Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219456
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713219456.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX H. O., právne zastúpený: JUDr. Erika Mochnacká, advokátka, T. G.
Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 300 797, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.
s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO:31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn.

3C/3098/2012 zo dňa 19. 01. 2012.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde 13. 11. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd rozhodol o
zrušení rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 3C/3098/2012
zo dňa 19. 01. 2012. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 01. 2009 žalobca ako poistník uzavrel
so žalovaným Poistnú zmluvu. V zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, to znamená, že sa

jednalo o zmluvu spotrebiteľskú. Žalobcovi bolo doručené zrušenie poistnej zmluvy zo dňa 16. 04.
2010 s ukončením poistného vzťahu ku dňu 29. 03. 2010. Na základe rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 3C/3098/2012 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 279,33 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-- € a to v lehote do 5-tich
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, alebo podať odpor na súde. Žalovaný o existencii tejto
pohľadávky dovtedy vôbec nevedel a spolu s rozhodcovským rozsudkom mu bol doručený aj návrh

na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02. 01. 2012 a upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 09. 01. 2012. Rozhodcovský súd v dôvodoch svojho rozsudku skúmal
svoju právomoc s poukazom na časť XV. Všeobecných poistných podmienok a uviedol, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného, pričom tento nebol povinný v rámci Poistnej
zmluvy ako celku ju podpísať. Žalovaný tak mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu. Rozhodcovský rozsudok žalobca prevzal dňa 28. 10. 2013
a podal žalobu na všeobecnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej

lehote 30-tich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca namieta, že rozhodcovská
doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy a to vo Všeobecných poistných podmienkach časť XV., je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne
dojednaná, právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobca poukázal na znenie § 53 ods.4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. Platne dojednať rozhodcovskú doložku je možné len individuálne (§ 53 ods.1, 2
Občianskehozákonníka)avdanomprípadetomutaknebolo,pretožerozhodcovskádoložkatvorísúčasť
poistnej zmluvy. To platí aj napriek tomu, že vo Všeobecných poistných podmienkach je obsiahnutámožnosť, aby žalobca opätovne súhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom.
Žalobca poukázal na to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka bola hodnotená v uznesení
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012, kde na str. 8 sa uvádza: „Neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky súdy správne konštatovali z dôvodu, že nebola dojednaná
individuálne, a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej.“ Z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami
dohodnutá už podpisom zmluvy, v ktorej sa výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený
formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka

obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tom nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy
popísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj Osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, t. j. doložku uvedenú v poistných
podmienkach. Súd sa stotožnil s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť
dohodnutej rozhodcovskej doložky. Obdobné argumenty obsahuje ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 13. 03. 2013 sp. zn. 6Cdo/3/2013 a rozhodnutie KS Prešov zo dňa 31. 05. 2011 č. k.

20Coe/24/2011.Žalobcapoukázalnato,žesúdySRsvojoujudikatúrouustálili,žerozhodcovskédoložky
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Napriek tomu, že
takáto rozhodcovská doložka bola hodnotená uvedeným spôsobom súdmi SR, žalovaný sa nezdržal
jej používania v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, čím porušil svoju zákonnú
povinnosť. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej

doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Zároveň žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na čas do rozhodnutia vo
veci samej.

2. Uznesením súdu zo dňa 24. 11. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu B. Bystrica

sp. zn. 13Co/120/2015 zo dňa 29. 04. 2016 súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého
rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 10. 12.
2014 a uviedol, že zmluva môže byť považovaná za spotrebiteľskú len v tom prípade, ak každá zo

zmluvných strán napĺňa zákonom predpokladané znaky, t. j., že na jednej strane ide o dodávateľa
a na druhej strane o spotrebiteľa. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako poistník vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti
sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, žalobca túto činnosť vykonával ako sprostredkovateľ
poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy v období od 23. 01. 2009 do

30. 06. 2009. Za činnosť dostával žalobca od žalovaného v uvedenom období odmenu dojednanú podľa
zmluvy. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácii,
vykonávaná pod dohľadom NBS. Žalobca takúto činnosť vykonával podľa zákona č. 340/200 Z. z. o
sprostredkovaní poistenia a zaistenia, resp. podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a poradenstve. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca mal postavenie profesionála v oblasti

uzatvárania poistných zmlúv, ktoré žalovaný predával. Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie
prípadných informačných a iných nerovnováh medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v
predmetezmluvyprofesionálaspotrebiteľom,uktoréhojepredpoklad,žejevdanejoblastineprofesionál
- laik. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ pod zn. C-464,39,4 zo dňa 20. 01. 2005,
podľa ktorého, zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva,

že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či
podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.
Je vždy na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľa, aby toto preukázala. Ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka sú vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou bola transponovaná Smernica 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

je výkladom tejto smernice a je priamo aplikovateľným prameňom práva, záväzným pre členské štáty
únie. Žalobca ako profesionál v predmetnej zmluve bol plne informovaný o možnosti rozhodcovskú
doložku prijať alebo neprijať a to Záznamom o informáciách, ktoré poskytol sprostredkovateľ klientovi
pred uzavretím poistnej zmluvy a musel si byť vedomý, že ak ju príjme, má rozhodcovská doložka
vplyv a význam na poistný vzťah. Po relatívne dlhší čas žalobca na uzatváraní takéhoto typu poistných

zmlúv založil svoje podnikanie a obživu vrátane takéhoto typu rozhodcovských doložiek, aké v tomto
súdnom konaní prekvapujúco napáda a spochybňuje, preto žalovaný žiadal žalobu ako plne nedôvodnú
zamietnuť.4. Písomným podaním zo dňa 11. 12. 2014 podal žalovaný návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods.2 písm. c/ O. s. p. s. poukazom na to, že pred Ústavným súdom SR žalovaný podal sťažnosť vo
vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, o ktorú právnu argumentáciu žalobca

opiera svoju žalobu. Uznesením zo dňa 16. 01. 2015 súd návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol z dôvodu, že Ústavný súd SR rozhodujúci o obdobných sťažnostiach žalovaného nerieši otázku
platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky, ale procesný postup súdov v exekučných veciach, v
ktorýchboliobdobnérozhodcovskédoložkyhodnotenéakoneplatné.Súdpretonevidelsúvisuvedených
konaní pred Ústavným súdom SR s prebiehajúcim sporom, v ktorom je súd oprávnený sám posúdiť

prípadnú platnosť rozhodcovskej doložky ako otázku predbežnú, čo je predpokladom pre posúdenie
žalobného návrhu.

5. Žalovaný doručil súdu ďalšie vyjadrenie k žalobe zo dňa 22. 01. 2015, kde poukázal na to, že žalobca
v žalobe nenavrhuje vykonať žiaden dôkaz, svoje nároky si uplatňuje len s poukazom na rozhodnutia
iných súdov. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012,

žalovaný uviedol, že nálezom Ústavného súdu SR ÚS 402/2008 z 01. 04. 2009 bolo vyslovené,
že obdobným rozhodnutím bolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Žalobca v
žalobe neuviedol žiadne tvrdenia, v čom rozhodcovská doložka spôsobila zmenu v právnom postavení
spotrebiteľa tak, že by to znamenalo hrubý nepomer v jeho neprospech. Žalobca len všeobecne tvrdí
s poukazom na judikatúru, že doložka mu odňala právo obrátiť sa vo svojej veci na všeobecný súd,

t. j. odňala mu právo konať pred súdom a neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodzuje od § 53
ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Z jazykového a gramatického rozboru tejto právnej normy je
však zrejmé, že sa jedná len o demonštratívne vymedzenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, nejedná
sa o taxatívne vymedzenie vždy neprijateľných podmienok. To znamená, že ide o podmienky, ktoré
môžu, ale nemusia byť neprijateľné. Je nadovšetku pochybnosť, že zákonodarca nemal úmysel

dosiahnuť absurdný dôsledok, aby len časť sporov bola zahrnutá do rozhodcovskej doložky, inak by
bola rozhodcovská doložka neplatná. Výkladom citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto počíta s
platnosťou dojednanej doložky a zameriava sa na možnú neprijateľnosť iba jednotlivých ustanovení v
nej. Rozhodcovská doložka v predmetnej poistnej zmluve nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť
spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa len o dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy

sa budú prednostne, resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú upreté práva
spotrebiteľa, v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania pokračovať ďalej v
riešení sporu na všeobecnom súde tak, ako je to nakoniec aj v tomto konkrétnom prípade. Posúdenie
rozhodcovskejdoložkyakoneprijateľnejtrebazvážiťajspoukazomnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚč.
C-342/13, kedy súd je povinný pri posudzovaní podmienky dôsledne verifikovať, či jej zámerom je vylúčiť

alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd
(napr.žalobaozrušenierozhodcovskéhorozsudku).ObdobnevecposúdilajÚstavnýsúdSRvuznesení
IV.ÚS/394/2012-13, kde uviedol: „Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu majú sťažovatelia pred
všeobecnými súdmi k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu namietaného porušenia ich práv
s tým, že v prípade, ak by okresný súd ich žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku

nevyhovel, budú mať možnosť domáhať sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného
postupu, prípadne za splnenia zákonom ustanovených podmienok aj využitím mimoriadneho opravného
prostriedku.“ To znamená, že spotrebiteľom nie je právo na súdnu ochranu inštitútom rozhodcovského
konania upreté. Ďalej žalovaný poukázal na to, že článok XV. Všeobecných poistných podmienok je
súčasťou poistnej zmluvy v súlade s ustanovením § 788 ods.3 OZ a žalobca svojim podpisom potvrdil

prevzatie jedného rovnopisu Poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok a jeho podpis má
teda výlučne deklaratórny charakter. Žalovaný má zato, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná
individuálne a to práve prostredníctvom graficky a právne od Všeobecných obchodných podmienok
oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k Poistnej zmluve. Tieto sú od Všeobecných poistných
podmienok oddelené hrubým písmom a sú priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom žalobcu. Majú

konštitutívny charakter, t. j. zakladajú právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom a stávajú sa
súčasťou Poistnej zmluvy ich podpisom. Ich nepodpísanie by nemalo žiaden vplyv na ďalšie trvanie, ani
charakter samotného zmluvného vzťahu. Žalobca má zato, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná a nie je neprijateľnou podmienkou. Žalovaný napokon uvádza, že dojednaním rozhodcovskej
doložky nemožno porušiť právo na rovnosť účastníkov v konaní, pretože rozhodcovská doložka okrem

podriadenia sa rozhodcovskému konaniu v prípade vzniku sporu z Poistnej zmluvy, iné povinnosti
spotrebiteľovi neukladá. Táto povinnosť je podstatnou náležitosťou rozhodcovskej doložky (§ 3 ods.1
zákona č. 244/2002 Z. z.). Dodávateľovi v predmetnej rozhodcovskej doložke je uložená povinnosť
ustanoviť predpísaným spôsobom rozhodcovský súd. Súd si však mylne vykladá túto jeho povinnosť akoprávo. Je to zrejme napr. v prípade podania žaloby zo strany spotrebiteľa na rozhodcovský súd, kedy táto
povinnosť dodávateľa je súdne vynútiteľná. Preto žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Doplňujúcim vyjadrením k žalobe zo dňa 27. 05. 2015 žalovaný poukázal na novelu Exekučného
poriadku zákonom č. 355/2014 Z. z. platného a účinného od 01. 01. 2015, v zmysle ktorého bolo
možné začať exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku len do 3 mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Pokiaľ návrh na exekúciu nebol podaný, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Žalovaný poukázal na to, že v tejto veci neinicioval exekučné

konanie a preto žalobca nie je viazaný povinnosťou uloženou mu v rozhodcovskom rozsudku a žalovaný
si nemôže uplatňovať nárok priznaný mu rozhodcovským rozsudkom. Uvedenou právnou zmenou
nastáva anulovanie právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom toho je, že obe strany konania
bez vlastného zavinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania, t. j. na meritórnom
rozhodnutí v prejednávanej veci. Preto žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť,
pretože zo strany súdu by šlo len o akademické rozhodnutie.

7. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného vyjadril písomne - doručené súdu 19. 10. 2016, kde zotrval v
celom rozsahu na svojom návrhu. Mal zato, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne,
bola vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a žalobca ako spotrebiteľ nemohol meniť jej obsah,
preto nemal na výber ako spotrebiteľ a bol nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Z tohto

dôvodu je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto ani nemohla byť založená
legitimita rozhodcovského súdu konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majú povahu univerzálnych obchodných podmienok, ktoré sú predtlačené a žalovaným
opakovane používané pri uzatváraní poistných zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Tieto žalobca
ako spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, t. j. nemal možnosť vymieniť si, že prípadné spory nebudú

riešené v rozhodcovskom konaní. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri ukončení poistného vzťahu mu bol
vyčíslený nedoplatok v sume 23,53 €, ktorý aj uhradil. Pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského
konania nebol žalobca žalovaným nijako kontaktovaný, ani mu nebolo oznámené, že by žalovaný voči
nemu evidoval nedoplatok. Pokiaľ žalovaný namietal, že žaloba stratila opodstatnenosť z dôvodu novely
Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 355/2014 Z. z., žalobca uvádza, že sa nestotožňuje s

argumentáciou žalovaného s poukazom na prechodné ustanovenie § 372w O. s. p., podľa ktorého spory
o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o ktorých sa
začalo konať na súde, a ktoré do 01. 01. 2015 neboli právoplatne skončené, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. Podľa jeho názoru zmeňujúce ustanovenie § 243d
ods.1 Exekučného poriadku malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré doposiaľ neboli dané na

výkon, nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Ich účinkom je prelomenie
materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku. To znamená, že rozhodcovský
rozsudok nebol zrušený „ex lege“, preto je žalobca toho názoru, že v konaní je potrebné rozhodnúť
meritórnym rozhodnutím, ktoré nestráca svoj zmysel, ale zabezpečí právnu istotu žalobcovi v tom, že
rozhodcovský rozsudok sa za žiadnych okolností nestane exekučným titulom. V prípade, že by nastala

situácia, že žiadna zo strán nemá právny záujem na konaní, súd by žalobu zamietol, žalobcovi by vznikli
trovy konania, ktoré mu žalovaný nenahradí. Pritom iba v dôsledku konania žalovaného bol vyvolaný
spor v rozhodcovskom konaní, výsledkom ktorého bol rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzuje žalobcu k
peňažnému plneniu, hoci nemá žiaden právny základ a vyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok.
Ak by zamietnutím žaloby trovy konania mal znášať žalobca, uvedené by bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Preto žalobca má právny záujem na tom, aby konanie bolo ukončené meritórnym rozhodnutím
a mal tak zabezpečenú právnu istotu. Poukázal na to, že obdobný názor bol vyslovený rozhodnutím
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/157/2016 zo dňa 09. 08. 2016 alebo rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/524/2015.

8. Súčasne s podaním žaloby žalobca predložil súdu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania - Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom v Nitre, kedy v zmysle §
93 ods.3, 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 právna úprava pripúšťala vstup vedľajšieho
účastníka,predmetomčinnostiktoréhobolaochranaprávpodľaosobitnéhopredpisuatoajbezudelenia
súhlasu spotrebiteľa. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok a v zmysle

ustanovenia§470ods.1C.s.p.satentovzťahujeajnakonania,ktorézačalipredjehoúčinnosťou.Podľa
nových procesných pravidiel inštitút vedľajšieho účastníka nie je upravený, právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu práv spotrebiteľa môže vystupovať v konaní ako zvolený zástupca strany -
spotrebiteľa na základe plnej moci v súlade s ustanovením § 291 C. s. p. V prípade, že je však stranazastúpená advokátom tak, ako v tomto konkrétnom prípade, zastupovanie iným zástupcom je vylúčené
(§ 89 ods.3 C. s. p.). Keďže postavenie združenia ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zo
zákona zaniklo, združenie následne neurobilo žiaden právny úkon smerujúci k účasti v tomto konaní,

súd v ďalšom s doterajším subjektom - Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS nekonal.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 10. 01. 2017 a to výsluchom žalobcu,
oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil nasledujúci stav veci.

10. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že o spoločnosti žalovaného sa dozvedel sprostredkovane, bol
oslovený, či nechce robiť sprostredkovanie pre túto poisťovňu s tým, že najskôr sa musí v poisťovni
sám poistiť. Preto uzavrel Poistnú zmluvu, ktorú s ním uzavrela iná sprostredkovateľka. Vedel, že sa
jedná o životnú poistku, ale nič iné mu k zmluve uvedené nebolo, o nijakej rozhodcovskej doložke
nevedel. Zaplatil sa prvotný vklad a potom mohol začať sám robiť sprostredkovanie poistenia. Spočiatku
spolupracoval s istou pani, ktorá ho doviedla do spoločnosti. Ukazovala mu, ako má jednať s klientom a

čo im má dať podpísať. Ona za neho uzatvárala zmluvy, pretože sám toto nevedel. Absolvoval jeden krát
školenie v Lučenci, ktoré však bolo zamerané najmä na získavanie klientov. K poistným podmienkami
alebo iným podmienkam zaškolený nebol. Toto sprostredkovanie mohol vykonávať ako SZČO, k čomu
si mal vybaviť príslušné povolenia, ale nebolo potrebné spĺňať nejaké špecifické podmienky. Poukázal
na to, že činnosť pre žalovaného začal vykonávať od 23. 01. 2009, pričom životnú poistku uzavrel dňa

28. 01. 2009. Uviedol, že v poisťovni Rapid life bol taký systém, kde fungoval oblastný sprostredkovateľ,
pod ktorým pracovali krajskí sprostredkovatelia, pod nimi okresní a títo viedli svojich sprostredkovateľov
a zaúčal ich, ako vykonávať sprostredkovanie poistenia. Úlohou žalobcu bolo najmä zabezpečiť klientov
pre poisťovňu a vyšší sprostredkovateľ, t. j. pani, ktorá ho doviedla do spoločnosti, mu ukazovala ako
jednať s klientom. Táto pani uvádzala, čo je predmetom poistenia, on sa však sám do hĺbky o tento

konkrétny produkt nezaujímal. Predtým pracoval 27 rokov na polícii, následne v SBS a na obecnej polícii.
Má dosiahnuté najvyššie vzdelanie stredoškolské s maturitou. Jeho manželka v rokoch 1991 až 1992
tiež vykonávala sprostredkovanie pre nejakú inú poisťovňu. V tomto konkrétnom prípade on dojednával
poistenie pre svoju dcéru a pri uzatváraní poistky bol prítomný on, jeho dcéra a jeho inštruktorka -
spomínaná pani Paulíková. Ona im vysvetlila, o aké poistenie sa jedná, oni s tým súhlasili a zmluvu

podpísali. On uhradil prvé poistné. V priebehu mesiaca sa však dozvedel o pozadí poisťovne, že má mať
problémy pri vyplácaní poistiek, preto sa rozhodol túto poistku zrušiť. Spytoval sa svojej inštruktorky,
ako sa ruší poistka, už si s odstupom času nepamätal, aký konkrétny postup mu navrhla, ale pamätal
si, že poistka napokon bola zrušená. Je pravdou, že poistenou v tejto poistnej zmluve mala byť jeho
dcéra, ktorá zároveň zmluvu podpísala aj ako sprostredkovateľ poistenia, pretože aj ona vykonávala

sprostredkovanie, zrejme ešte kratší čas ako on sám. V rámci zaškoľovania neboli nikdy oboznámení
o rozhodcovskej doložke, on sám ani nevedel, čo to je. Uviedol, že ak by to bolo niečo dôležité, zrejme
by im to bolo povedané a on by si to pamätal. Po ukončení predmetnej Poistnej zmluvy mu prišla
výzva na úhradu nejakého nedoplatku, ktorý zaplatil. Následne mal aj iné konania s touto poisťovňou a
niečo uhrádzal aj cez exekúciu, ale netýkalo sa to tejto poistky. Čo sa týka samotného rozhodcovského

konania, pokiaľ mu prišli papiere, týmto nerozumel, preto sa s vecou obrátil na právnika. Poukázal na
to, že v poisťovni ukončil sprostredkovateľskú činnosť potom, čo sa dozvedel, že poisťovňa nevyplácala
poistné plnenia, dozvedel sa o jej neserióznom postupe a nechcel s ňou mať nič spoločné. Aj jemu
samému sa stalo, že sa nevedel dovolať nijakému zástupcovi a podobne.

11. K výpovedi žalobcu žalovaný uviedol, že zmluva o sprostredkovaní bola so žalobcom uzavretá
dňa 02. 12. 2008 a následne na to žalobca absolvoval tzv. adaptačné školenie. Jeho výstupom je 5
testov, ktoré boli zamerané nielen na získavanie klientov, ale aj k Všeobecným poistným podmienkam a
produktom spoločnosti. Na získanie oprávnenia na vykonanie sprostredkovateľskej činnosti je potrebné
preukázať bezúhonnosť, dosiahnutie stredoškolského vzdelania s maturitou, iné špeciálne podmienky

nie je potrebné preukázať. Je na každej spoločnosti, aby zaškolila svojho sprostredkovateľa. V
spoločnosti Rapid life bol vedúci obchodnej skupiny, ktorý poskytoval súčinnosť a koordinoval činnosť
svojej skupiny sprostredkovateľov. Žalobca uzavrel Poistnú zmluvu v tomto konkrétnom prípade ako
poistník, t. j. mal dispozitívne právo k poistnej zmluve a bol zaviazaný platiť poistné, a poistený, ktorou
v tomto prípade bola iná osoba, je osoba, na ktorú sa toto poistenie vzťahuje.

12. Podľa rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3098/2012 zo dňa
19. 01. 2012 (čl. 16 až 18) bol žalovaný zaviazaný do piatich dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku, zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 279,33 € a trovy rozhodcovského konania vovýške 276,-- €, alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. V
dôvodoch rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou a príslušnosťou na konanie
vo veci samej. Vychádzal pri tom z časti 15 predložených poistných podmienok ako aj z písomného

poverenia žalobcu zo dňa 01. 01. 2009, kedy poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov
Arbitrážny súd Košice. Ďalej rozhodcovský súd konštatoval, že dojednaná rozhodcovská doložka
bola krytá samostatným podpisom žalovaného, čo vyplynulo z osobitných dojednaní. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nebol povinný v rámci Poistnej zmluvy túto podpísať ako celok, ale mal
možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu. Žalovaný

podmienením podpisu pod celý text poistných podmienok nebol nútený k tomu, aby akceptoval aj
konanie pred rozhodcovským súdom, ale žalovanému bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o
rozhodcovskom súde, čo činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ustanovení § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Preskúmaním rozhodcovskej doložky súd zistil, že neobsahuje ani žiadne také
špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave, ktoré by žalobcu oproti žalovanému značne
zvýhodňoval a tým spôsobovali vo vzájomnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech žalovaného

ako spotrebiteľa. Rozhodcovský súd konštatoval platnosť písomnej rozhodcovskej doložky, na základe
čoho bol príslušným vo veci konať a rozhodnúť. V ďalšom rozhodcovský súd posudzoval uplatnený
nárok žalobcu vo výške 279,33 €, ktorý považoval za súladný podľa časti 17 odsek 7a, resp. odsek 8
Všeobecných poistných podmienok, a ktorý vznikol podpisom Poistnej zmluvy poisťovni voči poistníkovi
vo forme osobitnej pohľadávky vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia, t. j.

podpisom poistnej zmluvy vznikla žalobcom uplatnená pohľadávka a podľa tvrdení žalobcu, žalovaný
pohľadávku dosiaľ neuhradil, ani nedošlo k jej zániku započítaním voči prípadnej odkupnej hodnote
alebo poistnému plneniu z poistnej zmluvy. Z týchto dôvodov rozhodcovský súd žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

13. Žalobca doložil návrh na začatie konania doručený Arbitrážnemu súdu Košice dňa 04. 01.
2012 (čl. 13, 14) a upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09. 01. 2012
(čl. 15), v upovedomení bol žalovaný oboznámený o začatí konania pred Arbitrážnym súdom Košice
na základe žaloby doučenej rozhodcovskému súdu. Bolo mu oznámené, že Arbitrážny súd Košice je
stály rozhodcovský súd zriadený na prejednávanie súkromno-právnych sporov, ktorý sa riadi štatútom

Arbitrážneho súdu Košice a rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu a Občianskym súdnym
poriadkom. Úkony pred Arbitrážnym súdom Košice podliehajú poplatkovej povinnosti uvedenej a
špecifikovanej v prílohách k rokovaciemu poriadku Arbitrážneho súdu Košice, podanie opravného
prostriedku proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu zo strany odporcu je právne účinné iba v prípade
zaplatenia poplatku za tento úkon.

14. Podľa Poistnej zmluvy (čl. 7, 8) podal žalobca ako poistník návrh na uzavretie Poistnej zmluvy, kde
poistenou bola W. R.. Podľa poslednej strany poistenia bolo dojednané poistné spolu 141,19 €. Začiatok
poistenia bol od 29. 01. 2009, koniec poistenia bol 29. 01. 2034. Bolo potvrdené prijaté prvé poistné vo
výške 141,19 € dňa 28. 01. 2009. Zmluva bola podpísaná na jednej strane žalobcom, na strane druhej

vyhlásením sprostredkovateľa - podpísané W. R. ako sprostredkovateľom poistenia oprávneného na
dojednávanie poistenia.

15. Ďalej boli súdu predložené VPP v znení k 01. 01. 2009, ktorého obsahom bola časť XV.
- rozhodcovské konanie (čl. 9), na základe ktorého v bode 1 a poisťovňa a poistník dohodli, že

všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom, ktoré sa riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní s výlukami
a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom. V bode 2 bolo dojednané, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného Stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály

rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných obchodných podmienok.
Podľa bodu 4, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom,
poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. Podľa bodu 8, dojednanie tohto článku

má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. Podľa
bodu 9, dojednania tohto článku (15. časť) môže poistník v lehote 30-tich dní od podpisu Poistnej zmluvy
zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom
podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutierozhodcovského konania vykoná poistník písomne. V časti 18 - Záverečné ustanovenie v bode 12
je uvedené, že poistník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a
týchto všeobecných podmienok, kde je pripojený podpis poistníka dňa 28. 01. 2009. V záverečnej časti

týchto Všeobecných poistných podmienok sa nachádza časť s názvom Osobitné zmluvné dojednania
č. 2/2008 (čl. 11), kde v bode 1 je uvedené - tieto Osobitné zmluvné dojednania k Poistnej zmluve
sú samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku Poistnej zmluvy, pričom ak sú
oboma zmluvnými stranami dojednané a riadne podpísané, tvoria neoddeliteľnú a právne obojstranne
záväznú súčasť poistného vzťahu. Podľa bodu 3, poistník a poisťovňa týmto obaja spoločne a každý

zároveň svojim podpisom samostatne vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle 15-tej časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 4, napriek odseku 1 sa zmluvné strany dohodli, že za
účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami
poistníka, môže poistník v lehote 30-tich dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne

písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň odsek 3
týchto Osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

16. Podľa Listu žalovaného zo dňa 16. 04. 2010 (čl. 192) bolo žalovanému oznámené, že v dôsledku

neuhradenia následného poistného došlo k zrušeniu Poistnej zmluvy ku dňu 29. 03. 2010, pričom bolo
vyčíslené dlžné poistné vo výške 23,53 €. Bol vyzvaný na vykonanie úhrady do 7 dní od doručenia
prípisu. Žalobca doložil ústrižok poštovej poukážky o úhrade sumy 23,53 € v prospech žalovaného dňa
14. 10. 2010.

17. Podľa výpisu z evidencie žalovaného bola uzavretá so žalobcom Zmluva o sprostredkovaní
poistenia dňa 02. 12. 2008, dátum nahlásenia na NBS bol 16. 01. 2009, dátum pridelenia RČ z NBS bol
23. 01. 2009. Dátum zahájenia činnosti bol 23. 01. 2009, dátum odoslania výpovede dňa 22. 05. 2009,
dátum ukončenia činnosti dňa 30. 06. 2009 a dôvod ukončenia činnosti na vlastnú žiadosť.

18. Žalovaný doložil vystavené faktúry v prospech žalobcu na vyplatenie provízií za obdobie 2/2009 v
sume 633,91 €, za obdobie 3/2009 v sume 232,73 € a zoznam poistných zmlúv uzavretých žalobcom 2x
vo februári 2009, 2x v marci 2009, pričom všetky tieto zmluvy boli zrušené pre neplatenie (čl. 68 až 70).

19. K činnosti žalobcu v prospech žalovaného tento doložil aj Zmluvu o sprostredkovaní poistenia

uzavretú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02. 12. 2008 a osvedčenie o zápise do registra
sprostredkovateľov poistenia zo dňa 26. 01. 2009.

20. Žalovaný ďalej doložil súdu List NBS zo dňa 26. 06. 2014, v ktorom sa NBS vyjadrila k textu v
tlačivách „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“, ktoré boli používané žalovaným od 01. 09. 2005

do 31. 12. 2009. K otázke č. 1 NBS uviedla, že uvedené tlačivo napĺňa podmienky príslušného právneho
predpisu na to, aby pokiaľ boli podpísané zúčastnenými subjektmi, boli spôsobilé preukázať správnosť
a zákonnosť postupu sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní poistenia. Rovnako tak konštatuje aj v
odpovedi k otázke č. 3, že tento záznam je spôsobilým preukázať splnenie povinnosti sprostredkovateľa
v zmysle zákona č. 340/2005, resp. zákona č. 186/2009. K tomu žalobca doložil Záznam o požiadavkách

a potrebách klientov podpísaný jednak žalobcom, kde sú uvedené potreby a požiadavky klienta na
krytie rizika a prípadne ďalšie požiadavky týkajúce sa ponúknutého produktu. Záznam je podpísaný tiež
sprostredkovateľom poistenia W. R..

21. V ďalšom obe strany predložili súdu rôzne rozhodnutia všeobecných súdov SR ako aj Ústavného

súdu SR na podporu svojich tvrdení. Pokiaľ žalovaný predložil rozsudok Súdneho dvora v cudzom
jazyku, konajúci súd konštatoval, že úradným jazykom pred slovenským súdom je jazyk slovenský, preto
nebolo možné navrhovaný rozsudok ako listinný dôkaz oboznámiť, žalovaný nepredložil súdu preklad
navrhovaného rozsudku.

22. Žalovaný ako dôkaz navrhol predloženie testov zo školenia žalobcu, súd s prihliadnutím na stav
dokazovania konštatoval, že tento dôkaz považuje za nadbytočný a preto ho zamietol. Dôvody svojich
úvah súd uvádza nižšie.23. Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúč.do31.12.2014rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní.

23.1. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. úč. do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať
formuosobitnejzmluvyaleboformurozhodcovskejdoložkykzmluve.Podľaods.2rozhodcovskázmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

23.2. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. úč. do 31.12.2014 účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
podľa písm. j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

24. Hoci je pravdou, že od 1.1.2015 platí novela zákona rozhodcovského konania a to zákon

č. 335/2014 Z. z., ktorou došlo k podstatnej zmene pri rozhodovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní a to najmä ustanovenie spotrebiteľského rozhodcovského konania, súd
konštatuje, že v tejto konkrétnej veci bolo rozhodcovské konanie právoplatne ukončené do uvedenej
novely, preto na posúdenie žaloby súd vychádzal z právnej úpravy platnej pred účinnosťou novely
zákona o rozhodcovskom konaní.

Námietka spotrebiteľského vzťahu.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.5.2014 (platné znenie v čase

uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Žalovaný vzniesol námietku v tom, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu,
pretožežalobcavspotrebiteľskejzmluvevystupovalvčase,keďvykonávalživnosť,predmetnomktorého
bolo sprostredkovanie poistných zmlúv, pričom túto činnosť vykonával práve v prospech žalovaného
a týkala sa obdobných poistných zmlúv. Žalobca preto ako profesionál v predmete zmluvy bol plne
informovaný o rozhodcovskej doložke, ako aj o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať,

o čom bol oboznámený aj v priloženom Zázname o informáciách. Žalobca ďalej tvrdil, že po relatívne
dlhší čas si žalobca na uzatváraní takéhoto typu poistných zmlúv vrátane takéhoto typu rozhodcovských
doložiek založil svoje podnikanie a obživu. Svoje tvrdenia doložil Zmluvou o sprostredkovaní uzavretou
medzi žalobcom a žalovaným, ako aj výpisom zo svojich registrov, ktorými preukazoval vyplácanie
provízií žalobcovi. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca vykonával sprostredkovanie poistenia a to na

základe Zmluvy o sprostredkovaní v období od 23. 01. do 30. 06. 2009, žalobca počas výkonu činnosti
sprostredkoval uzavretie 2x poistné zmluvy v 2/9009 a 2x poistné zmluvy v 3/2009, za čo mu bola
vyplatená provízia vo výške v sume 633,91 € za obdobie 2/2009, v sume 232,73 € za obdobie 3/2009. Z
výpovede žalobcu je zrejmé, že jeho vzdelanie, ako aj doterajšie zamestnanie, bolo úplne mimo oblasti
poisťovníctva. Na sprostredkovanie poistenia pristúpil na základe ponuky s tým, že takýmto spôsobom

si môže získať ďalší príjem. Žalobca potvrdil, že absolvoval jedno školenie vykonávané žalovaným,
avšak toto bolo zamerané najmä na získavanie klientov. Žalobca taktiež potvrdil, že pokiaľ pristúpil k
uzatváraniu poistných zmlúv, tieto nikdy neuzatváral sám, pretože v tejto oblasti ešte nebol zbehlý, avšak
vždy konal za pomoci ďalšieho sprostredkovateľa, ktorý ho zaúčal. Na základe uvedených skutkovýchzistení sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že by v osobe žalobcu sa v období, kedy uzavrel
Poistnú zmluvu dňa 28. 01. 2009, t. j. v krátkom čase po začatí vykonávania sprostredkovania, jednalo
o „profesionála“ v oblasti poisťovníctva. Túto činnosť nevykonával relatívne dlhší čas - podľa dokladov

predložených samotným žalovaným žalobca až po uzavretí poistne zmluvy v období 2 mesiacov uzavrel
4 poistné zmluvy za pomoci svojho vedúceho sprostredkovateľa. Hoci absolvoval 1 školenie, žalobca
sám prehlásil, že nebol nikdy zvlášť upozorňovaný na rozhodcovskú doložku, ani na to, čo vlastne táto
znamená a aké sú s ňou spojené následky. O uvedenom nebol oboznámený ani ako sprostredkovateľ
poistenia a ani ako klient pri uzatváraní Poistnej zmluvy dňa 28. 01. 2009. Súd má zato, že takúto

informáciu nemôže spĺňať Záznam o informáciách, na ktorý sa dovoláva žalovaný, pretože neobsahuje
žiadnu zmienku o rozhodcovskej doložke. Súd preto uzatvára, že postavenie žalobcu v Poistnej zmluve
možno jednoznačne hodnotiť ako postavenie spotrebiteľa a teda sa jedná v tomto konkrétnom prípade o
zmluvu spotrebiteľskú, t. j. záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným
ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie poistenia). V tomto konkrétnom
prípade preto súd preskúmava, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje také zmluvné podmienky, ktoré

možno posúdiť ako neprimerané a teda neplatné v zmysle platných právnych predpisov.

Posúdenie rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľského práva.

27. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky
vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou
individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

27.1. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27.2. Podľa§53ods.1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

27.3. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

27.4. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27.5. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

27.6. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

27.7. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

27.8. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

28. V danej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou zo dňa 13. 11. 2013
z dôvodu, že dňa 19. 01. 2012 vydal Arbitrážny súd Košice vo veci sp. zn. 3C 3098/2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť do 5 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudkuzaplatiť žalovanému sumu vo výške 279,33 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 28.10.2013. Uviedol, že napáda rozhodcovskú doložku,
ktorá nebola individuálne dojednaná, pretože nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, ale len či

ju podpíše alebo nie, že uvedená rozhodcovský doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
podľa jej znenia vytvára nerovnovážny stav v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci rozhodcovským súdom a tým
porušenie všeobecných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

29. Žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu dňa 28. 01. 2009. Zmluvu dojednával
so sprostredkovateľom (bolo potvrdené, že zmluvu s ním uzatvárala jeho dcéra, ktorá pôsobila
tiež ako sprostredkovateľ postenia pre žalovaného, taktiež krátky čas, za účasti „zaúčajúceho“
sprostredkovateľa) a vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom
je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je

ako Osobitné zmluvné dojednanie pod číslom 02/2008 znovu dojednaná rozhodcovská doložka pod
bodom 3., s uvedením textu: „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany

akorozhodcovskúdoložku.“Právenazákladetaktodojednanejrozhodcovskejdoložkyvpoistnejzmluve
bol vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice.

30. Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v
rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu spotrebiteľov. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového
okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53
ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná
sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou

od 1.1.2008), kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004.
Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v §

53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu
uvedeného v Občianskom zákonníku. Ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo zavedené do OZ zák. č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008.

31. Kritériá, kedy sa podmienka považuje za neprijateľnú podmienku, sú: 1. je obsiahnutá

v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súd pri hodnotení takto formulovanej
rozhodcovskej doložky konštatuje, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na

návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

32. Uvedené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a
jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Uvedené ustanovenie nezakazuje, aby sa dodávateľ alebo
spotrebiteľ obrátil na rozhodcovský súd, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môžu

obrátiť. V prípade, že by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovský súd - klauzula je neprijateľná, ak
nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a „odsunul" na iné bojisko.
Uvedené znamená, že doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa

nezvratné arbitráži. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa
je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno
odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý
spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Rovnakosúd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že doložka v zmluve nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť
riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa len o dohodu zmluvných strán, že spory zo
zmluvy sa budú prednostne, resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, v prípade nespokojnosti so

spôsobomtohtorozhodcovskéhokonaniapokračovaťďalejvriešenísporunavšeobecnomsúdetak,ako
je to aj v tomto konkrétnom prípade. Z uvedeného ale vyplýva, že spotrebiteľ sa musí najskôr podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nemá žiadnu možnosť ho odmietnuť, až po rozhodnutí rozhodcovského
súdu má možnosť brániť sa na všeobecnom súde v zmysle právnych predpisov rozhodcovského
konania ( nie na základe rozhodcovskej doložky). Súd pritom nespochybňuje právo spotrebiteľa, ktorý

sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, aby aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.

33. Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu prostredníctvom rozhodcovskej doložky sú súčasťou
zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať

tieto pravidlá. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže. Žalovaný nepreukázal tieto
skutkové okolnosti, a súd uvádza, že je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej
doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah. Je takmer
notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach
a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné

individuálnevyjednaniemákampaňovitýrozmer.Tvrdenieotom,že sitakýtoprocesvyjednalspotrebiteľ
a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je
spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

34. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou

nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť
spotrebiteľovi náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z iných konaní súdu (a
zrejme aj žalovanému) je známe, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu neplatnosti obdobnej
rozhodcovskej doložky/zmluvy, túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Potom aj toto arbitrážne
konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov.

35. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá

arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Evidentne ide o
vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly vrátane časti o rozhodcovskom konaní a rovnako

je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu ani obsah rozhodcovskej zmluvy vrátane
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ
osobitne spotrebiteľovi navrhol. Pri akceptovaní názoru žalovaného by platilo, že všetky rozhodcovské
zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol
o jeden podpis v zmluve naviac. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových

podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku
ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko
odpovedať kladne, keďže jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne
nepoznal.

36. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie
uvedených požiadaviek (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere
neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej
doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje
bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ). Dôvodne teda možno

konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky
nesplnil.37. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu
žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného,

že ide o individuálne dojednanie na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Nič na tom
nemení ani tá skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval, že vyjednaniu tejto rozhodcovskej doložky
predchádzal Záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol spísaný pri uzatváraní
poistnej zmluvy. Ak by sa žalobca rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku, zaiste
by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli na predtlačenom formulári,

ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si žalobca individuálne
želal. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej
zmluve (č. l. 91 spisu) preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca
nemal na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď
vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), súd nepovažuje
za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Súd sa

preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Predkladanie takto
dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže,
nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je zakotvená do všeobecných zmluvných
podmienok, súd považuje za nevhodné.

38. Uvedená rozhodcovská doložka tak, ako už bolo hodnotené v mnohých súdnych rozhodnutiach,
spôsobuje hrubý nepomer zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa najmä tým, že spotrebiteľ nemá
žiaden dosah na výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcu. V prípade sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste sídla žalovaného, za účelom
minimalizácie jeho nákladov, nezohľadniac značnú vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska

spotrebiteľa - žalobcu, čo znamená reálne sťaženie uplatňovania práv spotrebiteľov. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, napriek jej formálnemu
vymedzeniu nesleduje zachovanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami, ktorá skutočnosť je nesporne
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ, aj s ohľadom na vzdialenosť od miesta konania, ako aj s
ohľadom na jeho majetkové pomery, nemal reálnu možnosť proti návrhu žalobcu sa brániť a zúčastniť

sa konania na rozhodcovskom súde. Nemal ani zákonnú možnosť v prípade podania žaloby voči nemu
na rozhodcovskom súde domôcť sa práva v konaní na súde v mieste jeho bydliska v občianskom
súdnom konaní. Týmto postupom sa spotrebiteľ dopredu reálne vzdal práva na účinnú právnu ochranu.
Rozhodcovský rozsudok preberá iba formálne argumenty žalujúcej strany a listinné dôkazy s tým, že
v zmysle rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu rozhodol aj bez vypočutia žalovaného (dlžníka -

spotrebiteľa) a vydal rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní, pričom vychádzal iba z písomných
údajov žalobcu (dodávateľa). V konaní vylúčil aplikáciu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka z
pohľaduneprijateľnostipodmienky.Kuvedenémusúdpoznamenáva,žedoložkybynemalipredstavovať
mechanizmy za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

39. Strany v konaní predložili rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré podporovali argumentáciu tej ktorej
sporovej strany. Súd uvádza, že v poslednom období došlo k rozvoju oblasti ochrany práv spotrebiteľov,
na základe čoho dochádza k zmenám v legislatíve a nepochybne aj k vývoju právnych názorov
všeobecných súdov. Vo všeobecnosti možno povedať, že uvedený vývoj neznamená automaticky
porušenie práva na súdnu ochranu, ak odlišnosť právnych názorov je založená na racionálnej právnej

argumentácií. K námietkam žalovaného, ktoré opiera o rozhodnutie ÚS SR II.ÚS 499/2012 z 10.7.2013
súd uvádza, že toto rozhodnutie bolo hodnotené inými senátmi Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. II. ÚS
382/2013 zo dňa 30. septembra 2014, z ktorého súd uvádza:

39.1. Povydanínálezuústavnéhosúdusp.zn.II.ÚS499/2012z10.júla2013III.senátústavnéhosúdu

vo svojich rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26.
septembra 2013 a sp. zn. III. ÚS 480/2013 z 2. októbra 2013 a I. senát v uznesení sp. zn. I. ÚS 641/2013
z 30. októbra 2013 odmietli identické sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
pričom v uzneseniach sp. zn. I. ÚS 675/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 23. januára
2014 a sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. januára 2014 I. senát vyslovil právny názor, podľa ktorého

«Pokiaľ sťažovateľka „in concreto“ namietala skutočnosť, že sa nemohla vyjadriť k vykonávanému
dokazovaniu zo strany okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi, ústavný súd predostiera, že z pohľadu „materiálneho“ uvedenú možnosť sťažovateľka mala
a aj ju využila v rámci ňou podaných opravných prostriedkov (odvolania a dovolania) a v rozsahu veciprimeranom sa s touto jej obranou zaoberali aj vyššie súdy (krajský súd a najvyšší súd). Z hľadiska
princípu materiálnej pravdy reálny proces v danej veci teda zabezpečil, aby sa všeobecné súdy v rámci
inštančného postupu zaoberali aj podstatnými dôvodmi uvádzanými sťažovateľkou v sťažnosti, aj keď

nie podľa predstáv sťažovateľky, t. j. v rámci konania pred okresným súdom, ale v jeho celostnom
priebehu.» (pozri I. ÚS 675/2013, I. ÚS 14/2014 bod 38, I. ÚS 41/2014).

39.2 Zistenie, že o v zásade identických veciach sťažovateľky rozhodujú senáty ústavného súdu
rozdielne, viedlo IV. senát ústavného súdu k uplatneniu postupu podľa § 6 zákona o ústavnom súde, v

rámci ktorého IV. senát ústavného súdu predložil kľúčové právne názory I., II. a III. senátu ústavného
súdu vyslovené v ich doterajších rozhodnutiach o v zásade identických sťažnostiach sťažovateľky
na posúdenie plénu ústavného súdu na účel zjednotenia právnych názorov pri rozhodovaní o dosiaľ
nerozhodnutých sťažnostiach sťažovateľky.

39.3. Plénum ústavného súdu návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov prerokovalo na

neverejnom zasadnutí 7. mája 2014, pričom prijalo toto stanovisko:
„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na
dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods.

2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a
na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na
vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,

ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce
stanovisko pléna ústavného súdu“).

40. Obsah citovaného rozhodnutia ako aj stanoviska ÚS SR je žalovanému iste známy. Súd
nespochybňuje právo na vlastný právny názor v rámci obrany v konaní pre súdom. Obranu žalovaného

však v kontexte súčasnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov aj Ústavného súdu SR v obdobných
veciach ( či už v sporoch o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v sporoch o neplatnosť rozhodcovských
doložiek/zmlúv, v exekučných konaniach na podklade rozhodcovských rozsudkov ), súd hodnotí ako
právne neúčinnú.

41. Napokon k námietke žalovaného o strate právneho záujmu na výsledku sporu v dôsledku zmeny
právnej úpravy rozhodcovského konania, sa súd stotožňuje so stanoviskom žalobcu, že rozhodnutie
súdu v danom prípade má svoj význam práve pre žalobcu. Rozhodcovský rozsudok síce žalobcu
nezaväzuje, ale ako právny akt stále existuje, nebol doposiaľ zrušený a rozhodnutím súdu v tomto
konaní sa odstráni jeho právna neistota v tom, že takéto rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so

zákonom, jeho ani jeho prípadných právnych nástupcov už v budúcnosti nebude zaväzovať a žalovaný
si z tohto titulu nebude voči nemu uplatňovať žiadne nároky akoukoľvek cestou.

42. Súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 40 ods.1 písm. c/ a písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z.
o zrušení vydaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ako aj z

dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Hoci sa rozhodcovský súd v dôvodoch rozhodcovského rozsudku zaoberal
svojou právomocou, aj spotrebiteľským právom, nekonal tak v súlade s predpismi na ochranu práv
spotrebiteľa a preto jeho závery neboli správne.

43. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi ako
úspešnej strane plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.