Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/136/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220218
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111220218.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: PRESTGE

PARK, s.r.o., IČO: 35 735 627, so sídlom Sladovnícka 15, Trnava, zastúpený JUDr. Petrom Kubíkom,
advokátom so sídlom Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XX, Z., žalovanej v 2. rade: Y. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Z., žalovanému v 3 rade:
Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Z., žalovanej v 4. rade: C. X., rod. V., nar. X.XX.XXXX, bytom F.
XX, Z., žalovanému v 5. rade: X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Trnava, a žalovanej v 6. rade: L. B.,
rod. D., 26.12.1948, bytom F. XX, Z., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom
so sídlom Hlavná 52, Trnava, o určenie vlastníctva stavby a o vzniku vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, žekcelémupozemkusparc.č.XXXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere133m2,
parcela registra "C" na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava,
vedenomnaOkresnomúradeTrnava,odborkatastrálny,vznikločasovoneobmedzenévecnébremenov
prospech každého vlastníka nebytového priestoru č. 8-8 (pivnice - humná) o celkovej podlahovej ploche
4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží stavby so súp.č. XXXX, nachádzajúceho sa na F. ulici č. XX
v Trnave, zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. Trnava, Obec Trnava, vedenom na Okresnom úrade
Trnava, odbor katastrálny, spočívajúce v práve existencie a užívania tohto nebytového priestoru, vrátane

vykonávania zmien, údržby a úprav tohto nebytového priestoru každým vlastníkom tohto nebytového
priestoru.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom došlým dňa 17.9.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že
- nebytový priestor č. X - X (pivnice-humná), o podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží
stavby hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúci sa na F. ulici č. XX v Trnave, zapísaný na LV č. XXXXX pre
k.ú. Trnava, Obec Trnava, je v plnom rozsahu v celej svojej výmere súčasťou stavby hotela so súp.č.

XXXX, a to i v tej časti svojej výmery, ktorá sa nachádza na pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra „C” na katastrálnej mape na LV č. XXXX pre k.ú.
Trnava, Obec Trnava, a žalobca je výlučným vlastníkom i tej časti nebytového priestoru č. X - X (pivnice-
humná), ktorá sa nachádza na pozemku s parc.č. XXXX/X,
- k celému pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela
registra „C” na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, vzniklo
časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. XXXX (hotel),

nachádzajúcej sa na Sladovníckej ulici č. 15 v Trnave, postavenej na parc.č. XXXX, zapísanej na LV
č. XXXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, spočívajúce v práve existencie a užívania tejto
stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby každým vlastníkom stavby so súp.č.
XXXX.Podaním došlým súdu dňa 18.2.2013 a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.2.2013 žalobca -
prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadal o pripustenie zmeny petitu návrhu v nasledovnom

znení: „K celému pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela
registra "C" na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, vzniklo
časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech všetkých vlastníkov nebytových priestorov stavby
hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na F. ulici č. XX v Z., postavenej na parcele registra „C“ s parc.
č. XXXX o výmere 928 m2, zastavané plochy a nádvoria a zapísanej na LV č. XXXXX pre k.ú. Trnava,

Obec Trnava, spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby
a úprav tejto stavby."
Súd uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 pripustil zmenu petitu návrhu v zhora
uvedenom znení.

Po vyjadrení sa účastníkov konania, po pojednávaniach konaných resp. vytýčených v dňoch 10.9.2012,

10.10.2012, 14.1.2013 a 20.2.2013, po výsluchu účastníkov konania a ich právnych zástupcov, po
ohliadne vykonanej dňa 20.11.2012, po oboznámení sa s predloženými a zhromaždenými dokladmi
tunajšísúdvydaldňa20.2.2013Rozsudokč.37C/136/2011-137,ktorýmnávrhvcelomrozsahuzamietol.
Voči uvedenému rozsudku podal dňa 10.4.2013 v časti o zamietnutí návrhu týkajúcej sa petitu o určenie
vecného bremena odvolanie žalobca.

Krajský súd v Trnave Uznesením č. 9Co/272/2013-172 zo dňa 27.5.2014 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodnutie o určení, že k celému
pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra

„C” na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, vzniklo
časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. XXXX (hotel),
nachádzajúcej sa na F. ulici č. XX v Trnave, postavenej na parc.č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXXX pre
k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby, vrátane
vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby každým vlastníkom stavby so súp.č. XXXX.

Z uvedeného dôvodu sa súd v tomto rozsudku nebude zaoberať a nebude hodnotiť a citovať výpovede
účastníkov konania a ich právnych zástupcov, vyjadrenia a doklady a dôkazy ktoré majú vzťah výlučne
ku konaniu a rozhodnutiu o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

V návrhu žalobca uviedol že žalobca je výlučným vlastníkom stavby súp.č. XXXX (hotel), nachádzajúcej

sa na F. ulici XX v k.ú. Trnava, ako i všetkých nebytových priestorov ktoré sú súčasťou tejto stavby,
a ktoré sú i jednotlivo zapísané na predmetnom LV vo výlučnom vlastníctve žalobcu; žalobca je aj
výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXXX na ktorom stavba hotela stojí. Žalovaní sú spoluvlastníkmi
susednej stavby - bytového domu so súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na F. ulici XX v Trnave, postavenej
na parc.č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Trnava; žalovaní sú aj spoluvlastníkmi pozemku

parc.č. XXXX/X‚ na ktorom stavba bytového domu stojí. V podzemnom priestore stavby so súp.č.
XXXX (hotel) má žalobca záujem zrealizovať prestavbu tohto podzemného priestoru na bowlingové
centrum, a z toho dôvodu začal stavebné konanie - žalovaní ako vlastníci susednej stavby a susedného
pozemku v stavebnom konaní namietajú vlastníctvo žalobcu k časti stavby so súp.č. XXXX (hotel), a
to k nebytovému priestoru č. X - X (pivnice-humná), na -l., -2. a -3. podlaží stavby hotela, ktorý sa z

časti nachádza i pod pozemkom a stavbou žalovaných; žalovaní tvrdia že podzemné priestory ktoré sa
nachádzajú pod ich pozemkom sú súčasťou ich bytového domu, a teda sú ich vlastníkmi - stavebný
úrad odkázal žalobcu na súdne konanie, preto žalobca žiada aby súd určil že podzemné priestory
sú súčasťou stavby hotela so súp.č. XXXX, a ich výlučným vlastníkom je žalobca, a žiada určiť že
tým, že priestory ktoré sú súčasťou stavby hotela a zasahujú na pozemok žalovaných, k uvedenému

pozemku vzniklo vecné bremeno v prospech vlastníka stavby hotela. Žalobca svoje vlastníctvo, ako
i skutočnosť že nebytový priestor č. X - X (pivnice-humná), na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela je
súčasťou stavby hotela preukazuje nasledovne: 1/ stavba hotela bola ako celok prevedená v rámci
privatizácie dňa 29.12.1995 z FNM SR na spoločnosť GIM Trnava, s.r.o., na základe Zmluvy o predaji
časti podniku č. 1257/1995 zo dňa 29.12.1995 (vklad do katastra nehnuteľností bol zrealizovaný dňa

1.1.1996). 2/ Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť GIM - Trnavské sladovne, s.r.o. (GIM Trnava, s.r.o.),
bola stavba hotela spolu s ostatným majetkom úpadcu v rámci speňažovania konkurznej podstaty
úpadcu prevedená na spoločnosť LYCOS, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2001 (zmluva bola
zavladovaná dňa 10.1.2002) - k uvedenému prevodu vlastníctva bol vyhotovený znalecký posudok č.4/2001 znaleckou organizáciou EKOPRAKTIK, spol. s r.o., v spojení so znaleckým posudkom č. 17/2001
vypracovaným Ing. Františkom Bocánom, podľa ktorého bol predmetom prevodu na spoločnosť LYCOS,
s.r.o. (a predmetom oceňovania v znaleckom posudku) i sporný nebytový priestor, ktorý tvoril súčasť

stavby hotela - v znaleckom posudku znalec výslovne oceňoval celé podzemné objekty inžinierskeho
staviteľstva (Sladovadlo Staré humná), ktoré v súčasnosti tvoria nebytový priestor č. X - X (pivnice-
humná), na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela; znalecký posudok poukazuje na náčrt podzemných
priestorov ktoré sú predmetom oceňovania a je prílohou znaleckého posudku, ktorý zahŕňa všetky
podzemné priestory, ktoré v súčasnosti tvoria nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná), na -1., -2.

a-3. podlaží stavby hotela. Okrem uvedeného v znaleckom posudku sa uvádza, že podzemné priestory
boli vybudované už v roku 1893. 3/ Následne spoločnosť LYCOS, s.r.o. (po zmene obchodného mena
LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o.), vložila v roku 2005 predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný
vklad do základného imania spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., neskôr s obchodným
menom PRESTIGE PARK, s.r.o. (t.j. do základného imania žalobcu) - vklad vlastníckeho práva v
prospech žalobcu bol na LV zapísaný dňa 7.7.2005; k nepeňažnému vkladu bol vyhotovený znalecký

posudok č. 030/2005 znalcom Ing. Milanom Priehradným dňa 6.3.2005. V priebehu roku 2010 bola k
stavbe hotela vyhotovená technická dokumentácia ktorou boli zakreslené jednotlivé nebytové priestory
stavby hotela vrátane zakreslenia všetkých podzemných priestorov, ktoré boli zakreslené ako jeden
nebytový priestor - na základe tejto technickej dokumentácie žalobca požiadal o zápis jednotlivých
nebytových priestorov tvoriacich stavbu hotela, vrátane nebytového priestoru č. X - 8 (pivnice-humná),

na -X., -2. a -3. podlaží stavby hotela ktoré tvorili podzemné priestory hotela, do katastra nehnuteľností
(k predmetnému zápisu na LV došlo v roku 2010 na základe záznamového konania). Stavba hotela je
na LV stále zapísaná ako stavba postavená len na parc.č. XXXX, i keď podzemné časti tejto stavby
zasahujú aj do iných okolitých parciel, k dôslednej evidencii v tomto smere v katastri nehnuteľností
nedošlo z dôvodu rozsiahlosti podzemných priestorov stavby hotela, a ich zásahu do viacerých okolitých

parciel, a zložitosti zosúladenia tohto stavu. Nebytový priestor č. X - X (pivnice-humná), na -1., -2.
a -3. podlaží stavby hotela bol vždy súčasťou stavby hotela (od počiatku existencie tejto stavby, t.j.
od roku 1893) - spočiatku bola predmetná stavba vedená v katastri nehnuteľností ako dom, neskôr
(po prestavbe) bola stavba skolaudovaná ako hotel, a takto bola zapísaná do katastra nehnuteľností.
Predmetná stavba bola vždy prevádzaná spolu s podzemnými priestormi, pretože tieto priestory tvorili

a aj naďalej tvoria neoddeliteľnú súčasť stavby. Z dokumentácie stavby hotela, ako i zo znaleckých
posudkov vyhotovovaných k prevodom stavby vyplýva že tieto podzemné priestory vždy boli prevádzané
na nadobúdateľov súčasne so stavbou hotela ako neoddeliteľná súčasť tejto stavby. Podľa znaleckého
posudku z roku 2001 aj z roku 2005 je zrejmé že súčasťou prevádzanej stavby boli i jej podzemné
priestory, nazývané v minulosti ako pivnice alebo staré humná. Existenciu stavby hotela je možné

datovať na dobu minimálne 118 rokov, teda minimálne po dobu 118 rokov tvoria tieto priestory súčasť
stavby ktorej vlastníkom je v súčasnosti žalobca; stavba susedných vlastníkov (žalovaných) vznikla
neskôr, niekedy v roku 1950, t.j. o 60 rokov neskôr než stavba hotela - uvedené odporuje a vyvracia
tvrdeniežalovaných,žebypriestorymohlibyťsúčasťoustavbyžalovaných,keďžepriestoryvzniklidávno
predtým než vznikla stavba žalovaných; stavba žalovaných bola postavená nezávisle na priestoroch.

Poukázal tiež na to že žalobca aj jeho právni predchodcovia podzemné priestory (nebytový priestor č.
8 - 8, pivnice-humná na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela), v plnom rozsahu užívali a to ako svoje
vlastné a v dobrej viere, bez akýchkoľvek pochybností o vlastníctve k celým podzemným priestorom.
Vzhľadom na skutočnosť že v stavebnom konaní žalovaní popierali nielen práva žalobcu k časti stavby,
ale aj pozemku pod ktorým sa časť priestorov nachádza, žalobca žiada aby súd zároveň určil, že k

pozemku pod ktorým sa časť priestorov nachádza, vzniklo zo zákona vecné bremeno (podľa § 23, ods.
5, v spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.) - vecné bremeno vzniklo k celému pozemku, keďže
podzemné priestory sa nachádzajú pod celým pozemkom, a to v prospech každého vlastníka stavby
so súp.č. XXXX, spočívajúce v práve existencie a užívania stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby
a úprav stavby každým jej vlastníkom. V súvislosti so vznikom vecného bremena poukázal žalobca

na skutočnosť že podzemné priestory sa od počiatku existencie stavby nachádzali pod pozemkom,
ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných; každý vlastník stavby nerušene dlhodobo užíval spolu
so stavbou aj pozemok, na ktorom sa táto stavba nachádza - k predmetnému pozemku preto vzniklo
vecné bremeno nielen zo zákona podľa § 23, ods. 5 v spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.,
ale aj dlhodobým nerušeným výkonom tohto práva, teda vydržaním. Žalobca svoj naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe preukazuje tým, že i keď je zapísaný ako výlučný vlastník priestorov na
LV, jeho vlastnícke právo sa stalo sporným k časti stavby ktorá sa nachádza pod pozemkom a stavbou
žalovaných - uvedené pochybnosti vyvoláva skutočnosť že stavba žalobcu je na LV stále zapísaná
ako stavba postavená len na parc.č. 6224, i keď podzemné časti tejto stavby zasahujú aj do inýchokolitých parciel, a na LV nie je evidovaný ani iný právny vzťah k týmto zasiahnutým parcelám (napr.
formou vecného bremena). V dôsledku tejto spornosti žalobca nemôže uplatňovať v plnom rozsahu
svoje práva, ktoré mu vyplývajú z jeho vlastníctva, a je obmedzený vykonávať práva stavebníka v

priestoroch pokým nepreukáže že priestory nachádzajúce sa pod pozemkom a stavbou žalovaných sú
súčasťou stavby hotela, teda že žalobca je ich výlučným vlastníkom. Tiež v stavebnom konaní sa stala
z dôvodu námietok zo strany žalovaných spornou otázka či žalobca preukáže právo k pozemku na
ktorom bude prestavbu realizovaná, a že žalobcovi k pozemku vzniklo právo titulom vecného bremena;
zároveň výslovne stavebný úrad odkázal žalobcu na súdne konanie, a až na základe rozhodnutia súdu

bude môcť žalobca realizovať svoje práva vyplývajúce mu z vlastníctva priestorov - žalobca len týmto
spôsobommôžeodstrániťspornéskutočnosti,ktorémuvstavebnomkonanívznikli;rozhodnutieourčení
vlastníckeho práva je nevyhnutným podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu v stavebnom konaní,
bez takéhoto určenia je právo žalobcu ohrozené, a jeho postavenie neisté, rovnako rozhodnutie o určení
vecného bremena je nevyhnutné pre stavebné konanie v ktorom musí žalobca preukazovať práva ku
všetkým pozemkom v rámci ktorých bude realizovať prestavbu, a je nevyhnutné i do budúcna, aby

žalobca odstránil sporné skutočnosti, keďže nie je v katastri nehnuteľností zapísaný žiaden právny vzťah
vlastníka stavby hotela k susednému pozemku. Uvedené rozhodnutie bude dôvodom na zápis vzniku
vecného bremena k susednému pozemku do katastra nehnuteľností.
K návrhu priložil žalobca výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXXX pre k.ú. Trnava a LV č. XXXX pre
k.ú. Trnava, Rozhodnutie Mesta Trnava (ako stavebného úradu) č. OSaŽP/32848-17436/2011/Ká zo

dňa 7.4.2011, Zmluvu o predaji časti podniku č. 1257/1995 uzavretú medzi FNM SR ako predávajúcim
a spoločnosťou GIM Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným ako kupujúcim, Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. 7K 184/00-80 zo dňa 27.7.2000 o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti
GIM - Trnavské sladovne, spol. s r.o., Opatrenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7K 184/00 zo dňa
3.12.2001, kúpnu zmluvu uzavretú medzi Ing. Vladimírom Hudecom, správcom konkurznej podstaty

úpadcu GIM - Trnavské sladovne, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou LYCOS, s.r.o. ako kupujúcim
dňa 6.12.2001, vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad a o pristúpení k zakladateľskej listine
spoločnosti vykonané spoločnosťou LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o. dňa 22.3.2005, zápis o
rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. zo dňa 22.3.2005,
časť znaleckého posudku č. 17/2001s nákresmi.

Žalovaní sa k návrhu vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
13.12.2011 v ktorom uviedli, že pôvodná stavba žalobcu (administratívna budova a laboratória) aj
súčasná stavba (hotel) nikdy netvorili (a ani v súčasnej dobe netvoria) s podzemnými stavbami jeden
funkčný nedielny celok (taký aký má na mysli § 120 Občianskeho zákonníka), naviac podzemné stavby

existovali predtým, než stavba žalobcu vznikla - vzhľadom na časovú súvislosť výstavby oboch stavieb
je možné dospieť k záveru, že podzemné stavby nemôžu byť považované za súčasť stavby žalobcu.
Zamietnuť je potrebné časť žaloby ktorou sa žalobca domáha určenia vzniku časovo neobmedzeného
vecného bremena v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. XXXX, nakoľko vyhovieť v tejto
časti by bolo možné iba vtedy, ak by bol žalobca vlastníkom podzemných nebytových priestorov;

časť podzemných stavieb ktorá sa nachádza na pozemku, ktorého sú žalovaní spoluvlastníkmi, bola
v minulosti využívaná ako pivnica bytového domu, základy priestorov pod bytovkou sú spojené so
základmi stavby žalovaných, a schodište nachádzajúce sa v ich bytovom dome viedlo v minulosti až do
časti podzemných stavieb ktorá sa nachádza pod bytovým domom, časť podzemných priestorov ktorá
sa nachádza pod stavbou žalovaných -na rozdiel od zvyšnej ich časti- je iného stavebného charakteru -

má povahu klenbovej pivnice nevystuženej piliermi, na rozdiel od časti ktorá sa nachádza pod stavbou
žalobcu, ktorú vystužujú nosné piliere.
K vyjadreniu priložili žalovaní znalecký posudok č. 030/2005 vyhotovený znalcom Ing. Milanom
Priehradným.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
4.4.2012 v ktorom uviedol že žalobca vlastníctvo k spornému nebytovému priestoru nadobudol na
základe právneho úkonu - ako nepeňažný vklad, ktorý bol vložený do spoločnosti žalobcu, pričom
platnými právnymi úkonmi boli aj predchádzajúce právne úkony ktorými v minulosti dochádzalo k
prevodom vlastníctva predmetných nehnuteľností u právnych predchodcov žalobcu, teda existuje

nepretržitý rad platných prevodov podzemných priestorov až po súčasného vlastníka (žalobcu). Aj
pokiaľ by však súd dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu ktorým žalobca nadobudol sporný
nebytový priestor, žalobcovi by svedčilo právo vydržania vlastníctva k spornému nebytovému priestoru.
Skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcu prevádzali vždy nehnuteľnosti spolu s podzemnýmipriestormi vyplýva z obsahu kúpnych zmlúv, z ich príloh a znaleckých posudkov. Napr. v znaleckom
posudku č. 17/2001 znalec výslovne oceňoval celé podzemné objekty inžinierskeho staviteľstva -
Sladovadlo Staré humná, ktoré v súčasnosti tvoria nebytový priestor č. X - X (pivnice-humná) na

-1.. -2. a -3. podlaží stavby hotela, pričom znalec poukázal na náčrt týchto podzemných priestorov
priložený k znaleckému posudku pod poradovým č. A.1.1., ktorý potvrdzuje že predmetom vtedajšieho
prevodu boli celé tieto podzemné priestory, v celej ich výmere, teda aj v časti ktorá sa nachádza pod
bytovým domom žalovaných; okrem iného znalec v popise týchto priestorov uviedol, že podzemné
priestory tvorili do roku 1990 s ďalšími stavbami celok Sladovadlo 1, a prevádzka v ňom bola ukončená

v roku 1990 z dôvodu zastaranosti a nevhodnosti pre technológiu výroby sladu. Zároveň poukázal
na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Ing. Vladimíra Hudeca ktorý k prevodu nehnuteľností z
úpadcu GIM - Trnavské sladovne, s.r.o. na právneho predchodcu žalobcu (spoločnosť LYCOS, s.r.o.)
uviedol že podzemné priestory (nazývané ako Sladovadlo Staré humná), boli v prevádzke od roku
1893 do roku 1990, kedy sa ako celok odstavili pre zastaranosť. Z uvedeného je zrejmé, že podzemné
priestory vždy boli priestormi určenými na výrobu sladu, a nemohli nikdy slúžiť potrebám bytovému

domu. Poukázal tiež na skutočnosť že FNM SR v rámci privatizácie podniku Slovenské sladovne,
š.p. prevádzal na nadobúdateľa spoločnosť GIM Trnava, s.r.o. celý podnik sladovní spolu so všetkými
nehnuteľnosťamiasovšetkýmčoslúžiloalebočovzhľadomnasvojupovahumaloslúžiťprevádzkovaniu
podniku sladovne; rovnako aj správca konkurznej podstaty úpadcu GIM Trnava, s.r.o. prevádzal na
ďalšieho nadobúdateľa LYCOS, s.r.o. celý podnik sladovní spolu so všetkými nehnuteľnosťami - aj

spoločnosť LYCOS, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) sa stala vlastníkom podzemných priestorov,
ktoré sa nachádzajú aj pod bytovým domom žalovaných, pretože tieto podzemné priestory boli určené
a slúžili výrobe sladu. Skutočnosť že žalovaní mali nadobúdať svojimi kúpnymi zmluvami aj podiel
na podzemnom priestore vyvracajú aj spoluvlastnícke podiely žalovaných na bytovom dome, ktoré
nezahŕňajú výmeru podzemného nebytového priestoru (veľkosť spoluvlastníckeho podielu na bytovom

dome je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch
všetkých bytov a nebytových priestorov v dome).
K vyjadreniu priložil žalobca vyjadrenie správcu konkurznej podstaty spoločnosti GIM - Trnavské
sladovne, s.r.o. v konkurze.
Zároveň týmto podaním žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu návrhu.

Súd uznesením č. 37C/136/2011-81 zo dňa 20.4.2012 pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení:
„Žalobca je výlučným vlastníkom celej časti nebytového priestoru č. X - X (pivnice-humná), ktorá sa
nachádza na celom pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2,
zapísaného ako parcela registra „C” na katastrálnej mape, evidovaný na LV č. XXXX, pre k.ú. Trnava,

Obec Trnava, na Správe katastra Trnava, pričom celý tento nebytový priestor č. X - X (pivnice-humná)
je o celkovej podlahovej ploche X.XXX,XX m2, na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela so súp.č. XXXX,
nachádzajúceho sa na F. ulici č. XX v Z., zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. Trnava, obec Tmava,
na Správe katastra v Trnave.
K celému pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra

„C” na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, na Správe katastra
Trnava, vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka nebytového
priestoru č. X - X (pivnice-humná) o celkovej podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží
stavby hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúceho sa na F. ulici č. XX v Trnave, zapísaného na LV č.
XXXXX pre k.ú. Trnava, Obec Trnava, na Správe katastra v Trnave, spočívajúce v práve existencie

a užívania tohto nebytového priestoru, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tohto nebytového
priestoru každým vlastníkom tohto nebytového priestoru.“

Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 9.5.2012 v ktorom uviedli že pokiaľ ide o výrok ktorým žalobca žiada určiť že k celému pozemku

p.č. XXXX/X vzniklo časové neobmedzené vecné bremeno podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho
poriadkusamožnodomáhaťurčenia,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,nemožnosadomáhať
určenia, či právny vzťah bol, prípadne vznikol a pod.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 právna zástupkyňa žalobcu uviedla že žiada aby súd určil

vecné bremeno spočívajúce v práve každého vlastníka podzemného priestoru užívať tento priestor;
vzhľadom k tomu že pri stavebných úpravách aj pre budúcnosť je potrebné preukázať právny vzťah k
pozemku, je potrebné určiť že vzniklo vecné bremeno, nakoľko na LV nie je napísaná skutočnosť že pod
pozemkami žalovaných sa nachádza časť priestoru, ktorý patrí žalobcovi. Pri identifikácii predmetnéhopriestoru žalobca vychádzal z údajov zapísaných na LV, kde je presne uvedená výmera všetkých
výrobných priestorov, z čoho však len časť sa nachádza pod pozemkom žalovaných. Podzemné
priestory slúžili ako výrobná linka sladovní, ktorá bola vybudovaná v roku 1893, v uvedených priestoroch

sa nachádzalo technologické zariadenie (z časti tam jestvuje), do roku 1993 sa v priestoroch slad
aj vyrábal. Uvedené výrobné priestory spolu aj s technológiou prechádzali postupne na jednotlivých
právnych predchodcov žalobcu - v procese privatizácie na spoločnosť GIM, ktorá ich neskôr odpredala
spoločnosti LYCOS, ktorá ich následne vložila do základného imania spoločnosti PRESTIGE PARK
(žalobca); uvedené priestory pri jednotlivých prechodoch vlastníctva boli vždy súčasťou znaleckého

posudku(vroku1995,2000aj 2005),vznaleckýchposudkochboliohodnotené,vznaleckomIng.Milana
Priehradného z roku 2005 boli aj zakreslené a ohodnotené (označené ako Staré humná); priestory sa
tiež spomínajú v znaleckom posudku č. 17/2011. K uvedenej veci sa vyjadroval aj správca konkurznej
podstaty spoločnosti GIM, ktorý uviedol že priestory sa využívali ako sladovadlo (výrobná linka) Staré
Humná do roku 1999. Aj zo stavebno - technického riešenia priestorov je zrejmé, že nikdy nemohli
slúžiť potrebám bytového domu ktorého vlastníkmi sú žalovaní, vždy išlo o výrobnú linku pridruženú

k podniku sladovní. Žalobca platene nadobudol vlastnícke právo k predmetným priestorom, v prípade
pochybností o vlastníctve je zrejmé že vlastnícke právo k nim vydržal, nakoľko ich užíva, resp. jeho
právni predchodcovia „od nepamäti“; žalobca s určitosťou splnil 10-ročnú lehotu vydržania, vo svojom
vlastníctve bol dobromyseľný, užívanie priestorov nikdy nebolo spochybnené. Poukázala na skutočnosť
že výrobné priestory v podzemí boli vybudované oveľa skôr, ako bol vybudovaný dom t.č. vo vlastníctve

žalovaných. Výrobná linka nachádzajúca sa v podzemí bola zachovaná približne do roku 1990 až 1993.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 právny zástupca žalovaných uviedol že vlastníctvo žalobcu
nie je evidované na katastri nehnuteľností, predmetné priestory neboli predmetom ani jednej zmlúv
ktorými sa prevádzkovalo vlastníctvo - z uvedeného teda nie je zrejmé že by vlastnícke právo svedčilo
pre žalobcu. Pochybná a nedostatočná je právna argumentácia ohľadom údajného vydržania priestorov,

nakoľko žalobca neuviedol kto priestory mal vydržať, odkedy ich mal v držbe a po akú dobu, či ten kto
priestory mal vydržať mal nejaký právny titul, či bol dobromyseľný; nie je preto možné vlastnícke právo
určiť ani v rámci vydržania. Poukázal na skutočnosť, že výmera všetkých priestorov č. X - 8 je väčšia
ako deklaruje navrhovateľ (4.430,63 m2). Čo sa týka časti petitu návrhu ohľadom vecného bremena, nie
je možné aby súd konštatoval, že právo vzniklo (s poukazom na § 80, písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku), žalobca neuviedol pre koho malo vecné bremeno vzniknúť, a na základe čoho malo vzniknúť.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 štatutárny zástupca žalobcu uviedol že predmetné priestory
nikdy neboli pivnicou bytového domu žalovaných, vždy boli využívané ako výrobné linky pre potreby
sladovne.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaný v 1. rade uviedol že podzemné priestory v minulosti

boli súčasťou bytového domu, existovali schody z pivnice bytového domu do podzemia; keď v roku
1976 sa tam nasťahovali schodište už bolo zamurované, nepriechodné, takisto boli zamurované vetráky,
prístup do podzemných priestorov bol natrvalo odstránený.
Na otázky sudcu žalovaný v 1. rade uviedol že priestory nikdy neužíval, ani jeho rodina. Nikdy žalobcu
ani jeho právnych predchodcov neupozorňoval že priestory sú jeho, nikdy nežiadal o určenie vlastníctva

k týmto priestorom. V minulosti mali záujem odkúpiť predmetné priestory do vlastníctva, správca
konkurznej podstaty však s tým nesúhlasil.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaná v 2. rade uviedla že bytový dom v ktorom sa
nachádzajú byty žalovaných slúžili pre účely bývania od roku 1963, dom bol postavený v roku 1910.
Ona ani jej rodina priestory nikdy nevyužívali.

Na otázku právnej zástupkyne žalobcu žalovaná v 2. rade uviedla že nikdy sa nedomáhali určenia
vlastníctva, mysleli si že sa stali vlastníkmi bytu a pozemku.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaný v 3. rade uviedol že s manželkou odkúpili byt v
roku 2004, pri spisovaní kúpnej zmluvy ich nikto neupozornil že k pozemku by malo byť zriadené vecné
bremeno ohľadom užívania podzemných priestorov. Vstup do pivnice z bytového domu je zablokovaný.

Na otázky právnej zástupkyne žalobcu žalovaný v 3. rade uviedol že vlastníci bytov podzemné priestory
neužívajú.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaný v 5. rade uviedol že pivnica pod bytovým domom
žalovaných bola priľahlá k domu - bývalí obyvatelia domu pivnicu nepotrebovali, preto sladovne predĺžili
svoje výrobné priestory aj o pivnicu ktorá bola pod bytovkou. Žalovaný v 5. rade v sladovniach robil do

roku 1975, v podzemných priestoroch v tých časoch sa nachádzala výrobná linka na výrobu sladu; vstup
z bytovky do priestorov už bol vtedy zamurovaný. O tom že priestory by mali patriť k bytovke svedčia aj
svetlíky, ktoré vedú z podzemných priestorov cez bytovku na ulicu.Na otázky sudcu žalovaný v 5. rade uviedol že vlastnícke právo k podzemným priestorom nikdy
nespochybnil; keď odkupoval byty chceli kúpiť aj pivnice, správca s tým však nesúhlasil.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaná v 6. rade na otázky sudcu uviedla že počas jej

pôsobenia v sladovniach v priestoroch sa vyrábal a sušil sladu, priestory nikdy neboli využívané ako
pivnica pre bytový dom. Žalovaní žiadali v roku 2003 o predaj podzemných priestorov, čo však bolo
zamietnuté, viacej sa o to nikto zo žalovaných nezaujímal.
Na otázku právnej zástupkyne žalobcu žalovaná v 6. rade uviedla že sa nikdy nedomáhali určenia
vlastníckeho práva k predmetným priestorom, ani k ich užívaniu.

Dňa20.11.2012sudcavykonalohliadkuvareályhotelaPRESTIGEvTrnave,vpredmetnýchpriestoroch,
pri ktorej bolo zistené že na prvom podzemnom podlaží sa nachádzajú pivnice, medzi nimi aj pivnica
nachádzajúca sa pod priestormi Hotela PRESTIGE, ktorá plynule pokračuje do časti nachádzajúcej sa
pod obytným domom a následne pod pozemkom žalovaných (a ďalej pod pozemkom tretej osoby). V
pivnici sa v časti pod Hotelom PRESTIGE, v strede, nachádza 5 stĺpov, posledný z nich končí približne na

úrovni kde začína dom žalovaných; v časti pivnice pod obytným domom žalovaných sa nachádza jeden
pár svetlíkov (podľa žalovaných mali v minulosti slúžiť na zásobovanie obytného domu pevným palivom),
svetlíky sa však nachádzajú po celej dĺžke pivnice. Vchod z obytného domu do pivnice nie je vidno, ani
v náznakoch; nie je vidno ani žiadne náznaky údajne pôvodne existujúcej priečky (ukončenia pivnice)
ktorá mala sa nachádzať výlučne pod obytným domom žalovaných. Priestor ktorý je predmetom konania

je v technických správach a nákresoch nazvaný a označený ako „tretie podzemné podlažie“, pričom
však „prvé a druhé podzemné podlažie“ sa nenachádzajú nad alebo pod týmito priestormi, nachádzajú
sa vedľa, v iných priestoroch sladovní - priestory ktoré sa nachádzajú pod Hotelom PRESTIGE a pod
obytnýmdomomžalovanýchplynulopokračujúdoďalšíchpriestorovrovnakého,resp.podobnéhotypua
charakteru. V bytovom dome žalovaných sa nachádza točité schodište, ktoré vedie z prízemia na vrchné

poschodia (schodište malo podľa žalovaných v minulosti pokračovať do podzemia) - žiadny schod ani
náznak pokračovania schodišťa sa však v mieste ukončenia schodišťa nenachádza.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili ďalším podaním došlým súdu dňa 21.11.2012 v ktorom uviedli že budova
ich obytného domu bola daná do užívania v roku 1910, vedľajšie budovy v roku 1918 - z historického

hľadiska je preto pivnica považovaná za súčasť domu. Pri kúpe bytového domu na ňom neviazlo žiadne
vecné bremeno.

Súd si ďalej pre svoje rozhodnutie zadovážil znalecký posudok č. 030/2005 vypracovaný Ing. Milanom
Priehradným, technickú dokumentáciu stavby „Hotel s.č. 2559...“ vyhotovenú spoločnosťou Situm, s.r.o.,

archívnu fotografiu a text o trnavských sladovniach, Rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 30.6.2014
(zmena v užívaní stavby hotela na „nájomný bytový dom“).

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
18.2.2013 v ktorom uviedol že žalovaní svoje byty odkupovali do vlastníctva bez podzemia, sami

výslovne uviedli že o odkúpenie podzemia mali záujem, avšak vtedajší správca konkurznej podstaty im
ho odmietol previesť, žalovaní podzemie nekupovali ani ako príslušenstvo bytu. Žalovaní potvrdili že
podzemie nikdy neužívali a ani sa nikdy tohto užívania nedomáhali, pričom už v roku 1976 nebol možný
z ich bytového domu vstup do podzemia (bol možný len z priestorov žalobcu). Z uvedených dôvodov
podzemie nikdy nemohlo tvoriť súčasť bytového domu žalovaných a nemohlo byť predmetom predaja

žalovaným. Aj z vykonanej obhliadky bolo zrejmé, že zo stavebno - technického, či konštrukčného
hľadiska nemohlo podzemie nikdy tvoriť súčasť bytového domu ani nikdy nemohlo slúžiť ako pivnica,
pretože podzemie pod bytovým domom žalovaných je súvislým tunelom ktorý plynulo bez akýchkoľvek
prerušení, či náznakov prerušenia, vedie popod stavby žalobcu, ďalej popod bytový dom žalovaných, a
ďalejiniekoľkometrovzaichbytovýdom-podzemietedaaninezačínaaaninekončínahranicibytového

domu žalovaných; podzemie pod bytovým domom tvorí tunel rovnakého stavebno - technického riešenia
ako všetky naň nadväzujúce ďalšie tunely nachádzajúce sa pod stavbami a pozemkami žalobcu, pričom
tieto tunely tvoria jeden stavebný celok, sú vzájomne prepojené - podzemie je vybudované úplne
nezávisle na stavbe bytového domu žalovaných. Podzemné priestory teda boli postavené a využívané
výlučne pre potreby sladovní na výroby sladu, nikdy neslúžili potrebám bytového domu žalovaných.

Ďalej uviedol že vecné bremeno vzniklo zo zákona, v zmysle § 23, ods. 5, v spojení s § 24, ods. 1 zák.
č. 182/1993 Z.z. - nevedomosť o existencii vecného bremena žalovaných neospravedlňuje, zároveň
je zrejmé že žalovaní vedeli, že podzemie pod ich bytovým domom existuje. Skutočnosť, že vecné
bremeno nie je zapísané v katastri nehnuteľností existencii tohto vecného bremena nebráni, nakoľkovzniklo zo zákona - na účely jeho zápisu žalobca žiada aby súd určil, že uvedené vecné bremeno tu
existuje. Poukázal ďalej na skutočnosť že podzemné priestory boli vybudované už v roku 1893, užívané
boli na účely výroby sladu od roku 1893 do roku 1990 / 1993 - je nepochybné že tieto priestory nikdy

nemohli byť užívané žalovanými, je tiež nepochybné že pri prevodoch sladovní boli prevádzané ako
súčasť výrobného areálu (z tohto dôvodu sa nemohli stať súčasťou bytového domu žalovaných, či
akokoľvek slúžiť potrebám tohto bytového domu). Podľa žalobcu nebytový priestor ktorý sa nachádza
pod parc.č. 6220/1 je súčasťou stavby hotela, a pozostáva aj zo spoločných častí stavby hotela ktoré
sú v spoluvlastníctve všetkých ostatných vlastníkov tejto stavby, je preto potrebné určiť vecné bremeno

v prospech všetkých vlastníkov stavby.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili ďalším podaním zo dňa 19.2.2013 v ktorom uviedli že predmetné pivnice
boli postavené v rokoch 1810 až 1813, slúžili na spracovanie vína a tvrdého alkoholu. Dom žalovaných
bol postavený spolu s budovami slúžiacimi ako strojovne a prešovne na výrobu vína a tvrdého alkoholu
- z domu žalovaných viedli pôvodne schody až do pivnice (slúžili ako vchod do podzemia). Opätovne

poukázali na skutočnosť že pivnica pod ich domom je iná - bez stĺpov, vetracie otvory má inak
umiestnené, ostané pivnice sú vystužené stĺpmi, sú nižšie.

Podaním došlým súdu dňa 18.2.2013 a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.2.2013 žalobca -
prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadal o pripustenie zmeny petitu v nasledovnom znení:

„K celému pozemku s parc.č. XXXX/.1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra
"C" na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, okres Trnava, Obec Trnava, na Správe katastra
Trnava, vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech všetkých vlastníkov nebytových
priestorov stavby hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na F. ulici č. XX v Trnave, postavenej na
parcele registra „C“ s parc. č. XXXX o výmere 928 m2, zastavané plochy a nádvoria a zapísanej na LV

č. XXXXX pre k.ú. Trnava, Obec Trnava, na Správe katastra v Trnave, spočívajúce v práve existencie a
užívania tejto stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby."
Súd uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 pripustil zmenu petitu návrhu v zhora
uvedenom znení.
Uznesenie bolo za účasti všetkých účastníkov resp. ich právnych zástupcov vyhlásené, odôvodnené,

voči tomuto rozhodnutiu súdu nie je možné podať odvolanie - predmetné uznesenie sa preto
nevyhotovovalo v písomnej forme.

Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla že žalovaní odkúpili svoje
byty do vlastníctva bez pivníc / podzemia, tieto priestory nikdy neužívali, nikdy sa nedomáhali od

žiadneho z predchádzajúcich vlastníkov ich užívania. Už v roku 1976 -keď sa do bytov nasťahovali-
nemali vstup do podzemných priestorov, nemohli ich teda užívať. Poukázala na vyjadrenie správcu
konkurznej podstaty spoločnosti GIM ktorý potvrdil, že podzemné priestory sa od roku 1893 do roku
1990používalinavýrobusladu;správcažalovanýmodmietoltietopriestorypredať.Podzemietvoríjeden
celok tunelov bez toho, aby bola odlíšená ich časť nachádzajúca sa pod bytovým domom žalovaných od

ostatnej časti, čo tiež preukazuje že celé podzemie slúžilo na výrobu sladu, a nie pre účely obyvateľov
bytového domu.
Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 právny zástupca žalovaných uviedol že na LV je ako vlastník
stavieb zapísaný žalobca ktorý musí preukázať, že podzemné priestory tvoria celok, že teda časť ktorá
sa nachádza pod bytovým domom žalovaných je súčasťou celých priestorov. Poukázal na nezrovnalosti

vo výmere podzemných priestorov, keď v znaleckých posudkoch sa uvádzajú výmery 4.430 m2, resp.
1.798 m2, resp. 3.129 m2.

Po čiastočnom zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vo veci vyjadrili žalovaní -prostredníctvom
svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 27.8.2014 v ktorom uviedli že pozemok ktorý

spolu s bytovým domom nadobudli, nenadobúdali s ťarchou spočívajúcou v ich povinnosti trpieť práva
vlastníka susednej stavby (hotela) k ich pozemku. Podľa žalovaných podzemné stavby označované ako
Staré humná sú z hľadiska právneho samostatnou vecou, a nemôžu byť (aj napriek existujúcemu zápisu
v KN) považované za súčasť hotela - s poukazom na § 120 Občianskeho zákonníka, ako i na časovú
súvislosť výstavby oboch posudzovaných stavieb (stavby vybudovanej na parc.č. XXXX v k.ú. Trnava

a podzemných stavieb - humná) podzemné stavby nemôžu byť považované za súčasť stavby žalobcu
(napriek tomu ale sú v súčasnej dobe tieto podzemné stavby zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. Trnava
ako nebytový priestor č. X - X).Po čiastočnom zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vo veci vyjadril žalobca -prostredníctvom
svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 27.10.2014 v ktorom uviedol že naliehavý právny
záujem na požadovanom určení existencie vecného bremena je daný predovšetkým tým, že v katastri

nehnuteľností nie je zapísaný žiaden právny vzťah vlastníka stavby hotela k pozemkom na ktorých sa
stavba a jej podzemie nachádza, a na výkon akýchkoľvek práv žalobcu v podzemí, najmä v stavebnom
konaní je nevyhnutné, aby žalobca preukázal právny vzťah k pozemku, na ktorom budú tieto zmeny,
či úpravy prebiehať; zároveň uvedené je nevyhnutné i do budúcna, aby žalobca odstránil sporné
skutočnosti a neistotu, nakoľko tieto práva sú namietané a nie sú súdom určené, a aby sa predišlo

ďalším súdnym sporom - keďže uvedená skutočnosť nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, a žalovaní
existenciu vecného bremena namietajú, je potrebné ju určiť súdom, nakoľko na toho bude možné
dosiahnuť zápis ťarchy do katastra nehnuteľností, a tým predísť pochybnostiam o právnom vzťahu
žalobcu k pozemku pod ktorým sa podzemie nachádza. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo
preukázané vlastníctvo žalobcu k podzemiu (nebytový priestor č. č. X-X, pivnice-humná na -X., -2. a
-3. podlaží stavby hotela), bolo tiež preukázané že podzemie stavby hotela sa nachádza na pozemku

žalovaných - tieto skutočnosti sú smerodajné pre rozhodnutie o tom, že na dotknutej parcele existuje
vecné bremeno zo zákona (v zmysle § 23, ods. 5, v spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov). V prípade ak by súd na uvedené neaplikoval § 23, ods.
5, v spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., na strane žalobcu došlo k vzniku vecného bremena
vydržaním.

Na záver uviedol že vzhľadom na zrušenie správ katastra a ich nahradenie okresnými úradmi dochádza
k zákonnej úprave petitu tak, že výraz Správa katastra sa v petite nahrádza výrazom Okresný úrad.
K vyjadreniu priložil žalobca Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky zo
dňa 24.2.2014, list Mesta Trnava zo dňa 17.1.2013, potvrdenie Mesta Trnava zo dňa 20.1.2010.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
2.1.2015 v ktorom uviedli že sa nestotožňujú s názorom žalobcu, v zmysle ktorého k pozemku, ktorého
sú spoluvlastníkmi, vzniklo zo zákona, a stále existuje, vecné bremeno, nakoľko ustanovenie § 23,
ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch nemožno na daný prípad aplikovať jednak preto,
že pozemok na ktorom stojí bytový dom žalovaných, nemožno považovať (v zmysle § 23 uvedeného

zákona) za pozemok na ktorom stojí stavba žalobcu (hotel), a ani za pozemok priľahlý k jeho stavbe,
pričom len k takémuto pozemku (zastavanému stavbou žalobcu, alebo priľahlému k stavbe) môže
vzniknúť v zmysle § 23, ods. 5 zák.č. 182/1993 Z.z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu - keďže o
takýto pozemok v danom prípade nejde, nie je možné uvedené ustanovenie na danú situáciu aplikovať.
Naviac nie je možné z hľadiska platných právnych predpisov považovať podzemné priestory (humná)

za súčasť stavby žalobcu (hotela), keďže ako pôvodná stavba (administratívna budova - laboratóriá),
tak ani súčasná stavba žalobcu (hotel), nikdy netvorila, a ani netvorí so spomínanými podzemnými
stavbami jeden funkčný nedielny celok (taký aký má na mysli § 120, ods. 1 Občianskeho zákonníka),
pričom podzemné stavby existovali dávno pred tým, než vôbec stavba žalobcu vznikla; napriek zápisu
spomínaných podzemných stavieb na LV č. XXXXX pre k.ú. Trnava (ako tzv. nebytový priestor č. X-

X) je nesporné, že podzemné stavby neboli, nie sú a ani nemôžu byť považované za súčasť stavby
žalobcu, a uvedené stavby nemožno považovať ani za príslušenstvo hotela. Nie je ani možné aby vecné
bremeno bolo žalobcom vydržané, nakoľko žalobca neuvádza kedy malo dôjsť k vydržaniu, kto mal
vecné bremeno vydržať, kedy a v zmysle akých zákonných ustanovení - podľa žalovaných žalobca
nemohol nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, nakoľko toto právo vôbec

nevykonával po zákonom stanovenú dobu.

Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla že žiada aby súd určil,
že k predmetným pozemkom vzniklo vecné bremeno, a to v znení ako bol pripustený petit návrhu na
pojednávaní dňa 20.9.2013. Poukázala na skutočnosť že rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 30.6.2014

bolo vydané povolenie užívania stavby žalobcu (pôvodne hotel) na nájomný bytový dom, keď uvedené
rozhodnutie sa týka celého komplexu ktorého vlastníkom je žalobca, vrátane podzemných priestorov
ktoré sú predmetom konania - z uvedeného dôvodu vzniklo v zmysle § 23, ods.5 zákona o bytoch
a nebytových priestorov vecné bremeno v prospech vlastníka priestorov bytového domu, vrátane
priestorov ktoré sa nachádzajú pod pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Poukázala na skutočnosť že

podzemné priestory boli vybudované dávno pred tým, ako obytný dom vo vlastníctve žalovaných, pričom
vlastníkom pozemku pod ktorými boli podzemné priestory vybudované bola tá istá osoba - z uvedeného
jezrejmé,ževprípadepodzemnýchpriestorovnemohlavzniknúťstavbanacudzompozemku.Nebytové
priestory boli vybudované približne pred 130 rokmi, bytový dom žalovaných bol vybudovaný v roku1950. V prípade ak by podľa súdu nebolo možné aplikovať § 23, ods. 5 zákona o bytoch a nebytových
priestoroch je zrejmé, že prišlo k vydržaniu vecného bremena, nakoľko právni predchodcovia žalobcu
nerušene užívali uvedené nebytové priestory od ich vybudovania, pri ich užívaní neboli nikdy rušení,

takisto ani terajší žalovaní nikdy potom, ako sa stali vlastníkmi pozemku, nemali voči užívaniu priestorov
žalobcom ani jeho právnym predchodcom námietku, pričom žalovaní vedeli že nebytové priestory sa
pod ich pozemkom nachádzali, nikdy sa nedomáhali ich zbúrania alebo užívania.
Ďalej uviedla že podzemné priestory od nepamäti boli užívané ako funkčná súčasť ostatných stavieb
(vrátane stavby hotela), a táto skutočnosť bola daná do súladu v stavebnom konaní ktoré prebehlo v

roku 2010 (je právoplatne už ukončené) - od roku 2010 sú teda podzemné priestory vedené ako súčasť
stavby vo vlastníctve žalobcu. Žalobca od doby keď priestory získal, užíva aj priestory podzemia, sú
tam umiestnené inžinierske siete, ako jediný má prístup do uvedených priestorov žalobca. Ak vecné
bremeno vzniklo vydržaním v dobe, keď priestory vlastnil právny predchodca žalobcu, nie je potrebné
aby toto bolo prevádzané na nástupníka zmluvou, nakoľko sa jedná o zákonné vecné bremeno - nič
preto nebráni tomu, aby vzniknuté vecné bremeno v minulosti si dal zapísať terajší vlastník.

Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2015 právny zástupca žalovaných uviedol že podzemné priestory
boli vybudované dávno predtým, ako bola vybudovaná stavba hotela, resp. obytného domu žalovaných,
preto tieto priestory nemôžu tvoriť súčasť stavby hotela, ale musia sa považovať za samostatnú stavbu
- z týchto dôvodov potom nemožno aplikovať na existenciu vecného bremena § 25, ods. 3, ani §
24, ods. 1 zákona o bytoch a nebytových priestoroch; naviac podzemné priestory netvoria, ani nikdy

netvorili funkčný celok so stavbou hotela. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj malo prísť k vydržaniu
vecného bremena, tak ho nemohol nevydržal žalobca, lebo vzniklo v čase keď vlastníkom podzemných
stavieb bol iný subjekt ako je terajší žalobca, ktorému by svedčilo toto vecné právo - niet však žiadneho
dokladu o skutočnosti, že vzniknuté vecné právo bolo ďalej prevedené na žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu.Včasekeďžalovanípredmetnýobytnýdomkupovalispoluajspozemkom,nikdeexistencia

vecného bremena zapísaná nebola, ani sa neuvádzala v prevodnej zmluve.

Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla že vecné bremeno vzniklo v zmysle § 23, ods. 5
zákona o bytoch a nebytových priestoroch, keď poukazuje na skutočnosť, že stavba žalobcu má t.č. už
charakter nájomného bytového domu, pričom však aj v stave predtým podľa uvedeného zákona vzniklo

vecné bremeno. Poukazuje na skutočnosť, že vlastník podzemných priestorov a vlastník pozemku bol
od vybudovania týchto priestorov rovnaký, vlastníctvo k pozemku sa zmenilo až v posledných rokoch
v súvislosti s tým, že žalovaným bol odpredaný bytový dom, a bolo povinnosťou odpredať spolu s
domom aj zodpovedajúce pozemky. Žalovaní celý čas vedeli že nebytový priestor podzemia sa pod
ich pozemkom nachádza, vedeli že tieto priestory im nepatria, nikdy vlastníctvo žalobcu k nebytovým

priestorom nenapadli. Naviac žalobca je výlučným vlastníkom priestorov aj priľahlých nehnuteľností,
jedine žalobca tieto priestory využíval a využíva, disponuje vstupom do nich zo svojich ostatných
nehnuteľnosti. Poukázala na skutočnosť, že vecné bremeno vzniklo aj vydržaním, nakoľko žalobca
resp. jeho právni predchodcovia užívali nerušene tieto priestory viac ako 10 rokov ako svoje vlastné
a dobromyseľne. To že vlastníkom podzemných priestorov, pod pozemkom žalovaných je žalobca je

zrejmé aj zo zápisu na LV z ktorého vyplýva, že podzemie je súčasťou nájomného bytového domu vo
vlastníctve žalobcu.
Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že aj ak by žalobca bol v
časti žaloby ohľadom vecného bremena úspešný, v ďalšej časti, ktorá je už právoplatne skončená bol
neúspešný, preto ťažko je možné vyčísliť úspech tej ktorej strany sporu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a jeho právnej zástupkyne,
výsluchom žalovaných a ich právneho zástupcu, ohliadkou na mieste, oboznámením sa s vyjadreniami
účastníkov a listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca je na LV č. XXXXX pre Obec a k.ú. Trnava zapísaný ako vlastník (okrem iného) nebytových
priestorov označených na str. 3 LV ako „Priestor č. X - 8, (pivnice-humná)“ v celosti - jedná sa o
nehnuteľnosť, ku ktorej žalobca v petite návrhu žiadal určiť vlastnícke právo. Titulom nadobudnutia
uvedeným na LV je vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad a o pristúpení k zakladateľskej listine
spoločnosti žalobcu, v spojení so žiadosťou o zmenu obchodného mena a žiadosťou o zápis nebytových

priestorov do operátu KN a zápis GP č. 14/2010. Na LV č. XXXXX nie je uvedená a zapísaná žiadna
ťarcha alebo vecné bremeno.
Nebytové priestory, ktoré sú predmetom sporu, boli vybudované v rokoch 1810 až 1830, následne boli
rozširované, od 70. rokov 19. storočia boli využívané pre potreby sladovne (výroba a uskladnenie sladu);po roku 1946 využíval uvedené nebytové priestory podnik - Slovenské sladovne (názov a označenie sa
viackrát menili), až do doby „privatizácie“ uvedeného podniku.
Následne vlastníctvo k predmetným nebytovým priestorom č. X - 8 (pivnice-humná) nadobudol žalobca

nasledovným spôsobom: 1/ stavba hotela bola ako celok bola prevedená v rámci privatizácie dňa
29.12.1995 z FNM SR na spoločnosť GIM Trnava, s.r.o., na základe Zmluvy o predaji časti podniku
č. 1257/1995 zo dňa 29.12.1995 (vklad do katastra nehnuteľností bol zrealizovaný dňa 1.1.1996),
2/ po vyhlásení konkurzu na spoločnosť GIM - Trnavské sladovne, s.r.o. (GIM Trnava, s.r.o.), bola
stavba hotela spolu s ostatným majetkom úpadcu v rámci speňažovania konkurznej podstaty úpadcu

prevedená na spoločnosť LYCOS, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2001 (zmluva bola zavkladovaná
dňa 10.1.2002), 3/ spoločnosť LYCOS, s.r.o. (po zmene obchodného mena LYCOS - Trnavské sladovne,
spol. s r.o.), vložila v roku 2005 predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do základného imania
spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., neskôr s obchodným menom PRESTIGE PARK,
s.r.o. (t.j. do základného imania žalobcu) - vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol na LV
zapísaný dňa 7.7.2005.

V znaleckom posudku č. 030/2005 vypracovaného Ing. Milanom Prieložným sú predmetné priestory
označené v časti A.1.1 pod názvom „Sladovadlo Staré humná“, špecifikované sú v prílohe znaleckého
posudku označenej ako „NÁČRT STAVBY A.1.1“, a to v celej svojej existujúcej výmere.
Žalovaní sú vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na F. ulici č. XX v Trnave, postavený
na parc.č. XXXX/1, zapísaný na LV č. XXXX pre Obec Trnava, k.ú. Trnava. Na LV č. XXXX je uvedená

a zapísaná iba ťarcha - záložné právo v prospech spoločenstva, žiadne vecné bremeno nie je na LV
uvedené a zapísané.
RozhodnutímMestaTrnavač.OSaŽP/4193-56408/2014/Kázodňa30.6.2014(právoplatnosťnadobudlo
dňa 21.7.2014) bola povolená zmena v užívaní stavby súp.č. XXXX - Hotel bez stavebných úprav na
nájomný bytový dom.

Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia užívali (a užívajú) predmetné podzemné nebytové priestory
takmer 150 rokov (najneskôr od roku 1870), podzemné priestory sa od počiatku existencie stavby
nachádzali pod pozemkom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných. Podnik Slovenské sladovne,
ktorého je žalobca (prostredníctvom viacerých reťaziacich sa prevodov) priamym právnym nástupcov
užíval uvedené priestory najneskôr od roku 1946, pričom každý vlastník stavby dlhodobo užíval spolu

so stavbou aj pozemok, na / pod ktorým sa táto stavba nachádza - užívanie bolo počas celej doby
neprerušené, nerušené, bez akýchkoľvek obmedzení, žiadna tretia osoba (ani žalovaní) sa nedomáhala
užívania týchto priestorov, resp. obmedzenia žalobcu (jeho právneho predchodcu) v ich užívaní; vstup
do priestorov je výlučne z nehnuteľnosti -iných priestorov- žalobcu.

Právni zástupcovia účastníkov žiadali vykonať ďalšie dôkazy - vyžiadanie stavebnej dokumentácie,
kolaudačného a stavebného povolenia k bytovému domu žalovaných, kúpnych zmlúv žalovaných,
vykonanie dopytu na znalcov za účelom objasnenia výmery podzemných priestorov, vyžiadanie
dokumentácie na základe ktorej nebytové podzemné priestory boli zapísané do katastra nehnuteľností;
tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko dovtedajšie dokazovanie bolo vykonané podľa názoru súdu v

dostatočnom rozsahu, a vykonanie navrhnutých dôkazov sa súdu javí ako nadbytočné a nehospodárne,
nemohlo mať žiadny vplyv (s poukazom na určenie požadované žalobcom v petite návrhu) na
rozhodnutie súdu - iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 120, ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania
či ich zástupcami.

Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151n, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej

veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o, ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.Podľa § 134, ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 23, ods. 5 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak vlastník domu
nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše
do katastra nehnuteľností.
Podľa § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenia tohto

zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu,
ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty.
Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového
domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1.

Podľa § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa R 17/1972: Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Podľa R 24/1987: V zmysle ustanovenia § 80, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z
právneho vzťahu alebo z porušenia práva; podľa ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa Rozsudku NS SR, sp.zn. 3 Cdo 112/2004: Naliehavý právny záujem v zmysle § 80, písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie

obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Podľa R 37/1985 (s. 155 ods. 6 a ods. 156 ods. 1): Vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom
nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Ak je však oprávneným subjektom z vecného bremena určitá osoba, jej
právo zodpovedajúce vecnému bremenu je neprevoditeľné a časovo obmedzené. Zaniká najneskoršie

jej smrťou. Prechod vecného bremena s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (v súlade s jeho
vecnoprávnou povahou) je upravený výslovne. Za subjekty vecných bremien treba preto považovať aj
právnych nástupcov vlastníkov nehnuteľností.
Podľa R 37/1985 (s. 157 ods. 2): Od návrhov na určenie existencie vecného bremena alebo od návrhov
na obmedzenie, prípadne zrušenie vecného bremena, ktoré môžu úspešne podať len subjekty práv a

povinností z vecného bremena, či už na strane povinného alebo oprávneného, treba odlišovať návrhy,
v ktorých sa navrhovatelia dožadujú ochrany práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V druhom
z uvádzaných prípadov môžu návrh úspešne podať nielen vlastníci, ale aj tí, ktorí svoje právo užívať
nehnuteľnosť, s ktorou je spojené právo z vecného bremena, odvodzujú od subjektov tohto práva.
Podľa Z IV (s. 429 ods. 7 s. 430 ods. 1): Práva zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež vydržaním. Tieto práva prechádzajú na nadobúdateľa, ako náhle boli splnené podmienky vydržania.
Podľa R 8/1991: Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné.Podľa R 50/1985 (s. 240 ods. 3): Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú a) existencia držby
veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patri; b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec

v držbe (trojročná doba u hnuteľných vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí); c) spôsobilosť
predmetu vydržania.
Podľa Rč 50/2000: Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba pre účely vydržania
započítať aj dobu, po ktorú vec držal pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.

Návrhom v zmysle § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku možno uplatniť (pozitívne alebo
negatívne) určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je alebo či tu právo je alebo nie je, pričom navrhovateľ
je zaťažený dôkazným bremenom, ktoré spočíva v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu
alebo práva v čase rozhodovania súdu má právny záujem. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne
len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď
ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď

musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah alebo právo už existujúce a to aspoň v dobe vydania rozhodnutia,
alebo o takú jeho procesnú alebo hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom
právnom vzťahu mohol byť ohrozený, alebo pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený
konkrétnej ujme. Účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie je poskytnutie nepriamej
ochranyprávnychpomeromtam,kdetietoprávnepomerysúohrozenéneistotou,nebezpečímbudúceho

porušenia právnych povinností - určovacia žaloba má teda preventívny charakter, má vznášať istotu do
neistých právnych vzťahov. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ nedomáha vydania exekučného
titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je -
takéhoto určenia sa však môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva
v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne

určenie súdu potom ohrozenie, neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje
bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich
preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že naliehavý právny záujem na
určení je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je spôsobilý ohroziť
navrhovateľove právne postavenie, a ktorý nemožno inak odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho

záujmu je otázkou právnej kvalifikácie, rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú
ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
Vecné bremená sú vecno právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu, keď obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je
v prospech niekoho iného povinný napr. niečo trpieť (pati). Práva zodpovedajúce vecným bremenám

(resp. vyplývajúce z vecných bremien) môžu byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in
rem), teda každý vlastník nehnuteľnosti je oprávneným z vecného bremena pri zmene vlastníctva tak na
základe univerzálnej, ako aj singulárnej sukcesie - právo vyplývajúce z vecného bremena je nerozlučne
späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, takže prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Vecné bremená môžu vznikať, resp. práva zodpovedajúce vecným bremenám možno nadobudnúť

(okrem iného) rozhodnutím súdu pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
resp. zo zákona v prípadoch kde to osobitný zákon ustanovuje (napr. aj § 23, ods. 5 zák.č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku,
vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností),
resp. vydržaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ak oprávnená držba v zmysle § 130, ods.

1 Občianskeho zákonníka trvala nepretržite po desaťročnú dobu.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob získania práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom
požadovaných predpokladov, a to: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť
oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby (u nehnuteľností
desaťročná), keď do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu

vydržiteľa. Výsledkom splnenia uvedených predpokladov vydržania je nadobudnutie práva k veci
vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby - keďže tento právny následok nastáva priamo zo
zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Účelom inštitútu vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý
je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom práve; následkom vydržania je, že

oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania, nadobudne právo. Základnou
podmienkou vydržania je držba, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec (v tomto konkrétnom prípade právo) patrí - za oprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s právom, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný vtom že mu právo patrí - vždy pritom je potrebné posúdenie konkrétnej veci, a je potrebné klásť dôraz
na starostlivé zváženie všetkých okolností.
Konštitutívny právny účinok pre vznik práva držiteľa má uplynutie kvalifikovanej vydržacej doby (časový

úsek počas ktorého musí oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania). Zákon určuje vydržaciu dobu
10 rokov, ak predmetom dobromyseľnej držby sú nehnuteľnosti (teda aj s nehnuteľnosťami spojené
práva, akým je aj vecné bremeno) - vydržacia doba začne plynúť od momentu dobromyseľného
uchopenia držby; uplynutie vydržacej doby nezakladá právny titul na získanie práva, ale právo priamo
zriaďuje, dokonca ak aj po uplynutí vydržacej doby stratí vydržiteľ veci dobrú vieru, nemá to vplyv na

vznik práva (mala fides superveniens non nocet). Do vydržacej doby sa počíta aj oprávnená držba
právneho predchodcu vydržiteľa, keď za právneho predchodcu oprávneného držiteľa treba považovať
osobu ktorá mala držbu pred vydržiteľom. Listinou spôsobilou na zápis práva vydržaním je právoplatné
súdne rozhodnutie, ktorým súd vyhovel určovacej žalobe oprávneného držiteľa podľa § 80, písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku.
Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou, pričom

podstata držby spočíva vo faktickom ovládaní predmetu držby (niekto má vec vo svojej fyzickej moci a
môže tak vykonávať priamu moc nad vecou, vec užíva, požíva jej plody a úžitky), a v úmysle držiteľa mať
vec pre seba (táto skutočnosť sa skúma z objektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska faktického správania sa
držiteľa). Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s
nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva patria. Pri oprávnenej

držbe musí teda ísť o faktické ovládanie veci, musí byť vôľa nakladať s vecou ako so svojou (t.j. správať
sa k nej tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila), a musí byť prítomná dobrá viera že vec držiteľovi patrí. V
dobrej viere je teda držiteľ ktorý sa domnieva že mu niečo patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je - dobrú
vieru je potrebné hodnotiť objektívne, t.j. tvrdenie držiteľa o tom že mu vec patrí a že s ňou nakladal
ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami („s prihliadnutím na všetky okolnosti“);

dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu.
Skutočnosť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená má právny význam najmä pre vydržanie, nakoľko
iba oprávnený držiteľ môže vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo.
(Všetky vyššie uvedené konštatovania a závery o vydržaní, vydržacej dobe, držbe a jej oprávnenosti je
možné analogicky použiť aj pre právo - vecné bremeno.)

Povykonanomdokazovanísúddospelkzáveru,ženávrhžalobcov,včastiktoráostalapredmetomsporu
po prvom rozhodnutí súdu a po následnom rozhodnutí odvolacieho súdu, t.j. o určenie že k označenému
pozemku vzniklo a trvá vecné bremeno, je dôvodný.
Súd v prvom rade skúmal splnenie základnej podmienky úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80, písm.

c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorou je preukázanie a osvedčenie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení - dospel k záveru, že na určení, akého sa žalobca dožadoval, existuje naliehavý
právny záujem, nakoľko bez súdom vysloveného určenia, že právo (v tomto prípade vecné bremeno)
existuje, by bolo ohrozené právo žalobcu, resp. jeho právne postavenie by bolo neistým (pre svoje
postavenie vo vzťahu k podzemným priestorom nachádzajúcim sa práve pod pozemkom žalovaných, by

mohol byť vystavený ujme). V danom prípade nebolo možné uvedenú situáciu riešiť iným spôsobom ako
podaním určovacej žaloby, ktorá má poskytnúť ochranu právnych pomerov tam, kde tieto sú ohrozené
neistotou, nebezpečím budúceho porušenia právnych povinností (určovacia žaloba má teda preventívny
charakter, má vznášať istotu do neistých právnych vzťahov). Rozhodnutie súdu (odrážajúce určovací
petit)potomohrozenie,neistotu,aleboneurčitosťvprávnompostaveníodstraňuje(beztohoabyukladalo

splnenie povinnosti).
Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu, na základe ktorého by mal vyniesť určovací výrok
ohľadom vzniku a existencie vecného bremena v prospech žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti
(pozemku vo vlastníctve žalovaných) a dospel k záveru, že návrh v tejto časti je dôvodný, keď súd
vzal do úvahy okolnosti za ktorých podzemné priestory nachádzajúce sa na / pod pozemkom, resp.

samotný pozemok boli v minulosti užívané a vlastnené a dospel k záveru, že právo - vecné bremeno
(spočívajúce v práve existencie a užívania nebytového priestoru, vrátane vykonávania zmien, údržby a
úpravnebytovéhopriestoru)vprospechžalobcuvznikloaexistuje,atoztituluvydržaniatohtopráva.Súd
vzal do úvahy, a prihliadol na skutočnosť, že žalobca je na LV č. XXXXX pre Obec a k.ú. Trnava zapísaný
ako vlastník (okrem iného) nebytových priestorov označených na str. 3 LV ako „Priestor č. X - 8, (pivnice-

humná)“ v celosti, keď titulom nadobudnutia vlastníctva je vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad
a o pristúpení k zakladateľskej listine spoločnosti žalobcu. Uvedené nebytové priestory boli vybudované
v rokoch 1810 až 1830, následne boli rozširované, od 70. rokov 19. storočia boli využívané pre potreby
sladovne (výroba a uskladnenie sladu); po roku 1946 ich využíval podnik - Slovenské sladovne (názova označenie sa viackrát menili), až do doby „privatizácie“ uvedeného podniku. Následne vlastníctvo k
predmetným nebytovým priestorom č. X - 8 (pivnice-humná) nadobudol žalobca tak, že 1/ stavba hotela
bolaakocelokbolaprevedenávrámciprivatizáciedňa29.12.1995zFNMSRnaspoločnosťGIMTrnava,

s.r.o., na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 1257/1995 zo dňa 29.12.1995 (vklad do katastra
nehnuteľností bol zrealizovaný dňa 1.1.1996), 2/ po vyhlásení konkurzu na spoločnosť GIM - Trnavské
sladovne, s.r.o. (GIM Trnava, s.r.o.), bola stavba hotela spolu s ostatným majetkom úpadcu v rámci
speňažovania konkurznej podstaty úpadcu prevedená na spoločnosť LYCOS, s.r.o. kúpnou zmluvou zo
dňa 6.12.2001, 3/ spoločnosť LYCOS, s.r.o. (po zmene obchodného mena LYCOS - Trnavské sladovne,

spol. s r.o.), vložila v roku 2005 predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do základného imania
spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., neskôr s obchodným menom PRESTIGE PARK,
s.r.o. (t.j. do základného imania žalobcu) - vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol na LV
zapísanýdňa7.7.2005.Zuvedenéhojezrejméanepochybné,žepodzemnénebytovépriestoryvždyboli
súčasťou stavby označenej ako „hotel“, keď uvedené nehnuteľnosti (vrátane podzemných priestorov)
užívali a užívajú žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, a to takmer 150 rokov (najneskôr od roku

1870), keď priestory sa od počiatku existencie stavby nachádzali pod pozemkom, ktorý je v súčasnosti
vo vlastníctve žalovaných. Podnik Slovenské sladovne, ktorého je žalobca (prostredníctvom viacerých
reťaziacich sa prevodov) priamym právnym nástupcov užíval uvedené priestory najneskôr od roku 1946,
pričom každý vlastník stavby dlhodobo užíval spolu so stavbou „hotela“ aj pozemok, na / pod ktorým
sa tieto podzemné nebytové priestory nachádzajú. Žalovaní sú vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v

bytovom dome na Sladovníckej ulici č. 14 v Trnave, postavený na parc.č. XXXX/X, zapísaný na LV
č. XXXX pre Obec Trnava, k.ú. Trnava, teda pozemok na / pod ktorým (mimo iných) sa nachádzajú
nebytové podzemné priestory vo vlastníctve žalobcu (žalovaní sa však stali vlastníkmi predmetného
pozemku až v súvislosti s predajom bytov v bytovom dome v rokoch 2002 a 2004, teda v čase keď vecné
bremeno v prospech žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu vzniklo z titulu vydržania).

Užívanie podzemného priestoru žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami nachádzajúcich sa
(okrem iných) na / pod pozemkom vo vlastníctve žalovaných na F. ulici č. XX v Trnave, parc.č. 6220/1,
zapísaná na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Trnava, bolo od roku minimálne od roku 1946 (keď celý
komplex začal užívať priamy právny predchodca žalobcu, podnik Slovenské sladovne) nerušené, počas
uvedenej doby nebolo ich užívanie zo strany žalobcov ani zo strany iných osôb napadnuté, užívanie

priestorov a pozemku nebolo spochybnené alebo rozporované, nikdy neboli žiadne spory ohľadom
vlastníctvauvedenýchpriestorovapozemku.Jetedanesporné,žepodzemnépriestorybolivnepretržitej
oprávnenej držbe v zákonom stanovenej desaťročnej dobe, keď do doby počas ktorej mal oprávnený
držiteľ vec v držbe je potrebné započítať aj oprávnenú držbu vykonávanú právnym predchodcom v
zmysle § 134, ods. 3 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na § 868 a § 872, ods. 6 Občianskeho

zákonníka, keď v súvislosti s držbou je aj užívanie uvedených priestorov, vykonávanie zmien v nich, ich
údržba, opravy a úpravy. Podľa názoru súdu teda boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie
práva - vecného bremenavydržaním žalobcom (už jeho právnymi predchodcami).
Ku vzniku a existencii vecného bremena mohlo okrem vyššie uvedeného (vydržania) prísť aj zo zákona,
a to v zmysle § 23, ods. 5, v spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/4193-56408/2014/Ká zo dňa 30.6.2014 bola totiž
povolená zmena v užívaní stavby súp.č. XXXX - Hotel bez stavebných úprav na nájomný bytový
dom, a takom prípade podľa § 23, ods. 5 uvedeného zákona ak vlastník domu (v súdenom prípade
teda žalobca, ktorý je vlastníkom „bytového domu“, ktorého súčasťou sú aj predmetné podzemné
priestory) nie je vlastníkom pozemku (v súdenom prípade sú vlastníkmi žalovaní) vzniká k pozemku

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností; podľa § 24, ods.
1 citovaného zákona sa ustanovenia týkajúce sa bytového domu vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú
charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a
majú najmenej štyri byty.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd návrhu v časti určenia, že k predmetnému pozemku

vzniklo vecné bremeno v prospech každého vlastníka nebytového priestoru č. 8-8 (pivnice - humná) o
celkovejpodlahovejploche4.430,63m2,na-1.,-2.a-3.podlažístavbysosúp.č.XXXX,nachádzajúceho
sa na F. ulici č. XX v Trnave, spočívajúce v práve existencie a užívania tohto nebytového priestoru,
vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tohto nebytového priestoru vyhovel.
· Spodná časť formulára

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
každý účastník konania mal vo veci úspech čiastočný (žalobca v časti návrhu o určenie vzniku vecného
bremena, žalovaní v časti o určenie vlastníckeho práva), a v takomto prípade súd môže vysloviť že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo; s ohľadom na petit pôvodného návrhu a konečný výrokrozsudku súdu (nielen tohto, ale aj prvého v poradí) nie je možné určiť či, a ktorý z účastníkov konania
mal v spore prevažujúci úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.