Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/211/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201594
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátuJUDr.DášiFilovejaJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:B..C.I.,bytomH.XXXX/
XX, D., zastúpený: JUDr. Ladislav Szabo, advokát, Jókaiho 21, 821 06 Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53 /RK zo dňa 16.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 13793/2013/53/RK zo dňa 16.07.2013 a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 424,16 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2013 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53/RK zo dňa 17.06.2013 ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013, ktorým žalobca bol vyčiarknutý
zo zoznamu znalcov ku dňu 31.07.2013.

Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané s právnymi vadami, pretože žalovaný
nebol vecne príslušný na prejednanie sťažnosti sťažovateľov a na vydanie napadnutého rozhodnutia a
pri svojom rozhodovaní nebol nestranný. Obe sťažnosti posudzované správnymi orgánmi boli odborné
posúdenia vypracované podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľova o zmene zákona č.
372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 250/2007 Z.z.) a preto na
prejednanie veci bol vecne príslušným orgánom Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný tým, že vydal

napadnuté rozhodnutie porušil základné ustanovenia Ústavy SR.

Žalobca poukazuje na znenie § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z., odborným posúdením sa rozumie
vyjadrenie znalca alebo stanoviska vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou
alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonanie záručných opráv (ďalej len určená osoba).
Žalobca uvádza, že žalovaným posudzované vyjadrenia boli odbornými posúdeniami podľa zák. č.
250/2007Z.z.,apretosanevzťahujúnaneustanoveniazákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkoch

a prekladateľoch a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. 382/2004 Z.z.). Túto skutočnosť
potvrdzuje aj to, že zákonodarca použil v zák. č. 250/2007 Z.z. pojem odborné posúdenie a nie odborné
stanovisko ako to uvádza v § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. Žalovaným posudzované odborné
posúdenia č. 237/2012 a č. 284/2012 sú podkladom pre posúdenie reklamácie, ako to vyžaduje zák.č. 250/2007 Z.z. a pre tento účel sú plne vyhovujúce. Dôkazom toho je, že ich slovenská obchodná
inšpekcia plne akceptuje.

Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na porušenie jeho práv ustanovených v čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2
Ústavy SR, preto sa domáha svojho práva na súde, lebo žalovaný nepostupoval v jeho veci nezávisle
a nerozhodol kompetentne a nestranne. Okrem iného vec neprejednal v jeho prítomnosti hoci o to
žiadal. Tvrdenie žalovaného, že žalobcove odborné posúdenia sú v zmysle zák. č. 382/2004 Z.z.
nepreskúmateľne tiež neobstojí, lebo odborné posúdenia neboli vypracované podľa zák. č. 382/2004

Z.z. ale podľa zák. č. 250/2007 Z.z. ,teda nemusia spĺňať požiadavky na znalecký posudok podľa
príslušných ustanovení zák. č. 382/2004 Z.z. Žalovaný tiež tvrdí, že žalobca pochybil, keď nepredložil
fotografie a tým porušil ust. § 17 ods. 3 pís. e/ ale tento paragraf vôbec neukladá povinnosť prikladať
fotografie k znaleckým posudkom. Podľa § 18 zák. č. 382/2004 Z.z. pri vykonávaní ostatných úkonov
znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Žalovaný tvrdí, že
odborné posúdenia musia spĺňať všetky ustanovenia o znaleckom posudku, o primeranosti ani len

neuvažuje.

Žalobca tvrdí, že z jeho odborného posúdenia vypracoval presne v súlade s § 16 ods. 2 písm. e/ zák.
č. 382/2004 Z.z. teda účelne, čo znamená vyhovujúce požiadavke § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z.
a požiadavkám zadávateľov - a slovenská obchodná inšpekcia ich akceptovala; hospodárne pokiaľ by

odborné posúdenia mali spĺňať všetky obsahové náležitosti znaleckého posudku, bolo by to podstatne
drahšie a teda v rozpore s ust. § 16 ods. 2 písm. c/ zák. č. 382/2004 Z.z. o hospodárnosti.

Na záver žalobca uvádza, že jeho odborné posúdenia majú byť posudzované podľa zák. č. 250/2007
Z.z., nie podľa zák. č. 382/2004 Z.z., teda Ministerstvom hospodárstva resp. slovenskou obchodnou

inšpekciou a nie žalovaným. Žalovaný nebol vecne príslušný rozhodnúť o preskúmateľnosti jeho
odborných posúdení. Slovenská obchodná inšpekcia nemá žiadne námietky proti jeho odborným
posúdeniam, teda sú v súlade s § 2 písm. n / zák. č. 250/2007 Z.z.. Rozhodnutie žalovaného nie
sú kompetentné, nie sú objektívne, naopak boli vydané zaujate a preto nemali byť vôbec vydané, sú
diskriminačné lebo znevýhodňuje znalcov oproti ostatným oprávneným vydávať odborné posúdenia

podľa § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z. a tým porušujú žalobcove ústavné práva.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 13793/2013/53-RK zo dňa 16.07.2013, ktorý bol v zmysle § 61 ods. 2 a 3 v spojení s §
59 ods. 2 Správneho poriadku a § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. zamietnutý rozklad žalobcu

a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013 o
spáchaní pokračujúceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. a o
vyčiarknutí znalca zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z.

Správne konanie sa začalo na podklade dvoch nezávislých sťažností na odborné vyjadrenie žalobcu,

ktoré boli zároveň podnetmi na preskúmanie dodržiavania povinností znalca pri vykonávaní znaleckej
činnosti. Žalobca bol vyzvaný na predloženie znaleckých posudkov a vyjadrenie sa k podnetom listami
zo dňa 09.08. a 15.09.2012. Na uvedené výzvy žalobca reagoval vyjadreniami zo dňa 20.08.2012
a 09.10.2012, kde uviedol, že vylučuje neobjektivitu a neodbornosť svojich výstupov. Po preskúmaní
úkonov znalca prišiel správny orgán k záveru, že tieto majú viaceré nedostatky a preto bol žalobca

upovedomený o začatí správnych konaní dňa 18.03.2013. Na uvedené začatie správneho konania
žalobca reagoval dňa 31.03.2013. Dňa 22.04.2013 rozhodol žalovaný o tom, že žalobca je povinný zo
spáchanie pokračujúceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. a uložil mu
sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov.

Žalobcanamieta,žežalovanýnebolvecnepríslušnýnaprejednaniesťažnostísťažovateľovanavydanie
napadnutého rozhodnutia. Za vecne príslušný orgán označil Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný
vydaním napadnutého rozhodnutia porušil základné ustanovenia ústavy a pri svojom rozhodnutí nebol
nestranný. Žalobca ďalej tvrdil, že vypracované pracovné postupy, ktoré boli predmetom sťažnosti,
sú odborné posúdenia vypracované v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. a tieto vypracoval v zmysle

predmetného zákona. Z toho dôvodu sa na ne nemajú vzťahovať ustanovenia zák. č. 382/2004 Z.z.
a žalovaný nebol príslušný posudzovať preskúmateľnosť odborných posúdení. Napokon orgán, ktorý
bol oprávnený vyjadrovať sa ku kvalite odborných posúdení je slovenská obchodná inšpekcia, resp.
Ministerstvo hospodárstva SR. Žalobca sa zamýšľa nad kritériami a nárokmi na všetkých oprávnenýchna vydanie odborných posúdení a to vo vzťahu ku kvalite stanovísk vydaných autorizovanými a
akreditovanými osobami v porovnaní s úkonmi znalca. Znalci podľa názoru žalobcu majú len primerané
použiť ustanovenia o znaleckom posudku, čo žalovaný nezval do úvahy. Navyše vôbec nevzal do úvahy

hospodárnosť vykonávanie jednotlivých úkonov znalca najmä vo vzťahu k hodnote predmetu, ktorý je
skúmaný.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., § 2 písm. n/
zák. č. 250/2007 Z.z. a na poznámku č. 6 k otázke odborného posúdenia znalca odkazuje na zák. č.

382/2004 Z.z.
Žalovaný považuje za podstatné vysporiadať sa s námietkou príslušnosti žalovaného na rozhodovanie
v správnom konaní a jeho oprávnenie posudzovať vykonané znalecké úkony. Žalobca v priebehu
správneho konania žiadnym spôsobom nenamietal oprávnenie žalovaného preskúmavať jeho znalecké
výstupy a preto sa javí v prvom rade táto námietka ako účelová. Žalovaný uvádza, že zákonodarca
nepovažoval za potrebné vymedziť náležitosti odborného posúdenia, lebo priamo odkazuje na zákon č.

382/2004 Z.z. cez poznámku č. 6 ako smerodajný zákon, ktorý má priblížiť pojem odborné posúdenie.
Je zrejmé, že zákonodarca mal záujem použiť čo najvšeobecnejšie vyjadrenie, ktoré by zahŕňalo všetky
možné úkony znalca, ktoré vykonáva práve v súlade a v súvislosti so zák. č. 382/2004 Z.z. - čiže
najmä znalecký posudok, odborné stanovisko a odborné vyjadrenie. Práve uvedením poznámky č. 6
sa zákonodarca snažil zamedziť špekulatívnej argumentácii, ktorá by mohla vznášať pochybnosti čo do

aplikácie zák. č. 382/2004 Z.z. na akúkoľvek činnosť vykonávanú z pozície znalca. Pre úplnosť žalovaný
uvádza, že žalobca si bezpochyby aj vyúčtoval znalečné v súlade so zák. č. 382/2004 Z.z., zapísal
znalecké úkony do znaleckého denníka a pri vypracovaní odborných vyjadrení použil svoju znaleckú
pečiatku.

Žalovaný uvádza, že vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o rozklade zo dňa 16.07.2013 došlo k
riadnemu a štruktúrovanému vysporiadaniu sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade
a jasne a zrozumiteľne sú rozobraté dôvody, prečo žalobca ako znalec porušil viacero povinností
ukladaných mu zákonom a prečo zanedbal svoju povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a
poukazuje na ust. § 13, § 16 ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 5, § 18, § 27 ods. 1 písm. b/ a §

27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z..

Po vykonanom dokazovaní správny orgán odôvodnene nedospel k záveru, že žalobca porušil viacero
povinností ukladaných mu zák. č. 382/2004 Z.z. Žalobca priznal pochybenie vo vzťahu k nesprávnemu
zneniu znaleckej doložky a ďalším pochybením bolo porušenie žalobcovej povinnosti zachovávať

mlčanlivosť a pribratie konzultanta, ktorý nie je v odborných vyjadreniach žalobcu žiadnym spôsobom
odôvodnené. Ostatné závažné pochybenia vychádzali najmä zo skutočnosti, že skúmané znalecké
úkony neboli vykonávané riadne. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo nariadené ústne pojednávanie vo
veci preskúmania správneho deliktu, s touto námietkou sa žalovaný riadne vysporiadal s poukazom
na ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že je na posúdení

správneho orgánu, kedy je potrebné nariadiť ústne pojednávanie a to iba v prípade, že to povaha
veci vyžaduje. K predmetným znaleckým úkonom sa žalovaný vyjadril, mal podklady k dispozícii a dal
mu možnosť sa k predmetným znaleckým úkonom vyjadriť, ako aj uviesť zásadné pripomienky ako
súčasť svojej obhajoby. Správny orgán v rámci svojej kompetencie vyhodnotil ústne pojednávanie ako
nadbytočné a nehospodárne.

Žalovaný mal na základe znaleckých úkonov dostatočný podklad a dostatočný počet dôvodov, ktoré
dosvedčovali spáchanie správneho deliktu. Rovnako vyčerpávajúco uviedol dôvody, pre ktoré vzhliadol
potrebu uložiť sankciu v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a to
z dôvodu neexistentnej nápravy žalobcu, ktorý už v minulosti bol právoplatne postihnutý za obdobné

pochybenie (rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.07.2011 č. 13927/2011/52/RK).
Na základe uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca porušil viaceré povinnosti ustanovené zák. č.
382/2004 Z.z. a vo svetle už raz uloženej sankcie za obdobný iný správny delikt, správny orgán konal v
medziach zákona, keď žalobcovi uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu, ktoré boli rozhodnutím ministra
spravodlivosti SR potvrdené. Žalovaný žiada, aby žalobu súd v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.s.p. v celom

rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených
v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 2 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej
hlavy piatej časti O.s.p. „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátenározhodnutímapostupomsprávnehoorgánuažiada,abysúdpreskúmalzákonnosťrozhodnutia
a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané
dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 13793/2013/53/RK zo
dňa 16.07.2013, ktorým bol rozklad žalobcu podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho

poriadku zamietnutý a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013,
ktorým bol žalobca uznaný vinný, že I. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 16.05.2012 č.
284/2012 (ďalej aj „preskúmavaný, príp. posudzovaný úkon č. 1“)
a/ náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy,
b/ náležite neodôvodnil výrok ohľadom toho, že posudzovaná bunda bola používaná aj po vzniku

poškodenia,
c/ nepredložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť jeho tvrdenie ohľadom vzniku jej
poškodenia,
d/ neodôvodnil opodstatnenosť pribratia konzultanta,
e/ uviedol nesprávne znenie znaleckej doložky,

II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 12.04.2012 č. 237/2012 (ďalej „preskúmavaný,
príp. posudzovaný úkon č. 2)
a/ náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy,
b/ nepriložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť tvrdenie ohľadom vzniku jej

poškodenia,
c/ uviedol nesprávne znenie znaleckej doložky
teda porušil povinnosť riadneho vykonávania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku
umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s §
16 ods. 4 ZZTP, § 17 ods. 6 ZZTP a § 17 ods. 3 písm. e/ ZZTP; porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť

podľa § 13 ZZTP; porušil povinnosť pri vykonávaní znaleckého posudku podľa všeobecne záväzných
predpisov a interných inštrukcií ministerstva podľa prílohy č. 4 k vyhláške MS SR č. 490/2004 Z.z., čím
spáchal pokračujúci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP. Podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZZTP
sa mu ukladá vyčiarknutie zo zoznamu.

Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 13.07.2012 obdržal žalovaný
sťažnosť A.. G. D. vo veci postupu v odbornom konaní - nesúlad v konštatovaní odborného vyjadrenia
č. 237/2012. Z obsahu jej podania vyplynulo najmä podozrenie o neprofesionálnosti vypracovaného
odborného vyjadrenia č. 237/2012 zo dňa 05.04.2012. Sťažovateľka uviedla, že žalobca pri stanovovaní
posudzovaniaňouzakúpenejbundysivejfarbyuviedol,žebolapoužitánadanéúčelyoddobyzakúpenia

08.11.2011 po reklamáciu dňa 29.03.2012 a vykazuje známky používania. Predložená bunda vykazuje
známky používania; vizuálnym posúdením žalobca zistil vady a to mechanické poškodenie vrchného
materiálu v exponovaných miestach pod rukávmi a na pravom pleci (lyže). Bunda používaná na iný účel.
Vady vznikli používaním neprimeraným zásahom. Bol vyhotovený foto záznam pre účely archívu znalca;vady vznikli neprimeraným zásahom. Vizuálnym posúdením znalca bolo mechanické poškodzovanie
vrchného materiálu a v exponovaných miestach pod rukávmi a na pravom pleci spôsobené nosením
lyží so záverom, že vady vznikli neprimeraným zásahom. Pre vysvetlenie uvádzala sťažovateľka, že

nie je lyžiar a mechanické poškodzovanie vrchného materiálu vzniklo nosením dámskej kabelky, resp.
sporadickým nosením ruksaku. Časový interval nosenia predmetnej dámskej bundy - 143 dní, je podľa
jej názoru, krátky na také mechanické poškodenie a cena 59,93 eur by mala zahŕňať vyššiu kvalitu
tovaru. Tvrdenie znalca v jeho odbornom vyjadrení č. 237/2013 a následne negovanie konkrétneho
tvrdenia v druhej časti vyjadrenia považuje za maximálne neprofesionálne a žiada o zaujatie stanoviska

v hore uvedenej veci. V prílohe sťažnosti predložila odborné vyjadrenie zo dňa 12.04.2012 č. 237/2012.
Žalovaný dňa 01.10.2012 vyzval žalobcu na predloženie znaleckého posudku a vyjadrenie k podnetu
A.. G. D., aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy predložil žalobca originál preskúmavaného
úkonu a vyjadrenie k podnetu. Žalobca sa podaním doručeným žalovanému dňa 11.10.2012 vyjadril
k uvedenému podnetu, v ktorom okrem iného uviedol: „sťažnosť adresovala i na predajcu a ŠOI,
bez kladného záveru v jej prospech:“ Žalobca trvá na závere vzniku vady neprimeraným zásahom

používateľom a používaním bundy na iný účel. V prílohe žalobca zaslal fotodokumentáciu k odbornému
vyjadreniu.

JUDr. G. E. požiadal dňa 20.04.2012 žalobcu o odborné posúdenie výrobku, ktorý zakúpil u obchodnej
spoločnostiEXIsportKošicevjejprevádzkarniMOP-09Košiceuktorejsiuplatnilsvojeprávovyplývajúce

zo zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru - pánskej vetrovky čiernej farby, nakoľko počas
záručnej doby vyšlo najavo, že tento výrobok nie je bez vád a pri bežnom používaní výrobku, za
dodržiavania všetkých zásad riadnej starostlivosti došlo k vyblednutiu farby vetrovky. Predávajúci
reklamáciuzamietol(reklamačnýlist).Žalobcavyhotovildňa16.05.2012odbornévyjadrenieč.264/2012
v ktorom sa nestotožnil s reklamáciou sťažovateľa a prijal záver, že vada vznikla mechanickým

používaním a ošetrovaním; bunda používaná po vzniku vady; nejedná sa o vadu výrobku a skrytú
vadu; vada neopraviteľná. Záver stanoviska bol konzultovaný s kolegom B.. C. L. - znalcom z
odvetvia výrobky z textilu. Sťažovateľ podal dňa 29.06.2012, doplnený dňa 29.06.2012 sťažnosť na
žalobcovevypracovanéodbornéposúdenie.Žalobcoviboladňa19.08.2012doručenávýzvažalovaného
na predloženie znaleckého posudku a vyjadrenie k podnetu sťažovateľa , aby v lehote do 10 dní od

doručenia výzvy predložil originál preskúmavaného úkonu a vyjadrenie k podnetu. Žalobca sa vyjadril
písomne k podnetu, ktoré podanie bolo žalovanému doručené dňa 23.082012, v ktorom okrem iného
uviedol, že vylučuje neobjektivitu podania znaleckého úkonu, odborné závery boli konzultované s
kolegom z odboru textílie a na odborných záveroch zotrvával. Pripojil k vyjadreniu fotodokumentáciu,
odborné vyjadrenie 284/2012, žiadosť o odborné posúdenie výrobku zo dňa 20.04.2012.

Upovedomením zo dňa 18.03.2013 prvostupňový správny orgán začal správne konanie z ktorého
vyplýva,žesažalobcamaldopustiťsprávnehodeliktutým,ževpísomnomvyhotoveníznaleckéhoúkonu
zo dňa 20.04.2012 č. 284/2012 náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej
bundy, náležite neodôvodnil výrok ohľadom toho, že posudzovaná bunda bola používaná aj po vzniku

poškodenia, nepriložil fotografie posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť jeho tvrdenie ohľadom
vzniku jej poškodenia, neodôvodnil opodstatnenosť pribratia konzultanta, uviedol nesprávne znenie
znaleckej doložky. V písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo dňa 12.04.2012 č. 237/2012 žalobca
náležite neodôvodnil výrok ohľadom vzniku poškodenia posudzovanej bundy, nepredložil fotografie
posudzovanej bundy, ktoré by umožnili overiť jeho tvrdenie ohľadom vzniku jej poškodenia, uviedol

nesprávne znenie znaleckej doložky, čím mohol porušiť povinnosť riadneho vykonania činnosti tak, aby
celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov
podľa § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP v spojení s § 16 ods. 4, § 17 ods. 6 a § 17 ods. 3 písm. e/ ZZTP,
povinnosť pri vykonávaní znaleckého posudku postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov a
interných inštrukcií ministerstva podľa prílohy č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z.z. a teda dopustiť sa

pokračovacieho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP, začo mu správny orgán môže
v tomto konaní uložiť - písomné napomenutie, peňažnú pokutu do 1650 eur, zákaz výkonu znaleckej
činnosti na obdobie najviac jedného roka, vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Správnemu orgánu bolo doručené dňa 29.06.2012 podnet, z ktorého obsahu vyplynulo podozrenie o
riadnosti preskúmavaného úkonu č. 1 a dňa 24.09.2012 podnet, z ktorého obsahu vyplynulo podozrenie

z riadnosti preskúmavaného úkonu č. 2. Správny orgán vyzval žalobcu, aby najneskôr do 10 dní od
doručenia tejto výzvy opísal všetky rozhodujúce skutkové okolnosti na základe ktorých stavia svoju
bránu, v tej istej lehote zároveň označil do spisu všetky úkony, ktorými preukazuje svoje tvrdenie, najmä
predložil do spisu listiny a zároveň poučil žalobcu, že toto upovedomenie je prvým úkonom správnehoorgánu voči znalcovi a ním je začaté správne konanie vo veci iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1
písm. d/, účelom správneho konania je zistiť presne a úplne skutočný stav veci, ústne konanie tejto veci
bude nariadené len v prípade ak správny orgán bude mať zato, že sa tým prispeje k objasneniu veci.

Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním, ktoré obdržal žalovaný dňa 04.04.2013, v
ktorom zaujal stanovisko k jednotlivým sťažnostiam a ďalej uviedol, že žiada začaté správne konanie
voči nemu ako znalcovi zastaviť a zároveň využíva právo na osobný kontakt s cieľom vykonzultovania
možnosti a stanovenia podmienok preskúmateľnosti znaleckých úkonov pre reklamačné konanie a tak

isto zameranie štátneho dohľadu viac i na preventívny ako len a len represívny výkon.

Prvostupňový správny orgán obom sťažovateľom oznámil výsledok prešetrenia podnetu v ktorých
uviedol, že správny orgán na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že niet v podstate
sporu o tom, že znalec porušil pri vykonávaní označených znaleckých úkonov povinnosť riadneho
vykonávania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah

a overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 4, § 17 ods. 6
a § 17 ods. 3 písm. e/ zák. č. 382/2004 Z.z., porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13
zákona, porušil povinnosť pri vykonávaní znaleckého posudku postupovať podľa všeobecne záväzných
predpisov a interných inštrukcií ministerstva podľa prílohy č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z.z. a teda sa
dopustil pokračovacieho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona začo mu správny orgán

uložilpodľa§27ods.3písm.d/zákonasankciuvyčiarknutiazozoznamu.Rozhodnutiezdôvoduplynutia
lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku však ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Dňa 16.07.2013 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu podľa § 61 ods. 2 a 3
v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

zo dňa 22.04.2013 potvrdil.

Podľa § 1 zák. č. 382/2004 Z.z., tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej
činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj
podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

pri výkone ich činnosti.

Podľa § 13 zák. č. 382/2004 Z.z., znalec, tlmočník, prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom, ak nie je tejto
povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak, táto

povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., znalecká činnosť je špecializovaná činnosť vykonávaná
za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú
najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a

vysvetlenie.

Podľa § 16 ods. 2 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z., znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne
a v určenej lehote.

Podľa § 17 ods. 3 písm. e/ zák. č. 382/2004 Z.z., písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje
prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku.

Podľa § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje
znalca, označenie „znalecký posudok“ , poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku

predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý
sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliada, uvedie postup, na ktorého základe
sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V
časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba

znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsahu a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckých posudkov nezošitú časť; v takom prípade
musiaobsahovaťúdajeoznaleckomposudku,kuktorémusaviažu,musiabyťzošitéaopatrenéúradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znaleckého posudku iného znalca, postačuje identifikáciaprílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
častí „posudok“.

Podľa § 18 zák. č. 382/2004 Z.z., pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti, znalec primerane
použije ustanovenia o znaleckom posudku.

Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., priestupku sa dopustí ten, kto
a/ sa neoprávnene vydáva za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,

b/ poruší povinnosť podľa § 8 ods. 3 tohto zákona alebo
c/ poruší povinnosť podľa § 13 tohto zákona.

Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z.z., priestupky podľa tohto zákona prejednáva a sankcie za ne
ukladá ministerstvo. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z., znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho
deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z., za správny delikt podľa ods. 1 možno uložiť tieto
sankcie: vyčiarknutie zo zoznamu znalcov.

Podľa § 27 ods. 8 zák. č. 382/2004 Z.z., pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona
ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky, a dôsledkov protiprávneho
konania alebo opomenutia.

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., ministerstvo vybavuje sťažnosti na znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem
sťažností na ich postup v konaní.

Podľa § 32 zák. č. 382/2004 Z.z.,ak nie je ustanovené v tomto zákone inak vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho
štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: „V právnom
štáte, v ktorom sú ako nedeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a
spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť v čl. 1ústavy, sa
osobitný dôraz kladie na obranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých

štátnychorgánovjezabezpečiťreálnumožnosťichuplatneniatýmitosubjektmi,ktorýmibolipriznané.“(I.
ÚS 17/1999, Nález z 22.09.1999; I ÚS 44/1999, Nález z 13.10.1999).

V judikatúre Ústavného súdu SR sa požiadavka materiálneho právneho štátu akceptovala aj v ďalšom
právnom názore, podľa ktorého: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných

stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu,
čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy), sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré
sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich
uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I ÚS 10/98).“

Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.
To znamená, že štátneho orgánu, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať
tak, ako určuje právny poriadok.

Ustanovením čl. 1 ods. 2 ústavy sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecne

záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodné záväzky.V intenciách čl. 154c Ústavy SR Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv základných slobôd je
súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší
rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor)
každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a
záväzkyobčianskejpovahy“pokiaľiderozsahaplikovateľnostičl.6ods.1Dohovoruvykladaťautonómne
od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov Dohovoru (pozri rozsudok
Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Súd dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a
správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za
trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z
trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú
sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-

právnymi princípmi.

Keďže čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je
podľa názoru súdu nevyhnutné poskytovať záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a
trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná

administratívnoprávna zodpovednosť.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo
schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam
členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania.

Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty,
ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty
alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy
postihu sa považujú za správne sankcie.

Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veci správnych
sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne
zavedené záruky v trestnom konaní. V predmetnej veci, keďže ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením sankcie - vyčiarknutia znalca zo
zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z., treba podľa názoru súdu aplikovať na danú

vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru.

Súd konštatuje, že konanie o spáchaní pokračujúceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zák.
č. 382/2004 Z.z. je svojou povahou sankčným konaním a postih za správny delikt s uložením sankcie
- vyčiarknutie znalca zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z. je v materiálnom

zmysle administratívnym trestom. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať stanovisko žalovaného, že
postupoval v súlade s § 21 ods. 1 Správneho poriadku a nebolo potrebné vypočuť žalobcu. Súd uvádza,
že takýmto konaním správnych orgánov bola žalobcovi odňatá možnosť obrany a možnosť navrhnúť
dôkazné prostriedky.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonom a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť ich návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené

rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti.
Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
Súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v uvedenej veci nepostupoval v intenciách

citovaných právnych noriem (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), z ktorých dôvodov sa postupom a
následne rozhodnutím dopustil takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané
v žalobe.

Povinnosťou súdu v preskúmavanej veci je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6
OdporúčaniaVýboruministrovč.(91)1osprávnychsankciáchzodňa13.02.1991,podľaktorejvovzťahu
kukladaniusprávnychsankciíjepotrebnéaplikovaťajnáslednézásady:každáosoba,ktoráčelísprávnej

sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu,
s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba,
prípadne jej zástupca má byť informovaná o povahe dôkazu proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa
(byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,
má obsahovať dôvod na ktorých sa zakladá.

Povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi správneho konania, aby sa pred vydaním
rozhodnutia oboznámil s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pre vydaním rozhodnutia.

Správny orgán tak nepostupoval a pokiaľ vydal rozhodnutie vo veci bez toho, aby umožnil účastníkovi
vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá
môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nakoľko ide o administratívne trestanie je potrebné konanie
žalovaného posudzovať aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych
sankciáchzodňa13.02.1991,podľaktorejvovzťahukukladaniusprávnychsankciíjepotrebnéaplikovať

aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu k Správnemu poriadku sú prísnejšie pokiaľ ide o postup
trestajúceho správneho orgánu a obvinenému účastníkovi správneho konania zaručujú práva na obranu
vo väčšom rozsahu.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný síce žalobcovi oznámil začatie

správneho konania a správne ho vyzval na vyjadrenie sa k veci a predloženie dôkazov bez poučenia
o jeho procesných právach, neumožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k
podkladom, ako aj spôsobu ich zistenia.Súd vzhľadom na preukázané procesné pochybenia správneho orgánu, ako uviedol vyššie, dospel
k záveru že žalovaný správny orgán postupoval v správnom konaní v rozpore s právnou normou
ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, preto súd postupoval podľa § 250j

ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a zrušil obe rozhodnutia správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v ktorom bude správny orgán postupovať súdom naznačeným spôsobom.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vypracoval odborné posúdenia podľa § 2 písm. n/ zák. č.
250/2007 Z.z. a z toho dôvodu sa nemajú na ne vzťahovať ustanovenia zák. č. 382/2004 Z.z.

Podľa § 2 písm. n/ zák. č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením
vyjadrenieznalca6/alebostanoviskovydanéautorizovanou,notifikovanoualeboakreditovanouosobou,
7/ alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a/ (ďalej len „určená
osoba).

Poznámka č. 6/ k otázke odborného posúdenia znalca odkazuje na zák. č. 382/2004 Z.z., preto správne
orgány postupovali zákonne, keď odborné vyjadrenia žalobcu posudzovali posudzovali v súlade so zák.
č. 382/2004 Z.z.

Súd dáva do pozornosti žalobcovi, že v oboch odborných vyjadreniach uviedol, že znalecký úkon podal

ako znalec zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony v roku
2013 á 130,16 eur a 2x paušál á 7,81 eur za 1 úkon v roku 2015 á 139,83 eur a 1 x paušál á 8,39 , ktoré

vyúčtoval právny zástupca žalobcu v súlade s § 11, ods. 2, 3 a 4, 12 ods. 3 písm. c/, 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. čo spolu predstavuje čiastku 424,16 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu tak, ako
je to uvedené vo výroku rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.