Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213242
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214213242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: L.. L. U.B., J., S. XX,
XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. Š., M.. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX Q., o zaplatenie
189,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.
23 Cb/157/2014 - 48 zo dňa 02.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23 Cb/157/2014 - 48 zo dňa
02.12.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancierozhodolopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu
189,02 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 04.06.2010 do zaplatenia a trovy konania za zaplatený
súdny poplatok vo výške 16,50 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že návrhom osobne doručeným súdu dňa 28.05.2014 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 189,02 eur s prísl. titulom neuhradenia faktúr za poskytnutie
právnych služieb.
Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd za preukázané, že žalobca so žalovaným (vtedy

podnikateľom - živnostníkom) uzatvoril ústnu mandátnu zmluvu v zmysle § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom. Žalobca ako advokát svoju
zmluvnú povinnosť poskytovať služby splnil, a preto mu vzniklo právo na zaplatenie tarifnej odmeny
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Odmenu žalovanému vyúčtoval vo faktúre č. 28/2010 v sume 488,54
eur a č. 29/2010 v sume 50,44 eur. Žalovaný dňa 26.05.2014 zaplatil žalobcovi sumu 350 eur. Nakoľko
žalovaný svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytnuté služby neplnil riadne a
včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie dlžnej istiny 189,02 eur vzniklo aj

právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013. Podľa záveru súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie
žalovaného o premlčaní žalovanej sumy, nakoľko v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia
doba žalovaného práva štyri roky a tie by uplynuli až dňa 03.06.2014 (splatnosť predmetných faktúr
nastala dňa 03.06.2010), t. j. po podaní žalobného návrhu na súd dňa 28.05.2014. Pohľadávka žalobcu,
ktorá vznikla v rámci záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými
subjektami preto nie je premlčaná. Právne irelevantné je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca poskytoval

právne služby v sporoch, ktoré sa týkali žalovaného ako podnikateľa (P. Š. I. - K.), ktorý ukončil
podnikateľskú činnosť v roku 2011, nakoľko samotný fakt ukončenia podnikateľskej činnosti nezbavuje
žalovaného ako fyzickej osoby povinnosti zaplatiť žalobcovi odmenu za právne služby, ktoré mu poskytol
v rokoch 2009 - 2010. Neopodstatnené sú podľa záveru konajúceho súdu aj ostatné tvrdenia žalovanéhov podanom odpore (že v prípade P. mu bolo zaplatené a v prípade C. mu zaplatil viac než bolo urobené
a že mu žalobca svojím konaním spôsobil škodu),keďže ich nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný
teda ani napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. prvoinštančnému súdu nepredložil žiaden

relevantný dôkaz, ktorým by oprávnenosť nároku žalobcu spochybnil.
Okresný súd Bratislava II vec právne posúdil podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka,
upravujúceho mandátnu zmluvu, ako aj podľa ustanovení § 397, 365 ods. 1 a 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, upravujúcich premlčanie a omeškanie dlžníka, rovnako podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
nemal vedomosť, že bude súdne pojednávanie. Zdôraznil, že v schránke nemal žiadne oznámenie
o uložení zásielky, čo sa mu stalo viackrát, a tiež že súd nežiadal súhlas s pojednávaním v jeho

neprítomnosti. Ďalej uviedol, že v kauza P. - P. sa žalobca dopustil chyby tým, že v žalobe, resp. v
platobnom rozkaze súd neupozornil na to, že ezaúčtoval poplatky z omeškania. V prípade C., t. j. v
inej kauze si žalobca zase vyúčtoval vopred zastupovanie v plnej výške. Žalovaný preto navrhol, aby
mu žalobca vrátil alikvotnú časť poplatku za zastupovanie v kauze C. a on mu následne preplatí jeho
požiadavku. V závere svojho odvolania žalovaný uviedol, že nevidí žiaden dôvod na zaplatenie 189 eur,

nakoľko považuje za veľmi otázne, či poškodeným v tomto spore je on alebo žalobca.

3. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý k námietke žalovaného, že mu nikto vopred
neoznámil, že bude súdne pojednávanie, uviedol, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa
06.08.2014 uviedol adresu P. XX, XXX XX Q., na ktorú mu boli ďalšie zásielky doručované. Rovnako

nesúhlasil s tým, že sa dopustil chyby, keď súd neupozornil, že sa v európskom platobnom rozkaze
nenachádzajúc poplatky z omeškania. Za nepravdivé tiež považuje tvrdenie žalovaného, že za konanie
proti spoločnosti C. P.. D.. G.. si vopred vyúčtoval zastupovanie v plnej výške. Suma 350 eur bola
preddavkom na právne služby, ktorý bol riadne zaúčtovaný zaslanou faktúrou č. 29/2010. Žalobca preto
žiadal, aby odvolací súd výrok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Na stavisko žalobcu písomne reagoval žalovaný, ktorý zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu, pričom
uviedol, že v prejednávanej veci ide o spor, ktorý je postavený na tvrdení proti tvrdeniu. Poukázal, že
so žalobcom uzatvoril ústnu dohodu, pričom vyjadril svoj názor, že tie sa na Slovensku nenosia, ako aj
pochybnosť o šanci vyhrať spor proti právnikovi.

5. Prílohou ďalšieho podania žalovaného, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 03.06.2016, boli
písomné doklady - návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a daňový doklad - faktúra č.
28/2010 zo dňa 19.05.2010 na 488,58 eur.

6. Na uvedené podanie reagoval žalobca vyjadrením, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa
18.08.2016, v ktorom uviedol, že po nahliadnutí do spisu zistil, že zásielka adresovaná žalovanému na
adresu P. XX, XXX XX Q., bola vrátená súdu prvej inštancie dňa 26.11.2015 z dôvodu, že žalovaným
nebola prevzatá v odbernej lehote. Žalobca má za to, že žalovaný bol riadne predvolaný na termín
pojednávania, zásielku v odbernej lehote neprevzal, čím sa sám zbavil možnosti oboznámiť sa s jej

obsahom. K námietke žalovaného, že žalobca sa mal dopustiť chyby tým, že súd neupozornil na to,
že nezaúčtoval poplatky z omeškania, žalobca poukázal na bod 7 európskeho platobného rozkazu,
kde v časti úroky je uvedené, že žalobca v mene žalovaného uplatnil ročný zákonný úrok z omeškania
s úrokovou sadzbou 9 % zo sumy 8.140 eur od 16.10.2009 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca ako právny zástupca žalovaného sa žiadnej chyby nedopustil, keďže zákonný úrok z omeškania

relevantným spôsobom uplatnil. K žalovaným doloženej faktúre na sumu 488,58 eur žalobca uviedol,
že na č. l. 42 súdneho spisu sa nachádza výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa
26.05.2010 uhradil bezhotovostným vkladom sumu 350 eur, pričom zostatok faktúry zostal doposiaľ
neuhradený.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránkeKrajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného

skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

9. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná

povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena.

10. Úspech v spore (na strane žalobcu v podobe priznania žalovaného nároku, na strane žalovaného

v podobe zamietnutia žaloby), je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom
dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených
sporovým stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.
Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena
opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé

rozhodnutie vo veci samej.

11. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené,
preto sa ho nemohol zúčastniť, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 47 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa

ktorého ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka
vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Z obsahu spisu je nesporné, že
zásielka obsahom ktorej bolo predvolanie na pojednávanie, konané dňa 02.12.2015, spolu s poučením,
v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a vyjadrením žalobcu zo dňa
30.07.2015 s prílohou, bola vrátená dňa 26.11.2015 Okresnému súdu Bratislava II s poznámkou pošty

- zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Z dokladov tvoriacich obsah spisu je pritom preukázané, že
adresu P. XX, XXX XX Q., možno považovať za adresu, na ktorej sa žalovaný zdržuje.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne
avjehoprítomnosti,ktoréjezaručenévčl.48ods.2ÚstavySR,nemožnochápaťtak,žebysúdnemohol

konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi
uplatnenie tohto práva. Neprítomnosť žalovaného nie je prekážkou toho, aby súd mohol uskutočniť
pojednávanie, ak doručenie predvolania bolo preukázané, čo v prejednávanej veci bolo splnené, v
súlade s citovaným ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p. náhradným doručením.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 280/2006 zo dňa 28.02.2008 zo žiadneho z ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka
konania, výsluch účastníka je iba jedným z dôkazových prostriedkov (§ 125 O. s. p.) a tento súd hodnotí
ako každý iný dôkaz.
Odvolací súd má za to, že ak by súd prvej inštancie pojednávanie odročil pre neúčasť žalovaného, v
prejednávanej veci by mohlo dôjsť k prieťahom v konaní, ktoré by znamenali porušenie žalobcovho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu garantuje Ústava SR. V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení uvedených v
odpore voči vydanému platobnému rozkazu nedoložil žiadne relevantné dôkazy.13. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla
v rámci záväzkovo - právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako podnikateľskými subjektami, nie je
premlčaná, nakoľko v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba žalovaného práva štyri

roky a tie by uplynuli až dňa 03.06.2014, keďže splatnosť predmetných faktúr nastala dňa 03.06.2010,
t. j. po podaní žalobného návrhu na súd prvej inštancie dňa 28.05.2014.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca by mal právo na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá
právo na ich náhradu.

16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).