Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010013
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616010013.3

Rozhodnutie

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou v trestnej veci obžalovaného
O. D. na hlavnom pojednávaní dňa 16. novembra 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý:
O.E. D. X. U. K. B. W., nar. X. X. XXXX K. G., trvale bytom I., okres G., prechodne bytom F. XX/XX,
okres K. E. J., toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov,
oddelenie výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10P/181/2009-61 zo dňa 4. 2. 2010, právoplatný dňa 14. 4. 2010 a vykonateľný

dňa 29. 3. 2010, bol zaviazaný platiť mesačné výživné na svojho syna O. D., nar. XX. X. XXXX, vo
výške 83,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky A. D., trvale
bytom B. Č.. XXX, okres P. A., od júla 2011 do 13. 10. 2015, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
túto svoju povinnosť úmyselne v Brestove, okres Humenné ani inde neplnil, okrem mesiaca august
2013, kedy zaplatil 100,- Eur, na výživné neprispieval, nehľadal si trvalý zdroj príjmu, nemal záujem sa
dlhodobo zamestnať, čím za uvedené obdobie na výživnom dlhuje 4.133,- Eur,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm.
b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, ods. 4,
§ 41 ods. 1 a § 42 ods.1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky

a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 4 s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j
e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Humenné č.
k. 2T/20/2016-74 zo dňa 24. 2. 2016, právoplatný dňa 24. 2. 2016, ktorým mu bol podľa § 348 ods. 1,
§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 19. 1. 2016 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na O. D. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), pre skutok uvedený vo výroku tohto

rozsudku.

Obžalovaný O. D. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona),

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu,

- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/
Trestného zákona).

Prokurátorka navrhla neprijať vyhlásenie obžalovaného s poukazom na špecifickosť trestného činu, ako
aj záujem obžalovaného zaplatiť dlžné výživné. Obžalovaný aj svedkyňa sa na hlavnom pojednávaní
zhodne vyjadrili, že k zaplateniu výživného nedošlo ani čiastočne (okrem sumy 100,- Eur v auguste
2013, ktorej úhrada bola zohľadnená už pri podaní obžaloby), pričom obžalovaný v páchaní trestnej
činnosti pokračoval do dňa 13. 10. 2015, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v inej trestnej veci,

ktorý vykonáva doposiaľ, čím u neho došlo k vzniku objektívnej prekážky riadne a včas si plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. V prípravnom konaní bol vypočutý dňa 2. 12. 2015, teda mal riadnu možnosť sa
vyjadriť ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a od uvedenej doby sa skutkové okolnosti nezmenili. Súd
sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, keď k jeho páchaniu dochádzalo po dlhší čas, t. j. od júla 2011

do 13. 10. 2015. Súd preto nezistil žiaden dôvod, ktorý by bránil prijatiu vyhlásenia obžalovaného O. D.
o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj prijatiu jeho vyhlásenia podľa §
333 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré na hlavnom pojednávaní prijal a uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§
138 písm. b/ Trestného zákona). Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie

skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný O. D. bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný

a právoplatne odsúdený za trestnú činnosť rôzneho, prevažne majetkového charakteru. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 2T/20/2016-74 zo dňa 24. 2. 2016, právoplatný
dňa 24. 2. 2016, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Nt 38/2016-21 zo dňa

24. 5. 2016 súd zmenil spôsob výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/108/2014 zo dňa 27. 3. 2015 a rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 2T/20/2016 zo dňa 24. 2. 2016 tak, že tieto vykoná v ústave s minimálnym
stupňom stráženia.

Priestupkovo bol v období rokov 2012-2014 postihnutý 6-krát, a to za priestupky na úseku cestnej

premávky. Z lustrácie v databáze konaní na súdoch v SR vyplýva 8 trestných konaní vedených proti
obžalovanému, ktoré okrem tohto konania, sú právoplatne skončené. Aktuálne sa proti nemu nevedie
žiadne trestné stíhanie. Obžalovaný je od 13. 10. 2015 vo výkone trestu odňatia slobody v trestnej
veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/108/2014 s predpokladaným ukončením trestu
dňa 13. 1. 2017. Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že povinnosti vyplývajúce zo

zákona a z ústavného poriadku si plní, neprejavuje sa negatívne, voľný čas trávi sledovaním TV,
vychádzkami, čítaním, spoločenskými hrami, účasťou na prednáškach. Udržiava kontakt s rodinou cez
korešpondenciu, balíkmi a návštevami. Ústav poukázal na jeho kladný prístup k zvereným úlohám a
pracovnýmpovinnostiam.Vdôsledkuzmenydiferenciácievýkonutrestuboldňa7.6.2016premiestnený
z ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová do ÚVTOS Prešov s miestom výkonu Sabinov. Pracovne zaradený

nebol, avšak vyživovaciu povinnosť nahlásil. Disciplinárne odmenený bol raz a disciplinárne potrestaný
bol taktiež raz.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia
slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal
a trestný čin úprimne oľutoval. Zároveň prihliadol na to, že obžalovaný bol už opakovane za trestný čin

odsúdený, ako aj to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo v zmysle § 37 písm. h/ a písm. m/
Trestného zákona vyhodnotil ako dve priťažujúce okolnosti. V súlade s ustanovením § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby,
podľa ktorej sa trest ukladá, zvyšuje o 1/3-inu, t. j. po úprave základnej trestnej sadzby možno ukladať
trest v rozpätí od 2 rokov a 4 mesiacov až do 5 rokov.

Obžalovaný spáchal prejednávaný skutok skôr, ako bol dňa 24. 2. 2016 vyhlásený odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Humenné č. k. 2T/20/2016-74 zo dňa 24. 2. 2016, za iný jeho trestný čin, preto v
súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu (podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest podľa toho zákonného ustanovenia,

ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, ktorým v
tomto konkrétnom prípade je prečin zanedbania povinnej výživy). Zároveň bol zrušený výrok o treste
uvedeného rozsudku, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže obžalovaný začal s páchaním úmyselného trestného činu a v jeho páchaní aj pokračoval v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 8 Pp 117/2009 zo dňa 25. 1. 2010 určenej na 3 roky, tiež súd prihliadal
na zásadu, že súhrnný trest nesmie byť miernejší, než trest uložený skorším rozsudkom, preto muuložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vymeral na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so
zákonom nielen v priestupkovej, ale aj v trestnoprávnej rovine, kde sa dopúšťa trestnej činnosti prevažne

majetkového charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu však prihliadol nielen na osobu
páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti, keď
prihliadol aj na doterajšie správanie obžalovaného vo výkone trestu, majúc za to, že uložený trest vo
výmere 2 roky a 4 mesiace je primeraný a dostatočný, na to, aby splnil nielen účel generálnej prevencie,
ale aj individuálnej a obžalovanému nielen zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale tiež vytvoril

podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Podľa názoru súdu nie je namieste argumentácia obhajoby uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Tdo/54/2011 z 29. 11. 2011, ktoré sa vzťahuje na otázku naplnenia zákonných znakov prečinu
zanedbania povinnej výživy, ku ktorého dokonaniu dôjde okamihom naplnenia týchto zákonných znakov
(páchateľ najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní vyživovaciu povinnosť), preto uvedené

rozhodnutie nemá vplyv na posúdenie splnenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu v tomto
prípade, keď jedným zo zbiehajúcich sa trestných činov je práve prečin zanedbania povinnej výživy.
Prečin zanedbania povinnej výživy je pokračovacím, trvácim trestným činom s prvkami hromadného
trestného činu, a za čas jeho spáchania sa považuje čas (moment) ukončenia trestného činu, teda
okamih, kedy bol ukončený jeho posledný útok, resp. čiastkový čin. Pri trestnom čine zanedbania

povinnej výživy je moment pokračovania upravený odlišne v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona
až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Je zrejmé, že obžalovaný v jeho páchaní
pokračoval aj po tom, ako svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy (teda svoju vyživovaciu povinnosť neplnil dlhšie ako tri mesiace v období dvoch rokov a
v jej neplnení naďalej pokračoval) a v tomto konkrétnom prípade k ukončeniu jeho páchania došlo dňom

13. 10. 2015, teda boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k
odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Humenné, keďže skutok obžalovaný spáchal skôr, ako bol dňa
24. 2. 2016 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Hoci boli formálne splnené podmienky pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, bolo preukázané, že 7. 6. 2016 bol
obžalovaný premiestnený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia do oddelenia v
Sabinove v dôsledku zmeny diferenciácie výkonu trestu súdom. Miestom výkonu trestu bližším k miestu
bydliska príbuzných je tiež predpoklad ich priaznivého vplyvu na obžalovaného a na podmienky tohto

ústavu sa dobre adaptoval, preto zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia bude možnosť jeho nápravy lepšie zaručená.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 16. novembra 2016

Mgr. Silvia Lesňáková

samosudkyňa