Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207303
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115207303.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Q. W. XXX/XX, zast.

Ing. Y. O., nar.XX.X.XXXX, bytom U., Q. W. XXX/XX, proti odporcovi: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U.,
Q. W. XXX/XX, t.č. Q., L. XX, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 26P/37/2011 -38 zo dňa 2.12.2011 v časti výživného
na Y. O., nar. XX.X.XXXX tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu H. O., nar. XX.X.XXXX zo
sumy 170 eur mesačne na sumu 370 eur mesačne počnúc od 19.3.2015, ktorú je odporca povinný platiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Zročné výživné za čas od 19.3.2015 do 31.8.2015 č i n í suma 936,60 eura, ktorú súd povoľuje
odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 19.3.2015 domáhala od odporcu zvýšenia výživného vo
výške 400 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že pri rozvode manželstva jej
rodičov v roku 2011 bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 170 eur mesačne, v tom
čase bola študentkou strednej školy, v súčasnosti navštevuje vysokú školu, čím sa podstatne zvýšili jej
výdavky, ktoré sú na ubytovanie na internáte, stravné, cestovné, náklady na učebnice, školské pomôcky,
doučovanie, oblečenie, veci osobnej potreby, záujmy.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky.

Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka študuje v Prahe na Vysokej škole
chemicko-technologickej od septembra 2013. Náklady na všetko sa zvyšujú. Jedná sa o 5-ročné
štúdium. Jej mesačné náklady sú okolo 400 eur, súvisia iba s jej pobytom v Prahe. Mesačne platí za
internát 94 eur, strava 73 eur, MHD v Prahe 9,53 eura, cestovné Praha - Nitra 2x mesačne - 57,30 eura,
učebnice a školské pomôcky 7,33 eura, doučovanie z matematiky 73 eur, doučovanie z fyziky, ďalej má

výdavkynaoblečenie49eur,kozmetika,hygiena,5,50eura,záujmy18,33eura,výživovédoplnky20eur.
Odporca posiela navrhovateľke na účet mesačne sumu 200 eur od podania návrhu, aj obdobie predtým.
Ona navrhovateľke prispieva sumou 200 eur. S odporcom majú spolu ešte jednu dcéru N. O., ktorá je
plnoletá, zamestnaná. Pri rozvode bolo na navrhovateľku určené výživné 170 eur a na druhú dcéru N.200 eur. Tá skončila v máji 2013 vysokú školu, zamestnala sa od 11.5.2015. Žije sama s dcérou N. a
navrhovateľkou.Bývajúv2-izbovombyte,mesačnévýdavkynabývaniesúokolo200eur,ďalšievýdavky
na stravu a ostatné veci môžu byť okolo 200 eur. Je živnostníčka v oblasti verejného obstarávania,

mesačnýpríjemjeokolo1.000eur.SodporcomsamimosúdnedohodlinavyporiadaníBSM,vapríli2015
odporcovi vyplatila titulom vyporiadania BSM 37.500 eur, na to si zobrala dva úvery. Prvý úver ČSOB
na sumu 33.400 eur, kde mesačne spláca 225 eur, druhý úver v ČSOB stavebný úver 17.000 eur, kde
je mesačná splátka 145 eur. Sama nevládze uhrádzať výdavky navrhovateľky. Na ďalšom pojednávaní
uviedla, že sa bude zvyšovať poplatok za internát asi o 600 Kč na mesiac, pretože prerábali internát,

staršia dcéra N. už nebýva s nimi v spoločnej domácnosti, všetky náklady na domácnosť uhrádza sama,
od júna 2015 posiela odporca výživné 170 eur. Za august ešte výživné neposlal.

Odporca na pojednávaní trval na svojom písomnom vyjadrení k veci. Uviedol, že žije v spoločnej
domácnosti so svojou priateľkou G. H., ktorá je zamestnaná, má príjem. Má len jednu vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke. Jeho príjem je výsluhový dôchodok 925 eur a príjem z prenájmu bytu v A.

asi 120 eur. Byt prenajímal asi 2 roky, od júla 2015 o tento príjem z prenájmu príde, pretože nájomníci
vypovedali zmluvu. Iný príjem nemá. S priateľkou žijú v sociálnom byte, priateľka má uzatvorenú
nájomnúzmluvu.Vtomtobyteniejeprihlásenýktrvalémupobytu,lenkprechodnému.Spriateľkou kúpili
rozostavený dom v L.. Kupujúci sú obaja, kúpna cena bola 120.000 eur. Obaja si brali úver zo Slovenskej
sporiteľne na sumu 95.000 eur. Tento úver splácajú obaja. Polovica splátky je 264 eur. Dokončenie

domu bude stáť asi ďalších 120.000 eur, hrubá stavba je dokončená, prebiehajú dokončovacie práce
interiér + vonkajšie okolie. Na toto boli použité peniaze, ktoré mala našetrené priateľka, použil peniaze,
ktoré získal z BSM. Priateľka má dve deti, ktoré sú plnoleté, obidve študujú na vysokej škole, na deti
má súdom a na základe dohody určené výživné. Vyplatil úvery, ktoré si bral na byt v A.. Na dcéru N.
výživné posielal do októbra 2013. V r. 2014 mal aj príjem zo živnosti, pracoval pre Kiu ako kontrola kvality

súčiastok. Dňa 15.1.2015 živnosť zrušil, pretože táto práca bola neistá, príjem z tejto činnosti bol rôzny,
pohyboval sa okolo 200, 300, niekedy 600 eur. Je vlastníkom 1/2-ice druhého bytu v A., z tohto nemá
žiadny príjem, v tomto byte býva matka. Je to 2-izbový byt. Matka tam má právo doživotného bývania.
Druhú polovicu vlastní sestra Y. M.. Matka na nich dvoch previedla byt z toho dôvodu, že majú ešte
mladšieho brata, ktorý má problémy s alkoholom. Navrhovateľke platí telefón, dcéram posiela peniaze aj

na Vianoce, aj na narodeniny, meniny. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že s priateľkou nežijú v spoločnej
domácnosti, každý má inú adresu. Nebývajú spolu, ale navštevujú sa, plánujú spoločnú domácnosť a
spoločné bývanie v rodinnom dome v L..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľky, odporcu a oboznámením sa

s obsahom spisu a to návrhom, rodným listom navrhovateľky, rozsudkom a spisom OS Nitra sp.zn.
26P/37/2011, potvrdením o štúdiu, výpisom z účtu - dokladom o výške cestovného lístka, dokladom
z Dopravného podniku hl. mesta Praha, výpisom zo živnostenského registra matky navrhovateľky,
potvrdením podania daňového priznania za r. 2014, výpisom z LV č. XXXX, č. XXXX, vyjadrením
odporcu, oznámením o splatnosti poistenia, potvrdením o ukončení podnikania, potvrdením z Prima

banky, zmluvou o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, zmluvou s ČSOB o spotrebiteľskom
úvere, dokladom o vyplatení sumy 13.000 eur, prehľadom výdavkov, výpisom z účtu, predpisom
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, zmluvou o splátkovom úvere, rozhodnutím Vojenského
úradu, potvrdením o podaní daňového priznania za r. 2014, daňovým priznaním za r. 2014, potvrdením
o zaplatení dane, prehľadom životných nákladov, kapitálovo -investičným životným poistením Život,

poistkou k poistnej zmluve, zmluvou o stavebnom sporení, výpisom z účtu, žiadosťou o ukončenie,
mailovou komunikáciou odporcu s nájomcami bytu,. čestným vyhlásením G. H., zmluvou o poskytnutí
úveru zo dňa 18.11.2014, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2014,
dohodou o zrážkach zo mzdy, pracovnou zmluvou N. O., nákladmi spojenými s vedením domácnosti,
vyjadrením odporcu zo dňa 28.5.2015, zmluvou o nájme bytu zo dňa 9.6.2014, daňovým priznaním

G. H., predpisom mesačnej zálohovej platby za byt, potvrdením o pobyte, potvrdením o pobyte G. H.,
potvrdením o pobyte B. H., kúpnou zmluvou zo dňa 25.3.2015, záložnou zmluvou zo dňa 4.3.2015,
nájomnou zmluvou zo dňa 2.1.2015, zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 28.12.2011, zmluvou o
ČSOB spotrebiteľskom úvere, osvedčením o živnostenskom oprávnení, zmluvou o splátkovom úvere,
výpismi z účtu, dokladom od poisťovne Allianz, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu,

poistnou zmluvou + poistka, správami z Primabanky, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 8.12.2014,
dokladom - vklad 13.000 eur, žiadosťou o predčasné splatenie úveru, životnými nákladmi odporcu,
výdavkami na telefón, poistením domácnosti, zárobkom zo živnostenskej činnosti za r. 2014, výpisomzo živnostenského registra odporcu, správou z Daňového úradu Nitra, daňovým priznaním matky
navrhovateľky za r. 2014, dokladom o nájme bytu N. O. a zistil tento skutkový a právny stav:

Rodičia navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 26P/37/2011-38, právoplatne dňa 13.1.2012. V tom čase mali
obaja dve vyživovacie povinnosti, k plnoletej dcére N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v čase rozvodu študovala
na vysokej škole a maloletej dcére Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá v čase rozvodu študovala na strednej škole.
V konaní o rozvod manželstva bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky

sumou 170 eur mesačne a na dcéru N. prispieval sumou 200 eur mesačne. V tom čase bola matka
navrhovateľky zamestnaná, jej čistý mesačný príjem bol približne 760 eur mesačne, podnikala v oblasti
verejného obstarávania, za rok 2011 mohla mať ročný príjme okolo 5.000 eur, čo je mesačne okolo 416
eur. Odporca bol zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 417 eur a poberal výsluhový
dôchodok vo výške 895,19 eura.

Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a do júla 2015 aj so svojou staršou sestrou
N., ktorá sa v priebehu tohto súdneho konania zo spoločnej domácnosti odsťahovala tak ako to vyplýva
z predloženej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.7.2015.

V súčasnosti študuje na vysokej škole a to na Vysokej škole chemicko - technologickej v Prahe, skončila

prvý ročník, ktorý opakovala, od septembra 2015 bude pokračovať v 2. ročníku, jedná sa o riadne denné
päťročné štúdium.

Výdavky navrhovateľky sú podľa jej vyjadrenia 400 eur mesačne, pričom sa jedná len o výdavky
súvisiace so štúdiom v Prahe, konkrétne mesačne platí za internát 90 eur, pričom táto suma sa bude

zvyšovať od septembra 2015 asi o 600 Kč, strava 73 eur, MHD v Prahe 9,53 eura, cestovné Praha -
Nitra 2x mesačne - 57,30 eura, učebnice a školské pomôcky 7,33 eura, doučovanie z matematiky 73
eur, výdavky na oblečenie 49 eur, kozmetiku a hygienu, 5,50 eura, záujmy 18,33 eura, výživové doplnky
20 eur.

Matka navrhovateľky má jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Z výpisu zo živnostenského
registra vyplýva, že podniká v oblasti verejného obstarávania od 1.10.2009. Jej príjem z podnikania je
podľa jej vyjadrenia okolo 1.000 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2014 boli príjmy matky
navrhovateľky 15.800 eur, výdavky 11.443,47 eura, základ dane bol 553,20 eura, daň 105,10 eura.

V súčasnosti matka navrhovateľky spláca dva úvery, ktoré si brala za účelom vyplatenia odporcu titulom
vyporiadania BSM. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že ČSOB, a.s. jej poskytla
úver vo výške 33.400 eur, mesačná splátka je 221,50 eura a druhý úver vo výške 17.000 eur jej bol
poskytnutý na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2014, kde
mesačná splátka je 145,32 eura. Jej ďalšie výdavky sú výdavky na domácnosť, ktoré uhrádza sama,

keďže dcéra N. sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, jedná sa o fond opráv, plyn, elektriku, rozhlas a
TV, internet, smetné, telefón, poistku na byt, daň z nehnuteľnosti - spolu vo výške 177,33 eura mesačne.
Ďalej sú to náklady na stravu, poistné, auto, chatu a ostatné.

Odporca má jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Odporca bol živnostníkom zapísaným

v živnostenskom registri Okresného úradu Nitra, živnosť bola ukončená dňom 15.1.2015 a to na
základe oznámenia odporcu o ukončení podnikania. Z tejto činnosti mal nepravidelný príjem, podľa jeho
vyjadrenie živnosť zrušil, pretože táto práca bola neistá, príjem bol rôzny, pohyboval sa okolo 200,
300, niekedy 600 eur. Podľa daňového priznania za rok 2014 bol jeho základ dane 1.219,17 eura, daň
231,64 eura, príjmy 6.164 eur, výdavky 2.465 eur, priemerne bol mesačne jeho príjem 513 eura. Poberá

výsluhový dôchodok vo výške 925,33 eura mesačne.

Odporca je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností - je výlučným vlastníkom
jednoizbového bytu č. X nachádzajúceho sa v A. ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, je podielovým
spoluvlastníkom ďalšieho bytu č.XX v A. v podiele ? ako vyplýva z LV č. XXXX. V byte č. XX býva jeho

matka a z podielového spoluvlastníctva toho bytu nemá žiadny príjem. Byt č. X prenajímal za sumu 200
eur mesačne, z prenájmu bytu mal príjem 120 eur mesačne po odpočítaní výdavkov a nákladov s bytom,
a to do 1.júla 2015, kedy bol nájom ukončený dohodou. Ďalej je vlastníkom nehnuteľností v podiele1/2
zapísaných na LV č. XXX, kat.úz. L., parc.č. XXX/XX s rozostavaným rodinným domom, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX v podiele 1/24, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa
25.3.2015 za kúpnu cenu 120.000 eur spolu so svojou partnerkou G. H..

Odporca predčasne splatil úver v decembri 2014 poskytnutý mu vo výške 15.000 eur Prima banka, a.s.,
ktorý si bral na kúpu bytu v A., zmluvu uzatváral dňa 28.12.2011, predčasne splatil úver v marci 2015
poskytnutý mu vo výške 13.000 eur Slovenskou sporiteľňou, a.s. predčasne splatil úver v decembri 2014
poskytnutý mu vo výške 1.500 eur ČSOB, a.s.

V súčasnosti odporca spláca úver, ktorý bol poskytnutý jemu a jeho partnerke G. H. vo výške 95.000
eur Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý použili na kúpu nehnuteľností v L., výška mesačnej splátky je
5527,20 eur, odporca platí polovicu splátky vo výške 263,60 eura. Jeho ďalšie výdavky sú nájomné za
byt 150 eur mesačne, čo je polovica nákladov, jedná sa o jeho prechodný pobyt na adrese L. XX, Q., je
to nájomný byt, ktorý je vo vlastníctve mesta Q.. Jeho partnerka býva so svojim synom u svojich rodičov,
nebývajú v spoločnej domácnosti. Ďalej má výdavky na stravu, ošatenie, záujmy, poistky 34 eur, 31 eur,

stavebnésporenie50eur,telefón,poistenieauta,bytu,diaľničnáznámky,výdavkynabenzín,nabytvA..

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - rodičov navrhovateľky bolo vyporiadané dohodou, matka
navrhovateľky vyplatila odporcovi titulom vyporiadania BSM sumu 37.500 eur.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Navrhovateľka ako plnoleté dieťa študuje na vysokej škole, nie je schopná sama sa živiť a teda stále

naďalej trvá vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke. Od poslednej úpravy výživného uplynula
doba vyše troch rokov, už samotné plynutie času súd považuje za zmenu pomerov, navrhovateľka rastie,
s vekom sa zvyšujú jej potreby a došlo k zmene pomerov na stane navrhovateľky aj v tom, že už
neštudujenastrednejškole,alenavysokejškole,čojevýraznázmenapomerovnastranenavrhovateľky.
Čo sa týka okruhu vyživovacích povinností, došlo k zmene pomerov na strane matky navrhovateľky aj

odporcu, odpadla im vyživovacia povinnosť k dcére N., ktorá je plnoletá a zamestnaná, takže obom
zostala už len jedna vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke. Čo sa týka príjmov matky navrhovateľky
a odporcu, u matky navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene výšky jej príjmu, pretože v čase rozvodu
mala príjem zo zamestnania aj podnikania, spolu vo výške 1.176 eura mesačne a v súčasnosti je jejpríjem okolo 1.000 eur mesačne, odporca v čase rozvodu dosahoval príjem zo zamestnania a výsluhový
dôchodok spolu 1.312,19 eura a v súčasnosti má príjme vo forme výsluhového dôchodku vo výške
925,33 eura, príjem z prenájmu bytu v A. do 1.júla 2015 vo výške 120 eur mesačne, nepravidelný príjem

zo živnosti za rok 2014 vo výške 6.164 eura, čo je mesačne priemerne 513 eura, ktorého príjmu sa podľa
názoru súdu bezdôvodne vzdal, pretože sám ukončil živnosť z vlastného rozhodnutia. Okrem toho sa
zmenili jeho majetkové pomery v tom, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností - konkrétne vlastníkom
bytu v A., podielovým spoluvlastníkom bytu v A., podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, kat. úz. L.. Odporca získal finančné prostriedky titulom vyporiadania BSM, tieto súd

nepovažoval za jeho príjem. Zvýšili sa výdavky matky navrhovateľky v súvislosti so splácaním úverov
kvôli vyplateniu odporcu titulom vyporiadania BSM, lenže na druhej strane nadobudla do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosti - byt. Došlo k zmene pomerov aj v tom, že matka navrhovateľky spláca dva
úvery, kde mesačná splátka oboch je 366,82 eura, odporca spláca jeden úver, kde jeho mesačná
splátka je 263,60 eura. Obaja ďalej uvádzali výdavky súvisiace s bývaním, stravou a ďalšími bežnými
každodennými výdavkami.

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Výživné by nemalo byť
určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Záväzok nie je solidárny, pri
nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom

rozsahu na druhého rodiča. Zákon o rodine nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodiča, napriek tomu treba brať na zreteľ aj odôvodnenosť potrieb dieťaťa, ktoré majú mať určitú
hornú hranicu. Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových
pomerov povinného, ktoré umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre
potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného.

Majetkovépomerycharakterizujevlastníctvonehnuteľností,ichpočet,reálnapotrebaamožnostivyužitia
povinným vrátane získavania výnosov z nich, hnuteľné veci, napr. motorové vozidlá ako aj celkový
životný štandard - dovolenky, životné náklady. Je vecou povinného, aby ich speňažením alebo inak
zabezpečil výživné. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva
- úvery, pôžičky, pričom aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať dôvody

zadlženosti povinného, či sú nevyhnutné, či súvisia so zaobstarávaním predmetov nadštandardnej
hodnoty, ak by to tak bolo, súd by na ne pri určení výživného neprihliadal a navyše povinnému by
síce vznikli dlhy ale na druhej strane by sa zväčšila hodnota jeho majetku o kúpenú vec. Na strane
oprávneného zákon stanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, čo vo všeobecnosti sú náklady spojené
s výživou, ošatením, bývaním, vzdelaním, výchovou, záujmami, športom, starostlivosťou o zdravie.

V konaní súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
odporcu, ako kritéria na základe ktorých sa určí výška výživného.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol

podaný dôvodne, pretože došlo k zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky ako aj na strane
odporcu, súdom určené výživné vo výške 170 eur mesačne už súd nepovažoval za dostatočné, pretože
navrhovateľka študuje na vysokej škole, nemá žiadny príjem, nie je schopná sama sa živiť a preto
je odkázaná na svojich oboch rodičov, ktorí k nej majú vyživovaciu povinnosť. Štúdiom na vysokej
škole sa bez pochybností zvýšili výdavky navrhovateľky a tieto nie je schopná pokryť z určeného

výživného 170 eur. Vyživovacia povinnosť odporcu je jeho prvoradou povinnosťou a má prednosť pred
jeho ostatnými výdavkami. Pri určovaní primeranej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených
potrieb navrhovateľky ako aj majetkových pomerov odporcu, pretože pri hodnotení majetkových
pomerov odporcu bolo treba posudzovať a zohľadniť nielen jeho pomery podľa vykazovaného príjmu
- výsluhového dôchodku, príjmu z prenájmu nehnuteľností a príjmu z podnikania, ale aj podľa celkovej

hodnoty majetku s poukazom na jeho vlastníctvo nehnuteľností. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu na sumu 370 eur mesačne, túto sumu súd považoval za postačujúcu s poukazom na výdavky
navrhovateľky ako aj tú skutočnosť, že odporca platil pôvodne výživné na obe svoje dcéry vo výške 200
eur a 170 eur. Aj matka navrhovateľky má k nej má vyživovaciu povinnosť, teda i matka navrhovateľky sa
musípodieľaťnaúhradenákladovnavrhovateľkyurčitoufinančnousumou,nievšakvrovnakejmieraako

odporca, pretože navrhovateľka žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti, tak sa matka skutočne
fyzicky podieľa na úhrade jej nákladov a jej majetkové pomery nie sú také rozsiahle ako majetkové
pomery odporcu a uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky výživného zo strany odporcu
ako otca. Sumu 370 eur súd považoval za prijateľnú predovšetkým s poukazom na majetkové pomeryodporcu a s poukazom na zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Majetkové pomery odporcu
sú podrobne uvedené v zistenom skutkovom stave a tak súd len stručne poukáže na jeho príjmy a
nehnuteľný majetok. Čo sa týka výdavkov odporcu na splácanie úveru aj tu by súd chcel poukázať na

prioritu vyživovacej povinnosti, ktorá je na prvom mieste a odporca mal zvážiť kúpnu nehnuteľností v
L. tak, aby sa zbytočne nezadlžoval a aby mal dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného
navrhovateľke, a navyše poskytnutý úver slúži na zvyšovanie hodnoty majetku odporcu.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd

určil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa na sumu 370 eur mesačne od 19.3.2015 /odo dňa
podania návrhu na súd, výživné na plnoleté dieťa nie je možné určiť spätne/, pričom túto sumu považoval
za primeranú vzhľadom k potrebám navrhovateľky ako aj príjmu odporcu a vo zvyšku súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

Za čas od 19.3.2015 do 31.8.2015 vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 936,60 eura, za

mesiace marec až august 2015 odporca zaplatil navrhovateľke na výživnom sumu 1.140 eur /200 eur
+ 200 eur + 200 eur + 200 eur + 170 eur + 170 eur/ a mal zaplatiť 2.076,67 eura /226,67 eura za 19
dní mesiaca marec 2015 a 1.850 eura za mesiace apríl až august 2015 - 5 x 370 eura/, rozdiel je suma
936,60 eura /2.076,67-1.140/, ktorý súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur
spolu s bežným výživným v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom

po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.