Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203737
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113203737.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: VFS Financial

ServicesSlovakia,s.r.o.,sosídlomDiaľničnácesta9,90301Senec,IČO:36840211,právnezastúpený:
SKLEGAL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO:
35 973 161, proti žalovanému: M.. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX H., právne
zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735
311, o zaplatenie 10.409,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 9.327,90 eur, zmluvnú pokutu za obdobie do
04.01.2012 vo výške 824,94 eur, úrok z omeškania za obdobie do 04.01.2012 vo výške 252,75 eur,

zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 9.327,90 eur od 05.01.2012 do zaplatenia a úrok z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 9.327,90 eur od 05.01.2012 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.816,84 eur, ktorá pozostáva z trov
právneho zastúpenia vo výške 1.002,34 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 814,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 13.02.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému

domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.327,90 eur, zmluvnú pokutu
vo výške 827,25 eur, úrok z omeškania vo výške 253,94 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne
od 05.01.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 05.01.2012 do zaplatenia.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín
v právnej veci dlžníka GUZEP, s.r.o. o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka rozhodol tak,
že reštrukturalizáciu dlžníka povolil. Rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 3/2012.
OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecipovolenejreštrukturalizáciedlžníka,GUZEP,s.r.o.vreštrukturalizácii

o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu rozhodol tak, že reštrukturalizačný plán
potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 168/2012. Žalobca a
dlžník uzavreli dňa 06.04.2009 Zmluvu o finančnom leasingu č. 1435, na základe ktorej dlžníkovi
ponechal žalovanému do odplatného užívania predmet leasingu - ťahač, výrobca VOLVO TRUCK
Corporation, SWE, značka VOLVO, Typ FH 440 4x2, výrobné číslo YV2AFY0A88B522892, rok výroby
2008. Neoddeliteľnú súčasťou leasingovej zmluvy tvoria Obchodné podmienky finančného leasingu a
preberací protokol k leasingovej zmluve, upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný dňa

30.03.2010 prevzal ručiteľským vyhlásením podľa § 303 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, ručiteľský záväzok uspokojiť žalobcu v plnej výške, ak dlžník voči žalobcovi nesplní akýkoľvek
peňažný záväzok podľa uvedenej leasingovej zmluvy. Dlžník ako nájomca sa zaviazal uhrádzať
žalobcovi ako prenajímateľovi počas 48 mesiacov mesačné leasingové splátky vo výške a v termínochuvedených v splátkovom kalendári. Dlžník v lehote splatnosti riadne a včas neuhradil mesačné
leasingové splátky dohodnuté vo výške 2.311,54 eur splatné vždy k 6-temu dňu každého mesiaca,
uvedené pod poradovým číslom 24, 27 až 31 splátkového kalendára. Dlžník splátku uvedenú pod

poradovým číslom 24 uhradil po lehote splatnosti, splátku uvedenú pod poradovým číslom 27 uhradil po
lehote splatnosti iba v časti, splátky uvedené pod poradovým číslom 28 až 31 neuhradil vôbec. Žalobcovi
ku dňu povolenia reštrukturalizácie vznikol nárok na zaplatenie celkovej výške istiny 9.327,90 eur. Dlžník
napriek telefonickým výzvam a osobným výzvam žalobcu dlžné sumy žalobcovi neuhradil. Okresný
súd Trenčín dňa 28.12.2011 rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Žalobca vyzval podaním zo

dňa 23.11.2012 na plnenie ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Žalovaný námietkou zo dňa 30.11.2012
nespochybnil žalobcom uplatňovaný nárok čo do právneho základu a výšky, ako aj potvrdil, že svoj
ručiteľský záväzok k leasingovej zmluve č. 1435 voči žalobcovi prevzal. Namietal voči žalobcovi iba
námietku podľa § 306 Obchodného zákonníka s tvrdením zániku svojho ručiteľského záväzku. Žalobca
na námietku žalovaného reagoval ďalším podaním zo dňa 06.12.2012, ktorým upozornil žalovaného
na vymáhanie ručiteľského záväzku súdnou cestou a požiadal žalovaného o predloženie potvrdeného

reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý ako jediný podľa ustanovenia § 155 ods. 4 ZoKR mohol určiť
inak ako to, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
pohľadávok voči ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Žalovaný podaním zo dňa 17.12.2012 výzvu
žalobcu a jeho nárok na plnenie svojho ručiteľského záväzku vyhlásením odmietol ako bezpredmetný

a svoj ručiteľský záväzok nesplnil a na výzvu na predloženie potvrdeného reštrukturalizačného plánu
nereagoval. Podľa bodu 4.3 Obchodných podmienok finančného leasingu spoločnosti VFS Financial
ServicesSlovakia,s.r.o.,aksanájomcadostanedoomeškaniasosplnenímsvojichpeňažnýchzáväzkov
podľaleasingovejzmluvy,zaplatíprenajímateľovizmluvnúpokutuvovýške0,1%dlžnejčiastkyzakaždý
deň omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ svoj ručiteľský záväzok voči žalobcovi

nesplnil, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 9.327,90 eur, úroku z omeškania do
04.01.2012 vo výške 253,94 eur a zmluvnej pokuty do 04.01.2012 vo výške 827,25 eur.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 24.10.2013 platobný rozkaz č. k. 11Ro/47/2013-38. Žalovaný
podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa § 306 Obchodného zákonníka

si ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník.
Vzhľadom k tomu, si žalovaný listom zo dňa 30.11.2012, uplatnil námietku zániku žalovanej pohľadávky
vo výške 10.409,10 eur, ktorú odôvodnil ustanovením § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii, s tým, že ak veriteľ svoj nárok v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnil prihláškou,
právo vymáhať tieto nároku voči dlžníkovi zaniká v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu.

Okresný súd Trenčín, potvrdil reštrukturalizačný plán spoločnosti GUZEP, s.r.o., dňa 05.01.2012.
Žalobca si svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil správne, keď ju doručil iba
správcovi a nie súdu. Preto sa na pohľadávku z viny žalobcu neprihliadalo v reštrukturalizačnom konaní.
Vzhľadom k tomu, právo veriteľa vymáhať pohľadávku vo výške 10.409,10 eur voči dlžníkov a teda aj
ručiteľovi zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný považuje

nárok žalobcu za neoprávnený, a preto žiada žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil právo na náhradu
trov konania.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 27.01.2014 v ktorom uviedol, že z podaného
odporu vyplýva, že žalovaný nespochybňuje žalobcom uplatnený nárok, čo do právneho dôvodu,

základu a výšky, ani že uplatňovaný nárok žalobcu nebol splnený. Žalovaný namieta voči žalobcovi
iba námietku podľa § 306 Obchodného zákonníka s tvrdením zániku žalovanej pohľadávky a svojho
ručiteľského záväzku podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Všeobecne platí, že ručenie trvá, pokiaľ trvá zabezpečený záväzok ( §
311 ods. 1 Obchodného zákonníka). V záujme právnej istoty a ochrany veriteľa je z uvedenej zásady

výnimka, a to že ručenie nezaniká v prípade nemožnosti plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný
ručiteľom (§ 311 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na vznik povinnosti ručiteľa splniť záväzok namiesto
dlžníka sa nevyžaduje stav nevymožiteľnosti pohľadávky. Výzvy na plnenie dlžníkovi je v dôsledku
insolvencie dlžníka zbytočná, dochádza k prelomeniu zásady subsidiarity a ručiteľ sa stáva primárnym
dlžníkom. Aj keď ručiteľ vystupuje ako primárny dlžník, nie je dlžníkom solidárnym, lebo jeho vzťah k

dlžníkovi nie je založený na solidarite dlžníkov. Námietku žalovaného nemožno akceptovať podľa § 306
Obchodného zákonníka v prípade, ak je daný právny vzťah upravený špeciálnym právnym predpisom.
Zákon č. 7/2005 Z. z. je špeciálny predpis, ktorý upravuje materiálnu stránku konkurzného práva a
vo vzťahu k iným zákonom je v postavení lex specialis. Subsidiárne použitie ustanovení Obchodnéhozákonníka tento zákon nepripúšťa inak ako poznámkou pod čiarou. Z § 155 zákona č. 7/2005 vyplýva,
že riadne neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, sa stávajú účinnosťou
plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi. Voči iným osobám ako dlžníkovi, t. j. voči ručiteľovi, však tieto

pohľadávky možno vymáhať i naďalej bez obmedzenia. Odo dňa 01.01.2012 bolo ustanovenie § 155
dokonca zmenené tak, že je vylúčené, aby zabezpečenie pohľadávky treťou osobou mohlo zaniknúť
alebo byť obmedzené tak, že je vylúčené aby zabezpečenie pohľadávky treťou osobou mohlo zaniknúť
alebo byť obmedzené schváleným reštrukturalizačným plánom. K poukazu žalovaného, že žalobca
zavinil, že si v reštrukturalizačnom konaní svoju pohľadávku neprihlásil riadne, treba konštatovať, že aj

v prípade ak by si ju žalobca prihlásil riadne, žalovaného ako ručiteľa by táto skutočnosť potvrdením
plánu jeho ručiteľského záväzku voči žalobcovi rovnako nezbavovala. Z ustanovenia § 120 ods. 1, 3
zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že veritelia, ktorí si spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili
svoje pohľadávky, majú iba právo a nie povinnosť uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie.
Potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti iba voči dlžníkovi tých
pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili včas a riadne. Zánik vymáhateľnosti pohľadávky neznamená

zánik pohľadávky, nakoľko zákon účinok zániku pohľadávky s jej nevymáhateľnosťou nespája. V prípade
potvrdenia plánu súdom, zaniká ručiteľovi právo vymáhať svoj regresný nárok voči dlžníkovi, ak si ručiteľ
tento voči dlžníkovi neuplatní prihláškou ako podmienenú pohľadávku. Vzhľadom na vyššie uvedené,
žalobca nesúhlasí so stanoviskom žalovaného a navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
v žalobnom petite návrhu uplatneného nároku.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 03.06.2014. Žalobcovi bol
termín pojednávania riadne oznámený, žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom podaním zo
dňa 30.04.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Právny
zástupca žalovaného žiadosťou zo dňa 02.06.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

neočakávanej práceneschopnosti právneho zástupca, s tým, že žalovaný nesúhlasí so substitučným
plnomocenstvom. Súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného na všetky ním uvedené emailové
adresy, že súd návrh na odročenie pojednávanie posúdil tak, že pojednávanie neodročil. Právny
zástupca žalovaného sa pojednávanie nezúčastnil. Súd pri rozhodovaní o žiadosti právneho zástupcu
o odročenie pojednávanie vzal do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný udelil plnomocenstvo právnickej

osoby, a to spoločnosti z ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným koná svojimi
orgánmi, ktorými sú konatelia, pričom v uvedenom prípade, má spoločnosť troch konateľov. Žiadosť o
odročenie pojednávania bola podaná spoločnosťou, podpísaná jedným z konateľov, pričom k žiadosti
bola pripojená lekárska správa týkajúca sa iba jedného z konateľov. Uvedená lekárska správa rovnako
neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 O.s.p. Žiadosť o odročenie neobsahovala

žiadne vyjadrenie ani dôvody, pre ktoré by sa pojednávania nemohol zúčastniť ďalší z konateľov
spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že súd z predloženej žiadosti nezistil dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania, pojednávanie neodročil. Na pojednávanie sa dostavil a zúčastnil sa ho žalovaný.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré boli do spisu predložené.

Samotnú pohľadávku, jej existenciu popiera. Od podania žaloby, k žiadnej úhrade predmetnej
pohľadávky z jeho strany nedošlo.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to:
výpis z Obchodného registra na žalobcu z 11.02.2013, výpis z Obchodného registra na právneho

zástupcu žalobcu z 12.8.2011, zmluva o finančnom leasingu č. 1435 z 6.4.2009, obchodné podmienky
finančného leasingu spol. VFS Financial Services Slovakia s.r.o. (VFS 0808), splátkový kalendár -
faktúra - daňový doklad k leasingovej zmluve č. 1435, preberací protokol (protokol o prevzatí predmetu
leasingu z 06.05.2009, faktúra č. 1090167, dohoda o ručení z 30.3.2010, uznesenie Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 28R/6/2011 z 24.8.2012, výzva ručiteľovi na plnenie z 23.11.2012, uplatnenie

námietok ručiteľa z 30.11.2012, výzva na splnenie ručiteľského záväzku - pokus o zmier z 06.12.2012,
oznámenie žalovaného zo dňa 17.12.2012, výpis z Obchodného registra na spoločnosť Guzep s.r.o.
zo dňa 17.7.2013, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 77/V-1, úradný záznam zo spisu
Okresného súdu Trenčín 28R/6/2011 - 261, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 25.03.2014,
uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-222, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.

28R/6/2011-230, uznesenie OS Trenčín č. k. 28R/6/2011-432, výpis z Obchodného registra na žalobcu z
02.06.2014, zo spisu Okresného súdu Trenčín 28R/6/2011: návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka
Guzep s.r.o., výpis z Obchodného registra na Guzep s.r.o. z 12.9.2011, zoznam majetku, zmluvný
prehľad, zoznam spriaznených osôb, súvaha k 31.12.2010 spoločnosti Guzep s.r.o., výkaz ziskov astrát spol. Guzep s.r.o., správa nezávislého audítora pre spoločnosť Guzep s.r.o., reštrukturalizačný
posudok č. 5/2011 pre Guzep s.r.o., výpis z Obchodného registra na spoločnosť Guzep s.r.o.,
uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania, výpis z Obchodného vestníka č. 236/2011, vyjadrenie

veriteľa z 16.12.2011, vyjadrenie veriteľa z 21.12.2011, uznesenie o povolení reštrukturalizácie, výpis
z Obchodného vestníka č. 3/2012, zoznam prihlášok, výpis z Obchodného vestníka č. 6/2012, výpis
z Obchodného vestníka č. 7/2012, konečný zoznam pohľadávok, výpis zo zoznamu pohľadávok
týkajúci sa spoločnosti VFS Financial Services Slovakia č. pohľadávky 77/V-1, konečný zoznam
pohľadávok, zápisnica z konania schôdze veriteľov z 09.03.2012, výpis z Obchodného vestníka č.

52/2012, zmeny v zozname pohľadávok, zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru z 14.6.2012, výpis
z Obchodného vestníka č. 121/2012, zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru z 16.07.2012, výpis
z Obchodného vestníka č. 140/2012, zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 14.08.2012, návrh
na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom, uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu,
výpis z Obchodného vestníka č. 168/2012, výpis z Obchodného vestníka č. 172/2012, reštrukturalizačný
plán, príloha č. 1 reštrukturalizačného plánu - zoznam veriteľov, príloha č. 2 reštrukturalizačného

plánu - audítorská správa pre rok 2011, príloha č. 3 reštrukturalizačného plánu - súvaha k 4.1.2012,
výkaz ziskov a strát k 4.1.2012, súvaha k 31.01.2012, súvaha k 29.02.2012, výkaz ziskov a strát k
29.02.2012, súvaha k 31.03.2012, súvaha k 30.04.2012, výkaz ziskov a strát k 30.04.2012, súvaha
k 31.05.2012, podnikateľský plán, súvaha k 30.06.2012, výkaz ziskov a strát k 30.06.2012, príloha
č. 4 reštrukturalizačného plánu - rozsahu uspokojenia - zabezpečený veriteľ, rozsah uspokojenia -

nezabezpečený veriteľ, príloha č. 5 k reštrukturalizačnému plánu Guzep s.r.o. zoznam pohľadávok
k plánu, príloha č. 6 k reštrukturalizačnému plánu dohoda o zmene pohľadávok, príloha č. 7 k
reštrukturalizačnému plánu oznámenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.05.2012, príloha č. 8 k
reštrukturalizačnému plánu rámcová prepravná zmluva a príloha č. 9 k reštrukturalizačnému plánu
súhlas s výkonom dozorného správcu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav:

Medzi žalobcom a dlžníkom, spoločnosťou GUZEP, s.r.o. bola dňa 06.04.2009 uzatvorená zmluva

o finančnom leasingu č. 1435. Na základe tejto zmluvy prenechal žalobca dlžníkovi predmet
leasingu, VOLVO TRUCK Corporation, SWE, za podmienok uvedených v leasingovej zmluve do
odplatného užívania a po uplynutí dojednanej doby leasingu sa zaviazal dlžníkovi umožniť nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Leasingový vzťah bol uzatvorený ako finančný leasing,
pričom súčasťou tejto zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu a splátkový kalendár.

Dlžník prevzal predmet leasingu dňa 06.05.2009 a podpísal preberací protokol o prevzatí predmetu
leasingu a to ťahača značky Volvo, typ FH 440 4x2, VIN: YV2AFZ0A88B522892. Spoločnosť Volvo
Truck Slovak, s.r.o. faktúrou č. 1090167 fakturovala žalobcovi cenu za ťahač návesov Volvo FH
440 42T, VIN: YV2AFZ0A88B522892 vo výške 94.069,50 eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa 30.03.2010 podpísaná dohoda o ručení. Touto dohodou žalovaný písomne vyhlásil, že žalobcu

uspokojí v plnej výške, ak dlžník voči nemu nesplní akýkoľvek svoj záväzok z leasingovej zmluvy,
pričom toto ručenie zabezpečuje všetky pohľadávky dlžníka alebo jeho právneho nástupcu z leasingovej
zmluvy. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že žalobca má právo sa domáhať splnenia ručiteľského
záväzku od ručiteľa i bez písomnej výzvy žalobcu na plnenie adresovanej dlžníkovi. Uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-222 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi

GUZEP, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2011. Uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 28R/6/2011-230 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka GUZEP, s.r.o., do funkcie správcu
bola ustanovená JUDr. Danica Birošová, správcovi bola uložená povinnosť bez zbytočného odkladu
informovať známych veriteľov, veritelia boli vyzvaný na prihlásenie svojich pohľadávok, bol určený
rozsah právnych úkonov dlžníka a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 05.01.2012. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28R/6/2011-432 zo dňa
24.08.2012 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2012. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizačného
konania svoju pohľadávku vo výške 9.880,10 eur. Pri porovnaní údajov zapísaných do zoznamu
pohľadávok s prihláškami doručenými súdu bolo zistené, že žalobca doručil prihlášku iba správcovi,

nebola doručená súdu, preto sa v zmysle § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. na prihlášku neprihliada.
O tom že sa na prihlášku neprihliada bolo vyznačené na prihláške dňa 16.02.2012 a bol o tom urobený
úradný záznam zo dňa 16.02.2012.Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 odsek 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť
od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s
výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2 , § 263 až 272 , § 273 ods. 1 , § 276 až 289 , 301 , 303 , 304 , § 306 ods. 2 a , § 308 , § 311 ods. 1 , § 312 , 313 , § 321 ods. 4 , § 324 , 340a , 340b , 341 , 365 ,369 až 369d , 370 , 371 , 376 , 382 , 384 , 386 až 408 , 408a , 444 , 458 , 459 , 477 , 478 , § 479 ods. 2 , § 480 , 481 , § 483 ods. 3 , § 488 , 493 , 499 , § 509 ods. 1 , § 592 , 597 , § 655 ods. 1 , § 655a , § 660 ods. 2 až 4 , § 668 ods. 3 , § 668a , 669 , 669a , 672a , 675 , 676 ods. 1 a ,

§ 711 ,
720 , 725
, 729 , 743 a 771c .

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 odsek 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 306 odsek 2 Obchodného zákonníka ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na
ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na
započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže
použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa § 306 odsek 3 Obchodného zákonníka ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky,
ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Podľa § 311 odsek 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje.

Podľa § 311 odsek 2 ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a
záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Podľa § 155 ods. 1 ZoKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom

vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné
voči každému.

Podľa § 155 ods. 2 ZoKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto

pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.Podľa § 155 ods. 3 ZoKR plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a
spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov
obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne

potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až
rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z
dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným
predpisom.

Podľa § 155 ods. 4 ZoKR ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať
sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov
domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa článku 1 Dohody o ručení zo dňa 30.03.2010 ručiteľ týmto vyhlasuje spoločnosti VFS, že
uspokojí spoločnosť VFS v plnej výške, ak dlžník voči spoločnosti VFS nesplní akýkoľvek záväzok
z leasingovej zmluvy. Akýmkoľvek záväzkom z leasingovej zmluvy sa rozumejú aj všetky súčasné a

budúce, podmienené alebo termínované záväzky dlžníka voči spoločnosti VFS z leasingovej zmluvy,
vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a náhrady vynaložených nákladov. Ručenie
zostáva zachované aj pri zmene spoločníkov alebo pri zmene právnej formy dlžníka a zabezpečuje
všetky pohľadávky vrátane úrokov a pohľadávok na náhradu nákladov, ktoré spoločnosť VFS voči
dlžníkovi alebo jeho právnemu nástupcovi z leasingovej zmluvy. Spoločnosť VFS má právo domáhať sa

splnenia ručiteľského záväzku od ručiteľa i bez písomnej výzvy spoločnosti VFS naplnenie adresovanej
dlžníkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania aplikáciou vyššie uvedených právnych predpisov, súd vec
právne posúdil takto:

Z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou
GUZEP, s.r.o. (ďalej len „dlžník) došlo k uzatvoreniu zmluvy a to zmluvy o finančnom leasingu č. 1435.
Z údajov uvedených v zmluve, vyplýva, že zmluva bola uzatvorená žalobcom, právnickou osobou a
žalovaným, právnickou osobou. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci sú v zmysle § 2 Obchodného

zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z predmetnej leasingovej zmluvy vznikol pri výkone ich
podnikateľskej činnosti, predmetná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonník spadá pod
režim Obchodného zákonníka. V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzatvoriť
aj takú zmluvu, ktorá nie je ako zmluvný typ uvedená v Obchodnom zákonníku. Zmluva o finančnom
leasingu nepredstavuje v rámci Obchodného zákonníka osobitný zmluvný typ, preto takúto zmluvu

možno považovať v zmysle Obchodného zákonníka za zmluvu nepomenovanú. V zmysle uvedeného
súd posudzoval uzatvorenú zmluvu, pričom zistil, že zmluva obsahuje dostatočne určito označenie ako
zmluvných strán, tak aj predmetu zmluvy, preto súd ju vyhodnotil ako platne uzatvorenú nepomenovanú
zmluvu.Na základe a podklade tejto platne uzatvorenej zmluvy o finančnom leasingu bola medzi žalobcom
a žalovaným uzatvorená zmluva označená ako dohoda o ručení. Vzhľadom k tomu, že podľa § 261

odsek 7 Obchodného zákonníka sa záväzkovou časťou Obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, súd posudzoval aj právny vzťah vzniknutý na základe dohody
o ručení medzi žalobcom a žalovaným podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko akcesorický
právny vzťah sa spravuje v zmysle uvedenej úpravy právnym režimom primárneho právneho vzťahu,

ktorým bola zmluva o finančnom leasingu.

Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu ručenia. V samotnej dohode účastníkov bolo medzi
účastníkmi výslovne dohodnuté, že žalobcu v prípade nesplnenia akéhokoľvek záväzku dlžníka z
leasingovej zmluvy uspokojí žalovaný, pričom účastníkmi tejto dohody bolo zároveň dohodnuté, že
žalobca sa má právo domáhať splnenia ručiteľského záväzku od ručiteľa i bez písomnej výzvy na plnenie

adresovanej dlžníkovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka, na to aby mohol veriteľ sa domáhať plnenia od ručiteľa, je potrebné uskutočnenie zo strany
veriteľa písomnej výzvy (okrem prípadov v zákonne výslovne uvedených). Uvedené ustanovenie zákona
však nepredstavuje kogentnú úpravu v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka (kogentná úprava
je iba § 306 ods. 2, 3), preto sa od nej môžu účastníci odchýliť, tak ako tomu bolo aj v uvedenom prípade

a to na základe výslovnej dohody účastníkov. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bolo výslovne
dohodnuté, že veriteľ t. zn. žalobca sa môže domáhať plnenia od ručiteľa aj bez predchádzajúcej
písomnej výzvy dlžníkovi, súd ďalej neskúmal, či k výzve, nakoľko žalobca tvrdil že dlžníka vyzval
telefonicky aj osobne, či skutočne a akým spôsobom k výzve došlo alebo nie.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému z titulu ručiteľského záväzku v žalobe uvedené plnenie. Žalovaný
sa voči uplatnenému nároku bránil tým, že uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla a to z dôvodu, že
žalobca si ju neprihlásil riadne do reštrukturalizačného konania dlžníka, t. zn. žalovaný vzniesol voči
uplatnenému nároku námietku zániku uplatneného nároku, zániku žalovanej pohľadávky. Svoju obranu
ďalej založil na tom, že vzhľadom k tomu, že došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu, v rámci

ktorého sa na pohľadávku žalobcu neprihliadalo, právo žalobcu vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi a
teda aj voči ručiteľovi zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu.

Čo sa týka námietky zániku uplatnenej pohľadávky, k tejto obrane žalovaného súd uvádza, že z
ustanovenia § 120 ZoKR, ako aj z ustanovenia § 155 ods. 2 ZoKR vyplýva, že zverejnením

uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa
ZoKR neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Vychádzajúc z uvedeného
znenia, je zrejmé, že zverejnením uznesenia
o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľa vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi,
nezaniká však samotná pohľadávka. Žalovaný si voči žalobcovi, argumentujúc uplatnením takej

námietky ako mohol uplatniť dlžník, uplatnil námietku zániku žalovanej pohľadávky, ktorú následne
rozvinul do námietky zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči nemu ako ručiteľovi. V súvislosti s
uplatnenou námietkou zániku pohľadávky, súd poukazuje na to, že samotné potvrdenie plánu spôsobuje
zánik vymáhateľnosti voči dlžníkovi, t. zn. znemožnenie vymáhania neprihlásenej pohľadávky,
netvoriacej súčasť plánu vymáhať ju príslušným veriteľom či už cestou súdu alebo iným oprávneným

orgánom voči dlžníkovi. Avšak samotná pohľadávka ako taká nezaniká, to znamená môže ju aj
sám dlžník na báze dobrovoľnosti kedykoľvek splniť. V prípade, ak by ju dlžník splnil, vzhľadom k
tomu, že samotná pohľadávka ďalej existuje, toto plnenie by nebolo ani bezdôvodným obohatením.
Samotným zákonným znením, má súd vyvrátenú obranu žalovaného v časti námietky zániku
pohľadávky. Opakovane súd uvádza, že schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo k zániku

samotnej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalobcu aj po schválení reštrukturalizačného
plánu naďalej existuje a v rámci platne uzatvorenej dohody o ručení sa žalovaný ako ručiteľ zaviazal na
jej splnenie v prípade ak žalobcu neuspokojí dlžník, žalobca sa oprávnene domáha od žalovaného ako
ručiteľa plnenia. Žalovaný sa bránil tým, že v konaní vzniesol námietku, ktorú mohol vzniesť aj dlžník,
a to námietku zániku pohľadávky. Súd poukazuje na to, že takáto námietka však dlžníkovi nepatrí, a

ani dlžník by takúto námietku t. zn. námietku zániku pohľadávky ako takej úspešne vzniesť nemohol,
pretože samotná pohľadávka ako taká nezanikla, t. zn. vzhľadom k tomu, že ju nemohol vzniesť ani
dlžník, nemôže vyvolať účinky ani po vznesení žalovaným, ručiteľom. Schválenie reštrukturalizačného
plánu súdom, nemá účinky, v zmysle ZoKR, zániku všetkých pohľadávok netvoriacich súčasť plánu.Čo sa týka námietky zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči ručiteľovi z dôvodu zániku vymáhateľnosti
voči dlžníkovi, súd poukazuje na to, že ručenie sa viaže na existujúcu pohľadávku, nie na osobu dlžníka.

Žalobcova pohľadávka z dôvodov vyššie uvedených, ktorými argumentoval žalovaný nezanikla, iný
dôvod zániku rovnako súd nemal preukázaný, preto ak pohľadávka nezanikla, len podľa osobitného
zákona a to ZoKR zaniklo právo veriteľa domáhať sa jej uspokojenia priamo voči dlžníkovi, táto
skutočnosť nemôže byť ručiteľom použitá ako námietka voči veriteľovi. Bol by tým popretý samotný
zmysel ručenia a to možnosť domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok

nesplní.

Samotný ZoKR, ako lex specialis, upravuje zánik vymáhateľnosti pohľadávky výslovne v § 120 ZoKR,
ktorý však hovorí iba o zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi, pričom na toto ustanovenie
nadväzuje aj ustanovenie § 155 ods. 2 ZoKR, ktoré rovnako hovorí o zániku vymáhateľnosti pohľadávky
iba voči dlžníkovi. Avšak následne ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR upravuje možnosť uspokojenia

veriteľov,zapredpokladu,žeplánneurčujeinak,atotak,žeplánomzostávajúnedotknutéprávaveriteľov
domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka. Na úplnosť súd uvádza, že
súčasné znenie § 155 ods. 4 ZoKR (ide o znenie zákona s účinnosťou od 01.01.2012) výslovne uvádza,
že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok (t.
zn. opäť dokonca v pôvodnej výške) voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. ZoKR ako špeciálny právny

predpisupravujemechanizmusmožnostiuspokojeniaveriteľovvočidlžníkom,akoajmožnosťvznesenia
námietky zániku vymožiteľnosti dlžníkom voči pohľadávkam, ktoré neboli veriteľmi do reštrukturalizácie
riadne a včas prihlásené. Takúto možnosť zákon výslovne, však ručiteľovi nedáva. Práve naopak,
uvedenýZoKRveriteľomdlžníkaumožňujeuspokojiťsvojepohľadávkyručiteľom,dokoncaajvpôvodnej
výške, t. zn. vo výške, bez ich novácie, uskutočnenej v rámci reštrukturalizačného plánu. Žalobca nie

je účastníkom reštrukturalizačného plánu, preto samozrejme ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR sa na
neho nevzťahuje, (sám reštrukturalizačný plán neobsahuje ani, čo súd uvádza, len na úplnosť, žiadne
obmedzenie uspokojenia pohľadávok veriteľov voči ručiteľom), avšak vzhľadom k tomu, že opakovane
na viacerých miestach ZoKR, je výslovne uvedené, že vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa zaniká iba voči
dlžníkovi, súd má za to, námietka zániku vymožiteľnosti pohľadávky vznesená ručiteľom nie je dôvodná

a v zmysle zákona možná. Námietky, ktoré môže uplatniť ručiteľ, sú námietky, ktoré sa môžu ako už
bolo vyššie uvedené, týkať uplatnenej pohľadávky, pričom, jedine za predpokladu, že by osobitný zákon
výslovne upravil možnosť vzniesť aj inú námietku, napr. ak by výslovne ZoKR uviedol, že neprihlásením
pohľadávky do reštrukturalizácie, zaniká vymožiteľnosť tejto pohľadávky veriteľovi voči ručiteľovi, až
vtedy by sa takouto osobnostnou námietkou mohol brániť. Za súčasného právneho stavu to však možné

nie je. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že aj námietka uplatnená zo strany žalovaného, ktorou
namieta nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči nemu ako ručiteľovi je nedôvodná a ručiteľovi takáto
námietka nepatrí.

Sám žalovaný nespochybňoval výšku ani právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý mal súd preukázaný

z predložených listinných dôkazov, jediné čo spochybňoval bola existencia pohľadávky ako takej a to
z dôvodu uplatnenia žalovaného ako ručiteľa námietky jej zániku a zániku jej vymožiteľnosti. V zmysle
uzatvorenej dohody bolo medzi účastníkmi dokonca dohodnuté, že žalobca sa má právo domáhať
plnenia bez toho, aby na plnenie vyzýval dlžníka, t. zn. jedinou podmienkou v zmysle uzatvorenej
dohody bolo neuspokojenie svojej pohľadávky dlžníkom. Vzhľadom k platne uzatvorenej dohode medzi

žalobcom a žalovaným, ktorou sa žalovaný zaviazal uspokojiť žalobcu, vznikla žalovanému povinnosť
uspokojiť žalobcu, potom ako žalobcovi pohľadávky voči dlžníkom, neboli zo strany dlžníka uhradené.
Na plnenie uvedenej povinnosti bol žalovaný riadne žalobcom vyzvaný, túto svoju povinnosť na plnenie
ktorej sa uzatvorenou dohodou zaviazal si nesplnil, preto súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatnených námietok, obrany ohľadom
zániku žalovanej pohľadávky, jej vymáhateľnosti, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou jednotlivých častí
uplatňovaného nároku zo strany žalobcu.

Čo sa týka jednotlivých častí uplatňovaných voči žalovanému, súd zistil, že žalobca si uplatňuje splatné a

neuhradené splátky na základe leasingovej zmluvy, v tejto časti súd žalobu považoval za plne dôvodnú.
Dlžník sa uzatvorenou lízingovou zmluvou zaviazal uhrádzať žalobcovi za poskytnutie predmetu lízingu
odmenu za jeho užívanie podľa splátkového kalendára. Uvedená povinnosť bola zakotvená priamo v
texte zmluvy o finančnom lízingu č. 1435, ako aj v článku 3, 4 Všeobecných obchodných podmienok.Dlžník napriek uvedenej dohode odmenu za užívanie predmetu lízingu t. zn. splátky v lehote splatnosti
neuhradil, preto bol v tejto časti nárok uplatnený žalobou, uplatnený dôvodne.

Medzi žalobcom a dlžníkom bola v lízingovej zmluve dohodnutá zmluvná pokuta. Súd posudzoval
vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať nárok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute, samotné
dojednanie zmluvnej pokuty, pričom súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom,
ako bolo medzi účastníkmi dojednané spĺňa zákonnú požiadavku na určitosť a zabezpečenie konkrétnej
povinnosti a to povinnosti riadneho splácania peňažných záväzkov z lízingovej zmluvy, pričom pre

porušenie tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Súd
prepočítal výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty a zistil, že žalobca si za obdobie od 07.05.2011 do
04.07.2011 uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 136,38 eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu od 06.05.2011.
Nakoľko sa však dlžník dostal do omeškania až neuhradením svojho záväzku v lehote splatnosti, t. zn.
neuhradením záväzku dňa 06.05.2011, čo bol deň splatnosti, do omeškania sa dostal až od 07.05.2011,
čo v uvedenom prípade predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 134,07 eur. Na komplexnosť súd uvádza,

že žalobca si v niektorých prípadoch uplatnil zmluvnú pokutu vo výške menšej ako by mu prináležala,
avšak vzhľadom k tomu, že súd nemôže prekročiť nárok uplatnený žalobou, súd žalovanému priznal
zmluvnú pokutu v celkovej výške 824,94 eur a to ako súčet zmluvných pokút za každú splátku, z ktorou
sa dlžník dostal do omeškania. Medzi žalobcom a dlžníkom bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
0,1 % denne. Za omeškanie s úhradou splátky č. 23 vo výške 2.311,54 eur za dobu od 07.05.2011

do 04.07.2011, kedy došlo k úhrade časti splátky, súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 134,07 eur. Za
omeškanie s úhradou splátky č. 23 vo výške 81,74 eur za dobu od 05.07.2011 do 12.09.2011, kedy bola
uvedená splátka uhradená, súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 5,64 eur (t. zn. vo výške uplatnenej
žalobcom). Za omeškanie s úhradou splátky č. 27 vo výške 2.311,54 eur od 07.08.2011 do 14.10.2011
súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 5,64 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s

úhradou splátky č. 28 vo výške 2.311,54 eur od 07.09.2011 do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo
výške 275,07 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s úhradou splátky č. 29 vo výške
2.311,54 eur od 07.10.2011 do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 205,73 eur (t. zn. vo
výške uplatnenej žalobcom). Za omeškania s úhradou splátky č. 30 vo výške 2.311,54 eur od 07.10.2011
do 04.01.2012 súd priznal zmluvnú pokutu vo výške 134,07 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom).

Za omeškania s úhradou splátky č. 31 vo výške 2.311,54 eur od 07.12.2011 do 04.01.2012 súd priznal
zmluvnú pokutu vo výške 64,72 eur (t. zn. vo výške uplatnenej žalobcom). Okrem samotnej vyčíslenej
zmluvnej pokute, súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu za ďalšie obdobie vo výške dohodnutej v zmluve.

Nesplnením záväzku dlžníka sa dlžník dostal do omeškania, preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie

aj úroku z omeškania. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nebola osobitná dohoda o výške úroku z
omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške. Opäť súd vyčíslil a skontroloval
výšku úroku z omeškania, pričom zistil, že rozdiel vo vyčíslení úroku z omeškania pri splátke č. 24 a 27,
kedy žalobca si uplatnil úrok z omeškania pri splátke č. 24 vo výške 34,56 eur, súd mu priznal podľa
výpočtu za obdobie omeškania od 07.05.2011 do 04.07.2011 úrok z omeškania vo výške 33,98 eur a

pri splátke č. 27, kedy si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 41,54 eur a súd mu priznal úrok z
omeškania za obdobie od 07.08.2011 do 14.10.2011 úrok z omeškania vo výške 40,91 eur. Išlo o drobný
rozdiel, ktorý vznikol tým, že žalobca si uplatňoval úrok z omeškania ešte aj za deň splatnosti, pričom
uvedený deň do omeškania nemožno započítavať, pričom súd žalobcovi priznal úrok z omeškania
v celkovej výške 252,75 eur. Uvedený úrok predstavuje zákonný úrok z omeškania podľa splatnosti

jednotlivých splátok do dňa 04.01.2012. Od uvedeného dátumu si žalobca uplatnil úrok z omeškania no
konkrétnu výšku nevyčíslil a uplatnil si ho vo výške 9 % ročne. Uvedené uplatnenie je nižšie ako by mu v
zmysle zákona prináležalo, nakoľko pri omeškaní sa uplatňuje zásada trvania výšky úroku z omeškania
počas celej doby omeškania, avšak ako už bolo vyššie uvedené, žalobcom uplatnený úrok z omeškania
je nižší ako by mu prináležal ( v čase splatnosti všetkých splátok sa úroky z omeškania pohybovali od

9,50 do 9,25 %), súd rešpektujúc vôľu žalobcu prejavenú podanou žalobou, priznal úrok z omeškania
od 04.01.2012 v ním uplatnenej, nižšej výške.

Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom
do spisu predložených listinných dôkazov, budú zistené všetky relevantné skutočnosti potrebné na

rozhodnutie vo veci, súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom reštrukturalizačného správcu,
JUDr. Danici Birošovej, na pojednávaní uznesením zamietol. Uskutočnenie tohto dôkazu by bolo v
rozpore zo zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Vykonanie navrhnutého dôkazu by neovplyvnilo
rozhodnutie o predmetnej veci.Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu
trov potrebných na účelné uplatnenie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní neúspech iba

v nepatrnej časti a to v časti zmluvnej pokuty vo výške 2,31 eur a v časti úroku z omeškania vo výške
1,19 eur.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 814,50 eur a trov právneho
zastúpeniavovýške1.002,34eur.Trovyprávnehozastúpeniapozostávajúzodmenyzatriúkonyprávnej
služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba
zo dňa 13.02.2013 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa

27.01.2014. Za každý z týchto úkonov priznal súd právnemu zástupcovi podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
(ďalej len „vyhláška“), odmenu vo výške 270,54 eur. Súd v uvedenom prípade, bol viazaný návrhom
žalobcu a odmenu priznal žalobcovi v ním uplatnenej výške, aj keď na čo súd poukazuje, žalobca

pri vyčíslení odmeny v časti príslušenstva ako aj v časti zmluvnej pokuty vychádzal iba z vyčíslenej
konkrétnou sumou zmluvnej pokuty a príslušenstva, ktoré bolo vyčíslené za obdobie ani nie jedného
roka, pričom ďalšie obdobie, vzhľadom k tomu, že ide o plnenie na neurčitý čas, tu súd poukazuje na § 10
ods.3vyhlášky,kdejeupravenýmechanizmusvýpočtuodmenuprávnychslužiebvprípadochplneniana
neurčitý čas, nebral do úvahy. Ako už bolo uvedené, súd rešpektoval výšku odmeny uplatnenej právnym

zástupcom žalobcu, a priznal mu odmenu v ním uplatnenej výške. Ku každému z týchto úkonov patrí
právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok,
v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a
1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2013

sumu 7,81 eur. Výpočtový základ v roku 2014 je vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu,
ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Vzhľadom k tomu, že
právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových
výdavkov, v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.