Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113205426.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: V.. F. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX, zastúpenej občianskym združením: Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkom bytov, Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 249 708, proti žalovanému: Rapid
Life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

. Súd n e p r i b e r á do konania Občianske združenie, Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov,
Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, ako osobitný subjekt.

II.Súd zrušuje rozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošicezodňa19.1.2012,sp.zn.XC/XXXX/
XXXX, zo dňa 19.1.2012, rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. XC/XXXX/XXXX,
zo dňa 19.1.2012, rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. XC/XXXX/XXXX, zo dňa
19.1.2012, rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. XC/XXX/XXXX, zo dňa 19.1.2012,
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. XC/XXXX/XXXX, zo dňa 19.1.2012.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Občianske združenie, Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov, Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré
mesto, IČO: 42 249 708, m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vzniknutých do
30.6.2016 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu dňa 25.2.2013 domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov
Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa
19.1.2012, sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, sp.zn.

XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012. V rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že žiada zrušiť
rozhodcovské rozsudky z dôvodu, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú zmluvnú
podmienku - rozhodcu doložku. Rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím
nepodložených tvrdení žalovaného.

2. Žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je spotrebiteľským sporom, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupov a záverov

rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívne uvedených v paragrafe 40 ods. 1 písm. a) až
i) zákona č. 244/2002 Z.z.. a všeobecnému súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom. Žalovaný
ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a osobitne a výrazne oddelenáod ostatného textu Všeobecných poistných podmienok. Žalobkyňa mala 2 možnosti a to buď spolu s
podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania
obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala ustanovenie článku XV. Všeobecných poistných

podmienok na svoj poistný vzťah alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím vylúči použitie
ustanovenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom
dotknutý. Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím subjektom
- finančným agentom a v štyroch prípadoch ním bola samotná žalobkyňa. Z listinných dôkazov a
to Záznamov a požiadavkách potrebách klienta k poistným zmluvám je dokázaná informovanosť

a vedomosť žalobkyne o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky.
Žalovaný ďalej uviedol, že na základe skutočnosti, že žalobkyňa prestala v troch prípadoch platiť
poistné, došlo k zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s preplatkom poistného vo výške 33,84
€, poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s nedoplatkom poistného vo výške 41,63 € a poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX s nedoplatkom poistného vo výške 30,94 €. Na základe žiadosti žalobkyne došlo k
zániku poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s nulovou bilanciou poistného a takisto k zániku

poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s nulovou bilanciou poistného. Predmetom konania pred
rozhodcovským súdom nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny,
ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy v súlade s článkom
XVII., bod 7a Všeobecných poistných podmienok. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom
konaní neovplyvňuje to, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je

viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné
ustanovenie Všeobecných poistných podmienok totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky
a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa ako klientka upovedomená finančným agentom
(vychádzajúc z podpísaného záznamu požiadavkách potrebách klienta). Pri zániku poistenia poisťovňa
zaslala poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce bilanciu poistenia. Vzhľadom na to, že

predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatené
poistné, ale samotná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o
zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o bilancii poistného
preto nemožno vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od poistného odlišnej pohľadávky podľa častí
XVII., ods. 7a Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uviedol, že táto v

minulosti v prípade uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX už akceptovala identickú rozhodcovskú
doložku,keďprijalarozhodcovskýrozsudokvydanýArbitrážnymsúdomvK.podsp.zn.XC/XXXX/XXXX.
Cit. Zo sudcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná vyplať žalovanému dlžné poistné vo výške
41,63 € s príslušenstvom za obdobie od 31.5.2009 spolu s trovami rozhodcovského konania vo výške
230,- €.

3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.9.2013 uviedla, že je potrebné, aby súd svojim rozhodnutím zrušil
rozhodcovské rozsudky, ktoré sú uvedené v samotnej žalobe a v petite žalobného návrhu s poukazom
na zákon o rozhodcovskom konaní, konkrétne na § 40 písm. c/, g/ a j/ tohto zákona. Čo sa týka dôvodu,
pre ktorý by mali byť rozhodcovské rozsudky zrušené podľa písm. c/, kde v tomto prípade žalobkyňa

popiera platnosť rozhodcovskej doložky, rozhodcovská doložka nebola a nemohla ani byť individuálne
dojednaná. Čo sa týka písm. g/, poukazuje na to, že porušená bola pri rozhodcovskom konaní
rovnosť účastníkov konania, nakoľko bol žalobkyni v jeden deň a v jednej obálke doručený žalobný
návrh, upovedomenie o začatí rozhodcovského konania a takisto rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Žalobkyňa pritom nebola na pojednávanie predvolávaná a rozhodcovský súd rozhodoval len na základe

listinných dôkazov. Čo sa týka písm. j/ zákonného ustanovenia, tak má za to, že porušené boli právne
predpisy pre ochranu spotrebiteľa. Čo sa týka jednotlivých poistných podmienok, poukazuje na časť XV.
týchto podmienok, konkrétne bod 2., 8. aj časť XVII. podmienok. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v
Trenčíneboložalovanémuuloženézdržaťsapoužívaniazmluvnejpodmienkyrozhodcovskejdoložky,čo
však žalovaný nerešpektuje. Žalobkyňa bola obchodnou zástupkyňou žalovaného a z jednotlivých zmlúv

žalovaný platil žalobkyni provízie. Keďže žalobkyňa vypovedala zmluvy pred uplynutím 25. mesiacov,
tak ako bolo dohodnuté, tak vyplatené provízie žalovanému vrátila. Napriek tejto skutočnosti žalovaný
dal návrh na rozhodcovské konanie, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení, a na základe
toho rozhodcovského rozsudku žalobkyňa žalovanému druhýkrát zaplatila čiastku provízií, ktoré mu už
predtým vrátila. Čo sa týka rozhodcovských rozsudkov, ktoré žalobkyňa žiada zrušiť, ide v podstate už

o tretíkrát žiadané plnenie zo strany žalovaného voči žalobkyni z toho istého dôvodu. Aj keď žalobkyňa
bola vedená v Národnej banke Slovenska, neznamená to, že bola riadne oboznámená s rozhodcovskou
doložkou. Pre uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne a je
potrebné žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť.4. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.9.2013 uviedol, že má za to, že žalobný návrh nebol podaný
dôvodne. Podľa žalovaného je potrebné poukázať v prvom rade na to, že žalobkyňa nebola bežný

klient, ale bola informovaným klientom, ktorý mal zmluvný vzťah so žalovaným, pretože pracovala ako
certifikovaný sprostredkovateľom poistenia a bola riadne vedená aj v Národnej banke Slovenska. To
znamená, že má všetku vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach a o zmluvných podmienkach.
Pokiaľ žalobkyňa rozprávala o tom, že žalovaný opakovane tretíkrát má žiadať o províziu, tak toto nie
je predmetom tohto konania a žalobkyňa týmto zachádza do okolností, ktoré nie sú namieste a nie

sú ani predmetom tohto konania, pričom dodal, že provízne náklady nie sú obstarávacími nákladmi.
Žalovaný je poisťovňou a pre každú poisťovňu je typické, že si pri uzatváraní poistných zmlúv kalkuluje
obstarávacie náklady. Tieto obstarávacie náklady sú ďaleko vyššie ako provízne náklady, na ktoré
poukazuje žalobkyňa a tieto obstarávacie náklady rozpočítava každá poisťovňa a takisto aj žalovaný na
dlhšie obdobie, a to práve z toho dôvodu, aby nemohlo dochádzať k špekulatívnemu uzatváraniu zmlúv.
Tieto náklady sa týkajú totiž celého poistného obdobia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne, tak ide iba o predbežné opatrenie, o ktorom Krajský súd v Trenčíne
rozhodoval. Samotné konanie vo veci samej ešte ukončené nie je. Do pozornosti súdu pritom dáva
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré, majú za to, čo sa týka rozhodcovských doložiek,
že tieto boli riadne a správne uzatvorené. Takisto dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. Ú. XXX/XXXX-47, z ktorého vyplýva iný záver, než ku ktorému pri svojom podaní návrhu

dospela samotná žalobkyňa. Žalobkyňa v roku 2010 na základe rozhodcovského rozsudku vyplatila
dlžné poistné.

5. Žalobkyňa v reakcii na stanovisko žalovaného uviedla, že čo sa týka samotných nákladov má za to,
že je jedno, ako sa tieto náklady nazvú, či sa jedná o províziu alebo sa jedná o obstarávacie náklady,

stále je to tá istá suma a žalobkyňa tieto náklady žalovanému už dávno zaplatila a to opakovane.

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 10.12.2013 uviedol, že žalobkyňa v čase existencie
poistnej zmluvy mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných
zmlúv. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania žalobkyne, ktoré mala zapísané v

živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej činnosti. Išlo o osobitnú licencovanou činnosť, ktorú
žalobkyňa vykonávala podľa zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní
zaistenia (respektíve podľa neskoršieho zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve). Žalobkyni bolo národnou bankou slovenská pridelené č. výhradného
sprostredkovateľa poistenia VSP XXXXXX. Ďalej je nesporné, že žalobkyňa bola plne informovaná o

možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, a ak ju príjme, potom aký má vplyv a význam pre
jej poistný vzťah. Žalobkyňa po relatívne dlhší čas si na uzatváraní takýchto poistných zmlúv včítane
rozhodcovských doložiek založila svoje podnikanie a obživu.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 22.8.2015 uviedol, že v dôsledku ustanovenia § 243d Exekučného

poriadku účinného od 1.1.2015 rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Novela exekučného poriadku anuluje právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodcovského
rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, respektíve
pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).

8. Podaním doručenom súdu dňa 12.9.2013 oznámilo občianske združenie - Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré Mesto, že v zmysle § 93 ods.
2 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalobkyne.

9. Tunajší súd uznesením zo dňa 5.2.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-388, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

11.3.2015, pripustil, aby ako vedľajší účastník na strane žalobkyne vstúpilo do konania vyššie uvedené
občianske združenie.

10. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.3.2016 uviedol, že zamietnutie
žalobného návrhu na základe zmeny ustanovení exekučného poriadku je minimálne sporné. Nie je

procesne v poriadku, ak bez zrušenia konkrétneho rozhodnutia dôjde k strate procesných účinkov,
a to bez relevantného súdneho rozhodnutia len v dôsledku vymedzenia inou procesnou normou.
Napriek maximálnej potrebe ochrany spotrebiteľa, táto nemôže byť povýšená na zákonnosť. Žalobný
návrh bol podaný včas najmä dôvodne. V prípade, ak by sa žalobkyňa žalobným návrhom nebránila,žalovaný by si údajnú pohľadávku vymáhal v exekučnom konaní. Od 1.1.2015 bol prijatý nový zák.
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa tohto zákona konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z.,

ale sa dokončia podľa nového zákona a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov
účinných v čase uzavretia. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, z nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
alebo z dôvodu, že sa rozhodlo o spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,
pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského

rozhodcovského konania v konaní vo veci uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe (§ 47 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z.). Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre sp.zn. 25Co/404/2015 zo dňa 17.6.2015. Okrem toho poukázal aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/1013/2014 zo dňa 21.1.2016 v zmysle, ktorého sa v dôsledku zmeny
právnej úpravy rozhodcovský rozsudok zo zákona nezrušil a nedošlo k zániku možnosti domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Išlo teda o prelomenie materiálnej, nie formálne právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku.

11. Občianske združenie v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2016 uviedlo, že s účinnosťou zákona
č. 160/2015 Z.z. je na postavenie vedľajšieho účastníka nutné aplikovať ustanovenia § 95 Civilného
sporového poriadku („C.s.p.“), kde tento subjekt označený ako osobitný subjekt. V záujme ochrany

práv účastníkov a v záujme určitosti procesných vzťahov právne účinky úkonov, ktoré nastali pred
účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. zostávajú zachované. Nepokračovaním s občianskym združením
ako osobitným subjektom by boli vnesené retroaktívne prvky, čo je v rozpore so všeobecne platnou
zásadou zákazu retroaktivity vyjadrenou v spojitosti s princípom právneho štátu. Pri pochybnosti preto
alternatívne navrhol, aby súd konanie prerušil a podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania v

súlade § 95 C.s.p. článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.

12.Podľa§95CivilnéhosporovéhoporiadkuNaochranuprávstranymôžesúdajbeznávrhudokonania
pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana,

na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

13. Dňom 1.7.2016 zaniklo na základe ust. Civilného sporového poriadku vedľajšie účastníctvo
vyššie menovanému občianskemu združeniu. V danom prípade žalobkyňu zastupuje vyššie uvedené
občianske združenie v zmysle § 291 Civilného sporového poriadku, a preto tu nie je daná potreba,

aby občianske združenie v predmetnom konaní zároveň vystupovalo ako osobitný subjekt. Kritérium
na rozhodnutie o pribratí osobitné subjektu do konania je potreba ochrany práv strany. Súd na základe
uvedeného nepribral do konania vyššie uvedené občianske združenie ako osobitný subjekt.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s poistnými zmluvami, všeobecnými poistnými

podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k týmto zmluvám, rozsudkami Arbitrážneho súdu
Košice, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

15. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným v dňa 28.4.2006 Zmluvu o sprostredkovaní poistenia č. XXXXX.

16. Dňa 16.9.20108 uzavreli strany konania poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX týkajúcu sa životného
poistenia F. P., ktoré malo trvať od 17.9.2008 do 17.9.2016. Dňa 16.9.2008 uzavreli strany konania
poistnúzmluvupodč.XXXXXXXXXXtýkajúcusaživotnéhopoisteniaR.P.,ktorémalotrvaťod17.9.2008
do 17.9.2019. Dňa 29.11.2008 uzavreli strany konania poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXXX týkajúcu

sa životného poistenia žalobkyne, ktoré malo trvať od 30.11.2008 do 30.11.2046. Dňa 30.12.2008
uzavreli strany konania poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX týkajúcu sa životného poistenia žalobkyne,
ktoré malo trvať od 31.12.2008 do 31.12.2023. Dňa 29.5.2008 uzavreli strany konania poistnú zmluvu
pod č. XXXXXXXXXX týkajúcu sa životného poistenia R. P., ktoré malo trvať od 30.5.2008 do 30.5.2019.

17. Súčasťou príslušných poistných zmlúv sú Všeobecné poistné podmienky („VPP“) napísaných
drobným písmom, ktoré podpísala žalobkyňa. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa
konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom
konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhodujepoisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných
zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007“ a v nich v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý

zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku. Aj tieto osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň
28.4.2008.

18. Z návrhu na začatie konania podaného na Arbitrážnom súde v Košiciach vyplýva, že k zániku
poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 29.5.2008, došlo dňa 30.8.2009, teda v
dobe troch rokov od uzavretia poistenia a pred uplynutím doby, po, ktorej mala podľa časti XVII. ods. 8
VPP pohľadávka zaniknúť. Podmienka troch rokov trvania poistenia ako predpoklad pre zánik uplatnenej
pohľadávky nemá právny význam v režime časti XVII. ods. 7a príslušných poistných podmienok, ak

žalovaný uzavrel poistnú zmluvu v období od 21.5.2007 do 31.12.2009. Žalovaný si svoj nárok, t.j.
náklady poisťovne vynaložené na uzavretie poistenia, vyčíslil na sumu 154,90 €. Arbitrážny súd Košice
dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp.zn. XC/XXXX/XXXX, ktorým uložil žalobkyni
(v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť spoločnosti Rapid life životnej poisťovni a.s. sumu vo
výške154,90 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. Žalovaný nerozporoval, že rozsudok

bol žalobcovi doručený dňa 31.1.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o
možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za
odpor vo výške 72,-€.

19. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania podaného na Arbitrážnom súde v Košiciach k zániku

poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 16.9.2008, došlo dňa 17.9.2010. Žalovaný
si svoj nárok, t.j. náklady poisťovne vynaložené na uzavretie poistenia, vyčíslil na sumu 216,83 €.
Arbitrážny súd Košice dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp.zn. XC/XXXX/XXXX,
ktorým uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť spoločnosti Rapid life životnej
poisťovni a.s. sumu vo výške 216,83 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. Žalovaný

nerozporoval, že rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 31.1.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku
obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky
zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72,-€.

20. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania podaného na Arbitrážnom súde v Košiciach k zániku

poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 16.9.2008. Žalovaný si svoj nárok, t.j.
náklady poisťovne vynaložené na uzavretie poistenia, vyčíslil na sumu 232,27 €. Arbitrážny súd Košice
dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp.zn. XC/XXXX/XXXX, ktorým uložil žalobkyni (v
rozhodcovskomkonanížalovanému)zaplatiťspoločnostiRapidlifeživotnejpoisťovnia.s.sumuvovýške
232,27 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. Žalovaný nerozporoval, že rozsudok bol

žalobcovidoručenýdňa31.1.2013.Poučenierozhodcovskéhorozsudkuobsahujeinformáciuomožnosti
podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo
výške 72,-€.

21. Z návrhu na začatie konania podaného na Arbitrážnom súde v Košiciach súd zistil, že k zániku

poisteniazpoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX,uzavretejdňa29.11.2008,došlodňa30.12.2009.Žalovaný
si svoj nárok, t.j. náklady poisťovne vynaložené na uzavretie poistenia, vyčíslil na sumu 72,03 €.
Arbitrážny súd Košice dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp.zn. XC/XXXX/XXXX,
ktorým uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť spoločnosti Rapid life životnej
poisťovni a.s. sumu vo výške 72,03 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. Žalovaný

nerozporoval, že rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 31.1.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku
obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky
zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72,-€.

22. Z návrhu na začatie konania podaného na Arbitrážnom súde v Košiciach súd zistil, že k zániku

poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 30.12.2008, došlo dňa 31.5.2009, Žalovaný
si svoj nárok, t.j. náklady poisťovne vynaložené na uzavretie poistenia, vyčíslil na sumu 174,93 €.
Arbitrážny súd Košice dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp.zn. XC/XXX/XXXX,
ktorým uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť spoločnosti Rapid life životnejpoisťovni a.s. sumu vo výške 174,93 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. Žalovaný
nerozporoval, že rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 31.1.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku
obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky

zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72,-€.

23. V žalobách sa ďalej uvádza, že k zániku poistných zmlúv došlo v dobe troch rokov od uzavretia
poistenia a pred uplynutím doby, po, ktorej mala podľa časti XVII. ods. 8 VPP pohľadávka zaniknúť.
Podmienka troch rokov trvania poistenia ako predpoklad pre zánik uplatnenej pohľadávky nemá právny

význam v režime časti XVII. ods. 7a príslušných poistných podmienok, ak žalovaný uzavrel poistnú
zmluvu v období od 21.5.2007 do 31.12.2009.

24. Podľa časti XVII. ods. 7a VPP s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný
provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a
poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka

voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy,
ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená
alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola,
pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči
poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred

rozhodcovským súdom.

25. Žalobkyňa v zákonnej 30-dňovej lehote dňa 25.2.2013 podala na tunajšom súde žalobu proti
žalovanému, ktorou žiadala, aby súd vyššie uvedené rozhodcovské rozsudky zrušil z dôvodov vyššie
uvedených.

26. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že istý čas bola zamestnaná ako obchodník. Bolo to
od roku 2005 až do roku 2009 a uzavrela okolo 100 zmlúv. Ako obchodník sa podrobila školeniu,
ktoré pre všetkých obchodníkov zabezpečoval žalovaný. Toto školenie bolo zamerané na produkty.
Napriek tomu, že mala k dispozícii listinné dôkazy a návrhy a písomnosti, ktoré predkladala jednotlivým

záujemcom o poistenie, tak si ich poriadne neprečítala a nemala vedomosť ani o rozhodcovskej doložke,
a ohľadom samotnej rozhodcovskej doložky žalovaný obchodníkov osobitne neškolil. Je pravdou, že
zmluvy podpisovala ako klient a takisto aj ako sprostredkovateľ poistenia, no napriek tomu má za to,
že rozhodcovská doložka nebola dojednaná. Keď ukončila samotné zmluvy, ktoré takto podpísala, tak
provízie žalovanému vrátila a potom asi v roku 2010 takisto vyplatila žalovanému čiastku 230,- €, ktorá

bola čiastkou provízií na základe rozhodcovského rozsudku. V tom čase nevedela, ako sa má brániť,
a preto uvedenú sumu vyplatila. Nie je preto dôvodné, aby následne žalovaný dával ďalšie návrhy na
začatie rozhodcovského konania.

27. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
súdu, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
súdu,lenakprirozhodovaníboliporušenévšeobecnézáväznéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa.

Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o

tom, že všetko alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka,
tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.Podľa ust. § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 2 písm. a/ zák.č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá používa služby pre osobnú spotrebu.

Podľa ust. § 2 písm. b/ zák.č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa ust. § 2 písm. i/ zák.č. 250/2007 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť

alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými
predpismi.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Súd sa musel vysporiadať s tým, či žalobkyňa má v danom prípade status spotrebiteľa,
keďže poistnú zmluvu uzatvárala v mene žalovaného, ktorého zastupovala na základe zmluvy o
sprostredkovaní poistenia so sebou ako poistníkom. Aj keď žalovaný ako poisťovateľ (zastúpený
žalobkyňou) nepochybne konal pri uzatváraní poistnej zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania,

žalobkyňa v pozícii poistníka nekonala v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, keďže
uzatvárala životné poistenie pre seba resp. pre svojich príbuzných. Už samotná táto skutočnosť, teda že
uzatvárala pre seba resp. pre deti životné poistenie vylučuje záver o tom, že konala pri uzatváraní zmluvy
v rámci predmetu svojho podnikania. Je totiž potrebné rozlíšiť záväzkovo právny vzťah medzi žalovaným
a žalobkyňou založený zmluvou a sprostredkovaní poistenia (je pravdou, že v tomto právnom vzťahu má

činnosť žalobkyne charakter podnikania) od právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe poistnej zmluvy
(táto sa nepochybne považuje za spotrebiteľskú zmluvu) uzavretej medzi žalovaným ako poisťovateľom
(v zastúpení žalobkyne ako sprostredkovateľky poistenia) a žalobkyňou ako poistníkom. Nie je možné
tieto dve pozície žalobkyne stotožniť, pretože ako už bolo uvedené, žalobkyňa uzatvárala pre seba
životné poistenie a poistné z tejto zmluvy platila ako fyzická osoba, nie podnikateľka. V ustanovení

§ 52 ods. 4 OZ zákon definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nie len pri uzatváraní, ale aj
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa teda
aj vzhľadom na túto charakteristiku má status spotrebiteľa a Poistné zmluvy uzavreté medzi stranami
sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 a nasl. OZ. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že
žalovaný podal návrh na rozhodcovské konanie na základe časti XVII. ods. 2 VPP, t.j. voči žalobkyni ako

poistníkovi - spotrebiteľovi a nie ako sprostredkovateľovi poistenia. Okrem toho spory a teda aj nároky
vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa mali riešiť cestou všeobecného súdu.

29. Vo veci teda ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný
navrhovateľkou ako spotrebiteľkou. Predmetom tohto konania je posúdenie, či rozhodcovská doložka

obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola
individuálne vyjednaná podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenúformulári, tak ako v tomto prípade, potom možno ťažko dospieť k záveru o tom, že by sa mohol
meniť ich obsah. Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy čo vyplýva priamo
zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ), preto aj v prípade, ak by žalobkyňa nepodpísala osobitné zmluvné

dojednania, stále by vyplatili všeobecné poistné podmienky, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú
doložku v čl. XV.. Spomínané VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné
ich podpísať, no zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno
preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi. Žalovaný ako jediný dôkaz označil
záznamopožiadavkáchpotrebáchklientapodpísanýžalobcom,ktorýjeopäťnapredtlačenomformulári.

V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich z sprostredkovania
poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania. Uvedená veta
iba upozorňuje na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Žalovaný nepreukázal, že by
žalobkyňa ako spotrebiteľ bola informovaná o rozhodcovskom konaní ako inštitútu a jeho rozdielov v
porovnaní so súdnym konaním a takisto o rokovacom poriadku arbitrážneho súdu. Zároveň je potrebné
poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

30. Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný a už táto okolnosť vyvoláva
pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže jeho činnosť má charakter podnikania.
Rozhodcovské konanie pritom musí spotrebiteľovi zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním,

ktoré by bolo namieste v prípade, ak by spotrebiteľ neuzavrel takúto doložku (napr. ústnosť a priamosť
konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv) V danom
prípade možno hovoriť po oslabení procesných práv spotrebiteľa, pričom možno poukázať napr. na
neúmerne krátku lehotu na podanie odporu a na podmienku zaplatenia sumy 72,-€ za jeho podanie.

31.Vychádzajúczvyššieuvedenýchzisteníacitovanýchprávnychustanovenísúdzrušilvyššieuvedené
rozhodcovské rozsudky potom čo zistil, že podľa rozhodcovskej doložky, o nárokoch žalobcu (v tomto
konaní žalovaného), vyplývajúcich z poistnej zmluvy, môže výlučne rozhodovať iba rozhodcovský súd.
Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky nie je medzi stranami sporný. Vzhľadom na ust. § 53 ods.
4 písm. r/ a § 53 ods. 5 OZ dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že

spory s dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami je oprávnený riešiť výlučne
rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie
všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a preto je u žalobkyne daný dôvod na podanie
žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zák. č. 244/2002 Z.z..

32. Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda
ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Ide pritom o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto
súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak, ako ho určí strana konania.
Z uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
1 písm. j/ zák. č. 244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu

spotrebiteľa, ktorým je práve ust. § 53 OZ. Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č. 13
a práve na § 53 OZ. Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že
spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu
o rozhodcovskej doložke neplatnou, tak ako už bolo uvedené vyššie.

33. Ďalej súd poukazuje na to, že znenie smernice má význam pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly
uvedenejv§53ods.1OZ,pretožeužlentým,žetvorcasmerniceosobitnevprílohepoukázalnaniektoré
klauzuly nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto ani nesprávny slovenský preklad smernice
v časti prílohy bod q/ nemá zásadný význam v danom prípade.

34. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ „spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

35. Pokiaľ ide o ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.1.2015, možno začať lendo 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po
tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je pre účely tohto konania bez

právneho významu, pretože napadnutý rozhodcovský rozsudok doposiaľ nebol zrušený, teda existuje a
otázka jeho záväznosti je vecou jeho vykonateľnosti, čo nebolo predmetom tohto konania.

36. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, neplatná rozhodcovská doložka nezaložila právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, preto súd rozhodol tak, že

predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.
a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko občianske
združenie, ktoré vystupovalo na strane úspešného žalobcu, bolo účastníkom konania do 30.6.2016,
súd mu takisto priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti výroku o nepribratí osobitného subjektu odvolanie nie je prípustné. Proti ostatným výrokom tohto
rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.