Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cb/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813206374
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813206374.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: B. L., nar. 31.8. XXXX, bytom O., I. 394/8, o zaplatenie sumy 757 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou obsiahnutou na tlačive A podľa Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“),

pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 757 eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 772 eur od 27.5. 2009 do 20.6. 2010 a zo sumy 757 eur od 21.6. 2010 do
zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 772 eur od 10.8. 2009 do 20.6. 2010 a zo sumy
757 eur od 21.6. 2010 do zaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
čo predstavuje sumu 2,57 eur, a náhrady trov konania. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom
vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu neuhradil vôbec nič. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k

návrhu pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným
zo dňa 20.1. 2009.

2. Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia č. 861/2007 vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe.
Žalovaná súdu vyjadrenie na tlačive C k žalobe nedoručila.

3. V priebehu konania žalobca vzal podaním zo dňa 21.12.2015 (doručeným tunajšiemu súdu dňa

22.12.2015) žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 772 eur
od 27.5. 2009 do 20.6. 2010 a zo sumy 757 eur od 21.6. 2010 do zaplatenia a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť. Akceptujúc dispozičnú vôľu žalobcu s predmetom sporu, súd konanie v tejto časti v zmysle
ustanovenia § 96 Občianskeho súdneho poriadku uznesením zo dňa 20.1. 2016 č. k. 12Cb/66/2013-80
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3. 2016.

4. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu.

Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú stany sporu,
príp. niektorá z nich.5. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v
článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi

Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP“), resp. do 30.6.2016 Občianskym súdnym poriadkom
(ďalej len „O.s.p.“).

6. V súlade s čl. 19 Nariadenia súd v zmysle ustanovení slovenského procesného práva (t.j. ustanovení
CSP) vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko to považoval za potrebné.

7. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Z týchto dôvodov preto súd konal v
neprítomnosti žalobcu a vykonal dokazovanie vypočutím žalovanej a oboznámením obsahu zmenky zo
dňa 20.1. 2009, výpisu z obchodného registra žalobcu, písomnými podaniami žalobcu, uznesením zo
dňa 20.1. 2016, oboznámením obsahu zmluvy o úvere zo dňa 20.1. 2009 a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2171/2010 a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Dňa 20.1. 2009 uzavrela žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. 3920174, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej
úver v sume 350 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v
sume 322 eur, spolu v sume 672 eur, v 12 mesačných splátkach po 56 eur, počínajúc dňom 22.2. 2009.

Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti žalovaná potvrdila svojím vlastnoručným podpisom dňa
20.1. 2009, t.j. v deň uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. V bode 17 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná
ako vystaviteľ zmenky vystavila v prospech veriteľa (remitenta) na zabezpečenie peňažného záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenka) nebola vyplnená zmenková suma a

dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v
zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku

obsahujúcu: miesto vystavenia: Prievidza, dátum vystavenia: 12.5. 2009, zmenkovú sumu 772 eur,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598,
Pribinova 25, Bratislava zmenkovú sumu 772 eur (vypísané slovom) a úrok 0,25 % denne od 27.5. 2009,
splatnú: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v
lehote do 4 rokov od vystavenia“, meno, priezvisko, adresa, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej,

číslo zmluvy: 3461749. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť vyplnená na základe
vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., v zmenke podľa bodu 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovaným.

9. Žalobca vo svojich písomných podaniach vyslovil názor, že súd postupuje mimo režimu Nariadenia
a bez akéhokoľvek vysvetlenia a nie je mu zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa procesných pravidiel
Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žiadal, aby súd v záujme podpory základných práv
a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval právo na spravodlivý
proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Žalobca poukázal na to, že podľa jemu dostupných informácií strany sporu nenavrhli dokazovanie
zmluvou o úvere a ďalšími listinami. Uviedol, že súdu nemôže predložiť okrem zmenky iné listiny, pretože
nimi ani nedisponuje, disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než

sú na zmenke uvedené. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právne názory vyjadrené v rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000 a v uznesení Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.

10. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že na okolnosti vystavenia zmenky sa nepamätá. Je

však na nej jej podpis. Peniaze z úveru potrebovala na súkromné účely, a nie na výkon povolania, ako
je uvedené v zmluve o úvere. Úroky uvedené v zmluve o úvere boli vysoké, peniaze však potrebovala
a preto zmluvu o úvere aj uzavrela. S obsahom zmluvy o úvere ju nikto neoboznámil, ona sama len
podpísala papiere, ktoré jej boli predložené. V podstate ani nevie, čo podpísala.11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

13. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

15. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16.Podľa§4ods.6Zákonaospotrebiteľskýchúverochvsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
20. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu

zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).21. Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

22. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,

okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

23. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

24. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

25. Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

26. Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý
čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

27. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti.

28. V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v

Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

29. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16
bod 2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

30. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)
nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

31. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým
sa daný spor má riešiť. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať
za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
- alebo výlučne za spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona

č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže
nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca a žalovaný zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah
sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej
republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej
republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť

uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

32. Žalobca v konaní namietal, že podľa čl. 5 bod 1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné a súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na nariadenie

ústneho pojednávania v zmysle Nariadenia.

33. K tomu súd uvádza, že na prejednanie veci súd nariadil ústne pojednávanie, pretože to považoval za
potrebné. Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa formaa obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi
vnútroštátneho práva. Žalobca namietal, že podľa Nariadenia mal súd rozhodnúť o nariadení ústneho
pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo poznateľné z akých dôvodov

považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie. V podmienkach slovenského civilného procesu
ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanieokremprípadov,aktovylučujezákon(§177ods.2CSP)alebocelkomvýnimočneosobitný
predpis. Žalobcom prezentovaný názor nepovažuje súd za správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd
rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá

zo strán sporu a súd túto jej žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu
ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto
procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná
podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 CSP
tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje
k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na

pojednávanie predvolá strany sporu (resp. ich zástupcov).

34. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným
pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo
zmluvy o úvere.

35. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,

či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku
od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť

poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Tiež bolo súdu známe z jeho činnosti že na tunajšom súde
prebiehalo exekučné konanie proti žalovanej na návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Súd si preto
z tohto konania zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky k tejto
zmluve, na základe ktorej považoval za preukázané, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie
splatenia spotrebiteľského úveru. Žalobca ako aj žalovaná boli súdom vopred informovaní o tom, že

súd bude vec posudzovať v súlade s normami spotrebiteľského práva a v konaní bude oboznamovať
v rámci dokazovania aj obsah zmluvy o úvere a všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru z
pripojeného spisu sp. zn. 9Er/2171/2010. Obom stranám sporu zároveň súd doručil uvedené listinné
dôkazy a tým im poskytol vecný a časový priestor na vyjadrenie sa k týmto listinám. Týmto postupom
došlo podľa názoru súdu k naplneniu práva strán sporu zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru súd posúdil ako
právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu o zaplatenie zmenkovej sumy s
príslušenstvom. Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru
súd zistil skutkový stav, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy
spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka.

36. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z
práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy,
ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka

vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity

žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súd je toho názoru, že v
danom prípade mu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a
všeobecných podmienok poskytnutia úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady, a tým, že súd
zaslal stranám sporu pripojené listiny, s obsahom ktorých sa súd oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na

zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť strán
sporu.

37. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach
poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z
dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže

odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale
spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky
(spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je
jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť

(posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie
s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny
dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch
obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov.
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

38. Z dokazovania vykonaného vypočutím žalovanej a oboznámením listinných dôkazov mal súd
preukázané, že dňa 20.1. 2009 uzavrela žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. 3461749, na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanej úver v sume 350 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

zvýšené o poplatok v sume 322 eur, spolu v sume 672 eur, v 12. mesačných splátkach po 56 eur,
počínajúc dňom 22.2. 2009. Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti žalovaná potvrdila svojím
vlastnoručným podpisom dňa 20.1. 2009, teda v deň uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda
o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila v prospech veriteľa (remitenta) na

zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenka) nebola
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa
stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky

boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní
vlastnú zmenku obsahujúcu: miesto vystavenia: Prievidza, dátum vystavenia: 20.1. 2009, zmenkovú
sumu 772 eur, bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zmenkovú sumu 772 eur (vypísané slovom) a úrok 0,25 %
denne od 27.5. 2009, splatnú: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“,

„na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, meno, priezvisko, adresa, rodné číslo a podpis
vystaviteľa - žalovaného, číslo zmluvy: 3461749. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala
byť vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., v zmenke podľa bodu
17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovanou.

39. Podľa názoru súdu, zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že žalovanou vystavená
zmenka zabezpečovala jej záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatváral
ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) pri poskytovaní úverov
z vlastných zdrojov. V záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a žalovanou mala žalovaná postavenie

spotrebiteľa podľa s § 52 ods. 4 Obč. zák. Súd vychádzal zo skutočností, že v zmluve o úvere je
žalovaná označená aj ako fyzická osoba - občan a aj v žalobe žalobca označil žalovanú ako fyzickú
osobu - občana. Pokiaľ bol v zmluve o úvere vyznačený účel poskytnutia finančných prostriedkov na
výkon povolania, súd konštatuje, že tento údaj nebol v konaní preukázaný. Súd preto s prihliadnutímna všetky okolnosti veci vychádzal z toho, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. Zmluva o
úvere je typovou zmluvou na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, ktoré dlžník nemohol

vôbec ovplyvniť. Povahu zmluvy vyhodnotil súd ako adhéznu z dôvodu, že dlžník mohol túto zmluvu
vrátane všeobecných podmienok akceptovať len ako celok, alebo ju mohol odmietnuť. Snaha veriteľa
- dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 všeobecných
podmienok)narážanaprednosťustanoveníObčianskehozákonníkaupravujúcichspotrebiteľskézmluvy
a jeho vykonávacích predpisov. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom je ochrana práv
spotrebiteľa v právnych vzťahoch, posudzoval súd zmluvu o úvere a všeobecné podmienky za účelom
preskúmania prípadnej ich nekalej povahy. Vnútroštátny súd je z úradnej povinnosti povinný preskúmať
nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii skutkové a právne okolnosti potrebné pre
tento účel. I v rámci konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez námietok dlžníka, skúmať
nekalú povahu zmluvnej podmienky. Prieskumu nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb.,

najmä čl. I § 10 a § 17 tohto zákona. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp.
jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., je súd oprávnený a
povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa
zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a

ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Dohodu veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku zmenkou
obsiahnutú v bode 17 všeobecných podmienok posúdil súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa §
53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, a v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve
spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/164/2011-24

z 29.2.2012, v ktorom sa tento zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, ktorá
stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je

limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi
ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu
dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd
považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov
chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V dôsledku tejto neprijateľnej zmluvnej

podmienky súd zastáva názor, že neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy
o úvere, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu kauzálneho
vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať,
čoho dôvodom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Obdo V 43/2006, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp.zn. 16Cob/546/2014).

40. Vzhľadom na vyššie uvedenú neplatnosť označenej neprijateľnej zmluvnej podmienky súd uzavrel,
že veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva zo žalovanej zmenky. Zmenkové
vyhlásenie vystaviteľa zmenky o povinnosti plnenia obsiahnutú v zmenke zročnej na videnie (zmenková

suma 772 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne) akou je zmenka v danej veci predložená v konaní
žalobcom, posúdil súd ako neplatné v dôsledku neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku
zo zmluvy o úvere a tým neexistencie kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a
žalovanou zabezpečovacou zmenkou.

41. Súd tiež uvádza, že uzavretá zmluva o úvere je nielen spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia (19.6.2009). Táto zmluva neobsahuje
povinné údaje podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) tohto zákona (ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN)
a preto sa poskytnutý úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle tejto zákonnej podmienky vyhodnotil súd zmenkový úrok 0,25 % denne na zabezpečovacej
zmenke,oktorejnietpochýb,žetexttejtozmenkyvyhotovilremitenttaktiežakopredtlačenýformulár,akoneprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Súd vyhodnotil, že žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne
zo zmenky zistil výšku úroku 0,25 % denne, ktorá je v rozpore so spotrebiteľským právom, a napriek

tomu si zmenkový úrok v tejto výške v žalobe pôvodne uplatnil. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky
zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v nekalej
(neprijateľnej) podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

42. Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného ako

spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku,
spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne
známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom. Indosamentom zmenky došlo
v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa) aj z dôvodu, že
postúpenébolilenprávazozabezpečovacejzmenkybezpohľadávkyzozmluvnéhovzťahu,priuplatnení
ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.), ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal niesť veriteľ, resp. postupník v
prípade postúpenia pohľadávky.

43. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových

právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy,
ktorú zmenka zabezpečuje. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.
Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom
(indosamentom) na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a
vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako

konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

44. Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala
v konaní plný úspech, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanej však
v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods.
1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.