Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/540/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220282
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4212220282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: B., s.r.o.,

B. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, zastúpený: J. B., s.r.o., Q. 4, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, proti
žalovanému: M. republika, v jej mene W. spravodlivosti M. republiky, E. námestie XX, XXX XX Z., o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.9.2012, doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 27.09.2012
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 125,- eur ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy

sumu 366,96 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Komárno zapríčinil svojim konaním
- nesprávnym úradným postupom, vznik škody na strane žalobcu. Žalobca sa totiž ako oprávnený
subjekt obrátil na súdneho exekútora vo veci vymoženia svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla neplnením
záväzku zo strany dlžníka: Mária Nagyová, nar.3.4.1955. Táto pohľadávky vznikla zo zmluvy o úvere č.
400700076. U súdneho exekútora bolo veci pridelené číslo EX 18478. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Komárno a požiadal ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej súd rozhodol až po uplynutí zákonnej lehoty /

omeškanie viac ako 199 dní/. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.7.2011 / s omeškaním viac ako 199 dní /
tak, že žiadosť zamietol. Nečinnosťou exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške
125,-eur, ktorá pozostáva z účelne vynaložených nákladov:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systému v sume 70,- eur,
- na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- eur,
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 15,- eur.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv navrhovateľa. Zároveň žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretožesudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu Komárno sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Zároveň žiadal, aby
nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného

Okresného súdu Komárno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer
k veci a k účastníkom konania.

2. Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 8NcC/411/2012-9 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Komárno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom

súde Komárno pod sp.zn. 13C/416/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nové Zámky.
Okresný súd Komárno vec následne postúpil tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu
zamietnuť. V podaní uviedol námietky voči náležitostiam návrhu a tiež k nesplneniu podmienky
uplatnenia nároku na súde až po uplynutí 6-mesačnej lehoty po podaní žiadosti na predbežné

prerokovanie. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Ďalej namietal vznik škody,
vyčíslenie škody a vznik nemajetkovej ujmy.

4. Na vo veci stanovené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, ktorí mali predvolanie riadne
doručené. Účastníci konania svoju neúčasť ospravedlnili písomne o odročenie pojednávania požiadané

nebolo.

5. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.

Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovanému
a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s obsahom pripojeného

exekučného spisu Okresného súdu Komárno. Na základe vykonaného dokazovania, najmä z
pripojeného exekučného spisu, súd zistil nasledovné:

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd Komárno
dňa 18.1.2011. Vec bola vedená pod sp.zn. 10Er/86/2011. K žiadosti exekútor pripojil návrh

na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice dňa 14.12.2010 a exekučný titul- rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu: SR 08887/10, zo dňa 4.10.2010. Okresný súd Komárno rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora tak, že dňa 7.6.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

7. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §§
4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného

na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od
doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie..
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných
predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne

existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať
v nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, či v porušení povinnosti
uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne nevydanie rozhodnutia

vôbec. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným
(priamym) následkom reálneho protiprávneho konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu
verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia),
ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.9. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému
domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

10. Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na
súde uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody
na príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Súd zo v spise založených
listín- vyjadrenia žalovaného zistil, že sa žalobca na neho obrátil 23.4.2012 so žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom vyčítal žalobcovi, že podal žalobu skôr, ako uplynula
lehota6mesiacovodpodaniatejtožiadosti.Súdmázato,žekudňujehorozhodovaniaonávrhužalobcu
už bolo zrejmé, že žalovaný neuznal jeho nárok a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo
vyplynulo aj z jeho vyjadrenia. Preto mal súd zato, že v čase o rozhodnutia vo vecí na súde 6 mesačná
lehota uplynula a žalovaný nárok žalobcu neuspokojil.

11. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti Okresného súdu Komárno vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote 15 dní, mal súd vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Komárno preukázané, že medzi podaním žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.1.2011 a zamietnutím tejto žiadosti uznesením zo dňa

7.6.2011 uplynulo viac ako 15 dní, tak ako to tvrdí žalobca. Súd však poukazuje na to, že rozhodovacia
činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Pokiaľ je zákonodarcom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, je ňou súd

viazaný a je povinný ju dodržať. Táto povinnosť však nemôže byť bezvýhradná, bez ohľadu na okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Ako už bolo uvedené vyššie konajúci súd, ako orgán štátnej moci, musí
vydať v prvom rade rozhodnutie zákonné a spravodlivé, na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu. To znamená, že súd musí mať pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady. Podľa názoru
súdu akákoľvek lehota, ktorú zákon stanovuje na rozhodnutie súdu, nemôže začať objektívne plynúť

skôr, ako má súd oprávnený vo veci rozhodnúť k dispozícii všetky pre rozhodnutie relevantné podklady a
náležite zistený skutkový stav. Opačný výklad by znamenal, že súd by mal povinnosť rozhodnúť napriek
tomu, že nemá náležite zistený skutková stav, čo je v rozpore s požiadavkou, aby súdy rozhodovali
zákonne a spravodlivo a aby ich rozhodnutia boli preskúmateľné z hľadiska dôvodov. Súd v tomto
prípade skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty a či je to dôvod na náhradu škody. Z obsahu

pripojeného exekučného súdu bolo zistené, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
po 15 dňoch, ako bolo uvedené vyššie. Súd má však zato, že 15 dňová lehota / § 44 ods. 2
Exekučného poriadku/ sa vzťahovala len na vydanie poverenia. T.j. 15 dňová lehota sa vzťahovala len
na prípady, kedy súd v tejto lehote poverí súdneho exekútora vykonávaním exekúcie / vydá poverenie/ .
Aj zo samotného prejavu vôle zákonodarcu ozrejmeného použitím výkladových metód /doslovného,

gramatického a systematického/ je zrejmé, že 15 dňová lehota sa vzťahovala len na prípady, kedy
súd má v tejto veci poveriť súdneho exekútora vykonávaním exekúcie, pričom ak súd zistí rozpor
žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. V tejto časti už však žiadna 15 dňová lehota v zákone uvedená nie
je. Ak by mal zákonodarca úmysel, aby lehota 15 dní sa vzťahovala aj na rozhodnutie, ktorým sa

žiadosť súdneho exekútora zamieta, bolo by to upravené tak, ako aj v iných prípadoch v exekučnom
poriadku/ napr. ako pri § 50 ods. 2/. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany súdu, keďže exekučný súd v tomto prípade nebol viazaný žiadnou 15
dnovou lehotou. Pretože súd dospel k názoru, že na strane žalovaného konajúceho cestou exekučného
súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nebolo potrebné zaoberať ani výškou

majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ nároku a to zodpovednosť
žalovaného za škodu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúroupreskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.

z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Ako bolo uvedené, to , či
vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Vzhľadom na vyššie

uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh ako nedôvodný zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p.. V konaní bol úspešný žalovaný,
nakoľko bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je zrejmé, že žalovaný by vzhľadom na vyššie
uvedené mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému však žiadne trovy upravené
v § 251 C.s.p. zo spisu nevyplývajú, súd mu preto ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.