Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Arpád Pastorek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208636
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215208636.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843
so sídlom AK Pajštúnska 5 Bratislava 851 02 proti žalovanej: V. A., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
XXX, v konaní o zaplatenie 62,93 EUR s prísl. t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na začatie konania o zaplatenie 62,93 EUR s
prísl.“ z dňa 24.04.2015, ktoré doručil súdu dňa 07.05.2015, sa domáhal zaplatenia sumy 62,93 EUR
s prísl. a náhrady trov konania.
2. Strany sporu, sa na pojednávanie nedostavili, splnomoc. práv. zást. žalobcu svojím podaním z dňa
23.11.2016 žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti, ako je zrejmé z č. l. 37-39 a 40-41 súdneho spisu a preto súd konal a rozhodol v ich
neprítomnosti.
3. Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
4. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
5. Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
6. V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník
uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť
na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovanéhoustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte
splatné.
7. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu
Union poisťovne, a. s., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava na č. l. 7 a nasl., bola uzatvorená dňa
11.12.2013: „Zmluva o postúpení pohľadávok“ s prílohami, z ktorej je zrejmé, že došlo k postúpeniu
pohľadávky medzi Union poisťovňou, a. s. a žalobcom, ktorý na základe citovanej zmluvy sa stal aktívne
legitimovaným účastníkom konania, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené.
8. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu, resp. oznámil jej obsah a zároveň konštatuje, že v súdnom
spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, a
to podaná žaloba žalobcu na č. l. 1-2, návrh PR na č. l. 3-4, poistná zmluva z dňa 08.03.2011, jedná sa
o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorená medzi: „Union poisťovňou, a. s.“ so
sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava a žalovanou s tým, že medzi stranami sporu bolo dojednané poistenie
os. mot. vozidla P. Y. X,X DCi v dieselovom prevedení, poistné bolo dojednané v sume 174,87 EUR, a po
zľavách v sume 166 EUR a splatnosť poistného bola dojednaná ako kvartálna splatnosť v sume 41,50
EUR s bezprostrednou splatnosťou v prvý deň poistného obdobia (bežné poistenie), t. j. ďalej podľa
zmluvy k 20. kal. dňu na č. l. 5, vzhľadom k platobnej nedisciplinovanosti žalovanej právny predchodca
žalobcu doručil žalovanej svoje podanie: „Zánik poistenia z poistnej zmluvy č. 11-901-792519“ z dňa
16.02.2012 na č. l. 6, na základe ktorého poisťovňa skonštatovala, že uvedená poistná zmluva zanikla
dňom 23.01.2012 pre nezaplatenie poisteného podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 o PZP a z uvedeného
dôvodu poisťovňa oznámila v zmysle § 11 ods. 10 zák. č. 381/2001 o PZP, že si nárokuje poistné za dobu
do zániku poistenia, t. j. do 23.01.2012 v sume 62,93 EUR. Na základe uvedených poisťovňa poskytla
žalovanej lehotu na úhradu dlžnej sumy do 01.03.2012. Vzhľadom k tomu, že k úhrade nedošlo, žalobca
si uplatnil tento nárok na zaplatenie dlžnej sumy vrátane úrokov z omeškania. Ďalej súd oboznamuje
zmluvu o postúpení pohľadávok z dňa 11.12.2013 na č. l. 7-10 s prílohami na č. l. 11-14, osvedčenie o
registrácii DPH na č. l. 15, plnomocenstvo na č. l. 16, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 17, písomné
podanie súdu na č. l. 18, platobný predpis na č. l. 19, výzva na úhradu SÚP na č. l. 20, záznam o zložení
na č. l. 21, lustrácia REGOB na č. l. 22, PR na č. l. 23-24, závada na č. l. 25, písomné podanie súdu na
č. l. 26, písomné podanie OO PZ C. na č. l. 27 + nedoručená zásielka žalovanej, uznesenie OS KN o
zrušení PR na č. l. 28-29, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu na č. l. 30, písomné podanie
súdu na č. l. 31, predvolanie na č. l. 32-33, oznámenie o podanej žalobe na č. l. 34, uznesenie - výzva
OS KN na č. l. 35-36, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie na č. l. 37-41.
9.Súdmalpreukázanýnasledovnýskutkovýaprávnystav,kedysúddôkazyvzmysleustanovenia §191
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nebola dôvodná a preto súd
túto žalobu zamietol.
10. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je žalovaný
fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) , sa nepodarilo doručiť súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie
skutočného pobytu žalovaného. Nakoľko úsilie súdu zostalo bezvýsledné preto súd postupoval podľa
citovaného ustanovenia zákona a to ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu dňa 10.11.2016 ako je zrejmé z č. l. 46 súdneho
spisu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
11. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so
zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejtosúvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
12. Súd v tomto konaní mal jednoznačne preukázané rozhodné skutočnosti na základe ktorých súd zistil,
že právny predchodca žalobcu Union poisťovňou, a. s. so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava uzatvoril
so žalovanou ako je zrejmé z č. l. 3-4, poistnú zmluvu dňa 08.03.2011 na dobu neurčitú, jedná sa
o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu os. mot. vozidla P. Y. X,X DCi v dieselovom
prevedení, poistné bolo dojednané v sume 174,87 EUR, a po zľavách v sume 166 EUR a splatnosť
poistného bola dojednaná ako kvartálna splatnosť v sume 41,50 EUR s bezprostrednou splatnosťou
v prvý deň poistného obdobia (bežné poistenie), t. j. ďalej podľa zmluvy k 20. kal. dňu na č. l. 5,
vzhľadom k platobnej nedisciplinovanosti žalovanej právny predchodca žalobcu doručil žalovanej svoje
podanie: „Zánik poistenia z poistnej zmluvy č. 11-901-792519“ z dňa 16.02.2012 na č. l. 6, na základe
ktorého poisťovňa skonštatovala, že uvedená poistná zmluva zanikla dňom 23.01.2012 pre nezaplatenie
poisteného podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 o PZP a z uvedeného dôvodu poisťovňa oznámila v
zmysle § 11 ods. 10 zák. č. 381/2001 o PZP, že si nárokuje poistné za dobu do zániku poistenia, t. j.
do 23.01.2012 v sume 62,93 EUR.
13. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. Z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení platí, že poistenie zodpovednosti
zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre
takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. A podľa citovaného zákona § 11 ods. 10
platí, že ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo
malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie
zodpovednosti zaniklo ustanoven
14. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“) , sa právo premlčí
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.
16. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. §
108 Občianskeho zákonníka je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až
§ 773 OZ) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 Občianskeho
zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu
na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným
lístkom v zmysle zákona č. 514/2009 Z.z.. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 OZ i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.
17. Zákon č.514/2009 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi
cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Nakoľko tento zákon neupravuje premlčanie
nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania
tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením OZ je práve
§ 108. Zákon č. 514/2009 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na
cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, preto treba použiť § 563 OZ
a dlžník - cestujúci je teda povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie
požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním
žaloby na súd.18. Ustanovenie § 52 ods.2 OZ v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom
znení , nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne
vzťahyzaloženépredtýmtodňom.TakýtoprávnyzáverjevsúladesrozhodnutímNSSRspisováznačka
3MCdo zo dňa 21.4.2015.
19. Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. To potom znamená , že aj pri
posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.
Podľa ustanovenia §-u ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na vyše uvedené
súd v nasledujúcom potom zisťoval to, či návrh na súd bol podaný v premlčacej lehote zákonom
stanovenej pre tento právny vzťah.
20. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý čas uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za
následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká
ale existuje, už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.
21. Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade
vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy
nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré
k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.
22. Na základe uvedených je zrejmé, že poistenie zaniklo v dôsledku neplnenia si poistnej povinnosti
ako je zrejmé z č. l. 5 a 6 súdneho spisu k 20. kal. dňu za 1 štvrťrok roku 2102, ako to bolo uvedené
aj v písomnom podaní Union poisťovne, a. s. z dňa 16.02.2012 v ktorom podaní poisťovňa poskytla
dodatočnú lehotu na úhradu poistného do 01.03.2012 a tak podľa súdu 3-ročná premlčacia doba
začala plynúť od 21.01.2012 a uplynula dňa 20.01.2015 a uplynula dňom 20.01.2015 a to podľa vyššie
uvedenýchustanoveníato §101Obč.zák.vspojenís§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.
23. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).
24. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Na základe § 251 CSP platí, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaloženévýdavky,ktorévzniknúvkonanívsúvislostisuplatňovanímalebobránenímprávaavzmysle
§ 252 CSP platí, že každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
27. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z
obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. V uvedenom spore obaja boli strany sporu žalobcu
ako aj žalovaný zhodne zastúpení advokátmi. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už
mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp.
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods.2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa §
257 CSP.
Poučenie:
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.