Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200987
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a

členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: KOVOZBER,
s.r.o., Radlinského č. 28, Spišská Nová Ves, zastúpený advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
Advokátska kancelária so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100303/1/37127-250432/2013/4897 zo dňa 24.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.5.2013 č.
1100303/1/37127-250432/2013/4897 z 24.5.2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9812401/5/599271/2013/Kor zo dňa 13.2.2013, ktorým podľa
§ 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. bol určený rozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 611.228,96 eur daňovému subjektu KOVOZBER, s.r.o.,

Radlinského 28, Spišská Nová Ves.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil tento
skutkový stav:

Daňový úrad Spišská Nová Ves vykonal u platiteľa dane KOVOZBER, s.r.o. daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č.

732/320/50443/2011/Blaž zo dňa 22.9.2011 a dodatok č. 11 zo dňa 18.10.2011, ktorý bol s daňovým
subjektom prerokovaný a doručený 24.10.2011. Správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom
období november 2010 neoprávnene odpočítal daň v celkovej sume 636.498,71 eur z faktúr od
dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava z faktúry č. 1431010007 z
2.11.2010 (základ dane 3.216.994,00 eur, DHP 611.228,86 eur) za predaj medených častí cievok a
železných častí cievok a z faktúry č. 1431010010 z 13.12.2010 (dátum dodania 30.11.2010, základ dane
2999,20 eur, DHP 569,85 eur), doplatok ku kúpnej cene po kontrolnom vážení medených častí cievok

z dôvodu, že na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu platiteľom dane z hľadiska uplatňovania
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sa od 1.4.2009 vzťahuje § 69 ods. 2 citovaného
zákona.Z faktúry č. 2010/11/1 od T.. B. C. za vyplatenie dohodnutej provízie v zmysle uzatvorenej zmluvy o
sprostredkovaní obchodu zo spoločnosťou VAMAX - X, s.r.o. (základ dane 130.000,00 eur, DPH 24.700
eur) z dôvodu, že platiteľ, ktorý mal službu dodať tak ako je uvedené na faktúre č. 2010/11/1 z 30.11.2010

službu nedodal, platiteľ si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a)
zák. č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 uvedeného zákona.

Na základe vykonaného dokazovania správca dane vydal dňa 13.2.2013 rozhodnutie č.
9812401/5/599271/2013/Kor, ktorým určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty KOVOZBER, s.r.o. rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 611.228,86 eur. Rozhodujúcou
skutočnosťou pre vyrubenie rozdielu dane bol záver správcu dane, že daňový subjekt v zdaňovacom
období november 2010 nebol oprávnený odpočítať daň z faktúry č. 1431010007 z 2.11.2010 od
dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. za nákup medených častí cievok a železných častí cievok, ktorá bola
uplatnená v rozpore so zák. č. 222/2004 Z. z. Predaj bol uskutočnený na základe kúpnej zmluvy z
2.11.2010 medzi predávajúcim VSŽ KGOKOR, a.s. a kupujúcim KOVOZBER, s.r.o. Predávajúci VSŽ

KGOKOR, a.s. bol majiteľom 114 ks blokov cievok, ktoré boli pôvodne súčasťou elektromagnetického
separátora 6ERM-35/315. Každý blok cievok pozostával zo železného plášťa, v ktorom bolo uložených
šesť medených cievok (spolu so 114 x 6 cievok, rovná sa 684 cievok). Technický stav blokov cievok
bol podrobne popísaný v znaleckom posudku č. 95/2010 zo 14.4.2010, ktorý vypracovala Žilinská
univerzita v Žiline Ústav súdneho inžinierstva Žilina, ktorým bol kupujúci KOVOZBER, s.r.o. v zmysle

bodu 1.2 kúpnej zmluvy oboznámený pred uzatvorením zmluvy. Z identifikácie blokov cievok podľa
znaleckého posudku vyplýva, že rok výroby je neznámy, predpokladané roky výroby sú 1988 až 1992,
výrobné čísla sú neznáme. Bloky cievok nemajú samostatné výrobné štítky. Na jednotlivých blokoch
cievok boli vyznačené poradové čísla 82 až 195. V označení blokov cievok neboli poradové čísla
148 a 149, naopak duplicitne boli označené bloky cievok č. 152 a 153, čo bolo vyriešené znalcami

označením duplicitných blokov cievok ako bloky č. 152a, 152b, 153a a 153b. Predmetné bloky cievok
boli vyvezené na Ukrajinu v rokoch 1989 až 1992 na výstavbu Krivorožského ťažobno-upravárenského
kombinátu v Dolinskej. Majiteľom blokov cievok elektromagnetických separátov typ 6ERM-35/315 bola
spoločnosť Gratio Holdings LTD so sídlom Oidipodos 9A, Strovolos, P.C.2063 Nicosiac, Cyprus. V
novembri až v decembri 2009 boli bloky cievok v počte 114 ks dovezené z Ukrajiny na Slovensko v 57

kamiónových súpravách. Bloky cievok nakúpila z Ukrajiny spoločnosť POINT a.s. Košice. Z Ukrajiny
boli bloky cievok dovezené kamiónovou dopravou priamo do areálu spoločnosti KOVOZBER s.r.o. na
základe zmluvy o skladovaní č. 1/sklad/09 uzavretej 24.11.2009 medzi skladovateľom KOVOZBER,
s.r.o. a ukladateľom POINT, a.s. Košice. Dňa 2.11.2010 ukladateľ POINT, a.s. Košice predala spoločnosti
VSŽ KGOKOR, a.s. 114 ks blokov cievok v hodnote 1.626.828,00 eur a DPH 309.097,32 eur - faktúra č.

2210168. Šlo o nepohyblivú dodávku, nakoľko bloky cievok boli predané bez prepravy, t.j. naďalej ostali v
priestoroch spoločnosti KOVOZBER, s.r.o. Ten istý deň, t.j. 2.11.2010 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
a predaju 114 ks blokov cievok spoločnosti KOVOZBER, s.r.o. Vzhľadom na to, že POINT, a.s. Košice
2.11.2010 faktúrovala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a.s. 114 ks blokov cievok so separátom 6ERM-35/315
v hodnote 1.626.828,00 eur + DPH 309.097,32 eur a v ten istý deň spoločnosť VSŽ KGOKOR,a.s.

fakturovala spoločnosti KOVOZBER s.r.o. na základe kúpnej zmluvy z 2.11.2010 medené časti cievok
a železné časti cievok v celkovej hodnote 3.216.994,00 eur + DPH 611.228,86 eur, pričom sa jednalo
reálne o ten istý objem kúpy v tom istom stave, ale za inú cenu a z uvedením iného predmetu na
faktúre. Predmetom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou VSŽ KGOKOR, a.s. a KOVOZBER, s.r.o.
boli podľa faktúry č. 1431010007 medené časti cievok a železné časti cievok a podľa kúpnej zmluvy

bloky cievok, ktoré boli súčasťou elektromagnetického rotorového separátora, ale neboli spôsobilé na
ich pôvodné technologické využitie a ich hodnota spočívala v hodnote druhotných surovín v nich sa
nachádzajúcich, pričom cena medených častí blokov cievok a cena železných častí blokov cievok bola
pevne dohodnutá v kúpnej zmluve.

Správca dane zo znaleckého posudku č. 95/2010 zistil, že podľa posúdenia technického stavu
bolo celkové krytie blokov cievok porušené v dôsledku dlhodobého viacročného uskladnenia. So
záveru znaleckého posudku vyplýva, že celkový technický stav blokov cievok bol pravdepodobne
ovplyvnený dlhodobým nevhodným skladovaním posudzovaných zariadení. Táto skutočnosť podstatne
ovplyvnila krytie a tepelnú izoláciu posudzovaných blokov cievok. Podľa znaleckého posudku ani jeden

posudzovaný blok cievok nespĺňal v plnej miere celkové nominálne technické parametre uvedené v jeho
konštrukčnej dokumentácii. Posudzované bloky cievok neboli vhodné pre ďalšie priemyselné využitie
prevádzky. List - prehlásenie T.. Y. B. z 18.10.2012 je prehlásením k jeho pôsobnosti u výrobcu cievok
v rokoch 1988 - 1992 a jeho názor k ďalšiemu možnému využitiu blokov cievok.Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že predmetom obchodného vzťahu teda nebol
technologický celok, ale medené a železné časti cievok, ktoré pôvodne boli súčasťou technologického

celku - elektromagnetického rotorového separátora.

Uvedené podstatné skutočností o dovážaných blokoch cievok elektromagnetických separátorov typu
6ERM-35/315 v celkovom počte 114 ks potvrdili, že ide o druhotnú surovinu, ďalej už nepoužiteľnú pre
účely, pre ktoré boli vyhotovené a colnému úradu neboli oznámené. V prípade, že by spoločnosť POINT,

a.s. deklarovala, že na územie Európskeho spoločenstva dovážaný tovar - medené elektromagnetické
cievky, ktoré sú druhotnou surovinou nepoužiteľné na ďalšie využitie tak, ako je to vyhodnotené v
znaleckom posudku bola by takémuto tovaru v zmysle colného sadzobníka priradená zmluvná colná
sadzba vo výške 0 %. V tomto prípade by colný dlh činil 0 eur a daňová povinnosť, ktorá by vznikla v
zmysle § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty by sa určila v zmysle § 24 uvedeného
zákona, podľa ktorého základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely podľa colných

predpisov.

Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že predmetom zdaniteľného obchodu
bol kovový odpad. I napriek tomu, že sa jednalo o bloky cievok, ktoré neboli ďalej použiteľné na účely,
na ktorý boli vyrobené, došlo v jeden a ten istý deň k predaju medených a železných častí cievok za

navýšenú hodnotu (t.j. dňa 2.11.2010 medzi spoločnosťou POINT, a.s. a spoločnosťou VSŽ KGOKOR,
a.s. a spoločnosťou VSŽ KGOKOR, a.s. a spoločnosťou KOVOZBER, s.r.o.). Ak bolo preukázané
predmetom dodávky bol kovový odpad, daňová povinnosť mala byť v tomto prípade prenesená z
dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. na odberateľa KOVOZBER, s.r.o. Vzhľadom na to, že sa jednalo o
dodanie kovového odpadu medzi platiteľmi dane predmetné dodanie bolo predmetom samozdanenia v

zmysle § 69 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.

Žalovaný k námietke žalobcu, ktoré sa týkajú výkladu ustanovenia § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.
z., kde žalobca poukazuje na názor Dr. Bergera, ktorý sa podieľal na legislatívnych prácach vzniku
smerníc o dani z pridanej hodnoty a podľa ktorého k presunu povinností odviesť daň z pridanej hodnoty

na výstupe má dochádzať len u tovaru uvedeného v prílohe č. VI Smernice Rady 2006/112/ES. Tento
názor je potrebné aplikovať aj na výklad § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z., t.j. o kovový odpad a šrot
ide len v prípade dodania tovarov uvedených v prílohe VI Smernice Rady 2006/112/ES. Dodané bloky
cievok, resp. medené časti a železné časti cievok nie je možné považovať za dodanie tovaru uvedeného
v prílohe VI smernice Rady 2006/112/ES uviedol, že podľa § 86 zák. č. 222/2004 Z.z. týmto zákonom sa

preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. VI. Príloha č. VI zák. č. 222/2004 Z.z.
obsahuje zoznam preberaných právnych záväzných aktov Európskej únie, medzi ktoré patrí aj Smernica
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty. Podľa článku 199 ods.
1 písm. d) Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH
je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok: dodanie použitého materiálu

nevhodného na opätovné použitie v rovnakom stave, šrotu, priemyselného a nepriemyselného odpadu,
recyklovateľného odpadu, čiastočne spracovaného odpadu a určitých tovarov a služieb, ako je uvedené
v prílohe VI;

Príloha VI Smernice Rady 2006/112/ES obsahuje zoznam dodaní tovaru a poskytnutí služieb uvedených

v článku 199 ods. 1 písm. d) 1) dodanie železného a neželezného odpadu, šrotu a použitých materiálov
vrátane polotovarov pochádzajúcich zo spracovania, výroby alebo tavenia železných a neželezných
kovov a ich zliatin, 2) dodanie železných a neželezných čiastočne spracovaných výrobkov a určitých
spracovateľských služieb; 3) dodanie zvyškov a iných recyklovateľných materiálov pozostávajúcich
zo železných a neželezných kovov, ich zliatin, trosiek, popola, okovín a priemyselných zvyškov

obsahujúcich kovy alebo ich zliatiny a poskytovanie triediacich, rezacích, fragmentačných a lisovacích
služieb pre tieto výrobky; 4) dodanie železného a neželezného odpadu a určitých spracovateľských
služieb s ním súvisiacich, ako aj zlomkového železa, šrotu, odpadu a použitého a recyklovateľného
materiálu pozostávajúceho z črepov skla, papiera, kartónu a dosiek, handier, kostí, kože, koženky,
pergamenu, surových koží a kožiek, šliach, motúzov, šnúr, povrazov, lán, gumy a plastu; 5) dodanie

materiálov uvedených v tejto prílohe po spracovaní formou čistenia, leštenia, triedenia, rezania,
fragmentácie, lisovania alebo odlievania do ingotov; 6) dodanie šrotu a odpadu zo spracovania
základných materiálov.Nadodaniekovovéhoodpaduakovovéhošrotuplatiteľomdanezhľadiskauplatňovaniazák.č.222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov (do ktorého bola transformovaná aj Smernica Rady 2006/112/ES) sa
od 1.4.2009 vzťahujú ustanovenia § 69 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého pri dodaní kovového

odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na
účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby,
alebo mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné, vzhľadom na ich
zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.

Správca dane vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004
Z.z. v zmysle o kovový odpad a šrot ide len v prípade dodania tovarov uvedených v prílohe VI Smernice
Rady 2006/112/ES zohľadnil aj mu známy názor Dr. Bergera, ako aj novšie rozhodnutia Európskeho
súdneho dvoru, z ktorých vyplýva názor, že nie je potrebné uplatňovať ich úzky výklad.

K námietke, že správca dane sa nezaoberal jeho vyjadrením k vyrubovaciemu konaniu z 18.12.2012

uviedol, že správca dane posúdil predložené vyjadrenie a vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z
predložených dôkazov a na zistenia a závery správcu dane vo veci dodania kovového odpadu v zmysle
§ 69 ods 20 zák. č. 222/2004 Z. z. vyhodnotil predložené vyjadrenie tak, že nemá vplyv na zistenie
a závery správcu dane. Keď správca dane nekonfrontoval svoje závery so znením článku 199 bod 1
písm. d) Smernice s právnym názorom dr. Bergera ešte neznamená, že sa vyjadrením nezaoberal a

neprihliadal naň.

K námietkam, kde poukazuje na nesprávny procesný postup správcu dane s dopadom na hmotnoprávne
posúdenie veci uviedol, že z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že správca dane neuprednostnil
formálno-právny stav pred skutkovým stavom, ale vychádzal z predložených a zabezpečených dôkazov

- z faktúr, z kúpnej zmluvy z 2.11.2010, znaleckého posudku č. 95/2010, z predloženej fotodokumentácie
vyjadrení zainteresovaných osôb a z výpovedí svedkov a má za to, že vykonaným dokazovaním bol
dostatočne zistený skutkový stav veci.

K tvrdeniam týkajúcich sa stanovenia ceny a úmyslu použitia tovaru nie sú podľa žalovaného v danej veci

opodstatnené, lebo konateľka KOVOZBER, s.r.o. T.. I. podpisom kúpnej zmluvy z 2.11.2010 potvrdila,
že si je vedomá, že predmet kúpy - bloky cievok nie sú spôsobilé na ich pôvodné technologické využitie,
majú iba hodnotu spočívajúcu v hodnote druhotných surovín, v nich sa nachádzajúcich a že ich kupuje
ako druhotnú surovinu, preto ich mieni demontovať, rozoberať a vytrieďovať. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 3.5.2011.

K námietkam, kde sa poukazuje na účel zavedenia tuzemského sektorového samozdanenia, ktoré bolo
zavedené za účelom eliminácie daňových podvodov v obchodoch s investičným zlatom a iným zlatom a
kovovým odpadom a šrotom a že postup správcu dane v tomto prípade bol v rozpore s cieľmi smernice a
jej eurokonformným výkladom uviedol, že správca dane v tejto veci konštatoval a zároveň aj preukázal,

že predmetom dodávky bol kovový odpad a daňová povinnosť mala byť v tomto prípade prenesená z
dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. na odberateľa KOVOZBER,s.r.o. V tomto prípade sa jednalo o dodanie
kovového odpadu medzi platiteľmi dane. Predmetné dodanie bolo predmetom samozdanenia v zmysle
§ 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z., teda dodávateľ kovového odpadu VSŽ KGOKOR, a.s. bol povinný
uplatniť § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. a vo faktúre uviesť odkaz na toto ustanovenie na článok 199

ods. 1 písm. d) Smernice Rady 206/112/ES 28.11.2006, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej
je tovar dodaný, teda odberateľ KOVOZBER, s.r.o.

K námietke v súvislosti s obstaraním znaleckého posudku a neakceptovania návrhu na vypočutie znalca
v súvislosti so zhodnotením výpovede T.. B. uviedol, že tieto argumentácie uvedené v odvolaní nie sú

prioritné. Správca dane vychádzal vo vyrubovacom konaní nielen z dokladov predložených daňovým
subjektom,alepridokazovanívyužilsúčinnosťmiestnepríslušnýchsprávcovdane-daňovýchsubjektov,
ktorí mali uskutočniť deklarované dodanie tovarov vykonali miestne zisťovanie u daňového subjektu
VAMAX - X, s.r.o., vypočuli svedkov a prihliadali aj na vyjadrenia daňového subjektu, ako aj jeho
splnomocneného zástupcu. Má za to, že správca dane dostatočne odôvodnil neakceptovanie návrhu

na vypočutie znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, lebo je zrejmé, že Žilinská univerzita v Žiline,
Ústav súdneho inžinierstva posudzoval technický stav dovezených 114 ks blokov cievok bezprostredne
po ich dovezení na územie Slovenska, po ohliadke a meraní 17.2.2010 a 26.2.2010 za účasti pracovníka
spoločnosti POINT, a.s. a T.. B. v podaní určenom ako „odborný posudok“ ani vo vyjadrení z 22.11.2012neuviedol také konkrétne zistenia o konkrétnych blokoch cievok, ktoré by bolo možné preveriť, prípadne
porovnať so znaleckým posudkom.

Žalobca včas podanou žalobou navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia.

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100303/1/37127-250432/2013/4897 z 24.05.2013

(doručené07.06.2013)jenezákonné.Žalobcabolrozhodnutímžalovanéhoukrátenýnasvojichprávach.
Závery žalovaného boli prijaté v konaní, ktoré bolo poznamenané zásadnou procesnou vadou, ktorá
priamo spôsobila nesprávnu aplikáciu všeobecne záväzného hmotnoprávneho predpisu, v danom
prípade Smernice 2006/112/ES a zákona č. 222/2004 Z.z.

Žalovaný uvádza, že žalobca konkrétne neuviedol, prečo v danej veci predmet dodávky od spoločnosti

VSŽ KGOKOR, a.s. nie je možné považovať za dodanie v zmysle čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice
2006/112/ES a jej prílohy VI. Uvedené konštatovanie je dôkazom, že žalovaný nerozlišuje medzi
dôkazným bremenom žalobcu, ako daňového subjektu a dôkazným bremenom správcu dane, pretože
dôkazné bremeno v celom rozsahu presúva na žalobcu.

V daňovom konaní, aj napriek ustanoveniu § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 24 ods. 1
Daňového poriadku platí zásada, že dôkazné bremeno znáša ten, kto niečo tvrdí a nie ten, kto niečo
popiera. Ak správca dane tvrdí, že predmet dodávky od spoločnosti VSŽ KGOKOR, s.r.o. spadá do
definície kovového odpadu a šrotu, potom k tomuto tvrdeniu znáša aj dôkazné bremeno. Nebol to
žalobca, ktorý bol povinný preukazovať, že predmet dodávky nie je možné považovať za dodanie v

zmysle čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a jej prílohy VI, ale naopak bol to správca dane,
ktorý mal povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že predmet dodávky treba jednoznačne považovať za
dodanie v zmysle čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a jej prílohy VI.

Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania

tvrdených skutočností. Zodpovednosť za vznik dôkaznej núdze je v danom prípade umocnená tým, že
pri prechode daňovej povinnosti (reverse charge) na prijímateľa tovaru alebo služby ide o výnimku zo
základnej zásady spoločného systému DPH, podľa ktorej povinný platiť daň je platiteľ, ktorý dodáva
tovar alebo službu v tuzemsku. Z uvedených dôvodov nepostačovalo žalovanému argumentovať len
ustanovením § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. a poukazovať na to, že priamo v čl. 199 bod 1 písm.

d) Smernice opätovné použitie v rovnakom stave, ale bolo potrebné uviesť konkrétne dôkazy, že išlo
o dodanie použitého materiálu uvedeného v prílohe VI Smernice 2006/112/ES. To v danom prípade
znamenalo, že daňové orgány mali dokázať, že medené a železné časti cievok, resp. bloky cievok boli
výsledkom spracovateľských operácií uvedených v prílohe VI Smernice 2006/112/ES. Daňové orgány
toto nepreukázali.

Žalobca nad rámec svojej dôkaznej povinnosti tvrdil, že bez ohľadu na to, že predmetnom dodávky boli
medené časti a železné časti cievok alebo išlo o bloky cievok, o dodanie kovového odpadu a šrotu v
zmysle čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a jej prílohy by išlo len vtedy, ak by predmetom
dodávky bolo:

- dodanie železného a neželezného odpadu, šrotu a použitých materiálov vrátane
polotovarov pochádzajúcich zo spracovania, výroby alebo tavenia železných a neželezných kovov a ich
zliatin;
- dodanie železných a neželezných čiastočne spracovaných výrobkov a určitých

súvisiacich spracovateľských služieb;
- dodanie zvyškov a iných recyklovateľných materiálov pozostávajúcich zo železných
a neželezných kovov, ich zliatin, trosiek, popola, okovín a priemyselných zvyškov obsahujúcich kovy
alebo ich zliatiny a poskytovanie triediacich, rezacích, fragmentačných a lisovacích služieb pre tieto
výrobky;

- dodanie železného a neželezného odpadu a určitých spracovateľských služieb s ním
súvisiacich, ako aj zlomkového železa, šrotu,
- dodanie materiálov uvedených v tejto prílohe po spracovaní formou čistenia, leštenia,
triedenia, rezania, fragmentácie, lisovania alebo odlievania do ingotov;- dodanie šrotu a odpadu zo spracovania základných materiálov.

Judikatúra Súdneho dvora EÚ rozlišuje nepriamu a priamu aplikáciu smernice. Nepriama aplikácia

smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva, bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje
účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade
s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad). Aplikácia smernice založená na
eurokomformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje účastníkovi vnútroštátneho súdneho alebo
správneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by dosiahol v prípade priamej aplikácie smernice.

Jesícepravdou,žezustanovenia§69ods.12zákonač.222/2004Z.z.rovnakoakozčl.199bod1písm.
d) Smernice 2006/112/ES vyplýva, okrem iného to, že ide o dodanie použitého materiálu nevhodného
na opätovné použitie v rovnakom stave, ako je uvedené v prílohe VI. Konštatovanie odvolacieho orgánu,
že správca dane aplikoval a vykladal ustanovenie § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. v súlade s čl.
199 bod 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a prílohy VI je len formálne a je v rozpore s obsahom spisov.
Postup správcu dane a žalovaného nie je eurokomformným výkladom, je v rozpore s cieľmi Smernice,

pretože daňové orgány v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnej právnej úpravy bez
toho, aby vec posúdili z hľadiska práva Európskej únie.

Žalovaný zistil, že aj podľa Dr. Bergera, z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že jej cieľom nie je

zaviesť taký výklad, ktorý by prakticky znemožnil aplikáciu oslobodení od dane z pridanej hodnoty. Z
novších rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva názor, že v ustanoveniach upravujúcich oslobodenia od
dane, s ohľadom na účel týchto ustanovení, nie je uplatňovaný ich úzky výklad. Z uvedených tvrdení
žalovaného nie je možné zistiť žiadne informácie pre vyhľadanie zdroja týchto tvrdení. Žalobca, na
rozdiel od žalovaného v bode 16. odvolania presne cituje nielen právny názor Dr. Bergera, ale aj presne

uvádza zdroj z ktorého vychádzal. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z
ktorej vyplýva uvedený názor, bolo jeho dôkazným bremenom konkrétne uviesť o ktoré rozsudky ide. Ak
žalovaný presne neuvedie akú judikatúru má na mysli, potom žalobca nemá možnosť vyhľadať uvedenú
judikatúru a overiť si, či ide o ustálenú judikatúru, nakoľko je v nej uvedená argumentácia stabilná a
či skutočne sa v nej neguje úzky výklad oslobodenia. Pokiaľ sú tvrdenia žalovaného len všeobecné,

nemôže sa na ne prihliadať (porovnaj rozsudok NS SR č. 2Sšf 19/2011 z 25. 01. 2012).

Žalovaný uvádza, že aj keď správca dane nekonfrontoval svoje závery so znením ustanovenia čl.
199 bod 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a s právnym názorom Dr. Bergera, neznamená to, že sa
vyjadrením daňového subjektu nezaoberal a neprihliadal naň. Správca dane na str. 18 rozhodnutia

viac ako stručne (6 riadkov) uvádza, čo je obsahom vyjadrenia daňového subjektu z 18. 12. 2012
k vyrubovaciemu konaniu. Uvádza, že hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadali na všetko, čo vyšlo najavo.
Správcadanesavyjadrenímžalobcuzaoberaladospelkzáveru,žestanoviskosprávcudanejesprávne.
Povinnosť uvedená v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku nie je naplnená tým, že správca

dane alebo odvolací orgán deklaruje postup podľa zákona. Ak správca dane dospel k záveru, že jeho
stanoviskojesprávne,potomstanoviskoDr.Bergerasprávnenieje.Zustanovenia§63ods.5Daňového
poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov. Z prvostupňového rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, ako sa správca dane

právnym názorom Dr. Bergera zaoberal a na základe akých úvah dospel k záveru, že názor Dr. Bergera
nie je správny.

V danej veci žalobca opätovne poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Sžf 40/2007 zo 06. 12. 2007, z ktorého vyplýva, že námietkami a vyjadreniami účastníka konania

sa musí zaoberať už správca dane, a to najneskôr v odôvodnení dodatočného platobného výmeru.
Pokiaľ tak neurobil, jeho rozhodnutie je arbitrárne, vydané jednostranne na základe zistení správcu
dane. Z hľadiska právnej praxe nie je možné tieto nedostatky ponechať na odstraňovanie až v štádiu
odvolacieho konania vlastnou činnosťou odvolacieho orgánu. V danom prípade sa toto stalo. Správca
danesanevysporiadalstvrdeniamiadôkaznýminávrhmivznesenýmižalobcomvovyrubovacomkonaní

a obmedzil sa len na záverečné konštatovanie, že vyjadrením daňového subjektu sa zaoberal a dospel
k záveru, že stanovisko správcu dane je správne. Z uvedeného je možné prijať záver, že absencia
povinných náležitosti prvostupňového rozhodnutia je neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje jeho
arbitrárnosť, ktorú v odvolacom konaní nie je možné odstraňovať.Pri uplatnení Smernice o DPH musia národné úrady postupovať v súlade s všeobecnými zásadami
práva Spoločenstva. Medzi tieto patrí zásada primeranosti, právnej istoty a neutrality. V oblasti dane
z pridanej hodnoty Súdny dvor EU prisudzuje veľký význam najmä zásade primeranosti. K zásade

primeranosti daňový subjekt poukazuje na bod 57 rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid z 21. 06. 2012. Okrem toho opatrenia, ktoré majú
členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112 s cieľom zabezpečiť správny výber
dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie
týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na

odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH.
Samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu bolo zavedené zákonom č. 83/2009 Z. z. s
účinnosťou od 01. 04. 2009. V dôvodovej správe k bodu 13 (§ 69 ods. 10 až 13) vládneho návrhu
zákona sa uvádza, že tuzemské sektorové „samozdanenie", čo znamená, že povinnosť platiť daň je
prenesená na príjemcu tovaru, sa zavádza za účelom eliminácie daňových podvodov v obchodoch
s investičným zlatom a iným zlatom a kovovým odpadom a šrotom. „Výber dane z pridanej hodnoty,

ktorá má byť odvedená, je v oblasti obchodu s odpadom s ohľadom na daňové úniky, pri ktorých v
tomto sektore dochádza často problematicky. Typickým príkladom daňového úniku je situácia, kedy
platiteľ v obchodnom reťazci s odpadom neodvedie správcovi dane po uskutočnení predaja suroviny
daň z pridanej hodnoty uvedenej na faktúre, napriek tomu sú jeho zákazníci oprávnení uplatniť nárok
na odpočítanie dane na vstupe. K tomu dochádza v oblasti obchodu s odpadom veľmi často, v

dôsledkučohodochádzakzníženiuštátnychpríjmovadodávateľzískavanezákonnútrhovúvýhodu,čím
znevýhodňuje platiteľov dane, ktorí riadne plnia svoje daňové povinnosti,, (Wolfgang Berger, Caroline
Kindl, Marian Wakounig Smernice ES o dani z pridané hodnoty, 1. VOX, a. s.- Nakladatelství, Praha
2010, str. 543). Aj napriek tomu, že postup daňových orgánov v konaní o predpísaní dane z pridanej
hodnoty sleduje reparačný charakter, t. j. odčerpanie neoprávnene uplatnenej dane, je potrebné v konaní

preukázať, že k neoprávnenému uplatneniu dane v konaní skutočne došlo (rozsudok NS SR sp. zn. 6
Sž 99/99). V danom prípade, aj keby ostalo sporné, či predmetom dodania boli bloky cievok alebo išlo
o predaj medených a železných častí cievok, podľa žalobcu podstatné v danej veci je to, že k žiadnemu
daňovému podvodu nedošlo a všetky subjekty v reťazci dodávateľov riadne odviedli daň.
Podľa faktúry spoločnosti VSŽ KGOKOR, a. s. išlo o predaj medených a železných časti cievok. Je však

preukázané, že spoločnosť POINT, a. s. doviezla na Slovensko bloky cievok, ktoré v nezmenenom stave
02. 11. 2010 predala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a. s. a spoločnosť VSŽ KGOKOR, a. s. v ten istý deň v
nezmenenom stave predala tieto bloky cievok žalobcovi. Dodávateľ VSŽ KGOKOR, a. s. neuviedol na
faktúrach podľa § 71 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. odkaz na § 69 ods. 12 ani na čl. 199 ods. 1 písm. d)
Smernice 2006/112/ES ani informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar dodaný. V

reťazci dodávateľov z dodania blokov cievok vznikla daňová povinnosť, ktorá bola riadne usporiadaná.
Systémové zaradenie daňových predpisov do noriem verejného práva má dôsledok pri ich aplikácii
a najmä výklade. Daňová povinnosť a nárok na odpočítanie na dani z pridanej hodnoty nevzniká na
základe zámerov platiteľa, ale na základe kategorických kogentných ustanovení zákona č. 222/2004
Z. z. Charakter tovaru nie je možné meniť zámerom žalobcu, tovar rozobrať, aby sa získal medený a

kovový odpad (napr. papier sa nekupuje so zníženou sadzbou dane na účely tlače kníh so zníženou
sadzbou dane). Tieto zistenia nemajú pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. a pre rozhodnutie vo veci samej
žiadnu hodnotu závažnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca neuvádza ani dôkazy preukazujúce zámer
spoločnosti POINT, a. s. predať za účasti žalobcu bloky cievok ako celok. Charakter predmetu kúpy
bol reálne zmenený s dopadom na ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. a na zmenu režimu platenia

dane až jeho rozobratím a delením. Z uvedeného dôvodu predaj pre odberateľa VAMAX-X, s. r. o. bol
predajom kovového odpadu.
Podľa § 134 OSP listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo

savnichosvedčujealebopotvrdzuje.Verejnoprávnevzťahysúzakladanéprávnymiaktmisprezumpciou
správnosti aktov. Z právoplatných rozhodnutí colných orgánov nepochybme vyplýva, že spoločnosť
POINT, a. s. doviezla z Ukrajiny na Slovensko tovar, ktorý bol v zmysle príslušných ustanovení Colného
zákona colným orgánom označený ako bloky cievok elektromagnetického rotorového separátora.
Daňovýúradnemôževlastnýmúsudkomzmeniťklasifikáciutovaruuvedenúvzáväznomaprávoplatnom

rozhodnutí príslušného colného orgánu.
Za daných okolností odmietnutie predvolať a vypočuť znalca vyznieva tendenčne v snahe odvrátiť stav
zvýšenia dôkaznej núdze správcu dane a vyhnúť sa konfrontácie navrhnutej daňovým subjektom, ktorá
by reálne mohla ohroziť správnosť jeho tvrdení.Žalobca uvádza, že podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. znalecké posudky v iných
daňových veciach sú len pomôckou a nie dôkazom. Znalecký posudok č. 95/2010 správca dane mohol
použiť ako dôkaz len v tom prípade, ak by ho vykonal pri daňovej kontrole.

Žalobca dáva na vedomie súdu, že vo veci rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č.
1100303/1/37127-250432/2013/4897 bol 02. 07. 2013 podaný podnet na jeho preskúmanie mimo
odvolacieho konania podľa ustanovia § 77 zákona č. 563/2009 Z. z.
Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100303/1/37127-250432/2013/4897 je nezákonné. Žalobca
bol uvedeným rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, a preto navrhuje, aby súd vydal

tento rozsudok:
1. Ruší sa rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100303/1/37127- 250432/2013/4897 z 24. 05.
2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice rozhodnutím č. 9812401/5/599271/2013/Kor z 13. 02.
2013 avec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
2. Trovy konania hradí žalovaný vrátane nákladov právneho zastupovania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania.

K jednotlivým žalobným námietkam zaujal toto stanovisko:

Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami
uvedenými v odvolaní, ktoré žalobca namietal aj v podanej žalobe.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vyrubenie rozdielu dane v zdaňovacom období november 2010 bol
záver správcu dane, že žalobca v zdaňovacom období november 2010 nebol oprávnený odpočítať daň z
faktúry č. 1431010007 zo dňa 02.11.2010 od dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s., Digital Park II, Einsteinova

25, Bratislava, IČO: 36284521, IČ DPH: SK2022161878 (základ dane 3 216 994,00 eur, DPH 611 228,86
eura ) za predaj medených častí cievok a železných častí cievok (základ dane 3 216 994 eur, DPH 611
228,86 eura). Žalobca si uplatnil uvedené odpočítanie dane v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov, pretože v danom prípade sa jednalo o dodanie kovového odpadu.

Na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu platiteľom dane, z hľadiska uplatňovania zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sa od 01.04.2009 vzťahuje ust. § 69 ods. 12 citovaného
zákona. Zákon presne definuje čo sa na účely tohto zákona rozumie kovovým odpadom a kovovým
šrotom - kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety
ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.

Predmetné bloky cievok, ktoré boli pôvodne súčasťou elektromagnetického separátora 6ERM-35/315,
boli vyvezené na Ukrajinu v rokoch 1989 - 1992 na výstavbu Krivorožského ťažobno-upravárenského
kombinátu v Dolinskej. Majiteľom blokov cievok elektromagnetických separátorov typ 6ERM-35/315 bola
spoločnosť Gratio Holdings LTD so sídlom Oidipodos, 9A, Strovolos, P.C.2063, Nicosia, Cyprus, IČO

HE223179.

V novembri až decembri roku 2009 boli bloky cievok v počte 114 ks dovezené z Ukrajiny na Slovensko
v 57 kamiónových súpravách. Bloky cievok nakúpila z Ukrajiny spoločnosť POINT akciová spoločnosť
Košice so sídlom Moldavská 8/A, Košice. Z Ukrajiny boli bloky cievok dovezené kamiónovou dopravou

priamo do areálu spoločnosti KOVOZBER, s.r.o. - žalobca, na základe zmluvy o skladovaní č. 1/
SKLAD/09 uzavretej dňa 24.11.2009 medzi skladovateľom KOVOZBER, s.r.o. a ukladateľom POINT
akciová spoločnosť Košice.

Dňa 02.11.2010 POINT akciová spoločnosť Košice, predala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a.s. 114 ks
blokovcievokvhodnote1626828,00euraDPH309097,32eura-faktúrač.2210168.Šloonepohyblivú
dodávku, nakoľko bloky cievok boli predané bez prepravy, t.j. naďalej ostali v priestoroch žalobcu v
Spišskej Novej Vsi.

Vtenistýdeň,t.j.dňa02.11.2010došlokuzatvoreniukúpnejzmluvymedzipredávajúcimVSŽKGOKOR,
a.s. a kupujúcim KOVOZBER, s.r.o. (žalobca) a predaju 114 ks blokov cievok žalobcovi.Vzhľadom na to, že POINT akciová spoločnosť Košice dňa 02.11.2010 fakturovala spoločnosti VSŽ
KGOKOR, a.s. 114 ks blokov cievok zo separátorov 6ERM-35/315 v hodnote 1 626 828,00 eur + DPH
309097,32euraavtenistýdeňspoločnosťVSŽKGOKOR,a.s.fakturovalažalobcovinazákladeKúpnej

zmluvy zo dňa 02.11.2010 medené časti cievok a železné časti cievok v celkovej sume 3 216 994,00 eur
+ DPH 611 228,86 eura, vo vyššie uvedených prípadoch sa jednalo reálne o ten istý objekt kúpy, v tom
istom stave, ale za navýšenú cenu a s uvedením iného predmetu na faktúre. Predmetom obchodného
vzťahu medzi spoločnosťami VSŽ KGOKOR, a.s. a žalobcom boli:
- podľa faktúry číslo 1431010007: medené časti cievok a železné časti cievok

- a podľa kúpnej zmluvy: bloky cievok, ktoré boli súčasťou elektromagnetického rotorového separátora,
alenebolispôsobilénaichpôvodnétechnologickévyužitieaichhodnotaspočívalavhodnotedruhotných
surovín v nich sa nachádzajúcich, pričom cena medených častí blokov cievok a cena železných častí
blokov cievok bola pevne dohodnutá v kúpnej zmluve.

Zo skutočností uvedených v rozhodnutí žalovaného zo dňa 24.05.2013, ako aj v rozhodnutí Daňového

úradu Košice zo dňa 13.02.2013, je zrejmé, že predmetom obchodného vzťahu nebol technologický
celok(akotopôvodnetvrdilžalobcavodvolanízodňa28.11.2011vočidodatočnémuplatobnémuvýmeru
zo dňa 04.11.2011), ale medené a železné časti cievok, ktoré boli pôvodne súčasťou technologického
celku - elektromagnetického rotorového separátora, t.j. kovový odpad.

Podľa posúdenia technického stavu cievok v znaleckom posudku, ktorý pre účely zmeny vlastníckych
vzťahov vypracovala akreditovaná spoločnosť a na ktorý sa odvolávajú zmluvné strany v kúpnej
zmluve, bolo celkové krytie blokov cievok porušené v dôsledku dlhodobého viacročného uskladnenia.
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že celkový technický stav blokov cievok bol pravdepodobne
ovplyvnený dlhodobým nevhodným skladovaním posudzovaných zariadení. Táto skutočnosť podstatne

ovplyvnila krytie a tepelnú izoláciu posudzovaných blokov cievok. Podľa znaleckého posudku ani jeden
posudzovaný blok cievok nespĺňal v plnej miere celkové nominálne technické parametre uvedené v jeho
konštrukčnej dokumentácií. Posudzované bloky cievok neboli vhodné pre ďalšie priemyselné využitie
v prevádzke.

Zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca medený a kovový odpad predal spoločnosti VAMAX - X,
s.r.o. a zámerom všetkých zúčastnených strán bolo predať bloky cievok za čo najvyššiu hodnotu mede
zafixovanú na londýnskej burze.
Žalovaný v odvolacom konaní dospel k záveru, že správca dane v danom prípade vychádzal z
dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval ust. § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z.

v znení neskorších predpisov a jeho aplikáciu dostatočne odôvodnil. Žalovaný v žalobou napadnutom
rozhodnutí uviedol, že predmet dodávky považuje za dodanie v zmysle citovaného ustanovenia, ako aj
v zmysle čl. 199 bod 1 písm. d) Smernice Rady 2006/112/ES a uviedol aj zistenia, na základe ktorých
dospel k záverom v danej veci. Z definície kovového odpadu a kovového šrotu uvedenej v ust. § 69
ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že okrem odpadu a šrotu z

výroby a opracovania kovov zahŕňa aj také kovové predmety, ktoré nie sú ďalej použiteľné v danom
stave vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. Priamo v čl.
199 bod 1 písm. d) Smernice je uvedené, že sa jedná aj o dodávky použitého materiálu nevhodného
na opätovné použitie v rovnakom stave. Zo skutkového stavu je zrejmé, že spoločnosť POINT akciová
spoločnosť Košice v decembri 2009 doviezla na Slovensko bloky cievok, ktoré uskladnila u žalobcu a

bez akéhokoľvek zásahu, tieto bloky cievok dňa 02.11.2010 dvakrát zmenili majiteľa - VSŽ KGOKOR
s.r.o. - a následne žalobca - v areáli ktorého sa cievky po celý čas nachádzali.
Splnomocnený zástupca daňového subjektu najprv pracoval s teóriou, že sa jednalo o predaj
technologického celku a neskôr - v odvolaní, ako aj v žalobe, na zistenia správcu dane a odvolacieho
orgánu, že predmetom dodávky od spoločnosti VSŽ KGOKOR, s.r.o. je kovový odpad, reagoval

poukázaním na potrebu úzkeho výkladu ustanovenia § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, v tom zmysle, že o kovový odpad a šrot ide len v prípade dodania tovarov
uvedených v prílohe VI Smernice Rady 2006/112/ES. Splnomocnený zástupca daňového subjektu
citoval z diela Dr. Bergera (str. 372 a 543 publikácie Smernice ES o dani z pridané hodnoty), názory
ktorého považoval za právne názory. Vzhľadom na to, že odvolací orgán reagoval na námietky

odvolávajúceho sa a pracoval s touto publikáciou na str. 14 rozhodnutia poukázal aj na názory Dr.
Bergera týkajúce sa úzkeho výkladu Smernice z pohľadu novšej judikatúry Európskeho súdneho dvora,
ktoré sú uvedené na str. 373 citovanej publikácie, a ktoré splnomocnený zástupca daňového subjektu
v odvolaní a ani v žalobe neuviedol.Dôkaz: 25. Smernice ES o dani z pridané hodnoty (autor Dr. Berger) - str. 372-375
Žalobca namietal, že žalovaný nerozlišuje medzi dôkazným bremenom žalobcu, ako daňového subjektu
a dôkazným bremenom správcu dane, pretože dôkazné bremeno v celom rozsahu presúva na žalobcu.

Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadom dôkazného bremena uvádza; že správa daní je príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo
vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú
povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného
účtovníctvaainýchlistinnýchdôkazov,tedamábremenotvrdenia,alemáajpovinnosťtotosvojetvrdenie

doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania,
ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej
kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov,
zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej
povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného

hodnotenia dôkazov správcom dane spolu zo zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným
zisteniam.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha

zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§
3 ods. 3 Daňového poriadku resp. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov),
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu

a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícií.

V danej veci žalovaný nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné ich porušenie zákona, pretože

správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od
otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému
priznaniu príslušným daňovým subjektom (tak ako to uviedol žalobca v podanej žalobe) a podaným
vysvetlením daňového subjektu s tým, že takto správca dane v preskúmavanej veci aj postupoval.
V zmysle Daňového poriadku, ako aj zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vykonáva

dokazovanie správca dane, ktorý vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,

hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné
listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, resp.§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Z uvedeného plynie záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní
zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní suplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa
jeho tvrdení.

V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti
v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly,

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2
Daňového poriadku, resp. § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

Aj z ustálenej judikatúry NSSR (napríklad č. 2SŽF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) vyplýva, že dôkazná
povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového
priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie
dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane
objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom,
ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
čo aj žalovaný riadne odôvodnil a vysvetlil v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca

si nesprávne vysvetlil príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a
následne ich nesprávne aplikoval na ním uskutočnené zdaniteľné obchody.

5
Na základe uvedeného námietky žalobcu ohľadom dôkazného bremena nie je možné akceptovať a tieto

námietky nie sú pravdivé. Žalovaný, aj správca dane, postupoval v súlade s eurokonformným výkladom
ako aj v súlade s cieľmi Smernice.
Žalobca tvrdí, že v danom prípade, aj keby ostalo sporné, či predmetom dodania boli bloky cievok alebo
išlo o predaj medených a železných častí cievok, podstatné v danej veci je to, že k žiadnemu daňovému
podvodu nedošlo a všetky subjekty v reťazci dodávateľov riadne odviedli daň. Uvedená námietka sa

nezakladánapravde.Žalobcasprávneuviedol,žedodávateľVSŽKGOKOR,a.s.neuviedolnafaktúrach
podľa § 71 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odkaz na § 69 ods. 12 ani
na čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES ani informáciu , že osobou povinnosťou platiť daň je
osoba, ktorej je tovar dodaný.

Podľa správcu dane, bolo zámerom všetkých zúčastnených strán predať bloky cievok za čo najvyššiu
hodnotu mede zafixovanú na londýnskej burze. Aj napriek tomu, že sa jednalo o bloky cievok, ktoré
neboli ďalej použiteľné na účel, na ktorý boli vyrobené, došlo v j eden aten istý deň k predaju medených
a železných častí cievok, za navýšenú cenu. Dňa 02.11.2010 spoločnosť POINT akciová spoločnosť
Košice fakturovala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a.s. bloky cievok v hodnote 1 626 82 eur, DPH: 309

097,32 eura; v ten istý deň - 02.11.2010 fakturovala spoločnosť VSŽ KGOKOR, a.s. žalobcovi časti
cievok v hodnote 3 216 994 eur, DPH 611 228,86 eura. Správca dane vychádzal z relevantných dôkazov,
ktoré mal k dispozícii, ato najmä z faktúry č. 1431010007 zo dňa 02.11.2010, ktorej predmetom bol
predaj medených a železných častí cievok, z kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2010 medzi predávajúcimVSŽ KGOKOR, a.s. a kupujúcim - žalobcom, zo znaleckého posudku č. 95/2010 zo dňa 14.4.2010 a z
vyjadrení zainteresovaných osôb. Správca dane preukázal, že predmetom dodávky bol kovový odpad a
daňová povinnosť mala byť v tomto prípade prenesená z dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. na odberateľa,

t.j. žalobcu. Vzhľadom nato, že v danom prípade sa jednalo o dodanie kovového odpadu medzi platiteľmi
dane, predmetné dodanie bolo predmetom samozdanenia v zmysle ust. § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Navyše tovar - bloky cievok boli dovezené kamiónovou dopravou z Ukrajiny priamo do areálu žalobcu

na základe zmluvy o skladovaní č. l/SKLAD/09 uzavretej dňa 24.11.2009 medzi skladovateľom, t.j.
žalobcom a ukladateľom POINT akciová spoločnosť Košice. Z uvedeného vyplýva, že tovar sa fyzicky
nachádzal v areáli žalobcu, ale fakturačne prešiel v nasledujúcom poradí:
POINT akciová spoločnosť Košice -» VSŽ KGOKOR, a.s. -> žalobca pričom došlo k navýšeniu DPH o
302 131,54 eura (611 228,86-309 097,32).

Žalobca uviedol, že z právoplatných rozhodnutí colných orgánov nepochybne vyplýva, že spoločnosť
POINT, a.s. doviezla z Ukrajiny na Slovensko tovar, ktorý bol v zmysle príslušných ustanovení Colného
zákona colným orgánom označený ako bloky cievok elektromagnetického rotorového separátora.
Daňovýúradnemôževlastnýmúsudkomzmeniťklasifikáciutovaruuvedenúvzáväznomaprávoplatnom

rozhodnutí príslušného colného orgánu. Žalovaný sa touto námietkou dôkladne zaoberal v žalobou
napadnutom rozhodnutí. Nad rámec uvedeného uvádza, že správca dane nezmenil vlastným úsudkom
klasifikáciu tovaru uvedenú v záväznom a právoplatnom rozhodnutí príslušného colného orgánu.
Z odpovede Colného orgánu na dožiadanie správcu dane vyplýva, že spoločnosť POINT akciová
spoločnosť Košice (ako osoba zodpovedná za správne zaradenie tovaru do podpoložky kombinovanej

nomenklatúry v zmysle príslušného článku Vykonávacieho nariadenia) v písomnom colnom vyhlásení
deklarovala, že dovezeným tovarom sú elektromagnetické bloky cievok, pravdepodobne funkčné s
možnosťou ďalšieho využitia. Na základe uvedeného nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že tovar bol
colným orgánom označený ako bloky cievok elektromagnetického rotorového separátora v zmysle
príslušných ustanovení Colného zákona. Colnému úradu neboli oznámené podstatné skutočnosti o

dovážaných blokoch cievok elektromagnetických separátorov typ 6 ERM-35/315 v celkovom počte 114
ks predovšetkým, že ide o druhotnú surovinu, ďalej už nepoužiteľné pre účely, pre ktoré boli vyhotovené
(zistené až následne na území SR na základe vyhotoveného znaleckého posudku č. 95/2010).

Žalovaný k námietke žalobcu ohľadom nevypočutia T.. B. a použitia znaleckého posudku ako dôkazu

nad rámec rozhodnutia napadnutého žalobou uvádza, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno
použiťakodôkazvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťaobjasniťskutočnostirozhodujúcepresprávne
určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim. Spoločnosť POINT akciová spoločnosť Košice počas uskladnenia
114 ks blokov cievok v skladových priestoroch žalobcu v Spišskej Novej Vsi, dala vyhotoviť znalecký
posudok č. úkonu 95/2010 Žilinskej univerzite v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva. Podľa vyjadrenia
konateľa spoločnosti POINT akciová spoločnosť Košice, T.. E. M., bolo potrebné dovezené bloky cievok
odborne posúdiť pre rozhodnutie o ďalšom využití blokov cievok . Znalecký posudok č. 95/2010 bol

vypracovaný znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý
vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, t.j. Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, Žilina,
a bol správcom dane vyhodnotený ako vierohodný dôkaz. Vyjadrenie T.. B. nemá znaky znaleckého
posudku, T.. B. uviedol svoj subjektívny názor na bloky cievok bez uvedenia overiteľných objektívnych
kritérií, výsledkov meraní,....

Správca dane nespochybňuje právo na odpočítanie DPH ani neutralitu DPH ako základnú zásadu
spoločného systému DPH. Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové
subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno -
právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým
naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

Jednou z foriem realizácie tejto úlohy je aj výkon daňovej kontroly upravenej v Daňovom poriadku, ktorou
správcadanezisťujealebopreverujezákladdanealeboinéskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne
potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Ďalej žalobca namietal, že absencia povinných náležitostí prvostupňového rozhodnutia je

neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorú v odvolacom konaní nie je možné
odstraňovať. Žalovaný uvádza, že v daňovom konaní možno ukladať povinnosti alebo priznávať len
rozhodnutím, ktoré je svojou povahou individuálnym správnym aktom, ktoré vydáva správca dane v
konkrétnej daňovej veci. Daňový poriadok v ustanovení § 63 ods. 5 vyslovene stanovuje, že rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti

boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Skutková
stránka odôvodnenia by mala obsahovať opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov
pre rozhodnutie, vysporiadanie sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníka
konania, rozpormi v jednotlivých dôkazoch, a následne závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú
za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu. Žalovaný v dovolacom konaní zistil,

že predmetné rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s ustanoveniami príslušných právnych
predpisov. Skutočnosť, že sa správca dane nevysporiadal s pripomienkami a návrhmi žalobcu tak, aby
boli v jeho prospech neznamená, že správca dane konal v rozpore s platnou právnou legislatívou.
Uvedené námietky žalobcu sú neopodstatnené.
Námietky uvedené v podanej žalobe sú účelové a neopodstatnené. Správca dane v danom prípadne

vychádzal zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval ust. § 69 ods. 12
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a jeho aplikáciu dostatočne odôvodnil. Predmet
dodávky od spoločnosti VSŽ KGOKOR. s.r.o. pre žalobcu spadá do definície kovového odpadu a šrotu
podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa preberajú aj pravidlá spoločného
systému dane z pridanej hodnoty uplatňované v členských štátoch Európskej únie obsiahnuté v Smernici

Rady 2006/112/ES.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, stanoviskom
žalobcu k písomnému vyjadreniu žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj

prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že predmetné bloky cievok, ktoré boli pôvodne
súčasťou elektromagnetického separátora 6ERM-35/315 boli vyvezené na Ukrajinu v rokoch 1989-1992

na výstavu Krivorožského ťažobno-upravárenského kombinátu v Dolinskej. Majiteľom blokov cievok
elektromagnetických separátov typ 6ERM-35/315 bola spoločnosť Gratio Holdings LTD so sídlom
Oidipodos 9A, Strovolos, P.C.2063 Nicosia, Cyprus. V novembri až v decembri 2009 boli bloky cievok
v počte 114 ks dovezené z Ukrajiny na Slovensko v 57 kamiónových súpravách. Bloky cievok nakúpila
z Ukrajiny spoločnosť POINT a.s. Košice. Bloky cievok boli dovezené priamo do areálu spoločnosti

KOVOZBER, s.r.o (žalobcu) na základe zmluvy o skladovaní č. I/sklad/0/09 z 24.11.2009 medzi
skladovateľom KOVOZBER, s.r.o. a ukladateľom POINT, a.s. Košice. Spoločnosť POINT, a.s. Košice
objednávkou z 22. 10. 2009 požiadala Žilinskú univerzitu v Žiline Ústav súdneho inžinierstva Žilina o
vyhotovenie znaleckého posudku na posúdenie technického stavu „blokov cievok elektromagnetických
separátov typ 6ERM-35/315“ v celkovom počte 114 ks. Na základe tejto objednávky bol vyhotovený aj

znalecký posudok č. 95/2010 prílohou ktorého sú aj odfotografované všetky bloky cievok. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že predpokladané roky výroby cievok sú 1988-1992, výrobné čísla sú neznáme, bloky
cievok nemajú samostatné výrobné štítky, na jednotlivých blokoch boli vyznačené poradové čísla č.
82-195 a že jednotlivé bloky cievok nie sú vhodné pre ďalšie priemyselné využitie prevádzky. Potom
spoločnosť POINT, a.s. Košice dňa 2.11.2010 predala 114 ks blokov cievok spoločnosti VSŽ KGOKOR,

a.s. v hodnote 1.626.828,00 eur a DPH 309.097,32 eur - faktúra č. 2210168. Šlo o nepohyblivú dodávku,
nakoľko bloky cievok boli predané bez prepravy, t.j. naďalej ostali v priestoroch žalobcu (KOVOZBER,
s.r.o.). V ten istý deň, t.j. 2.11.2010 došlo aj k uzatvoreniu ďalšej kúpnej zmluvy medzi predávajúcim VSŽ
KGOKOR, a.s. a kupujúcim KOVOZBER s.r.o. (žalobca), t.j. k predaju 114 ks blokov cievok. Spoločnosť
POINT, a.s. Košice 2.11.2010 fakturovala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a.s 114 ks blokov cievok so

separátorom 6ERM-35/315 v hodnote vyššie uvedenej, a v ten istý deň spoločnosť VSŽ KGOKOR,
a.s. fakturovala KOVOZBER, s.r.o. (žalobca) na základe kúpnej zmluvy toho istého dňa, t.j. 2.11.2010 v
celkovej hodnote 3.216.994,00 eur + DPH 611.228,86 eur, a to podľa faktúry č. 1431010007 medené
časti cievok a železné časti cievok, ale podľa kúpnej zmluvy išlo o bloky cievok, ktoré boli súčasťouelektromagnetického rotorového separátora, ale neboli spôsobilé na ich pôvodné technologické využitie
a ich hodnota spočívala v hodnote druhotných surovín v nich sa nachádzajúcich, pričom cena medených
častí blokov cievok a cena železných častí blokov cievok bola pevne dohodnutá v kúpnej zmluve (kúpna

zmluva odkazuje na znalecký posudok č. 95/2010). Aj v tomto prípade šlo o nepohyblivú dodávku,
nakoľko bloky cievok boli predané bez prepravy a naďalej ostali v priestoroch žalobcu. Napokon
KOVOZBER s.r.o. (žalobca) medené časti cievok a železné časti cievok predal spoločnosti VAMAX
- X, s.r.o. Zároveň ale treba uviesť, že takto zistený skutkový stav teda predaj daného tovaru medzi
jednotlivými spoločnosťami medzi účastníkmi konania ani sporný nebol.

V zmysle daňového poriadku ako aj zák. č. 511/1992 Zb. vykonáva dokazovanie správca dane, ktorý
vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno
pozrieť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a dokladmi k nim. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, resp. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.
daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť.

Teda dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale
v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní a s uplatňovaním zásady prejednacej,
ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Aj v zmysle nálezu ÚS
SR č. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zák. č. 431/2002 Z.z. Takto si daňový subjekt splní svoju
povinnosť v daňovom konaní, teda si plní povinnosť dôkaznú, pretože dôkazné bremeno je na daňovom

subjekte.

Akalesprávcadanepripreverovanípredloženýchpísomnýchpodkladov,hociajvrámcidaňovejkontroly
preukázateľne spochybní, vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom možno tvrdiť, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je
opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy, ktoré vyvrátia spochybnenie
jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Takýmto spôsobom potom dochádza v procese dokazovania
v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z daňového poriadku, nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo
daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, lebo správca dane je povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku, resp. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.).
Vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zároveň aj zásadám logického myslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáže a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu uvádzané v daňovom priznaní, ale je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovania a na jeho
úvahe, aké dôkazy vykonaná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu aschopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodiť, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícií.

V danom prípade, podľa názoru súdu, správca dane neuprednostnil formálno-právny stav pred
skutkovým stavom a nevychádzal iba z predložených faktúr, ktoré boli daňovým subjektom predložené,
alevychádzalzpredloženýchazabezpečenýchdôkazov,atozfaktúr,zkúpnejzmluvyzodňa2.11.2010,
zo znaleckého posudku č. 95/2010, z predloženej fotodokumentácie, z vyjadrenia zainteresovaných

osôb, z výpovede svedkov a vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci v tom
zmysle, že spoločnosť VSŽ KGOKOR, a.s. v skutočnosti dodala spoločnosti KOVOZBER, s.r.o. tak ako
je to uvedené aj na faktúre č. 1431010007 medené časti cievok a železné časti cievok, nakoľko už
samotné bloky cievok, ktoré boli pôvodne súčasťou elektromagnetických separátov neboli spôsobilé
na ich pôvodné technologické využitie a ich hodnota spočívala v hodnote druhotných surovín v nich
sa nachádzajúcich, t.j. v hodnote medených častí cievok a železných častí blokov cievok, ktorá bola

pevne dohodnutá v kúpnej zmluve. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj zo znaleckého posudku
č. 95/2010, ktorý vypracovala Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva Žilina na základe
objednávky spoločnosti POINT, a.s. Košice, ktorá 14 ks blokov cievok v roku 2009 doviezla z Ukrajiny,
pričom ona sama požiadala o vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu posúdenia technického stavu
bloku cievok za účelom ďalšieho využitia. Z obsahu spisu a predovšetkým zo znaleckého posudku

jednoznačne vyplýva, že Ústav súdneho inžinierstva Žilina mal k dispozícií bloky cievok, teda ich mohol
ohliadnuť, bezprostredne posúdiť ich stav, pričom vyjadrenie T.. B., označené ako odborný posudok
z 22.11.2012 podľa názoru súdu nemôže zmeniť nič na podanom znaleckom posudku, pretože tento
dovezené bloky cievok nevidel, keďže už v čase písania vyjadrenia (odborný posudok) v roku 2012 tieto
neexistovali a napokon ani neuviedol žiadne konkrétne zistenia o konkrétnych blokoch cievok, ktoré by

sa dali v súčasnosti preveriť. Z uvedeného dôvodu ani súd nepovažoval za potrebné, aby správca dane
tohto svedka vo veci vypočul.

Námietka žalobcu, že daňový úrad nemôže vlastným úsudkom zmeniť kvalifikáciu tovaru uvedenú v
záväznom a právoplatnom rozhodnutí príslušného colného orgánu, je nedôvodná. Spoločnosť POINT

a.s. Košice doviezla z Ukrajiny v novembri a decembri 2009, ako sama deklarovala v písomnom
colnom vyhlásení, a za jeho správne vyplnenie ako aj správne zaradenie tovaru do podpoložky
kombinovanej nomenklatúry zodpovedá, uviedla, že dovezeným tovarom sú elektromagnetické bloky
cievok, pravdepodobne funkčné s možnosťou ďalšieho využitia. Teda, aký tovar sa dováža neurčuje
colný úrad, ale dovozca, ktorý v písomnom colnom vyhlásení deklaruje aký tovar dováža. Colnému

úradu ani neboli známe podstatné náležitosti o dovážanom tovare a to, že dovezené bloky cievok neboli
ďalej použiteľné na účely, pre ktoré boli vyhotovené, lebo toto bolo zistené až zo znaleckého posudku
č. 95/2010, ktorý si zadovážil sám dovozca (POINT, a.s.), potom čo boli dovezené na územie SR.

Najzákladnejšou a najpodstatnejšou námietkou žalobcu v podanej žalobe je námietka, či správca dane

správne v danom prípade aplikoval ustanovenie § 69 ods 12 zák. č. 222/2004 Z.z. aj v zmysle článku
199 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 2006/112/ES a prílohy č. VI uvedenej smernice.

Podľa § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa je povinný

platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom
a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania
kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné, vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie,
alebo z podobných dôvodov.

Podľa § 86 zák. č. 222/2004 Z.z. týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie
uvedenej v prílohe č. VI.

Príloha č. VI k zák. č. 222/2004 Z.z. obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej
únie, medzi ktoré patrí aj Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty.Podľa článku 199 ods. 1 písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu stanoviť, že osobou
povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok; dodanie

použitého materiálu, použitého materiálu nevhodného na opätovné použitie v rovnakom stave, šrotu,
priemyselného a nepriemyselného odpadu, recyklovateľného odpadu, čiastočne spracovaného odpadu
a určitých tovarov a služieb, ako je uvedené v prílohe VI; príloha VI Smernice Rady 2006/112/ES
obsahuje zoznam dodaní tovaru a poskytnutí služieb uvedených v článku 199 ods. 1 písm. d) 1) dodanie
železného a neželezného odpadu, šrotu a použitých materiálov vrátane polotovarov pochádzajúcich zo

spracovania, výroby alebo tavenia železných a neželezných kovov a ich zliatin; 2) dodanie železných
a neželezných čiastočne spracovaných výrobkov a určitých súvisiacich spracovateľských služieb; 3)
dodanie zvyškov a iných recyklovateľných materiálov pozostávajúcich zo železných a neželezných
kovov, ich zliatin, trosiek, popola, okovín a priemyselných zvyškov obsahujúcich kovy alebo ich zliatiny
a poskytovanie triediacich, rezacích, fragmentačných a lisovacích služieb pre tieto výrobky; 4) dodanie
železného a neželezného odpadu a určitých spracovateľských služieb s ním súvisiacich, ako aj

zlomkového železa, šrotu, odpadu a použitého a recyklovateľného materiálu pozostávajúceho z črepov
skla, papiera, kartónu a dosiek, handier, kostí, kože, koženky, pergamenu, surových koží a kožiek,
šliach, motúzov, šnúr, povrazov, lán, gumy a plastu; 5) dodanie materiálov uvedených v tejto prílohe
po spracovaní formou čistenia, leštenia, triedenia, rezania, fragmentácie, lisovania alebo odlievania do
ingotov; 6) dodanie šrotu a odpadu zo spracovania základných materiálov.

Na základe preukázania, že v danom prípade došlo k dodaniu kovového odpadu a kovového šrotu
platiteľom dane z hľadiska uplatňovania zák. č. 222/2004 Z.z. (do ktorého bola transformovaná aj
Smernica Rady 2006/112/ES) sa od 1.4.2009 vzťahuje aj na ustanovenie § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004

Z.z., podľa ktorého pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň
platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým
šrotom v zmysle citovaného ustanovenia § 69 ods. 12 rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z
mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné, vzhľadom na ich zlomenie,
rozrezanie, opotrebovanie alebo z podobných dôvodov. Zároveň tu treba uviesť, že priamo z článku

199 ods. 1 písm. d) Smernice vyplýva, že sa jedná aj o dodávky použitého materiálu nevhodného na
opätovné použitie v rovnakom stave.

Podľa názoru súdu správca dane v danom prípade mal dostatočne preukázané, aby dospel k záveru,

že predmetom zdaniteľného obchodu medzi spoločnosťou VSŽ KGOKOR, a s. a spoločnosťou
KOVOZBER, s.r.o. došlo k zdaniteľnému obchodu, ktorého predmetom bol kovový odpad a preto v
danom prípade bolo správne aplikovať ustanovenie § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. aj v súlade s
transformovanou Smernicou Rady 2006/112/ES a jej prílohy č. VI.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne vyporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v
odvolaní, kde poukazuje, že správca dane mal aplikovať a prihliadať aj na názor dr. Bergera, ktorý sa
podieľal na legislatívnych prácach vzniku smernice o dani z pridanej hodnoty. Nielen žalovaný, ale aj
správca dane aplikoval a vykladal ustanovenie § 69 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. aj v zmysle prílohy

č. VI Smernice Rady 2006/112/ES, ktorá bola transformovaná aj do uvedeného ustanovenia zákona č.
222/2004 Z.z. od 1.4.2009, ako aj na názor dr. Bergera, ktorý sa podieľal na legislatívnych prácach pri
vzniku Smernice, ktorý tiež uviedol, že aj z judikatúry Európskeho súdneho dvoru vyplýva, že jej cieľom
nie je zaviesť taký výklad, ktorý by prakticky znemožnil aplikáciu oslobodení od dane z pridanej hodnoty
a z ostaných rozhodnutí Európskeho súdneho dvoru vyplýva názor, že v jednotlivých ustanoveniach

upravujúcich oslobodenie od dane s ohľadom na účel týchto ustanovení nie je uplatňovaný ich úzky
výklad, teda aj v danom konkrétnom prípade nie je potrebné vykladať veľmi úzko, čo je kovový odpad a
šrot z výroby, ale že kovovým šrotom sa rozumie aj kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického
opracovania kovov, ale aj kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie,
opotrebenia alebo z podobných dôvodov. Pričom v danom prípade zo znaleckého posudku č. 95/2010

vyhotoveným dňa 14.4.2010 Žilinskou univerzitou v Žiline Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, z obsahu
ktorého vyplýva, že ďalšie využitie blokov cievok na účel, na ktorý boli vyrobené nie je možné použiť a
zrejme aj preto predmetom kúpy podľa faktúry č. 1431010007 boli medené časti cievok a železné časti
cievok a aj podľa kúpnej zmluvy z 2.11.2010 boli bloky cievok, ktoré boli súčasťou elektromagnetickéhorotorovéhoseparátoraužnebolispôsobilénaichpôvodnétechnologickévyužitieaichhodnotaspočívala
v hodnote druhotných surovín v nich sa nachádzajúcich, pričom cena medených častí blokov cievok a
cena železných častí blokov cievok bola pevne dohodnutá v kúpnej zmluve (posudzované bloky cievok

neboli vhodné pre ďalšie priemyselné využitie v prevádzke).

Súd námietku žalobcu o absencii povinných náležitostí rozhodnutia správcu dane, z ktorého dôvodu ide
o takú neodstrániteľnú chybu, ktorú nemôže odstrániť ani odvolací orgán a spôsobuje, že rozhodnutie
je arbitrárne sa nestotožňuje, pretože rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. správcu

dane má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 63 ods. 5 daňového poriadku. Podľa tohto
ustanovenia, ak rozhodnutie má obsahovať odôvodnenie, v odôvodnení sa má uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, skutková
stránka odôvodnenia má obsahovať popis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre
rozhodnutie, vysporiadanie sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi, vyjadreniami účastníkov konania,

rozpormi v jednotlivých dôkazoch a následne závery o tom, aké skutočnosti sa považujú za nepochybne
zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu. Rozhodnutie správcu dane, ako už bolo uvedené, má
podľa názoru súdu všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 63 ods. 5 daňového poriadku a v odôvodnení
rozhodnutia je dostatočne opísaná podstata veci, jednotlivé dôkazy a ich rozbor, vyporiadal sa správca
dane aj so všetkými pripomienkami, návrhmi a vykonaným dokazovaním, ktoré uviedol daňový subjekt,

prípadne jeho splnomocnený zástupca, urobil závery, ktoré v skutočnosti považuje za nepochybne
zistené ako aj posúdenie ich právneho významu. Zároveň treba uviesť, že aj žalovaný sa v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia dostatočným spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu,
ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom
a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.