Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1002/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211716
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414211716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. C.. XX, XXX XX J. E., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, v mene ktorej koná JUDr. Peter Rybár,
advokát, konateľ, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom
Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky Mgr.
Gabriely Goliašovej, v konaní o zaplatenie 3 312,63 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/163/2014-89 zo dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3
312,62 Eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 02.10.2014 do zaplatenia.
Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia a rozhodol aj o povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom

súdny poplatok. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že strany sporu uzatvorili dňa 18.11.2010 úverovú
zmluvu, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver vo výške 7 000,- Eur a žalobkyňa
sa zaviazala vrátiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 10 129,20 Eur pri mesačných splátkach 175,54
Eur v počte splátok 60, ročnej úrokovej sadzbe 15,02%, RPMN od 16,50% do 17,20%, priemernej
hodnoteRPMN11,25%,celkovýchnákladochspotrebiteľa3219,20Eurslehotousplatnosti60mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15-teho dňa v poslednom mesiaci. Termín splatnosti úveru bol dohodnutý
tak, že prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. V prípade, ak kalendárny

mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahoval poradové číslo dňa poskytnutia úveru, bola
splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum druhej a nasledujúcej splátky
bol stanovený 15-ty deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá
splátka. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a. s. Súd prvej inštancie podrobil kontrole zmluvu uzavretú medzi stranami sporu a ustálil, že
zmluva obsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.). Následne súd prvej inštancie

konštatoval, že zmluva nespĺňa ďalšie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného
v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm.
f), k), v dôsledku čoho pre absenciu náležitostí vyžadovaných zákonom sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Navyše súd konštatoval, že v zmluve je nesprávne uvedená ročnápercentuálna miera nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa, čo tiež spôsobuje, že úver, ktorý mala
žalobkyňa poskytnutý, je považovaný za úver bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. 1, písm. b/ zák. č.
129/2010 Z.z.). Z prehľadu prijatých platieb k úveru, ktorý nebol stranami sporu spochybňovaný, vyplýva,

že žalobkyňa v období od 07.01.2011 do 04.11.2013 zaplatila spolu sumu 6 012,62 Eur a dňa 03.06.2014
sumu 4 300,- Eur, spolu celkovo zaplatila žalovanému 10 312,62 Eur. V zmysle úverovej zmluvy jej bol
poskytnutý úver 7 000,- Eur. Keďže žalobkyňa žalovanému vyplatila celkovo čiastku 10 312,62 Eur a
bol jej poskytnutý úver vo výške 7 000,- Eur, preplatila sumu poskytnutú žalovaným o čiastku 3 312,62
Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Okrem dlžnej čiastky súd priznal

žalobkyni aj úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.01.2013, v zákonom prípustnej maximálnej
výške. Výzva na plnenie bola žalovanému doručená dňa 26.09.2014, pričom žalobkyňa žiadala vydať
bezdôvodné obohatenie do 01.10.2014; nasledujúcim dňom bol priznaný úrok z omeškania. Zároveň
sa súd prvej inštancie zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný s
poukazom na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pri posúdení premlčania nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia vychádzal z platby, ktorá bola zo strany žalobkyne v prospech žalovaného
realizovaná dňa 03.06.2014. O možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa
dozvedela v júli 2014, kedy kontaktovala aj občianske združenie, návrh na Okresný súd Žiar nad Hronom
podala 06.10.2014 po tom, čo žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal
za to, že nárok uplatnila tak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote a námietka vznesená

žalovaným nebola dôvodná.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne
zmenil rozhodnutie tak, že rozsudok v celom rozsahu zruší (z obsahu podania je zrejmé, že požadoval

zamietnuť žalobu ako nedôvodnú). Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že absentuje
niektorá z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho sa považoval úver
za bezúročný a bez poplatkov a malo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobkyne. Potvrdil, že žalobkyňa uhradila čiastku 10 312,62 Eur, pričom poukázal na jednotlivé
platby uskutočnené žalobkyňou od 07.01.2011 až do obdobia 03.06.2014. Dňa 03.06.2014 uhradila

žalobkyňa 4 300,- Eur. S právnym názorom súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil najmä s poukazom
navznesenúnámietkupremlčania.Malzato,žesúdombolanesprávneposúdenáobjektívnapremlčacia
lehota a jej plynutie, ktorá prestala plynúť od dátumu podania žaloby. Plynula v období troch rokov spätne
od dátumu podania žaloby, teda v rámci objektívnej lehoty, pri podanej žalobe 06.10.2014 začiatkom
bol deň 06.10.2011, platby uskutočnené do 05.10.2011, vrátane platieb v uvedený deň, považoval za

premlčané. Celkovú premlčanú čiastku vyčíslil na sumu 1 989,54 Eur, pričom v odvolaní poukázal, že
sa jednalo o platby uskutočnené žalobkyňou v rozmedzí od 07.01.2011 do 05.10.2011. Z tohto dôvodu
mal za to, že pohľadávka uplatnená žalobkyňou je v časti 1 989,54 Eur premlčaná. Pri subjektívnej
premlčacej lehote uviedol, že je bezpredmetné ju posudzovať, nakoľko nesmie byť dlhšia ako objektívna
premlčacia lehota. Rovnako nesúhlasil v podanom odvolaní s uplatnenými úrokmi z omeškania z dlžnej

sumy odo dňa 02.10.2014 do zaplatenia. Poukazoval na ÚZP, hlavu 17, § 11, v zmysle ktorých je klient
oprávnený písomné úkony, ktoré vykonáva na základe ÚP a ÚZ vykonávať elektronickými prostriedkami
len prostredníctvom webovej stránky spoločnosti, a to len prostredníctvom formulárov uvedených na
webovej stránke, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Takýto úkon má platnosť písomného právneho úkonu.
Okrem mailovej výzvy adresovanej od žalobkyne, iný doklad na vydanie bezdôvodného obohatenia

žalovaný neeviduje, pričom úroky z omeškania si mala podľa názoru žalovaného žalobkyňa uplatňovať
až po doručení žaloby žalovanému prostredníctvom súdu, teda od 12.11.2014. Z týchto dôvodov
považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a ako je vyššie uvedené, žiadal ho v celom
rozsahu zrušiť a vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4.Vdôsledkuodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa

ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
potvrdil.5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol

právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného

odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí
vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje. Zároveň konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania
v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania
veci samej v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska

posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené
na chybnom hodnotení dôkazov. Okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132
Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a
rozhodnutie má náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a

účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru,
že okresný súd správne aplikoval ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a správne stanovil
počiatok plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. V plnom rozsahu sa stotožnil
s právnym posúdením vykonaným súdom prvej inštancie. Na doplnenie odvolací súd konštatuje, že
v zmluve uzatvorenej dňa 18.11.2010 medzi stranami sporu absentujú podstatné zákonné náležitosti

podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., kde je uvedený údaj pri ročnej percentuálnej miere
nákladov od 16,5% do 17,2%. Ust. § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na
základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy, zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Zo
zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje jednoznačne určenú RPMN, ale len jej určenie rozptylom medzi

dvomi hodnotami. Ročná percentuálna miera nákladov je pritom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ
dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého poskytuje jednak rôzne ponuky úverov a jednak
rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10 Pohotovosť proti T., C-42/2015 Home Credit Slovakia
proti T. J.). Absencia tejto náležitosti podľa ust. § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom takúto sankciu treba považovať

za primeranú v zmysle záverov, aj citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie a zámer zákonodarcu, kde v zmysle ust. § 9 ods. 2,
písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu
uzavretia zmluvy. Časť II. prílohy č. 2 k citovanému zákonu obsahuje viacero predpokladov, za ktorých
sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený. Je z toho

zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý ťažkostí, ktoré vznikajú pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných
vo vopred neurčený deň. Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie v § 9 ods. 2, písm. j) zákona č.
129/2010 Z.z. ustanovil a práve preto v citovaných ustanoveniach prílohy upravil postupy na prekonanie
týchto ťažkostí, preto je poznámka v zmluve o nemožnosti určenia presnej RPMN nesprávna a určenie
RPMN spôsobom uvedeným v zmluve, t. j. rozptylom medzi dvomi hodnotami, odvolací súd hodnotí

ako nejednoznačné, v rozpore s ust. § 9 ods. 2, písm. j), čo spôsobuje, že úver poskytnutý žalobkyni je
bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku toho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu
a k povinnosti vydať toto bezdôvodné obohatenie.9. S poukazom na ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávnosť stanovenia začiatku premlčania a
uplynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, nespochybňuje, že žalobkyňa uskutočňovala platby

v rozpätí rokov 2011 - 2014, kde prvá splátka vo výške 179,54 Eur bola uskutočnená 07.01.2011 a
posledná splátka vo výške 4 300,- Eur dňa 03.06.2014. Žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavsume3312,62Euražalobupodalanasúdeprvejinštanciedňa06.10.2014.
Správne potom súd stanovil plynutie tak 3-ročnej objektívnej, ako aj 2-ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty odo dňa poskytnutého plnenia, t. j. od 03.06.2014, kde čiastka bola pripísaná na účet žalovaného

v uvedený deň. Dňom nasledujúcim vzniklo žalobkyni právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume prevyšujúcej čiastku 7 000,- Eur, ktorá bola žalovaným žalobkyni poskytnutá. Keďže súd s
poukazom na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka správne vyhodnotil, že nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v zákonnej subjektívnej aj objektívnej lehote, zaviazal
správne žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej výške. Ďalšia skutočnosť,
ktorá bola žalovaným vytýkaná, bol počiatok plynutia nároku na priznanie úroku z omeškania z dlžnej

sumy s tým, že podľa ÚZP predmetnej zmluvy bola žalobkyňa ako klient oprávnená na písomné
úkony elektronicky prostredníctvom webovej stránky spoločnosti, a to len prostredníctvom formulárov
uvedenýchnawebovejstránke,pokiaľniejedohodnutéinak.Žalovanýžiadnymspôsobomnespochybnil
doručenie e-mailu vo forme výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, namietal len, že nebolo
uskutočnené prostredníctvom formulárov uvedených na ich webovej stránke a že plná moc uvedená vo

výzve nie je osvedčená zaručeným elektronickým podpisom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, že nepreukázal žalovaný, že by formulárové tlačivá uverejnené na ich webovej stránke
obsahovali aj výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadnym spôsobom nespochybnil, že sa
výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovaná od žalobkyne nedostala do ich dispozície.
Namietol len formu akou bola adresovaná; táto skutočnosť však nespochybňuje nárok žalobkyne na

priznanie úroku z omeškania s tým, že preukázateľne žalovaný bol vyzvaný a mal vedomosť o tom,
že sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom uviedla lehotu, v ktorej žiada
vydať bezdôvodné obohatenie. Preto ak žalovaný v tejto lehote nevydal bezdôvodné obohatenie, vznikol
žalobkyni nárok aj na priznanie úroku z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.03.2013 v spojení s

ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013, dňom 02.10.2014. Výška úroku
z omeškania bola stanovená v maximálne prípustnej zákonnej výške a aj počiatok plynutia omeškania
bol súdom prvej inštancie správne určený.

10. Keďže okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil z dôvodu vecnej správnosti, odvolací súd rozsudok okresného
súdu v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., platného a

účinného v čase rozhodovania súdu a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania ako strane v spore
úspešnej.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní pred odvolacím súdom bola v plnom rozsahu žalobkyňa úspešná,

preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o trovách odvolacieho konania samostatným
uznesením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).