktorésútakmertotožnéspodpisomnavýdavkovomdoklade.Nesúhlasilasargumentáciou
súdu, že podpis na doklade je „v kolónke“ „vyhotovil“, pričom „podpis príjemcu“ akýkoľvek podpis chýba“,
čím mal pravdepodobne za preukázané, že otec maloletých peniaze neprevzal. Skutočnosť, že príjemca
nepodpísal výdavkový doklad považuje za celkom irelevantnú z dôvodu, že môže potencionálnesledovať nečestné úmysly a nemôže byť preto dostatočným argumentom pre prijatie záveru, že príjemca
finančnú hotovosť neprevzal. Za predčasný a argumentačne nepodložený považuje aj záver súdu o tom,
že „aj napriek údajom v účtovných evidenciách spoločnosti H. L., s.r.o. otec maloletých žiadny príjem

z tejto spoločnosti nemal a reálne sumou 50.000 eur uvádzanou matkou nedisponuje, ani v minulosti
nedisponoval.“ Súdu prvej inštancie vytýkala, že neuviedol prečo vyhodnotil ako irelevantné účtovné
evidencie a listinné dôkazy, na ktoré v podanom odvolací poukazuje. Vyslovila názor, že v konaní bolo
preukázané, že otec maloletých bol jediným spoločníkom, rozhodol o vyplatení podielu na zisku svojej
osobe a tento zisk bol vyplatený z pokladne spoločnosti H. L., s.r.o. v roku 2011 (40.000 eur) a v roku

2012 (10.000 eur). Trvala na tom, že v konaní nebolo preukázané, že by uvedenú hotovosť prevzala iná
osoba ako jediný spoločník, ktorý mal na výplatu zisku - ako jediný - nárok. Súdu prvej inštancie vytýkala,
že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď odmietol vykonať
dokazovanie účtovnými dokladmi spoločnosti H. L., s.r.o., ktoré by preukázali hotovostné operácie v
pokladni spoločnosti, z ktorej mal byť otcovi maloletých vyplatený podiel na zisku podľa pokladničného
výdavkového dokladu z 01.07.2011 - najmä odmietol vykonať dôkaz peňažným denníkom z roku 2011.

Zastávala názor, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie, keď
otcove skutočné majetkové pomery v konaní neskúmal a neporovnával oproti stavu v čase rozvodu
manželstva.Zdôrazňovala,žeotecdetíodroku2011výrazneinvestovaldorekonštrukciedomu(kupoval
nábytok, v roku 2011 vykonal veľkú investíciu do interiérových dverí a terasy v sume 13.389 eur, ktorá
bola platená v hotovosti), zároveň chodil s priateľkou na zahraničné dovolenky. Nemožno teda bez

pochybností uzavrieť, že otcove majetkové pomery neboli zmenené. Zastávala názor, že súd prvej
inštancie neposúdil vec správne právne, pretože opomenul na majetkový nárok otca detí aplikovať §
75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, ktoré ustanovenie je potrebné uplatňovať nielen vo vzťahu k
prevodu obchodného podielu, ale aj vo vzťahu k majetkovému prospechu - zisku zo spoločnosti H. L.,
s.r.o., na ktorý mal otec detí nárok. Súdu prvej inštancie vytýkala, že rezignoval na dokazovanie, prečo

sa otec maloletých detí jednoznačného majetkového nároku vzdal, komu a prečo ho prípadne odovzdal
a či bol tento dôvod dôležitejší ako záujem jeho maloletých detí. Súdu prvej inštancie vytýkala, že zistil
iba samotný dôvod bezodplatného dôvodu, nepokračoval v dokazovaní, či aspoň uvažovaní o tom, či
bol tento dôvod dôležitý - t.j. skutočne dôležitejší ako záujem maloletých, nakoľko ak by vykonával
dokazovanie zistil by, že v čase prevodu obchodného podielu bola pôžička od p. X. premlčaná a hodnota

obchodného podielu spoločnosti niekoľkonásobne prevyšovala sumu pôžičky. Záverom poukazovala
na tú skutočnosť, že maloletým deťom vytvára úspory, čo otec nerobí, a teda sám ukracuje deti v ich
odôvodnených potrebách. Uviedla, že dôkazy predložené samotným otcom maloletých preukazujú, že
otec sa s činnosťami a výdavkami detí aktivizuje až od decembra roku 2012, pričom súd nezohľadnil
závažné tvrdenia matky o tom, že otec uhrádza len výdavky, ktoré sám uznal za vhodné.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom
vyjadrení prednesenom na pojednávaní dňa 27.05.2016.

4. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil. Pokiaľ matka súdu prvej inštancie vytýkala, že sa dôsledne neriadil ust. § 132 O.s.p.
uviedol, že súd prvej inštancie priam úzkostlivo opatrne a bez výhrad plnil dôkazné požiadavky matky,
čoho dôsledkom je už tri roky trvajúce konanie o výživnom (vrátane dvoch rokov, kedy sa v rámci
tohto konania pojednávalo súčasne o návrhu na zverenie maloletých do striedavej starostlivosti oboch
rodičov), a neuveriteľne rozsiahly spisový materiál dokumentujúci od rodinných pomerov, podmienok

v domácnostiach rodičov, po majetkové pomery rodičov maloletých, vrátane partnerky otca, až po
majetkové pomery firmy H. L., s.r.o., v ktorej nikdy pracovne nepôsobil, netrávil tam žiaden čas, nijak sa
na jej chode nezúčastňoval, ani k nemu ničím neprispel, a napokon nepoberal z nej žiadny finančný, ani
iný prospech, a to ani v sume 50.000 ani 40.000 eur, ani v žiadnej inej sume, čo matka maloletých vedela
od roku 2004. V spise sa tak nachádza množstvo listinných dôkazov, kompletný výpis z bankového

účtu firmy H. L., s.r.o. za matkou požadovaný rok 2011, svedectvá blízkych osôb poznajúcich osobné
a majetkové pomery otca, vyjadrenia spoločníkov firmy H. L., s.r.o., svedectvo jediného konateľa
(zodpovedajúceho za účtovníctvo firmy), ako aj svedectvo účtovníčky spoločnosti. Trval na tom, že
žiadny z vykonaných dôkazov bez ohľadu na to, ktorou sporovou stranou bol navrhnutý, nepreukázal
skutočnosť, že by v predmetnej spoločnosti vôbec niekedy mal nejaký majetkový prospech. Uviedol, že

uvedené nie je možné ani preukázať, keďže žiadnym spôsobom mu nijaké peniaze vyplatené neboli, a
to ani prevodom na účet, ani hotovostne. Dôvodila, že nakoľko sa uvedené matke nepodarilo preukázať,
snaží sa spochybniť relevanciu všetkých vykonaných dôkazov (aj tých, na ktorých vykonaní sama trvala,
ako napríklad svedectvo účtovníčky spoločnosti). Zdôrazňoval, že obchodný podiel spoločnosti H. L.prevzal ako zálohu za pôžičku len z dôvodu finančných problémov jej vtedajšieho jediného spoločníka
a blízkeho priateľa otca O. L., ktorý sa obával o svoje živobytie, ktorým mu táto spoločnosť bola
a aj je (a v súčasnosti je už opäť jej spoločníkom). Vedel o tom, že táto spoločnosť je reklamnou

agentúrou a že sídli v X. X., čo je aj dlhoročné pôsobisko O. L., ktorý spoločnosť vybudoval, riadil a
riadi. Rovnako ako konateľ zodpovedal a zodpovedá za vedenie účtovníctva, v ktorom sa otec nevyznal
a nemal dôvod sa oň zaujímať. Zdôrazňoval, že jeho odbor je interná medicína a v podstate od
ukončenia vysokoškolského štúdia pred 20 rokmi pôsobí v Nemocnici s poliklinikou v X.. Nie je žiadny
podnikateľ ako sa matka od roku 2013 pokúša podsúvať súdom. Zdôrazňoval, že téma H. L., s.r.o. bola

v tomto ako aj v konaní o vyporiadanie BSM rozobratá do najmenšieho detailu a v danom štádiu nevie
uviesť viac ako už bolo preukázané a povedané. Trval na tom, že prevod obchodného podielu v roku
2004 na jeho osobu sa neuskutočnil z prostriedkov BSM, že v tejto spoločnosti nikdy žiadnu aktivitu
nevyvíjal, z tejto spoločnosti nikdy neprosperoval a nemal žiadny príjem. Obchodný podiel poslúžil
len ako záruka za poskytnutú pôžičku blízkemu priateľovi, ktorého matka dôverne pozná. Poskytnutá
pôžičkabolaprevodomobchodnéhopodieluvroku2013splatená,čímjecelázáležitosťuzavretá.Pokiaľ

sa týka uspokojovania potrieb maloletých detí uviedol, že maloleté deti po materiálnej stránke nikdy
nič nepostrádali, prioritne sa vždy investovalo do ich potrieb. Disponujú najmodernejším technickým
vybavením, oblečením, športovými potrebami pre celé spektrum športových aktivít. Poukazoval na celý
rozsiahly spisový materiál, ktorý preukazuje napĺňanie hmotných potrieb maloletých z otcovej strany, či
už vo forme nákupov (od oblečenia, školských potrieb, elektroniky, literatúry až po najrôznejšie druhy

športovej výstroje), vo forme pravidelných rodinných dovoleniek s otcom, s jeho partnerkou ako aj s
jeho rodičmi, vo forme spoločných športových podujatí (absolvovanie množstva bežeckých podujatí,
lyžovačky), výletov, hradenie školských a mimoškolských aktivít atď. Zabezpečovanie starostlivosti o
deti bolo súdom skúmané rozsiahlym spôsobom. Trval na tom, že o deti sa staral a aj stará ďaleko
intenzívnejšie ako len príspevkom v sume 200 eur mesačne, z ktorého dôvodu žiada, aby súd zobral do

úvahy poznatky získané v priebehu celého konania, ktoré deklarujú, že nie je otec ktorého starostlivosť
o detí sa končí poslaním stanovenej sumy na účet matky detí.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 68 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej CMP), bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní matkou maloletých detí
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie

uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie dodáva odvolací súd nasledovné:

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4,
5 Zákona o rodine).
8.Priznanévýživnémožnovzmysle§78ods.1Zákonaorodinezmeniťvprípade,aksazmeniapomery.

Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa
stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena
pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb,
tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím
alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

9. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral
svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávnených alebo povinného odo dňa 01.08.2011
do 03.06.2015 došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade
z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom zo dňa 21.06.2011, č. k. 9C/197/2010-41 bolo manželstvo

rodičov maloletých detí rozvedené. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bolo určené výživné na mal. U. v sume 110 eur a mal. G. 90 eur mesačne. Rozsudok o rozvode
manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2011. Rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 03.10.2014, č. k. 14P/53/2013-468 boli maloleté deti zverené do striedavejosobnej starostlivosti obidvoch rodičov, upravený bol ich styk s maloletými deťmi a otcovi bola uložená
povinnosť platiť výživné na mal. U. vo výške 80 eur mesačne a mal. G. vo výške 65 eur mesačne. Aj
napriek tomu, že vo výroku opomenul rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti

otca k maloletému U. zo sumy 110 eur na 300 eur a k mal. G. zo sumy 90 eur na sumu 250 eur mesačne
s účinnosťou od 01.08.2011, v odôvodnení rozsudku uviedol: „Matka sa svojim návrhom domáhala
zvýšenia výživného predovšetkým z dôvodu, že otec v konaní o rozvod zatajil svoju účasť v spoločnosti
H. L., s.r.o.. Otec bol v čase rozvodového konania jediným spoločníkom tejto spoločnosti, mal mať z tejto
činnosti príjem a v období nasledujúcom tesne po rozvode manželstva mu mala byť z titulu jeho účasti

vyplatená suma 50.000,-EUR ako podiel na zisku spoločnosti. Uvedenú skutočnosť matka maloletých
považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie výživného a to nielen do
budúcnosti ale aj spätne, za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu matky na zvýšenie výživného a
to od 1.8.2011. Súd súhlasí s matkou, že v prípade ak by otcovi takáto vysoká suma v období troch
rokov predchádzajúcich návrhu matky bola vyplatená, ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by
odôvodňoval zvýšenie výživného, najmä za predchádzajúce obdobie. Vykonaným dokazovaním však

bolo preukázané, že napriek údajom v účtovných evidenciách spoločnosti H. L., s.r.o., otec maloletých
žiadny príjem z tejto spoločnosti nemal a reálne sumou 50.000,- EUR, uvádzanou matkou nedisponuje
a ani v minulosti nedisponoval. Nebolo tiež preukázané, že by sa za obdobie, ktoré uplynulo odo dňa,
keď mu táto suma mala byť vyplatená výrazne zmenili jeho majetkové pomery, s tým, že takáto zmena
by bola v príčinnej súvislosti s takýmto údajným príjmom. Súd na základe výpisu z účtu spoločnosti H.

L., s.r.o. považoval za preukázané, že táto spoločnosť v danom období ani nemala disponibilné zdroje v
sume 50.000 resp. 40.000,-eur. Podľa názoru súdu v tejto súvislosti zároveň nemožno ani konštatovať,
že otec maloletých sa tým, že mu táto suma napokon vyplatená nebola vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zárobku resp. majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine). Z
uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť návrhu matky v takom rozsahu zvýšenia výživného ako sa

domáhala.

10. Nakoľko súd prvej inštancie opomenul o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodnúť
samostatnýmvýrokomurobiltakdopĺňacímrozsudkomzodňa11.11.2014,č.k.14P/53/2013-488.Návrh
matky na zvýšenie výživného zamietol.

11. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.04.2015, č. k. 19CoP/6,7/2015-546 odvolací súd
v dôsledku podaného odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.10.2014,
č. k. 14P/53/2013-468 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11.11.2014, č. k. 14P/53/2013-488 rozsudok
okresného súdu vo výrokoch o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o výživnom, o zamietnutí

návrhu matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi a o trovách prvostupňového konania potvrdil.
Vo výroku o úprave styku rodičov s maloletými deťmi rozsudok zmenil a dopĺňací rozsudok, ktorým bol
návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý, zrušil.

12. V odôvodnení svojho rozhodnutia pokiaľ ide o matkou tvrdené majetkové pomery otca spočívajúce

v príjme otca z obchodnej spoločnosti H. L., s.r.o. v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukázal na správne
dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyplývajúce z rozsiahleho dokazovania k tejto,
matkou tvrdenej skutočnosti a v celom rozsahu sa stotožnil so správnym odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie, na ktoré poukázal. Nakoľko však súd prvej inštancie vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol tak, že na termín jeho verejného vyhlásenia nepredvolal

účastníkov, odvolací súd vyslovil názor, že došlo k porušeniu práva účastníkov zúčastniť sa súdneho
pojednávania, na ktorom mal byť vyhlásený dopĺňací rozsudok, ktorá povinnosť súdu vyplýva z ust.
§ 166 ods. 2 veta druhá O.s.p., z ktorého vyplýva, že doplnenie rozsudku musí súd urobiť dopĺňacím
rozsudkom, pre ktoré platia obdobné ustanovenia ako o rozsudku, t. j. ustanovenia § 152 a nasl. O.s.p.
a aj dopĺňací rozsudok musí byť vyhlásený verejne (§ 156 O.s.p. s tým, že súd na vyhlásenie rozsudku

predvolá účastníkov v súlade s § 115 O.s.p., pričom z obsahu spisu je zjavné, že súd prvej inštancie
týmto spôsobom nepostupoval, preto odvolací súd námietku matky považoval za dôvodnú. Z uvedených
dôvodov dopĺňací rozsudok, odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V preskúmavanej veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho

procesného pochybenia, ktorého sa dopustil tým, že doplňujúcim rozsudkom rozhodol o návrhu matky
bez toho, aby účastníkov predvolal na vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku, súd prvej inštancie svoje
procesné pochybenie odstránil. Vypočul účastníkov konania, svedkyňu. Dokazovanie doplnil aj ďalšími
listinnými dôkazmi a následne vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom. Jeho rozhodnutieobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by jeho závery
boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodené. Skutočnosť, že matka sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré skutočnosti matka súdu prvej inštancie vytýka. Jeho
rozhodnutie zodpovedá požiadavkám na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ súdu
prvej inštancie matka vytýka neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal všetky
navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov súd vykoná, rozhoduje výlučne súd. Súd teda nemá

povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov
v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci, umožňuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré
podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Povinnosťou súdu je korigovať návrhy účastníkov
na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť,
aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa
neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Súd prvej inštancie

sa dostatočne vyrovnal s otázkou ďalšieho doplnenia dokazovania, pričom ani podľa odvolacieho súdu
matka neuvádzala také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že postup súdu prvej inštancie by bol
neakceptovateľný.

14. Rozsiahlym dokazovaním súdu prvej inštancie, ktorému bola vec vrátená odvolacím súdom z

dôvodu jeho procesného pochybenia (vykonaným dokazovaním pred predchádzajúcim rozhodnutím
odvolacieho súdu, ako aj po vrátení veci), neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
vysloviť iný právny záver, ako tento vyslovil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, v ktorom
poukázal na správne dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyplývajúce z rozsiahleho
dokazovania k matkou tvrdeným skutočnostiam.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).