Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615202678
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8615202678.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Jozef U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 131,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.05.2015 domáhal, aby súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 131,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 03.06.2012 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 28.05.2010 zmluvu o pôžičke č. 1955736, na
základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 590,70 Eur. Podľa zmluvy mal žalovaný
pôžičku splácať v pravidelných 30 mesačných splátkach v sume 20,26 Eur, ale do dnešného dňa zaplatil
len sumu 498,20 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky

riadne a včas, žalobca ho listom dňa 25.05.2012 (predžalobná upomienka) vyzval k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Doručená mu bola s výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk dňa
15.07.2016.

4. Uznesením č.k. 8C/131/2015-29 zo dňa 29.06.2016 Okresný súd Svidník pripustil zmenu účastníkov

konania tak, že na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil EOS KSI
Slovensko, s.r.o..

5. Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 131,75 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu
v súlade s § 297 písm. b/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne
vyhlásil dňa 10.01.2017 o 08.30 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 27.12.2016 od 13.00 hod..

8. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 28.05.2010 zmluvu
o pôžičke č. 1053586380, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 369,- Eur. V zmluve bola ako celková

suma pôžičky uvedená 590,70 Eur, čo mal žalovaný zaplatiť v 30 splátkach po 19,69 Eur poštovou
poukážkou. RPMN v zmluve bola uvedená ako 48,52%, ročná úroková sadzba 48,52% a priemerná
hodnota RPMN 51,49%. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako "30 mesiacov". Celkové náklady
spotrebiteľa mali byť 221,70 Eur.

10. Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že žalovaný mu
zaplatil spolu 498,20 Eur.

11. Z listu zo dňa 25.02.2012 (v spise na č.l. 4) súd zistil, že právny predchodca žalobca s poukazom na
súladsovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami(VOP)vyzývažalovanéhokokamžitejúhradevšetkých

splátok jednorazovo. List bol doručovaný žalovanému a prevzatý bol „nevestou“ dňa 30.05.2012
(fotokópia doručenky na č.l. 5).

12. Právny predchodca žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho
podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 1
a § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy
vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy 28.05.2010 (ďalej len „ZoSÚ“) tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb,

na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

24. Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver (pôžičku) vo výške 369,- Eur (aj keď v žalobe zavádzajúco uvádza,

že mu poskytol celkovú sumu pôžičky 590,70 Eur, v skutočnosti mu poskytol len 369,- Eur), z ktorého
žalovaný zaplatil spolu 498,20 Eur, čo je konštatované v žalobe a žalovaný to nespochybnil. Listom
zo dňa 25.05.2012 (označeným ako predžalobná upomienka) právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že žiada uhradiť celý dlh.

25. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené
prípadyC-240/98ažC-244/98)zúradnejmoci(exofficio)preskúmalopodstatnenosťuplatnenéhonároku
zhľadiskajehosúladusustanoveniamioochranespotrebiteľaadospelkzáveru,ženárokjenedôvodný.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj

osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy),
poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov.

27. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je ten, že
v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny
údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú
informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho
RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa

§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi
výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádzať
v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia
zverejnený podľa § 7a ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých

veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od
takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere (zmluva o pôžičke) bola uzavretá dňa 28.05.2010, pričom údaje o priemernej RPMN za 2. štvrťrok
r.2010bolizverejnenéMFSRdňa30.07.2010(pouzavretízmluvy).Pretopodľacitovanéhoustanovenia§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 1. štvrťrok 2010
(údaje zverejnené 29.04.2010). Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému
bol poskytnutý úver 369,- Eur so splatnosťou 30 mesiacov (t.j. 2 a pol roka). Súčasťou zmluvy je aj

prehlásenie dlžníka, že, „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj
záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky
podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať
zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky.“ Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8.

časti OZ - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia (ktorú
použil právny predchodca žalobcu v predmetnej zmluve) je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“.
Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2010 bola priemerná hodnota
RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur vrátane so
zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov 24,25%. Právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol, že
priemerná hodnota RPMN je 51,49%, čo je zjavne údaj nesprávny. Priemerná RPMN 51,49% bola pri

obdobných spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia, čo ale nie je tento prípad.

28. Uvedenie nesprávnej hodnoty priemernej RPMN v zmluve je spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, ak
dodávateľ v zmluve uvedie ako priemernú RPMN vyššiu, ako v skutočnosti bola. Tu platí opačný princíp
ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN úveru. Kým nesprávne uvedená RPMN úveru je

v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ
v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná
RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn.
ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia,
ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ (právny predchodca žalobcu) v zmluve deklaroval, že

priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 51,49%, avšak tá bola
vo výške 24,29%, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda aj úvery poskytované
konkurenciou) sú o vyše 100% (vyše 25 percentuálnych bodov) nevýhodnejšie ako v skutočnosti. V
zmluve bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod rovnajúci
sa neuvedeniu tohto údaju vôbec, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a

bez poplatku (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Ako je vyššie konštatované, zmyslom uvádzania priemernej RPMN
v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho
porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu vyhodnotiť, či predmetný
úver je alebo nie je preňho výhodný. Pokiaľ by zmluva obsahovala len údaj o RPMN (a nie údaj o
priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť len to, aké sú jeho celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, avšak
nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom na trhu s úvermi. Ak ale zmluva obsahuje
aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa
(tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom
smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú

na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe
navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako
v skutočnosti je. To môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok
úveru.

29. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre
spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v textoch všeobecných podmienok, túto

nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore
s účelom spotrebiteľskej ochrany.

30. Pre úplnosť súd poznamenáva, že zmluva o úvere neobsahuje ani ďalší zákonom predpísaný údaj
a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), ktorého absencia má taktiež

za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ. V časti „konečná splatnosť“
je v zmluve uvedené „30 mesiacov“, čo nie je údaj dostatočný. Zo samotnej zmluvy totiž nevyplýva ani
dátum prvej splátky a nie je zrejmé, či konečná splatnosť nastane 30 mesiacov po prvej splátke, po
uzavretí zmluvy, po poskytnutí úveru (pôžičky) a pod..31. Z uvedených dôvodov je potrebné Zmluvu, z ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považovať
podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatku. Žalobca tak nemá nárok na úroky úveru a ani

poplatky ale len na vrátenie nesplatenej časti istiny a taktiež úroky z omeškania, ktoré sú nárokom
vyplývajúcim priamo zo zákona (nie zo zmluvy), ak by sa žalovaný dostal do omeškania.

32. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 369,- Eur, za ktorý žalovaný zaplatil
(čo je konštatované priamo v žalobe a vyplýva to aj z priloženého prehľadu splátok a úhrad) spolu 498,20

Eur. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je možné konštatovať, že žalovaný zaplatil
právnemu predchodcovi žalobcu viac ako mal, a preto je žaloba nedôvodná a súd ju v celom rozsahu
zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu.
Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, čím mal plný úspech vo veci (100%) žalovaný. Preto má žalovaný

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanému ale v konaní žiadne trovy
nevznikli (v konaní nevykonal žiaden úkon), a preto súd po právoplatnosti tohto rozsudku nebude
samostatne rozhodovať o výške trov žalovaného.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.