Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213209110
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213209110.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa Ladislav Juhász - TATRASPOL, so sídlom Komárno

- Nová Stráž, Smrečinova ul. 13 v konaní zastúpený JUDr. Iveta Majlingová, so sídlom Komárno,
Pohraničná 7, proti odporcovi J. I., nar. X.X.XXXX, bytom T., č. d. XXX, občan SR, v konaní zastúpený
JUDr. Ivan Pillár, bytom Topoľčany, Družby 44, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, sudkyňou JUDr.
Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi darcami U.. I. D. a J. I.
obaja bytom T. č. XXX a obdarovaným J. I., bytom T. č. XXX, je v podiele 1/2-iny nehnuteľností vedených
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. T., parc. reg. "C" č. XXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 537 m2, parc. reg. "C" č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 163 m2, rozostavaná stavba na parc. reg. "C" č. XXX/X a darovacia zmluva zo dňa 07.09.2010
uzavretá medzi darcami U..I. D. a J. I. obaja bytom T. č. XXX a obdarovaným J. I., bytom T. č. XXX, je v
podiele 1/2-iny nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX
pre k.ú. T., parc. reg. "C" č. XXX/X ostatné plochy o výmere 1582 m2 sú voči žalobcovi právne neúčinné.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku 99,50 Eur a

titulom trov právneho zastúpenia vo výške 440,36 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.4.2013 žalobca žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva
zo dňa 14.7.2010 a 7.9.2010, na základe ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, týkajúci sa nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX a XXXX, katastrálne územie T.,
uzatvorené medzi darcami U.. D. I. a jej manželom a žalovaným ako obdarovaným, ich synom, sú
voči žalobcovi právne neúčinné. Dňa 3.2.2014 požiadal žalobca o zmenu petitu a to z dôvodu, že v
priebehu konania bolo možné zistiť, že rodičia žalovaného mali zrušené BSM rozsudkom Okresného

súdu v Komárne č. 6C/63/99. Preto súd uznesením č. 8C/200/2013-48 zo dňa 4.2.2014 pripustil zmenu
petitu. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že bol v zmluvnom vzťahu s otcom žalobcu. Nakoľko tento
nezaplatil záväzok vo výške 17359,75 Eur obrátil sa na súd. Okresný súd v Komárne vydal platobný
rozkaz v 5Rob/285/2012 zo dňa 20.8.2012, ktorým bol otec žalovaného zaviazaný zaplatiť mu sumu
17.359,75 Eur s príslušenstvom od 10.6.2009. Tento sa stal právoplatným dňom 15.9.2012. Mienil svoju
pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní, kedy zistil, že otec žalovaného previedol svoj majetok na
syna v čase, keď už si bol vedomí svojich záväzkov.

Žalovaný ako účastník konania pri uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa výkazu o
majetku a záväzkoch k 31.12.2009 jeho otec vlastnil podnikateľský majetok dostatočný na krytie svojich
záväzkov. Nebol prinútený sa zbavovať svojho súkromného majetku. Rozsudkom tunajšieho súdu č.6C 63/99-11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.1999 bolo zrušené BSM jeho rodičov. Už v tom
čase sa jeho matka zbavila zodpovednosti z podnikania jej manžela - jeho otca. Darovanie jej podielu k
nehnuteľnostiboloprejavomvzájomnejláskyadôvery.Nehnuteľnosťnaparc.č.640/7muboladarovaná

ako rozostavaná stavba, bez súpisného čísla a nie tak ako to je uvedené v žalobe“ stavba so súp. č. XXX
na parc. č. XXX/X. V čase darovania rozsah stavby predstavoval cca 30% hrubej stavby. Všetky práce
na stavbe, celkové dokončenie, kolaudáciu a registráciu vykonal už on ako vlastník a preto nevzniká z
daného dôvodu nárok na zrušenie darovacích zmlúv, čo by odporovalo Ústave ako aj § 3 Obč. zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, pripojeným spisom tunajšieho súdu
6C/63/99, platobného rozkazu Okresného súdu Komárno, č.k. 5Rob/285/2012, výkazom o majetku
za rok 2009,2010 pre Agroprodukt, kolaudačným rozhodnutím, spismi Okresného úradu Komárno-
odbor katastra č. V 3026/10, V 2400/10, kúpnou zmluvou z r. 2006, 2001, diplomom žalovaného,
faktúrami, správami, protokolmi, živnostenským oprávnením žalobcu, žalovaného, osvedčením o
evidenciimot.vozidla,sprostredkovateľskouzmluvou,rozhodnutímourčenísúp.čísla,ostatnýmivspise

nachádzajúcimi sa listinami a zistil nasledovný skutkový a právny záver veci:

Zo spisu Okresného úradu Komárno - odbor katastra vedeného pod č. V 2400/10 súd zistil, že dňa
14.7.2010 darovacou zmluvou rodičia žalovaného mu darovali nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v
k.ú. T. a to rozostavaná stavba bez súp. č. na parc. č. 640/4, parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria

o výmere 537 m2 a parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 v celosti. Žiadali o
vklade rozhodnúť urýchlene do 15 dní.

Zo spisu Okresného úradu Komárno - odbor katastra vedeného pod č. V XXXX/XX súd zistil, že dňa
7.9.2010 darovacou zmluvou rodičia žalovaného mu darovali nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v

k.ú. T. a to parc.č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1582 m2 v celosti. Žiadali o vklade rozhodnúť
urýchlene do 15 dní.

Zpripojenéhospisutunajšiehosúdu6C/63/99súdzistil,žerozsudkomč.6C/63/99-11zodňa23.4.1999,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.1999 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

( ďalej len BSM), teda rodičov žalovaného.

Podľa § 149 ods. 4 Obč. zák. ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou
alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané súdne, platí zákonná
domnienka, že nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve v rovnakom pomere.

Vzhľadom na skutočnosti, že žalovaný nepreukázal, že by jeho rodičia vyporiadali svoje zaniknuté BSM
do 3 rokov od 5.5.1999 a ani z ich výpovedí ako svedkov takáto skutočnosť potvrdená nebola, súd mal
za to, že v čase darovacích zmlúv nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom týchto zmlúv tvorili podielové
spoluvlastníctvo dlžníka žalobcu - otca žalovaného v podiele 1-iny a matky žalovaného tiež v podiele 1-

iny. Skutočnosť, ktorá je uvedená v darovacích zmluvách, že nehnuteľnosti tvoria predmet BSM darcov
je preto irelevantná.

Rodičia žalovaného zhodne uviedli, že majú jediného syna a je ich ústavné právo ako nakladajú so
svojim vlastníctvom. S dokončením darovanej rozostavanej stavby mu pomáhali aj jeho kamaráti, starí

rodičia ako aj oni. Nemali žiadne vedľajšie úmysly. Všetky nehnuteľnosti okrem poľnohospodárskej pôdy
mu darovali. Dom, v ktorom bývajú synovi darovali koncom 90-tich rokov.

Otec žalovaného, dlžník žalobcu dodal, že sa svojho majetku nesnažil zbavovať a aj predložil výkaz
majetku v roku 2010. Pohľadávku žalobcu čiastočne vyrovnal asi 5-6.000 Eur. Faktúry neuhradil preto,

že nemal na to finančné prostriedky, bol v mínuse a dohodnutá čiastka s Agroservisom nebola dodržaná,
pozostávala z 2700 položiek. Uviedol, že je voči nemu vedených veľa exekúcií.

Žalovaný uviedol, že v Brne študoval od roku 2007 formou denného štúdia. Popri štúdiu nepracoval,
mal jednorazové brigády, kedy mesačne zarobil cca 50-100 Eur mesačne. Darované nehnuteľnosti

zhodnotil zo svojich peňazí, ktoré neboli v banke ale doma - išlo o úspory od malička cca 15.000 Eur.
Takmer každý týždeň bol doma a mesačne od rodičov dostával 300 Eur. Dodal, že dňa 21.12.2006
predal lietadlo v sume 150.000,-Sk. Doložil sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 26.3.2010, že mal predať
mot. vozidlo Mercedes Benz S500L r. výroby 2003 za cenu 15000Eur.Predložil rozhodnutie o určenísúpisného čísla, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010. Predložil rôzne pokladničné doklady,
diplomy a osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 9.2.2012.

Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom

rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa v konaní o
výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní), a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku.

Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazné bremeno nesie veriteľ. Preukázanie
úmyslu dlžníka cum animo fraudanti nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „ druhou stranou“ sú
osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na

osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (t.j. v čase právneho
úkonu) nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať.

Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,

ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka
odporovateľnosti).

Súd mal za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady vyššie uvedené na to, aby mohol žalobe
vyhovieť. Predovšetkým tým, že v čase po splatnosti faktúr, ktorými žalobca vyfakturoval dodávku tovaru

pre otca žalovaného (10.7.2009, 20.6.2009, 9.6.2009) otec žalovaného previedol takmer po roku od
splatnosti týchto faktúr, svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovaného - svojho syna.
Teda ide tu o úmysel ukrátiť veriteľa, žalobcu. Ak by tomu tak nebolo, tak by otec žalovaného , keď tvrdil,
že podľa výkazu majetku mal taký majetok, že bol dostatočný na krytie svojich záväzkov. Týmito úkonmi
- darovacími zmluvami došlo k zmenšeniu majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje uspokojenie

veriteľovho nároku, nakoľko iný majetok nemá (tak ako to uviedol aj exekútor, keď žalobca podal návrh
na výkon rozhodnutia).Kolaudačné rozhodnutie, protokoly o vykonaní skúšok ako aj pokladničné doklady, ktoré predložil
žalovaný nepreukazujú jeho tvrdenia, že on všetko financoval a dokončoval. Tak napr. pokladničné
doklady nie sú vystavené na jeho meno, je logické, že keď nedokončená stavba bola na mene

žalovaného tak aj rozhodnutia a iné doklady bolo potrebné vystaviť na jeho meno, tieto predložené listiny
však súd považoval za účelné a nepreukazujúce tvrdenia žalovaného.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný je synom, teda osobou blízkou J. I. st. a s poukazom na vyššie uvedené
súd mal za to, že preukázaná nevedomosť jeho syna, teda žalovaného nebola. Vzhľadom k tomu,

že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tú skutočnosť, že nevedel o úmysle svojho otca ukrátiť
veriteľa (pričom obaja rodičia uviedli, že majú hlboký vzťah k synovi, bol splnený ďalší predpoklad pre
vyhotovenie žalobe).

Preto vzhľadom na uvedené, keďže súd mal preukázané všetky skutočnosti a predpoklady na vyhovenie
žalobe, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.,keďžalobcoviakoúspešnémuúčastníkovi
konania súd priznal právo na náhradu trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo veci samej vo výške 99,50 Eur a zo sumy 440,36 Eur ako trov právneho zastúpenia. Jeden
úkon tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Z.z. činil 60,07 Eur a 61,87 Eur. Právny zástupca

žalobcu je platcom DPH, režijný paušál bol 7,81 Eur za rok 2013 a 8,04 Eur za rok 2014.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil nasledovne:
- prevzatie veci + rež. paušál...........................................................60,07 + 7,81 = 67,88
- písomné podanie žaloby zo dňa 24.4.2013 + rež. paušál .............60,07 + 7,81 = 67,88
- pojednávanie dňa 9.9.2013 + rež. paušál.......................................60,07 + 7,91 = 67,88

- upresnenie petitu 29.1.2014 + rež. paušál.......................................61,87 + 8,04 = 69,91
- pojednávanie 3.2.2014 (1/4 odročené) + rež. paušál.......................15,47 + 8,04 = 23,51
- pojednávanie 1.10.2014 + rež. paušál..............................................61,87 + 8,04 = 69,91
Spolu: + 20% DPH....................................................................................................440,36 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.