Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202236
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215202236.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobcu: AB 1 B.V., so sídlom 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, reg.č.
560 07 043, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o., so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanej:
K. Q., I.. XX.W. XXXX, Z. O. XXX, XXXXX I. Ž., o zaplatenie 469,28 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním doručeným súdu dňa 17.februára 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 469,28 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo 17.decembra
2009,pričomjejbolposkytnutýúvervovýške2600eur.Žalovanásazaviazalapeňažnéprostriedkyvrátiť
v 60 pravidelných mesačných splátkach po 74,98 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní,
uplatnil si žalobca právo na okamžitú splatnosť úveru listom z 29.novembra 2011 k splateniu celého
zostatku úveru.
2. Súd doručil žalobu s prílohami spolu s procesnými poučeniami do vlastných rúk žalovanej dňa
1.decembra 2016 (č.l. 55) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná na výzvu súdu
nereagovala vôbec.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou zo 17.decembra 2009 č.
XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 22), úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru z
29.novembra 2013 (č.l. 26), prehľadom čerpania, splátok a úhrad (č.l. 28).
4. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
5. Právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo 17.decembra
2009 č. XXXXXXXXXXXXXX poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver s výškou 2600 eur, s
úrokovou sadzbou 21,97%, RPMN od 24,1% - 25,2%, s priemernou RPMN 18,45%, s výškou mesačnej
splátky 77,05 eur, s počtom mesačných splátok 60, celkovými nákladmi s úverom 1726,60 eur, konečnou
splatnosťou 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci.
6. Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 26) vyplýva, že žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 1156,21 eur, a to do 15 dní od odoslania výzvy. Pričom nevyplýva z nej pre ktorúomeškanúsplátku,samotnéomeškanienajstaršejsplatnejsplátky,tiežnevyplývazuvedenejsumykoľko
je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia
žalovanému. Žalobca pripojil len poštový podací hárok, čo však nepreukazuje jeho doručenie.
7. Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 28) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej
dňa 22.decembra 2009 sumu vo výške 2600 eur, pričom žalovaná za obdobie od 12.januára 2010 do
17.decembra 2014 zaplatila na splátkach celkom sumu vo výške 3970,26 eur.
8. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.
9. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.januára 2009 do 31.decembra 2009, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného ku dňu podpisu zmluvy (od 01.12.2009 do 31.12.2009; ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.258/2001Z.z.,Naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať d) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
17. Súd preskúmal zmluvu úvere a vyvodil, že v nej vystupovala na strane veriteľa, poskytovateľ úveru
a na strane dlžníka, žalovaná ako spotrebiteľ. Súd spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyvodzuje z
ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, žeby žalovaný požadovalaposkytnúť spotrebiteľský úver, sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľského úveru medzi účastníkmi
nebol. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z.,
platného a účinného v čase jej uzavretia.
18. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť len určením počtu splátok. V zmluve musia byť rozlíšené splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy
je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského
úveru. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má byť prehľadným
vymedzením povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo
možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od
začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z
jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok, poplatky a odmena veriteľa. Je potrebné zdôrazniť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia
spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta
2013. Spotrebiteľ má právo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy
vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v
tej ktorej mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových
zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému
najneskôr pred podpisom zmluvy, aby sa s nimi mohol oboznámiť. Teda takto absentuje táto náležitosť
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Takistovzmluvechýbaúdajoadresepredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu,
nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa
predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak
v zmluve chýba.
20. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z
nich, spôsobuje dôsledok uvedený v § 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spočívajúci v tom, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo
na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru,
prípadne iné sankcie.
21. Súd zistil, že žalovaná čerpala bezúčelovú pôžičku v sume 2600 eur, pričom uhradila na splátkach
celkom 3970,26 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené nie je žaloba dôvodná.
Pretosúdžalobuzamietolspoukazomnaskutočnosť,žeúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov
a úver bol žalovanou preplatený.
22. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnej
žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III právo na náhradu trov konania nepriznal. Súdmá pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V
prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok
na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov
konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov
a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných
prípadoch).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.