Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010500.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného W. N.Ú.

a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.04.2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
1/ W. N., nar. XX.XX.XXXX O. N., trvale bytom E., X. N. XX,

2/ V. Ď., nar. XX.XX.XXXX O. E., trvale bytom E., X. N. XX, t.č. vo výkone trestu v inej veci v Ú. F. Ú. Z. Z.,

3/ V. N., nar. XX.XX.XXXX O. N., trvale bytom E., I. H. XX,

s ú v i n n í ,

že
dňa 04.07.2014 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách vo E., T. E., v parku Ľ.. Š., fyzicky

napadli L. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. E. tak, že ho najprv slovne napádali, pričom k nemu pristúpil
obžalovaný W. N., ktorý ho udrel päsťou do tváre, po tomto k nemu pristúpil obžalovaný V. N., ktorý sa na
neho zahnal päsťou smerom na tvár a následne sa k nim pripojil obžalovaný V. Ď., pričom poškodeného
stále fyzicky napádali a všetci sa presunuli pred bytový dom na ulici I.. M. X, kde sa poškodený L.
Z. potkol a spadol na zem, čo obžalovaní využili a začali ho kopať do nôh a brucha, na čo si on na
zemi chránil rukami tvár a čakal kým útok skončí, čím poškodenému L. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. E.,
prechodne bytom E., V. XX svojím konaním spôsobili zranenia a to - pomliaždenie driekovej chrbtice
ťažšieho stupňa, ťažšie pomliaždenie tváre s podliatinami na čele a ústach, ktoré si vyžiadali dobu

liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní,

pričom obžalovaný V. N. sa skutku dopustil napriek tomu, že v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 5T 58/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2014 uznaný vinným a odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý trest
bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/16/2015 zo dňa 15.04.2015, právoplatným

dňa 05.05.2015 zrušený a uložený súhrnný trest,

t e d a

1/ W. N., X/ V. Ď., X/ V. N.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili hrubej neslušnosti tým, že napadli iného, pričom
obžalovaný 3/ V. N. bol za takýto alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1/. W. N., X/ V. Ď., X/ V. N.

-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,
-prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pričom obžalovaný 3/ V. N. prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ W. N.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38
ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 16
(šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ V. Ď.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38

ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 3/ V. N.

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona,
§ 41 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 16

(šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. poriadku obžalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodeným:
- L.W. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. E., B. Z. E., V. XX škodu vo výške 576,80 €,
- X. E. B., F..M.., S. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, škodu vo výške 538,94 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 15.07.2015 pod č. k. 1 Pv 139/15/6611-12 na
Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného 1/ W. N. a na obžalovaného 2/ V. Ď. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a na obžalovaného 3/ V. N. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona.Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaní 1/, 2/ a 3/ po poučení podľa
§ 257 ods. 1 Tr. poriadku uviedli:

- obžalovaný 1/ W. N. (ďalej len obžalovaný 1/) v súlade s § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku vyhlásil,
že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný 1/ na položené otázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedal kladne (áno) na všetkých päť
položených otázok,
- obžalovaný 2/ V. Ď. (ďalej len obžalovaný 2/) v súlade s § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku vyhlásil,

že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný 2/ na položené otázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedal kladne (áno) na všetkých päť
položených otázok.
- obžalovaný 3/ V. N. (ďalej len obžalovaný 3) v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že
je nevinný, on v čase spáchania skutku spal.
Súd preto po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, obhajcu obžalovaných 1/ až 3/ a prítomného

poškodeného L. Z. vyhlásenie obžalovaných 1/ a 2/ podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a podľa §
257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal dokazovanie u obžalovaných 1/ a 2/ iba súvisiace s výrokom o treste a
náhrade škody a dokazovanie týkajúce sa obžalovaného 3/ a o jeho účasti na žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný 1/ W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď prišli do parku pri kostole nemali toľko

vypité, ale tam potom toho už popili viac. Obžalovaný 3/, ktorý je jeho bratom, zaspal na lavičke, asi
3 alebo 4 lavičky od miesta, ku ktorému došlo k incidentu, ale bola tma a mal aj vypité, nepamätá si
presne, koľko metrov bol brat od nich. On brata zobudil až po všetkom, a to až vtedy, keď išli pozrieť W.
Q., ktorého do nemocnice odviezla záchranka. Brat vôbec nevedel, čo sa tam vtedy stalo.

Obžalovaný 2/ V. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný 3/ bol vtedy s nimi, v parku spolu
popíjali. Obžalovaný 3/ toho asi viacej vypil, pamätá si, že tento tam spal na lavičke. Počas bitky ho on
nezazrel vo svojej blízkosti. Registroval ho pri nich po tom, čo tam už bola polícia aj sanitka, ktorá prišla
pre W. Q.. Vie teda, že ho pri nich registroval až po tejto potýčke, tento sa pýtal čo sa stalo. Ku skutku
došlo v parku asi 100 metrov od miesta, kde pôvodne popíjali. Bitky sa zúčastnil na základe toho, že W.

Q. sa od nich vytratil, išiel do skupinky popíjajúcej na druhej strane parku. Oni počuli nejaký krik W. Q.
o pomoc a keď tam prišli, tento mal už rozbitú hlavu, túto mu obviazali a začala sa bitka.

Obžalovaný 3/ V. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, v ten deň on, obžalovaný 1/ a 2/ a svedok W. K.
popíjali na stanici O. E., bolo to v poobedňajších hodinách okolo 13.00 až 14.00 hod. Dohodli sa, že

pôjdu na diskotéku, išli preto do mesta. Diskotéka však nebola, preto popíjali v parku pri OC Europa. On
toho vypil veľa, preto zaspal na lavičke. Nevie preto o žiadnom konflikte, ku ktorému tam malo dôjsť. O
tom, že sa tam mala strhnúť bitka sa dozvedel od svojho brata, povedal mu, že tam bola bitka a W. Q.Š.
je dobitý a že majú ísť za ním do nemocnice. Políciu tam nevidel, len sanitku. Potom išiel on, obžalovaný
1/ a 2/ a ešte nevie kto za W. Q. do nemocnice. Mal tak vypité, že sa nevie vyjadriť k vzdialenosti od

miesta lavičky, na ktorej spal k miestu, kde sa mala nachádzať sanitka s W. Q. a nevie ani ako zašiel
do nemocnice.

Svedok poškodený L. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná všetkých troch obžalovaných. Bol
v parku pri Europe s W. Z., V. V. a bratom V. Z., boli tam ešte dvaja ďalší, jeden bol G. K. a druhého

nepozná. K ich skupinke prišiel najskôr W. K., tento začal fackať V. V.. Potom prišiel k nim obžalovaný
1/ W. N.. Tento sa niečo spýtal W. Z. a aj jeho. Obžalovaný 1/ ho najskôr slovne napadol a potom ho
udrel na oko. Následne k nim prišli aj obžalovaní 2/ V. Ď. F. X/ V. N.. Obžalovaný 3/ V. N. tento utekal ku
nemu, tento ho chcel udrieť, ale nestihol, nakoľko sa on uhol. On potom ako ho W. K. tlačil, spadol na
zem, pričom keď bol na zemi všetci traja obžalovaní ho začali kopať do brucha, do nôh, do hlavy. Potom

čo ho nevie prečo prestali kopať, sa on postavil a ušiel odtiaľ preč, išiel domov, bol celý krvavý, už sa na
miesto nevrátil. On na mieste nenapadol W. Z. a či tohto napádal niekto iný on nevidel. On mal oblečené
široké tričko, široké rifle, šiltovku a tenisky. Tričko mu počas incidentu stiahol dole asi obžalovaný 1/. Po
tomto útoku utrpel otras mozgu, zranenie chrbtice.

Svedkyňa B. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola doma s bývalým priateľom F. Š., počuli krik,
otvorili okno, bývali na 1. poschodí. Označila ukázaním, že tam videla obžalovaného 1/ a 3/ a tiež aj po
zložení okuliarov obžalovaným 2/, uviedla, že tam bol aj tento obžalovaný. Títo bili toho pána, ktorý bol
vypočutý pred ňou na hlavnom pojednávaní. Poškodený najskôr stál, vtedy ho bili všetci traja päsťami,poškodený potom spadol. Tohto potom kopal do brucha len jeden z obžalovaných, nevie ktorý. Toto sa
odohralo na Nám. Slobody. Viditeľnosť bola dobrá, bolo to pod lampami. Na mieste sa nachádzali ešte
dve osoby, ktoré sa podľa svedkyni, ako svedkovia tiež nachádzajú pred pojednávacou miestnosťou,

pričom označila osobu W. K. ako štvrtú osobu, ktorá spolu s obžalovanými bila poškodeného a tiež
označila osobu V. Z. ako osobu, ktorá pomáhala tomu, čo ho títo štyria bili. Tomu čo bol bitý, sa podarilo
ujsť smerom za mestský úrad a za ním ušla aj osoba, ktorá mu pomáhala. Štyria útočníci sa následne
premiestnili do parku, pričom po určitom čase asi do 10 minút videla prísť na miesto do parku sanitku,
ale ona už viac nesledovala. Nevidela, čo sa dialo pred tou bitkou, ku ktorej došlo na Nám. Slobody.

Svedkyňa uviedla, že si je istá, že tam bol aj obžalovaný 3/.

Svedok V. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel spolu s bratom domov, prechádzali cez park Ľ..
Š., kde sa zastavili pri skupinke, ktorá tam popíjala. On s bratom nepili, nebol pod vplyvom alkoholu.
Asi po 15 minútach ako boli pri tejto skupinke, prišiel k nim W. K., ktorý mal problém s jedným tam
prítomných kamarátov zo M., ktorý sa skrýval za jeho brata L., títo sa začali naháňať. Na to prišiel k

nim obžalovaný 1/ W. N., ktorý pristúpil k jeho bratovi a sotil do neho, brat ho tiež sotil, následne začala
medzi nimi bitka päsťami, asi začal obžalovaný 1/. Na to hneď prišiel k bratovi obžalovaný 3/ V. N., ten
udrel päsťou brata na tvár, ako tretí sa pridal aj obžalovaný 2/ V. Ď., ktorý tiež brata napádal päsťami.
Toto sa začalo v parku, pričom brat cúval pred nimi. Dostali sa až cez cestu na ulicu na námestí pred
mestským úradom. Vtedy sa brat potkol, spadol na zem, načo obžalovaní toto využili a začali do neho

kopať. On sa snažil obžalovaných spolu s W. K. od brata odťahovať. Na to prišiel ku nemu W. Q., ktorý
do neho strčil fľaškami, ktoré mal v ruke. Jeho prišiel brániť W. Z., ktorý od neho odsotil W. Q.. Bratovi sa
podarilo zo zeme postaviť a ujsť. Na neho vtedy ešte útočil obžalovaný 2/ Ď., pričom aj jemu sa potom
podarilo ujsť za bratom. W. Z. utekal na inú stranu, za týmto naspäť do parku utekali aj obžalovaní. Pred
napadnutím jeho brata nikto nekričal o pomoc. Aj v parku bolo osvetlenie, boli tam lampy. Potvrdil, že

bratovi pri konflikte vyzliekli tričko, kto presne však uviesť nevie. Nemá vedomosť o tom, či okrem jeho
brata bol pri incidente ešte niekto zranený.

Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sedel v parku na lavičke pri Europe spolu s
obžalovanými 1/, 2/, 3/, popíjali alkohol. Videl pri kostole na lavičke v parku tiež sedieť L. Z., W. Z. a

ten tretí, ktorého meno uviesť nevie, bol to svedok, ktorý bol vypočutý pred ním (poznámka išlo o V. Z.).
Videl, že títo tiež popíjali, mali moc vypité, títo k prišli k nim. L. Z. a ten tretí najskôr s obžalovaným 1/ W.
N. komunikovali. L. potom sotil do obžalovaného 1/, ktorý tiež do neho sotil a potom asi L. udrel päsťou
do obžalovaného 1/ a začali sa biť. Potom sa do bitky s L. pridal aj obžalovaný 2/ V. Ď.. On keď videl
tú bitku, chcel z tadiaľ ujsť, vyšiel z parku, dostal sa k autám, ktoré tam boli odparkované. Tu pribehol

ku nemu W. Z., ktorý ho tresol o auto. On nemal nič v ruke, žiadne fľašky. Začala mu tiecť z hlavy krv.
Následne pribehol späť do parku k obžalovanému 1/ a W. K.. Títo mu následne privolali záchranku, ktorá
ho odviezla na pohotovosť. Obžalovaný 3/ V. N. sa do bitky nezapojil, ten spal. Zobudil sa až potom,
čo jemu volali sanitku a aj políciu. Svedok po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania zo dňa
22.06.2015, podľa ktorej po tom, ako ho W. Z. napadol, videl, že tento bežal k L., ktorého bili W. N.,

V. N. F. V. Ď., toto sa odohralo na ulici smerom k Mestskému úradu O. E., N. L. ležal na chodníku a
kopali K. W. N., V. N. F. V. Ď., pričom N. W. K. zbadal, že je on celý krvavý, tento mu zavolal záchranku
a potom, keď si ho všimol W. N. a všetci, prestali biť L. a prišli k nemu a L. spolu s bratom a W. z
miesta ušli, za účelom odstránenia rozporov, svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom
konaní vypovedal pravdu, potvrdil, že tam bola bitka, on ju nevyvolal. On až po tejto výpovedi stretol na

ulici L. Z., ktorý mu sľúbil, že ak vypovie pravdu dá mu 100 €. Kúpil mu len žuvačky, 100 € mu nedal.
Opakovane zotrval na tom, že to, čo vypovedal pred policajtom je pravda. Poprel, že by ho obžalovaní
1/ až 3/ išli brániť, sám chcel z miesta tejto bitky ujsť. Počas bitky boli prítomní všetci obžalovaní. On
nebol na začiatku bitky napadnutý, bol napadnutý ako uviedol W. Z., a to až počas tejto ich bitky.

Svedok W. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on spolu s obžalovanými 1/ až 3/, W. Q. a iní
chalani sedeli v parku pri Europe a popíjali. Smerom ku kostolu na lavičke v parku, nevie v akej presne
vzdialenosti sedeli L. Z., V. Z., W. Z. F. V. Z., títo tam tiež pili. W. Q. sa vybral k skupinke L. Z.. Na to
zbadali, že W. Q. uteká k nim, mal rozbitú hlavu. Oni išli smerom k nemu, on mu obviazal hlavu a zavolal
záchranku. Nevie, ako sa strhla bitka. Vie, že L. Z. išiel oproti k nim, začal hovoriť obžalovanému W.

N. a následne tohto udrel. Nevie, čo sa tam ďalej dialo, on riešil len W. Q., ku ktorému prišla sanitka,
naložil ho do nej. Počas toho sa odohrávala uvedená bitka. Vie však, že V. N. pri tejto bitke nebol, spal
na lavičke pri Europe, kde pôvodne sedeli. On zavolal aj policajtov. Vie, že W. Z. F. V. Z. ušli z miesta
preč. Po odchode sanitky on išiel brániť obžalovaného 1/, ktorý sa ešte stále bil s L. Z.. Bolo to všetkov parku. Následne uviedol, že bol však opitý, nepamätá si presne, či to bolo v parku alebo sa dostali
aj z parku von. Vie, že keď išiel pomôcť obžalovanému 1/, prišiel tam k nim aj obžalovaný 2/, možno,
že sa aj tento s L. Z. bil, nepamätá si to, bol opitý. Policajti prišli ešte pred sanitkou, títo išli hľadať W.

Z.. Potom, čo on a obžalovaný 2/, išli brániť obžalovaného 1/ bitka sa skončila a spolu aj s V. N. išli do
nemocnice E. W. Q.. Obžalovaného 3/ V. N.F. zobudili, on mu ešte pomáhal, tento nevládal chodiť.

Svedok W. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v parku so skupinkou, ktorá požívala alkohol, napil
sa asi dvakrát. L. Z. F. V. Z. stretli až v parku, títo dvaja alkohol s nimi nepožívali. Na druhej strane parku

boli aj obžalovaní 1/ až 3/, asi tam bol aj W. K.. K ich skupinke prišli obžalovaní 1/ až 3/. Obžalovaný
W. N. začal biť L. Z., nevie presne ako sa bili, či len päsťami alebo fackami. Poškodený L. Z. pred
obžalovanými ustupoval, pričom spadol a začali ho kopať všetci traja obžalovaní. Bol pri nich aj V. Z.,
ktorý kričal na obžalovaných, aby L. nebili. W. Q. išiel E. V. Z.. On najskôr bránil V. Z., ktorý bol pri ňom
bližšie, od ktorého odsotil W. Q.. Vtedy sa už nachádzali mimo parku, neďaleko kostola. L. Z. sa podarilo
zo zeme zodvihnúť a ušiel stadiaľ preč spolu aj s bratom V.. Aj on potom ušiel preč, lebo som sa bál,

aby nedostal. Nevie preto, či na miesto prišla sanitka a polícia. Nevie sa vyjadriť k tomu, či bol W. Q.
opitý, tento sa netackal. Nevie povedať ani to, či obžalovaný 3/ požíval v parku alkoholické nápoje, títo
boli ďalej od nich, on ho nesledoval, či a koľko tento pil. Nejavil sa mu pod vplyvom alkoholu, vládal
chodiť. Ďalej svedok potvrdil, že obžalovaného 3/ po skutku stretol, o skutku sa rozprávali, ale len toľko,
že on si už na podrobnosti nepamätá, určite obžalovanému 3/ nepovedal to, čo obžalovaný 3/ uvádza,

teda „že si nepamätá, že by bol pri skutku obžalovaný 3/, len, že tam bol V. Ď. F. W. N.“, obžalovaný
3/ si jeho slová prekrútil.

Svedok F. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred rokom a pol v lete, nevie presne koľko bolo
hodín, bola už tma, boli vtedy doma s jeho vtedajšou priateľkou B. Š., keď počuli hukot, treskot, preto

otvorili okno. Videl, ako poškodeného L. Z. bili obžalovaný 1/ a obžalovaný 2/, boli tam ešte aj ďalšie
osoby, ale ostaných si nepamätá. Poškodený bol na zemi, bili ho kopancami a údermi. Vie, že tam pri
tejto skupine bol ešte jeden, ktorý kričal, aby poškodeného nebili. Potom, ako na miesto prichádzala
policajná hliadka sa táto skupinka rozutekala. Keď on zišiel dole, už na mieste nikto z tejto skupinky
nebol. Pri policajtoch bol len on, B. Š. a sused, ktorý sa bál o auto. Poškodený L. Z. a ten ktorý kričal,

aby ho nebili, týchto videl potom pri bielom dome. Kde ušli ostatní, nevie uviesť. Do konfliktu on žiadnym
spôsobom nezasahoval. Keď zišiel dolu k policajtom, na ceste pri parku bola sanitka. Nevie, pre koho
táto bola.

VovecibolkzraneniampoškodenéhoL.Z.vypracovanýznaleckýposudokč.38/2015zodňa12.06.2015

znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia W.. V. Q., podľa záverov ktorého
poškodený L. Z., I.. XX.XX.XXXX utrpel dňa 04.07.2014 stredne ťažké pomliaždenie driekovej chrbtice
a stredne ťažké pomliaždenie tváre, ktoré zranenia vznikli tupými údermi, kopancami a úderom päsťou
na tvár. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedi poškodeného. Celková doba trvania liečenia
a práceneschopnosti bola znalcom stanovená na 14 dní. Obmedzenie obvyklého spôsobu života

poškodeného spočívalo v bolestiach driekovej chrbtice a tváre, mal obmedzené pohyby v drieku. Zo
súdnolekárskeho hľadiska u poškodeného ide o ľahké zranenie. Zranenia u poškodeného nezanechali
trvalé následky. Poškodený nebol predtým na zranené orgány liečený. Znalec vyčíslil bolestné za
spôsobené zranenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. na celkovo 35 bodov x 16,48 €/bod, t. j. v sume
576,80 €, po zaokrúhlení v sume 577,- €.

Z prečítanej svedeckej výpovede W.. W. Ž. vyplýva, že poškodený L. Z., I.. XX.XX.XXXX je poistencom
poisťovne DôVERA ZP, a.s. a po jeho inzultácii došlo k jeho ošetreniu. Žiadajú, aby bol páchateľ v
odsudzujúcom rozsudku zaviazaný nahradiť im celkové vynaložené náklady, ktoré im vznikli vo výške
538,94 €.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním listinných
dôkazov, a to najmä vyčíslenia vynaložených nákladov (čl. 28), priestupkového spisu OO PZ Zvolen
ČVS:ORPZ-ZV-OPP3/837/2014/P, trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen č. k. 5T/58/2014-104 zo
dňa 29.04.2014 (čl. 96-97), podstatného obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/137/2014,

správ o priestupkoch na obžalovaných 1/ až 3/ (čl. 91-95, 100-105, 136-137, 141-144), rozhodnutia
ÚPSVaR Zvolen (čl. 124-125), odpisov z registra trestov na obžalovaného 1/ (čl. 98-99, 131-132),
odpisov z registra trestov na obžalovaného 2/ (čl. 133-134), odpisov z registra trestov na obžalovaného
3/ (čl. 94-95, 136-137), ako aj obsahu ostatného spisového materiálu.Vzhľadomnazistenýskutkovýstavvyplývajúcizobsahuspisovéhomateriálu,keďpozákonnompoučení
obžalovaného 2/ o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. poriadku,

obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, následne
napoloženéotázkyvzmysle§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/,h/Tr.poriadkuodpovedalkladne,bolosúdom
prijaté jeho vyhlásenie a dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní 1/ a 2/ priznali k spáchaniu
skutku súd nevykonal, vo vzťahu k týmto obžalovaným vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a náhrade škody a ich výsluch o účasti obžalovaného 3/ na žalovanej trestnej činnosti, súd preto

nevyhovel písomnému návrhu obžalovaného 2/ doručeného súdu po prijatí jeho vyhlásenia na doplnenie
dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom prešetrenia stavu jeho spôsobilosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov v zmysle § 2 ods. 12
Tr. poriadku a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaných 1/ - 3/ za nepochybne
preukázanú.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaných 1/ a 2/ na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia po prijatí tohto ich vyhlásenia považoval
za priznanie spáchania skutku a vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu
spisového materiálu, súd uznal obžalovaných 1/ a 2/ za vinných zo skutku uvedeného vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný 3/ na hlavnom pojednávaní a v
prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel, bránil sa tým, že on sa do incidentu
nezapojil, nakoľko toho veľa popil, zaspal na lavičke, pričom bol zobudený bratom - obžalovaným 1/ v
čase, keď sa tam ešte nachádzala sanitka, od ktorého sa on až dozvedel, že sa tam mala strhnúť bitka,
že W. Q. je dobitý a majú ísť za týmto do nemocnice. Nevie ani ako zašiel do nemocnice.

Súd takto postavenú obranu obžalovaného 3/ považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu hrozil, keď jeho konanie bolo posudzované podľa
prísnejšej trestnej sadzby ako u obžalovaných 1/ a 2/ s poukazom na skutočnosť, že v čase spáchania
skutku bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/58/2014 zo dňa 29.04.2014,
právoplatným dňa 28.05.2014, a to pre rovnakú trestnú činnosť, pre spáchanie prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorú mu bol pôvodne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov (do
28.05.2015). V prospech obžalovaného 3/ vyznieva výpoveď jeho brata - obžalovaného 1/, podľa ktorej
obžalovaný 3/ nevedel, čo sa tam vtedy stalo, tento zaspal na lavičke, pričom on brata zobudil až po

všetkom, a to až vtedy, keď išli pozrieť do nemocnice W. Q., ktorého do nemocnice odviezla sanitka.
Podľa obžalovaného 2/, tento videl pred incidentom obžalovaného 3/ spať na lavičke, počas bitky ho
nevidel vo svojej blízkosti. Tento obžalovaný registroval obžalovaného 3/ pri nich po tejto bitke v čase,
keď tam už bola polícia aj sanitka, ktorá prišla pre W. Q., kedy sa však sám obžalovaný 3/ mal pýtať,
čo sa stalo.

Obrana obžalovaného 3/ a aj výpovede obžalovaných 1/ a 2/ k účasti obžalovaného 3/ na žalovanej
trestnej činnosti bola vyvrátená, najmä výpoveďami svedka - poškodeného L. Z., ako aj svedkov B. Š.,
V. Z., W. Z. F. W. Q.. Podľa poškodeného L. Z. po tom, čo bol najskôr slovne a následne aj fyzicky
napadnutý obžalovaným 1/, aj obžalovaný 3/ utekal ku nemu, chcel ho udrieť, on sa stihol uhnúť, pričom
tento ho tiež spolu s obžalovanými 1/ a 2/ následne fyzicky napádal aj na zemi, kde bol kopaný do

brucha, do nôh, do hlavy.
Svedkyňa B. Š. aj na hlavnom pojednávaní označila osoby obžalovaných 1/, 2/ a 3/, ako aj osobu svedka
W.K.,akoosoby,ktoréfyzickynapádalinaNám.SlobodypoškodenéhoL.K.Z.,ktoréhonajskôrbilivšetci
päsťami a po tom, čo tento spadol na zem, bol kopaný do brucha jedným z obžalovaných, nevedela
však, ktorým z nich. Ďalej označila aj svedka V. Z. ako osobu, ktorá pomáhala poškodenému, keď ho

títo štyria bili. Podľa tejto svedkyne sa potom, čo sa poškodenému podarilo ujsť, štyria útočníci následne
premiestnili do parku, pričom po určitom čase videla prísť na miesto do parku sanitku, ale ona už viac
nesledovala. Táto svedkyňa s istotou potvrdila, že pri incidente bol prítomný aj obžalovaný 3/.
Podľa svedka V. Z. po bitke medzi obžalovaným 1/ a jeho bratom - poškodeným, prišiel k bratovi aj
obžalovaný 3/, ktorý tiež udrel päsťou brata na tvár, ako tretí sa pridal aj obžalovaný 2/ V. Ď., ktorý

brata tiež napádal päsťami, ktoré konanie sa začalo v parku a presunulo sa na ulicu na námestí pred
mestským úradom. Potom, čo sa brat potkol a spadol na zem, bol nimi aj kopaný. A až v čase, keď sa
snažil obžalovaných od brata odťahovať, prišiel k nemu W. Q., ktorý do neho strčil fľaškami, ktoré mal
v ruke, načo ho prišiel brániť W. Z., ktorý od neho W. Q. odsotil.Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní najskôr síce uviedol, že obžalovaný 3/ sa do bitky nezapojil, ten
spalazobudilsaažpotom,čojemuvolalisanitkuaajpolíciu.Následnesvedokpriodstraňovanírozporov
s jeho výpoveďou z prípravného konania opakovane na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi

z prípravného konania, podľa ktorej poškodeného L. Z. bili všetci traja obžalovaní a keď poškodený ležal
na chodníku, obžalovaní 1/ až 3/ ho kopali. Poprel, že by ho obžalovaní 1/ až 3/ išli brániť, on sám z
miesta, keď začala bitka ušiel. Teda on nebol na začiatku bitky napadnutý, bol napadnutý W. Z. až počas
tejto bitky obžalovaných s poškodeným L. Z..
Aj podľa svedka W. Z. prišli obžalovaní 1/ až 3/ k ich skupinke. Obžalovaný 1/ začal biť poškodeného

L. Z., nevie presne, či sa bili len päsťami alebo fackami. Poškodený L. Z. pred obžalovanými ustupoval,
pričom spadol a začali ho kopať všetci traja obžalovaní. V. Z. kričal na obžalovaných, aby L.o nebili. W.
Q. išiel za V. Z., preto ho on od V. Z. odsotil.
Taktiež aj z výpovede svedka F. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že videl, ako poškodeného L. Z. bili
obžalovaný 1/ a obžalovaný 2/, pričom tam boli ešte aj ďalšie osoby, ale tieto si nepamätá. Poškodený
bol na zemi, bili ho kopancami a údermi. Pri tejto skupine bol ešte jeden, ktorý kričal, aby poškodeného

nebili. Potom, ako na miesto prichádzala policajná hliadka sa táto skupinka rozutekala, na ceste pri
parku sa potom nachádzala aj sanitka.
V neposlednom rade i na základe záverov prijatých vo vypracovanom znaleckom posudku znalca W.. V.
Q., podľa ktorých poškodený L. Z., I.. XX.XX.XXXX utrpel dňa 04.07.2014 stredne ťažké pomliaždenie
driekovej chrbtice a stredne ťažké pomliaždenie tváre, ktoré zranenia vznikli tupými údermi, kopancami

a úderom päsťou na tvár. Celková doba trvania liečenia a práceneschopnosti bola znalcom stanovená
na 14 dní.
Tiež nepriamo aj výpoveďou svedka - poškodeného W.. W. Ž. - splnomocneného zástupcu poškodenej
spoločnostiDôVERAZP,a.s.,podľaktorejjezrejmé,žezranenieL.Z.sivyžiadalonákladyzaposkytnutú
zdravotnú starostlivosť vo výške 538,94 €.

Čo sa týka výpovede svedka W. K., podľa ktorej bitke predchádzalo, že W. Q. sa vybral k skupinke L.
Z., na to zbadali, že W. Q. uteká k nim, mal rozbitú hlavu, preto oni išli smerom k nemu, on mu obviazal
hlavu, zavolal záchranku, on riešil len W. Q. do príchodu sanitky. Toto je však v rozpore s výpoveďou
svedka W. Q., nakoľko podľa svedka W. Q., tento nebol na začiatku bitky napadnutý, k jeho napadnutiu
W. Z. došlo mimo parku a to až počas bitky obžalovaných s poškodeným L. Z.. Ďalej svedok W. K. na

jednej strane uviedol, že nevie ako sa strhla bitka, nevie čo sa tam dialo ďalej, počas doby ako on riešil do
odvozu sanitkou W. Q., na druhej strane však vie, že obžalovaný 3/ pri tejto bitke nebol, spal na lavičke
na mieste, kde pôvodne sedeli. Po odvoze W. Q. sanitkou išiel brániť obžalovaného 1/, ktorý sa stále bil
s poškodeným, pričom svedok si nepamätal ani presne, nakoľko bol opitý, či to bolo v parku alebo sa
dostali aj z parku von a ani, či sa aj obžalovaný 2/ bil s poškodeným. Pričom podľa výpovedí svedkov B.

Š. F. F. Š.N. prišla polícia a neskôr aj sanitka až po tom, ako sa poškodenému L. Z. podarilo z miesta újsť.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaní 1/ až
3/ sa dopustili konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku, pričom skutkový stav súd ustálil v súlade
s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov právne kvalifikoval konanie
obžalovaného 1/ W. N. a obžalovaného 2./ V. Ď. ako:
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko je
nesporné, že obžalovaní ako trestnoprávne zodpovedné osoby narušili záujem spoločnosti na ochrane

zdravia a pokojného občianskeho spolužitia, keď spoločným konaním s iným inému úmyselne ublížili na
zdraví a súčasne sa dopustili fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
a konanie obžalovaného 3/ V. N. ako:
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/

Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem
spoločnosti na ochrane zdravia a pokojného občianskeho spolužitia, keď spoločným konaním s iným,
inému úmyselne ublížil na zdraví a súčasne sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal hoci bol za takýto alebo obdobný čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Zavinenie obžalovaných 1/ až 3/ k tomuto skutku je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15
písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Tr. zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom.Pri hodnotení osoby obžalovaných súd zistil, že:
- obžalovaný 1/ W. N. bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, z toho 2 krát sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.10.2014

sp. zn. 3T/137/2014, právoplatným dňa 13.11.2014 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona a bol mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky (do 04.07.2017) s
probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe; trest uložený
mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/86/2014 zo dňa 04.07.2014 bol zrušený. Od roku

2012 bol obžalovaný 1/ tiež 3 krát postihnutý za priestupok, naposledy Oddelením železničnej polície
PZ Zvolen v blokovom konaní - pokutou vo výške 50,- €, za priestupok podľa § 108 ods. 1 písm. e/
zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skutok zo dňa 26.07.2014.
Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Podľa obžalovaným 1/ predloženého rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.06.2014 mu bol s účinnosťou od 01.03.2014 priznaný peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím syna Timoteja Krúša, nar.

01.10.2007 vo výške 270,32 € mesačne.
- Obžalovaný 2/ V. Ď. bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.04.2015 sp. zn. 3T/137/2014, právoplatným dňa 29.04.2015 pre
prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona a iné, ktorým mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (do 13.05.2016); trest uložený mu trestným rozkazom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 1T/41/2014 zo dňa 15.04.2014 bol zrušený. Obžalovaný 2/ bol od roku 2012 7 krát
postihnutý za priestupok, naposledy dňa 08.11.2015 Pohotovostnou motorizovanou jednotkou odboru
poriadkovej polície KR PZ Banská Bystrica v blokovom konaní - pokutou vo výške 10,- € nezaplatenou
na mieste, za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, skutok zo dňa 08.11.2015. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
- Obžalovaný 3/ V. N. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, z toho raz sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.04.2015
sp. zn. 4T/16/2015, právoplatným dňa 05.05.2015 pre prečin úverového podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 222 ods. 1 Tr. zákona, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (do
28.05.2016); trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/58/2014 zo dňa
29.04.2014bolzrušený.Zmiestabydliskaniejebližšiehodnotený.Obžalovaný3/bolodroku20129krát
postihnutý za priestupok, z toho opakovane 7 krát za priestupok proti verejnému poriadku, naposledy
Pohotovostnou motorizovanou jednotkou odboru poriadkovej polície KR PZ Banská Bystrica v blokovom

konaní - pokutou vo výške 20,- € nezaplatenou na mieste, za priestupok proti verejnému poriadku podľa
§ 47 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, skutok zo
dňa 01.07.2015. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení

§ 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ako aj možnosti ich
nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
U obžalovaného 1/ W. N. bola podľa názoru súdu zistená, naplnená a obžalovanému 1/ priznaná len
jedna poľahčujúca okolnosť, ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zákona,

a to, že sa priznal k spáchaniu žalovaných trestných činov a tieto úprimne oľutoval. V neprospech
obžalovaného podľa názoru súdu svedčia aj dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr.
zákona, keď spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že už bol v minulosti za
trestný čin odsúdený, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný skutok spáchal dňa 04.07.2014 vo
večerných hodinách, teda aj napriek tomu, že už toho istého dňa bol odsúdený pre inú trestnú činnosť

rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/86/2014, právoplatným tiež dňa 04.07.2014, ktorým
mu bol pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov (do 04.09.2015), pričom skúšobná doba podľa § 50
ods.1Tr.zákonamuzačalaplynúťdňomnasledujúcimpodninadobudnutiaprávoplatnostipredmetného
rozsudku, ktorý výrok o treste bol následne zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo

dňa 24.10.2014 sp. zn. 3T/137/2014, právoplatným dňa 13.11.2014, ktorým mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 3 roky (do 04.07.2017) s probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti zamestnať sa v
skúšobnej dobe. Súd preto z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnejčinnosti podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona (za trestný čin najprísnejšie
trestný a ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou
úhrnného trestu najvyššia z nich, teda trestná sadzba na 6 mesiacov až 3 roky), § 36 písm. l/ Tr. zákona,

§ 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o ?-inu, t.
j. zo 6 mesiacov na 16 mesiacov), ods. 8 Tr. zákona, uložil obžalovanému 1/ nepodmienečný úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, teda na dolnej hranici takto upravenej trestnej
sadzby. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného 1/ podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu, ktorý by mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.
Aj u obžalovaného 2/ V. Ď. bola podľa názoru súdu zistená, naplnená a obžalovanému 2/ priznaná
len jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa obžalovaný priznal k
spáchaniu žalovaných trestných činov a tieto úprimne oľutoval. Podľa názoru súdu aj v neprospech
tohto obžalovaného svedčia dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, keď spáchal

viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený,
najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný skutok spáchal dňa 04.07.2014 aj napriek tomu, že bol
pre inú trestnú činnosť odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/41/2014 zo
dňa 15.04.2014, právoplatným dňa 13.05.2014, ktorým mu bol pôvodne uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 12 mesiacov (do 13.05.2015), teda v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, ktorý
výrok o treste bol následne zrušený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.04.2015 sp. zn.
3T/137/2014, právoplatným dňa 29.04.2015, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov
(do 13.05.2016). Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti,

keď u obžalovaného 2/ ani predchádzajúce tak podmienečné, ako aj alternatívne odsúdenie na trest
povinnej práce (rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/8/2010) neviedlo k prevýchove a náprave
obžalovaného 2/, uložený mu trest povinnej práce ani riadne nevykonal a tento mu bol premenený na
nepodmienečný trest odňatia slobody, súd preto podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1
Tr. zákona (za trestný čin najprísnejšie trestný a ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia

slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich, teda trestná sadzba na 6 mesiacov
až 3 roky), § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 (zvýšenie dolnej
hranice trestnej sadzby o ?-inu, t. j. zo 6 mesiacov na 16 mesiacov), ods. 8 Tr. zákona a s poukazom na
§ 49 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému 2/ nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
16 (šestnásť) mesiacov, teda na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Na výkon trestu odňatia

slobody súd obžalovaného 2/ podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
U obžalovaného 3/ V. N. nebola súdom zistená žiadna v jeho prospech svedčiaca poľahčujúca okolnosť.
Naopak v jeho neprospech boli zistené priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h/ Tr.

zákona,keďspáchalviactrestnýchčinovavustanovení§37písm.m/Tr.zákona,žebolužvminulostiza
trestný čin odsúdený, najmä s poukazom na skutočnosť, že aj tento obžalovaný žalovaný skutok spáchal
dňa 04.07.2014 napriek tomu, že bol pre inú trestnú činnosť odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T/58/2014 zo dňa 29.04.2014, právoplatným dňa 28.05.2014, ktorým bol uznaný
vinným taktiež z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s

prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a bol mu pôvodne uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov (do 28.05.2015), teda v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, ktorý výrok
o treste bol následne zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.04.2015 sp. zn.
4T/16/2015, právoplatným dňa 05.05.2015, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov
(do 28.05.2016). Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti,
keď ani u obžalovaného 3/ predchádzajúce podmienečné odsúdenie neviedlo k jeho prevýchove a
náprave, súd preto obžalovanému 3/ podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona
(za trestný čin najprísnejšie trestný, teda trestná sadzba na 6 mesiacov až 3 roky), § 37 písm. h/, m/

Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o ?-inu, t. j. zo 6 mesiacov
na 16 mesiacov), ods. 8 Tr. zákona a s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému 3/
nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, a to vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného 3/ podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu, ktorý by mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osoby páchateľov a zároveň zabezpečí ochranu
spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na ich prevýchovu, aby v budúcnosti viedli riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľov spoločnosťou.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, a to poškodená spoločnosť
DôverA zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 538,94 € z titulu nákladov vynaložených za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť ich poistenca L. Z., I.. XX.XX.XXXX a poškodený L. Z., I.. XX.XX.XXXX v zmysle

bodového ohodnotenia vyčísleného znalcom v znaleckom posudku z titulu bolestného vo výške 576,80
€, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti, pričom obžalovaní 1/ až 3/ za spôsobenú škodu v súlade
s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka aj zodpovedajú, súd uložil obžalovaným 1/ až 3/
spoločne a nerozdielne povinnosť týmto poškodeným spôsobenú škodu v celom rozsahu uhradiť.

S poukazom na zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.