Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211088
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Szullová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111211088.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Emíliou Szullovou v právnej veci žalobcu:

JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. , Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadcu PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555 proti žalovanému : MAGNA
ENERGIA a.s., Nitrianska 18/7555, Piešťany, IČO: 35 743 565, zast.: JUDr. Jozef Vozár, advokát,
Kamenárska 17A, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 7811,90 EUR na

účet právneho zástupcu žalovaného vedený v W. banke, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2011 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd
zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislave , sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.02.2011.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil nasledovne:

Žalovaný dňa 09.07.2010 na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, so

sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava podal proti našej spoločnosti žalobu o zaplatenie sumy 506.879,76
EUR s príslušenstvom, Rozhodcovské konanie bolo vedené Rozhodcovským súdom Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory pod sp. zn. Rsp V-102/2010. Podl'a skutkového vymedzenia
odporcom tvrdeného skutkového stavu ako i použitej právnej kvalifikácie žalovaná istina 506.879,76
EUR uplatnená v petite žaloby zo dňa 09.07.2010 sa skladala zo sumy 197.520,96 EUR titulom
ceny dodanej elektriny žalovaným v období od 01.02.2010 do 28.02.2010 (vrátane), sumy 309.358,80
EUR titulom tvrdenej pohľadávky na náhradu škody vo forme ušlého zisku za čas od 01.03.2010 do

31.12.2010 (vrátane).

Rozhodcovský sud Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, so sídlom Gorkého
9, 816 03 Bratislava (ďalej iba „RS SOPK") našu spoločnosť rozhodcovským rozsudkom sp. zn,
Rsp V-102/2010 zo dňa 25.02.2011 zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 506.879,76 EUR s úrokmi
z omeškania a nahradiť mu trovy konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného
rozhodnutia rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok bol doručený advokátovi našej spoločnosti

dňa 30.03.2011 s odoslaním na pošte dňa 24.03.2011.

Týmto v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podávame žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vBratislave sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25.02.2011 (d'alej iba „rozhodcovský rozsudok), ktorú
odôvodňujeme nasledovne :

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podávame z dôvodov podl'a § 40 ods, 1 písm. c/, d/, g/, j/
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, t.j. z dôvodu, že :
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania (naša spoločnosť) popieral platnosť rozhodcovskej
zmluvy,
d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzt'ahovala a účastník rozhodcovského

konania (naša spoločnosť) túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
g/bolaporušenázásadarovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonania(vneprospechnašejspoločnosti),
j/prirozhodovaníboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranuprávspotrebiteľa(našej
spoločnosti).

1. Porušenie zásady účastníkov rozh. konania vedeného RS SOPK pod sp. zn. Rsp V-102/2010 sa

naplno prejavilo nielen v obsahu meritórneho výroku rozh. rozsudku, ale i v jeho zjavne arbitrárnom
odôvodnení ako aj v nezákonnom postupe rozh. súdu spočívajúcom najmä v odmietnutí prejudiciálneho
rozhodovania o všetkých kompenzačných námietkach uplatnených našou spoločnosťou v rozh. konaní
a v nevykonaní navrhnutých dôkazov.

a/ Možno konštatovať, že RS SOPK v rozh. konaní nevykonal viaceré nami navrhnuté dôkazy,
Rozhodcovskýsúdnapr.nevypočulnavrhnutýchsvedkovZ..R.J.akoiH.I.aIng.R.J.,ktorýchvypočutie
však bolo z hľadiska posúdenia nároku na nami uplatnené kompenzačné pohľadávky titulom zmluvných
pokút viac ako relevantné. I keď rozh. súd rozhoduje sám (autonómne) o tom, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná, súčasne treba pripomenúť, že v konaní rozh. súd dbá na to, aby sa skutkový stav veci

30Cb/27/2011-251

zistil čo najúplnejšie a najmä aby účastníci rozh. konania mali reálnu možnosť vykonať dôkazy
podporujúce alebo preukazujúce ich tvrdenia. Rozh. súd v procese dokazovania nikdy nemôže tzv.
selektovať dôkazy a iracionálnym alebo jednostranným odmietaním dôkazov utvárať (manipulovať)

jednu verziu skutkového stavu a tým podporovať resp. zvýhodňovať jedného z účastníkov, tak ako
rozh. súd učinil v predmetnom konaní. Odmietnutie vykonania dôkazu je možné iba v prípade, že ide o
preukazovanie irelevantnej skutočnosti alebo skutočnosti, ktorá je už nepochybne v konaní preukázaná
resp. je nesporná. Výsluch citovaných svedkov v danej veci bol však plne dôvodný. Nevykonaním
výsluchov svedkov došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozh. konania, práva na spravodlivý

proces, zásady rovnosti zbraní a k odňatiu možnosti efektívne konať pred rozh. súdom.

b/ Rozh. súd o všetkých uplatnených kompenzačných námietkach našou spoločnosťou ťažiškovo
uzavrel, že ide o vzájomný návrh, na ktorý sa nevzťahuje rozhodcovská zmluva a na ktorého prejednanie
nemalRSSOPKvrozh.konaníprávomoc,pretodôvodnosťnamiuplatnenýchkompenzačnýchnámietok

vôbec neposudzoval a o nich tak ani prejudiciálne vôbec nerozhodol.

Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav
považovať za vzájomný návrh v zmysle § 98 OSP, ale je len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s
ňou vysporiada len v odôvodnení rozsudku (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 48/2002).

Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie
sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

S poukazom na ustanovenia zákona, Rokovacieho poriadku RS SOPK a judikát NS SR je zrejmé, že

v danom prípade išlo o kompenzačné námietky (obranu proti návrhu) a nie o vzájomný návrh, tak ako
ťažiskovo uzavrel rozh. súd, nakoľko sme v rozh. konaní nenavrhovali, aby nám bolo prisúdené viac
než uplatnil žalovaný v petite.

c/ Čo sa týka samotného odôvodnenia rozsudku rozh. súdu a jeho kvality, z vecného hľadiska treba

uviesť, že rozsudok je vecne nesprávny a vykazuje závažné vady. Rozsudok RS SOPK trpí vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem rozh. súdom bola
zjavne svojvoľná. RS SOPK súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nakoľko skutkové závery vyslovené okresným súdom sú v zjavnom rozpore s obsahomspisu ako aj s čiastkovými zisteniami súdu z jednotlivých vykonaných dôkazov. Odôvodnenie rozh.
rozsudku neobstojí, je zmätočné, arbitrárne, ba až nepreskúmateľné, argumentačne neudržateľné,
vnútorne protirečivé a v nesúlade s ustanoveniami právnych predpisov, základnými zásadami formálno-

právnej logiky a judikatúrou. Možno konštatovať, že rozh. súd v odôvodnení dokonca zamlčal existenciu
aobsahdôkazov,ktorésmeriadnepredložilidosúdnehospisuaktorépreukazovalidôvodnosťprocesnej
obrany. Rozh. sud sa nielenže nijak nevysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ale
rozhodné skutočnosti a dôkazy priamo ignoroval. Strohé právne závery rozh. súdu sú v extrémnom
nesúlade s obsahom listinných dôkazov. V odôvodnení rozsudku prevažuje mechanické reprodukovanie

chronológie procesných úkonov, podaní a vyjadrení účastníkov rozh. konania, v jeho dôvodoch však
najmä absentuje relevantný a presvedčivý výklad o tom, ktoré konkrétne skutočnosti vzal súd za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a predovšetkým, akými konkrétnymi úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako vec právne posúdil. Posudzovanie listinných
dókazov a ich obsahu, o ktoré rozh. sud oprel dôvody svojho rozhodnutia, sa pritom v odôvodnení
rozsudku de facto ani nenachádza a je rozh. súdom absolútne opomenuté.

2. V predmetnom rozhodcovskom konaní sme priamo v žalobnej odpovedi zo dňa 30.08.2010
(t.j. pri prvom úkone, ktorý nám ako účastníkovi patril) uplatnili námietku nedostatku právomoci
Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na prejednanie a rozhodnutie
predmetnej právnej veci (sporu) vedenej Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej

komoryvBratislave(d'alejiba„RSSOPK")podsp.zn.RspV-102/2010.PredsedníctvoRozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory svojím uznesením č. 3/2 prijatým dňa 07.12.2010
(až na základe našej písomnej urgencie) doručeným advokátovi našej spoločnosti poštou dňa
16.12.2010 nami podanú námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory na prejednanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci (sporu) vedenej

Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp
V-102/2010 v zmysle § 19 ods. 4 Rokovacieho poriadku RS SOPK zamietlo. Z uvedeného dôvodu sme
na Okresný sud Bratislava I. v zákonnej lehote podali návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu podl'a § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
o ktorej tunajší súd doposiaľ nerozhodol.

Námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
na prejednanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci sme odôvodnili nasledovne :

Žalovaný v podanej žalobe ťažiskovo tvrdil, že právomoc RS SOPK je daná podl'a § 22.2 Election Sheet

to the General Agreement, v zmysle ktorej podl'a žalovaného všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou, má riešiť Rozhodcovský sud pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

Je tak zrejmé, že žalovaný - spoločnosť MAGNA E.A. s.r.o. dôvodí, že § 22.2 Election Sheet to the
General Agreement obsahuje rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc RS SOPK na prejednanie

a rozhodnutie predmetného sporu.

Podl'a § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

30Cb/27/2011-252

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská doložka, ktorá by mala podl'a žalovaného byť vyjadrená v § 22.2 Election Sheet to
the General Agreement, je však absolútne neplatná; navyše i v prípade jej platnosti sa nevzt'ahuje na
predmetný spor a na rozhodnutie RS SOPK o tvrdených nárokoch, ktoré žalovaný uplatnil v podanej
žalobe. Poukazujeme v prvom rade na skutočnosť, že samotný General Agreement nebol z našej strany
vôbec podpísaný.

a/ Možno konštatovať, že znenie §-u 22.2 Election Sheet to the General Agreement je v anglickom
jazyku, pričom žalovaný podl'a jeho tvrdenia súčasne predložil preklad celej zmluvy z anglického jazyka
do češtiny. V skutočnosti však žalovaný pri podaní žaloby predložil neúradný preklad nepodpísaného anevyplneného formuláru inej zmluvy, ktorá sa obsahovo vôbec nezhoduje so znením §-u 22.2 Election
Sheet to the General Agreement. Podl'a žalovaného predloženého prekladu do češtiny totiž má byť
spor medzi zmluvnými stranami prejednaný v arbitráži pred Nemeckým arbitrážnym inštitútom (DIS),

a nie v rozhodcovskom konaní pred RS SOPK. Z úradného prekladu §-u 22.2 Election Sheet to
the General Agreement z angl. jazyka do slovenského jazyka vypracovaného súdnym prekladatel'om
PhDr. H. U. dňa 15.10.2010 pod č. 405/2010 pritom vyplýva, že § 22.2 Election Sheet to the General
Agreement pojednáva o arbitráži pred Arbitrážnym súdom Slovenskej komory obchodu a priemyslu, a
nie o rozhodcovskom konaní pred RS SOPK. Preklad doložky tak označuje iný orgán, navyše výslovne

hovorí o arbitráži, ktorú upravuje vyhláška MZV č. 176/1964 Zb. o Európskom dohovore o obchodnej
arbitráži, a nie o rozhodcovskom konaní, ktoré upravuje zákon NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

b/ Znenie §-u 22.2 Election Sheet to the General Agreement (ESGA) je neurčité, nezrozumitel'né,
nejasné a rozhodne ho nemožno považovať za platné dojednanie rozhodcovskej doložky. Znenie

"rozhodcovskej doložky" bolo pri podaní žaloby navyše vyjadrené v anglickom jazyku bez úradného
prekladu do slovenčiny. § 22.2 ESGA pritom používa pojem anglický pojem „Arbitration", ktorý
možno preložiť do slovenčiny ako arbitráž, čo je objektívne významovo iný pojem ako rozhodcovské
konanie podl'a zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní. Žalovaný pritom ťažiskovo tvrdí, že
podl'a rozhodcovskej doložky má právomoc „riešiť" predmetný spor Rozhodcovský súd pri Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave. Rozhodcovský súd však s citovaným názvom neexistuje,
t.j. žalovaný označil neexistujúci rozhodcovský súd. Naproti tomu existuje veľký počet rozhodcovských
súdov s podobnými názvami - napr. Slovenský obchodný rozhodcovský súd, Rozhodcovský súd
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Arbitrážny rozhodcovský súd, Rozhodcovský súd
pri Slovenskej arbitrážnej komore, Stály rozhodcovský sud zriadený pri Slovenskej hospodárskej

komore, Rozhodcovský súd v Bratislave, Bratislavský rozhodcovský súd, Stály rozhodcovský súd
pri ARBITRATION COURT s.r.o., Rozhodcovský súd pri Rozhodcovskom inštitúte, s.r.o., Stály
rozhodcovský súd, Rozhodcovský súd Komory arbitrov, Arbitrážny súd, Stály rozhodcovský súd
ARBITRÁŽNY SÚD, Slovenský arbitrážny súd, Obchodný súd, Arbitrážny súd Slovensko. Nakoľko
"rozhodcovská doložka" vrátane označenia rozh. súdu je vyjadrená v anglickom jazyku, pričom názvy

rozh. súdov v SR sú vyjadrené výlučne v štátnom (slovenskom) jazyku, a ani za pomoci prekladu do
slovenčiny nemožno z veľkého počtu rozh. súdov spoľahlivo označiť konkrétny rozhodcovský súd, je
rozhodcovská doložka zmätočná, nejasná a nezrozumiteľná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

c/ Znenie §-u 22.2 ESGA neobsahuje výslovný záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému

konaniu vedenému RS SOPK; podľa znenia má navyše RS SOPK právomoc spor „riešiť', nie však ho
aj záväzne meritórne rozhodnúť.

d/ Možno konštatovať, že žalovaný stroho tvrdí, že sa s našou spoločnosťou dohodol
na „rozhodcovskej doložke" vyjadrenej v ust. §-u 22.2 Election Sheet to the General Agreement.

Skutočný stav veci je však taký, že po založení našej spoločnosti a jej vstupe na trh s elektrinou nám
žalovaný z titulu svojho postavenia a ekonomickej sily ako novému účastníkovi na trhu s elektrinou
priamo nanútil kompletné znenie Election Sheet to the General Agreement v anglickom jazyku, inak
by nám žalovaný odmietol predávať el. energiu. Žalovaný začal v súčasnosti tvrdiť, že všetky spory
medzi účastníkmi majú byť riešené výhradne rozhodcovským konaním a jeho snahou je tak obchádzať

štandardné súdne konanie. Konanie žalovaného svedčí o kartelovej dohode energetických monopolov
riešiť spory so svojimi zmluvnými partnermi s menšou ekonomickou silou v rozhodcovskom konaní,
ktoré je im špekulatívne vnesené do rôznych nejasných ustanovení, z ktorých sa po podpise zmluvy
následnemajústaťplatneuzavreté„rozhodcovskédoložky",naviacenergetickémonopolysisvojiliprávo
na jednostranný výklad interpretáciu jednotlivých článkov EFET kontraktu. Podstatou „rozh. doložky"

v danej veci pritom nie je dosiahnuť rýchle rozhodnutie v spore zmluvných strán. ale neposkytnutie
práva resp. bránenie našej spoločnosti v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný
opravný prostriedok na nezávislý civilný súd a dosiahnuť meritórne rozhodnutie v prospech žalovaného
- silnejšieho subjektu.

Naša spoločnosť je v danom vzťahu spotrebiteľom, čo zreteľne deklaruje i smernica EP a Rady 2009/72/
ES, ktorou bol prijatý tzv. tretí liberalizačný balíček v oblasti trhu s elektrinou. Neexistuje právna
povinnosť uzavrieť tzv. EFET kontrakt, pričom EFET kontrakt je zo strany monopolov vnucovaný, je proti
samotnému duchu liberalizácie ako i princípu zmluvnej voľnosti zmluvných strán. EFET kontrakt je bezakýchkoľvek pochýb formulárovým kontraktom a vznikol v čase pred liberalizáciou trhu s elektrinou v
EÚ a vSR.

Je zrejmé, že ide o zjavne nekalú rozhodcovskú doložku a rozhodcovská zmluva je, i s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti , absolútne neplatná.
Pokiaľ by rozhodcovská doložka obsiahnutá v § 22.2 ESGA bola napriek vyššie uvedeným
skutočnostiam platná, je nutné zdôrazniť, že sa nevzťahuje na spor a na rozhodnutie o tvrdenom nároku,
ktorý žalovaný uplatnil v podanej žalobe, a to z nasledujúcich dôvodov :

e/ Žalovaný plne zamlčal, že s našou spoločnosťou dňa 27.10.2008 uzavrel písomnú dohodu (zmluvu)
o spoločnom postupe pri dodávke elektriny a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi.
Predmetná zmluva je z hľadiska jej významu ako i chronológie hlavnou

30Cb/27/2011-253

zmluvou upravujúcou právny vzťah medzi účastníkmi konania. V citovanej zmluve o spolupráci zo dňa
27.10.2008 pritom nie je zakotvená žiadna rozhodcovská doložka a ani deklarácia zmluvných strán, že
uzavrú v budúcnosti rozhodcovskú zmluvu.

f/ Nemožno ponechať bez významu, že žalovaný svoj nárok v žalobe uplatnil z titulu porušenia

Individuálneho kontraktu č. 2010/BASE zo dňa 10.07.2009 a súčasne z titulu porušenia Individuálneho
kontraktu č. 2010/BASE zo dňa 10.07.2010, Zo skutkového vymedzenia žaloby tak nebolo zrejmé, o
akú zmluvu žalovaný svoj nárok vlastne oprel. Je nutné dodať, že dňa 10.07.2010 sme so žalovaným
neuzavreli žiadnu zmluvu, t.j. žiaden individuálny kontrakt č. 2010/BASE zo dňa 10.07.2010 neexistuje.
g/ Žalovaný svoj nárok uplatnil výlučne z titulu tvrdeného porušenia Individuálneho kontraktu č. 2010/

BASE, ktorý však neobsahuje žiadnu rozhodcovskú doložku. Rozhodcovskú doložku však má podľa
žalovaného obsahovať výlučne § 22.2 ESGA, a nie Individuálny kontrakt č. 2010/BASE zo dňa
10.07.2009, ktorý sa vzťahoval na obchody s elektrinou uskutočnené v období od 01.01.2010 do
31.12.2010. Je tak zrejmé, že právny vzt'ah založený Individuálnym kontraktom č. 2010/BASE zo dňa
10.07.2009 je plne samostatným a odlišným od právneho vzťahu založeným Election Sheet to the

General Agreement. Rozhodcovská doložka v § 22.2 ESGA vo vymedzenom okruhu sporu z určitého
zmluvného alebo iného právneho vzťahu neobsahuje formuláciu, že sa vzťahuje aj na spory týkajúce sa
individuálnych kontraktov uzavretých v budúcnosti.
h/ Podľa skutkového vymedzenia, tvrdeného skutkového stavu ako i použitej právnej kvalifikácie
žalovaný podal žalobu o náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu porušenia našich povinnosti

vyplývajúcich z Individuálneho kontraktu uzavretého s našou spoločnosťou. Nárok na náhradu škody
vyplýva z ust. § 373 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a nie je nárokom vyplývajúcim z uzavretej
zmluvy (kontraktu), ale nárokom vyplývajúcim zo zákona z titulu zodpovednosti za vzniknutú škodu
(skutočnú škodu alebo ušlý zisk). Je pritom nerozhodné, či ide o škodu porušením mimozmluvnej
(spravidla zákonnej) povinnosti alebo zmluvnej povinnosti, nakoľko záväzky subjektov môžu vznikať

zo zákona, právneho úkonu (spravidla zmluvy), právnej skutočnosti alebo na základe (konštitutívneho)
rozhodnutia súdu. Žalovaný v žalobe podanej dňa 09.07.2010 dokonca vopred uplatnil škodu, ktorá
mu údajne ešte len má vzniknúť v čase do 31.12.2010, t.j. uplatnil nárok, ktorý z časových a vecných
dôvodov ešte ani nemohol vzniknúť. Rozhodcovská doložka v § 22.2 ESGA vo vymedzenom okruhu
sporu z určitého zmluvného alebo iného právneho vzt'ahu neobsahuie formuláciu, že sa vzt'ahuje ai na

spory týkajúce sa náhrady škody vzniknutej v budúcnosti. Je nutné zdôrazniť, že v rozhodcovskej zmluve
musi byt' vždy určitý a jasný odkaz na určený zmluvný alebo iný právny vzťah, ktorého sa rozhodcovská
zmluva (doložka) týka. Nárok na náhradu škody nie je zmluvným vzťahom. Pokiaľ má rozhodcovská
zmluva vzťahovať aj na iné právne vzt'ahy, rozhodcovská doložka okrem vymedzenia okruhu sporov
z určitého zmluvného alebo iného právneho vzt'ahu musi výslovne obsahovať, že sa vzt'ahuje aj na

suvisiace spory s týmto právnym vzt'ahom, napríklad náhradu škody, alebo iné, ktoré môžu z porušenia
zmluvného alebo iného právneho vzt'ahu vzniknúť (napr. bezdôvodné obohatenie). O taký prípad však
v danej veci nešlo.
Rozhodcovská doložka sa tak, pokiaľ by bola platná, vzt'ahuje na právny vzt'ah týkajúci sa úplne inej
zmluvy a na úplne iné hmotnoprávne nároky, t.j. výlučne na zmluvné nároky týkajúce sa Election Sheet

to the General Agreement a nie na iné nároky, napr. nároky na náhradu škody.

3. ďalšie vady rozh. konania a rozhodnutiaa/ nerozhodnutie o uplatnených kompenzačných námietkach
Možno konštatovať, že v zmysle čl. I. bod 3. a 4. dohody o spoločnom postupe pri dodávke elektriny
a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi zo dňa 27.10.2008 sa žalovaný zaviazal, že

bez písomného súhlasu našej spoločnosti PB Power Trade, a.s. nebude po ukončení 1. etapy plnenia
podľa citovanej dohody so žiadnym z odberateľov elektriny, ktorého sprostredkovala naša spoločnosť,
pôsobiť v akomkoľvek zmluvnom vzťahu týkajúcom sa dodávky elektriny. So žalovaným sme sa súčasne
dohodli, že v prípade, ak žalovaný túto povinnosť a dohodnuté obmedzenie (konkurenčnú doložku)
poruší, a to i sčasti, je povinný našej spoločnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000.000,- Sk (t.j.

99.581,75 EUR po prepočte konverzným kurzom) za každého takého odberateľa. Treba dodať, že vyššie
uvedenú povinnosť vyplývajúcu z ust. čl. I. bod 3. a 4. predmetnej dohody o spoločnom postupe pri
dodávke elektriny a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi zo dňa 27.10.2008 žalovaný
porušil minimálne trikrát, a to reálnym pôsobením v zmluvnom vzťahu týkajúcom sa dodávky elektriny s
nasledujúcimi spoločnosťami, s ktorými uzavrel obchodné zmluvy týkajúce sa dodávky elektriny:
COMPEL METAL, s.r.o., IČO: 36 390 127 , so sídlom Robotnícka 16, 036 01 Martin

COMPEL RAIL, a.s., IČO: 36 379 913, so sídlom Nákladné nádražie, 036 01 Martin
COMPEL, a.s. (t.č. CASPA a.s.), IČO: 31 598 641, so sídlom Francúzskych partizánov, 036 08 Martin

Na základe vyššie popísaného porušenia záväzku žalovaného dohodnutého v zmysle čl. I. bod 3. a
4. dohody o spoločnom postupe pri dodávke elektriny a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi

účastníkmi zo dňa 27.10.2008 sme tromi listami zo dňa 22.03.2010 uplatnili voči žalovanému dohodnuté
zmluvnépokutykaždúvovýške99.581,75EUR(t.j.spolutrizmluvnépokutycelkomvovýške298.745,25
EUR) a žalovanému sme súčasne doručili :
faktúru č. 10010012 znejúcu na sumu 99.581,75 EUR na úhradu predmetnej zmluvnej pokuty z titulu
porušenia povinnosti žalovaného kontrahovaním obchodov so spoločnosťou COMPEL METAL, s.r.o,

faktúru č. 10010013 znejúcu na sumu 99.581,75 EUR na úhradu predmetnej zmluvnej pokuty z titulu
porušeniapovinnostižalovanéhokontrahovanímobchodovsospoločnosťouCOMPELRAIL,a.s.faktúru
č. 10010014 znejúcu na sumu 99.581,75 EUR na úhradu predmetnej zmluvnej pokuty z titulu porušenia
povinnosti žalovaného kontrahovaním obchodov so spoločnosťou COMPEL, a.s. (t.č. CASPA a.s.)
Vyššie uvedenú pohľadávku z titulu zmluvných pokút v zmysle CI. I. bod 3. a 4. dohody o spoločnom

postupe pri dodávke elektriny a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi zo dňa
27.10.2008 uzavretej so žalovaným vzniknutú na základe kontrahovania obchodov žalovaným so
spoločnosťami COMPEL METAL, s.r.o., COMPEL RAIL, a.s. a COMPEL, a.s. (t.č, CASPA a.s.) spolu
vo výške 298.745,25 EUR istiny (3 x 99.581,75 EUR) sme v rozh. konaní započítali proti uplatnenej
žalovanej pohľadávke žalovaného z titulu ceny dodanej elektriny v období od 01.02.2010 do 28.02.2010

(vrátane) spolu v sume 197.520,96 EUR vyfakturovanej žalovaným vo faktúre č. 4100100014, a to v
rozsahu, v akom sa citované vzájomné pohľadávky kryjú, t.j. vo výške 197,520,96 EUR. Rozh. súd o
tejto kompenzačnej námietke č. 1 prejudiciálne nerozhodol.

Súčasne sme vyššie uvedenú pohľadávku našej spoločnosti z titulu zmluvných pokút (3 x 99.581,75

EUR) v zmysle čl. I. bod 3. a 4. dohody o spoločnom postupe pri dodávke elektriny a prechode
zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi zo dňa 27.10.2008 uzavretej so žalovaným vzniknutú na
základe kontrahovania obchodov žalovaným so

30Cb/27/2011-254

spoločnosťami COMPEL METAL, s.r.o., COMPEL RAIL, a.s. a COMPEL, a.s. (t.č. CASPA a.s.)
v neuspokojenej výške 101.224,29 EUR istiny v rozh. konaní započítali proti uplatnenej žalovanej
pohľadávke z titulu náhrady škody (ušlého zisku) v sume 309.358,80 EUR, a to v rozsahu, v akom sa
citovaného vzájomné pohľadávky kryjú, t.j. vo výške 101.224,29 EUR. Rozh. súd o tejto kompenzačnej

námietke č. 2 prejudiciálne nerozhodol.

Možno konštatovať, že v zmysle čl. I. C. bod 1. dohody o spoločnom postupe pri dodávke elektriny a
prechode zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi zo dňa 27.10.2008 sa žalovaný zaviazal za našu
sprostredkovateľskú činnosť uvedenú čl. I. citovanej dohody platiť našej spoločnosti odmenu (províziu),

ktorá bola podľa čl. I. C. bod 3. citovanej dohody fakturovaná osobitne za každý kalendárny mesiac.
Žalovanému sme na základe reálne vykonanej sprostredkovateľskej činnosti vystavili nasledujúce
faktúry na zaplatenie dohodnutej odmeny prislúchajúcej za mesiace január až december 2009 (vrátane)
spolu vo výške 31.940,53 EUR istiny, pričom žalovaný nám uvedené faktúry na zaplatenie dohodnutejsprostredkovateľskej odmeny (provízie) prislúchajúcej za mesiace január až december 2009 spolu vo
výške 31.940,53 EUR istiny nezaplatil ani sčasti a doposiaľ sa s ich úhradou a s uspokojením našej
pohľadávky nachádza v omeškaní. Z uvedeného dôvodu, sme z procesnej opatrnosti vyššie uvedenú

pohľadávku našej spoločnosti z titulu dohodnutej sprostredkovateľskej odmeny (provízie) prislúchajúcej
za mesiace január až december 2009 spolu vo výške 31.940,53 EUR v zmysle čl. I. C. bod 1. dohody o
spoločnom postupe pri dodávke elektriny a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi zo
dňa 27.10.2008 uzavretej sa žalovaným v rozh. konaní započítali proti uplatnenej žalovanej pohľadávke
z titulu náhrady škody (ušlého zisku) v sume 309.358,80 EUR, a to v rozsahu, v akom sa citovaného

vzájomné pohľadávky kryjú, t.j. vo výške 31.940,53 EUR. Rozh, súd o tejto kompenzačnej námietke č.
3 prejudiciálne nerozhodol.

b/ popretie pohľadávky žalovaného na náhradu škody vo forme ušlého zisku za čas od 01.03.2010 do
31.12.2010 (vrátane) spolu vo výške 309.358,80 EUR

Rozhodcovský súd opomenul, že v danej veci nie sú splnené žiadne predpoklady na vznik žalovaným
tvrdenej pohľadávky na náhradu škody vo forme ušlého zisku voči našej spoločnosti. Naša spoločnosť
neporušila žiadnu právnu povinnosť, konaním našej spoločnosti navyše žalovanému nevznikla žiadna
škoda. V danej veci absentuje i príčinná súvislosť medzi konaním našej spoločnosti a deklarovaným
následkom. Žalovaný v žalobe dokonca vopred uplatnil „škodu", ktorá mu údajne ešte len má vzniknúť

v čase do 31.12.2010, t.j. uplatňuje nárok, ktorý z časových a vecných dôvodov mu v čase podania
žaloby ešte ani nemohol vzniknúť. Žalovaný navyše uplatňuje úroky z omeškania i z ušlého zisku
prislúchajúceho za čas od 15.04.2010 do 31.12.2010 už od 20.04.2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok RS SOPK , sp. zn. Rsp

V-102/2010 zo dňa 25.02.2011.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 19.09.2012 a 27.03.2015. Vo svojich vyjadreniach poukazuje
na to, že v priebehu rozhodcovského konania sa vyjadril ku všetkým tvrdeniam a právnym argumentom,
ktoré použil žalobca vo svojej žalobe.

K bodu 1 písm. a):
žalobca namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ked'že
nevykonal viaceré nimi navrhnuté dôkazy. Ako príklad žalobca uviedol, že rozhodcovský súd nevypočul
ním navrhnutých svedkov Z.. J. ako i I. a Ing. J., ktorých vypočutie považovali z hľadiska posúdenia

nároku na nimi uplatnené kompenzačné pohľadávky titulom zmluvných pokút viac ako relevantné.

Zo samotného rozsudku N. súdu vyplýva, že sporové strany nemali žiadne návrhy na dokazovane,
okrem návrhu na vypočutie Z.. J., a to na okolnosť, či žalovaný mal ochotu prevziať spoločnosť COMPEL
na obchodovanie alebo nie. Súd túto námietku uznesením zamietol z dôvodu že súdu boli predložené

listinné dôkazy dostačujúce na preukázanie skutočností, na ktoré mal byť svedok vypočutý, a preto
nepokladal jeho vypočutie za nutné k správnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci samej.

K bodu 1 písm. b):

Žalobca v žalobe namieta nerozhodnutie o uplatnených kompenzačných námietkach v
rozhodcovskom konaní.
(pozn.: nižšie v texte sú strany označené ako žalobca (spol. Magna) a žalovaný (PB PT) tak,
ako to bolo v rozhodcovskom konaní)

Žalovaný (PB Power Trade) uplatnil voči žalobcovi (Magna) v rozhodcovskom konaní kompenzačné
námietky z právneho dôvodu ním tvrdeného vzniku nároku na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti
podľa Dohody o spoločnom postupe pri dodávke elektriny a prechode zodpovednosti za odchýlku medzi
účastníkmi (ďalej len „Dohoda").

Je skutočnosťou, že žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu, ktorej cieľom bola predovšetkým pomoc
žalobcu žalovanému v období procesu začiatkov podnikania žalobcu v predmete činnosti - dodávka
elektriny. Podľa tejto Dohody boli plnené niektoré úlohy, konkrétne:a) žalobca poskytol zamestnancom žalovaného (p. A., p. H., p. K. a p. U.) komplexnú prezentáciu
informačného systému a obchodných zvyklostí a opakovaný zácvik pre činnosti súvisiace s
komunikáciou so SEPS-om, ako zúčtovateľom odchýlok,

30Cb/27/2011-255

b) žalovaný sprostredkoval štyroch odberateľov elektriny, ktorýrn podľa Dohody mal dodávať elektrinu
žalobca do doby zmeny dodávateľa (spoločnosti Tatra nábytkáreň Martin, a. s., Compel Metal, s. r. o.,
Compel, a. s. a Compel Rail, s. r. o.)

Podľa článku I bod 3 Dohody
„MAGNA sa zaväzuje, že bez písomného súhlasu PBPT nebude po ukončení prvej etapy plnenia so

žiadnym odberateľom elektriny, ktorého sprostredkoval PBPT pôsobiť v akomkoľvek zmluvnom vzťahu
týkajúcom sa dodávky elektriny.

V zmysle článku I bod 4 Dohody:
„V prípade, že MAGNA túto povinnosť a dohodnuté obmedzenie (konkurenčnú doložku) poruší ... je

povinná PBPT zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000.000,- Sk... To neplatí v prípade, že PBPT z
vlastnejvinyvpriebehukalendárnehoroka2009neprevezmezodpovednosťzaodchýlkuzaodberateľov
charakterizovaných v bode 4., v zmysle charakteristiky 2. etapy podľa tejto zmluvy. "

V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na ďalšie ustanovenie Dohody. Podl'a článku II bod 2 Dohody:

„Zmluvné strany sa dohodli, že na základe výzvy PBPT o splnení podmienok podl'a hodu 1 tohto článku
stanovia spoločný postup pri rokovaniach s odberatel'mi elektriny s cieľom postupnej zmeny dodávateľa
elektriny jednotlivo u všetkých odberateľov elektriny zahrnutých do 1. etapy podl'a tejto zmluvy. "

Žalobca zdôrazňuje, že pri stretnutiach so zástupcami žalovaného opakovane ponúkol žalovanému
prevzatie všetkých zákazníkov, ktorých žalovaný sprostredkoval podl'a Dohody. Žalobca však prejavil
záujem len o Tatra nábytkáreň Martin, a. s., ktorej žalobca prestal elektrinu dodávať na základe ich
požiadavky a od l .7.2009 je dodávateľom elektriny pre spoločnosť Tatra nábytkáreň Martin, a. s.
žalovaný. O dodávku elektriny pre spoločnosti, ktoré žalovaný sprostredkoval (Compel a.s., Compel

Rail, s.r.o. a Compel Metal, s.r.o.) však žalovaný písomne záujem neprejavil a ústne odmietol prevziať
dodávku elektriny pre dané spoločnosti na konferencii Energofórum v Piešťanoch, zrejme aj z dôvodu
vedomosti o zlej platobnej disciplíne daných spoločností.

Žalobca (a zrejme ani žalovaný) neponúkol spoločnostiam Compel a. s., Compel Rail, s. r.o. a Compel

Metal, s. r. o., cenový návrh na dodávku elektriny na rok 2010 a návrh na prevzatie zodpovednosti za
odchýlku, a to pred právnou úpravou stanoveným termínom začiatku procesu zmeny dodávateľa, tak,
abydanéspoločnostimohliuskutočniťzmenudodávateľavstanovenýchtermínoch.Ažnazákladevýzvy
zástupcu spoločnosti Compell, a. s, Z.. I. v januári 2010 žalobca realizoval cenové rokovanie, z dôvodu,
žedanáspoločnosťnemalazmluvnedohodnutúdodávkuelektrinysožiadnymnáhradnýmdodávateľom.

V zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, zákona o energetike a platného nariadenia vlády č. 317/2007 Z.
z. o Pravidlách trhu s elektrinou, žalobca bol povinný naďalej zostať zmluvným dodávateľom elektriny,
pretože ani odberatelia a ani nimi poverený iný dodávateľ nezahájil proces zmeny dodávateľa elektriny.

V každom prípade, účelom citovaného článku I bod 3 a 4 Dohody upravujúceho otázku vzniku nároku na

zmluvnú pokutu bola ochrana žalovaného v prípade, ak po skončení 1. etapy podl'a Dohody žalovaný
písomne prejaví záujem o dodávku elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku pre subjekty, ktoré
sprostredkoval ako odberateľov žalobcovi a žalobca by túto zmenu dodávateľa odmietol uskutočniť.
Tento stav nenastal aj z dôvodu toho, že žalovaný žiadnym spôsobom neoslovil ním sprostredkovaných
dodávateľov s cenovou ponukou na dodávke elektriny a s prevzatím ich zodpovednosti za odchýlku a

ani žiadnym spôsobom neoslovil žalobcu na stanovenie spoločného postupu na zmenu dodávateľa.

Súhrnne teda možno povedať, že keďže žalovaný v priebehu kalendárneho roka 2009 neprevzal
zodpovednosť za odchýlku spoločností Compel a.s.„ Compel Rail s.r.o. a Compel Metal. s.r.o.. čímnedošlo ani k plneniu tzv. 2. etapy podľa Dohody, a ani neprejavil záujem byť dodávateľom elektriny pre
uvedené spoločnosti, k porušeniu povinnosti, ktorej nesplnenie by mohlo byť sankcionované zmluvnou
pokutou, nedošlo.

K otázke možnosti uplatnenia kompenzačnej námietky v rozhodcovskom konaní

(pozn.: nižšie v texte sú strany označené ako žalobca (spol. Magna) a žalovaný (PB PT) tak, ako to bolo
v rozhodcovskom konaní)

Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní:
„Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní, "
Podľa § 25 Rokovacieho poriadku RS SOPK a § 20 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní:

„Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho
pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do
skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje
rozhodcovská zmluva. "
Vzhľadom na znenie § 39 Rokovacieho poriadku RS SOPK a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom

konaní, je:

„... zákon o rozhodcovskom konaní v postavení fakultatívnej analógie blížiacej sa k analógii iuris k
OSP, v rozsahu konania pred rozhodcami. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž nestanovuje, že by
sa primerané použitie OSP vzťahovalo výlučne na problematiku zákona o rozhodcovskom konaní

neupravenú , ale iba in concretum na to, čo nie je v zákone o rozhodcovskom konaní upravené." (M. A.
Zákon o rozhodčím řízení, C.H. Beck 2004, s. 228)

30Cb/27/2011-256

Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje uplatnenie nárokov žalovaného proti žalobcovi výlučne
vzájomnou žalobou. Nárok uplatnený žalovaným vzájomnou žalobou v rozhodcovskom konaní má
povahu vzájomnej žaloby bez ohľadu na výšku uplatneného nároku. Právna úprava OSP, na rozdiel od
právnej úpravy zákona o rozhodcovskom konaní, rozlišuje medzi kompenzačnou námietkou uplatnenou

v podobe procesnej obrany a kompenzačnou námietkou uplatnenou vo forme vzájomného návrhu podľa
§ 98 prvá veta OSP, teda:

"... ako prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len
pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. "

Vzhľadom na to, že v rozhodcovskom konaní je žalovaný oprávnený uplatniť svoje akékoľvek nároky
proti žalobcovi výlučne vzájomnou žalobou, ustanovenia OSP rozlišujúce uplatnenie

kompenzačnej námietky vo forme procesnej obrany a kompenzačnej námietky uplatnenej vzájomným
návrhom, sa v rozhodcovskom konani neuplatnia.

Vzhľadom na uvedené, jednou z podmienok uplatnenia nároku žalovaného proti žalobcovi v
rozhodcovskom konaní je existencia rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej sa spory týkajúce sa
nároku uplatneného žalovaným vzájomnou žalobou majú riešiť v rozhodcovskom konaní. Nároky
uplatnené žalovaným vo forme kompenzačných námietok sú odvodené z právneho titulu Dohody.
Sporové strany, ako zmluvné strany Dohody však neuzatvorili žiadnu rozhodcovskú zmluvu, na základe

ktorej by sa ich vzájomné spory vyplývajúce z Dohody mali rozhodovať v rozhodcovskom konani.
Možno teda povedať, že nároky uplatnené žalovaným kompenzačnými námietkami č. l. č.2 a č.3.
nielenže nie su uplatnené v súlade s formálnymi a obsahovými náležitosťami vyžadovanými príslušnou
úpravou pre vzájomnú žalobu uplatnenú v rozhodcovskom konaní, ale žalovaný ani nie je oprávnený
uplatňovať svoje nároky odvodené z právneho titulu Dohody vzájomnou žalobou v rozhodcovskom

konaní.
K bodu 2:
Žalobca namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.(pozn.: nižšie v texte sú strany označené ako žalobca (spot Magna) a žalovaný (PB PT) tak, ako to bolo
v rozhodcovskom konaní)
Dňa 12.11.2013 Okresny sud Bratislava I v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa na rozhodnutie

o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa ust. § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ sa proti rozsudku Okresného sudu Bratislava. sp. zn. 35 Cb/3/2011
odvolal. Krajský súd v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Na základe uvedených skutočností má za to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je účelová

a nedôvodná , na základe čoho žiada, aby súd žalobu zamietol.

Uznesením Okresného súdu Žilina , č. k. 4K/25/2014-120 zo dňa 17.03.2015 bol na majetok úpadcu PB
Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555 vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. H. H., R.., ktorý v konaní namietal prerušenie konania podľa
§ 47 ods. 1 prvej vety a ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že konanie je ex lege

prerušené a nemožno v ňom pokračovať inak ako na návrh správcu, pričom správca nedal súhlas na
pokračovanie v konaní.

Podľa § 47 ods. 1 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu
sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho

úpadcovi.

V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd žiadnym spôsobom nerozhoduje o majetku
podliehajúceho konkurzu. Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu
rozhodcovského súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 zák.

č. 244/2002 Z. z.

Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade nie je konanie v zmysle § 47 ods. 1 zák. č.
7/2005 Z. z. prerušené a na pokračovanie v konaní nie je potrebný návrh správcu a preto súd pokračoval
v konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov, písomnými dôkazmi predloženými
účastníkmi v konaní, rozhodcovským spisom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory , sp. zn. Rsp V-102/2010, Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave Rsp. V-102/2010 zo dňa 25.02.2011, súdnym

spisom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 35Cb/3/2011, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
35Cb/3/2011-90 zo dňa 12.11.2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobou zo dňa 08.07.2010 doručenou Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej
komory v Bratislave dňa 09.07.2010 (ďalej len RS SOPK) sa žalobca ( v súdnom konaní žalovaný)

domáhal voči žalovanému ( v súdnom konaní žalobca) zaplatenia sumy 506 879,76 EUR s
príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalovaný v žalobnej odpovedi zo dňa 30.08.2010 , doručenej RS SOPK dňa 02.09.2010, okrem iného,
vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s tým, že rozhodcovská doložka, ktorá
by mala byť podľa žalobcu vyjadrená v § 22.2 Election Sheet to the General Agreement je absolútne

neplatná, navyše i v prípade jej platnosti sa nevzťahuje na predmetný spor a na rozhodnutie RS SOPK
o tvrdenom nároku, ktorý žalobca uplatnil v podanej žalobe . Znenie § 22.2 je neurčité, nezrozumiteľné,
nejasné a rozhodne ho nemožno považovať za platné dojednanie rozhodcovskej doložky.

30Cb/27/2011-257

O námietke žalovaného a nedostatku právomoci RS SOPK v právnej veci evid. pod sp. zn. Rsp
V-102/2010 rozhodlo Predsedníctvo RS SOPK na 4. mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 07.12.2010
a uznesením č. 3/2 námietku nedostatku právomoci RS SOPK zamietlo.
V odôvodnení predmetného uznesenia je , okrem iného, uvedené, že rozhodcovská doložka uvedená v

§ 22.2 Election Sheet to the General Agreeement uzavretá medzi PB Power Trade, a.s., Žilina a Magna
E.A. s.r.o. Piešťany presne označuje Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a
tým je daná právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselne komory rozhodovaťpredmetný spor evid. pod sp. zn. Rsp V-102/2010, v súlade s ust. § 2 ods. 3 Štatútu Rozhodcovského
súdu Slovenskej obchodne a priemyselnej komory.

Žalovaný(vrozhodcovskomkonaní)sažaloboudoručenouOkresnémusúduBratislavaIdňa10.01.2011
domáhal , aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods.
4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
30Cb/27/2011-257

vyhoveljehonámietkeazastavilrozhodcovskékonanievedenépredRSSOPK,sp.zn.RspV-102/2010.
Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Bratislava I vedené pod č.k. 35Cb/3/2011.

Rozhodcovský súd SOPK prejednal žalobu na ústnych konaniach dňa 17.12.2010 a 26.1.2011 za účasti
účastníkov a ich zástupcov a na neverejnom zasadnutí dňa 25.02.2011.

Rozhodcovský súd SOPK rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.02.2011, sp. zn. Rsp V-102/2010
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 506 879,76 EUR spolu s úrokmi
z omeškania, poplatkom za rozhodcovské konanie a trovami právneho zastúpenia.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2011 a právnemu zástupcovi žalovaného
bol doručený dňa 30.03.2011 (v súdnom konaní žalobca).

Dňa 04.04.2011 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia Rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. Rsp
V-102/2010 zo dňa 25.02.2011 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g), j) zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.20014 (ďalej
len ZRK/:

Podľa § 3 ods. 1 ZRK
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 až 3 ZRK
(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(3)Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v

rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 17 ZRK Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho

práv a na ich ochranu.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 ZRK
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd
alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania tuto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e)účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol
takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá
nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f)sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred

vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania
alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa. 13a)

30Cb/27/2011-258

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade

súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej
zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá
spôsobilosť byt' účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byt' splnené tiež
objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byt' len

prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory
majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier.

Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej
podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( rozhodcovskej doložky). K obsahu
rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu,
respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska

osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich
univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a
právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní.

Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod
uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.

Čosatýkažalobcomuvedenýchdôvodovnazrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.
c) a d) zák. č. 244/2002 Z. z. žalobca ( v rozhodcovskom konaní žalovaný ) v rozhodcovskom konaní pri
prvom úkone v žalobnej odpovedi zo dňa 30.08.2010 uplatnil námietku nedostatku právomoci RS SOPK.
Predsedníctvo RS SOPK uznesením č. 3/2 zo dňa 07.12.2010 predmetnú námietku zamietlo.Následne sa žalobca žalobou doručenou dňa 10.01.2011 Okresnému súdu Bratislava I domáhal, aby
súdrozhodolonámietkenedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupodľa§21ods.4zák.č.244/2002
Z. z.

Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Bratislava I vedené pod č.k. 35Cb/3/2011 a Okresný súd
Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.11.2013 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19.12.2013.
Ako vyplýva z uvedeného právoplatného rozsudku, súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky v § 22.2

Election Sheet of the Agreement vo vzťahu k námietkam navrhovateľa a nakoľko sa strany v priebehu
sporu nezhodli na presnom preklade znenia § 22.2. obsahujúce rozhodcovskú doložku, súd v konaní
nariadil úradný preklad uvedeného dokumentu.
Následne súd vychádzal z vykonaného úradne nariadeného prekladu a konštatoval, že súdom
ustanovený prekladateľ preložil názov rozhodcovského súdu tak, že je jednoznačne určitý, zrozumiteľný
a nezameniteľný . Súčasne súd konštatoval, že záväzok strán zmluvy predložiť rozhodcovskému súdu

spor podľa zmluvy na konečné a záväzné rozhodnutie je jednoznačným záväzkom strán zmluvy podrobiť
sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Preto návrh navrhovateľa na rozhodnutie o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. posúdil ako nedôvodný.

S poukazom na uvedené právoplatné rozhodnutie súdu, súd posúdil návrh žalobcu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) ako nedôvodný.

Čo sa týka návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č.
244/2002 Z. z. z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to
tým, že rozhodcovský súd nevypočul navrhovaných svedkov Z.. R. J., H. I. a Ing. R. J. ako aj skutočnosti,

že rozhodcovský súd odmietol prejudiciálne rozhodovanie o kompenzačných námietkach žalobcu ( v
rozhodcovskom konaní žalovaný) je potrebné poukázať na to, že zásada rovnosti strán v civilnom
procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnaké procesné postavenia
subjektov , o právach a povinnostiach, o ktorých súd rozhoduje.
Súd z rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský súd doručoval obom sporovým stranám všetky

písomnosti a dal im rovnakú možnosť vyjadrovať sa a navrhovať dôkazy v rozhodcovskom konaní.
Ako vplýva z rozhodcovského rozsudku, sporové strany nemali žiadne návrhy na dokazovanie, okrem
návrhu žalovaného a vypočutie Z.. R. J. a to na okolnosť, či žalovaný mal ochotu prevziať spoločnosť
COMPEL na obchodovanie alebo nie. Tento návrh na vykonanie dôkazu Rozhodcovský súd uznesením
zamietol z dôvodu, že súdu boli predložené listinné dôkazy dostačujúce na preukázanie skutočností, na

ktoré mal byť svedok vypočutý a preto nepokladal jeho vypočutie za nutné k správnemu posúdeniu a
rozhodnutiu vo veci samej.
30Cb/27/2011-259

Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo

veci. Účastníci konania majú povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhoduje,
ktoré navrhnuté dôkazy je potrebné vykonať za účelom zistenia skutkového stavu veci. Zásadne
nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú, nevykonanie dôkazu súd vysvetlí vo svojom
rozhodnutí.
Výsluch svedka v rozhodcovskom konaní navrhol žalovaný k okolnostiam vyššie uvedeným v

rozhodcovskom rozsudku. Rozhodcovský súd navrhnutý dôkaz nevykonal dôvodiac, že vypočutie
navrhovaného svedka nie je nutné k správnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci samej.
Súd akceptuje dôvody , pre ktoré rozhodcovský súd tento dôkaz nevykonal a považuje postup
rozhodcovského súdu za správny. Nevykonaním tohto dôkazu podľa názoru súdu nebola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodcovský súd nerozhodol o ním uplatnených kompenzačných
námietkach, vôbec ich neposudzoval a tak o nich ani prejudiciálne nerozhodol je potrebné poukázať na §
3ods.1zákč.244/2002Z.z.,podľaktoréhorozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, z obsahu zmluvných dokumentov mal súd za
preukázané, že tieto sa vzťahujú len na dodávku elektrickej energie a zo zmlúv súvisiacich právnychvzťahov a nie na iné zmluvy a dohody sporových strán, t. j. nie na tie, na základe ktorých si
žalovaný uplatňuje svoje kompenzačné námietky v rozhodcovskom konaní. O týchto iných zmluvných
vzťahoch Rozhodcovský súd nemohol rozhodovať, lebo sporové strany neuzavreli a nepredložil

žiadnu rozhodcovskú doložku , na základe čoho by bola založená právomoc Rozhodcovského súdu
rozhodovať aj o právnych vzťahoch (Dohoda o spoločnom postupe pri dodávkach elektriny a prechode
zodpovednosti za odchýlku) mimo dodávku el. energie dodávanej žalobcom žalovanému.

Súd má za to, že rozhodcovský súd správne vyhodnotil uplatnené kompenzačné námietky žalovaného

s tým, že na rozhodovanie o týchto námietkach nie je daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko
kompenzačné námietky neboli uplatnené zo zmluvného vzťahu , z ktorého by vyplývala dohoda medzi
zmluvnými stranami rozhodnúť vec v rozhodcovskom konaní a teda nevykonaním tohto dôkazu nebola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

K návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.

z. , kde žalobca poukazuje, že v danom vzťahu je spotrebiteľ, súd má za to, že žalobca nemal a nemá
vo vzťahu k žalovanému postavenie spotrebiteľa s poukazom na ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. a čl. 2 písm.
b) Smernice Rady č. 93/12/EHS zo dňa 05.04.1993.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. ,,Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.´´

Podľa čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ,,Na účely tejto smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu.´´

Keďže je zrejmé, že žalobca uzatvoril zmluvu za účelom a v rámci svojej obchodnej - podnikateľskej
činnosti,niejemožnéaplikovaťustanoveniatýkajúcesaspotrebiteľaatedažalobcanebolspotrebiteľom.

Na základe vykonaného dokazovaniu , vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení súd
posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je u vedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd
mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením.

Žalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby, jeden úkon vo výške 1 435,81
EUR, režijný paušál 1x 7,41 EUR, 1x 7,81 EUR, 4x 8,39 EUR a DPH, spolu trovy právneho zastúpenia
vo výške 10 396,37 EUR.
Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. nasledovne:

1.prevzatie a príprava zastúpenia 06.05.2011 1435,81 EUR
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a)

2.zastupovanie na pojednávaní 27.05.2013 358,95 EUR
§ 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4

3.zastupovanie na pojednávaní 23.02.2015 1435,81 EUR
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d)

4.písomné vyjadrenie vo veci 27.03.2015 1435,81 EUR

§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c)

5.zastupovanie na pojednávaní 20.04.2015 358,95 EUR
§ 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4

6.zastupovanie na pojednávaní 01.06.2015 1435,81 EUR
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d)
-režijný paušál § 16 ods. 3
30Cb/27/2011-260r. 2011 - 1x 7,41 EUR

r. 2013 - 1x 7,81 EUR
r. 2015 - 4x 8,39 EUR 33,56 EUR
6509,92 EUR
-DPH 20% § 18 ods. 3 1301,98 EUR

Spolu trovy právneho zastúpenia 7811,90 EUR

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.05.2013 a
20.04.2015 úkon len vo výške jednej štvrtiny, nakoľko sa jednalo o zastúpenie na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci ( § 13a ods. 4 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, proti rozhodnutiu, ktoré smeruje, a to vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiachpodľa§42ods.3O.s.p.(t.j.ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložený týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.