Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221822
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115221822.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:
Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti
žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, Z., v konaní o zaplatenie 508,72 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 176,78 s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 73,48 eur
od 26.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,75 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 56,55 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa20.7.2015domáhalvočižalovanémuzaplateniaistinu508,72
eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 73,48 eur od 26.7.2012 do zaplatenia, 8,75% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 46,75 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, 8,75% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 56,55 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 331,94
eur od 26.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 09.06.2014
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit a.s. ako
postupníkom sa stala spoločnosť Quantum Credit a.s. vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom

v rozsahu postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení. Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 763 469,
spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č.: 2081 /
B uzavrela so žalovaným podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o. elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov dňa 5.4.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol
poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej telefónnej

sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Relax 100. Spolu so
zmluvou podpísal žalovaný dňa 5.4.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého mu bola
poskytnutá zľava na služby a mobilný telefón. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s.
plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval a umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať.
Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry č. 7207119716 na sumu 73,48 eur splatná
25.7.2012, fa.č. 7208165701 splatná 25.8.2012 na sumu 46,75 eur, 7209226609 splatná 25.9.2012 na

sumu 56,55 eur a 7308073541 splatná 25.8.2013 na sumu 331,94 eur.3. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný
a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu
podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj

zľava na poskytnutú službu. Vzhľadom na horeuvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby
nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná. K otázke oprávnenosti vyúčtovania
zmluvnej pokuty uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany
Podniku má za to, že vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt

uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú
podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného
by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a
povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako
zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považujeme jej dojednanie za absolútne oprávnené.
Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti

po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný bol pri podpise
zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukázal na text zmluvy, kde sa
nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť si dohodnutú
zmluvnúpokutu.Ajnapriekfaktu,žesatamnachádzaslovnéspojenie„porušenieakejkoľvekpovinnosti,,
myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných. Ide o taxatívny

výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej
pokute je určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým
charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam
a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana
zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaný) zmluvu porušil, preto Podniku

vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi
tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu
zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k
deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta". Počas tohto obdobia má dlžný klient
ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto

možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už
ďalšie zapojenie klienta nie je možné. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok uvieol,
že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba
na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu,
čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie

slobodnej vôle. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb,
sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že
Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej
strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe
ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa

poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby,
keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého
očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

4. Na preukázanie tvrdení predložil zmluvu o pripojení s dodatkom, faktúry č. 7207119716, fa.č.

7208165701, fa.č. 7209226609 a 738073541. Na preukázanie aktívnej legitimácie predložil zmluvu o
postúpení pohľadávok z 09.06.2014 a oznámenie o postúpení pohľadávky.

5. Žalovaný sa k návrhu ani po doručení uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k
návrhu, nevyjadril.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať:

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku
2môžubyťuvedenévktorejkoľveksúčastizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebvrátanevšeobecných
podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom
vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa
odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.12. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa účastník, ktorým
je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia,

nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24
mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

13. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik v reklamačnom
poriadku upraví najmä
a) podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,
b) spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia
c) lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,

d) spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 43 ods. 10 písm. b).

15. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách právo na reklamáciu
nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom
poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je

predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je
povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie
byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých
prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení
písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota

je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.

16. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách reklamácia vo
veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak
suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť

mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu
za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a
to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi
zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch
mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden

mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej
služby.

17. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa na základe
reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka,

ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť,
účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za
predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie
ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania
služby.

18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, Podnik má
právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm.
a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b)..

19. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

21. Súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky, ako aj
zmluvou o postúpení pohľadávky.

22. Strany sporu uzavreli dňa 5.4.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa žalobca
zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby v programe RELAX 100. Zároveň
zmluvou bol odpredaný MT Samsung S5830 Galaxy Ace pričom dodatkom bola upravená cena MT v
rozsahu 1 eur pri viazanosti 24 mesiacov so zabezpečním zmluvnou pokutou 331,94 eur.

23. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval plnenia žalovanému faktúrou č. 7207119716
na sumu 73,48 eur splatnou 25.7.2012, fa.č. 7208165701 splatnou 25.8.2012 na sumu 46,75 eur, fa.č.
7209226609 splatnou 25.9.2012 na sumu 56,55 eur a 7308073541 splatnou 25.8.2013 na sumu 331,94
eur.

24. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom
akoposkytovateľomslužiebažalovanýmakospotrebiteľom,ktorýjeupravenýzmluvouvrátanedodatku,
špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje aj zákonná úprava
právnych predpisov zákona č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách a zákona o ochrane
spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. V konaní mal súd preukázané, že žalovanému boli účtované žalobcom poskytnuté služby splatné v
období8.6.2012až7.9.2012,ktorébolivyúčtovanéč.7207119716,fa.č.7208165701,fa.č.7209226609.
Súd mal z uvedených dokladov preukázané aj poskytnutie služieb tak, ako bola zmluvne dojednaná
povinnosť žalobcu. Súd však nemal preukázané uhradenie splatných záväzkov vyúčtovaných žalobcom

žalovanému za zmluvne dohodnuté a poskytnuté služby alebo preukázaný zánik záväzku žalovaného z
iného dôvodu. Súd zo žiadneho iného dôkazu obsiahnutého v spise nezistil, že by niektoré služby neboli
dodané alebo boli reklamované. Rovnako súd mal preukázané aj vyúčtovanie upomínaní, ktorými bolodporca upozorňovaný na omeškanie s úhradou splatného záväzku, porušenie zmluvných podmienok
a možnosť odpojenia od poskytovania služieb.

26. Povinnosti žalobcu poskytovať žalovanému telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť
žalovaného riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Súd nemal preukázaný akýkoľvek
zánik záväzku za poskytnuté služby, či už zaplatením alebo iným zo spôsobov podľa šiesteho oddielu
Občianskeho zákonníka, alebo akúkoľvek zmenu záväzku. Odporca v tejto súvislosti neprodukoval
žiadne dôkazné prostriedky.

27. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

29. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s peňažným plnením a to počnúc dňom nasledujúcim po
dátume splatnosti faktúr súd zaviazal žalovaného z dôvodu omeškania sa s platením peňažného
záväzku aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. podľa základnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania.

30. Hoci žalobca neuviedol a neoznačil dohodu o zmluvnej pokute súd zistil, že v dodatku k zmluve bolo
predtlačenéustanovenieotom,ževprípadeporušeniazáväzkuúčastníkauvedenéhovbode1/dodatku,
v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, v prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z
prevádzky, je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky.

31. Vo vzťahu k nároku zo zmluvnej pokuty súd zistil, že zmluvná pokuta zabezpečovala výhradne
dodržanie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dohodnutú dobu 24 mesiacov spolu s
poskytnutím predaja zľavneného mobilného telefónu.

32. Konkrétne porušenie povinností žalobca neuvádzal, tieto nekvalifikoval žiadnymi skutkovými
tvrdeniami vo vzťahu priamo k uplatnenému nároku, jeho vyjadrenie je všeobecné a súd sa len môže
domnievať, že sa jedná o nároky uplatnené ostatnými faktúrami.

33. Podľa § 53 ods. 4 písm. k Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

34. Aj keď rozsudok smeroval priamo voči právnemu predchodcovi žalobcu, podľa § 53a ods. 1 Obč.
zák. sa povinnosť zdržať sa uplatnenia zmluvnej podmienky a nárokov z nej sa vzťahuje aj na právneho

nástupcu, teda žalobcu.

35. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

36.Podľaustanovenia§53ods.2Obč.zák.individuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

37. Súd v tomto konaní musí prihliadať na rozhodovaciu prax súdov ako aj judikatúru
vo vzťahu k neprijateľnosť zmluvnej podmienky, zmluvnej pokuty stanovenej pevnou čiastkou
bez rozlišovania závažnosti a času porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá bola viacej krátjudikovaná (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010 , Rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove z 20. septembra 2011 č. k. 6Co 113/2010 , Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 16. augusta 2010 č. k. 17C/112/201
1, Rozhodnutie Okresného
súdu Prešov z 16. augusta 2010 č. k. 17C/112/2010 ale aj priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa rozsudkom
Okresného súdu Komárno spis zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013, ktorým súd vo výroku rozhodnutia

určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom v
Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.8.2007 v bode 4: "v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v
bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) -
c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku", je neprijateľná a neplatná.), teda

zákaz používať nárok z pevne stanovenej sumy zmluvnej pokuty bez ohľadu na charakter a intenzitu
porušenia záväzku a dĺžku zmluvného vzťahu, nemal preukázané, či zmluvná pokuta je uplatňovaná z
dôvodu porušenia viazanosti pre neuhradenie vyúčtovaných súm a podľa ustanovení dodatku, najmä
či následkom neuhradenia došlo k obmedzeniu poskytovania služieb a odpojeniu odporcu. Nemožno
však nepoukázať aj na skutočnosť, že ak by si navrhovateľ uplatňoval zmluvnú pokutu práve z vyššie

uvedeného dôvodu, viacerými právoplatnými rozhodnutiami, a to nie len v senáte sudcu ale aj ostatných
rozhodnutiach súdov, bolo právoplatne rozhodnuté o jej neprijateľnosti pre skutočnosť, že nerozlišovala
charakter porušenia zmluvnej povinnosti, rozsah splnenia záväzku a pod., pričom bola stanovená v
pevne určenej čiastke.

38.Súdničnenamietaprotizabezpečeniuzáväzkov,avšakmázato,žeajpritakomtovzťahujepotrebné
zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie
povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť
zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahli záväzok, najmä s ohľadom na
rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať

situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu
situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie
na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období
poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah.

Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas
a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Sankcia počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná.
Neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej
povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná

podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón

Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že
ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria
súčasť materiálneho práva.

39. Ak by chcel žalobca sa domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá
by mala za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených
podmienok. Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať, že
sa nejedná napr. o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k Obč. zák., podľa ktorého

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ak teda zmluvnou pokutou by malo byť zabezpečenie vrátenia
veci ako paušalizovanej náhrady škody, musí byť preukázaná aj jej adekvátnosť najmä s poukazom naživotnosť predmetu nájmu, jeho opotrebenie a amortizáciu ako aj skutočnosť, či vôbec došlo k zániku
nájomnej zmluvy a výzve na vrátenie predmetu nájmu.

40. Jednoznačne možno konštatovať, že zmluvná pokuta predstavuje neprimerane vysokú sankciu
spojenú s nesplnením záväzku žalovaného, ktorý spočíval v dohodnutej dobe viazanosti s jedinou
výhodou, poskytnutím zľavy na poplatku. Akákoľvek poskytnutá zľava nemôže odôvodňovať to, aby
poskytovateľ nútil odberateľa prijímať plnenie po určitú dobu, nakoľko zľava vždy predstavuje len nástroj
ofenzívnej politiky predajcu spojenú so zámerom prilákať zákazníka alebo predať vec či službu. Súd

nezistil, že by žalovaný mal vôbec možnosť odmietnuť či modifikovať výšku zmluvnej pokuty, teda
nemožno takúto dohodu považovať za individuálne dojednanú. Naviac súd okrem uvedenej judikatúry
odvolacích súdov už právoplatne v konaní č.k. 14C/17/2012 a iných konaniach rozhodnutých v senáte
sudcu vyhlásil súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie zmluvy, podľa ktorej je spotrebiteľ
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne stanovenej výške.

41.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza

Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

42. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia
povinnosti, ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj

s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

43.SúdvtomtoprípadepririešenívecipoukazujeajnarozhodnutiaazáveryESĽPvyslovenévsúvislosti
s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na

systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie
a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže byť
považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal, č.
39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej“

povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna
neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie
kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť štátov
organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných) rozsudkov
(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania, č. 9074/07,

§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia súdov
musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru a
predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri
skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé

súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za
súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je
princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti ksúdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne
jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva

pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene
odlišný.

44. Nakoľko nárok od ktorého si žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol viackrát
vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako taký je neplatný a takýto poskytovať, ako aj ostatné

osoby nesmú takéto nároky v konaní uplatňovať, súd návrh v tomto rozsahu zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Nakoľko úspech strán v spore bol u každej strany čiastočný (spočívajúc v číselnom vyúčtovaní sumy
úspechu a neúspechu v konaní), v obdobnom rozsahu, súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).