Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201963
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31303862, zastúpený: JUDr. Iveta
Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor
opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Bratislave, Staromestská č.
6, 814 40 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/074776-
NMT zo dňa 10.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na správnom orgáne

1. Vlastník hausbótu, X.. S. C., listom z XX.XX.XXXX požiadal Okresný úrad Bratislava, odbor
starostlivosti o životné prostredie (ďalej iba „prvostupňový správny orgán“) o vydanie súhlasu so státím
plávajúceho zariadenia SK-4-14075, umiestneného na polohe č. XX na S. ramene rieky A., podľa § 68
písm. w/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“).

2. Žiadateľom predložené podanie obsahovalo všetky potrebné podklady pre vydanie súhlasu: správny
poplatok, plán vyviazania plávajúceho zariadenia, snímky z ortofotomapy s miestom státia plávajúceho
zariadenia, vyjadrenie vlastníka priľahlého pozemku (Vodohospodárske výstavby, š.p. ďalej len „VV,
š.p.“), vyjadrenie správcu vodného toku (Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Bratislava,
ďalej len „SVP, š.p.“), kópiu lodného osvedčenia a čiastočný výpis z Q. na par. č. XXXX/X v kat. ú. W.,

vo vlastníctve VV, š.p.

X. Správca vodného toku Dunaj SVP, š.p. v stanovisku č. XXXXX-XXX/XXXX-Ge zo dňa 19.11.2013
súhlasil s umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. XX S. ramena vodného toku A..

4. Na podnet prvostupňového správneho orgánu vydala k predmetu konania stanovisko Štátna ochrana
prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (ďalej len „ŠOP SR BA“), v zmysle

ktorého po výzve správneho orgánu a rozhodnutí o prerušení konania doplnil žiadateľ k svojmu podaniu
odborné stanovisko orgánu ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti Okresného
úradu Bratislava, vydané listom zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 podľa § 28 ods.
4 zákona k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v S. ramene A., r. km.XXXX,XX na integritu územia“, že navrhovaná činnosť - umiestnenie XXX plávajúcich zariadení na S.
ramene rieky Dunaj, ktorý je súčasťou I Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet
ochrany uvedeného územia R. XXXX a pri dodržaní stanovených podmienok.

5. Prvostupňový správny orgán, pre objasnenie veci v súlade s ustanoveniami zákona ako aj Správneho
poriadku, nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, na ktoré predvolal všetkých
účastníkov konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa oboznámili s predmetom konania,
doterajšími podkladmi a uplatnili svoje pripomienky a námety k návrhu žiadateľa. Vzhľadom k tomu,

že pojednávania a miestnej ohliadky sa nezúčastnili všetky prizvané subjekty, orgán ochrany prírody
so zisteniami z uvedeného konania a s podkladmi rozhodnutia oboznámil účastníkov konania listom zo
dňa 22.05.2015 a v súlade s § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku im dal možnosť v určenej
lehote vyjadriť svoje námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia, k ich spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žiadateľ v návrhu na vydanie súhlasu nevymedzil čas, na aký žiada
vydať súhlas na státie plávajúceho zariadenia, na ústnom pojednávaní sa vyjadril, že súhlas žiada vydať

na maximálne možné obdobie. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie v správnom konaní v súlade s § 3
ods. 5 a § 46 Správneho poriadku musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý v konaní
podľa zákona je určený aktuálnym stavom prírodných podmienok, ekosystémov, ich zložiek a prvkov,
prvostupňový správny orgán navrhol vymedziť časovú platnosť vydaného súhlasu podľa § 68 písm. w/
zákona do 30.06.2020.

6. K podkladu rozhodnutia doručilo negatívne stanovisko len LZ VLK, ktoré vyjadrilo svoj nesúhlas z
dôvodu, že umiestnenie plávajúcich zariadení je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území
a udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho alebo národného významu, ani v
záujme ochrany chránených druhov. Na podporu týchto svojich tvrdení LZ VLK neuviedlo žiadne nové

skutočnosti alebo dôkazy, s ktorými by sa musel správny orgán zaoberať a vysporiadať.

7. Na základe podkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie prvostupňový
správny orgán konštatoval, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku s parc. F. druh pozemku
„vodné plochy“, v kat. ú. W., mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa

§ 12 zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti
zákona. Vyväzovacie prvky sú umiestnené na par. č. XXXX/X, druh pozemku „ostatné plochy“ v kat.
ú. W., mimo zastavaného územia obce, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a
druhým stupňom ochrany podľa § 13 zákona - hranica územia P. prechádza južným okrajom S. ramena.
R. činnosť je zároveň situovaná v území, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených

území (Natura 2000) - v chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho
zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. XX nie je v danom
území zákonom alebo vyhláškou K. SR č. 440/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie
Dunajské luhy, v znení neskorších predpisov, zakázaná. Podľa Regionálneho územného systému
ekologickej stability mesta Bratislavy (SAŽP, 1994) sa poloha č. XX na S. ramene rieky A. nachádza

v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého funkčnosť však nie je státím predmetného
plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. Na základe uvedeného potom prvostupňový správny
orgán návrhu vlastníka existujúceho plávajúceho zariadenia X.. S. C. zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel a
podľa§68písm.w/zákonaudelilsúhlasprevádzkovateľoviplávajúcehozariadenianastátieplávajúceho
zariadenia „hausbót“ č. SK-4-14075 umiestneného v S. ramene rieky A. na polohe č. XX, vyviazaného

na pozemku C-KN s par. č. XXXX/X v kat.ú. W., a v súlade s ust. § 82 ods. XX zákona určil podrobnejšie
podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny nasledovne:

a/ zabezpečiť pravidelný odvoz komunálneho odpadu z prevádzky plávajúceho zariadenia;

b/ zabezpečiť zhromažďovanie a pravidelný odvoz splaškových vôd z prevádzky plávajúceho zariadenia
v súlade s osobitnými predpismi, aby nebola negatívne ovplyvnená kvalita povrchových a podzemných
vôd a s tým súvisiace priaznivé podmienky pre zachovanie spoločenstiev vodného ekosystému;

c/ vjazd a státie motorovým vozidlom v území s druhým stupňom ochrany vykonávať len na základe

rozhodnutia orgánu ochrany prírody a krajiny okresného úradu v sídle kraja o povolení výnimky zo
zakázaných činností podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona alebo na základe oprávnenia na vjazd a státie
vozidla patriaceho vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje uvedený zákaz,
vyplývajúceho z § 13 ods. 3 písm. a/ zákona;d/ neexpandovať na okolité pozemky;

e/ nevytvárať nové prístupové cesty k plávajúcemu zariadenia, nespevňovať a neupravovať existujúce
lesné a poľné cesty;

f/ mimo plochy plávajúceho zariadenia nebudovať a neumiestňovať žiadne trvalé ani dočasné stavby
a objekty (prístrešky, altánky, garáže, sedenia, sklady, WC, ploty, zábradlia, ohrady, krby, chodníky,

ohniská, športoviská, parkoviská a i.);

g/ nezasahovať do okolitej vegetácie (nerúbať a neorezávať dreviny, nekosiť trávnaté porasty,
neodstraňovať trstinové porasty...);
h/ mimo plochy plávajúceho zariadenia nevysádzať nepôvodné druhy rastlín a drevín, či už na brehu
alebo vo vode.

Súhlas na státie plávajúceho zariadenia sa vydáva na čas od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia do 30.06.2020.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. OU-BA-OOP3-2015/074776-NMT zo dňa 10.09.2015 tak, že odvolanie zamietol a ako vecne správne

napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.06.2015 potvrdil.

II.

Žaloba

9. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 03.06.2015 sp. zn. OU-BA-OSZP3-2015/3220-15/POS a napadnutého rozhodnutia
žalovaného zo dňa 10.09.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. Žalobca má postavenie zainteresovanej verejnosti, pretože je občianske združenie, ktorého
predmetom je ochrana prírody. Napadnutými rozhodnutiami boli porušené záujmy ochrany vyjadrené
v ustanoveniach o ochrane prírody a krajiny. Udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov
európskeho a národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov. Zariadenie, ktorého
sa vydanie súhlasu týka sa nachádza v CHVÚ Dunajské Luhy a v bezprostrednej blízkosti územia

európskeho významu SKUEV 0269 Ostrovné Lúčky.

11. Žalobca poukazuje na odborné stanovisko z 12.01.2015, podľa ktorého navrhovaná činnosť
pravdepodobnenebudemaťvplyvnapredmetochranyuvedenéhoúzemiaNATURA2000,pričomtakýto
negatívny vplyv však, podľa názoru žalobcu vyvodeného aj z uvedeného stanoviska, nemožno vylúčiť.

12. Žalobca v odvolaní poukázal na svoje skôr vznesené námietky, s ktorými sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal a zopakoval v odôvodnení len chronológiu konania. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí konštatuje, že počet 226 plávajúcich zariadení nepovažuje za limitujúci pre významný
negatívny vplyv na CHVÚ Dunajské luhy aj z dôvodu, že ich likvidácia by mohla spôsobiť výraznejšie

negatívne dopady ako ich zotrvanie.

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, v kontexte námietok žalobcu, prečo považuje
prvostupňové rozhodnutie za zákonné, a taktiež absentuje v čom videli rozhodnutie o vydanie súhlasu
súladné s ochranou prírody tak, ako je definované v § 2 ods. 1 zákona.

14. So státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jarovskom ramene je spojený vjazd a státie
motorovým vozidlom na územie s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v
inom konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností. Napadnutými rozhodnutiami sa teda založil stav,
ktorý nepochybne povedie k ďalšiemu konfliktu so záujmami ochrany prírody, vyjadrenými zákazom

uvedených činností. Za tohto stavu nemožno konštatovať, že by záver o tom, že neboli zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nevydanie súhlasu, bolo možné považovať za správny.

III.Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

16. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán po tom, čo komplexne preskúmal rozhodnutie č. OU-
BA-OSZP3-2015/3220-15/POS zo dňa 03.06.2015, ktorým vydal súhlas podľa § 68 písm. w/ zákona
prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia X.. S. C., M. 3, D., na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“
č. SK-4-14075, umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na polohe č. XX, vyviazaného na

pozemku C-KN s par. č. XXXX/X v kat. ú. W., ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a zistil, že tieto
nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom boli zabezpečené
procesné práva účastníkov a boli vydané správne rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach
žalobcu.

17. Žalobca neuviedol v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali

porušenie platných právnych predpisov zo strany oboch správnych orgánov.

18. Žalovaný naďalej zastáva názor, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia č.j.: OU-BA-
OOP3-2015/074776-NMT zo dňa 10.09.2015 postupoval správne a rozhodol v súlade so Správnym
poriadkom. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je

zákonné a má predpísané náležitosti.

IV.
Posúdenie veci

19. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Podľa § 6 ods1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

21. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané

náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

22. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

23. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal

jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
24. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero
funkcií.Jednakmápresvedčiťúčastníkovosprávnostipostupusprávnehoorgánu,ajednakozákonnosti
jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného
hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov
dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na

základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom
rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej
povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré
predstavujú hranicu voľnej úvahy.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie

starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy
a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické
útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä
obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a
užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

28. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí druhý stupeň
ochrany,jezakázanývjazdastátiesmotorovýmvozidlom,motorovoutrojkolkou,motorovouštvorkolkou,
snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za
hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej

stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.

29. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí piaty
stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1 ; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako.

30. Podľa § 67 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z., okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených
prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo

piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné
prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24 , a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí
ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2 .

31. Podľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z.z., vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho
zariadenia100a) na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.

32. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa
dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona,
môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu
prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

33. Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z.z. a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti
orgánovštátnejsprávyaobcí,povinnostíprávnickýchosôbafyzickýchosôbpriochraneprírodyakrajiny.
Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany
rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo
udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý

má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo
zakázaných činností.34. Zákon č. 543/2002 Z.z. taxatívnym
spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň
ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až

piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67 písm. h) zákona oprávnený
rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany.
Uvedené ustanovenie zákona neobsahuje obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžaduje, aby
bol takýto prípad odôvodnený. Vzhľadom na to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia
výnimky, je súd toho názoru, že poveril správny orgán určením spôsobu aplikácie tohto zákonného

ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v
takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia,
pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať
na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúma len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho
uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

35. Na druhej strane, ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití
voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu
správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo27/2011 zo dňa 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad
v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu alebo v tom, že

správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato),
extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody
uvedenými napr. v § 2 ods. 1 zákona.

36. V preskúmavanej veci bolo správnymi orgánmi oboch stupňov a ŠOP SR zhodne konštatované, že

plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku s par. č. XXXX/X, druh pozemku „ostatné plochy“, v kat.
ú. W., mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 zákona, kde sa
uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Vyväzovacie
prvky sú umiestnené na parcele č. XXXX/X, druh pozemku „ostatné plochy“, v kat. ú. W., mimo
zastavaného územia obce, ktorá je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA

2000) v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani
žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. XX nie je v danom území zákonom
alebo vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie A. luhy, zakázaná. Podľa
Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy (SAŽP XXXX) sa poloha č. 29
na S. ramene rieky A. nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého funkčnosť však

nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená.

37. Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho
administratívneho spisu a dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní o
udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. svojvoľne. Z administratívneho spisu

je zrejmé, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav v danej veci v konaní
nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale podkladom pre rozhodnutie bolo aj odborné stanovisko zn.
OU-BA-OSZP1-2015/7767/KTP zo dňa 12.01.2015 podľa § 28 ods. 4 zákona k „Projektu posúdenia
nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r.km 1855,00 na integritu
územia“, podľa ktorého navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom

ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv
na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 a pri dodržaní stanovených podmienok:
1. zabezpečiť pravidelný odvoz odpadu;
2. do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz
odpadu z nich ;

3. parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu, a nie v trávnatom poraste;
4. neexpandovať na cudzie pozemky ;
5. odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia, mimo plochy hausbótov, rôzne prístrešky,
ohniská, skládky dreva a pod.;
6. do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú

výsadbu realizovať len na základe konzultácie so Štátnou ochranou prírody SR, Regionálnym centrom
ochrany prírody v Bratislave,
činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti,
štruktúre a vo funkcií ekosystémov. Podkladom odborného stanoviska orgánu ochrany prírody krajabolo stanovisko Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa
04.12.2014.

38. Je nepochybné, že vjazd a státie motorových vozidiel do chránenej krajinnej oblasti a prírodnej
rezervácie má určitý negatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné
prostredie, avšak podľa názoru súdu sa správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach v dostatočnej
miere zaoberali ochranou prírody v danej oblasti a možným významným negatívnym vplyvom.

39. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred
vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich v rozhodnutiach je
vyjadrené postačujúce uváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu príslušnému stupňu
ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nevybočilo z
medzí a hľadísk stanovených zákonom.

40. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že aj napriek tomu, že zákon č. 543/2002 Z.z.
je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom poskytuje priestor na to, aby na území,
na ktorom platí piaty stupeň ochrany, bol orgánom ochrany prírody v odôvodnených prípadoch udelený
súhlas na vjazd a státie s motorovým vozidlom. Pojem ochrana prírody bola v danom prípade naplnená
tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej činnosti podľa

§ 82 ods. 12 zákona špecifikované v 3. bode tohto rozsudku a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je
časovo obmedzená.

41. Súd vidí odôvodnenosť povolenia výnimky aj v tom, že možný negatívny dopad na životné
prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétnych motorových vozidiel, ktorým je povolená

výnimka, je nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom
a státím motorových vozidiel v takomto území. Naopak, povolením uvedenej výnimky je možné
efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že orgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú
schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd motorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a
minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie.

42. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §
190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP v konaní neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bol vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo
napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačnásťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť
spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.