Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203093
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716203093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Poprad,

s.r.o., so sídlom Široká 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 451 967, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Olejár, s.r.o., Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, proti žalovanej: X. H., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX/
XX, XXX XX V., práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058
01 Poprad, o zaplatenie 1.375,-eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná

povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.375,-eur spolu s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania,
pričom podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je správcom bytového domu v Poprade súp. č. XXX
na ul. Š., v ktorom žalovaná je vlastníkom rozostavaného nebytového priestoru č. 12-3 na 6. poschodí
a v zmysle zálohového predpisu platieb zo dňa 10.8.2011 bola žalovaná povinná uhrádzať mesačne do
fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 25,-eur. Za obdobie od 1.1.2013 do 30.11.2014 tak žalovaná
neuhradila sumu 575,-eur.

2. Dňa 10.10.2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov v písomnom hlasovaní prijali rozhodnutie, v
ktorom odsúhlasili mesačnú tvorbu do fondu opráv do výšky 0,47 eur za m2. Za obdobie od 1.12.2014
do 31.3.2016 tak žalovaná neuhradila sumu 800,-eur.

3. Súd vo veci dňa 30.5.2016 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti tomuto podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že ako vlastník rozostavaného bytu je v
katastri nehnuteľností zapísaná len pre účely samotného zápisu a nie pre účely zákona o vlastníctve
bytov, nakoľko priestor nie je nebytovým priestorom podľa zákona, nie je určený stavebným úradom
na iné účely ako na bývanie. Z tohto dôvodu má žalovaná za to, že rozostavaný priestor zatiaľ právne
neexistuje, jedná sa o nebytový priestor vo výstavbe, existuje teda len fyzicky. Žalovaná poukázala
na ustanovenie § 2 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov, z ktorého je zrejmé, že sa v prípade žalovanej

nejedná o nebytový priestor. Okrem iného nemá tiež povinnosť preukazovať preddavky na fond opráv.
Z uvedeného dôvodu žalovaná vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie v spore a žiadala žalobu
zamietnuť.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

6. Žalovaná je vlastníkom rozostavaného nebytového priestoru č. 12-3 nachádzajúceho sa na 6.
poschodí bytového domu súp. č. XXX v Poprade. Žalobca zabezpečuje správu bytového domu súp.
č. 871 v Poprade. Na základe mesačného zálohového predpisu platieb zo dňa 10.8.2011 má žalobca
za to, že žalovaná je povinná uhrádzať do fondu prevádzky, opráv a údržbu sumu 25,-eur. Následne
dňa 10.10.2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu prijali rozhodnutie, ktorým

odsúhlasili mesačnú tvorbu fondu opráv vo výške 0,47 eur za m2. Za obdobie do 30.11.2014 tak dlh
žalovanej predstavuje sumu 575,-eur a za obdobie od 1.12.2014 do 31.3.2016 dlh predstavuje sumu
800,-eur. Žalobca sa domáha úhrady dlhu vrátane zákonného príslušenstva. Podľa žalobcu sa má
žalovaná podieľať na úhradách na zateplení bytového domu a oprave zateplenia strachy. Žalovaná s
podanoužalobounesúhlasí,čosatýkanebytovýchpriestorovmázato,žerozostavanýnebytovýpriestor
nepatrí do režimu zákona o vlastníctve bytov, nakoľko k nebytovému priestoru nebolo doposiaľ vydané

kolaudačné rozhodnutie a nie je možné o žalovanej hovoriť ako o vlastníčke nebytového priestoru. V
liste vlastníctva je priestor zapísaný ako rozostavaný nebytový priestor, avšak povinnosť poukazovať
preddavky v zmysle zákona žalovaná nemá, nakoľko nie je vlastníčkou nebytového priestoru, ale
priestoru,ktorýfaktickydoposiaľneexistuje.Žalovanátiežpoukázalanaskutočnosť,ženebytovýpriestor
nie je sprístupnený, jedná sa o priestor v najvyššom podlaží, fakticky na streche bytového domu, ku

ktorému žalovaná nemá prístup, kľúč od dverí žalovanej poskytnutý nikdy nebol. Žalovaná tak poukázala
na skutočnosť, že nebytový priestor nebol skolaudovaný, nebol vystavaný ani čiastočne a na streche
bytového domu sa momentálne nenachádza nič, vchod na strechu je trvalo uzamknutý a kľúč od dverí
má jeden z vlastníkov bytov.

7. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie
miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na
bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia
domu.

8. Podľa § 7b ods. 5 cit. zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať
finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá
za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až
do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv
v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré

obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv spoločenstvu.

9. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že žalovaná

je vlastníčkou rozostavaného nebytového priestoru, avšak tento nebytový priestor žiadnym spôsobom
nevyužíva, nezačala a nepokračuje v stavbe, či dostavaní nebytového priestoru a navyše k nebytovému
priestoru nemá zabezpečený ani prístup.

10. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

11. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je
problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo

všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej
spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých
spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých
spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu
sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného

zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však
možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie.12. S ohľadom na uvedenú skutočnosť má súd za to, že režim zákona o bytoch sa na vlastnícke právo
a vlastnícky vzťah žalovanej neuplatňuje. Je nepochybné, že žalovaná nie je vlastníčkou nebytového

priestoru, ktorý by bolo možné samostatne využívať, získať z neho pôžitky, ale žalovaná je vlastníčkou
priestoru, ktorý nie je možné využívať, navyše žalovaná ani prístup k tomuto priestoru nemá. Je
nepochybné, že požadovať v takomto prípade platby do fondu opráv, či iné platby od žalovanej je zo
strany žalobcu nelogické a v rozpore so zákonom.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.