Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216201154.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom sudcom v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA

AKCYJNA, Senatorska 18, Varšava, v konaní zast.: advokátska kancelária MCGA legal, s. r. o.,
Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: A. R., nar. XX.X.XXXX, O. N. D. XXXX/XX, L., občan SR,
v konaní o zaplatenie 1.187,29 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.187,29 EUR s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % p. a. zo sumy 1.078,41 EUR od 13.08.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Žaloba na zaplatenie čiastky 1.187,29 EUR s prísl.“ z
dňa 08.10.2015, ktoré doručil súdu dňa 26.01.2016, sa domáhal zaplatenia sumy 1.187,29 EUR s prísl.
a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods 3, 177 ods 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy
…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej

bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej

techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o

súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,

ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú

predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2

000 eur, a preto vyvesil dňa 09.12.2016 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu o tom, že dňa 16.12.2016 o 10,00 hod., v pojednávacej miestnosti OS L. na č. d. 2, na 1. poschodí,
bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia

spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

7. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník podľa § 502 ods. 1 povinný platiť z nich úroky v

dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Záväzok platiť úroky je podľa § 503 ods. 1 a ods. 2 splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

10. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

11. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka,nakoľkopodľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.zák.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky
iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis -
Zákon o spotrebiteľských úveroch - ne- ustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale hocharakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

12. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

22. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. Citovaného zákona.
Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musíspotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2
a/ až k/, r/ a y/.
Vzhľadom na to, že dôsledok spočívajúci v závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nastáva
aj v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (§ 11 ods. 1

písm. a/ citovaného zákona) súd sa najprv zaoberal tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi stranami, ale nepodpísaná nimi, spĺňa náležitosti písomnej formy. V tejto súvislosti je potrebné
vychádzať z ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná
vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným je podpísaný
zaručeným elektronickým podpisom. V danom prípade zmluva bola uzatvorená elektronicky, sú v nej
jasne konkretizovaní obaja jej účastníci ako aj obsah predmetnej zmluvy a preto súd mal za to, že z
hľadiska formy išlo o platne uzavretú zmluvu písomnou formou.

27. Pre úplnosť súd dodáva tak ako v mnohých iných rozhodnutiach týkajúcich sa toho istého žalobcu,
že odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka,
keďže nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Súd zastáva názor, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter, čo napokon
možno vyvodiť aj z ich zaradenia do Občianskeho zákonníka. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere
zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti možno poukázať

na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. V
zmysle neho vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení právneho predpisu, ktorého sú súčasťou,
od účinnosti tohto právneho predpisu t.j. 1.5.2014 sa tieto novelizované ustanovenia vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom.

29. Ďalším argumentom pre aplikáciu Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy aj jej predmet, je potrebné túto zmluvu, ako to už súd uviedol, posudzovať podľa
osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

30. Zmluva sa teda neposudzuje podľa Obchodného zákonníka, ale osobitného právneho predpisu.

Pôsobnosť Obchodného zákonníka je upravená v § 261, kde v ods. 6 písm. d/ citovaného zákona (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) sa Obchodným zákonníkom spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov a ich záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie Obchodného
zákonníka je teda uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad, keďže úverová zmluva bola uzavretá podľa

zákona č. 129/2010 Z.z.
31. Navyše súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
v súvislosti s ním aj na vyslovený názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka aj vo veciach
posúdenia odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý bol vyslovený už vo viacerých
súdnych rozhodnutiach.

32. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola dôvodne
podaná a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.33. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému dňa 05.08.2016 s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe
v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného podania súdu podľa CSP.

34. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej
strane z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne
konanieakoajopredmetekonaniaavzhľadomkpostojužalovanejstranypodoručenívyššieuvedených
podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný
si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

35. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

36. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil

žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

37. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so

zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto
súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. Na
základe uvedených je zrejmé, že žalovanému žaloba žalobcu s prílohami bola riadne doručená s výzvou
na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaný svoje právo nevyužil, k podanej žalobe sa nevyjadril.

38. Súd po preskúmaní obsahu typovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý typ zmluvy žalobca zrejme použil

vo viacerých prípadoch dospel k záveru, že dňa 28.05.2013 uzavretá: „Zmluva o zriadení bežného alebo
sporiaceho účtu HMP002181716 “ ako je zrejmé z č. l. 4 a nasl. súdneho spisu, svojim charakterom
spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zák. č.
129/2010 Z. Z., ktorý bol účinný preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti v
súlade s týmto zákonnom. V tomto konaní mal súd jednoznačne preukázané rozhodné skutočnosti a

to, že účastníci konania uzatvorili právny úkon spotrebiteľskej zmluvy na základe vopred pripravenej
typizovanej zmluvy. Podľa súdu však je zrejmé a z podanej žaloby a jej príloh a to výpisu z účtu z č.
l. 8-12 súdneho spisu je preukázané, že žalovanému vznikol záporný zostatok na účte tzv. debet na
účte za obdobie od 28.05.2013 do 29.05.2015 v sume 1.187,29 EUR. Podľa zmluvy z č. l. 4-6 súdneho
spisu a to bodu 5.1 v spojení s Obchodnými podmienkami banky bodu 1.6.16 si účtuje úroky podľa

úrokovej sadzby, ktorej aktuálna výška je oznamovaná klientom prostredníctvom tabuľky úrokových
sadzieb banky. Banky žalovaného informovala o týchto skutočnostiach výpisom z účtu. Takto vzniknutý
debet na účte sa podľa súdu v prípade fyzickej osoby podnikateľa mal spravovať § 710 Obchodného
zákonníka, ako v prípade práv zo zmluva o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Podľa súdu je
nepochybné, že v prejednávanom prípade sa nemôže jednať o bežný podnikateľský účet ale o osobný

účetfyzickejosobynepodnikateľa.Nazákladeuvedenýchjezrejmé,žežalovanýsadostaldoomeškania
s úhradou dlžnej sumy ako debetu na účte. Z podanej žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa Podľa súdu
žaloba žalobcu bola v lehote pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty doručená súdu dňa 26.01.2016
na uplatnenie nároku banky z titulu vyrovnania debetu na účte za obdobie za obdobie od 28.05.2013
do 29.05.2015 v sume 1.187,29 EUR, ktorú sumu súd priznal ako uplatnený nárok z titulu nesplatenia

prečerpaného debetu, ktorý svojim charakterom predstavuje úver. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.39. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania sa určuje v závislosti
od percentuálnej výšky bodov navýšenej o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a v závislosti odo dňa uzatvorenia zmluvy (do
31.01.2013 sa navyšovali v prípade omeškania o 8 percentuálnych bodov a od 01.02.2013 len o 5
percentuálnych bodov).

40. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie

označeným Nar. vlády SR zo sumy 1.187,29 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % p. a. zo
sumy 1.078,41 EUR od 13.08.2013 do zaplatenia, a to od nasledujúceho dňa od doručenia písomného
podania žalobcu: „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/ odstúpenie od zmluvy“, z dňa 12.08.2013,
z č. l. 13 súdneho spisu, ktorú adresoval žalobca žalovanému, kedy žalobca požiadal o okamžité
vyrovnanie debetu na účte a od nasledujúceho dňa podľa súdu si žalobca dôvodne uplatnil zákonné
úroky z omeškania.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

42. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.187,29 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom
na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu priznal nárok v sume
1.187,29 EUR a preto súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle
ustanovenia 255 ods. 1 CSP .

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.