Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/622/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209196
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714209196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: N. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/X, XXX XX E., štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
zaplatenie 1 050,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C/94/2014 - 49, zo dňa 16. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni

1 050,27 eur s príslušenstvom a v treťom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z
návrhu vo výške 63,- eur na účet Okresného súdu Zvolen, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti druhému výroku, ktorým žaloba žalobkyne v prevyšujúcej časti bola
zamietnutá, o d m i e t a.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1050,27 € s 5,15 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1050,27 € od 12.06.2014 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľky vo výške 487,67 € trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 63,- € na účet Okresného súdu
Zvolen v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný musí vydať žalobkyni. Výška
bezdôvodného obohatenia v danom prípade predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom
vo výške 800,- eur a zaplatenou sumou za tento úver s tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa

zaplatila sumu 1 850,27 eur. Z tohto dôvodu bezdôvodné obohatenie predstavuje práve sumu 1 050,27
eur, a preto súd žalobe žalobkyni vyhovel. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že predmetná úverová
zmluva neobsahovala ročnú úrokovú sadzbu a v zmysle § 4 ods. 3 druhej vety, v takom prípade sa
poskytnutýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovažalovanýmalnároklennazaplatenieskutočneposkytnutéhoúveru,tedasumy800,-eur. Spotrebiteľskázmluvaobsahujepodmienky,ktorébynaškodu
spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. V zmluve
nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je v aplikačnej praxi najčastejšie vyjadrovaná

skratkou RPMN. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje sumu 772,- eur na obdobie 12 mesiacov.
S ohľadom na uvedené pri takýchto pochybnostiach okresný súd skúmal, či predmetný právny úkon nie
je právny úkon, ktorým sa regulácia ohľadom uvádzania RPMN len obchádza, a teda tento právny
úkon bol v konečnom dôsledku neplatný aj pre obchádzanie zákona § 39 Občianskeho zákonníka. V
rozhodnutí poukázal na ust. § 4 ods. 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného

a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 52
ods. 1, § 53 ods. 1, 5 a § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vyjadreniu žalovaného, že sa jedná o
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že síce súdu predložil
žalovaný rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04064/11 zo dňa 02. 06. 2011, avšak z
tohto rozsudku nebolo preukázané, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku od nasledujúceho dňa, kedy ho

žalobkyňavyzvalanavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,t.j.ododňa12.06.2014,súdpriznalžalobkyni
aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a keďže žalobkyňa bola neúspešná len v nepatrnej
časti, súd jej priznal účelne vynaložené trovy konania. Zároveň súd aplikoval zákonné ustanovenie § 2
ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a keďže v tomto prípade žalobkyňa bola oslobodená od platenia

súdneho poplatku a súd jej žalobe vyhovel, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku
za podanú žalobu vo výške 63,- eur.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Rozsudok okresného
súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zotrváva na názore, že

prejednanie žaloby žalobkyni súdom bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.
s. p.). Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní nie je oprávnený konštatovať nárok z
bezdôvodnéhoobohatenia.Rozhodcovskýrozsudokmožnonapadnúťlenvlehoteazdôvodovtaxatívne
určených v § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, prípadne exekučným súdom v
exekučnom konaní. Rozhodcovský rozsudok nebol žalobcom napadnutý. K právnemu posúdeniu

nároku žalobkyni, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že finančné prostriedky,
ktoré žalobkyňa poukázala na účet žalovaného, predstavujú dobrovoľné plnenie, na ktoré bola
zaviazaná rozhodcovským rozsudkom, a takéto plnenie nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný trvá na názore, že predmetná zmluva o úvere nie
je zmluvou spotrebiteľskou, pretože úver bol žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu zamestnania.

Ak žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel
výkonujehozamestnania,trebachrániťdobrúvieružalovanéhoažalobkyninepriznaťprávnepostavenie
spotrebiteľa.

4. Žalobkyňa podala vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť

ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasila s názorom žalovaného,
že len platným zrušením rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom na základe podanej žaloby (o
zrušenie rozhodcovského rozsudku) možno považovať nároky vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku
za neexistujúce. O tom, že podanie takejto žaloby nie je potrebné a nulitný akt zostáva nulitným,
svedčí aj názor vyslovený už viacerými súdmi v exekučných konaniach. Poukázala na rôzne rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Krajského súdu SR. Poukázala na to, že pokiaľ v zmluve
o poskytnutí úveru bol ako účel poskytnutia úveru zaškrtnutý účel zamestnania, má za to, že zo
strany žalovaného ide len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencii obligatórnych
náležitostí zmluvy. Preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z
objektívneho hľadiska. V prospech tohto tvrdenia je aj tá skutočnosť, že v predmetnej zmluve chýba

akýkoľvek údaj o zamestnávateľovi žalobcu alebo hocijaký iný údaj, ktorý by poukazoval na to, že
finančné prostriedky boli poskytnuté na účel zamestnania. Nepostačuje len označenie účelu v zmluve
o úvere, ale tento účel vylučujúci daný predpis musí reálne existovať a je nevyhnutné ho patrične
preukázať. Poukázala ďalej na to, že vyznačovanie nepravdivého účelu poskytnutia úveru žalovaným
je jeho bežnou praxou, ktorej účelom je vyhnúť sa aplikácii ustanovené Občianskeho zákonníka, ako

aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť bola judikovaná množstvom rozhodnutí súdov
SR a aj napriek tomu žalovaný naďalej túto prax využíva spolu s množstvom ďalších neprijateľných
podmienok, tak, aby získal čo najväčší finančný prospech a vyhol sa prísnym požiadavkám právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa.5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

6. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 23. 06. 2014. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa
16. 03. 2015, odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku bolo podané dňa 23. 04. 2015, vec bola
odvolaciemu súdu predložená dňa 24. 09. 2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473
zrušený zák. č. 99/1963 Zb. O. s. p. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal
zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01.

07. 2016 účinnej právnej úpravy, o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže
uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver
by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v
platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď napr. rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL.ÚS 36/1995). Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky

jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O. s. p.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Okresný
súd náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo aj právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v

súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil na tom istom základe a
z tých istých dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, odvolací súd na
tieto dôvody v tomto rozhodnutí odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa
ďalšie dôvody.

10. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

11. Pokiaľ žalovaný opakovane aj v odvolacom konaní poukazuje na prekážku res iudicata, s touto
námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Námietka žalovaného, že okresný súd neskúmal

prioritne, či sú splnené podmienky konania (§ 103, § 104 O. s. p.), nie je opodstatnená a nie je
dôvodná, preukazuje to obsah spisu. V danom prípade prejednaniu veci súdom nebránila prekážka
res iudicata, nakoľko rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil svoju právomoc vo veci konať a vec
rozhodnúť rozhodcovský súd, je neplatná. Potom aj rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní predstavuje nulitný právny akt.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé a jednoznačné, že súd žalobkyňou uplatnený
nárok posudzoval a priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré obohatenie má svoj pôvod
(vychádza) zo zmluvy o úvere zo dňa 23. 09. 2009, o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu niet
pochýb, že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva.

13. V uvedenom zmluvnom vzťahu dlžníčka z úveru (v tomto konaní žalobkyňa) má postavenie
spotrebiteľa, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a veriteľ, ktorý je právnickou osobou aposkytuje úvery v rámci svojho podnikania, má postavenie dodávateľa (v tomto konaní žalovaný). Na
takomto závere nič nemení skutočnosť, ak v zmluve o úvere je zaškrtnuté, že finančné prostriedky boli
spotrebiteľovi poskytnuté veriteľom na účel „zamestnania“, pretože spotrebiteľ nemôže mať vedomosť

o následkoch označenia účelu použitia finančných prostriedkov na účel „zamestnania“, či „povolania“ -
tútoskutočnosťveriteliačastozneužívajú,ideonekalúobchodnúpraktiku,keďuspotrebiteľovvyznačujú
v zmluvách takýto účel poskytnutia finančných prostriedkov, ako tomu bolo aj v tom danom prípade,
hoci právny status dlžníčky zo zmluvy o úvere jednoznačne svedčí o tom, že v súvislosti so svojim
„zamestnaním“ žiadne finančné prostriedky nepotrebovala.

14. Zmluvný vzťah účastníkov, o ktorom niet pochýb, že je spotrebiteľským vzťahom, sa vždy riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka,
ako to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25. 03. 2014, ktorá odstránila nejednotnosť v
rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Potom nemôže v rozpore s takýmto ustanovením byť a neplatná je
uzavretá dohoda o voľbe Obchodného zákonníka medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu.
Nakoľko právny predpis zák. č. 102/2014 Z. z., ktorého je táto novela súčasťou, neobsahuje prechodné
ustanovenia, to znamená, že od jej účinnosti - 1. apríla 2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom.

15. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že zo zmluvy o úvere zo dňa 23. 09. 2009,
pripojenej k žalobe, ktorá svojim charakterom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nebola žalobkyňa
povinná plniť svoje záväzky voči žalovanému v rozsahu úrokov a poplatkov, predmetnú zmluvu je treba

považovať bez ďalšieho za bezúročnú a bez poplatkovú podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože nie sú v nich
uvedené viaceré zákonom predpísané obligatórne náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 citovaného zákona,
ktoré okresný súd konkrétne vymenúva v odôvodnení rozhodnutia. Pre takýto záver súdu je postačujúce
zistenie, že v zmluve chýba čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Odvolací súd sa teda stotožňuje aj s názorom okresného súdu, v zmysle ktorého posúdil nárok
žalobkyni ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd jasne poukázal na to, že
pokiaľ spotrebiteľskú zmluvu v rozsahu, v ktorom svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, považoval za neplatný právny úkon podľa § 39

Občianskeho zákonníka, tak majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu je
potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že takéto plnenie (napriek existencii
rozhodcovského rozsudku) nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne právne posúdil vec a na zistený skutkový stav aplikoval

správne právne predpisy.

17. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a
to aj v časti trov konania a súdneho poplatku (63,- eur), ktoré síce odvolaním žalovaný napadol, avšak
bližšie v odvolaní neodôvodnil. Trovy konania okresný súd priznal žalobkyni správne v zmysle ust. §

142 ods. 3 O. s. p., nakoľko žalobkyňa mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Správne rozhodol
aj o súdnom poplatku vo výške 63,- eur aplikujúc zákonné ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch.

18. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie v plnom rozsahu, teda aj proti výroku, ktorým mu bolo vyhovené a

žaloba v časti zamietnutá, odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie musel odmietnuť podľa § 386 písm.
b) CSP, podľa ktorého súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. V prípade,
ak rozhodnutím neboli dotknuté práva žalovaného, považuje sa za neoprávnenú osobu na podanie
odvolania.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).