Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114237550
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114237550.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom: Bratislava,

Ružová dolina 25, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, proti
žalovanému: Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom A., K. XX, o zaplatenie 733,05 eura s príslušenstvom,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 480,60 eura s 9%-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 136,76 eura od 4.1.2012 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 196,45
eura od 4.2.2012 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 147,39 eura od 4.3.2012
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Ž i a d n a zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 733,05 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že medzi
ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorému boli právnym predchodcom žalobcu vystavené

faktúry na sumu 136,76 eura,196,45 eura, 147,39 eura, 3,50 eura a 248,95 eura, ktoré nezaplatil. Jeho
právny predchodca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení, poskytol žalovanému mobilné hlasové
služby a poskytol mu zľavu na využívané služby alebo zariadenie - mobilný telefón v lehote viazanosti
24 mesiacov.
2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o pripojení, dodatkom, faktúrami, oznámením
o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový a právny stav:

3.Medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola dňa
8.2.2011 uzatvorená Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom k Zmluve o pripojení. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie mobilných hlasových služieb PODLA SEBA 5 spolu s mobilným telefónom Sony Ericsson
X8 v lehote viazanosti 24 mesiacov. V Tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení bola dojednaná
zmluvnápokutavovýške248,95eura.Právnypredchodcažalobcužalovanémuposkytolhlasovéslužby,
žalovaný služby využíval, za to bol povinný platiť dohodnutú cenu služby, ktorá mu bola vyúčtovaná
nasledovnými faktúrami : na sumu 137,76 eura splatná dňa 3.1.2012, na sumu 196,45 eura splatná dňa

3.2.2012, na sumu 147,39 eura splatná dňa 3.3.2012, na sumu 3,50 eura, splatná dňa 3.4.2012 titulom
upomienky, na sumu 248,95 eura, splatná dňa 3.1.2013 titulom zmluvnej pokuty, ale žalovaný vystavené
faktúry nezaplatil. Pohľadávka voči žalovanému bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2013 postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 29.11.2013.4.Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

5.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").ň

6.Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

7.Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8.Podľa§488Občianskehozákonníka,záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

10.Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

11.Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

12.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.15.Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s +plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16.Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.

Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

17.V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté hlasové
služby, za upomienku a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení a jej Dodatku. Z
pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení

neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobu súd považoval sčasti za podanú dôvodne a sčasti za nedôvodne a v časti zaplatenia sumy
480,60 eura jej vyhovel, pretože mal za to, že právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej
zmluvy žalovanému poskytol hlasové služby, za čo bol povinný zaplatiť vystavené faktúry na sumu
136,76 eura, 196,45 eura a 147,39 eura, spolu 480,60 eura, čo neurobil a preto ho k tejto povinnosti

zaviazal súd. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti jednotlivých faktúr. Počiatok omeškania je uplatnený správne, správna je aj požadovaná
výška úroku z omeškania s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška
úroku z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB. Vo zvyšnej časti uplatnenej
zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatňoval vo výške 248,95 eura a sumy 3,50 eura uplatňovanej titulom

upomienky súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a to z nasledovných dôvodov. Žalobca právo na zmluvnú
pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Žalobca -
resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne

nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách,
žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou,
hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Je nepochybné, že
právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu

prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa

§ 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak
ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté
v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohodyozmluvnej pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnosti tohtozmluvnéhodojednaniaby
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie

účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby

slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia
povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci dojednanú
zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska
času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu
zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí
cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to,

akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania
aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k
ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná
pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i
osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a

neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace
k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch

ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide
o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení
záväzkov/.

18.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 480,60
eura s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,76 eura od 4.1.2012 do zaplatenia, s 9%-
ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 196,45 eura od 4.2.2012 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 147,39 eura od 4.3.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

19.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.