Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613208757
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2613208757.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: X. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. P. V., H.. Y.. L. XXX, t.č. V., B. X, zastúpený JUDr. Štefanom Martinkovičom,
Bratislava, Čsl. tankistov 52 proti žalovanej v 1. rade: D. M., nar. X.X.XXXX, bytom X., O.. L.. W. XXX/
X, zastúpená advokátom: Mgr. Ľubomírom Karikom, AK Myjava, M.R. Štefánika 638/56 a žalovanému
v 2. rade: F. P. I., IČO: XX XXX XXX, V., V. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F., obec F., okres F., a to:
parc. č. XXXX/X o výmere 14171 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 5719 m2
- orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX o výmere 3068 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č..

XXXX/X o výmere 17990 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 16181 m2 - orná
pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 8817 m2 - trvalý trávny porast, parcela reg. „W., P..
Č.. XXXX/X o výmere 8940 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/XXX o výmere 4786 m2 -
trvalý trávny porast, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/XXX o výmere 4663 m2 - orná pôda, parcela reg.
„W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 377 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 313 m2 -
trvalý trávny porast, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 1939 m2 - orná pôda, parcela reg. „W.,
P.. Č.. XXXX o výmere 8646 m2 - orná pôda, parcela reg. „., P.. Č.. XXXX o výmere 4114 m2 - orná

pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX o výmere 1838 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., zapísané v G.
Č.. XXXX, všetky vo vlastníckom pomere 1/1, t.j. v celosti, parc. č. XXX/X o výmere 2539 m2 - ostatné
plochy, parcela reg. „N. R. P.. Č.. XXX/X o výmere 1500 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg.
„N., K. X. G. Č.. XXXX, obidve vo vlastníckom pomere 1/1, t.j. v celosti, parc. Č.. XXXX o výmere 1701
m2 - záhrady, parcela reg. „W. a parc. Č.. XXXX o výmere 5240 m2 - záhrady, parcela reg. „W., zapísané
v LV č. XXX, obidve vo vlastníckom pomere 1-ice k celku.

Žaloba v časti smerujúcej proti žalovanému v 2. rade sa zamieta.

Súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznáva.

Žalovanému v 2. rade súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.8.2013 voči žalovanej v 1. rade domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom po dvoch úpravách žalobného petitu, ktoré boli
súdom právoplatne pripustené, sa jednalo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F., obec F., okres F.,

R. to: parc. č. XXXX/X o výmere 14171 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. č. XXXX/X o výmere 5719
m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX o výmere 3068 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č..
XXXX/X o výmere 17990 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 16181 m2 - orná
pôda, parcela reg. „., P..Č.. XXXX/X o výmere 8817 m2 - trvalý trávny porast, parcela reg. „W., P.. Č..XXXX/X o výmere 8940 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/XXX o výmere 4786 m2 - trvalý
trávny porast, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/XXX o výmere 4663 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P..
Č.. XXXX/X o výmere 377 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 313 m2 - trvalý

trávny porast, parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX/X o výmere 1939 m2 - orná pôda, parcela reg. „W., P.. Č..
XXXX o výmere 8646 m2 - orná pôda, parcela reg. „., P.. Č.. XXXX o výmere 4114 m2 - orná pôda,
parcela reg. „W., P.. Č.. XXXX o výmere 1838 m2 - orná pôda, parcela reg. „E“, všetky zapísané v LV
č. XXXX, ďalej parc. Č.. XXX/X o výmere 2539 m2 - ostatné plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ a parc.
č. XXX/X o výmere 1500 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“, zapísané v LV č. XXXX,

ku všetkým žiadal vlastnícke právo priznať v podiele 1/1, t.j. v celosti a parc. č. XXXX o výmere 1701
m2 - záhrady, parcela reg. „E“ a parc. č. XXXX o výmere 5240 m2 - záhrady, parcela reg. „E“, ku ktorým
žiadal vlastnícke právo priznať v podiele 1-ice k celku (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).
Žalobca v žalobe uviedol, že nehnuteľnosti zdedil po svojej matke v dedičských konaniach vedených pod
č.k. Y. XXX/XX R. Y. XXX/XX. Na základe podanej žaloby o vyrovnanie dedičských podielov vtedajším
navrhovateľom V. K. Okresný súd Senica v konaní č.k. 9C 15/93 rozhodol, že V. K. potvrdzuje vlastnícke

právo v podiele 1-ice k nehnuteľnostiam, ktoré po matke zdedil žalobca. Žalobca rozsudok v tejto veci
prevzal v náhradnom termíne dňa 3.12.1998, teda právoplatnosť rozsudku nebola právne relevantná
a podal voči rozsudku odvolanie. Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím č.k. 4Co 156/99 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie. Okresný súd Senica opätovne rozhodol v
prospech V. K. dňa 28.9.1999, pričom na druhé odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie

opätovne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Dňa 13.2.2001 nastala nová právna
skutočnosť - V. K. zomrel. Dedičia zobrali pôvodný žalobný návrh V. K. o vyrovnanie dedičských podielov
späť, na základe čoho súd konanie dňa 24.2.2003 zastavil. Keďže v rámci dedičského konania po V. K.
predmetné nehnuteľnosti zdedila jeho dcéra, ktorá je ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností
zapísaná v katastri nehnuteľností, má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam, inak je ohrozená jeho právna istota a právne postavenie ako vlastníka
označených nehnuteľností. Žalobca požadoval náhradu trov konania.

2. V priebehu konania podal žalobca návrh, aby do konania na strane žalovaného pristúpil Slovenský
pozemkový fond, nakoľko v katastri nehnuteľností sa medzičasom objavil zápis spoluvlastníckeho práva

k dvom parcelám, a to parc. č. XXXX R. XXXX v prospech dvoch spoluvlastníčok, a to W. T. R. B. Č.,
bez zisteného trvalého pobytu, každej v 1 k predmetným parcelám zapísaným v LV č. XXX, pričom
tieto podiely podľa výpisu z katastra nehnuteľností spravuje Slovenský pozemkový fond. Súd vstup
žalovaného v 2. rade do konania pripustil uznesením zo dňa 15.11.2016.

3. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudla z riadneho právneho titulu, nakoľko jej otec, teda jej právny predchodca bol ako podielový
spoluvlastník predmetných nehnuteľností vedený od roku 1993, a to na základe právoplatného
rozhodnutia súdu. Právni nástupcovia V. K.Á., teda pôvodného navrhovateľa v konaní o vyrovnanie
vlastníckych podielov, vzali návrh v pôvodnom konaní späť najmä z toho dôvodu, že v tom čase mali k

dispozícii jednak právoplatné rozhodnutie súdu - právoplatnosť nadobudlo dňa 28.9.1993, jednak listy
vlastníctva, ktoré jednoznačne potvrdzovali spoluvlastnícke právo V. K. k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalovaná v 2. rade následne nehnuteľnosti opakovane navštevovala a dobromyseľne užívala, a to
v rámci jej možností a schopností. Napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala a v
súčasnosti prebieha bežná komunikácia, žalobca žalovanú v 1. rade ani raz nevyzval k mimosúdnemu

vyriešeniu vzniknutej situácie, ku ktorej došlo jednoznačne bez jej zavinenia. Žiadala, aby v prípade, ak
súd žalobu zamietne, nezaväzoval žiadnu zo strán na náhradu trov konania, nakoľko žalovaná v 1. rade
žiadnym spôsobom nezapríčinila súdne konanie.

4. Zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že odporkyňa vedela, že vec nie je doriešená, inak

by po skončení dedičstva a zápise jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepodala žiadosť o
zastavenie konania o vyrovnanie dedičských podielov. Podľa názoru žalobcu žalovaná v 1. rade mala
o tom, že jej otec zomrel, informovať príslušný súd, dedičské konanie by bolo prerušené do skončenia
veci a až potom by nasledovalo dedičské konanie. Uviedol, že žalovaná v 1. rade si nechcela spolu s
ďalšími dedičmi priznať, že rozsudok, na ktorý sa odvoláva, bol v čase dedenia už zrušený.

5. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu voči nemu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
nakoľko Slovenský pozemkový fond je len správcom nehnuteľností, ktorých vlastník nie je známy, teda
v žalobe treba ako stranu konania označiť priamo vlastníka, resp. spoluvlastníka nehnuteľnosti. V tomtoprípade sa však spor vôbec netýka spoluvlastníckeho podielu dvoch neznámych vlastníčok, ktorých
spoluvlastnícke podiely Slovenský pozemkový fond spravuje. Náhradu trov konania nežiadal.

6. S uvedenou námietkou žalovaného v 2. rade sa žalobca v podstate stotožnil, rozhodnutie v tejto časti
ponechal na úvahu súdu.

7. Súd vykonal dokazovanie rozhodnutím Okresného súdu Senica č.k. 4C 69/2013 - 71 zo dňa
27.3.2014, rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 25 Co 340/2014 zo dňa 6.5.2015, výsluchmi

žalobcu,žalovanýchv1.a2.rade,rozhodnutiamibývaléhoŠtátnehonotárstvavSenicisp.zn.Y.XXX/XX
R. Y. XXX/XX, pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp.zn. 9C 15/93 a výpismi z listov vlastníctva
pre okres Senica, obec Sobotište, k.ú. Sobotište č. XXX, XXXX, XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

8. Okresný súd Senica v danej veci rozhodol dňa 27.3.2014 rozsudkom č.k. 4C 69/2013 - 71, ktorým
vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu, pričom proti rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná v 1.

rade.

9. Prvostupňový rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 25 Co 340/2014 zo dňa 6.5.2015
zrušený a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia
bola tá skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval vo veci bez jednoznačného ustálenia si predmetu

konania, keď pôvodná žaloba žalobcu bola určitá a zrozumiteľná, požiadavka žalobou uplatnená bola
logická i s prihliadnutím na skutočnosti opísané v žalobe, pričom domnelá neurčitosť žaloby podľa
nesprávneho názoru súdu prvého stupňa bola žalobcom odstraňovaná výlučne na základe výzvy súdu
prvého stupňa, na ktorú nebol dôvod, teda nie z vôle samotnej strany konania. Následne upravená
žaloba bola potom kvantitatívne odlišná od pôvodnej žaloby. Neustálenie si predmetu konania vo

výsledku zaťažilo konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvádzaným
sa súd dopustil takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred
súdom. Povinnosťou prvostupňového súdu v zmysle rozhodnutia krajského súdu bolo v ďalšom konaní
postupovať v naznačenom smere a po doplnení dokazovania aj k naznačenému možnému vydržaniu
spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam vo veci znovu rozhodnúť.

10. Žalobca sa i pri výsluchu pridržiaval všetkých skutočností uvedených v žalobe. Doplnil, že predmetné
nehnuteľnosti užíva od roku 1985. Jedná sa o pasienky, kde sa nachádza pár ovocných stromov. Podľa
jeho názoru žalovaná v 1. rade nehnuteľnosti neužívala, nikdy ju na pozemkoch nestretol. Žalobca chodí
pozemky3krátdorokapokosiť,minimálne2krátdorokachodievaorezaťstromy,ktorésadilon,niektoré

narástli aj samé.

11. Žalovaná v 1. rade a jej právny zástupca uvádzali, že žalovaná v 1. rade nemala vedomosť o tom,
že jej otec viedol súdne konanie. Zároveň však uviedla, že podpísala späťvzatie návrhu, ktorý podal jej
otec. Uviedla, že návrh bol vzatý späť, nakoľko ako dedičia si boli istí, že sporné parcely patrili jej otcovi,

teda poručiteľovi, lebo boli zapísané na neho v katastri nehnuteľností. O späťvzatí sa vtedy s nikým
neporadili. Dedením po otcovi získala aj predmetné nehnuteľnosti, ktoré jej otec užíval od roku 1993 až
do svojej smrti a následne tieto užívala ona z titulu jej spoluvlastníckeho práva nadobudnutého dedením
po otcovi. Sama žalovaná v 1. rade chodievala na pozemky zhruba 2 krát do roka, nakoľko býva ďaleko,
v prípade potreby tam zašli jej bratia. Opakovane uviedla, že žalobca jej nikdy nenaznačil, žeby mal

byť s pozemkami nejaký problém, nikdy ju nevyzval na vyriešenie tejto záležitosti. V priebehu konania
žalovaná v 1. rade uviedla, že vlastnícke právo k podielom na predmetnej nehnuteľnosti vydržala. Za
účelom preukázania, ako bolo nakladané s predmetnými parcelami, navrhla vypočuť dvoch svedkov,
svojich bratov.

12. K tvrdenému vydržaniu protistrana uviedla, že v danom prípade nie sú splnené podmienky vydržania.
Nie je splnená podmienka nerušenej 10 ročnej držby, a čo sa týka konania o vyrovnanie dedičských
podielov, žalovanú neospravedlňuje, že nevedela, o čo sa v konaní jedná, uvedené si mala zistiť.

13. Žalovaný v 2. rade zotrval na svojom stanovisku ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie v

konaní uvedenom vyššie a z tohto dôvodu žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.

14. Rozhodnutiami bývalého Štátneho notárstva v Senici sp.zn. Y. XXX/XX R. Y. XXX/XX mal
súd preukázané, že žalobca po svojej matke R. K., O.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXXzdedil nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, pričom dedičské konanie prebiehalo pred Štátnym
notárstvom v Senici pod sp. zn. Y. XXX/XX a následne v rámci konania o novoobjavenom majetku pod
sp. zn. Y. XXX/XX. V tom čase boli predmetné nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložke

č. XXXX, XXXX R. XXXX pre obec a k.ú. F..

15. Pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9C 15/93 mal súd preukázané, že dňa 27.1.1993
bol na Okresný súd Senica podaný návrh V. K. (brata žalobcu) proti X. K. (žalobcovi) na vyrovnanie
dedičských podielov podľa § 16 zákona č. 293/1992 Zb. Konanie sa týkalo predmetných nehnuteľností,

pričom navrhovateľ v konaní požadoval 1-icu pozemkov, ktoré žalobca zdedil po svojej matke v
dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. Y. XXX/XX R. Y. XXX/XX. Okresný súd Senica vydal dňa
27.5.1993 rozsudok, ktorým návrhu vyhovel. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.1993. Na
základe tohto rozhodnutia bolo zapísané vlastnícke právo V. K. k predmetným nehnuteľnostiam v
určenom podiele do katastra nehnuteľností. Následne však bolo zistené, že rozsudok nebol riadne
doručený odporcovi (súčasnému žalobcovi), keďže pri odopretí prevzatia písomnosti nebol poštovým

doručovateľom poučený o následkoch odopretia prevzatia písomnosti, nemal vedomosť o tzv. fikcii
doručenia a z toho dôvodu mu bol rozsudok doručený účinne až dňa 3.12.1998. Proti rozsudku podal
odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zo dňa
28.5.1999 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Senica vo veci opätovne rozhodol
dňa 28.9.1999, kedy návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne. Proti rozsudku podal odporca opätovne

odvolanie,pričomrozsudokboluznesenímKrajskéhosúduvTrnavezodňa14.4.2000opätovnezrušený
a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V priebehu konania navrhovateľ V. K.
zomrel, a to dňa XX.X.XXXX. Ako dedičia po navrhovateľovi prichádzali do úvahy dedičia, a to manželka
navrhovateľa R. K. a deti poručiteľa U. K., L. K. R. D. M., teda žalovaná v 1. rade. Títo boli súdom
vyzvaní, nech oznámia, či trvajú na návrhu na vyrovnanie dedičských podielov alebo tento berú späť,

načo bolo súdu dňa 25.2.2003 doručené späťvzatie návrhu v celom rozsahu podpísané všetkými vyššie
uvedenými subjektmi, teda aj žalovanou v 1. rade. Na základe toho súd konanie o vyrovnanie dedičských
podielov dňa 4.3.2003 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2003.

16. Výpismi z listov vlastníctva pre okres Senica, obec F., M..Ú.. F. Č.. XXX, XXXX, XXXX jednak

zo dňa 28.10.2014, jednak zo dňa 10.2.2016 mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná v 1. rade
sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti
zapísané v LV č. XXXX R. Č.. XXXX, každý v podiele 1-ice k predmetným nehnuteľnostiam, pokiaľ ide
o nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX, každý v podiele 1-iny k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalšie
podielynehnuteľnostízapísanýchvLVč.XXX,každýv1-inekcelku,súzapísanévprospechneznámych

vlastníčok - W. T. R. B. Č., ako správca je v LV zapísaný žalovaný v 2. rade. Z výpisov z katastra
nehnuteľností je tiež zrejmé, že v čase od podania žaloby do momentu rozhodovania súdu vo veci
samej prišlo k zmene zápisu v LV č. XXXX, a to v tom zmysle, že pôvodne zapísaná parc. č. XXXX/X
v pôvodnej výmere 13603 m2 v súčasnosti pozostáva z parc. č. XXXX/X vo výmere 8817 m2 a parc.
č. XXXX/XXX vo výmere 4786 m2 a pôvodne zapísaná parc. č. XXXX/X v pôvodnej výmere 13603 m2

v súčasnosti pozostáva z parc. č. XXXX/X vo výmere 8940 m2 a parc. č. XXXX/XXX vo výmere 4663
m2. Zo všetkých troch listov vlastníctva je zrejmé, že právnym titulom nadobudnutia spoluvlastníckych
podielov k predmetným nehnuteľnostiam u žalovanej v 1. rade bolo dedičské rozhodnutie v konaní sp.
zn. Y. XXX/XXXX.

17. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

18. Keďže v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu, súd v prvom rade riešil otázku existencie
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Súd má za to, že v prejednávanej veci
je naliehavý právny záujem daný tým, že právny stav vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti
nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby je právne relevantným podkladom pre zápis

vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Keďže k mimosúdnej dohode v danej veci
neprišlo, je právne postavenie žalobcu neisté a určenie vlastníckeho práva je jediným prostriedkom,
ktorý môže túto neistotu odstrániť a zabrániť tak v budúcnosti ďalším sporom v predmetnej veci medzi
stranami.

19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu následne súd vyvodil právny záver, že

žaloba proti žalovanej v 1. rade bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam tak, ako ho žalobca požadoval určiť žalobou, nadobudol tento riadne v
dedičskom konaní po svojej matke, jednak v riadnom dedičskom konaní a jednak následne v konaní o
novoobjavenom majetku. Súd mal ďalej preukázané, že ku zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností prišlo na základe rozhodnutia súdu v konaní o vyrovnanie dedičských podielov, ktorým

bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v určenej časti potvrdené právnemu predchodcovi
žalovanej v 1. rade, avšak právoplatnosť tohto rozhodnutia bola následne zrušená. Tým sa zápis v
katastri nehnuteľností ohľadom vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam dostal do rozporu
so stavom právnym. Súd vo veci vyrovnania dedičských podielov ďalej konal a konanie bolo nakoniec
zastavené bez rozhodnutia vo veci samej a to na základe späťvzatia pôvodného návrhu právnymi

nástupcami pôvodného navrhovateľa. Jedným z týchto právnych nástupcov bola aj žalovaná v 1. rade,
ktorá následne práve na základe uvedeného zápisu v katastri nehnuteľností v rámci dedenia po svojom
otcovi bola do katastra zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Žalovaná v 1. rade
v konaní uviedla, že spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach, tak ako sú zapísané
v katastri nehnuteľností, vydržala, preto sa súd v konaní touto možnosťou prípadného nadobudnutia

vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade zaoberal. Z výsluchu žalovanej v 1. rade, ako aj z pripojeného
spisu týkajúceho sa konania o vyrovnanie dedičských podielov však jednoznačne vyplynulo, že k
vydržaniu v danom prípade nemohlo v žiadnom prípade prísť, nakoľko žalovaná v 1. rade nebola nikdy
držiteľom dobromyseľným. Dobromyseľnosť absentovala už pri samom začiatku, pri vstupe do držby
predmetných nehnuteľností. Žalovaná v 1. rade vedela o tom, že ohľadom predmetných nehnuteľností

prebieha cca 10 ročné súdne konanie, ktoré bolo i na základe jej podania zastavené. Skutočnosť,
či žalovaná v 1. rade vedela, alebo nevedela, o čo sa v danom spore jednalo, ani skutočnosť, že
pri späťvzatí návrhu vychádzala z už existujúceho rozsudku vo veci, resp. z výpisov z LV, je podľa
názoru súdu právne irelevantná, nakoľko v zmysle platnej právnej judikatúry to, či držiteľ je so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží, nemôže vychádzať len zo

subjektívneho posúdenia predstáv držiteľa. Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej viery
pritom musí tvrdiť a preukázať ten, kto tvrdí, že prišlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V
prípade, ak niekto zdedí vec, ktorá v skutočnosti poručiteľovi nepatrila, stane sa oprávneným držiteľom
v prípade, ak bude so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že vec patrila poručiteľovi. Je
preto vylúčené, aby dobrú vieru preukázala žalovaná v 1. rade, ktorá vlastnoručne podpísala návrh na

zastavenie konania, v ktorom prebiehal dlhoročný spor týkajúci sa práve vlastníckeho práva poručiteľa
k predmetným nehnuteľnostiam. Bolo na žalovanej v 1. rade, aby pred podaním návrhu na zastavenie
konania o vyrovnanie dedičských podielov, a to v súlade s bežnou, normálnou opatrnosťou, si overila,
čoho sa uvedené konanie týka a aké bude mať jeho zastavenie právne následky. Uvedené neurobila
ani ona, ani ostatní dedičia a práve to je dôvod, prečo v danom prípade nie je možné uvažovať o

držbe nehnuteľností zo strany žalovanej v 1. rade ako o držbe dobromyseľnej. Z toho dôvodu nebolo
ďalej potrebné preukazovať, akým spôsobom žalovaná v 1. rade predmetné nehnuteľnosti užívala a
ako s týmito nakladala, resp. či s týmito nakladala ako s vlastnými, nakoľko uvedené nemohlo nič
zmeniť na závere, že v danom prípade pre absenciu dobromyseľnosti zo strany žalovanej v 1. rade
nikdy nemohlo prísť k vydržaniu predmetných nehnuteľností. Preto sa javil byť výsluch žalovanou v 1.

rade navrhovaných svedkov, ktorí mali preukazovať práve spôsob nakladania s nehnuteľnosťami ako
nadbytočný a súd tento dôkaz nevykonal. V zmysle vyššie uvedeného súd žalobe proti žalovanej v 1.
rade vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.20. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, súd sa stotožnil s námietkami samotného žalovaného v 2. rade
ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní. V súlade s platnou právnou judikatúrou v konaní
o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník

tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto
konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich
právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností
týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho
vzťahu (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 51/2009 zo dňa 28.10.2010). Navyše v prípade, ak

Slovenský pozemkový fond vystupuje v právnych vzťahoch a v konaní pred súdom len ako správca
spoluvlastníckych podielov neznámych vlastníkov, ako je tomu aj v tomto prípade, nemôže byť ako
strana sporu označený tento správca, ale priamo neznámy spoluvlastník. Na základe uvedeného súd
žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.
21. V časti žaloby proti žalovanej v 1. rade bol žalobca plne úspešný, avšak nakoľko v tomto prípade
sú podľa názoru súdu dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré mal na mysli zákonodarca, keď

dal súdu možnosť nepriznať náhradu trov konania inak úspešnej strane sporu, náhradu trov konania
úspešnému žalobcovi nepriznal. Uvedené okolnosti v danom prípade spočívajú v tom, že žalovaná
v 1. rade nenesie žiadnu vinu na tom, že zápis v katastri nehnuteľností, na základe ktorého bola do
katastra zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, nebol v súlade s právnym stavom
a že následne jedinou možnosťou nápravy je určenie vlastníckeho práva súdom. Navyše, žalovaná v

1. rade sa až doručením žaloby dozvedela o úmysle žalobcu danú vec riešiť, pričom ak by sa žalobca
pokúsil o vyriešenie sporu mimosúdnou cestou, nie je vylúčené, že by súdne konanie vôbec neprebehlo
a žalobcovi by žiadne trovy konania nevznikli.
22. Žalovanému v 2. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania, a to i
napriek tomu, že žalovaný v 2. rade si tento nárok neuplatnil, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy

súd o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo
strany žalovaného v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

V Senici dňa 25. januára 2017