Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Soňa Pekarčíková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/209/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214068
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114214068.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: DOPRA - VlA, a.s.,
Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 00 684 422, zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Úzka 578/4,
900 41 Rovinka proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1,
814 99 Bratislava, IČO: 603 481, o zaplatenie sumy 9.036,19 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb 70/2014-401 zo dňa 30.4.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb 70/2014-401 zo dňa 30.4.2015
v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.374 eur a náhradu trov konania. Súčasne konanie v časti istiny 662,19 eur zastavil.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2014
domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne sumy 9.036,19 eur s príslušenstvom titulom inominátnej
zmluvy. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.10.2005 uzavrel so žalovaným zmluvu č.
12/2005, predmetom ktorej bolo celoročné vyspravovanie výtlkov na pozemných komunikáciách,
miestnych komunikáciách a mostných objektoch na území D.. V čl. VII. bola dojednaná splatnosť faktúr
za vykonané práce v termíne do 60 dní od doručenia faktúry. Pre prípad omeškania žalovaného s
úhradou faktúr bola dojednaná zmluvná pokuta 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z dôvodu
omeškania žalovaného s úhradou faktúr vznikol žalobcovi tiež nárok na úhradu úroku omeškania v
zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si listom zo dňa 10.2.2014 uplatnil u žalovaného nárok
na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania za oneskorené úhrady faktúr splatných v roku 2010
a 2011, spolu vo výške 7.551,01 eur. Žalovaný uplatnený nárok neuhradil ani po písomnej upomienke,
preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania (8,75 % ročne) v celkovej výške 525,18 eur, náhradu nákladov
vo výške 960 eur spojených s uplatnením pohľadávky (40 eur za každú pohľadávku) v zmysle nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z., spolu v sume 1.485,18 eur. Žalovaný tak dlhuje žalobcovi celkovo sumu
9.036,19 eur (7.551,01 eur + 1.485,48 eur).
3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V
konanímalzapreukázané,žežalobcasisplnilriadneavčassvojepovinnostivyplývajúcezpredmetného
zmluvného vzťahu. Súčasne mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvného vzťahu, a to platiť riadne a včas za poskytnuté plnenie. Prvoinštančný súd poukázal na to,
že žalovaný nespochybnil, že by žalobca zmluvne dojednané práce nevykonal a nepreukázal, že byreklamoval kvalitu prác. Naopak konajúci súd mal za preukázané, že žalovaný jednotlivé faktúry neplatil
v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy, čím sa dostal do omeškania. K námietke žalovaného
týkajúcej sa splatnosti faktúry č. 10820143 na sumu 1.376,95 eur súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
zobral žalobu späť v rozsahu omeškania 275 dní, čím sa táto námietka stala bezpredmetnou. Ohľadom
námietky žalovaného, že pri faktúrach 11820091 - 95 splatných v roku 2011 bola splatnosť posunutá
na dátum 31.1.2012, prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal, pričom sa
stotožnil s argumentom žalobcu, že takéto dojednanie, zmena splatnosti faktúry, musela byť dojednaná
písomne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
4. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe v sume 8.374 eur vyhovené a v časti výroku o
trovách prvoinštančného konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal, že žalobca nepreukázal, že dátumy doručenia
sa zhodujú pri jednotlivých faktúrach s dátumom ich vystavenia, pričom dátum doručenia faktúry je
smerodajný pre určenie výšky úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalovaný ďalej opakovane tvrdil,
že pri faktúrach č. 11820091 - 95 splatných v roku 2011 bola dohodou zmluvných strán posunutá
splatnosťnatermín31.1.2012.Akodôkazpredložilžalovanývyjadreniefinančnéhooddeleniamagistrátu
a tiež tabuľku splatnosti faktúr z účtovného systému magistrátu. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie,
že sa nezaoberal vznesenou námietkou posunutej splatnosti a že vo zvyšku žalobe vyhovel. Na
základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.7.2015 uviedol, že v priebehu konania
reagoval na všetky vecné výhrady a námietky žalovaného a aj na základe dokladov získaných od
žalovaného žalobu upravil, čím medzi sporovými stranami neostala žiadna sporná skutočnosť. K
námietke žalovaného týkajúcej sa splatnosti faktúr č. 11820091 - 95 žalobca uviedol, že splatnosť
predmetných faktúr bola dojednaná priamo v uzavretej zmluve č. 12/2005 a žalovaný nepreukázal, že by
došlo k zmene obsahu uzavretej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že v ostatnom rozsahu žalovaný nároky
žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňoval. S poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
8. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo
preukázané tvrdenie žalovaného, že dátum doručenia jednotlivých faktúr sa nezhodoval s dátumom ich
vystavenia. Žalobca v priebehu konania, a to aj po doručení dokladov zo strany žalovaného, predložil
ako dôkaz dotknuté faktúry s prezenčnou pečiatkou žalovaného, v zmysle ktorých upravil svoj pôvodný
návrh a v dôsledku ktorých aj zobral čiastočne žalobu späť. Uvedenú námietku žalovaného nemožno
vzhľadom na predložené dôkazy považovať za dôvodnú.
9. Pokiaľ ide o námietku posunutej splatnosti pri faktúrach č. 11820091 - 95 splatných v roku 2011,
odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v konaní neprodukoval
relevantné dôkazy na preukázanie danej skutočnosti. V tejto súvislosti žalovaný predložil iba vyjadrenie
finančného oddelenia magistrátu a tabuľku splatnosti zo svojho účtovného systému, ktoré však nie sú
dôkazom o zmene obsahu písomnej zmluvy č. 12/2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. S
poukazom na uvedené nebolo možné predmetnej námietke žalovaného prisvedčiť.
10.Odvolacísúdsúčasneuvádza,žežalovanýnespochybnil,žebyžalobcadojednanéprácenevykonal.
Takisto nebolo preukázané (ani tvrdené), že by žalovaný vykonané práce reklamoval. Naopak, v konaníbolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a to platiť riadne a včas
za žalobcom poskytnuté plnenie.
11. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny, a preto ho v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.