Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/797/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313225095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313225095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, W. U., o zaplatenie 446,95
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 02. júna 2015,

č.k. 17C/349/2014-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu o zaplatenie
446,95 eur s príslušenstvom a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo,žežalobcasadomáhalžaloboupodanounasúdprvejinštanciedňa27.09.2013nažalovanom

zaplatenia sumy 446,95 eur s úrokom z omeškania z dôvodu nedoplatku zo Zmluvy o úvere, ktorú
uzavrel dňa 26.02.2007 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., a
na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.319,39 eur. Súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,
uzatvorila so žalovaným dňa 26.02.2007 zmluvu č. 189430513, na základe ktorej poskytla žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 eur. Podmienky čerpania financií, splácania, podmienky pri

neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a všeobecných obchodných
podmienkach. Pohľadávka bola Slovenskou sporiteľňou, a.s., postúpená na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.09.2011, uzavretej podľa § 524 a nasledujúce O.z. na žalobcu. Ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala jej výška 6.094,49 eur. Postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.,
v zmluve o postúpení deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe k Zmluve
o postúpení pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu.
Navrhovateľ si v konaní neuplatnil úrok z omeškania 1.289,34 eur uvedený v prílohe zmluvy a ostatné

príslušenstvo vo výške 2,99 eur. Uplatnil si zákonný úrok z omeškania. Žalovaná suma predstavuje
splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.02.2011 v počte 5 splátok, ktoré v čase podania žaloby neboli
ešte premlčané. Súd dospel k záveru, že žalovaný uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ, preto sa jedná o spotrebiteľský úver. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§92ods.8Zákonač.483/2001Z.z.,zktoréhoustanoveniajezrejmé,žebankajeoprávnenápohľadávku
z omeškaného peňažného záväzku klienta postúpiť inému subjektu za predpokladu, že omeškanie trvá

dlhšie ako 90 dní vrátane odovzdania dokumentácie ktorá s postúpeným záväzkom súvisí. Právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanému zmluvou zo dňa
28.09.2011. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky zo Slovenskejsporiteľne, a.s., teda nepreukázal, či jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaného na plnenie
povinnosti,nepreukázal,žežalovanýbolvomeškanísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku
voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, preto súd nemohol posúdiť, či postúpenie

pohľadávky prebehlo v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda či postúpenie je platné a tým,
či je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Nie je ani preukázané, či žalovanému bolo oznámené
postúpenie pohľadávky, dokiaľ toto nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Hoci žalobca súdu predložil listinný
dôkaz oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, nepreukázal však, či toto oznámenie bolo

reálne žalovanému doručené, alebo či sa vrátilo ako neprevzaté. Spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už
splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonné a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Ak by aj súd predpokladal, že právny predchodca žalobcu postupoval podľa
zákona a vyzýval žalovaného na plnenie nie je zrejmé kedy sa tak stalo, čo môže mať vážny dopad aj

na otázku premlčania, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. Jedinou výzvou k úhrade dlhu je list žalobcu,
nie jeho právneho predchodcu zo dňa 22.08.2013, nejedná sa však o výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol, keď nemal preukázané, že žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie takejto žaloby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď
v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že podľa neho ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o

podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, tzn.
že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie nemá to vplyv na
platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 O.z.. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len
sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. V súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol

žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1.498 dní, teda súčet všetkých omeškaní
žalovaného zo splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
Vzhľadom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva názor, že právny
predchodca žalobcu by konal v súlade s §ô 92 ods. 8 Z8kona o bankách a teda by neporušil bankové
tajomstvo aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Nesúhlasí tiež s názorom

súdu, že v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedené ustanovenie treba vykladať tak, že pokiaľ je
dlžníkvomeškanísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,môžebankapostúpiťpohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ak by
predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v

omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Vzhľadom na uvedené zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania
z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Zmluvou o
postúpení preukázal dostatočným spôsobom postúpenie pohľadávky vo vzťahu k žalovanému. Navrhol
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, návrhu vyhovieť, alebo tento zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/349/2014 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 446,95 eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie

žalobcu.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v
danej veci. Výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací
súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci správne
súd prvej inštancie postupoval, keď skúmal, či sú splnené základné predpoklady platného postúpenia
zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu a to jednak, či predmetom postúpenia bola na to spôsobilá
pohľadávka a či je tu existencia písomnej výzvy banky žalovanému, ktorý bol nepretržite dlhšie ako 90

dní v omeškaní, čo však žalobca nepreukázal. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný bankou
písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku. Keďže k postúpeniu pohľadávky môže v prípade banky
prísť len v súlade so zákonným ustanovením § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. a žalobca nepreukázal
podmienky uvedené v tomto ustanovení, tak nemohlo prísť k riadnemu postúpeniu pohľadávky.

7. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) vrátane vecne správneho výroku
o náhrade trov konania.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a §

396 ods. 1 CSP keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný .

9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).