Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/291/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224352
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1210224352.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa:

Národný holdingový fond s.r.o., Miletičova 23, Bratislava 821 09, IČO: 31 384 943, zapísaný v
obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 8028/B, zast.: JUDr. Boris
Bohunský, advokát, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava 811 03,
proti odporcovi: Fond Seed Capital, k.s., Nevädzová 5, Bratislava 821 01, IČO: 36 653 012, zapísaný v
obchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI.,Oddiel:Sr,Vložkačíslo:632/B,zast.:BDMLegals.r.o.,
Tallerova 4, Bratislava 811 02, za účasti vedľajšieho účastníka: FUNDS MANAGERS, a.s., Nevädzova
5, Bratislava 821 01, IČO: 36 288 501, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,

Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3842/B, zast.: BDM Legal s.r.o., Tallerova 4, Bratislava 811 02, o zrušenie účasti
spoločníka v spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účasť navrhovateľa ako spoločníka v spoločnosti odporcu ku dňu právoplatnosti
rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 165,50 EUR ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 1.927,99 EUR do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2010 zrušenia svojej účasti ako spoločníka v

spoločnosti odporcu.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.06.2006 bola medzi navrhovateľom ako komanditistom vedľajším
účastníkom ako komplementárom uzavretá spoločenská zmluva o založení komanditnej spoločnosti s
obchodným menom Fond Seed Capital, k.s. (ďalej ako „Spoločnosť“). Spoločnosť bola zapísaná do
obchodného registra vedeného Okresným súdom v Bratislave I dňa 14.07.2006.

Spoločnosť je správcom fondu Fond Seed Capital, ktorého prostriedky sú určené na podporu vzniku
a rozvoja malých a stredných podnikov so sídlom v Slovenskej republike. Fond Seed Capital
je jedným z fondov založených Národnou agentúrou pre podporu rozvoja malého a stredného
podnikania prostredníctvom navrhovateľa ako komanditistu, ktorý vložil do Spoločnosti vklad vo výške
13.277.567,549625 EUR, pričom na základe spoločenskej zmluvy Spoločnosti prislúcha navrhovateľovi
ako komanditistovi Spoločnosti 99 % podiel na Spoločnosti. Prostriedky vkladu navrhovateľa do
Spoločnosti pochádzajú z vkladu, ktoré vložila Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva

hospodárstva SR do Národnej agentúra pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania a tá, ako
jediný spoločník navrhovateľa, ich vložila do navrhovateľa. Prostriedky vkladu navrhovateľa súd teda
štátnymi prostriedkami, a preto ich vynakladanie a hospodárenie s nimi Spoločnosťou, podlieha striktnej
kontrole navrhovateľa.KomplementárještatutárnymorgánomSpoločnosti,pričomnazákladespoločenskejzmluvySpoločnosti
prislúcha komplementárovi ako spoločníkovi Spoločnosti 1 % podiel na Spoločnosti. Okrem funkcie
štatutárneho orgánu vykonáva komplementár aj zmluvnú funkciu manažéra fondu na základe zmluvy

o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu uzavretej dňa 17.07.2006 medzi Spoločnosťou ako
správcom fondu a komplementárom ako manažérom fondu.
Spoločnosť je poskytovateľom prostriedkov z Fond Seed Capital vo forme rizikového kapitálu,
cez investovanie do vlastného imania portfóliových spoločností. Forma financovania môže byť
doplnená aj poskytnutím úveru. Pravidlom investovania spoločnosti do portfóliových spoločností je

schválenie príslušného investičného návrhu investičným výborom Spoločnosti zriadeným na základe
spoločenskej zmluvy Spoločnosti. Schválenie investičného návrhu investičným výborom Spoločnosti
stanovuje podstatné podmienky investície Spoločnosti do portfóliovej spoločnosti ako aj podmienky
následného vystúpenia Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti. Tento proces má zabezpečiť efektívne
a účelové využívanie prostriedkov fondu a stanovenie podmienok investícií má zabrániť akémukoľvek
nevýhodnému alebo nezabezpečenému investovaniu prostriedkov z fondu zo strany Spoločnosti.

V zmysle spoločenskej zmluvy Spoločnosti v platnom znení, vyplývajú komplementárovi viaceré
povinnosti, medzi ktoré okrem iného patria nasledovné povinnosti podľa odseku VIII.7 spoločenskej
zmluvy spoločnosti:
a) povinnosť rešpektovať rozhodnutia zhromaždenia spoločníkov a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto
rozhodnutí, a

b)povinnosťzdržaťsaakéhokoľvekkonaniaznemožňujúcehoalebosťažujúcehoefektívnuhospodársku
činnosť spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti.
Navrhovateľ v mesiacoch január a február 2010 uskutočnil právnu a finančnú kontrolu Spoločnosti.
Na základe výsledkov tejto finančnej kontroly Spoločnosti boli zistené viaceré porušenia spoločenskej
zmluvy Spoločnosti zo strany komplementára, pričom tieto porušenia, resp. nedostatky, sú zhrnuté

v správe o finančnej kontrole pripravenej advokátskou kanceláriou Hamala Kluch Víglaský s.r.o.
a spoločnosťou EKIS AUDIT, spol. s r.o. Na základe výsledkov tejto právnej a finančnej kontroly
Spoločnosti bolo zistené, že komplementár opakovane a podstatným spôsobom porušoval spoločenskú
zmluvu Spoločnosti, a to najmä v nasledovných prípadoch.
Na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 18.07.2008 komplementár

v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou
LIPTOVSKA, s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou Výskumný ústav

riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., IČO: 35 843 209 (ďalej „VÚRHPSI“) vo výške
331.939,19 EUR (10.000.000,- Sk) s úrokom 5 % a s končenou splatnosťou 30.9.2008. Dňa 19.07.2008

bola uzatvorená predmetná zmluva o pôžičke so spoločnosťou VÚRHPSI s tým rozdielom, že pôžička
bola poskytnutá iba vo výške 265.551,35 EUR (8.000.000,- Sk). Pôžička bola splatná 15.11.2009 po
tom ako bola zmluva o pôžičke v tomto ohľade zmenená troma dodatkami. Dodatok č. 3 k zmluve o
pôžičke medzi LIPTOVSKA, s.r.o. a VÚRHPSI, ktorého predmetom bolo predĺženie splatnosti pôžičky,
bol schválený na valnom zhromaždení LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 31.8.2009, pričom zo zápisnice z tohto

valného zhromaždenia vyplýva, že komplementár v mene Spoločnosti opäť hlasoval za schválenie
Dodatku č. 3 k zmluve o pôžičke. Podľa predloženého investičného návrhu by spoločnosť VÚRHPSI
mala byť ovládaná pánom I.. T. Y.Ň. a jeho manželkou, ktorí sú ostatnými spoločníkmi portfóliovej
spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o.
Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takejto zmluvy o pôžičke

(valné zhromaždenie dňa 18.7.2008) a predĺženie jej splatnosti (valné zhromaždenie dňa 31.8.2009),
je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti. Podľa investičného
návrhu zo dňa 2.6.2008, schváleného investičným výborom Spoločnosti, cieľom projektu LIPTOVSKA,
s.r.o. je „vybudovať firmu na spaľovanie slamy a následne výrobu a predaj tepla pre obyvateľov a
organizácie mesta Trenčín“ (viď „Zhrnutie projektu“ na str. 3 investičného návrhu). Zdroje financovania,

poskytnuté navrhovateľom, boli účelovo viazané na nákup technológie, ako je to uvedené v tabuľke
v časti „Terajšie a navrhované financovanie“ na strane 2 investičného návrhu. Na základe schválenia
poskytnutia pôžičky spoločnosti VÚRHPSI došlo zo strany portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA,
s.r.o. k využitiu poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky
poskytnuté. Ako to vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital,

finančné prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam sú poskytované výlučne za účelom
ich použitia na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti, resp.
nevýhodnosti takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý
bola Spoločnosť založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo ovynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára,
konkrétne jeho hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 18.7.2008
v mene Spoločnosti za poskytnutie pôžičky spoločnosti VÚRHPSI a dňa 31.8.2009 za predĺženie

splatnosti pôžičky, t.j. v rozpore s účelom využitia zdrojov financovania (poskytnutých Spoločnosťou),
určeným v schválenom investičnom návrhu, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy
Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho
efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré
meno Spoločnosti.

NavalnomzhromaždeníportfóliovejspoločnostiBLUESKYMINING,s.r.o.dňa14.5.2009komplementár
v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie nasledovných uznesení (okrem iných):
a) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2008 s hospodárskym výsledkom - strata
47.334,53 EUR (1.426.000,- Sk),
b) rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou BLUE SKY MINING, s.r.o. ako
veriteľom a spoločnosťou S.P.A. Development, s.r.o., IČO: 35 952 750 ako dlžníkom na pôžičku vo

výške 132.775,68 EUR (4.000.000,- Sk) s úrokom 4 % p.a. a so splatnosťou 11 mesiacov od poskytnutia
pôžičky,
c)rozhodnutieouzatvorenízmluvyopôžičkemedzispoločnosťouBLUESKYMINIG,s.r.o.akoveriteľom
a spoločnosťou KRUŠGEO.SK, s.r.o. IČO: 36 597 228 ako

dlžníkom na pôžičku vo výške 16.596,96 EUR (500.000,- Sk) (úrok a ani termín splatnosti sa v uznesení
nenachádza).
Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takýchto zmlúv o pôžičke
je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti, pričom na základe
takéhoto schválenia došlo zo strany portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. k využitiu

poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Účelom
využitia finančných zdrojov (investície) od Spoločnosti podľa investičného návrhu, bolo „zabezpečenie
financovania rekonštrukcie prevádzkových priestorov a nákup strojového vybavenia pre svoj zámer.
Predmetom činnosti bude prenájom ťažobných strojov a poskytovanie súvisiacich služieb v oblasti
banského priemyslu“ (viď časť „Terajšie a navrhované financovanie“ na 2. strane investičného návrhu

BLUE SKY MINING, s.r.o. z 2.6.2008). Takýto rozpor je zrejmý aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. na predmetnom valnom zhromaždení schválila hospodárky
výsledok - strata vo výške 47.334,53 EUR (1.426.000,- Sk).
Ako to vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné
prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam, sú poskytované výlučne za účelom ich použitia

na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti resp. nevýhodnosti
takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť
založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych
prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára, konkrétne jeho
hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. v mene Spoločnosti za

poskytnutie pôžičky spoločnostiam S.P.A. Development, s.r.o. a KTUŠGEO.SK. s.r.o., t.j v rozpore s
účelom využitia zdrojov financovania (poskytnutých Spoločnosťou), určeným v schválenom investičnom
návrhu, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa
akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti
alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.

Na základe finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že dňa 27.1.2010 bola uzatvorená zmluva o
prevode obchodného podielu medzi Spoločnosťou ako prevodcom a pánom B. W. ako nadobúdateľom.
Na základe tejto zmluvy Spoločnosť previedla svoj celý obchodný podiel v portfóliovej spoločnosti BLUE
SKY MINING, s.r.o. na pána B. W. za odplatu vo výške 339.361,24 EUR (10.223.596,72 Sk), ktorú je
pán B. W. povinný zaplatiť v dvoch splátkach a to nasledovne:

a) 1. splátka vo výške 98.021,30 EUR (2.952.989,68 Sk) do 30.4.2010, a
b) 2. splátka vo výške 241.339,94 EUR (7.270.607,03 Sk) do 30.11.2010.
Podľa investičného návrhu bola dohodnutá cena za výstup (exit) Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti
BLUE SKY MINING, s.r.o. vo výške 432.390,63 EUR (13.026.200,- Sk), pričom táto mal byť splatená
v troch nerovnomerných splátkach na konci 3., 4. a 5. roku investície (viď časť „B) Majetková účasť

spoločnosti Fondu Seed Capital, k.s. v novo vytvorenej spoločnosti“ na str. 3 investičného návrhu
BLUE SKY MINING). Realizovaný výstup spoločnosti z portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING,
s.r.o. je v podstatnom rozpore so schváleným investičným návrhom a predstavuje ukrátenie návratnosti
peňažných prostriedkov v prospech spoločnosti vo výške 93.029,39 EUR.Bez ohľadu možnú argumentáciu okolnosti výstupu spoločnosti z portfóliovej spoločnosti BLUE SKY
MINING, s.r.o. ide o podstatné porušenie schváleného investičného návrhu a komplementár takéto
porušenie spôsobil. Konanie komplementára, konkrétne uzavretie takej zmluvy o prevode obchodného

podielu v mene Spoločnosti s p. B. W. dňa 27.1.2010, ktorá je v rozpore so schváleným investičným
návrhom, predstavuje podstatné

porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania
znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania

spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
Na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. dňa 29.3.2007 komplementár v
mene Spoločnosti hlasoval za schválenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou Martens
- CWT, s.r.o. ako veriteľom a spoločníkom tejto spoločnosti pánom L. B. vo výške 14.937,26 EUR
(450.000,- Sk).
Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takejto zmluvy, je v rozpore

s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti, pričom na základe takéhoto
schválenia došlo zo strany portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. k využitiu poskytnutých
prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Ako vyplýva zo
samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné prostriedky poskytované
portfóliovým spoločnostiam sú poskytované výlučne za účelom ich použitia na rozvoj podnikania.

Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti, resp. nevýhodnosti takéhoto použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť založená a
komplementártakétoporušeniespôsobil.Vkonečnomdôsledkuišloovynaloženieštátnychprostriedkov
v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára predstavuje podstatné porušenie
spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho

alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť
alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
Na základe finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že dňa 4.11.2009 bola uzatvorená zmluva o
odplatnom prevode cenných papierov kúpou medzi Spoločnosťou ako prevodcom a spoločnosťou Direct
Marketing, a.s. ako nadobúdateľom. Na základe tejto zmluvy Spoločnosť previedla všetky svoje akcie

v portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. na spoločnosť Direct Marketing, a.s. za odplatu vo
výške 155.077,33 EUR (4.671.859,64 Sk), ktorú je spoločnosť Direct Marketing povinná zaplatiť v dvoch
splátkach a to nasledovne:
a) 1.splátka vo výške 111.181,17 EUR (3.349.443,92 Sk) v deň uzatvorenia zmluvy, a
b) 2. splátka vo výške 43.896,16 EUR (1.322.415,72Sk) do 28.2.2014.

V predloženej dokumentácii sa nachádza zmluva o úvere č. 13 zo dňa 4.11.2009, na základe ktorej
Spoločnosť poskytla portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. úver vo výške 265.551,35 EUR
(8.000.000,- Sk) s úrokovou sadzbou 5 % p.a., pričom k úplnému splateniu úveru by malo dôjsť
28.02.2014. Úver je zabezpečený vlastnou zmenkou vydanou spoločnosťou Direct Marketing, a.s.
Podľa údajov elektronického obchodného registra bol ku dňu 23.1.2010 do údajov obchodného registra

zapísaný vstup spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. do likvidácie. Realizovaný výstup Spoločnosti
z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. je v podstatnom rozpore so spôsobom výstupu
Spoločnosti schváleným investičným výborom Spoločnosti na jeho 54. zasadnutí. Investičný výbor na
svojom 54. zasadnutí schválil návrh Ing. Vladimíra Valenta (člena investičného výboru), podľa ktorého
na výstup Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. mal realizovať jednak formou

predaja akcií spoločnosti na spoločnosť Direct Marketing, a.s. za odplatu vo výške 111.181,17 EUR
(3.349.443,92 Sk) a jednak formou splatenia úveru vo výške 248.954,39 EUR (7.500.000,- Sk) s úrokom
11 % p.a., pričom úver mal byť zabezpečený vlastnou zmenkou vydanou spoločnosťou Direct Marketing,
a.s. s ručením spoločnosťou Cromwell a.s. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že skutočný výstup
Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. prebiehal za odlišných podmienok, ako

ich schválil investičný výbor na svojom

54. zasadnutí (iná výška odplaty za prevod akcií Slovak Mail Services, a.s., rozdielna výška úveru a
úročenia, absencia ručenia (avalovania) zmenky spoločnosťou Cromwell, a.s.).

Bez ohľadu možnú argumentáciu okolnosti výstupu Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail
Services, a.s. ide o podstatné porušenie schváleného investičného návrhu a komplementár takéto
porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom,
na ktorý boli určené. Konanie komplementára predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvySpoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho
efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré
meno Spoločnosti.

Na základe finančnej kontroly Spoločnosti boli zistené ďalšie porušenia povinností komplementára
vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy. Tieto porušenia sú zosumarizované v správe o finančnej kontrole
pripravenej advokátkou kanceláriou Hamala Kluch Víglaský s.r.o. a spoločnosťou EKIS AUDIT, spol. s
r.o.. Pri zhrnutí týchto porušení je zrejmé, že komplementár sa dopustil podstatného a opakovaného
porušovania spoločenskej zmluvy a znemožnil alebo sťažil svojím konaním efektívnu hospodársku

činnosť Spoločnosti a dopustil sa konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti.
Po uskutočnení finančnej kontroly Spoločnosti a zistení jednotlivých porušení, dňa 15.3.2010 vyzval
navrhovateľ komplementára a Spoločnosť aby sa vyjadrili k záverom a porušeniam zisteným počas
uskutočnenej finančnej kontroly a zabezpečili ich odstránenie a/alebo nápravu, a to v lehote do 30 dní
od doručenia tejto výzvy.
Dňa 20.4.2010 komplementár doručil navrhovateľovi vyjadrenie k záverom a porušeniam zisteným

počas uskutočnenej finančnej kontroly, pričom pri niektorých porušeniach predložil návrh na odstránenie
alebo nápravu. Prílohou tohto vyjadrenia komplementára je aj správa advokátskej kancelárie SVITOK
a spol., s r.o. o právnom audite z 15.4.2010, ktorú si objednal komplementár za účelom posúdenia a
preverenia záverov finančnej a právnej kontroly navrhovateľa. Právne významnou skutočnosťou v tomto
ohľade je, že v správe advokátskej kancelárie SVITOK a spol. s r.o. (objednanej komplementárom) sa

nachádzajú závery totožné s tvrdeniami navrhovateľa, prezentovanými v tomto návrhu. Konkrétne:
- v bode 1. ods. 1.1 správy, týkajúcej sa portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. je uvedené, že
„Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných prostriedkov
poskytnutých FSC po poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so
schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC“,

-vbode3správy,týkajúcomsaportfóliovejspoločnostiSlovakMailServicess.r.o.jeuvedené,že„Výstup
FSC zo Spoločnosti je realizovaný v rozpore s výstupom schváleným investičným výborom“
- v bode 7. ods. 7.2 správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. je uvedené, že
„Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných prostriedkov
poskytnutých FSC na poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so

schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC.“
- v bode 10. správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING s.r.o., je v ods. 10.2
uvedené, že „Výstup FSC zo Spoločnosti je realizovaný v rozpore s výstupom schváleným investičným
výborom“ a v ods. 11.3 je uvedené, že „Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza
možnosť použitia finančných prostriedkov poskytnutých FSC na poskytovanie pôžičiek tretím osobám.

Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC.“

Z uvedeného vyplýva, že dva vzájomne nezávislé právne posúdenia konania komplementára (správa o
právnejanalýzeadvokátskejkancelárieHamalaKluchVíglaskýasprávaadvokátskejkancelárieSVITOK
a spol. s r.o.) viedli k rovnakým záverom, t.j. že komplementár svojím konaním v mene Spoločnosti

postupoval v rozpore so schválenými investičnými návrhmi.
Napriek výzve navrhovateľa nebolo zjednané odstránenie alebo náprava porušení povinností
komplementára uvedených v tomto návrhu. Postup komplementára v rozpore so chválenými
investičnými návrhmi investičným výborom Spoločnosti, považuje za zneužívanie práv komplementára
v Spoločnosti. Konkrétne, ide o zneužitie zákonného práva komplementára konať v mene spoločnosti

a obchodne ju viesť, čo je právo zverené komplementárovi ustanovením § 97 ods. 1 a § 101 ods.
1 Obchodného zákonníka. Realizácia predmetného práva komplementárom nesmie byť v žiadnom
prípade svojvoľná; komplementár musí taktiež rešpektovať povahu a význam fondu Fond Seed Capital,
ktorý nie je zriadený na účel voľnej dispozície s prostriedkami, v ňom vloženými, Spoločnosťou
zastúpenou komplementárom. Komplementár si musí uvedomiť (avšak neuvedomuje si), že nakladá

prakticky s prostriedkami štátu, ktoré sú účelovo viazané a s ktorými nemožno robiť úkony podľa svojho
momentálneho presvedčenia, ale výlučne a striktne ich využívať na účel, na ktorý sú určené.
Práve investičný výbor a jeho rozhodnutia sú zárukou takého nakladania s prostriedkami Spoločnosti,
vloženými do spoločnosti navrhovateľom, ktoré splní účel/cieľ založenia Spoločnosti, vyjadrený v čl.
II. ods. II.1 spoločenskej zmluvy Spoločnosti:“...s cieľom podpory malého a stredného podnikania v

Slovenskej republike“. Neuvážené a svojvoľné nakladanie s investičnými prostriedkami Spoločnosti,
môže mať za následok zbytočné míňanie týchto prostriedkov na sporné obchody s neistým výsledkom.
Personálne zloženie investičného výboru, vyjadrené v č.l. XIII. ods. XIII.1 spoločenskej zmluvy
Spoločnosti: „Členmi investičného výboru sú členovia investičného výboru komanditistu, spoločnostiFond fondov s.r.o.“ (t.j. investičný výbor je zložený zo zástupcov navrhovateľa), je garanciou odbornosti
pri posudzovaní investičných zámerov a zároveň je nástrojom určitej prvotnej „kontroly“ použitia
investičných prostriedkov Fond Seed Capital. Keď však komplementár sústavne postupuje v rozpore

s rozhodnutiami investičného výboru, t.j. schválenými investičnými návrhmi, postavenie navrhovateľa
v rámci Spoločnosti sa tým redukuje na akéhosi finančného „darcu“, ktorého prostriedky (vynaložené
štátom) prakticky spravuje iný subjekt (komplementár), postupujúci v rozpore s úpravou spoločenskej
zmluvy Spoločnosti, pričom navrhovateľ stráca akúkoľvek právnu a faktickú možnosť ovplyvňovania ich
racionálneho a účelového využívania.

Vzhľadom na záujem navrhovateľa o účelnú a efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti, uskutočnil
viacero úkonov smerujúcich k zmene spôsobu fungovania hospodárskej činnosti. Aj napriek tomu,
že navrhovateľ má ako komanditista 99 % podiel na spoločnosti, úkonmi komplementára a výkonom
práv komplementára je navrhovateľovi znemožnené akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať činnosť
komplementára a tak aj činnosť Spoločnosti. Práve pre početné porušenia zistené počas finančnej
kontroly spoločnosti, má za to, že komplementár ako spoločník Spoločnosti, ako štatutárny orgán

Spoločnosti a zároveň aj ako zmluvný manažér fondu na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti
riadenia fondu, nezabezpečuje efektívny a hospodársky chod Spoločnosti a nehľadí na najlepšie záujmy
Spoločnosti a jej dobré meno. Tento jeho názor je podporený aj skutočnosťou, že ako dôsledok konania
komplementára dosiahla Spoločnosť za hospodársky rok 2009 hospodársky výsledok - stratu vo výške
617.573,16 EUR, ako vyplýva zo správy audítora o overení ročnej účtovnej závierky k 31.12.2009.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, preukázal záujem, aby Spoločnosť odstúpila od zmluvy o poskytovaní
služieb v oblasti riadenia fondu zo dňa 17.7.2006 a aby táto činnosť bola zverená zodpovednejšiemu
manažérovi fondu. V zmysle znenia zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, sú
splnené podmienky na odstúpenie Spoločnosti od tejto zmluvy, avšak takéto odstúpenie musí najskôr

schváliť zhromaždenie spoločníkov Spoločnosti. Na zhromaždení spoločníkov Spoločnosti konanom
dňa 15.6.2010 predložil návrh na schválenie odstúpenia Spoločnosti od tejto zmluvy spolu s príslušnou
argumentáciou, avšak komplementár hlasoval proti takémuto uzneseniu zhromaždenia spoločníkov, čím
zabránil Spoločnosti účinne odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu.
Zároveň na tomto zhromaždení spoločníkov Spoločnosti navrhol zníženie základného imania o čiastku,

ktorá predstavuje voľnú a nepoužitú časť vkladu navrhovateľa ako komanditistu do spoločnosti, aby si
tým zabezpečil ochranu investícií, ktoré vložil do Spoločnosti, a ktoré sú v správe Spoločnosti, v mene
ktorej koná bez obmedzenia komplementár. Komplementár takisto hlasoval proti takémuto uzneseniu,
čím umožnil sám sebe i naďalej svojvoľne disponovať s prostriedkami, ktoré vložil do spoločnosti
prakticky štát.

Medzi ďalšie snahy navrhovateľa zabezpečiť efektívnejšiu kontrolu hospodárenia Spoločnosti uvádza
najmä jeho snahu o odvolanie existujúceho prokuristu Spoločnosti (I.. D.) a vymenovanie nového
prokuristu navrhovaného navrhovateľom na zhromaždení spoločníkov zo dňa 28.12.2009, a opätovná
snaha o vymenovanie nového prokuristu navrhovaného navrhovateľom na predmetom zhromaždení
spoločníkov zo dňa 15.6.2010, čím by sa zabezpečila efektívnejšia kontrola a dosah navrhovateľa

na úkony komplementára a Spoločnosti. Všetky takéto jeho snahy boli zo strany komplementára ako
spoločníka s 1 % podielom na Spoločnosti, zablokované, a to tak, že komplementár hlasoval proti
prijatiu takýchto uznesením na tomto zhromaždení spoločníkov. Komplementár síce na zhromaždení
spoločníkov Spoločnosti dňa 15.6.2010 hlasoval za odvolanie existujúceho prokuristu I.. D., avšak ako
štatutárny orgán Spoločnosti nezabezpečil výmaz prokúry, udelenej I.. D. z obchodného registra. Má za

to, že takéto uplatnenie práv komplementára v zmysle spoločenskej zmluvy Spoločnosti napĺňa skutkovú
podstatu zákazu zneužitia práv spoločníka spoločnosti v zmysle ustanovenia § 56a Obchodného
zákonníkaazároveňjekonaním,ktoréjevrozporesdobrýmimravmiazásadamipoctivéhoobchodného
styku.
Zneužitie práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti je možné, v nadväznosti na vyššie uvedené,

vidieť v tom, že komplementár na schôdzi spoločníkov sústavne blokuje (svojím 1 % hlasov)
akékoľvek snahy navrhovateľa o účelnejšie využívanie prostriedkov štátu. Tým má na mysli vyššie
spomenutý pokus o výmenu zmluvného manažéra fondu Fond Seed Capital, ktorým je v súčasnej
dobe komplementár, ktorý doviedol Spoločnosť k strate za rok 2009 vo výške vyše 600.000,- EUR.
Podľa zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, uzavretej medzi Spoločnosťou (zastúpenou

komplementárom) a samotným komplementárom, komplementár ako manažér fondu poberá od
Spoločnosti nemalé finančné prostriedky ako odplatu za svoje služby manažéra, ktoré poskytuje tak, že
vedie spoločnosť k strate.Ďalšie zneužitie práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti, spočívajúce v komplementárovej
blokácii zníženia základného imania Spoločnosti, je podľa názoru navrhovateľa len logickým vyústením
jeho nekompetentného riadenia Spoločnosti. V prípade zníženia základného imania o nepoužitú časť

vkladu navrhovateľa do základného imania Spoločnosti, stratil by komplementár efektívnu možnosť
poberať, ako zmluvný manažér, odplatu prakticky z prostriedkov štátu v nemalej výške, bez ohľadu
na to, či poskytuje služby manažéra fondu (a zároveň či vykonáva svoju pôsobnosť komplementára)
riadne a v súlade so záujmami Spoločnosti. Zároveň by komplementár stratil možnosť doterajšej voľnej
a nekontrolovanej dispozície s predmetnými prostriedkami (o ktoré by sa znížilo základné

imanie), a teda takéto ďalšieho nakladania s nimi, ktoré je v rozpore so schválenými investičnými plánmi.
V prípade komanditnej spoločnosti nemožno oddeľovať povinnosti spoločníka, ktorý je
komplementárom, od povinností štatutárneho orgánu, nakoľko štatutárnym orgánom komanditnej
spoločnosti je práve komplementár, ktorému z ustanovenia § 97 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva
výlučné oprávnenie na obchodné vedenie komanditnej spoločnosti. Akékoľvek porušenie povinností

štatutárneho orgánu podľa spoločenskej zmluvy komanditnej spoločnosti je teda zároveň porušením
povinností komplementára ako spoločníka komanditnej spoločnosti.
Podľa ust. čl. XI. ods. XI.3 písm. f) a g) spoločenskej zmluvy Spoločnosti, štatutárny orgán
(komplementár) má povinnosť (v rámci obchodného vedenia Spoločnosti) vykonávať uznesenia
zhromaždenia spoločníkov a rozhodnutia investičného výboru. Z predložených dôkazov vyplýva, že

komplementár porušil svoju povinnosť podľa ust. čl. XI ods. XI.3 písm. f) spoločenskej zmluvy, keďže
nevykonal uznesenie zhromaždenia spoločníkov č. 6/VI/2010 prijaté dňa 15.6.2010 o odvolaní prokúry
Ing. Ivanovi Rybárikovi, pretože nezabezpečil výmaz uvedenej prokúry z obchodného registra.
Z predložených dôkazov tiež bezpochyby vyplýva, že komplementár opakovane porušil ustanovenia
č.l. XI. ods. XI.3 písm. g) spoločenskej zmluvy Spoločnosti pretože nevykonal rozhodnutia investičného

výboru.
Komplementár tiež porušil svoju povinnosť, stanovenú v čl. XII ods. XII.3 spoločenskej zmluvy
Spoločnosti, podľa ktorého „Členovia dozornej rady majú právo požadovať od štatutárneho orgánu
informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a
účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti“. Listom zo dňa 8.7.2010 požiadal L.. I.. F. C., predseda

dozornej rady Spoločnosti, komplementára o nahliadnutie do dokumentácie Spoločnosti, konkrétne
do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov Spoločnosti a jej portfóliových spoločností a
umožnenie kontroly tam obsiahnutých údajov, vrátane umožnenia vyhotovenia kópií vybraných dokladov
Spoločnosti. Odpoveď komplementára z 8.7.2010 síce obsahovala prejav ochoty, poskytnúť L.. I.. C.
súčinnosť a zároveň obsahovala ospravedlnenie neprítomnosti štatutára komplementára (I.. L. U.) z

dôvodu jeho čerpania dovolenky v dňoch 9.7 až 23.7.2010, avšak táto odpoveď komplementára sa
dá považovať iba za jeho formálny postoj. Komplementár do dnešného dňa neoznámil L.. I.. C., kedy
môžedodokumentácieSpoločnostinahliadnuť(t.j.kedybudeI..L.U.,štatutárkomplementáraprítomný)
a vyhotoviť si z nej kópie. Navyše, žiadosť L.. I.. C. bola komplementárovi doručená dňa 8.7.2010
(prevzatie žiadosti bolo dňa 8.7.2010 potvrdené zo strany komplementára na kópii žiadosti L.. I.. C.) a

L.. I.. C. žiada, o umožnenie nahliadnutia do dokumentácie Spoločnosti „...v pracovných dňoch, počnúc
dnešným dňom, t.j. 8.7.2010...“, pričom I.. U. mal byť na dovolenie až od 9.7.2010 (do 23.7.2010).
Komplementárovi teda nič nebránilo v umožnení L.. I.. C. nahliadnuť do dokumentácie spoločnosti už
dňa 8.7.2010, kedy ešte I.. U. dovolenku nečerpal, resp. v pracovných dňoch od 24.7.2010, kedy I.. U.
už dovolenku nečerpal.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, použijú
sa na komanditnú spoločnosť ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne
postavenie komanditistu ustanovenia a spoločnosti s ručením obmedzeným“. Keďže navrhovateľ je
komanditistom v Spoločnosti a v Obchodnom zákonníku nie je inak ustanovené, na jeho (a výlučne na
jeho) právne postavenie sa použijú ustanovenia v spoločnosti s ručením, konkrétne tiež ustanovenie §

148 ods. 1, podľa ktorého:

„Spoločníknemôžezospoločnostivystúpiť,môževšaknavrhnúť,abysúdzrušiljehoúčasťvspoločnosti,
ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiapredloženédôkazydospelkzáveru,žezdôvodusústavného
zneužívania práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti, opakovaného a podstatného porušenia
povinností komplementára podľa spoločenskej zmluvy Spoločnosti a zásadné a principiálne nezhody
medzi spoločníkmi, nie je ďalej možné od navrhovateľa naďalej požadovať, aby v Spoločnosti zotrval. Zapravdu mu v tomto smer dáva i ustálená judikatúra; konkrétne ZSR 62/1996 uvádza: „Súd zruší na návrh
spoločníkajehoúčasťvspoločnostisručenímobmedzený,aknemožnoodnehospravodlivopožadovať,
aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol

ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému
predaju majetku spoločnosti a tým aj k ohrozeniu jej riadnej činnosti“. Paralelu citovaného judikátu
so skutkovým stavom, opísaným v tomto návrhu možno nepochybne vidieť v tom, že navrhovateľa (i
keď do základného imania spoločnosti vložil vyše 99 % jej prostriedkov), nemôže ani prostredníctvom
investičnéhovýboru,čizhromaždeníSpoločníkovspoločnostiovplyvniťčinnosťSpoločnostiavdôsledku

konania komplementára dochádza k nevýhodným investíciám či exitom z portfóliových spoločností, čím
sa ohrozuje nielen činnosť Spoločnosti, ale predovšetkým účel jej existencie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu
odporcu, výsluchom svedkov I.. Q.B. Q., I.. L. T., L.. Ľ. W., L.. L. A., I.. L. Q., I.. L. U., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový

stav veci.

Navrhovateľ je komanditistom v komanditnej spoločnosti odporcu, ktorá bola založené Spoločenskou
zmluvou komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. uzavretou dňa 27.6.2006 medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu. Odporca bol do obchodného registra

zapísaný dňa 14.7.2006, pričom výška vkladu navrhovateľa ako komanditistu predstavovala sumu
13.277.567,549625 EUR, ktorý bol v celom rozsahu splatený. Dňa 17.7.2006 bola medzi odporcom ako
správcom fondu a vedľajším účastníkom na strane odporcu ako manažérom fondu uzavretá Zmluva o
poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, predmetom ktorej bol záväzok manažéra fondu poskytovať
pre správcu fondu od dňa uzavretia zmluvy služby v oblasti riadenia Fondu seed capital v rozsahu

dohodnutom v článku III. zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
odmenu za poskytnuté služby. Zároveň sa manažér fondu zaviazal viesť od uvedenej doby účtovníctvo
správcu fondu bez nároku na odmenu.

V záveroch znaleckého posudku číslo 10/2012 zo dňa 10.12.2012 expertízneho a edukačného inštitútu

Bratislavskej akademickej spoločnosti - Paneurópskej univerzity, n.o. - Paneurópskej vysokej školy je
uvedené, že znaleckým skúmaním boli vecne zistené skutočnosti, že v Bratislave dňa 27.03.2006 bola v
súlade s § 51 zákona č. 40/64 Zb., Občiansky zákonník, uzavretá medzi Národnou agentúrou pre rozvoj
malého a stredného podnikania (NARMSP), ako „poskytovateľ“ a Seed Capital Company spol. s r. o.
ako „realizátor“ Zmluva o realizovaní Programu rizikového kapitálu a ostatných finančných programov,

ďalej len „Zmluva PRK“, ktorú podpísala tak za stranu poskytovateľa, ako aj za stranu realizátora tá
istá osoba, I.. Q. Q., generálny riaditeľ NARMSP a súčasne konateľ spoločnosti Seed Capital Company,
spol. s r. o., ďalej len „SCC, spol. s r. o.“.

Dňa 11.4.2006 bola zapísaná do obchodného registra zmena názvu spoločnosti Seed Capital Company,

spol. s r. o. Predmet činnosti spoločnosti zostal nezmenený.
Spoločnosť Fond fondov, spol. s r.o. bola zameraná na realizáciu uvedeného Programu rizikového
kapitálu. Na túto spoločnosť boli prevedené finančné prostriedky od NARMSP. S týmto krokom vznikli
otázky ohľadne legitímnosti nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami zverenými Národnej
agentúre pre malé a stredné podniky.

V podmienkach Slovenskej republiky sa všeobecne rizikový kapitál chápal ako kapitál, ktorý má podporiť
podniky, ktoré budú pracovať s progresívnymi know-how, s progresívnymi technológiami a teda budú
vytvárať vyšší podiel pridanej hodnoty a vytvoria nové progresívne pracovné miesta. S tým sa spája
aj väčšie riziko, že nový výrobok neuspeje na trhu alebo nová technológia neprinesie očakávane
vysoké efekty. Preto zrejme bol v celom systéme riadenom Ministerstvom hospodárstva SR vytvorený

inštitút poradcov a investičných výborov, aby sa uvedené riziká buď vopred minimalizovali už samotným
výberom najprogresívnejšieho projektu, alebo s reálnou možnosťou pri systematickej kontrole, de facto
poverencov štátu, včas eliminovali v procese realizácie vznikajúce riziká. Na základe vtedy známych
skúsenosti z rozvinutých krajín, o ktorom je pojednávané v príslušných kapitolách tohto posudku,
bolo možné vybudovať účinný systém výberu z vtedy existujúcich vyše 70 000 malých a stredných

podnikov na Slovensku, tých najvhodnejších pretendentov na poskytnutie príslušnej časti z takmer 1
600 000 000,- Sk, ktoré mal systém z verejných prostriedkov k dispozícii. Teda účinný výber podľa
doterajších výsledkov činnosti takýchto podnikov, ale najmä podľa nimi pripravených podnikateľských
plánov podľa kvality ich manažmentu, jeho kvalifikačných predpokladov i manažérskych skúseností sobjektivizovaným ocenením predpokladaných, očakávaných výsledkov. Mohli byť z tak veľkým objemom
prostriedkov vytvorené predpoklady pre takto vybrané podniky realizovať cielené poradenstvo nielen
finančné, ale aj technologické (Slovensko malo a má na to dostatok vysoko kvalifikovaných odborníkov).

Boli všetky predpoklady poradenstvo spojiť so systematickou predikčnou i následnou kontrolou s cieľom
včas eliminovať prekážky, ale aj vznikajúce riziká. Ako banchmark mala byť postavená minimálne 15 %
p.a. výnosnosť poskytnutého rizikového kapitálu s tým, že podniky, ktoré by sa dostali do neúnosného
rizika, bolo možné včas pri zabezpečení návratnosti verejných prostriedkov odpredať príslušný podiel.
Znalecké skúmanie však ukázalo pravý opak:

a. možnosť získať takéto veľmi výhodné štátne prostriedky nebola zodpovednými orgánmi štátu, ani
orgánmi nimi zriadenej agentúry NARMSP, adekvátne potrebám ale i možnostiam, spropagovaná.
Túto skutočnosť dokumentuje veľmi úzky okruh uchádzačov, viď. zápisy investičných výborov. To
len navodzuje podozrenie, že mohlo ísť o zámer vyberať len také blízke spoločnosti, ktoré sú
ochotné zúčastniť sa vopred premysleného a dobre organizované spoločného vytunelovania štátnych
prostriedkov. Podozrenie, že mohlo ísť o organizovanú skupinu potvrdzujú aj mnohonásobne účasti

tých istých osôb v kľúčových pozíciách a systém ich vzájomných „väzieb“. Dobre navrhnutý systém
mal postaviť rozdielne pozície do náročnej vzájomnej kontroly. Veľké podozrenie vyvolávala činnosť
investičných poradcov, ale v danom prípade súčasne komplementára spoločnosti a prakticky pasívny
prístup zástupcov komanditistu. Podozrenie zosilňujú aj zistené skutočnosti o tom, že „vybrané“ podniky
aj za situácie, že vôbec neplnili svoje záväzky voči poskytovateľovi, že neplnili plány, na základe ktorých

prostriedky dostali, že mali často katastrofálne výsledky hospodárenia, dostávali opakovane ďalšie
prostriedky, ba boli i také podniky, ktoré aj keď nedosahovali potrebné výsledky, dostali súčasne

príspevky od viacerých fondov, teda prostriedky, ktorých vlastníkom a správcom boli v konečnom
dôsledku orgány štátu.

b. absentovala systematická, vecná a náročná (vzhľadom na možnú rizikovosť) kontrola prijímateľov
prostriedkov. Aj napriek tomu tí, ktorí mali dohliadať, si vyinkasovali, možno konštatovať, že vo vzťahu
k plneniu svojich povinností a ich dôsledkov, neoprávnene vysoké odmeny,
c. absentovala systematická, vecná a náročná (vzhľadom na možnú rizikovosť) kontrola vysoko
platených „kontrolórov“ a to po celej vertikále riadenia až po zodpovedných pracovníkov Ministerstva

hospodárstva,
d. v predložených dokumentoch sme nenašli zodpovedného pracovníka MF a MH, ktorému by boli
pred podpisovaním na preskúmanie základné zmluvy, ktoré de facto i de jure takéto konanie svojimi
právnymi formuláciami umožňovali, alebo toho, ktorý by pri následnej kontrole na základe viditeľne zlých
čiastočných výsledkov navrhoval ich korekciu. To len navodzuje podozrenie, že už pri ich formulácii

mohloísťovopredpremyslenýzámer,abysaumožniloauľahčilodefactonekontrolovateľnétunelovanie
verejných prostriedkov. To len rozširuje teoreticky predpokladaný okruh osôb, ktoré mohli fungovať ako
organizovaná skupina.
V hore uvedenom vidíme hlavné príčiny toho, že znalecké skúmanie nevyvrátilo, ba naopak
dokumentovalo podozrenie vyšetrovateľa že: „osoba oprávnená konať v mene Národnej agentúry

pre rozvoj malého a stredného podnikania, Miletičova č. 23, Bratislava, IČO: 30 845 301 ( ďalej len
„NARMSP“), a zároveň v postavení konateľa obchodnej spoločnosti Fond fondov, s.r.o., Nevädzová č.
5, 821 03 Bratislava, IČO: 31 384 943 (ďalej len „Fond fondov, s.r.o.“), ktorej 100 % tným spoločníkom
je NARMSP, v súvislosti s realizovaním „Programu rizikového kapitálu“, schváleného dňa 28.06.2006
Správnou radou NARMSP na základe Memoranda o porozumení zo dňa 30.06.2005, uzavretého medzi

zástupcami Európskej komisie, Ministerstva hospodárstva SR a NARMSP (ďalej len „Memorandum“),
podpísala dňa 27.06.2006 pre NARMSP zjavne nevýhodnú spoločenskú zmluvu o založení komanditnej
spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., so sídlom Nevädzová č. 5, Bratislava, IČO: 36 653 012, zapísanú
do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. dňa 14.07.2006 (ďalej len „FSC, k.s.“). Do
tejto spoločnosti vo forme vkladu do základného imania boli prevedené z verejných zdrojov finančné

prostriedky, podchádzajúce z revolvingových zdrojov, na realizáciu Programu rizikového kapitálu vo
výške 400.000.000,- Sk /cca. 13,28 mil. EUR/.
Znalecké skúmanie tiež dokumentovalo aj konštatovanie vyšetrovateľa že:
„Komplementárom spoločnosti FSC, k.s., bola spoločnosť FUNDS MANAGERS, a.s., so sídlom
Nevädzová č. 5, Bratislava, IČO: 36 288 501 (ďalej len „FM, a.s.“), ktorá, v rozpore s povinnosťami

komplementára a právami komanditistu podľa § 81 a § 98 Obchodného zákonníka a v rozpore so
spoločenskou zmluvou FSC, k.s. a s Investičnými pravidlami FSC, k.s., nemala riadne informovať
komanditistu o činnosti spoločnosti, použití finančných prostriedkov spoločnosti, o realizovaných
investíciách a divestíciách a o stave a vývoji spoločnosti v oblasti investičnej činnosti, nemala umožniťkomanditistovi uplatniť si svoje práva tým, že nevyhotovila za roky 2007 až 2009 monitorovacie správy
k jednotlivým investíciám, nesprístupnila zástupcom Fondu fondov, s.r.o., spoločníkovi v FSC, k.s.
úplnú dokumentáciu, následkom čoho bola znemožnená kontrola komanditistu Fondu fondov, s.r.o. k

jednotlivým investíciám do portfóliových spoločností, úmyselne mala zatajiť v podkladoch na kontrolu
účtovníctva aj na kontrolu použitia plnenia z verejnoprávnych prostriedkov údaje o ekonomickej činnosti
spoločnosti FSC, k.s., ktorá od roku 2006 až doposiaľ dosiahla stratu“ pritom treba mať na pamäti, že
nejde len o stratu z vlastného hospodárenia, ale predovšetkým

stratu na zverených prostriedkoch 400 mil. a tiež z nich predpokladaných výnosov (podľa zahraničných
skúseností mali dosiahnuť len pri bachmarkovej úrovni cca 60 mil. p.a.
Finančné prostriedky použité na financovanie „Programu rizikového kapitálu“ pochádzali zo zdrojov
pôvodne vložených do schém programu PHARE a Národného kofinancovania zo ŠR SR predvstupovej
pomoci Slovenskej republike do EÚ. Šlo konkrétne o revolvingové programy charakteru obnovujúcich
sa zdrojov: Programu podporných pôžičiek, Programu mikropôžičiek a Programu štartovacieho kapitálu

(PHARESR9302,SR9404,SR9509,SR9702aSR9906.02SK009.02).Obnovujúcicharakterznamená,
že zo splátok pôžičiek sa vytvárajú nové zdroje na podporu malého a stredného podnikania.
Po vstupe SR do EÚ bolo medzi Komisiou Európskych spoločenstiev, Ministerstvom hospodárstva
SR a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania dňa 30.6.2005 podpísané
Memorandum, ktorým boli finančné prostriedky z uvedených programov ponechané SR. V súlade s

Memorandom bola NARMSP, združenie právnických osôb, riadne oprávnená rozhodovať o rozdeľovaní
prostriedkovvsúvislostisuvedenýmifondmi,dovtedy,dokedyMinisterstvohospodárstvaSRalebovláda
Slovenskej republiky neprijmú odlišnú štruktúru riadenia a rozvoja sektoru malých a strených podnikov.
V čase podpisu Memoranda bol objem revolvingových prostriedkov, ktorými mala NARMSP disponovať
na ďalšiu podporu malého a stredného podnikania vo výške cca 1,584 ml. Sk.

Znaleckým skúmaním sme dospeli k záveru, že prostriedky získané z revolvingových fondov
prešli do plnej kompetencie orgánov Slovenskej republiky už podpísaním Memoranda vzhľadom na
konštatovanie, že „NARMSP je týmto oprávnenou rozhodovať o budúcich prísľuboch a rozdeľovaní v
súvislosti s hore uvedenými fondmi, kým Ministerstvo hospodárstva alebo vláda Slovenskej republiky
neprijme odlišnú štruktúru riadenia a rozvoja sektoru malých a stredných podnikov“, teda bolo v

kompetencii MH a Vlády SR, kedy prehodnotí pôsobenie NARMSP a príjme odlišnú štruktúru, ktorá
účinnejšie zabezpečí súlad s požiadavkami uvedeného zákona. Pritom kľúčovým členom NARMSP
bolo Ministerstvo hospodárstva SR. Do vlastníctva SR prešli prostriedky podľa Memoranda ku dňu
poslednéhopodpisuDodatkuč.1Memorandaoporozumeníz30.6.2005,začomožnopovažovaťdátum
20.5.2009. Po podpise Memoranda projektoví manažéri NARMSP vypracovali Program rizikového

kapitálu. Realizáciou Programu rizikového kapitálu bola zmluvou zo dňa 27.3.2006 poverená spoločnosť
Fond fondov, s.r.o., 100 % ná dcérska spoločnosť NARMSP. Na základe zmluvy podpísanej I.. Q. Q. tak
za stranu poskytovateľa ako aj za realizátora boli prevedené v čase od 15.4.2006 až 31.7.2006 finančné
prostriedky rizikového kapitálu vo výške 1,6 mld. Sk/53.110.230,- EUR do dcérskej spoločnosti Fond
fondov, s.r.o.

Následne boli finančné prostriedky prevedené ako vklad do novovytvorených samostatných právnických
osôb, ktorých zakladajúcim spoločníkom bol Fond fondov, s.r.o. Spoločenskú zmluvu o založení
komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, s.r.o. podpísal za Fond fondov, s.r.o. GR NARMSP Ing.
Bystrík Berthoty a suma 400 mil. Sk bola na účet spoločnosti FSC, k.s. poukázaná 17.6.2006.
K znaleckému skúmaniu nebol doložený žiaden podklad, ktorý by osvedčil, že vládou SR a MH SR

bola schválená iná štruktúra riadenia podpory malého a stredného podnikania v SR. Bez rozhodnutia
vlády SR a MH SR bola NARMSP povinná pokračovať pri rozdeľovaní revolvingových prostriedkov
v súlade s memorandom podľa štruktúry existujúcej k 30.6.2005. Nebol doložený žiaden dokument,
ktorý by preukazoval, že NARMSP v zastúpení generálneho riaditeľa I.. Q. Q. mala mandát na voľné
disponovanie a použitie revolvingových prostriedkov, ktoré boli svojím charakterom

verejnými prostriedkami, za účelom ich prevodu do základného imania pri založení nových obchodných
spoločností akými boli spoločnosť FSC, k.s. a SRF, a.s.
Dodatkom číslo 1 k Memorandu podpísaným dňa 5.3.2009 MF SR, splnomocnencom pre Národný fond,

zástupcom NARMSP, MH SR a dňa 20.5.2009 zástupcom Európskej komisie, sa Európska komisia
rozhodla zrieknuť všetkých svojich práv a povinností súvisiacich s fondmi a rozhodla sa previesť
vlastníctvo fondov na orgány SR. Týmto bolo prevedené vlastníctvo pôvodne vložených finančných
prostriedkov EÚ do Programu PHARE na Slovenskú republiku.Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že išlo o prostriedky, ktoré mali charakter verejných prostriedkov,
(prostriedky EÚ a ŠR SR), ktoré nemohli byť vlastníctvom NARMSP. Prevodom verejných prostriedkov
do novovytvorených obchodných spoločností, ako uvádzame v odpovedi na otázku č. 4, bola kontrola

používania revolvingových zdrojov minimalizovaná a došlo k ich výraznému znehodnoteniu.
Z doložených podkladov vyplýva, že FSC, k.s. mal majetkovú účasť v 27 obchodných spoločnostiach.
Z nich 5 bolo priamo alebo nepriamo personálne a majetkovo prepojených so spoločnosťami, ktoré boli
podporené zo zdrojov rizikového kapitálu Slovenského rozvojového fondu, a.s., (spoločnosti: Blue Sky
Mining, s.r.o., Mobilné domy, s.r.o., Retop, s.r.o., Revúcky raj, s.r.o., Slovak Mail Service, a.s.). Dve

spoločnosti (Martens WCT, s.r.o., a Pallettherm, s.r.o.) čerpali prostriedky na podporu podnikania z FSC,
k.s. a bolo preukázané, že súčasne aj z finančných prostriedkov spoločnosti Fond Fondov, s.r.o.
Skutočnosť, že SRF, a.s. podporil celkovo 9 spoločností a 5 z nich, viac ako 50 %, bolo personálne
alebo majetkovo prepojených so spoločnosťami, ktoré boli súčasne podporené aj z FSC, k.s., t.j. mali
pridelené finančné prostriedky rizikového kapitálu z oboch fondov, vedie k záveru, že išlo o úzku
skupinu ľudí, ktorí neštandarde profitovali z prostriedkov rizikového kapitálu. Napriek pridelenej podpore

finančných prostriedkov na podporu podnikania, 4 z uvedenej „kombinácie“ spoločností nevykonávajú
takmer žiadnu podnikateľskú činnosť, dve z toho sú v konkurze. Overovaním použitia pridelených
finančných prostriedkov rizikového kapitálu bolo konštatované, že ďalší 11 portfóliových spoločností
FSC,k.s.,uhrádzalododávkytovarovaslužiebinejmajetkovoapersonálneprepojenejspoločnosti,ktorá
nebola prijímateľom finančných prostriedkov rizikového kapitálu. Dodávateľ- spoločnosť, ktorá nebola

portfóliovou spoločnosťou FSC, k.s., fakturovala služby a tovary odberateľovi - portfóliovej spoločnosti.
Úhradou faktúr boli prostriedky prevedené z portfóliovej spoločnosti do inej, pričom konateľ alebo
spoločník oboch spoločností bola tá istá osoba alebo osoba blízka (manželka). Keďže podnikateľská
činnosť portfóliových spoločností nebola predmetom znaleckého skúmania, nebolo možné identifikovať,
či vo vzájomných obchodných vzťahoch medzi prepojenými spoločnosťami boli používané obvyklé

trhové ceny. Z analýzy finančnej situácie uvedených portfóliových spoločností vyplýva, že len jedna z
nich dosahuje kladné hospodárske výsledky, ostatné sú v strate a majú problémy s likviditou.
Možno konštatovať, že z 27 prijímateľov finančnej pomoci bolo určitou formou personálne a majetkovo
prepojených 18 spoločností, t.j. 66 %.
Celkový objem finančných prostriedkov pre Program rizikového kapitálu bol vo výške cca 1,6 mld. Sk.

Predmetom znaleckého skúmania boli len dva fondy, ktoré rozdeľovali prostriedky vo výške 900 000 000
Sk/29 875 000 EUR (FSC, k.s. 400 mil. Sk/13,777 mil. EUR, SRF, a.s., 500 mil. Sk/16,597 mil. EUR).
Z uvedeného dôvodu odpoveď na vzájomné prepojenia prijímateľov finančnej podpory z rizikového
kapitálu nie je úplná a vychádza len z dostupných dokladov dvoch skúmaných fondov. Vyčerpávajúcu
odpoveď by bolo možné

poskytnúť až po preskúmaní všetkých fondov, ktoré rozhodovali o rozdeľovaní prostriedkov rizikového
kapitálu, čo vzhľadom na vyššie uvedené zistenia považujeme za nevyhnutné.
Finančné prostriedky Programu RK boli prostredníctvom FSC, k.s. poskytnuté 27 portfóliovým

spoločnostiam formou vkladu do základného imania: 1 812 328 Eur a do kapitálových fondov: 5 451
185,- EUR, t.j.
do dlhodobého finančného majetku (ZI + KF) 7 263 513 EUR
a úverov 4 911 387 EUR
spolu 12 174 900 EUR/360 485 661 Sk.

Prostriedky mali byť vynaložené v portfóliových spoločnostiach podľa predložených podnikateľských
plánov na obstaranie investícií, nákup zásob, úhradu iných prevádzkových nákladov. Z doložených
dokladov bolo konštatované, že vo viacerých portfóliových spoločnostiach neboli finančné prostriedky
použité na účel deklarovaný v podnikateľskom pláne, ktorý bol schválený investičným výborom.
Bolo zistené vo viacerých spoločnostiach, že pridelené prostriedky boli použité na pôžičky iným

subjektom alebo osobám, nákup takých technologických zariadení, ktoré neboli vôbec predmetom
investičného zámeru, resp. boli zakúpené iné zariadenia, z poskytnutých prostriedkov boli uhradené
predchádzajúce dlhy a záväzky. Prevažná časť poskytnutých prostriedkov bola použitá na prevádzkové
náklady, t.j. mzdy pracovníkom, obstaranie služieb, stravné lístky zamestnancov a pod. Spoločnosti sa
dostávali do finančných problémov, nesplácali istiny úveru ani úroky z úverov a až na 4 spoločnosti boli

k 31.12.2011 spoločnosti v strate.
K 31.12.2011 bol realizovaný exit z 9 spoločností, čím sa znížil stav dlhodobého finančného majetku
FSC, k.s., predstavujúci vklad do portfóliových spoločností zo 7 263 513,- EUR na sumu 5 459 452,-
EUR.Za divestíciu sa považujú aj opravné položky schválené Zhromaždením spoločníkov. Tieto neboli za
roky 2009, 2010 a 2011 zhromaždením spoločníkov odsúhlasené a preto nie je možné jednoznačne
určiť ich výšku.

Zásadným problémom je, že portfóliové spoločnosti nesplácajú úvery ani úroky z úverov. Sú im následne
menené splátkové kalendáre, pričom ani po zmene a odklade splatenia istiny si neplnia svoje povinnosti,
boli im poskytnuté nové úvery, ktoré mali byť použité na úhradu predchádzajúcich úverov. Takýmto
spôsobom bolo možné znižovať opravné položky a ich výška nezodpovedala skutočným rizikám a
divestíciám. Dve zo spoločností, z ktorých bol realizovaný exit, nesplatili úver a bola s nimi bez súhlasu

investičného výboru podpísaná nová úverová zmluva, resp. zmenený splátkový kalendár v kumulatívnej
výške 957 340,- EUR.
Spôsob riadenia a rozhodovania v spoločnosti FSC, k.s. bol upravený Spoločenskou zmluvou o
založení komanditnej spoločnosti uzavretou dňa 27.6.2006 medzi dvoma spoločníkmi a to FF, s.r.o.
a Funds Managers, a.s. Počet hlasov vychádza z výšky vkladu do spoločnosti, keď FF, s.r.o. pri jej
založení vložil do majetku spoločnosti 400 000 000,- Sk a Funds Managers, a.s., 4 040 000,- Sk.

Komanditistom spoločnosti je Fond fondov, s.r.o., ktorý má 99 hlasov zo 100, a je súčasne správcom
fondu. Komplementárom spoločnosti je Funds Managers, a.s., ktorý má 1 hlas zo 100. Najvyšším
orgánom spoločnosti je Zhromaždenie spoločníkov. Rozhodovanie o všetkých záležitostiach, ktoré
nemajú povahu obchodného vedenia spoločnosti, patrí do pôsobnosti Zhromaždenia spoločníkov a
zásadnéveciovedeníspoločnostimusiabyťschválenéjednomyseľne,všetkými100hlasmi,t.j.FM,a.s.,

môže zablokovať prijatie rozhodnutia svojím jediným hlasom. Štatutárnym orgánom je komplementár
spoločnosti Funds Managers, a.s., ktorá má jediného akcionára, I.. L. U.. Tým je Ing. Martin Paško
jedinou osobou, ktorá je štatutárnym orgánom oboch spoločností, (FSC, k.s. a Funds Managers, a.s.),
ktorá svojím hlasom môže zablokovať

rozhodnutia navrhnuté Správcom fondu na Zhromaždení spoločníkov. Ako komplementár má výhradné
právo rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti. Spoločnosť Funds Managers, a.s., v zastúpení I..
L. U., je štatutárnym orgánom a súčasne na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia
fondu aj manažérom fondu. V časti XIII. Spoločenskej zmluvy je stanovené postavenie Investičného
výboru, ktorý je fakultatívny, nezávislý a poradný orgán spoločnosti. Štatutárny orgán je v súlade s čl.

XI.4 spoločenskej zmluvy oprávnený realizovať investície a divestície výlučne po tom, čo o príslušnej
investícií alebo divestícii rozhodne investičný výbor. Avšak spoločenská zmluva podpísaná generálnym
riaditeľom NARMSP pri založení komanditnej spoločnosti dáva možnosť manažérovi fondu článkom XI.5
a XIII.2 spoločenskej zmluvy konať aj v rozpore s rozhodnutím a odporúčaním investičného výboru. V
tomto prípade je komplementár povinný informovať členov investičného výboru písomne o dôvodoch

takéhoto konania.
Spoločenská zmluva ani Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu síce priamo nerieši
situáciu,čimôževôbecmanažérfondurealizovaťinvestíciuadivestíciubeztoho,abypredložilinvestičný
návrh na posúdenie investičného výboru a môže rozdeľovať prostriedky len na základe vlastného
rozhodnutia a prípadné sankcie, ak by bola takýmto konaním porušená spoločenská zmluva. Ale to, že

manažér fondu mohol meniť a nerešpektovať rozhodnutia a odporúčania investičného výboru znamená,
že mohol rozhodovať o použití prostriedkov Programu rizikového kapitálu bez spoluúčasti Správcu
fondu, 99 % spoločníka, a odporúčania investičného výboru boli vo svojej podstate formalitou. Táto
skutočnosť spôsobovala značné problémy pri realizovaní investícií a divestícií. Z 27 realizovaných
investičných vstupov, k 23 prípadom boli doložené zápisnice o prerokovaní v investičnom výbore,

pri jednom investičnom vstupe, nebol dohľadaný zápis z prerokovania investičného výboru, jedna
investícia sa realizovala úplne odlišne, ako bola schválená a dva investičné vstupy neboli vôbec
predmetom schvaľovacieho procesu v investičnom výbore. A spravidla bolo realizované ustanovenie
bodu XIII.4 Spoločenskej zmluvy, že komplementár, štatutárny orgán, nie je viazaný rozhodnutiami, resp.
odporúčaniami investičného výboru ani pri otázkach posudzovania investičných pravidiel spoločnosti.

Manažér fondu bol povinný štvrťročne vypracovať Monitorovacie správy, informovať Správcu fondu (FF,
s.r.o.) o uskutočnených investíciách a dinvestíciách. Takýto spôsob kontroly však, ako bolo preukázané,
bol absolútne nedostatočný. Z doložených dokladov tiež vyplýva, že dozorná rada si vôbec neplnila
svoje povinnosti vyplývajúce jej zo spoločenskej zmluvy, keď napríklad účtovnú závierku za rok 2009
overila až v roku 2011, čo má za následok nezrovnalosti pri vyplácaní odmeny manažérovi za riadenie

fondu za roky 2009 - 2011.
K 31.12.2011 bol realizovaný odpredaj obchodného podielu, resp. akcií 9 portfóliových spoločností,
čím zostal FSC, k.s., spoločníkom 18 portfóliových spoločností z celkového počtu 27. Z odpredaných
obchodných podielov 8 spoločností v nominálnej vstupnej hodnote vkladu 3 231 467,- EUR za cenu 3657 013,- EUR mal byť vygenerovaný zisk 425 546,- EUR, t.j. cca 13 %. Subjekty, na ktoré bol prevedený
obchodný podiel ku dňu ukončenia znaleckého skúmania, 31.10.2012, uhradili na účet spoločnosti
sumu 3 097 013,- EUR, neuhradili ku dňu ukončenia znaleckého skúmania svoje záväzky a zostatok

pohľadávok voči nim za kúpu OP bol vo výške 560 000,- EUR.
Napriek tomu, že pohľadávky za spätný prevod obchodných podielov sú vyššie o predpokladaný
vygenerovaný zisk, nebola uhradená ani nominálna hodnota počiatočných vkladov FSC, k.s., keďže
skutočne realizované úhrady boli o 134 454,- EUR nižšie, ako pôvodné vklady. Znamená to, že FSC,
k.s. síce vykázal účtovný zisk z predaja obchodných podielov, avšak úhrady za prevod podielu ku dňu

ukončenia znaleckého skúmania neboli na účet spoločnosti FSC, k.s. zaplatené v plnej výške a nepokryli
ani počiatočnú nominálnu

hodnotu investičných vkladov. (Nominálna hodnota vkladov 3 231 467,- EUR, uhradené úhrady za
odpredaj 3 097 013,- EUR). Zisk z prevodu OP bude možné potvrdiť až po úplnej úhrade odpredaných
obchodných podielov. Na spoločnosť Casa Mia, s.r.o., ktorá je jednou z deviatich spoločností, z ktorej bol

realizovaný exit, bol vyhlásený konkurz. Do spoločnosti bol vložený investičný vklad vo výške 331 939,-
EUR. Obchodný podiel odkúpil pôvodný konateľ, občan Poľskej republiky, ktorý cenu za OP neuhradil,
pohľadávka za odpredaj OP je nevymožiteľná. Investíciu vo výške 331 939,- EUR/10 000 000,- Sk
možno považovať za zmarenú. Po exite zo spoločností Blue Sky Mining, s.r.o., a Trio pack plastic,
s.r.o., zostali neuhradené úvery a úroky z úverov: Blue Sky Mining vo výške 63 100,- EUR a TPS,

s.r.o. vo výške 894 240,- EUR, čo bola výška novo poskytnutého úveru. V týchto dvoch prípadoch nie
je teda možné hovoriť o konečnom ukončení investícií. K 31.12.2011 bol FSC, k.s. spoločníkom 18
portfóliových spoločností. Počiatočná nominálna hodnota dlhodobého finančného majetku vložená FSC,
k.s. pri investičnom vstupe do zostávajúcich 18 portfóliových spoločností bola 5 459 452,- EUR, išlo o
vklad do základného imania a kapitálových fondov. V prílohe k účtovnej závierke spoločnosti FSC, k.s.,

k 31.12.2011 je uvedená hodnota vlastného imania portfóliových spoločností, v ktorých má FSC, k.s.
podstatný vplyv vrátane účtovnej hodnoty dlhodobého finančného majetku spolu vo výške 1 261 625,-
EUR, čo predstavuje zníženie hodnoty dlhodobého finančného majetku o minimálne 4 197 827,- EUR,
t.j. 80 %. Znehodnotenie vkladov bolo spôsobené dlhodobými stratami z hospodárenia v portfóliových
spoločnostiach, z ktorých viaceré mali záporné vlastné imanie. Spoločnosť FSC, k.s. dosahovala výnosy

z poradenstva pri spracovaní investičných návrhov a z úrokov z termínovaných vkladov.
Forma, akou bola spísaná spoločenská zmluva o založení FSC, k.s. neumožňuje dostatočnú kontrolu
nad prostriedkami rizikového kapitálu, ktoré boli vložené do fondu. Podpísaním Zmluvy o zabezpečení
riadenia fondu, sa NARMSP takmer úplne vzdala rozhodovacích právomocí pri rozdeľovaní finančných
prostriedkov a kontroly ich používania. Manažér fondu prezentuje pred investičným výborom návrh na

vstup FSC, k.s. do portfóliovej spoločnosti. Investičný výbor odporučí alebo zamietne návrh, avšak
rozhodnutia investičného výboru neboli pre manažéra záväzné. Môže ich meniť a stačí, ak svoje
rozhodnutie písomne zdôvodní, čo v podstate znamená, že o investíciách s konečnou platnosťou
rozhoduje manažér fondu, v súčasnosti I.. L. U., keďže jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Členmi
investičného výboru boli zástupcovia FF, s.r.o., Ministerstva hospodárstva SR, Slovenského zväzu

živnostníkov.
Spoločnosť FSC, k.s. doložila k znaleckému skúmaniu sumu vytvorených opravných položiek k
31.12.2011 vo výške 1 565 290,- EUR. Suma predstavuje vytvorenie opravných položiek k obchodnému
podielu a úveru v spoločnosti Martnes-CWT, s.r.o., EneCon, s.r.o., CasaMia, s.r.o., pri ktorých je veľká
pravdepodobnosť nenávratnosti a opravné položky u viacerých spoločností pri nesplácaní úverov a

úrokov z úverov. Vychádzajúc z doložených dokladov k znaleckému skúmaniu podnikateľských aktivít
portfóliových spoločností možno konštatovať, že opravné položky nezodpovedajú skutočným rizikám a
mali by byť zreálnené. Napríklad FSC, k.s. nevytvoril opravnú položku na investíciu Retop, s.r.o., hoci
spoločnosť je 3 roky nečinná a je minimálna pravdepodobnosť zhodnotenia vkladu. Rovnako možno
hodnotiť investíciu Mikotel, s.r.o., na ktorú spoločnosť nevytvorila opravné položky, napriek skutočnosti,

že nenaplnila podnikateľský zámer. Rizikové sú aj investície do spoločnosti CL4ALL, ktorá má záporné
imanie, vysokú stratu, nespláca úver, SurfPoint Trade, s.r.o., je vo vysokej strate a za celý rok 2011
vykázala tržby 1 245,- EUR. Na základe čiastočného zreálnenia výšky opravných položiek vyčíslili znalci
straty z investícií:

OP vykázané spoločnosťou 1 565 290,- EUR
OP, ktoré mali byť vytvorené podľa hospodárskych výsledkov spoločností 1 503 142,- EUR
Spolu OP k investíciám odzrkadľujúce ich znehodnotenie 3 068 432,- EURVzhľadom na skutočnosť, že pri väčšine investičných prípadoch je predpokladaný exit v roku 2013,
bude možné exaktnejšie vyčísliť skutočné straty po 31.12.2013. Samotná spoločnosť FSC, k.s. vykázala
kumulovanú stratu od roku 2006 k 31.12.2011 vo výške 619 673,- EUR. Straty k 31.12.2011 spolu 3 688

105,-EUR.NajvyššounákladovoupoložkouspoločnostiFSC,k.s.jeodmenamanažérafondu,ktorábola
vyplatená spoločnosti Funds Managers, a.s. za obdobie od júna 2006 k 31.12.2011 vo výške 2 205 463,-
EUR/82 440 818,- Sk, čo je viac ako 20 % zo všetkých verejných prostriedkov určených na investície a
ktorá bola len z minimálnej časti pokrytá tržbami a výnosmi. Ako uvádzame vyššie, nominálna hodnota
dlhodobého investičného majetku, ktorá predstavovala počiatočný vklad do majetku 18 portfóliových

spoločností, sa znížila podľa účtovnej závierky FSC, k.s. k 31.12.2011 z 5 459 452,- EUR na 1 261 625,-
EUR, t.j. o 80 %. V danom prípade môžeme hovoriť o znehodnotení vkladu, nie škode, resp. strate,
keďže podiel v spoločnosti vykazujúcej stratu môže byť odpredaný so ziskom strategickému investorovi.
Spoločnosti VIP Travel, s.r.o. bola uhradená faktúra za zabezpečenie zahraničnej služobnej cesty
do Kanady, Calgary ako účasť na konferencii Leadership in Business + Economic forecast v dňoch
20.2.2009 až 1.3.2009 vo výške 809 676,- Sk s DPH. V súlade so Zmluvou o poskytovaní služieb

v oblasti riadenia fondu podpísanou dňa 17.7.2006 na náklady fondu je možné hradiť výdavky na
zahraničné cesty, len ak boli vynaložené v súvislosti s účasťou správcu fondu alebo manažéra
fondu na konferenciách, seminároch a prezentáciách konaných mimo územia SR, na ktorých má byť
prezentovanáčinnosťsprávcufondu.Zdoloženýchpodkladovkfaktúreodšvajčiarskehopoddodávateľa
vyplynulo, že fakturované bolo cestovné a ubytovanie v Monashess Lodge v lyžiarskom stredisku CMH

Helisking pri Calgary v dňoch 21.2.2009 - 28.2.2009 a ubytovanie v hoteli na letisku v Calgary z 20.2. na
21.2.2009. Spoločnosti FSC, k.s. mala byť vystavená faktúra za 3 osoby: U. L., P.D. U., B. D.. Účastníci,
okrem I.. L. U., si uhradili letenky z vlastných prostriedkov. K vypracovaniu znaleckého posudku neboli
doložené, na základe písomného vyžiadania znalcami a vyšetrovateľkou, žiadne podklady, ktoré by
potvrdili, že náklady vynaložené na cestovné a ubytovanie v lyžiarskom stredisku Helinskiing v Kanade

súviseli so zahraničnou služobnou cestou, ktorej cieľom bola prezentácia činnosti správcu fondu. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že finančné prostriedky vo výške 22 585,14 EUR/680 400,- Sk bez
DPH boli použité z prostriedkov spoločnosti FSC, k.s. neoprávnene v rozpore so Zmluvou o poskytovaní
služieb v oblasti riadenia fondu.
Dňa 23.12.2008 bola zaúčtovaná do nákladov uhradená faktúra č. 42/2008 vystavená spoločnosťou

Funds managers, a.s., za cestovné výdavky v sume 1 728,84 EUR/52 053,- Sk bez DPH za letenky
a ubytovanie v Paríži. Znalcom neboli k znaleckému dokazovaniu predložené podklady overujúce
účel zahraničnej pracovnej cesty do Paríža, na akej akcii spojenej s prezentáciou správcu fondu sa
manažér fondu v Paríži zúčastnil. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že finančné prostriedky poukázané
spoločnosti Funds Managers a.s., za úhradu nákladov na zahraničnú služobnú cesty do Paríža vo výške

1 728,84 EUR boli použité neoprávnene a v rozpore so Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti riadenia
fondu.
Dňa 27.10.2011 bola hradená z bankového účtu spoločnosti faktúra č. 1100000554 spoločnosti VIP
Travel, s.r.o. v čiastke 26 114,- EUR za letenky, ubytovanie a transfer v Kanade pre 3 osoby, U. L.,
P. U. J. G. C., v čase od 3.3-10.3.2012. Z doložených dokladov vyplýva, že úhrada sa týkala leteniek

a ubytovania v CMH Heliskiing v Kanade. V priebehu znaleckého skúmania bola znalcom doložená
faktúra č.

2012027 vystavená dňa 30.09.2012 FSC, k.s. na spoločnosť Funds managers, a.s., ktorou jej boli
prefakturované náklady súvisiace s cestou do Kanady vo výške 26 114,- EUR a úroky podľa dohody 1

298,55 EUR, spolu 27 412,55 EUR. Úhrada bola realizovaná na bankový účet spoločnosti FSC, k.s.
dňa 24.10.2012. Spoločnosti FSC, k.s. síce nevznikla úhradou faktúry majetková ujma, keďže finančné
prostriedky boli vrátené spoločnosti vrátane úrokov cca 5 %, avšak zmluva o riadení fondu neoprávňuje
manažérapoužívaťprostriedkyspoločnostianidočasnenaúhradunákladov,ktorénesúvisiasčinnosťou
fondu.

NabankovomúčtespoločnostiFSC,k.s.boliidentifikovanévroku2011a2012vysokévýberyfinančných
prostriedkov v hotovosti, ktoré boli správne zaúčtované ako príjem do pokladne. Zostatok pokladničnej
hotovosti k 31.8.2012 bo vo výške 1 074 915,32 EUR. Dňa 19.11.2012 uskutočnila dozorná rada
kontrolu finančnej hotovosti pokladne. Finančné prostriedky vo výške 1 074 754,62 EUR, ktoré mali
byť podľa účtovníctva k 19.11.2012 v pokladni, sa nenachádzali v spoločnosti a podľa vyjadrenia

štatutárneho orgánu spoločnosti I.. U., boli uložené v bezpečnostných schránkach rôznych bánk. Reálny
stav nebolo umožnené overiť dozornou radou ani dňa 20.11.2012. Dňa 12.11.2012 v popoludňajších
hodinách bola finančná hotovosť k dispozícii k prepočítaniu. Súčasne bola doložená p. U. aj Zmluva o
nájme bezpečnostnej schránky uzavretá medzi Tatrabankou a klientom FIMA INVEST, Slávičie údolie55, Bratislava, konateľ I.. L. U., zo dňa 17.09.2011 (zmluva predĺžená do 17.9.2013). Zmluvou o
podnájme zo dňa 19.9.2011 podpísanou Ing. M. Paško ako konateľom spoločnosti FIMA INVEST a
rovnako Ing. Paškom ako štatutárnym orgánom spoločnosti Funds Managers, a.s., bola bezpečnostná

schránka podnajatá spoločnosti Funds Managers, a.s. a v ten istý deň opäť Ing. M. Paško podpísal
za spoločnosť FSC, k.s. zmluvu s Funds Managers, a.s. o ďalšom podnájme bezpečnostnej schránky.
Podľa zmluvy uzavretej s Tatrabankou o nájme bezpečnostnej schránky je v cene za nájom zahrnuté
poistenie uschovaných hodnôt do výšky 3 320,- EUR, čo je zlomok hodnoty, ktorá mala byť uložená v
bezpečnostnej schránke, viac ako 1 mil. EUR. V súlade s § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve č. 431/2002

Z.z. je účtovná jednotka „povinná uviesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne“.
Spôsob, akým v účtovníctve spoločnosti FSC, k.s. bol vykázaný stav pokladne, číslo účtu 211,
nezodpovedal vyššie uvedeným ustanoveniam právnej normy. Nebola zrozumiteľne a preukázateľne
uvedená skutočnosť, že finančné prostriedky má spoločnosť uložené na viacerých miestach, dokonca
mimo sídla spoločnosti. Netransparentným vykazovaním stavu majetku a vedením účtovníctva porušil
manažér fondu čl. VII Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Znalci nevyčísľovali

prípadné ekonomické straty, ktoré vznikli spoločnosti tým, že suma 1 mil. EUR nebola uložená v
peňažnom ústave a úročená viac ako rok. Išlo by totiž o špekulatívny výpočet, keďže správca fondu
neupravil žiadnym predpisom maximálnu pokladničnú hotovosť spoločnosti FSC, k.s.
Znalcinazákladedoloženýchúčtovnýchzávierok,vykázanýchinvestíciíadivestíciívyčíslilivýškunároku
na odmenu za riadenie fondu. Z prepočtu vyplynulo, že manažérovi fondu bola za riadenie fondu

uhradená vyššia odmena za roky 2008, 2009, 2010 a 2011 v celkovej sume 8 077,- EUR ako bol
oprávnený nárok podľa Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu.
Overovaním pohybov na bankových účtoch portfóliových spoločností výberovým spôsobom bolo
zistené, že dňa 11.8.2008 bola z bankového účtu spoločnosti Retop, s.r.o. prevedená na bankový účet
spoločnosti Funds managers, a.s. suma 3 950,- EUR/119 000,- Sk. V súvislosti s touto úhradou ako aj

fakturáciou zahraničnej služobnej cesty do Paríža, ku ktorej neboli doložené podklady, znalci odporúčajú
rozšíriť znalecké dokazovanie aj o overenie peňažných tokov v spoločnosti Funds managers, a.s.

Spoločnosť Revúcky raj, do ktorej vstúpila FSC, k.s. vkladom vo výške 730 266,- EUR/22 000
000,- Sk. Spoločnosť nevykonáva za posledné 2 roky žiadnu podnikateľskú činnosť. V januári 2012

vstúpila do konkurzu, pričom vykázala záväzky k 31.12.2011 len vo výške 28 218,- EUR, čo je suma
zanedbateľná oproti výške vloženého vkladu zo strany FSC, k.s. a hodnote nehnuteľného majetku
vlastnéhospoločnosťou.Jereálnenebezpečenstvo,ženehnuteľnýmajetokspoločnostibudevkonkurze
odpredaný za cenu, ktorou môžu vzniknúť straty z investície.
Vzhľadom na podozrenie že môže ísť o širokú dobre organizovanú skupinu, v ktorej účasť môžu mať

aj osoby zo spoločností, ktoré boli prijímateľmi uvedených verejných finančných prostriedkov a že
k tomu došlo pravdepodobne aj porušením príslušných právnych predpisov o nakladaní s verejnými
prostriedkami a k spôsobeniu mimoriadne veľkej škody nielen ich „vytunelovaním“ ale aj nevyužitím, čim
vznikla strata reálne možných výnosov.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu niekoľkokrát uviedol,
že spoločnosť prostredníctvom komplementára nehospodárne nakladá s prostriedkami štátu. S týmto
tvrdením navrhovateľa nesúhlasí. Spoločnosť Fond Seed Capital, k.s. je komanditnou spoločnosťou,
založenou a fungujúcou v zmysle § 93 a nasl. Obchodného zákonníka. Spoločníkmi uvedenej
spoločnosti sú navrhovateľ ako komanditista a vedľajší účastník ako komplementár. Komanditista pri

vzniku Spoločnosti vložil do Spoločnosti vklad vo výške 13.277.567,549625 EUR o ktorých navrhovateľ
tvrdí, že sú štátnymi prostriedkami a preto hospodárenie s nimi podlieha striktnej kontrole navrhovateľa.
Podľa § 80 Obchodného zákonníka: Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom
spoločnosti. Aj v prípade, ak by sa jednalo o štátne prostriedky, čo sa podľa jeho názoru nejednalo
(vklad bol urobený navrhovateľom ako obchodnou spoločnosťou podľa obchodného zákonníka, nie

Národnou agentúrou pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania), momentom ich vloženia
do základného imania spoločnosti sa tieto stali majetkom spoločnosti. Podľa ustanovení Obchodného
zákonníka komanditná spoločnosť je právnickou osobou (§ 56), ktorá môže byť založená výlučne
za účelom podnikania. Podľa spoločenskej zmluvy, čl. II, bod II.1 je Spoločnosť právnickou osobou,
obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania s cieľom podpory malého a stredného

podnikania. Jej fungovanie a činnosť sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na charakter spoločníka. Podnikaním sa v zmysle § 2 Obchodné zákonníka rozumie sústavná
činnosť podnikateľa vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Znak podnikania je naplnený, ak činnosť je aktívne zameraná na dosahovanie zisku,napriek tomu, že kladný hospodársky zisk sa v bilancii nevykáže. Navrhovateľ tvrdí, že hlasovanie
komplementára v orgáne príslušných spoločností za poskytnutie pôžičky portfóliovými spoločnosťami
- LIPTOVSKA, s.r.o., Martens - CWT, s.r.o. a spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. je v rozpore s

účelom, na ktorý bola Spoločnosť založená. Spoločnosť podniká prostredníctvom komplementára,
ktorý je oprávnený na obchodné vedenie a zároveň ako manažér poskytuje poradenstvo pre portfóliové
spoločnosti najmä v oblasti finančného manažmentu, finančného plánovania a investičnej oblasti.
Nakoľko je preukázané, že predmetné pôžičky neboli poskytnuté bezodplatne (pôžička LIPTOVSKA,
s.r.o. s úrokom 5 % p.a., pôžička BLUE SKY MINING, s.r.o. s úrokom 4 % p.a.), nemožno sa stotožniť

s tvrdením navrhovateľa, že spoločnosť postupovala v rozpore s účelom, na ktorý bola založená a
teda v rozpore s filozofiou podnikania, ktoré je účelom existencie každej komanditnej spoločnosti.
Navrhovateľ poukazuje na nerešpektovanie rozhodnutí investičného výboru pri výkone nasledovných
úkonov odporcu:

a)HlasovaniespoločnostinavalnomzhromaždeníspoločnostiLIPTOVSKA,s.r.o.schvaľujúcompôžičku

pre spriaznenú osobu iného spoločníka spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. v rozpore so schváleným
investičným plánom;
Cieľom a účelom investičného projektu, v zmysle investičného návrhu je vybudovanie spoločnosti
zameranej na spaľovanie slamy a následnú výrobu tepla. Podľa čl. II bod 1 predmetného investičného
návrhu: „Cieľom predkladaného projektu je vybudovať firmu na spaľovanie slamy a následne výrobu a

predaj tepla pre obyvateľov a organizácie v meste Trenčín. Výroba tepla bude realizovaná z existujúcej
kotolne na Liptovskej ulici, ktorá v súčasnosti vyrába teplo v objeme 120 000 GJ/ročne. Výroba tepla je
rovnomerne rozdelená medzi 3 samostatné kotly, každý vyrába 40 000 GJ. Dva z nich spaľujú biomasu
- slamu, jeden spaľuje zemný plyn od SPP, a.s.“ Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že prostriedky
spoločnosti mali byť použité na nákup technológií. Nakoľko analýza vykurovacej sezóny preukázala,

že spaľovanie biomasy je ekonomicky výhodnejšie, spoločnosť rozhodla o nahradení plynového kotla
kotlom na spaľovanie slamy. Počas obdobia analýzy projektu (zhodnotenie výhodnosti, výber vhodného
dodávateľa) bola časť peňazí spoločnosti, ktorá bola investovaná do LIPTOVSKA, s.r.o. zhodnotená
poskytnutím pôžičky, pričom splatnosť pôžičky bola zabezpečená ručením tretích osôb. Poskytnutie
pôžičky nemalo žiadny vplyv na dosiahnutie cieľu a zámeru projektu, ktorým je výroba tepla spaľovaním

slamy.
b) Hlasovanie spoločnosti na VZ spoločnosti BLU SKY MINING, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre tretie
osoby v rozpore so schváleným investičným plánom;
Časť zdrojov zo spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., ktorá bola vložená do spoločnosti BLUE SKY
MINING, s.r.o. mala byť použitá na kúpu nehnuteľnosti. Z dôvodu neúmerného navýšenia kúpnej ceny

vybranej nehnuteľnosti spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. nehnuteľnosť nekúpila a časť zdrojov zo
spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. dočasne zhodnotila formou krátkodobej pôžičky. Pôžička bola riadne
splatená a jej poskytnutie žiadnym spôsobom neovplyvnilo cieľ a zámer projektu, ktorým je prenájom
ťažobnej techniky a služieb súvisiacich s týmto prenájmom.
c) Uskutočnenie exitu zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. v rozpore so schváleným investičným

plánom;
Spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. bola neúspešná v snahe spolufinancovať projekt spolu s bankou,
prostredníctvom bankového úveru a z toho dôvodu boli spoločníci spoločnosti, teda aj Fond Seed
Capital, k.s., nútení hľadať financovanie z iných zdrojov, nakoľko bez ďalších investícií nemohol byť
projekt zrealizovaný. Najefektívnejšou možnosťou v danej situácii bolo pribratie nového spoločníka

do spoločnosti. Prostredníctvom vtedajšieho konateľa spoločnosti, B. W., spoločnosť našla vhodného
investora z Poľska. Uvedený investor nesúhlasil s rozdelením hlasovacích práv v spoločnosti BLUE SKY
MINING, s.r.o., v zmysle, že spoločník Fond Seed Capital, k.s. disponuje väčšinou hlasov v rozhodovaní
o takmer všetkých záležitostiach v spoločnosti a trval na tom, že hlasovacie práva budú zodpovedať
výške vkladu jednotlivých spoločníkov do základného imania. Táto požiadavka bola pochopiteľná,

nakoľko nový spoločník plánoval do spoločnosti nainvestovať značnú sumu finančných prostriedkov,
avšak pre spoločníka Fond Seed Capital, k.s. neprijateľná. Takýmto rozdelením hlasovacích práv by
Spoločnosť stratila akúkoľvek kontrolu nad spoločnosťou BLUE SKY MINING, s.r.o. a z toho dôvodu sa
dohodla s ostatnými spoločníkmi na exite z tejto spoločnosti.
Pri vstupe Spoločnosti (FSC) do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. boli dohodnuté nasledovné

podmienky exitu spoločnosti:
Exit (výstup) spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. bol
predpokladaný v časovom horizonte 5 rokov odo dňa jej vstupu a poskytnutia investíciítejto spoločnosti vo forme vopred dohodnutého predaja obchodného podielu tak, že kúpna cena
obchodného podielu bude hradená v nerovnomerných splátkach započítavajúcich nominálnu hodnotu
vkladu do základného imania a kapitálových fondov s prislúchajúcim výnosom spoločníka za

nasledovných podmienok:
i) prvá splátka na konci 3. roku investície vo výške 2.811.400 Sk (93.321,38 €)
ii) druhá splátka na konci 4. roku investície vo výške 4.997.400 Sk (165.883,29 €)
iii) tretia splátka na konci 5. roku investície vo výške 5.217.400 Sk (173.185,95 €)
K uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu malo dôjsť na začiatku realizácie investície

spoločnosti do BLUE SKY MINING, s.r.o. stým, že udelenie súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti
nevyhnutného na tento prevod obchodného podielu bude iniciované na konci piateho roku investície za
podmienky obvyklého a riadneho priebehu podnikania spoločnosti. Jednotlivé splátky kúpnej ceny bolo
možné uhradiť aj pred stanovenými termínmi splatnosti, podľa možností spoločníka, bez dodatočných
poplatkov a pri dodržaní stanovenej absolútnej hodnoty odkupnej ceny.
Očakávaná návratnosť uvedenej investície Spoločnosti bola stanovená ako minimálny požadovaný

výnos IRR (Internal Rate of Return) na celkovú kapitálovú účasť v spoločnosti v čase exitu a to v
min. výške 12,0% nominálnej hodnoty vkladu. Kúpna cena obchodného podielu mala byť zabezpečená
vlastnou vista zmenkou spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.
Z dôvodu vyššie uvedených skutočností došlo k predčasnému exitu Spoločnosti zo spoločnosti BLUE
SKY MINING, s.r.o. a to tak, že dňa 27.1.2010 došlo k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu

medzi Fond Seed Capital, k.s. ako prevádzajúcim a Kamilom W. ako nadobúdateľom. Kamil Harčár mal
následne zabezpečiť vstup nového spoločníka do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.. Kúpna cena za
obchodný podiel spoločnosti predstavujúci 30% podiel na základnom imaní BLUE SKY MINING, s.r.o.
bola dohodnutá vo výške 339.361,24 EUR, splatná v dvoch splátkach (1. splátka vo výške 98.021,30
EUR so splatnosťou 30.4.2010 a 2. splátka vo výške 241.339,94 EUR so splatnosťou 30.11.2010).

Kúpna cena predstavuje splátku Istiny vkladu Spoločnosti do základného imania a kapitálových fondov
vo výške 265.551,35 EUR a splátku úroku zo základného imania a kapitálových fondov (IRR 12%) v
sume 73.809,89 EUR. Obe splátky kúpnej ceny sú zabezpečené vlastnou zmenkou spoločností BLUE
SKY MINING, s.r.o. s avalom B. W. a zároveň záložným právom na celý obchodný podiel pána W.,
t.j. pôvodný obchodný podiel pána W. zvýšený o nadobudnutý obchodný podiel od Spoločnosti, t.j.

obchodný podiel predstavujúci 55% podiel na základnom Imaní spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. O
tomtopostupekomplementárinformovalinvestičnývýbornajeho59.zasadnutíkonanomdňa11.2.2010.
Členovia investičného výboru sa s touto skutočnosťou riadne oboznámili.
Má za to, že podmienky zrealizovaného exitu plne reflektujú na tie, ktoré boli schválené investičným
výborom pri vstupe Spoločnosti do BLUE SKY MINING, s.r.o.. Z pohľadu výnosnosti bola očakávaná

výnosnosť vo výške 12% IRR. Po približne 1,5 ročnej účasti Spoločnosti na BLUE SKY MINING, s.r.o.,
Spoločnosť dosiahla pri jej výstupe výnosnosť na úrovni 12,12%. Z pohľadu zabezpečenia kúpnej ceny
za obchodný podiel bolo očakávané/ plánované zabezpečenie vlastnou zmenkou spoločnosti BLUE
SKY MINING, s.r.o.. Komplementár pritom reálne zabezpečil kúpnu cenu nielen uvedenou zmenkou,
ale aj avalom spoločníka BLUE SKY MINING, s.r.o. a zriadením záložného práva na obchodný podiel

spoločníka, ktorý predstavoval 55% podiel na základnom imaní spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.
V zmysle uvedeného má za to, že komplementár zabezpečil výrazne lepšie

podmienky výstupu spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. oproti

podmienkam navrhnutým / schváleným investičným výborom.
d) Hlasovanie Spoločnosti na VZ spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre spoločníka
spoločnosti v rozpore so schváleným investičným návrhom;
Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko pôžička bola poskytnutá v roku 2007 pred zmenou
akcionárskej štruktúry komplementára/ manažéra - Funds managers, a.s. , pričom na pôžičku neboli

poskytnuté zdroje zo spoločnosti FSC k.s. ale prostriedky spoločníka p. B. ako spoločníka spoločnosti.
Pôžička bola riadne splatená v roku 2008.
e) Uskutočnenie exitu zo spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. v rozpore s výstupom schváleným
investičným výborom;
V prípade exitu zo spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. sa tvrdenia navrhovateľa nezakladajú

na pravde. Na 54. zasadnutí investičného výboru bol schválený plán exitu zo spoločnosti podľa
odporúčaného splátkového kalendára pre spoločnosť, avšak odporca na základe žiadosti klienta (pre
účely tohto vyjadrenia sa klientom rozumie osoba, ktorá má záujem na kúpe obchodného podielu/ akcií
spoločnosti) požiadal členov investičného výboru na jeho 58. zasadnutí o úpravu splátkového kalendára.Investičný výbor žiadosť spoločnosti o zmenu splátkového kalendára zamietol a odporučil odporcovi
pokračovať v rokovaniach s klientom o novom splátkovou kalendári, pričom žiadal, aby klient najskôr
uhradil aspoň časť kúpnej ceny za prevod akcií odporcu v minimálnej výške 50.000 EUR spolu s úrokmi.

Spoločnosť Slovak Mail Services, a.s. vstúpila do likvidácie ku dňu 14.12.2009, pričom oznámenie
likvidátora o vstupe spoločnosti do likvidácie bolo uverejnené dňa 12.2.2010 v Obchodnom vestníku.
Exit odporcu zo spoločnosti bol zrealizovaný dňa 4.11.2009, čo je nespochybniteľným dôkazom toho,
že komplementár postupoval s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti, keď z tejto spoločnosti
vystúpil v dôsledku nepriaznivého vývoja investícií spoločnosti ešte pred jej vstupom do likvidácie. Pri

tomto výstupe zohľadnil odporúčania z 58. zasadnutia investičného výboru, keď zrealizoval exit (prevod
akcií odporcu) za cenu 420.628,66 EUR v nasledovnej štruktúre:
- Časť ceny „exitu" vo výške 111.181,17 EUR na základe zmluvy o prevode akcií uzatvorenej dňa
4.11.2009 so spoločnosťou Direct marketing, a.s. zo dňa 4.11.2009 (ďalej len „Zmluva o prevode akcií")
- (uhradená v plnom rozsahu)
- Časť ceny „exitu" vo výške 43.896,16 EUR na základe zmluvy o prevode akcií je splatná 28.2.2014

- Zvyšná časť exitovej sumy v celkovej výške 265.551,33 EUR bude splácaná formou úverových splátok
na základe Zmluvy o úvere č. 13 medzi odporcom a Slovak Mail Services, a.s.
Kúpna cena je zabezpečená vlastnou zmenkou spoločnosti Direct Marketing, a.s. O realizovanom
exite komplementár informoval investičný výbor na jeho 59. zasadnutí konanom dňa 11.2.2010.
Členovia investičného výboru sa s uvedenou skutočnosťou riadne oboznámili. Má za to, že podmienky

realizovaného exitu plne korešpondujú s podmienkami exitu schválenými investičným výborom, navyše
realizovaný exit bol uskutočnený s takými podmienkami, za splnenia ktorých je nominálna hodnota
celkovej exitovej ceny vyššia ako cena požadovaná investičným výborom.
Nepopiera, že komplementár v mene Spoločnosti sčasti nepostupoval v absolútnom súlade so
schválenými investičnými návrhmi. Túto možnosť však pripúšťa platná spoločenská zmluva Spoločnosti,

konkrétne v čl. XIII, bod X1II.4 : „Štatutárny orgán (komplementár) nie je viazaný rozhodnutiami, resp.
odporúčaniami investičného výboru, ktoré sa týkajú záležitostí uvedených v bode XIII.2 spoločenskej
zmluvy" pričom čl. XIII, bod XIII.2 vymenúva záležitosti, o ktorých rozhoduje investičný výbor, okrem
iných aj posudzovanie návrhov na

realizovanie investície (XlII.2 písm. d) a posudzovanie písomných návrhov na realizovanie divestície
(XIII.2 písm. e). Takáto formulácia spoločenskej zmluvy bola schválená samotným navrhovateľom. Na
túto skutočnosť poukazuje samotný navrhovateľ v podanom trestnom oznámení, ČVS: PPZ-303/BPK-
B-2010 Sr.
Nakoľko tieto rozhodnutia a odporúčania investičného výboru nie sú pre komplementára záväzné,

nemohlo dôjsť k ich porušeniu komplementárom.
Zároveň poukazuje na zákonnú povinnosť komplementára ako štatutárneho orgánu, konať pri
výkone svojej funkcie s náležitou starostlivosťou, v prospech Spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,
ktorú komplementár dodržuje. Komplementár ako štatutár a manažér postupuje pri výkone svojej
funkcie v zmysle uzatvorenej zmluvy a pravidelne monitoruje všetky portfóliové spoločnosti, tak, aby

dosiahol hlavný cieľ svojej činnosti - úspešný exit. V zmysle čl. III, bod III.3 uzatvorenej zmluvy
je komplementár ako manažér fondu povinný a zodpovedný za monitorovanie a vyhodnocovanie
stavu vývoja v jednotlivých portfóliových spoločnostiach, navrhovať opatrenia na korekciu stavu a
prekonanie nepriaznivého vývoja v portfóliových spoločnostiach ako aj navrhovať a realizovať opatrenia
na minimalizáciu investičných strát správcu fondu. V tomto zmysle, t.j. s odbornou starostlivosťou v

snahe zabezpečiť Spoločnosti čo najväčší zisk, komplementár v rámci svojej činnosti zabezpečoval
všetky informácie o jednotlivých spoločnostiach, tieto analyzoval a vyhodnotil a následne podnikol kroky,
ktoré navrhovateľ v súčasnosti namieta. Je však nespochybniteľné, že na základe takéhoto konania
navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda.
Navrhovateľ tvrdí, že komplementár v prípade portfóliových spoločností LIPTOVSKA, s.r.o., BLUE

SKY MINING, s.r.o., Martens - CWT, s.r.o., Slovak Mail Services, a.s. podstatne porušil spoločenskú
zmluvu, najmä povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu
hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno
Spoločnosti. Komplementár konal s odbornou starostlivosťou, v záujme Spoločnosti tak, aby dosiahol čo
najefektívnejšie využitie finančných zdrojov Spoločnosti a dosiahol očakávaný zisk. Práve navrhovateľ

je osobou, ktorá v zmysle návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má záujem absolútne znemožniť
fungovanie spoločnosti. Prijatím predbežného opatrenia v znení, akom ho navrhovateľ požadoval, by
bola ekonomická činnosť spoločnosti natoľko narušená, že spoločnosť by nebola schopná ďalších/
žiadnych činností.Navrhovateľ uvádza, že komplementár porušil svoju povinnosť podľa ust. čl. XI ods. XI.3 písm. f)
spoločenskej zmluvy, keďže nevykonal uznesenie zhromaždenia spoločníkov č. 6/VI/2010 prijaté dňa
15.6.2010 o odvolaní prokúry Ing. Ivanovi Rybárikovi, pretože nezabezpečil výmaz uvedenej prokúry z

obchodného registra.
Komplementárakoštatutár,ktorémutátopovinnosťprináleží,uvedenývýmazzORnemoholzabezpečiť,
nakoľko spoločníci prijali uznesenie v zmysle, že odvolanie prokúry Ing. Ivana Rybárika datovali pred
konaním predmetného zhromaždenia spoločníkov, ktoré o tomto výmaze rozhodlo, (na deň 11.6.2010)
a takýto návrh nie je spôsobilý na zápis do Obchodného registra v zmysle Obchodného zákonníka a

zákona o obchodnom registri.
Dňa 8.11.2010 počas zasadnutia zhromaždenia spoločníkov komplementár navrhol v rámci bodu
zasadnutia „Rôzne" opraviť chybu v uznesení č. 6/VI/2010 prijatom dňa 15.6.2010. Komanditista tento
bod neschválil a do dnešného dňa neumožnil opravu uznesenia. Spoločníci sa záverom dohodli, že
verifikujú predmetnú chybu, posúdia správnosť navrhovaného postupu vo veci opravy chyby a vykonajú
všetky potrebné úkony potrebné k jej odstráneniu tak, aby sa listina (zápisnica) stala spôsobilou na zápis

zmeny údajov do obchodného registra.

Navrhovateľ uvádza, že komplementár porušil svoju povinnosť uloženú mu v čl. XII., bod XII. 3
spoločenskej zmluvy tým, že neoznámil L.. I.. C., kedy môže nahliadnuť do dokumentácie Spoločnosti

a dokumentácie jej portfóliových spoločností a tak mu neumožnil kontrolu údajov obsiahnutých v tejto
dokumentácii, na ktorú má ako predseda dozornej rady Spoločnosti nárok. L.. I.. C. listom zo dňa
8.7.2010 požiadal komplementára o nahliadnutie do týchto dokumentov, pričom ešte v ten istý deň mu
komplementár odpovedal v zmysle, že je pripravený predložiť požadovanú dokumentáciu a poskytnúť
primeranú súčinnosť, avšak až po 23.7.2010, nakoľko osoba oprávnená na vydanie týchto dokumentov

(pán U. - štatutár komplementára) čerpá od 9.7.2010 - 23.7.2010 dovolenku. Po tomto dátume bol
komplementár pripravený poskytnúť súčinnosť, avšak, čo navrhovateľ vo svojom tvrdení opomenul,
je fakt, že dňa 23.7.2010 bol komplementárovi doručený list, ktorým sa L.. I.. C. vzdáva funkcie v
dozornej rade spoločnosti. Bezodkladne po tomto úkone, L.. I.. C. prestal vykonávať svoju funkciu, i
keď formálne účinnosť tohto úkonu nastala až neskôr. Vzhľadom na uvedené, nakoľko požadované

informácie majú charakter veľmi dôverných obchodných informácií a L.. I.. C. ukončil svoju činnosť v
dozornej rade Spoločnosti, konal komplementár s odbornou starostlivosťou, v záujme Spoločnosti a
všetkých jej spoločníkov a tieto informácie, resp. dátum, kedy sa môže pán C. oboznámiť s požadovanou
dokumentáciou, mu neoznámil.
Navrhovateľ v texte návrhu viac krát uvádza, že do základného imania Spoločnosti vložil 99% jej

prostriedkov a napriek tomu nemôže ovplyvniť činnosť Spoločnosti. Spôsob fungovania Spoločnosti
si kreovali samotní spoločníci pri zakladaní a tvorbe spoločenskej zmluvy. Podľa § 97 ods. 1
Obchodného zákonníka: „Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári, podľa
ods. (2) toho istého §: „V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami
väčšinou hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak." Spoločenská zmluva Spoločnosti upravuje

rozhodovanie spoločníkov Spoločnosti tak, že zhromaždenie spoločníkov je oprávnené rozhodovať o
všetkých otázkach spadajúcich do právomoci zhromaždenia a to jednomyseľne (bodXI.5).
Tieto skutočnosti boli navrhovateľovi známe už v čase zakladania a vzniku Spoločnosti, nakoľko ako
spoločník Spoločnosti sa na tvorbe spoločenskej zmluvy sám podieľal/ mohol podieľať a jej znenie
sám schvaľoval. Skutočnosť, že navrhovateľ nemôže ovplyvniť, resp. presadiť svoju vôľu v Spoločnosti

nemôže byť dôvodom na zrušenie jeho účasti spoločníka v spoločnosti už len z dôvodu, že tento stav
sám svojím konaním spôsobil.
Túto skutočnosť podporuje i slovenská judikatúra, keď je známe uznesenie Najvyššieho súdu z 10.
mája 2011, sp. zn. 4 Obo 110/2000: Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným
nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov sama osebe

nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Ak by tomu tak bolo, mohol by každý
spoločník, ktorého počet hlasov nestačí na dosiahnutie väčšiny predpísanej na prijatie rozhodnutia
valného zhromaždenia, z tohto dôvodu žiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti.
Čo sa týka hlasovania komplementára na zhromaždení spoločníkov, podľa bodu X.5 písm. b)
spoločenskej zmluvy: „Zhromaždenie spoločníkov o všetkých otázkach spadajúcich do právomoci

zhromaždenia spoločníkov rozhoduje jednomvseľne a to menovite najmä o týchto veciach: b)
rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade."
Komplementár má pritom právo zúčastniť sa zhromaždenia spoločníkov, predkladať na ňom návrhy a
vyjadrenia a hlasovať na základe svojej slobodnej vôle, podľa vlastného uváženia.Komplementára preto nemožno sankcionovať za to, že na zhromaždení spoločníkov uplatnil svoje

zákonné právo hlasovať a tvrdenie navrhovateľa, že ide o účelové konanie komplementára, je čisto
špekulatívnym a ničím nepodloženým tvrdením.
Navrhovateľ tiež uvádza, že konanie komplementára je výlučne účelové a „blokáciou" rozhodnutia o
znížení základného imania si chce ponechať možnosť poberať, ako zmluvný manažér fondu, odplatu
prakticky z prostriedkov štátu v nemalej výške, bez ohľadu na to, či poskytuje služby manažéra fondu.

Toto tvrdenie navrhovateľa nemá s prihliadnutím na Zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti riadenia
fondov reálny základ, nakoľko komplementár ako manažér fondu má v zmysle čl. IV, bod IV.1 nárok na
3% z aktuálnej nominálnej hodnoty fondu a v zmysle bodu IV.4 nárok na odmenu 1% z aktuálnej hodnoty
portfólia fondu, pričom v zmysle
- bodu ii) Zmluvy sa aktuálnou nominálnou hodnotou fondu rozumie počiatočná hodnota fondu zvýšená
o zhromaždením spoločníkov správcu fondu odsúhlasené výnosy fondu dosiahnuté v predchádzajúcom

kalendárnom roku (najmä výnosy z investícií, výnosy z poskytnutých úverov, výnosy z dočasne
uložených voľných peňažných prostriedkov fondu) a znížená zhromaždením spoločníkov správcu fondu
odsúhlasených prevádzkových nákladov fondu vynaložených v predchádzajúcom roku (najmä náklady
na správu fondu, náklady hradené správcom fondu) a zhromaždením spoločníkov správcu fondu
odsúhlasené investičné straty fondu v predchádzajúcom roku

- bodu iii) Zmluvy sa aktuálnou hodnotou portfólia fondu rozumie súčet nominálnych hodnôt
uskutočnených investícií znížený o súčet hodnôt všetkých divestícií.
Výška základného imania nie je teda jedinou a určujúcou veličinou pri výpočte odmeny komplementára
ako manažéra fondu, avšak táto odmena sa odvíja najmä od aktivít a úspešnosti podnikania Spoločnosti,
čo popiera logiku tvrdenia navrhovateľa, že komplementár ako manažér fondu postupuje účelovo tak,

že vedie spoločnosť k strate.
Pri hodnote portfólia Spoločnosti, ktoré bolo ku dňu 31.12.2009 v hodnote 12.611.787,14 EUR, považuje
uvedenú stratu za bezpredmetnú. Aj napriek tejto skutočnosti, v texte nižšie poukazuje na dôvody
takéhoto hospodárskeho výsledku spoločnosti.
Uvedený hospodársky výsledok bol spôsobený samotným princípom fungovania Spoločnosti ako

fondu rizikového kapitálu, keď spoločnosť investuje do obstarania obchodných podielov a výnos
dosahuje predajom nadobudnutých podielov, čo znamená, že nie je možné očakávať zisk bez predaja
nadobudnutých podielov.
Odporca ukončil rok 2009 so stratou vo výške 617.573 EUR. Dôvody takéhoto negatívneho
hospodárskeho výsledku sú spôsobené spôsobom účtovania výnosov z investícií, pri ktorom do

aktuálneho účtovného obdobia vstupujú len výnosy z poskytnutých úverov a iné poplatky v minimálnej
výške. Investície do základného imania a kapitálových fondov spoločnosti sa vykazujú vo výnosoch
až pri predaji obchodných podielov/ akcií jednotlivých portfóliových spoločností. Z uvedeného dôvodu
Spoločnosť nevykazuje výnosy (a teda sa nepremietli v hospodárskom výsledku Spoločnosti) z
kapitálových fondov vo výške 540.000 EUR a výnos zo základného imania spoločností vo výške

84.000 EUR, čo predstavuje spolu výnosy v celkovej výške 624.000 EUR. Negatívny dopad uvedeného
spôsobuúčtovanianahospodárskyvýsledokSpoločnostisabudevnajbližšíchrokochznižovaťzdôvodu
plánovaných divestícií v zmysle plánu pre jednotlivé nadchádzajúce roky.
Ďalšímdôvodomuvedenéhohospodárskehovýsledkujeglobálnaekonomickákríza,ktorávovýznamnej
miere ovplyvnila tvorbu opravných položiek o realizované investície. Tvorba opravných položiek stúpla

v roku 2009 o 659.239 EUR oproti roku 2008.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že Spoločnosť v prípade možnosti časovo rozlíšiť výnosy
z kapitálových fondov, hospodárila s kladným hospodárskym výsledkom. Zároveň týmto považuje za

preukázané, že negatívny hospodársky výsledok nebol zapríčinený konaním komplementára a teda
Spoločnosti.
Zároveň uvádza, že uvedený hospodársky výsledok bol okrem vyššie uvedeného spôsobený
aj znefunkčnením investičného výboru. V zmysle spoločenskej zmluvy, čl. XIII, bod XIII.1 sú
členmi investičného výboru práve členovia investičného výboru navrhovateľa (komanditistu). Činnosť

Spoločnosti tak bola počas roka zameraná predovšetkým na zveľaďovanie existujúcich investícií. V
priebehu roka 2010 prestali byť spoločnosti doručované žiadosti sprostredkovávané NARSP, zväzom
podnikateľov a zväzom živnostníkov, čo malo tiež vplyv na hospodársky výsledok Spoločnosti.Poukazuje tiež na skutočnosť, že v zmysle judikatúry, hospodársky výsledok spoločnosti nemôže byť
dôvodom na zrušenie účastí spoločníka súdom. (2 Obo/ 179/2000) Podanie navrhovateľa tak vidí ako
jeho snahu vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za činnosť Spoločnosti, ktorá v súčasnosti neprosperuje

(nemá očakávaný kladný hospodársky výsledok).
Má za to, že navrhovateľ je povinný uviesť a následne preukázať také dôvody, ktoré by s prihliadnutím
na všetky skutkové okolnosti umožnili prijať záver, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
v spoločnosti zotrval. Hoci naplnenie tejto skutkovej podstaty v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného
zákonníka, zákon bližšie nešpecifikuje, v zmysle doterajšej judikatúry ide najmä o prípady, keď

spoločnosť, resp. ostaní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné
povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Má za to, že naplnenie tejto skutkovej podstaty nebolo
navrhovateľom preukázané. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza, vyplývajú výlučne so vzájomných
nezhôd spoločníkov a v rozdielnom názore na vedenie Spoločnosti. Nejde však o dôvody, ktoré by boli
postačujúce a natoľko závažné, že by bolo možné konštatovanie, že od navrhovateľa nie je možné
spravodlivo požadovať jeho ďalšie zotrvanie v spoločnosti, čo je základným a jediným predpokladom

zrušenia jeho účasti v Spoločnosti. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2
Obo/179/2000, uznesenie Najvyššieho súdu z 10. mája 2011, sp. zn. 4 Obo 110/2000, rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 2084/2000.
V prípade, ak by súd navrhovateľovi vyhovel a jeho účasť v spoločnosti zrušil, ďalšie fungovanie
spoločnosti v zmysle podnikania s cieľom rozvoja a podpory malého a stredného podnikania by

bolo značne obmedzené, dokonca až nemožné. Tým by bolo neprimerane zasiahnuté do pomerov
spoločnosti a do rovnováhy. Žiadal preto návrh zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že navrhovateľ doložil kompletné prehľady o porušeniach
operačného manuálu, ktorými dochádzalo zo strany vedľajšieho účastníka ako manažéra fondu pri

každej jednej zo spoločností, do ktorých odporca investoval, a to tak pri investičnom procese ako
aj pri zmenách v investíciách a predovšetkým pri exitoch z portfóliových spoločností. Dochádzalo
k nedodržiavaniu schválených investičných návrhov, k svojvoľnému nakladaniu investovaných
prostriedkov a k nedostatočnému zabezpečeniu návratnosti investovaných prostriedkov v rámci
investícii. Obranná argumentácia odporcu a vedľajšieho účastníka spočívala najprv v tom, že operačný

manuál nebol pre odporcu a vedľajšieho účastníka záväzný. Uvedené tvrdenie vyvrátili zápisnicou
z rokovania zhromaždenia spoločníkov z 25.7.2006, na ktorom bol operačný manuál schválený
zhromaždením spoločníkov odporcu v tom zmysle, že je záväzný ako pre navrhovateľa tak pre odporcu
a vedľajšieho účastníka. Okrem toho, dodržiavanie operačného manuálu sa vedľajší účastník zaviazal
aj ako manažér fondu v rámci zmluvného vzťahu s odporcom. Následne odporca a vedľajší účastník

argumentovali, že išlo iba o tzv. formálne

porušenia operačného manuálu, nakoľko sa predpokladá, že manažér fondu je profesionál a odborník,
nesmie porušiť manuál ani formálne, ani žiadnym spôsobom. Doložili niekoľko správ z vykonaných
auditov, právny audit kancelárie Hamala, Kluch, Víglaský, ďalej audit spoločnosťou Ekis, v ktorých sú

zadokumentované porušovania operačného manuálu a schválených investičných manuálov už v roku
2009 a 2010. Na to, aby si navrhovateľ vytvoril reálnu predstavu o stave fondu, presadil dňa 8.11.2010
na zhromaždení spoločníkov odporcu, uznesenie o vykonaní forenzného auditu, ktorý mal byť v zmysle
tohto uznesenia, ako aj v zmysle súťažných podmienok na výber audítorskej spoločnosti, robený v
mene ako navrhovateľa, tak aj vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník však porušil toto ustanovenie,

keď dal vypracovať forenzný audit spoločnosťou BMD Leitner iba v mene odporcu. Navrhovateľovi tak
odňal možnosť klásť otázky v rámci forenzného auditu, dokladať dokumenty, komunikovať s audítorskou
spoločnosťou a aj inak sa spolupodieľať na vypracovaní správy z auditu. I napriek týmto pochybeniam,
vypracovaná správa forenzného auditu dokladuje veľké množstvo porušení operačného manuálu,
investičných návrhov zo strany vedľajšieho účastníka, pričom správa z forenzného auditu je tak isto

súčasťouspisu.poukazujetiež naznaleckýposudokč.10/2012vypracovanýExpertíznymaedukačným
inšpektorom Paneurópskej univerzity a zhrnul jeho závery: znehodnotenie investície o 80 % u 18
existujúcich spoločností, nereálna tvorba opravných položiek, neinformovanie navrhovateľa o činnosti
odporcu, použitie finančných prostriedkov, znemožnenie kontroly navrhovateľa k jednotlivým investíciám
zo strany vedľajšieho účastníka, majetkové a personálne prepojenie 66 % portfóliových spoločností,

nesprávne vedenie pokladne, vykonané úhrady z prostriedkov odporcu v rozpore s manažérskou
zmluvou, nepoužívanie prostriedkov v súlade s účelom určeným schválenými investičnými návrhmi,
vyplácanie vyššej odmeny vedľajšiemu účastníkovi za manažérsku činnosť než aká mu prislúchala
podľa manažérskej zmluvy. Ďalej doložili správy vypracované samotným vedľajším účastníkov, a to znovembra 2013 a z júna 2014, ktoré poukazujú na zlé hospodárenie portfóliových spoločností, konkrétne
zo 16 spoločností uvedených v správach sa dve nachádzajú v konkurze, rôzne problémy s činnosťou má
9 spoločností, a to či už s platobnou neschopnosťou, nevykonávaním podnikateľskej činnosti, vysokej

zadlženosti, dosahovanie vysokej straty. Relatívne poriadku je iba približne 5 spoločností, u ktorých
vedľajší účastník neuvádza také problémy, ako u ostatných. V správach vedľajšieho účastníka sa tiež
nachádza údaj o tom, že v prípade 8 portfóliových spoločností, z ktorých odporca vykonával exit, vo
všetkých 8 prípadoch nie je splatená exitovaná suma, tzn. že ide o pohľadávky odporcu, ktoré sú
dlhodobo po splatnosti. Tieto pohľadávky však vedľajší účastník v mene odporcu žiadnym spôsobom

nevymáha, neuplatňuje a sú nedostatočne zabezpečené. Ďalej založili do spisu dôkazy, že odporca
stratil zmenky, ktoré mali zabezpečovať návratnosť investovaných prostriedkov. V danom prípade je
irelevantné, kto konkrétne riadil vedľajšieho účastníka, že došlo k zmene jeho akcionára, podstatné je,
že ten istý vedľajší účastník spôsobil stratenie alebo zmiznutie významných nástrojov na návratnosť
investovaných prostriedkov. Ďalej poukazuje na niekoľko rokov pretrvávajúci vysoký stav pokladne
odporcu, kde sú prostriedky uschované kdesi v trezoroch, či v bezpečnostných schránkach, namiesto

toho, aby boli aspoň uložené v banke na terminovaných vkladov s určitým úrokom, ktorý by mohol
predstavovať výnos pre odporcu. I.. Q. Q. uviedol, že za prvý rok činnosti odporcu, odporca hospodáril
a dosahoval príjem iba z úložiek, tzn. z terminovaných vkladov na účtoch v bankách. Navrhovateľ
nerozumie, prečo by voľné a nenainvestované prostriedky odporcu nemohli i naďalej generovať príjem
odporcu vyplývajúci z takýchto výnosov. Až v novembri v roku 2013 na zhromaždení spoločníkov

aktuálny štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že dôvodom uschovania prostriedkov v
pokladni v trezoroch a v schránkach je obava

z rozšírenia predbežného opatrenia nariadeného Krajský súdom v Bratislave. Ako súvisí odborná
starostlivosť, s ktorou má vedľajší účastník riadiť Fond, s akousi obavou z možných rozhodnutí

slovenských súdov? Vedľajší účastník má pri správe fondu v prvom rade sledovať záujmy odporcu,
výnosy, ktoré by odporca mohol dosahovať, a nie postupy súdov a iné vedľajšie faktory. Taktiež poukázal
na navrhovateľom založené dve rozdielne účtovné závierky odporcu za rok 2012 s úplne odlišnými
údajmi o majetku odporcu o stratách, resp. hospodárskom výsledku odporcu za rok 2012 s odlišnými
údajmi o opravných položkách. Navrhovateľ stále nedostal odpoveď, ako je vôbec možné, že existujú

dve účtovné závierky tej istej spoločnosti za to isté obdobie s rozdielnymi údajmi. Navrhovateľ tak
nemôže mať, ani nemá žiaden prehľad o reálnom stave odporcu o jeho hospodárskych ukazovateľoch
a o jeho majetku. Vedľajší účastník v mene odporcu okrem nevymáhania splatných pohľadávok
nedostatočne zabezpečil návratnosť investícii, nekonal ako riadny hospodár pri riadení Fondu,
nezasahoval dostatočne do portfóliových spoločností, a to či už poradenstvom pri ich riadení, kontrolnou

činnosťou a návrhom opatrení na prekonanie nepriaznivého vývoja portfóliových spoločností, konkrétne
poukázal na článok III ods. 4 body VII, VIII a VI Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu
uzatvorenej medzi odporcom a vedľajším účastníkom, ktoré sú elementárnou povinnosťou vedľajšieho.
Vedľajší účastník už dlhé roky nevykonáva svoju pôsobnosť a neplní si svoju povinnosť s odbornou
starostlivosťou tak ako sa to od neho očakáva a ako je to predpokladané manažérskou zmluvou a

napriek tomuto stavu nevykonal žiadne opatrenia na to, aby ho v oblasti riadenia fondu nahradila alebo
mu radila iná spoločnosť, iný subjekt s dostatočnou profesionalitou, odbornou erudíciou, v záujme toho,
aby nedochádzalo k sústavnému znižovaniu fondu, k neustálym stratám v spoločnostiach a prakticky k
zničeniutoho,čosamalodosiahnuťpoužitímverejnýchprostriedkovprávenarozvojmaléhoastredného
podnikania v SR. Za tohto dlhodobého stavu sa domnieva, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo

požadovať, aby zotrvával ako spoločník v spoločnosti, v ktorej mu je odopierané právo a možnosť na
vykonávanie kontroly, kde dostáva nedostatočné informácie, rozporuplné dokumenty a akékoľvek jeho
návrhy na zhromaždeniach spoločníkov odporcu, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu činnosti odporcu,
vyššej transparentnosti pri nakladaní s prostriedkami, vedľajší účastník vždy zablokoval.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, veci uviedol, že navrhovateľ od
začiatkunamietaspôsobvedeniaodporcu,pričompodnikanieformouúčastivkomanditnejspoločnostisi
sámzvolil.Rozhodovaciuakontrolnúčinnosťsiobmedzilsám,atoschválenímapodpisomspoločenskej
zmluvy, v súlade s ktorou rozhoduje o všetkých otázkach jednomyseľne. Čo sa týka znaleckého
posudku, ktorý bol prezentovaný, navrhovateľ preskočil časť posudku, z ktorej je zrejmé, že on sám

sa podieľal na rozdeľovaní financií a on sám sa podieľal na tvorbe zmluvnej dokumentácie, v zmysle
ktorej bolo takto možné postupovať, a v zmysle ktorej si mohol, ale nezabezpečil kontrolu. Znižovaním
majetkových hodnôt, resp. hospodárskych výsledkov, je výsledok fungovania odporcu ako rizikového
kapitálu, keď odporca investuje do obstarávania obchodných podielov a výnos dosahuje ich predajom,čo znamená, že zisk nie je možné bez predaja obchodných podielov očakávať. Vzhľadom k existencii
predbežného opatrenia, o vydanie ktorého navrhovateľ sám požiadal, bolo odporcovi už od začiatku
roka 2011 znemožnené nakladať týmto spôsobom s majetkom spoločnosti, čím bol defacto znemožnený

účel vykonania investícii do spoločností. Je zrejmé, že nie len u odporcu, ale aj u iných spoločností
s podobným systémom fungovania, jeden projekt je úspešný a niektorý projekt neúspešný. Tento
stav bol spôsobený hospodárskou krízou ako aj spomínaním predbežným opatrením. Nemožno preto
skonštatovať,žezastavportfóliovýchspoločnostínesiezodpovednosťvýlučnevedľajšíúčastník.Taktiež
nebolo

preukázané, že vedľajší účastník postupuje v rozpore so spoločenskou zmluvou, nakoľko i zo
znaleckého dokazovania vyplynulo, že spoločenská zmluva dáva vedľajšiemu účastníkovi možnosť
konať aj v rozpore a odporúčaním investičného výboru. Investičný výbor je z titulu svojho postavenia
výlučne poradným orgánom. Taktiež bolo namietané porušovanie operačného manuálu. Ako sa
vyjadrili už pred tým, jednalo sa o formálne vady, čo potvrdil i sám navrhovateľ a má za to, že

nepreukázal, že tieto formálne vady spôsobili alebo mohli spôsobiť škodu odporcovi. Čo sa týka
vedomostinavrhovateľaohospodáreníodporcuajehomajetkovejafinančnejsituácii,uodporcuprebehli
viaceré interné kontroly, finančné a právne audity, pričom závery z týchto kontrol sú navrhovateľovi
známe a väčšina z pochybení bola vedľajším účastníkom odstránená, ak bola vykázaná. Čo sa týka
diskutovaného auditu, je bezpredmetné, kto zmluvu s auditom uzatvoril. Navrhovateľ sám formuloval

súťažné podmienky spolu so zadaním a po vyhodnotení ponúk obdržal kompletnú dokumentáciu, k tejto
sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby kedykoľvek doplnil zadanie
a otázky, ktoré boli pre neho podstatné. Čo sa týka účtovných závierok, nebola schválená závierka
v roku 2009 z dôvodu rozporu ohľadne výšky opravných položiek. Tieto položky neboli vytvorené
z dôvodu, že audítor pri svojom postupe automaticky vytvoril 100 % opravnú položku k jednému

obchodnému prípade pri spoločnosti, kde bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Odporca však
v tom čase disponoval záložným právom na všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok tejto spoločnosti,
jeho pohľadávka presahovala vo svojej výške pohľadávku odporcu a preto opravné položky nevytvoril.
Čo sa týka hotovosti, všetky finančné prostriedky odporcu sú uložené v bezpečnostnej schránke, o
čom svedčia opakované kontroly hotovosti, ktoré vykonal navrhovateľ. V auguste v roku 2013 vedľajší

účastník vyzval ústne navrhovateľa, aby mu zaslal návrh troch peňažných ústavov, kde by mal tieto
prostriedky uložiť na terminovaný vklad. Do dnešného dňa od navrhovateľa takýto návrh neobdržal.
Čo sa týka zmeniek, zo súdu predloženej korešpondencie je zrejmý odkaz na preberacie protokoly,
v zmysle ktorých je nespochybniteľné, že zmenky sa nachádzajú v držbe vedľajšieho účastníka. K
skutočnosti, že vedľajší účastník si pri svojej činnosti neprizval ako poradcu inú spoločnosť uviedol, že

predchádzajúci profesný život manažéra fondu je dostatočnou zárukou odborného riadeniu Fondu. V
prípade, ak navrhovateľ dospel k záveru, že vedľajší účastník nekoná s odbornou starostlivosťou, že
nekoná v záujme odporcu a že nekoná v záujme navrhovateľa, môže na uspokojenie svojich nárokov
využiť iné inštitúty, nakoľko v súčasnosti nie sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie jeho účasti
spoločníka v spoločnosti. Naďalej trvá na tom, že problémy medzi spoločníkmi odporcu sú bežnej

povahy a nemajú trvalý charakter. Má tiež za to, že priznaním práva navrhovateľa na zrušenie účasti
spoločnosti, by došlo k neúmernému zásahu do práv odporcu, ako i vedľajšieho účastníka. Domnieva sa
že týmto návrhom sa navrhovateľ chce zbaviť zodpovednosti za hospodársku situáciu odporcu. Ochrana
poskytovanásúdomsamávzťahovaťnielennanavrhovateľa,aleajnaodporcuavedľajšiehoúčastníka.
V tomto smere by mal súd dbať na to aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zúčastnených osôb nebola

neprimeraná, a teda aby dôsledky zásahu do pomerov odporcu neboli podstatne závažnejšie, než ujma
vzniknutá navrhovateľovi z nepriznania práva. Domnieva sa, že zákonné predpoklady na zrušenie účasti
navrhovateľa v spoločnosti neboli splnené.

Svedok I.. Q. Q. vo výpovedi k veci uviedol, že do Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného

podnikania nastúpil v októbri 1994 ako radový zamestnanec na základe úspešného výberového konania
a to na pozíciu manažéra pripravovaného programového rizikového kapitálu. Ako jeho prvá úloha bola
pripravenie a rozbehnutie

spoločnosti, ktorá sa mala zaoberať správou novozriadeného fondu Seed Capital fund, ktorý bol

zameraný na investičné aktivity do malých slovenských podnikov za účelom urýchlenia ich rozvoja.
Uvedený fond bol založený koncom roku 1994 alebo začiatkom roku 1995. Bol jeho konateľ od založenia
až do septembra 2007. V národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania sa stal generálny
riaditeľom v auguste 2005 a funkciu vykonával do 5.7.2007. V uvedenom období preto vykonával súbehfunkcii štatutárneho zástupcu agentúry ako aj Fondu fondov s.r.o. Pri založení a v začiatkoch fungovania
fondupracovalismalýmobjemominvestícií,radové850.000,-EUR.Nazákladeúspechovvdanejoblasti
sa tieto investície postupne zvyšovali, až k obdobiu 2005 dosiahli objem približne 300 až 350 mil. Sk.

Jednalo sa o vlastné prostriedky fondu získané úspešnou investičnou činnosťou a ďalej to boli čiastočné
zdroje štátneho rozpočtu a zdroje európskych fondov, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom národnej
agentúry. V roku 2005 až 2006 boli spoločnosťou Fond fondov s.r.o. založené ďalšie dva fondy Fond
Seed Capital, k.s., ktorý mal slúžiť na podporu a rozvoj malých podnikateľov a Slovenský rozvojový fond
a.s., ktorý mal slúžiť na rozvoj a podporu stredných podnikateľov. Investičnou stratégiou jednotlivých

fondov bola zároveň určená aj organizačná právna forma jednotlivých fondov. Z toho dôvodu bol Fond
Seed Capital zriadený vo forme komanditnej spoločnosti, nakoľko sa jednalo o najvyššiu rizikovosť
očakávaných investícii, pričom v takomto fonde nebolo možné získať súkromných investorov a takáto
forma bola najbežnejšou štruktúrou obdobných fondov v krajinách vyspelej Európy, napr. Veľká Británia,
Francúzsko a Taliansko. Zároveň bol pri zakladaní Fondu Seed Capital, k.s., kde Fond fondov vstupoval
ako komanditista s vkladom 400 mil. Sk a manažér fondu ako komplementár s vkladom 4 mil. Sk a

zároveň boli v uvedenom fonde nad rámec vytvorené ďalšie orgány a to dozorná rada ako aj prokurista,
ktorú funkciou zastával od založenia do leta 2006 alebo 2007, kedy bol odvolaný z pozície riaditeľa
národnej agentúry. Počas jeho pôsobenia vo Fonde Seed Capital bola vykonaná iba jedna investícia,
asi do spoločnosti Martens v objeme asi 7,5 mi. Sk. Rovnako počas jeho pôsobenia neboli už do Fondu
investované ďalšie vklady. Keď odchádzal zo svojej pozície, Fond bol vo výbornej kondícii, avšak v

podstate bol iba na začiatku svojej činnosti. Fond Seed Capital vykonával svoju činnosť plne v súlade
s pokynmi a požiadavkami Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania ako i Fond
fondov s.r.o.
Spoločnosť Funds managers a.s. bola v podstate založená v procese zriaďovania jednotlivých fondov,
v ktorej pôsobili aj bývalí zamestnanci Fondu fondov, ktorí disponovali s viacročnými skúsenosťami v

danej oblasti, čím bola zachovaná kontinuita investičnej a monitorovacej činnosti. Mgr. Andrej Mojžiš
bol určitý čas v pracovnom pomere, ale dlhodobo od roku 2000 - 2001 pôsobil pri Seed Capital
company a neskôr vo Fonde fondov ako právny poradca, ako právnik a zúčastňoval sa investičného
procesu, kde zastrešoval právne pozadie celého procesu. Fond bol zameraný na seed a startup
investície, ktoré vo svojej podstate sú považované za najrizikovejšie, preto súčasťou konrolovacieho a

monitorovacieho systému bolo obsadenie fondu skúsenými manažérmi, ktorí majú skúsenosti v tejto
oblasti, konštituovanie dozornej rady fondu, ktorá mala troch členov, pričom všetci boli nominovaní
Národnou agentúrou, vo fonde bol zriadený prokurista ako alternatívny štatutárny orgán menovaný
Národnou agentúrou. Fond na svojich prvotných zhromaždeniach spoločníkov odsúhlasil detailné
postupy vykonávania investičnej činnosti, ktoré mali písomnú formu operačného manuálu, ktorý bola

spoločnosť povinná dodržiavať. Okrem toho boli prijaté ďalšie dokumenty, ako manažérska zmluva
s manažérom fondu, v ktorej boli presne vymedzené práva a povinnosti a ďalej boli odsúhlasené a
prijaté dokumenty, štruktúra monitorovacej správy, štruktúra záverečnej správy, z ktorých mala národná
agentúra podrobné vedomosti o situácii a o vývoji vo Fonde. Kontrolný

mechanizmus a mechanizmus zníženia rizík bol súborom množstva opatrení, jedným z najdôležitejších
opatrení bolo, že bol konštituovaný investičný výbor, ktorý bol oprávnený schvaľovať, resp. neschvaľovať
predložené investičné návrhy investičného manažéra. Investičný výbor mal 5 členov, ktorých volila
národná agentúra alebo Ministerstvo hospodárstva. Operačným manuálom boli viazaný odporca ako
aj manažér fondu spoločnosť Funds managers a.s., jednalo sa o dokument spoločnosti Fond fondov,

ktorý presne upravoval investičnú a poinvestičnú činnosť a ktorého znenie bolo odsúhlasené aj
združením spoločníkov spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. Jednalo sa o zhromaždenie spoločníkov
zo dňa 25.7.2006 o čom bola spísaná zápisnica. Rozpory medzi navrhovateľom a manažérom vo
fungovaní nezaznamenal. Spoločnosti a fondy fungovali bez problémovo, rovnako tak prebiehala
bez problémov komunikácia medzi investičnými manažérmi Fondu fondov a investičným výborom a

národnou agentúrou a do procesu zainteresovanými orgánmi.

Svedok I.. L. T. vo výpovedi k veci uviedol, že ako riaditeľ pracoval v Národnej agentúre pre rozvoj
malého a stredného podnikania v období od júla 2007 do augusta 2010. Agentúra mala v tom čase
už rozbehnutý program rizikového kapitálu. Agentúra sa podieľala na založení fondov, ktoré boli ako

prostriedok na dosiahnutie určeného cieľa a to podpora malého a stredného podnikania. Tento program
bolajodobrenýaschválenývorgánochNárodnejagentúry.Jejhlavnáúčasťsaprejavilavdvochfondoch
a to Slovenský rozvojový fond a.s. a Fond Seed Capital, k.s. Tieto fondy boli založené počas roku 2006
ešte jeho predchodcom I.. Q.. Z titulu jeho funkcie riaditeľa agentúry zároveň vstúpil aj do orgánovFondu fondov s.r.o. ako konateľ v septembri 2007. Zároveň sa stal predsedom Investičného výboru,
ktorý bol vytvorený z nominantov Národnej agentúry. Investičný výbor slúžil v podstate na schvaľovanie
investičných zámerov a vstupov a výstupov z jednotlivých spoločností, do ktorých mal fond investične

vstúpiť. Manažovanie vstupu, resp. výstupu mal zabezpečovať manažér fondu a komplementár v jednej
osobezaodplatu.Včase,kedynastupovaldofunkcie,FondSeedCapitalnevykonávalžiadnuinvestičnú
činnosť. Jeho úlohou bolo preto túto investičnú činnosť rozbehnúť. Investičná činnosť sa rozbehla až
potom, čo došlo k výmene majiteľov spoločnosti, ktorá fond manažovala, tzn. komplementára odporcu.
Od roku 2008 sa investičná činnosť rozbehla a manažér fondu začal postupne predkladať jednotlivé

projekty. Do polovice roku 2009 bolo tých projektov viac ako 20. V polovici roku 2009 nastali aj problémy
v komunikácii s manažérom fondu. Následne po vzniku problémov v komunikácii medzi agentúrou a
manažérom fondu došlo aj k zastaveniu ďalších investícií zo strany odporcu, keďže investičný výbor
zablokoval investovanie. Navrhovateľ mal v nasledujúcom období problém dostať sa k jednotlivým
informáciám ohľadne jednotlivých investičných projektov. Zo strany komplementára, t.j. spoločnosti
Funds Managers a.s. neboli komanditistovi, t.j. navrhovateľovi poskytované informácie, o ktoré bol

manažér požiadaný a taktiež boli zo strany komplementára blokované návrhy komanditistu na riešenie
nedostatkov v súvislosti s manažovaním fondov. Komplementár sa v podstate dostal do pozície, kedy by
mal v podstate zrušiť manažérsku zmluvu sám so sebou. Hlavný problém, ktorý tu nastal, bola kvalita v
poskytovaní služieb zo strany manažéra fondu, ktorý tieto neposkytoval v požadovanej kvalite a zároveň
neposkytoval navrhovateľovi informácie týkajúce sa jednotlivých investícií ako i svojich rozhodnutí, ktoré

robil sám bez súhlasu investičného výboru. Počas jeho pôsobenia boli navrhovateľom objednané dva
audity, jeden, a to ekonomický audit, robila spoločnosť Ekis audit. Na základe toho bolo vyhodnotené, že
investície do portfóliových spoločností sú čiastočne znehodnotené. Taktiež bol robený aj právny audit,
a to právnickou kanceláriou HKV. Neumožnenie výmeny na poste prokuristu

odporcu, komplementár nijakým spôsobom nevysvetlil. Voľbu prokuristu pritom komplementár blokoval.
Zástupcovi spoločnosti Funds Managers a.s. ako manažérovi fondu bolo umožnené prezentovať tvorbu
opravných položiek pred zborom zástupcov Národnej agentúry. Predkladané opravné položky neboli
zo strany komplementára dostatočne zdokladované, z toho dôvodu neboli ani ním ako štatutárnym
zástupcom odsúhlasené a akceptované. V prípade opravných položiek takéhoto typu, ako bolo

prezentovaná tzv. zníženie hodnoty finančných investícií, jedná sa o zníženie hodnoty majetku portfólia
investícií o túto prezentovanú sumu. Osobne si myslí, že opravné položky boli vo väčšom rozsahu,
ako boli prezentované komplementárom na valnom zhromaždení. Zníženie o opravné položky nebolo
zo strany komplementára dostatočným spôsobom zdokladované, pri čom vychádzal aj z auditu, ktorý
mali v tom čase už spracovaný. Informácie, ktoré im boli poskytované nepovažovali za dostatočné,

čo bolo nakoniec skonštatované aj v oboch auditoch, ktoré si dali vypracovať. Problémy vo vzťahu
medzi komanditistom a komplementárom vidí v tom, že jednak neboli zo strany komplementára
komanditistovi poskytované dostatočné informácie a taktiež nereagoval na požiadavky komanditistu na
výmenu manažéra fondu. V čase rozhodovania o jednotlivých investičných zámeroch nebol personálne
prepojený so žiadnou z týchto spoločností.

Svedok L.. Ľ. W. vo výpovedi k veci uviedol, že od dňa 11.2.2002 do 22.2.2010 bol členom Správnej
rady národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, pričom bol menovaný Ministrom
hospodárstva SR za Združenie podnikateľov Slovenska. Od 6.9.2007 do 22.2.2010 bol zároveň členom
Investičného výboru Fondu fondov, ktorý bol identický s investičným výborom Fondu Seed Capital. Za

člena investičného výboru bol opätovne menovaný dňa 10.9.2010 a je tam až doteraz. Predsedom
dozornej rady Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je od novembra 2012 až
doposiaľ. Po založení Fondu Seed Capital boli investičnému výboru predkladané investičné zámery
na schvaľovanie. Väčšina predložených projektov bolo schválených, ale problémy nastali až vtedy,
keď sa nepostupovalo v súlade so schváleným investičným zámerom a manažér pri zazmluvňovaní

investičných projektov nepostupoval v súlade s rozhodnutím investičného výboru. Po zistení týchto
pochybení boli na správnej rade iniciované vypracovania auditov, a to finančného ako aj právneho. Oba
vypracovanéaudityboliprerokovanénaZborezástupcov,kdebolprizvaný.Vauditochbolikonštatované
porušenia schválených investičných zámerov a z toho dôvodu zbor zástupcov prijal rozhodnutie rokovať
o ukončení zmluvy s manažérom fondu, vymenovať prokuristu zo zástupcov Ministerstva Hospodárstva

SR v zmysle operačného manuálu a znížiť angažovanosť Fondu Fondov vo Fonde Seed Capital o
voľné prostriedky, ktoré obsahovali objem cca 4. mil. Eur. Manažér na zbore zástupcov predmetné
návrhy odmietol, pričom zo svojim 1 % hlasoval proti. Manažér odmietal poskytovať komanditistovi
ako majoritnému vlastníkovi informácie ohľadne investícií v jednotlivých portfóliových spoločnostiach. Zauditovpritomvyplývalo,žedochádzalokporušeniampovinnostíaodklonuodschválenýchinvestičných
zámerov takmer pri všetkých portfóliových spoločnostiach. Manažér navyše svojvoľne proti rozhodnutiu
investičného výboru uskutočňoval investície do ďalších spoločností a to aj potom, čo bolo vydané

uznesenie o trestnom konaní v súvislosti s nehospodárnym nakladaním finančných prostriedkov. V roku
2012 boli podané ďalšie trestné oznámenia, a to na manažéra fondu v súvislosti s vyplácaním odmeny.
Ďalšie trestné oznámenia v súvislosti s investíciou do projektu Revúcky raj. Zároveň bola vykonaná
kontrola finančnej hotovosti odporcu za účasti členov dozornej rady odporcu, štatutárnych zástupcov
odporcu, manažéra ako aj vyšetrovateľky, pričom bolo konštatované, že v pokladni

chýba 1.074.000,- Eur. V tejto veci ďalej koná vyšetrovateľ. Ako splnomocnený zástupca Fondu Seed
Capital, v ktorom je vedené trestné konanie, má vedomosť o tom, že v tejto fáze sú finalizované znalecké
posudky ohľadne uvedeného trestného konania. Zamestnanci Fondu fondov vykonávali po vlastnej línii
kontroly jednotlivých portfóliových spoločností. Predkladané materiály neboli dostatočné a kompletné,
napriek tomu existujú výstupy z týchto jednotlivých kontrol, čo vyústilo aj k podaniu ďalších trestných

oznámení. Kontroly neboli vykonávané fyzicky v jednotlivých spoločnostiach, nakoľko do týchto neboli
pustení, ale kontrola bola vykonávaná zo spisových materiálov nachádzajúcich sa vo Fonde Seed
Capital. Kontroly boli iniciované po nástupe I.. Š. do funkcie štatutára Fondu fondov niekedy v priebehu
roku 2011. Pokiaľ by im boli komplementárom sprístupnené dokumenty, tieto kontroly by boli vykonané
aj skôr. Členom Dozornej rady vo Fond Seed Capital je od jeho založenia do februára 2010. Počas jeho

členstva v Dozornej rade by sa zasadnutie Dozornej rady uskutočnil, ak by ho predseda Dozornej rady
zvolal a ak by boli zo strany komplementára predložené výročné správy. Myslí si, že I.. Š. ako štatutár,
žiadal manažéra fondu o predloženie jednotlivých účtovných materiálov k jednotlivým portfóliovým
spoločnostiam, kde boli uskutočnené investičné vstupy. Na zasadnutí z 8.11.2010 zaznela požiadavka
komplementára, aby sa zástupca komanditistu stal štatutárnym zástupcom odporcu, resp. aby bol

komanditista priamo komplementárom spoločnosti. Požiadavka k pretransformovaniu komanditnej
spoločnosti na inú spoločnosť zaznela iba neformálne. Na túto požiadavku by mala byť aj reakcia
štatutárneho zástupcu I.. Š.. On v predchádzajúcom období, keď zastával funkciu člena dozornej rady,
neinicioval žiadne konanie na náhradu škody voči štatutárnym zástupcom.

Svedok L.. L. A. vo výpovedi k veci uviedol, že v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného
podnikania pôsobí od septembra 2007, kedy pracoval ako právnik. Od septembra 2011 ako vedúci
právneho oddelenia a od apríla 2012 ako právnik do 30.9.2012. Od uvedeného dňa na základe
zmluvy vykonáva funkciu projektového manažéra v spoločnosti Fond fondov. So spoločnosťou Fond
Seed Capital prvýkrát prišiel do kontaktu v januári 2011, kedy sa konalo 60 zasadnutie investičného

výboru, kde bol poverený vykonávať vyhotovenie zápisnice. V apríli roku 2011 bol poverený vykonaním
kontroly v spoločnosti Fond Seed Capital. Úlohou kontroly bolo zistiť, či vykonávanie investičnej
činnosti prebieha v súlade s príslušnými schválenými dokumentmi, a to najmä operačným manuálom,
spoločenskými zmluvami, resp. schválenými investičnými zámermi. Osobne bol prítomný asi pri 10
vykonaných kontrolách. Z vykonávaných kontrol sa robili zápisy, v ktorých bol zaznamenaný jednak

obsah predložených dokumentov, resp. ich vrátenie po kontrole. Ďalej sa v zázname uvádzali osoby,
ktoré kontrolu vykonávali, miesto a čas začiatku a ukončenia kontroly. Výsledky kontroly boli spracované
neskôr v podobe prehľadov. Počas vykonávania kontroly im neboli predložené všetky doklady, ktoré
požadovali. Štatutárny zástupca pán U. to odôvodňoval jednak nedostatočnou personálnou kapacitou,
resp. časovou náročnosťou. Z toho dôvodu žiadali, aby im bolo udelené splnomocnenie, resp. aby

zabezpečil súhlas u jednotlivých portfóliových spoločností, aby si potrebné doklady a údaje mohli u
jednotlivých portfóliových spoločností zabezpečiť samy. Toto im umožnené nebolo. Boli vyzvaní, aby
uviedli dôvod pre, ktorý takýto postup požadujú. Ten podstate uvádzali už priebežne. Z dokumentov,
ktoré žiadali, im neboli predložené najmä tie, ktoré sa týkali kontroly efektívnosti a spôsobu použitia
poskytnutých finančných prostriedkov jednotlivým portfóliovým spoločnostiam a to jednak v čase

predinvestičnej prípravy, ako aj počas realizácie investície. K získaniu potrebných informácií mal
dopomôcť audit, ktorý bol vykonávaný a vzhľadom k tomu, že zmluva na jeho vykonanie bola podpísaná
spoločnosťou

Fond Seed Capital, nebola dostatočne zaistená objektívnosť tohto auditu, keďže spoločnosť Fond

fondov nemala k vykonávaniu uvedeného auditu umožnený priamy prístup. Navrhovateľ požadoval
prerokovanie záverečnej správy forenzného auditu na zhromaždení spoločníkov aj za prítomnosti
audítora, aby bolo možné jednotlivé zistenia a výsledky konfrontovať s ich informáciami, k čomu
však nedošlo. Mali podozrenie, že audítorom neboli poskytované všetky relevantné informácie a ztoho dôvodu si chceli niektoré veci bližšie objasniť. Na zhromaždeniach spoločníkov, na ktorých sa
zúčastňoval, bol poverovaný vyhotovením zápisnice, nakoľko však vždy boli k jednotlivým zápisniciam
pripomienky zo strany pána U., k ich podpisu nedochádzalo. Navrhovateľ mal zároveň požiadavku,

aby bol do funkcie prokuristu vymenovaný I.. Š., resp. v neskoršom období I.. Š.. K tomuto kroku
však nedošlo, nakoľko pán Paško to odôvodňoval zlými skúsenosťami s touto funkciou. Doposiaľ je v
obchodnom registri formálne zapísaný. Okrem toho navrhovali, aby došlo k výmene manažéra vo fonde,
resp. zníženie jeho odmeny na nulu, nakoľko od roku 2011 sa nemala vykonávať žiadna investičná
činnosť. K tomuto však z dôvodu nesúhlasu komplementára nedošlo. Zo strany vedľajšieho účastníka

bolo navrhované, aby sa navrhovateľ stal komplementárom spoločnosti odporcu, čo však nemohlo byť
akceptované z dôvodov, že navrhovateľ sa nemohol podieľať svojou účasťou v spoločnostiach, kde
by ručil celým svojim majetkom. Na margo tohto návrhu oni navrhli, aby sa komplementárom stala
spoločnosť Infokom servis s.r.o., ktorá bola 100 % dcérskou spoločnosťou národnej agentúry, tak ako to
je v prípade navrhovateľa. Posledná kontrola, ktorej sa zúčastnil, sa týkala stavu pokladničnej hotovosti,
keďže navrhovateľ sa dostal k informácii, že by sa v nej mal nachádzať vyše 1 mil. EUR, čo je značne

vysoká suma, keďže spoločnosť svoje finančné operácie vykonáva v prevažnej miere bezhotovostne.
Uvedená finančná hotovosť sa mala nachádzať v bezpečnostných schránkach vo viacerých bankách.
Uvedená finančná hotovosť bola skontrolovaná neskôr ako v pôvodnom termíne a tejto sa on
nezúčastnil. Dokumenty, ktoré by sa mali nachádzať v jednotlivých portfóliových spoločnostiach a v
prípade požiadavky mali byť predložené ku kontrole, boli opísané v operačnom manuály, resp. v jeho

prílohách.Dokumenty,ktoréimbolipredložené,imprikontroláchnebolipredloženévtakomrozsahu,ako
určuje uvedený operačný manuál. Jednotlivé investičné zámery na schvaľovanie investičnému výboru
predkladal manažér s odporúčaním, či je ich možné schváliť. Investičný výbor sa podrobným skúmaním
jednotlivých predkladaných zámerov bližšie nezaoberal, keďže to jeho úloha v zmysle operačného
manuálu ani nebola, keďže to bola úloha manažéra fondu, ktorý bol za to aj platený. Zároveň nebolo

úlohou investičného výboru sledovanie investície potom, čo bola táto schválená. Uvedená činnosť
bola rovnako povinnosťou manažéra fondu. Čo sa týka kontroly finančnej hotovosti, ktorá sa vykonala
následne, pri tejto fyzicky nebol. Bol však informovaný, že táto finančná hotovosť existovala a bola
skontrolovaná. Následne na to bola výzva zo strany komanditistu, aby takáto vysoká hotovosť nebola
uložená v schránkach, ale aby bola uložená na bankovom účte.

SvedokI..L.Q.vovýpovedikveciuviedol,žepracujevNárodnejagentúreprerozvojmaléhoastredného
podnikania, a to od roku 2004 a od roku 2007 vedie odbor kontroly, ktorého úlohou je kontrolovanie
využívania verejných finančných prostriedkov. V roku 2011 boli požiadaní generálnym riaditeľom
agentúry, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom navrhovateľa, o vykonanie kontroly v spoločnosti

odporcu. Kontrola bola vykonaná v období od 15.4.2011 do 18.1.2012. Kontrola bola vykonávaná
neštandardne dlhšiu dobu ako zvyčajne. Bolo to spôsobené tým, že bolo potrebné zohľadniť pracovné
požiadavky spoločnosti Funds managers, resp. národnej agentúry. Zároveň kontrolu predlžovala aj tá
skutočnosť, že všetky dokumenty, ktoré im boli predložené, museli byť

protokolárne prevzaté a nebolo im umožňované robiť si z uvedených dokladov skenové kópie, ale museli
byť vyhotovované výpisy, resp. niektoré dokumenty prepisované, ako napríklad účtovné závierky do
exelovského formátu. Nebolo im taktiež umožnené zapožičanie uvedenej dokumentácie, aby mohla byť
kontrola vykonaná v ich sídle. Kontrola bola zameraná na súlad dokumentácie, kontrolovanie portfóliovej
spoločnosti s operačným manuálom, ktorý bol záväzný pre Fond Seed Capital a vytvorenie stručného

prehľadu zisteného stavu jednotlivých portfóliových spoločností odporcu a zostavenie finančnej analýzy
z výkazov kontrolovaných portfóliových spoločností a ich porovnávanie s finančnými plánmi, ktoré
boli súčasťou investičných návrhov. Kontrola spočívala v porovnávaní predložených dokladov, či sú v
súlade s operačným manuálom. Výsledným materiálom bola správa z kontroly, ktorá bola predložená
štatutárnemu zástupcovi národnej agentúry. Tieto výsledky boli predložené aj súdu a spomenul aspoň

niektoré z vážnych zistení. V niektorých prípadoch doklady, ktoré podľa operačného manuálu mali
byť predložené odporcovi pred schválením investičného návrhu, sa v dokumentácii nenachádzali,
prípadne ich dátumy alebo dátumy vyhotovenia boli až po zasadnutí investičného výboru, tzn. že
nemohli byť predložené pred zasadnutým investičného výboru. Išlo napríklad o výpisy z registra trestov,
výpisy z OR, potvrdenia daňového úradu, sociálnej poisťovne. Ďalej neboli predložené monitorovacie

správy za jednotlivé investície v takej forme, ako ich vyžaduje operačný manuál. Zistili, že Fond Seed
Capital poskytoval dodatočné úvery, s ktorými nepočítal schválený investičný návrh. Identifikovali zmeny
v štruktúrach investície, ktoré neboli schválené investičným výborom. Ďalej navyšovanie pôvodne
schválených úverov bez schválenia investičným výborom. Ku kontrole im neboli predložené žiadneúčtovné doklady a preto nebolo možné overiť súlad použitia poskytnutých prostriedkov s investičným
návrhom. Taktiež nebolo možné vykonať kontroly priamo v jednotlivých portfóliových spoločnostiach.
Ďalej sa zamerali aj na kontrolu finančnej výkonnosti portfóliových spoločností. Zistili, že plánované

hodnoty uvedené vo finančných plánoch schválených investičným výborom, boli dodržiavané len
zriedka. Čo sa týka finančnej výkonnosti, k 31.12.2011 šesť zo sedemnástich portfóliových spoločností
vykazovalo podľa poznámok v účtovnej závierke základné vlastné imanie, k 31.12.2012 bol tento stav
už deväť z osemnástich spoločností. Ďalej mali úlohu G. I.. Š., ohodnotiť portfólio a hodnotu portfólia
spoločnosti, do ktorej investoval Fond Seed Capital, a to tak, aby sa plne rešpektovali postupy účtovania

pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V podstate prehodnotili hodnotu portfólia
spôsobom, ako aj samotný Fond Fondov, ktorý každoročne prehodnocuje hodnotu portfólia spoločnosti.
Používa sa metóda vlastného imania, pričom zistili, že Fond Seed Capital k 31.12.2011 investoval do
vlastného imania spoločnosti zhruba 5,5 mil. EUR. Zistené precenenie podľa postupov, ktoré používajú
vo Fonde fondov, by bolo mínus 4 mil. EUR. Podľa metódy vlastného imania by teda reálna hodnota
portfólia po precenení bola okolo 1,5 mil. EUR. Nakoľko nemali informácie o splácaní úverov, nemohli

preceniť finančné investície z poskytnutých úverov. Ďalej analyzovali účtovnú závierku v spoločnosti
Fond Seed Capital zostavenú k 31.12.2011 a k 31.12.2012. Za tieto roky bol hospodársky výsledok v
roku 2010 mínus 469.610,- EUR, 2011 kladný 649.820,- EUR a 2012 záporný 1.450.378,- EUR. Zamerali
sa hlavne na rok 2011, kde bol kladný hospodársky výsledok a analyzovali vlastne tú čiastku z čoho mal
kladný výsledok vzniknúť a nesedel im tam hlavne fakt, že po zohľadnení hlavnej nákladovej položky,

ktorou bola odmena spoločnosti Funds managers vo výške 524.000,- EUR, by musel Fond Seed Capital
za obdobie v roku 2011 svojou hospodárskou činnosťou dosiahnuť zisk z predaja investícii vo výške
zhruba 1.160.000,- EUR. Keď vychádzame aj zo znaleckého posudku, tak zisk za všetky investície Fond
Seed Capitalu je vo výške 425.000,- EUR. Čiže tu je významný nesúlad, ktorý spochybňuje reálnosť
dosiahnutého zisku v roku 2011. Podľa

nich, tento zisk bol dosiahnutý neodúčtovaním investície do kapitálových fondov z majetku spoločnosti
Fond Seec Capital. To sa dá dokázať ukážkou na rok 2010, kedy mali kompletné doklady z hlavnej
knihy Fond Seed Capitalu na predaji investície. V tomto prípade bola investícia do vlastného imania
spoločnosti vo výške 265.551,35 EUR, predaj spoločnosti bol zazmluvnený na 339.361,24 EUR a

účtovné operácie, ktoré boli zaznamenané do účtovníctva boli odúčtovanie investície do základného
imania vo výške 7.966,54 EUR, zaúčtovanie pohľadávky vo výške 339.361,24 EUR. Kapitálové
fondy vedené na účte 069 vo výške 257.584,81 EUR spoločnosť pri predaji neodúčtovala. Vplyv na
hospodárskyvýsledokspoločnostiFondSeedCapitalbolvtomtoprípadenasledovný.Výnos339.361,24
EUR, náklad 7.966,54 EUR, zisk 331.369,7 EUR. Podľa jeho názoru, po odúčtovaní investície do

kapitálových fondov, by vplyv na hospodársky výsledok Fond Seed Capital bol kladný 73.809,89 EUR.
Toto bola iba jedna divestícia v roku 2011. Bolo divestovaných ďalších 6 divestícií, ktoré však posúdiť
nevie, nakoľko nemal kompletnú hlavnú knihu. Na tomto prípade je možné vidieť, že podľa jeho názoru
hospodársky výsledok Fond Seed Capitalu nezohľadňoval skutočné hospodárenie firmy. Hospodársky
výsledok Fond Seed Capitalu by mal byť zreálnený prehodnotením jednotlivých finančných investícií

a to podľa § 14 ods. 12 postupom účtovania jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva,
kde je napísané, že zmeny hodnoty ceny papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní
účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou, alebo v ktorej má
účtovná jednotka podstatný vplyv sa účtuje pri oceňovaní metódou vlastného imania. Na základe týchto
postupov by mala spoločnosť Fond Seed Capital zreálniť svoje portfólio investícií do vlastného imania

na úroveň približne 1,5 mil. EUR. K poznámkam k účtovnej závierke je ďalej uvedené, že v roku 2010
z 22 portfóliových spoločností dosiahlo 10 záporný hospodársky výsledok, 3 záporné vlastné imanie a
o 10 spoločnostiach neuviedol Fond Seed Capital žiadne údaje. V roku 2011 zo 17 nainvestovaných
spoločností 12 firiem malo záporný hospodársky výsledok, 6 firiem záporné vlastné imanie a jedna
spoločnosť neuviedla údaje. V roku 2012 z 18 nainvestovaných spoločností 13 vykazovalo záporný

hospodársky výsledok a až 9 firiem záporné vlastné imanie. Metódou vlastného imania fakticky 9 firiem
malo nulovú účtovnú hodnotu. Všetky uvedené zistenia ako i ďalšie nové skutočnosti, ktoré kontrolovať
nemohli, sú uvedené v znaleckom posudku expertízneho a edukačného inštitútu, v ktorom sa okrem
iného uvádza, že aj opravné položky nezodpovedajú skutočným rizikám a mali by byť zreálnené, pretože
bolo konštatované, že vo viacerých portfóliových spoločnostiach neboli finančné prostriedky použité

na účel deklarovaný v podnikateľskom pláne, ktorý bol schválený investičným výborom. Strata vo
výške 1,5 mil. EUR za rok 2012 u odporcu bola tvorená nákladovou položkou za služby poskytnuté
spoločnosťou Funds managers vo výške 520.000,- EUR, ďalej tvorbou opravných položiek k jednotlivým
investíciám a pohľadávkam za predaj obchodných podielov. Fond Seed Capital podľa poznámok vúčtovnej závierke za rok 2012 eviduje pohľadávky zhruba v hodnote 2 mil. EUR po splatnosti a preto je
vysokopravdepodobné,žemedzitýmitopohľadávkamisúajpohľadávkyzpredajaobchodnýchpodielov.
Na výpočet odmeny manažéra fondu Funds managers sa používa aktuálna nominálna hodnota fondu

a hodnota portfólia. V prípade, že by Funds managers zreálnil hodnotu portfólia svojich spoločností,
napríklad metódou vlastného imania, rapídne by klesla jeho ročná odmena. Nemá vedomosť o tom či
bolo zhromaždenie spoločníkov v roku 2012, ale z dostupných zdrojov posledná schválená účtovná
závierka u odporcu bola za rok 2008. Správu o zisteniach z kontroly predložil svojmu nadriadenému,
t.j. štatutárnemu zástupcovi Fondu fondov. Štatutárny zástupca sa na výsledky kontrol priebežne sa

informoval. Investičný výbor mal schvaľovať jednotlivé investície na základe podkladov ktoré odborne
mal pripraviť Funds managers v súlade s operačným manuálom.

Svedok I.. L. U. vo výpovedi k veci uviedol, že pred jeho pôsobením v spoločnosti Funds managers
pôsobil v spoločnosti Ekis, ktorá je maklérskou spoločnosťou skupiny Volkswagen na Slovensku, túto
spoločnosť zakladal a vo finále integroval do spoločnosti Volkswagen finančné služby. Jeho ďalším

pôsobiskom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., kde prijal výzvu vybudovať dcérsku spoločnosť, a to
leasingovú spoločnosť. Za 5 rokov v pozícii predstavenstva sa spoločnosť z nulových tržieb dostala na
tržby niekde okolo 5 mld. Sk, približne 100 zamestnancov a s obchodným riadením všetkých okolo 300
obchodných miest Slovenskej sporiteľne. V roku 2007 objavil na trhu ponuku na odkúpenie 100 akcií od
spoločnosti Funds managers a.s., a keďže mu vyhovuje práca vo forme založenia firmy, vybudovanie

a nájdenie miesta na trhu, tak ho to oslovilo a na jeseň v roku 2007 akcie odkúpil. Po odkúpení akcií
požiadal sa stretol s pánom T., jeho právnym zástupcom a projektovým manažérom, kde si vypočul
stratégiu Fondu fondov a dohodli sa, že predstavím možnosti, ako sa do tejto stratégie implementuje
spoločnosť odporcu. Do 30 dní predstavil tým ľudí, ktorých mienil prijať ako investičných manažérov.
Boli to dvaja zamestnanci City bank a dvaja zo Slovenskej sporiteľne. Vyplynulo to aj z toho, že Fond

fondov vyjadril nespokojnosť s kvalitou vtedajších zamestnancov. Následne po schválení stratégie a
personálnom obsadení, z Fondu fondov prezvali kompletnú dokumentáciu, ako majú vyzerať investičné
návrhu, zmluvy, podklady, ktoré treba predkladať do investičného výboru. Potom nastali nejaké dva roky
intenzívneho investovania, kde nevníma žiadne komplikácie, či to bolo v komunikácii, odovzdávaní
informácií, čiže všetko prebiehalo úplne normálne, až na jednu vec, a to bola nefunkčnosť dozornej

rady. Dozorná rada v tom období nezasadala. Z predchádzajúceho pôsobenia bol naučený, že dozorná
rada zasadala v štvrťročných intervaloch a detailne sa zaoberala s hospodárením spoločnosti. Priamu
spoluprácu operatívnu mali na týždennej báze a stretával sa s konateľom Fondu fondov a prechádzali
veci, ktoré chceli predložiť investičnému výboru. Dostávali z Národnej agentúry pre rozvoj malého
a stredného podnikania investičné zámery, ktoré im posielali podnikatelia a problémy štandardnej

prevádzky riešili telefonicky a e-mailami. Bol to záver roka 2009, keď ho pán T. požiadal ako konateľ
Fondu fondov, o kontrolu portfólia, ktorú vtedy zdôvodňoval potrebou správy pre správnu radu národnej
agentúry. V termíne od 12. do 23.10 prebehla interná kontrola aktuálneho portfólia a zúčastnili sa jej pán
U., Č. a pán Š.. Dostali k dispozícii kompletnú dokumentáciu, z ktorej si vyhotovovali fotokópie, skenovali
veci priamo v priestoroch Fondu a bez toho, aby im v tom bránil, si tieto veci brali so sebou. Následne sa

po kontrole snažil s pánom T. stretnúť a získať nejaké konkrétne závery z kontroly, aby vedel prípadné
chyby alebo nedostatky čo najskôr aplikovať a odstraňovať. V decembri 2009 už žiadal aj písomne
formou e-mailu, kde žiadal o stretnutie a prerokovanie záverov, tak aby si mohli na valnej hromady
schváliť ako akcionári a okamžite uviesť do života. Dňa 20.12.2009 sa stretli s pánom T. v Košiciach kde
ho informoval, že treba ešte urobiť jeden audit a finančnú analýzu a bola mu predstavená spoločnosť

HKV a spoločnosť Ekis audit s.r.o., kde vlastne prvýkrát došlo k nezhode akcionárov, kde nesúhlasil,
keďže neprebehlo výberové konanie na audítorov a nemajú uzavretú internú kontrolu, aby náklady
spojené s audítorom znášal odporca. Aj audit spoločnosťami HKV a Ekis, kde náklady prevzal na seba
Fond fondov, prebiehal štandardným spôsobom a zástupcovia obidvoch spoločností ich navštevovali v
sídle Fondu s plným prístupom ku všetkým dokumentom. Už počas auditu sa dotazovali, či sú nejaké

nedostatky a dostávali odpoveď, že materiál sa pripravuje pre štatutárneho zástupcu Fondu fondov, a
že keď uzná za vhodné, tak ich bude informovať. V marci 2010 boli informovaní o závere auditu spolu
so žiadosťou, aby do 30 dní od doručenia odstránili porušenia a zároveň sa k nim vyjadrili. To urobili
ešte v apríli a odovzdali vyjadrenie spolu s prílohami všetkých odstránených porušení,

pričom minimálne polovica z nich bola odstránená ešte pred auditom, lebo na to prišli sami počas
interných kontrol. Tam sa nejako spolupráca ukončila, spätnú väzbu k ich správe nikdy nedostali a jediná
reakciabolažiadosťozvolanievalnéhozhromaždenia,naktoromvzmysledohodnutéhoprogramuFond
fondov žiadal schválenie odstúpenia od zmluvy o poskytovaní riadenia fondov medzi odporcom a Fundsmanagers. Zároveň ďalším bodom bolo zníženie základného imania spoločnosti o 4 mil. EUR. Kľúčovým
bodom bolo schválenie účtovnej závierky 2009, kde ako jedinú informáciu dostal, že zástupca Fondu
fondov požiadal dotvoriť opravné položky na reálny stav spoločnosti. Na jeho otázku po dvoch auditoch,

čo konkrétne, v akej výške a na akú spoločnosť, sa odpovede nedočkal, napriek tomu, že materiál
predkladaný na valné zhromaždenie o tvorbe opravných položiek obsahoval detailne každú spoločnosť
a tvorbu opravných položiek k základnému imaniu, kapitálovým fondom. Do konca jeho pôsobenia do
roku 2013 žiaden konkrétny návrh od Fondu fondov nedostal. Ďalší vývoj spolupráce sa komplikoval aj
kompletnou výmenou vedenia Fondu Fondov, kde sa štatutári prestali vyjadrovať k problematike, keďže

si to museli nanovo naštudovať. Do konca jeho pôsobenia sme spoločnú reč nenašli.
Pán W. bol členom dozornej rady od 2006 až do 8.11.2010, a len pre informáciu, počas celého jeho
pôsobenia rada ani raz nezasadala. Zároveň bol členom investičného výboru a dokonca jeho pôsobenia
stále bol. Čiže tvrdenia, že materiály do investičných výborov neboli predkladané dostatočne, považuje
za nepravdivé, keďže tieto materiály schvaľoval. Ak by mu niečo na nich vadilo, tak by požiadal o
doplňujúce informácie. Taktiež pán W.B. spomínal jeho prezentáciu v zbore zástupcov, na ktorej sa

malo rokovať o opravných položkách a kde sa malo prediskutovať odstránenie všetkých nedostatkov z
auditu. Tá prezentácia mala byť 24.6.2010, ale všetci zúčastnení boli už informovaní o tom, že všetky
nedostatky sú dávno odstránené, že o tom informovali už v apríli, tak sa pripravovala zápisnica, kde
pán W. dával poznámky priamo do textu zápisnice a on ju aj v tomto zmysle upravil. Finálna zápisnica
mu nebola nikdy doručená a jeho právnemu zástupcovi, ktorý pripravoval zmluvnú dokumentáciu v

zmysle manažérskej zmluvy, nebolo umožnené zúčastniť sa tejto prezentácie. Po dvoch kontrolách po
odstránení nedostatkov pán W. spomenul forenzný audit, napriek k tomu, že nemali uzatvorenú ani
jednu kontrolu prišiel Fond fondov s návrhom zrealizovať aj forenzný audit a tak nanovo zaťažiť nákladmi
spoločnosť. Bolo mu vysvetlené, že na žiadosť Fondu fondov na valnom zhromaždení v 11 mesiaci roku
2010 schválili uskutočnenie forenzného auditu, pričom výberové konanie sa uskutoční zo spoločností,

ktoré navrhol Fond fondov a boli to spoločnosti Ernst and Young, PWC, DPA a spoločnosť Nazars.
Zároveň na tomto valnom zhromaždení schválili nových členov dozornej rady a následne prebehol
forenzný audit. Dňa 21.3.2012 požiadal pána Š., konateľa Fondu fondov, aby pripravili otázky pre
audítorov a v rámci zápisnice valného zhromaždenia dostal odpoveď, že napriek tomu, že trikrát žiadal
o stretnutie, tak nemá pripravené žiadne otázky. To bolo šesť mesiacov od prvej žiadosti na stretnutie

s audítormi. Pán A. je od začiatku jeho pôsobenia u odporcu v národnej agentúre, resp. riaditeľských
spoločnostiach a je presne informovaný, ako to bolo s prokúrou a jeho tvrdenie, že neumožnil Fondu
fondov vymenovať prokuristu v spoločnosti FSC sa nezakladá na pravde, lebo aj v rámci valného
zhromaždenia upozornil, že funkcia prokuristu nie je definovaná spoločenskou zmluvou a komplementár
je plne zodpovedný za vedenie spoločnosti. Vyjadril obavu, že udelením prokúry by mohli vznikať

kolízne prevádzkové situácie a navrhol zabezpečiť princíp štyroch očí, aby konali spoločne. Do jeho
pôsobenia vo funkcii nedostal žiadny návrh, ako by to mohli zrealizovať. Následne pán A. spomínal
vysokú pokladňu, ktorú nikdy nevidel napriek tomu, že bol viackrát pozvaný na jej protokolárnu kontrolu.
V roku 2012, v novembri a v máji 2013 sa uskutočnila kontrola hotovostných finančných

prostriedkov za účasti pána Š., už tretieho konateľa Fondu fondov, pána W. predsedu dozornej rady a
pani L., ktorá v tom čase viedla vyšetrovanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Následne
sa dohodli na pravidelnej kontrole finančných prostriedkov, ale už sa nikdy neuskutočnila. Taktiež
pán A. vyjadril pochybnosti k materiálom na zasadnutie investičného výboru, k čomu by uviedol, že
členov investičného výboru si volil Fond fondov samostatne, manažér fondu nikdy na nich nemal

dosah a dostal o nich informáciu iba formou oznamu. Materiály sa predkladali 7 dní vopred v zmysle
manuálu a počas tohto obdobia ich členovia investičného výboru, resp. ich poradcovia kontaktovali za
účelom doplnenia informácii alebo skôr vysvetlenia, nikdy nie, že im niečo chýba alebo chceli by iný
rozsah. Za celé to obdobie jeho pôsobenia nedostali od Fondu fondov žiaden pozmeňujúci návrh, resp.
nariadenie, aby materiál na investičný výbor zmenili. Po schválení investičným výborom sa materiál z

investičnéhovýboruodovzdalprávnejkanceláriivzmyslezmluvy,ktorápripravilazmluvnúdokumentáciu
a následne sa realizovala investícia. V prípade, že investičný výbor investíciu zamietol, tak klientovi
poslali informáciu o zamietnutí. Pán Q. je prvý, ktorý od roku 2009 komentuje účtovnú závierku. Škoda
však že nie konkrétnymi návrhmi na valnom zhromaždení, kde chcel použiť veľmi jednoduchú metódu,
a to preceniť celé portfólio metódou vlastného imania, čo by ale neodrzkadlovalo reálny stav portfólia.

Z účtovného hľadiska sa totižto pri založení firmy, čo bolo 90 % prípadov pri spoločnosti FSC, že sa
prvé roky vložené prostriedky doslovne míňajú na náklady spoločnosti, lebo každá začínajúca firma má
nejakú krivku, kým sa dostane do požadovanej kondície výkonov, čo sa týka tržieb a ostaných záležitostí.
Tým pádom sa vlastné imanie v prvých rokoch zníži a tým pádom by to neodzrkadlovalo realitu. Nazáver uviedol, že predbežné opatrenie, ktoré vlastne zablokovalo základnú funkciu Fondu na čom bol
zriadený, to znamená investovať do začínajúcich zakladaných spoločností, pomôcť im rozbehnúť a
následne predať a prostriedky znovu požiť do nových projektov, ohrozuje reálne fungovanie a tým

môžu vznikať škody. Taktiež prebiehajúce daňové kontroly, ktoré boli vyvolané trestnými oznámeniami,
komplikujú život spoločnosti v tom, že majú zablokovaný cash. Po všetkých kontrolách prebiehala ešte
jedna kontrola, a ani z tej nedostali žiadny výstup ako odporúčanie, čím skôr sfunkčniť všetky orgány
kontrolované Fondom fondov, aby možné straty nezvyšovali.

Podľa§93ods.1Obch.zák.,komanditnáspoločnosťjespoločnosť,vktorejjedenaleboviacspoločníkov
ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri
(komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkov (komplementári).

Podľa § 93 ods. 2 Obch. zák., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť
primerane ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie

komanditistov ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 148 ods. 1 Obch. zák., spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd
zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zrušenia svojej účasti v spoločnosti odporcu, nakoľko z
dôvodu sústavného zneužívania práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti, opakovaného a
podstatného porušenia povinností komplementára podľa

spoločenskej zmluvy Spoločnosti a zásadné a principiálne nezhody medzi spoločníkmi, nie je ďalej
možné od navrhovateľa naďalej požadovať, aby v Spoločnosti zotrval
„Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí uzavrieť dohodu o zrušení jeho
účasti s ostatnými spoločníkmi (pozri výklad v bode 6), nezostáva mu iná možnosť, než obrátiť sa so

svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Príslušným na toto konanie je okresný súd, v
obvode ktorého má spoločnosť svoje sídlo (§ 9 ods. 1 OSP).
Vzhľadom na znenie odseku 1 dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho
nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi. Preto je žiaduce priamo v návrhu na zrušenie
účasti uviesť konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, vzhľadom na odsek 1 tohto ustanovenia

súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť.
Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie jeho účasti, bude súd posudzovať vzhľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp.
spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne
inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho

spoločníka v spoločnosti a pod.
Dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. vážne zdravotné problémy,
dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania práv priznaných alebo povinností
uloženýchspoločníkovispoločenskouzmluvouapod.).“(OľgaOvečkováakolektív;Obchodnýzákonník;
Komentár; Druhé, doplnené a prepracované vydanie; IURA EDITION spol. s r.o.; Výklad k § 148)

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými
ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca svoju činnosť nevyvíjal takým
smerom, aby došlo k naplneniu základného zámeru, na ktorý bola založená. Tento záver súd

vyvodil z predloženého znaleckého posudku, ktorý podrobným spôsobom popísal spôsob fungovania
odporcu ako správcu fondu, ktorý nemožno označiť za štandardný a transparentný. V posudku boli
podrobne popísané vzťahy medzi komplementárom a komanditistom, odporcom a manažérom fondu,
spôsob investovania do portfóliových spoločností, nakladanie so zverenými finančnými prostriedkami
a v neposledmom rade aj konanie komplementára ako štatutárneho zástupcu odporcu a manažéra

fondu. Súd zároveň poukazuje na výpovede vypočutých svedkov, ktorý taktiež potvrdili zhoršovanie
vzájomných vzťahov spoločníkov a porušovanie povinností komplementára. Svedok I.. T. uviedol, že v
polovici roku 2009 nastali problémy v komunikácii s manažérom fondu a došlo k zastaveniu investícií.
Problémom bolo získať informácie ohľadne jednotlivých projektov, blokovali sa návrhy komanditistu,manažér neposkytoval kvalitné služby ani informácie a rozhodnutia robil sám bez investičného výboru.
Svedok L.. W. tiež potvrdil, že manažér nepostupoval v súlade s rozhodnutiami investičného výboru
a odmietal poskytovať informácie. Realizované audity boli prerokovaná na zbere zástupcov, pričom v

nich bolo konštatované porušenie schválených investičných zámerov takmer pri všetkých portfóliových
spoločnostiach. Svedok L.. A. uviedol, že na kontrolu im neboli predkladané všetky potrebné doklady.
Aj z výpovede svedka I.. Q. vyplynulo, že investičnému výboru neboli predkladané potrebné dokumenty
a z finančných prostriedkov sa poskytovali úvery, s ktorými sa v investičných návrhoch nepočítalo, resp.
tieto sa navyšovali bez schválenia. Nakoniec samotný I.. U. síce uviedol, že spolupráca bola spočiatku

dobrá, avšak po čase začali problémy a potom už

spoločnúrečnenašli.Zatýchtookolnostínemožnoodnavrhovateľaspravodlivožiadať,abyvspoločnosti
zotrval.

Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj otázkou, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených

osôb nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne
závažnejšie, než ujma vzniknutá navrhovateľovi z nepriznania práva. V tomto smere súd poukazuje na
skutočnosť, že jedinou úlohou navrhovateľa bolo v podstate poskytnutie značného množstva finančných
prostriedkov, avšak bez reálnej možnosti ovplyvniť ich použitie. Ďalším zotrvaním navrhovateľa v
spoločnosti by aj naďalej boli ohrozené jeho investície a netransparentným poskytovaním finančných

prostriedkov by mu mohla byť spôsobená ďalšia škoda.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel a účasť navrhovateľa ako spoločníka zrušil.

Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa

trovy konania v sume 165,50 EUR (zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 99,50 EUR, za návrh
na predbežné opatrenie v sume 33,- EUR a odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení v sume
33,- EUR) a trovy právneho zastúpenia v sume 1.927,99 EUR [v roku 2010: 2 úkony právnej pomoci -
prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu - á 55,49 EUR, 2 úkony - návrh na vydanie
predbežného opatrenia, odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na PO - á 27,75 EUR, v roku

2011: 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 6.12.2011 - á 57,- EUR, v roku 2012: 7 úkonov - podanie vo
veci samej 14.2.2012, podanie vo veci samej 2.4.2012, podanie vo veci samej 17.5.2012, podanie vo
veci samej 29.5.2012, účasť na pojednávaní v dňoch 16.2.2012, 31.5.2012, 16.10.2012 - á 58,69 EUR,
v roku 2013: 2 úkony - účasť na pojednávaní presahujúcom 2 hodiny v dňoch 10.1.2013 a 15.10.2013
- á 120,14 EUR, 3 úkony - podanie vo veci samej 9.4.2013, účasť na pojednávaniach v dňoch 9.4.2013

a 6.6.2013 - á 60,07 EUR, v roku 2014: 2 úkony - účasť na pojednávaní v dňoch 21.1.2014 a 15.4.2014
- á 61,87 EUR, v roku 2015: 3 úkony - podanie vo veci samej 10.3.2015, účasť na pojednávaní dňa
22.1.2015 - á 64,54 EUR, 1 úkon - účasť na pojednávaní presahujúcom 2 hodiny dňa 14.4.2015 - á
129,08 EUR, 4 rát režijný paušál 7,21 EUR, 1 krát 7,41 EUR, 7 krát 7,63 EUR, 5 krát 7,81 EUR, 2 krát
8,04 EUR, 3 krát 8,39 EUR, DPH zo sumy 1.606,66 EUR vo výške 20 % v sume 321,33 EUR].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.