Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210364
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216210364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom, 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne
zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti
žalovanej: K. X., Z.. X.P. XXXX, B. J. R. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 1166,75 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 495,8 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 495,8 eur od 7.mája 2014 až do zaplatenia, pričom jej súd povoľuje splácať uvedený dlh v
mesačných splátkach po 50 eur, vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc

od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je splatný celý zvyšný dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania vo výške 15,05%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.júla 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 1166,75 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 27.septembra 2013 č. XXXXXXXXX
poskytol žalovanej úver vo výške 950 eur za odplatu 361 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi
čiastku 1311 eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4,75 eur

a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 129,68 eur. Prvá splátka bola splatná
10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti
prechádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ
oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Žalovaná uhradila 144,25 eur. Keďže
sa žalovaná dostala do omeškania so splatením úveru, žalobca v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka zosplatnil celý úver. Žalobcom uplatnená suma 1166,75 eur predstavuje rozdiel medzi sumou
1311 eur a čiastkou 144,25 eur, ktorú žalovaná do podania žaloby zaplatila. Žalobca si okrem istiny

uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1166,75 eur od 7.mája 2014 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 13.septembra 2016 v sume 69,50 eur (č.l. 18).
3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk
12.septembra 2016 (č.l. 11) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná však ostala pasívna,
k žalobe sa nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť

ospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie.
5. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu a oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere Kešovka č. XXXXXXXXX z 27.septembra
2013 (č.l. 4), predžalobnou upomienkou, výsluchom žalovanej, rozhodcovskou zmluvou z 27.septembra
2013, dohodou o zrážkach zo mzdy z 27.septembra 2013, zmluvou o poskytovaní domáceho servisu z
27.septembra2013,splátkovýmkalendárom.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdzistilnasledovný
skutkový stav:

7. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 27.septembra 2013, ktorá je na formulárovom tlačive žalobcu,
označenom aj ako KEŠOVKA, vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 950
eur s úrokom 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri
úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 6% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej
úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“). RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov

66,19%, a pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%. Podľa zmluvy sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala zaplatiť
istinu vo výške 950,- eur a odplatu vo výške 361 eur, a tak celková dlžná suma na úhradu bola vo výške
1311,- eur, ktorú mala žalovaná uhradiť 13. mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 4,75 eur a
nasledujúcich 10 splátok po 129,68 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá
ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňa

podpisu zmluvy bola vo výške 46,06%. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok pokiaľ dlžník/spoludlžník
nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka
zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov,
a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta
je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania.

8. Žalobca predžalobnou upomienkou z 27.marca 2014 (č.l. 5) vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo
výške 1166,75 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne
spoločnosti,resp.našpecifikovanýbankovýúčet,pričomhosúčasnevsúlades§53ods.8Občianskeho
zákonníka upozornil, že po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky
so zmluvne dojednanými sankciami.

9. Prípisom z 5.septembra 2014 žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie úveru k 6.máju 2014 z dôvodu
omeškania, pričom ju vyzval na bezodkladnú úhradu sumy 1513,50 eur.
10. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že zaplatila na splátkach vyššiu sumu, pričom predložila splátkový
kalendár. Z tohto súd zistil, že doposiaľ zaplatila 454,2 eur.
11. V danom prípade súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2012 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
14. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom včase uzavretia zmluvy (od 10.júna 2013 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)

,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

18. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda

nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o
nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,
na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
19. V predmetnej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti, čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
20. Pokiaľ ide o termíny splatnosti dojednaných splátok, táto je v zmluve dojednaná v čl. II, pričom
v tejto časti sa konštatuje, že prvá splátka je splatná na 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
je splatná na 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o splatnosť

splátok,jeprebežnéhospotrebiteľanezrozumiteľnéazmätočné,pretoženejednoznačneazložitourčuje
termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ
odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť
každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákonvyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd
vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať.
21. Súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v zmluve uvádza okrem úroku

aj odmenu vo výške 18% z istiny, a neuvádza za čo tento poplatok - odmena patrí. Zmluva v tejto
časti je preto neurčitá a z toho dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navyše opäť takýto postup možno vyhodnotiť ako nepoctivé správanie a nekalú obchodnú
praktiku, ktorou žalobca sa snažil vyvolať dojem nízkeho zmluvného úroku. „Odmena“ ako zisk veriteľa,
pokiaľ nesúvisí s nejakým iným konkrétnym jeho plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem poskytnutia úveru,

predstavujevosvojejpodstateúrok.Vdanomprípade,akbysmevychádzalizozáveru,žeodmenajelen
za to, že bol poskytnutý úver, znamená to, že mala byť zahrnutá do úroku a v takomto prípade dohodnutý
úrok by predstavoval 38% istiny za dohodnutú dobu 13 mesiacov splatnosti, čo ročne činí 35,07%.
22. Vzhľadom na výpoveď žalovanej, ako aj na zistenú skutočnosť, súd dospel k záveru, že žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 950 eur. Žalovaná však v deň poskytnutia tohto úveru zaplatila 134,43
eur, z toho 4,50 eur, a 129,68 eur ako poplatok za tzv. domáci servis. Ďalej dňa 21.januára 2014 žalovaná

zaplatila 319,77 eur z toho 60,5 eur žalobca započítal na úver a 259,27 eur ako poplatok za tzv. domáci
servis. Na takýto poplatok však žalobca nemal nárok, keďže ako to už súd uviedol úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Totiž súd zastáva názor, že takáto osobitná dohoda ohľadom
tzv. domáceho servisu, je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ v náväznosti na § 3
ods. 1. Je totiž neúnosné, aby pri úvere 950 eur bola vyše 1/3 poskytnutého úveru určená ako poplatok

za službu : inkasovanie splátok. Navyše tieto náklady mali byť zahrnuté do RPMN podľa § 2 písm. g/
Zákona č. 129/2010 Z.z., čo nepochybne nebolo urobené a to opäť súd viedlo k aplikácii § 11 ods. 1
písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.
23. Z vyššie uvedených dôvodov súd ustálil dlh žalovanej voči žalobcovi nasledovne: z 950 eur (úverovej
istiny) mínus 134,43 eur (zrazené hneď pri vyplatení úveru) mínus 259,27 eur (za tzv. domáci servis)

mínus 60,50 eur (započítané na splátky úveru); a teda žalovaná ostala dlžná so sumou 495,80 eur. Preto
žalobe súd vyhovel len v tejto časti. Žalovaná sa dostala do omeškania nezaplatením úverovej istiny.
Výška základnej úrokovej sadzby k zosplatneniu bola vo výške 0,25 %. Žalobca tak má popri dlžnej
istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 495,80 od 7.mája 2014
do zaplatenia. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku.

24. Súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovanej, ktorá požiadala súd o povolenie splátok, z dôvodu ťaživej
sociálnej situácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 232 ods. 4
CSP, súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 eur v termínoch ako je
uvedené vo výroku s tým, že omeškaním splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého zvyšného dlhu. Výšku splátky 50 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky

a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom
na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.

26. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP
a§255ods.2CSP,podľaktoréhoakmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Preto súd žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 15,02%, a to podľa pomeru
úspechu v spore (42,49% : 57,51%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na
náhradutrovkonania,oichvýškepodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).