Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613202539
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2613202539.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci navrhovateľov: 1. V. Y., L..

X.X.XXXX, J. C. D. I. XXX, štátny občan SR, 2. C. G., L.. X.X.XXXX, bytom C. D. I. XXX, štátna občianka
SR, právne zastúpení: Consilior Iuris, s.r.o., Bratislava, Miletičova 23, IČO 47231157, proti odporcom:
1. Y. I., L.. XX.X.XXXX, J. Č., J. - J., E. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Štefan Haulík, advokátska
kancelária Böhm & Partners, Bratislava, Jesenského 2, 2. E. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. C., P..Č.. J.
C., A.. X. C. XX, štátna občianka SR, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu
trov konania vo výške 496,86 €.

Súd odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1.rade sa svojim návrhom podaným na súde dňa 19.3.2013 domáhal určenia, že
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na rodinnom dome s.č. XXX postavenom na pozemku parcely
registra „. Č.. XXX o výmere 1012 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v k.ú. C. D.
I., M. C. D. I., okres Senica zapísaný Správou katastra Senica na LV Č.. X patrí do dedičstva po nebohej

R. Y., O.. X., L.. XX.X.XXXX a zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom C. I. XXX, ako i náhrady
trov konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 12.11.1960 uzatvoril manželstvo s R. Y., O.. X., X.
XX.X.XXXX, ktorá bola zároveň sestrou odporkyne v 1.rade /označenie uvedené pre zrozumiteľnosť,
nakoľkokpristúpeniuďalšíchúčastníkovdokonaniaprišloažpopodanínávrhu/.Pouzavretímanželstva
sa navrhovateľ so svojou manželkou nasťahovali do rodinného domu s.č. XXX postaveného na par.č.
XXX o výmere 1012 m2, vtedy zapísaný v pozemkovo knižnej vložke, ako vlastník bol až do roku 1988
zapísaný prastarý otec navrhovateľovej manželky - C. X., L.. XX.X.XXXX. V predmetnom dome, ktorý

mal vtedy rozlohu okolo 100 m2 bývali štyri generácie navrhovateľovej manželky. Po nasťahovaní sa
do rodinného domu sa navrhovateľ dohodol s prastarým otcom navrhovateľovej manželky, že z dôvodu,
že dom je pre nich všetkých primalý, pristaví si navrhovateľ s manželkou jednu izbu. Dôvodom bolo
aj, že prastarý otec a jeho manželka boli starí, bolo potrebné im pomôcť s prácami na poli a inými
„chlapskými prácami“, keďže okrem navrhovateľa a prastarého otca manželky navrhovateľa nebýval
v rod. dome žiadny iný muž. Navrhovateľ si začal zhromažďovať materiál na pristavenie izby. Dňa
XX.X.XXXX zomrela prastará mama manželky navrhovateľa, potom dňa XX.X.XXXX zomrela jej stará

mama a napokon dňa X.X.XXXX zomrel aj jej prastarý otec. Prastarý otec C. X. uzatvoril v roku XXXX
s matkou manželky navrhovateľa a odporkyne v 1.rade kúpnu zmluvu, ktorou C. X. predal S. X. rodinný
dom a dvor - nehnuteľnosti zapísané vo vl.č. XXXX T..Ú.. C. D. I.. V návrhu ďalej uviedol, že navrhovateľ
a jeho manželka neboli prekvapení, že „starý dom“ previedol prastarý otec na svoju dcéru a nie na svojevnučky, nakoľko im bolo povedané, že sú až ďalšia generácia, považovali teda za správne, že dom
bol prevedený na S. X., vnučku predávajúceho. Ako navrhovateľ zhromažďoval a kupoval materiál na
stavbu, dohodli sa s S. X. - matkou manželky navrhovateľa, že „starý dom“ je už nevyhovujúci, a že by

bolo lepšie zrútiť celý „starý rodinný dom“ a to tak, že najprv si pristaví navrhovateľ s manželkou jednu
bytovú jednotku. Keď si bytovú jednotku pristaval, všetci obyvatelia domu sa presťahovali do tejto bytovej
jednotky, aby sa mohla zbúrať pôvodná časť domu a pristaviť namiesto nej novú bytovú jednotku. Keď
navrhovateľ s odporkyňou pristavili aj druhú bytovú jednotku, tak sa matka navrhovateľovej manželky
spolu so svojou dcérou /odporkyňou v 1.rade/ nasťahovali do druhej bytovej jednotky. Navrhovateľ sa

s odporkyňou v 1.rade dohodli, že si teda namiesto pôvodného rodinného domu, ktorý zrútili postavia
dve bytové jednotky, v jednej bude bývať navrhovateľ s manželkou a v druhej bytovej jednotke, ktorá
sa postavila na pozemku, na ktorom bol predtým postavený „starý dom“ bude odporkyňa v 1.rade so
svojou matkou. V roku 1964 požiadala matka odporkyne v 1.rade o vydanie stavebného povolenia, hoci
za stavebníka bola označená len matka odporkyne v 1.rade, navrhovateľ tomu neprikladal dôležitosť,
nakoľko vlastníkom domu, ktorý sa mal búrať bola matka odporkyne v 1.rade. Avšak už z projektu bolo

zrejmé, že nepôjde o zmenu „starého domu“ - „prestavba rodinného domku a prístavby jednej izby“,
tak ako uviedla matka odporkyne v 1.rade v predmetnej žiadosti. Z priloženého projektu je zrejmé, že
dom sa celý zrúti a na jeho miesto sa postavia dve bytové jednotky. Prehlásenie matky odporkyne v
1.rade v žiadosti bolo účelové vzhľadom na vtedajšie spoločensko-politické prostredie, ktoré neprialo
súkromnému vlastníctvu. Navrhovateľ staval tieto dve bytové jednotky s úmyslom mať ich pre seba a

bol dobromyseľným stavebníkom.

Ďalej v návrhu uvádza, že odporkyňa v 1.rade a navrhovateľova manželka boli sestra a rodinný dom /
dve bytové jednotky/, ktorý spolu s navrhovateľom postavili, vnímali ako spoločný. Tento vzťah a dohodu
o tom, že dom je spoločný dokazuje okrem skutočnosti, že zháňal a kupoval materiál, staval celý dom,

aj skutočnosť, že pri žiadaní o vyjadrenie sa k projektu plynoinštalácie predmetného domu sa uvádza,
že S. X. S. R. Y. si dovoľujú predložiť projekt plynoinštalácie nášho rodinného domu. Nehnuteľnosť -
svoju bytovú jednotku užíval navrhovateľ so svojou manželkou v dobrej viere nepretržite od roku 1965,
hradili si náklady za svoju bytovú jednotku, odporkyňa v 1.rade aj so svojou matkou si hradili náklady
len za svoju bytovú jednotku. Navrhovateľova manželka zomrela dňa XX.X.XXXX, v dedičskom konaní

vedenom pred Štátnym notárstvom v Senici, skončeným rozhodnutím č. K. XXXX/XX zo dňa 4.11.1991
sa rodinný dom neprejednal. Matka odporkyne v 1.rade previedla celý rodinný dom č. XXX zapísaný na
LV Č.. X darovacou zmluvou na svoju dcéru - odporkyňu v 1.rade, ktorá je t.č. vlastníkom predmetného
domu. Navrhovateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel až v dedičskom konaní po matke odporkyne v 1.rade
vedenom pred notárkou JUDr. Emíliou Dostálovou pod sp.zn. K.-K.. Matka odporkyne v 1.rade bola

len podielovou spoluvlastníčkou predmetného domu, preto nemohla platne previesť vlastnícke právo k
predmetnému rodinnému domu na odporkyňu v 1.rade. Po právnej stránke veci navrhovateľ v návrhu
poukázal na ustanovenia § 133 a § 137 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem
na určení, že spoluvlastnícky podiel na predmetnom dome patrí do dedičstva po zosnulej manželke
navrhovateľa je daný tým, že bez tohto určenia nemožno začať konať o novoobjavenom dedičstve po

poručiteľke - navrhovateľovej manželke a teda je jeho právne postavenie dediča neisté. Ďalej uviedol,
že vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník, teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre
seba, nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení
vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba vychádzať z obsahu
dohody uzavretej medzi týmito osobami, dohoda nemusí byť písomná. Z obsahového hľadiska musí

byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa skôr, než sa začalo so stavbou dohodli na
založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Skutočnosť, že sa stavebníci dohodli len na spoločnom
užívaní, bez tohto, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve k stavbe, ešte nevylučuje vznik ich podielového
spoluvlastníctva. Navrhovateľ poukázal na rozsudok OS Trenčín sp.zn. 14C/113/2004 a uznesenie NS
SR sp.zn. 2Cdo/210/2009.

Navrhovateľvnávrhupožiadalajovydaniepredbežnéhoopatreniazaúčelomzákazuodporkyniv1.rade
nakladať s predmetným rodinným domom, pričom návrhu bolo vyhovené a predbežné opatrenie bolo
uznesením súdu pod č.k. 9C 24/2013-43 vydané dňa 16.4.2013.

Odporkyňa v 1.rade v písomnom vyjadrení zo dňa 22.5.2013 navrhla, aby súd návrh v plnom rozsahu
zamietol a priznal jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia z týchto podstatných dôvodov.
Odporkyňa v 1.rade je jedinou a výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, svoje vlastníctvo
odvodzuje od svojej právnej predchodkyne - svojej matky S. X., O.. J., ktorá previedla na ňu vlastníckeprávo na základe darovacej zmluvy v roku 2010. S. X. nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy od svojho právneho predchodcu C. X. za kúpnu cenu 13.000,- Kčs. Svoje
vlastníctvo odporkyňa v 1.rade odvodzuje od nepretržitého radu právnych predchodcov - svojich

rodinnýchpríslušníkov/prastaréhootcaasvojejmamy/,pričomsvojevlastníctvoviedoložiťrelevantnými
písomnými právnymi dokumentmi a rozhodnutiami štátnych orgánov. Navrhovateľ spochybňuje výlučné
vlastníctvo S. X. a uvádza, že jeho manželka R. Y., O.. X., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX bola
podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ však bližšie neuvádza, kedy, t.j. v
akom časovom okamihu vzniklo podielové spoluvlastníctvo R. Y. k predmetnej nehnuteľnosti a neuvádza

ani na základe akej právnej skutočnosti sa tak stalo. Odvoláva sa pritom na len obsah akejsi neurčitej
ústnej dohody medzi týmito osobami, ktorá mala byť uzavretá v procese prestavby predmetného
rodinného domu. Nie je známe aký bol obsah tejto ústnej dohody, kto ju uzatvoril a aké následky z nej
vyplývali pre odporkyňu v 1.rade. Pritom len z hľadiska obsahu nie je zrejmé, či išlo o dohodu o spoločnej
výstavbe rodinného domu, či dohodu o rozdelení nehnuteľnosti, resp. dohodu o prevode podielu k domu.
Tieto skutočnosti však musia byť jednoznačne preukázané, aby bolo možné ustáliť právne účinky takejto

dohody. Takisto musí byť z obsahu dohody jednoznačne preukázané, že jej účastníci chceli založiť
spoluvlastnícky vzťah. Nevyslovená vnútorná predstava navrhovateľa, že pomocou pri stavbe si zároveň
zakladá svoje spoluvlastnícke právo nemusela byť v súlade s predstavou vtedajšieho vlastníka a vo
vzťahu k vzniku jeho vlastníckych práv /resp. práv jeho manželky/ je právne irelevatná. Skutočnosť, že
S. X. darovacou zmluvou previedla svoje vlastníctvo na odporkyňu v 1.rade skôr svedčí o opaku, ako v

prospech „teórie“ navrhovateľa o existencii akejsi ústnej dohody, navyše skutočnosť, že na obsah tejto
dohody poukazuje navrhovateľ až takmer 50 rokov po uzatvorení takejto dohody a potom, ako už dávno
zomreli strany tejto dohody len svedčí o účelovosti a iracionalite tohto argumentu. Navrhovateľ by si
mal uvedomiť, že na to, aby mohlo vzniknúť vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti je
potrebné, aby nastali určité právne skutočnosti, ktoré z hľadiska formy nepochybne musia mať povahu

písomného právneho úkonu. Toto jednoznačne platilo od roku 1950 až po súčasnosť. Z predložených
objektívnych dôkazov doložených do súdneho spisu teda nevyplýva, že by manželka navrhovateľa
mohla kedykoľvek počas svojho života nadobudnúť vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti.

Ďalej v písomnom vyjadrení uviedla, že nie je možné súhlasiť ani v tom, že nešlo o prestavbu rodinného
domu, ale o zrútenie starého domu a kompletnú výstavbu nového rodinného domu. So žiadosti o vydanie
stavebného povolenia zo dňa 27.4.1964 vyplýva, že S. X. žiada o vydanie stavebného povolenia na
prestavbu rodinného domu. Z rozhodnutia Komisie výstavby pri MNV v C. I. X. K. XX.X.XXXX vyplýva, že
sa povoľuje prestavba rodinného domku a prístavba jednej izby. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.10.1964,

ktorou štátna sporiteľňa dala pôžičku S. X. vo výške 15.000,- Kčs vyplýva, že sa poskytuje peňažná
pôžička na prestavbu. V prípade, že by naozaj išlo výstavbu nového domu, navrhovateľ mal nepochybne
možnosť /a zrejme aj povinnosť/ aj podľa vtedy platných zákonov vymazať vlastníctvo k pôvodnej
nehnuteľnosti a zapísať vlastníctvo k novej nehnuteľnosti do evidencie orgánu geodézie a kartografie.
Túto možnosť poskytoval napr. z.č. 22/1964 Zb., avšak navrhovateľ a jeho manželka túto možnosť

nevyužili, a to zrejme preto, že by sa to nestretlo v priaznivým ohlasom vtedajšieho vlastníka pani S. X..
Z dostupných dôkazných prostriedkov teda vyplýva, že stavebníkom v zmysle stavebného povolenia a
kolaudačného rozhodnutia bola jedine a výlučne Anna Zachová, navrhovateľ a jeho manželka nemali
uzatvorenú žiadnu písomnú dohodu o spoločnej výstavbe, či prestavbe rodinného domu, neboli uvedení
v stavebnom povolení ako stavebník, neboli uvedení ani v kolaudačnom rozhodnutí ako vlastníci, či

spoluvlastníci domu s právom dom užívať. Skutočnosť, že navrhovateľ a jeho manželka dom užívali
vyplývala len z výslovného povolenia S. X., ktorá umožnila svojej dcére a jej manželovi predmetný dom
užívaťabývaťvňom.Nikdyvšaknebolanajmenšiapochybnosťvtom,žejedinýmavýlučnýmvlastníkom
predmetnejnehnuteľnostijematkanavrhovateľovejmanželkyS.X..Tútoskutočnosťnemôžespochybniť
ani fakt, že navrhovateľ a jeho manželka určité náklady súvisiace s prestavbou domu, ako aj náklady

súvisiace s užívaním domu nepochybne znášali, tiež že navrhovateľ pomáhal rodine s prácami na poli
a inými chlapskými prácami. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že túto nehnuteľnosť - svoju bytovú
jednotku užíval navrhovateľ so svojou manželkou v dobrej viere, teda s vedomím, že im vlastnícky patrí.
Z verejne dostupného zoznamu nehnuteľností jednoznačne vyplývalo, že vlastníkom nehnuteľnosti je
pani S. X.. Je len malá pravdepodobnosť, že jej dcéra a manželka navrhovateľa by v prípade existencie

ústnej dohody netrvala na zápise jej spoluvlastníckeho práva.

Uznesením č.k. 9C/24/2013-111 zo dňa 10.4.2014 súd pripustil vstup C. G. do konania na strane
navrhovateľa a E. Y. na strane odporkyne.Odporkyňa v 2.rade E. Y. svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti,
požiadala súd, aby pojednávanie prebehlo bez nej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a 2.rade, výsluchom odporkyne v 1.rade,
výpisom z knihy manželstiev, sobášnym listom, úmrtným listom, žiadosťou o vydanie stavebného
povolenia zo dňa 20.4.1964, rozhodnutím Komisie výstavby pri MNV v C. I., dokladmi o zaplatení,
žiadosťou o vyjadrenie k projektu plynoinštalácie a vydanie potvrdeniek k zakúpeniu plynových

spotrebičov, rozhodnutím Štátneho notárstva č.k. K. XXXX/XX-X zo dňa 4.11.1991, kúpnou zmluvou
zo dňa 19.7.1962, rozhodnutím ONV v Senici - odbor výstavby, zmluvou o pôžičke zo dňa 6.10.1964,
výpisom z LV Č.. XXXX, obsahom spisov Okresného súdu Senica sp.zn. XXD/XX/XXXX, Štátneho
notárstva sp.zn. D XXXX/XX, Katastrálneho úradu v Trnave Správa katastra Senica sp.zn. E. XXXX/
XX, čestnými vyhláseniami G. C., I. Y., I. T., K. Ď., plánom rod. domku, čestným prehlásením C. C.,
fotodokumentáciou, judikatúrou súdov v obdobných veciach a zistil tento skutkový stav veci:

Výpoveďou navrhovateľa v 1. rade mal súd zistené, že v predmetnej nehnuteľnosti začal bývať po
uzavretí manželstva so svojou manželkou v roku 1960. S manželkou mali záujem postaviť nový dom,
ale prastarý otec jeho manželky C. X., v tom čase vlastník nehnuteľnosti, povedal, že môžu ostať bývať
tam a stačí, keď si pristavia jednu izbu s kuchyňou. V tom čase bývali v nehnuteľnosti aj prastarý otec

jeho manželky, matka jeho manželky a odporkyne v 1.rade, odporkyňa v 1.rade, jej dcéra a svokrina
matka. V priebehu rokov 1962-1963 zomreli jednak prastará mama jeho manželky, prastarý otec a tiež
stará matka. Ešte predtým v roku 1963 prastarý otec C.. X. previedol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou
zmluvou na S. X., matku jeho manželky a zároveň odporkyne v 1.rade. Aj s ňou hovorili o prestavbe
nehnuteľnosti, svokra im povedala, že čo si postavia to budú mať. Prestavba sa uskutočnila takým

spôsobom, že najskôr bola pristavená nová bytová jednotka, ktorá bola hotová v r. 1965, so stavbou
bolo započaté v r. 1964, potom sa všetci presťahovali do tejto bytovej jednotky. Prerábal sa starý rod.
dom, nešlo o prestavbu alebo opravu, starý dom bol až na jednu stenu celý zrúcaný, postavila sa ďalšia
bytová jednotka a bola dokončená v r. 1967. Navrhovateľ v 1.rade zostal s manželkou bývať v tej,
ktorá bola postavená skôr, svokra, jej dcéra a jej otec sa presťahovali do novej bytovej jednotky. Ide o

dve úplne oddelené samostatné bývania so samostatnými vchodmi. Odkedy v novopostavenej bytovej
jednotke bývali, platili všetky poplatky za elektrinu, TV, od 1974 i za plyn. Navrhovateľ nehradí daň,
túto platil svokrin otec, v súčasnosti nevie kto ju platí, asi odporkyňa v 1.rade. Manželka navrhovateľa
ešte počas života opakovane žiadala svoju matku, ako vlastníčku nehnuteľnosti, aby prepísala polovicu
nehnuteľnosti na ňu a na navrhovateľa v 1.rade, na čo táto uviedla, že je ešte čas. O tom, že svokra

darovala nehnuteľnosť odporkyni v 1.rade navrhovateľ v 1.rade vôbec nevedel, dozvedel sa o tom až
po jej smrti v roku 2012. V nehnuteľnosti žije 48 rokov, materiál na stavbu bytových jednotiek hradil
navrhovateľ v 1.rade, o čom doložil aj doklady. Peniaze z pôžičky v sume 15.000,- Kčs, ktorú si svokra
zobrala na svoje meno boli použité na dorobenie, chýbali obkladačky a dlažba. Jeden rok splácal pôžičku
navrhovateľ s manželkou, zvyšok splácala svokra.

Odporkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ v 1.rade aj so svojou manželkou sa
podieľali na prestavbe nehnuteľnosti, bolo to tak ako uviedol navrhovateľ, postavila sa jedna bytová
jednotka, kde všetci bývali a prerábal sa starý rod. dom. Niečo z neho ostalo, nevedela uviesť, aké
časti. Ďalej uviedla, že otec jej matky sa v roku 1964 vrátil z Ameriky a odtiaľ poberal penziu a určite

prispieval na stavbu i on, nie len navrhovateľ. Prečo sa situácia ohľadom nehnuteľnosti neriešila po
prestavbe, nevedela uviesť, v nehnuteľnosti nebýva 30 rokov, vedela uviesť dôvod prečo jej matka
darovala nehnuteľnosti jej a to z dôvodu, že navrhovateľ ani jeho deti sa o matku odporkyne v 1.rade
vôbec nestarali, v ničom jej neboli nápomocní, pomáhali jej cudzí ľudia a starala sa o ňu odporkyňa
v 1.rade, preto matka darovala predmetné nehnuteľnosti jej. Vzťahy nie sú aj v súčasnosti dobré,

odporkyňa v 1.rade s navrhovateľom v 1.rade v podstate nekomunikujú.

Právny zástupcu odporkyne v 1.rade súd uviedol, že darovanie nehnuteľnosti zo strany matky odporkyne
v 1.rade jej dcére bolo zohľadnené v dedičskom konaní, jej podiel pripadajúci na ňu z dedičstva sa o
túto hodnotu znížil. V dedičskom konaní bolo dostatok majetku, takže sa to vyrovnalo a vec je týmto

spôsobom vyriešená.

Výpoveďou navrhovateľky v 2. rade mal súd preukázané, že v predmetnej nehnuteľnosti bývala od
narodenia, dom postavili jej rodičia svojpomocne za pomoci ľudí z obce. Podľa rozprávania prastaréhootca vedela, že sa najprv pristavila jedna časť domu, potom sa presťahovali do ďalšej novopostavenej
časti. V dome vždy bývali štyri generácie - X., J., Y., X. S. G.. Dom má dve bytové jednotky, v bytovej
jednotke, kde bývali jej rodičia s rodinou, teda s ňou a jej sestrou, je obývačka, spálňa, kuchyňa. Jej otec

staval nielen túto časť, ale celú stavbu, nakoľko bol jediný chlap. V tomto byte bývali aj s mamou do jej
smrti do r. 1991. V súčasnosti v nehnuteľnosti býva navrhovateľka v 2.rade spolu s otcom a jej dcérami.
Vo vedľajšej časti domu, resp. v druhej bytovej jednotke bývala najprv starenka X. s prastarým otcom,
potom tam býval aj synovec s priateľkou, t.č. sú tam podnájomníci.

Právny zástupca odporkyne v 1.rade uviedol, že nikto nespochybňuje, že navrhovatelia mali užívacie
právo k predmetným nehnuteľnostiam, spochybňované je tu vlastnícke právo, kedy a z akého právneho
titulu malo vzniknúť. V dedičskom konaní, ktoré prebiehalo v r. 2012 po neb. S. X. boli dedičkami dcéra
a dve vnučky, bola uzatvorená dohoda, ktorú treba chápať ako právny úkon účastníčok s tým, že na
základe dedičskej dohody bolo konštatované aj započítanie daru predmetnej nehnuteľnosti, o to dostala
dedička dedičstvo v menšej hodnote. Navrhovateľka v 2.rade súhlasila s uvedenou dedičskou dohodou,

teraz však tvrdí, že polovica nehnuteľnosti patrí do vlastníctva navrhovateľa v 1.rade. Uvedené mohla
namietať už v rámci dedičského konania.

Právny zástupca navrhovateľov sa vyjadril v tom zmysle, že vyjadrenie protistrany považoval za
irelevantné nakoľko navrhovateľ v 1.rade nebol účastníkom dedičského konania po neb. S. X., nebolo

možné započítať polovicu nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je navrhovateľ v 1.rade spolu s neb.
manželkou a v dedičskom konaní po neb. S. X. majetok v dedičskom konaní bol len nepatrnej hodnoty.
Ďalej uviedol, že navrhovatelia sa snažili zosúladiť faktický a právny stav so stavom formálnym, viackrát
sa pokúšali hovoriť s S. X., nečakali, že príde k prevodu vlastníctva na odporkyňu v 1.rade, preto sa
domáhajú určenia vlastníctva touto žalobou.

Právny zástupca odporkyne v 1.rade na to uviedol, že v danej veci prebehli dve dedičské konania v r.
1991 a v r. 2012, nie je možné v súčasnosti tvrdiť, že v 60.rokoch prišlo k nadobudnutiu spoluvlastníctva
v podiele jednej polovice navrhovateľom, pripadne navrhovateľom a jeho manželkou, nie je možné
negovať právne účinky obidvoch dedičských rozhodnutí. Z písomností nevyplýva, že by bola vytvorená

nová stavba tak ako je to tvrdené, nakoľko nebolo vydané žiadne búracie povolenie stavebného úradu,
rozhodnutie o odstránení stavby.

Právny zástupca navrhovateľov vyjadril svoj právny názor, že prišlo k vytvoreniu novej veci, za tým
účelom predložil aj projekt rodinného domu, kde je označené, že ide o novostavbu. Keďže k vytvoreniu

veci prišlo v roku 1960, podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka možno nadobudnúť vlastnícke
právo aj na základe iných právnych skutočností, medzi takého právne skutočnosti patrí aj originálne
nadobudnutie vlastníckeho práva vytvorením veci. V záverečnej reči uviedol, že prišlo k vytvoreniu
novej veci, ktorej vlastníkom v podiele 1 je navrhovateľ spolu s manželkou neb. R. Y., k nadobudnutiu
vlastníctva prišlo na základe ústnej dohody navrhovateľa v 1.rade a jeho manželky so svokrou S. X..

Právnyzástupcaodporkynev1.radevzáverečnejrečiuviedol,žezvykonanéhodokazovanianevyplýva,
žebyprišlokuzavretiudohodymedzinavrhovateľomv1.rade,jehomanželkouaS.X.,tiežnavrhovatelia
nepredložili dôkazy o tom, že celá nehnuteľnosť zanikla a vznikla nová nehnuteľnosť, z dôkazov vyplýva,
že sa jednalo o prestavbu, na ktorej sa zúčastňoval navrhovateľ a celá rodina. V prospech jeho

tvrdení svedčí aj kontinuita katastrálnych zápisov. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že
by nadobudli vlastníctvo v podiele 1 k predmetnej nehnuteľnosti.

Z výpisu z knihy manželstiev a sobášneho listu súd zistil, že navrhovateľ v 1.rade uzavrel manželstvo s
R. X. dňa 12.11.1960. Manželka navrhovateľa v 1.rade podľa úmrtného listu zomrela dňa XX.X.XXXX.

Dňa20.4.1964požiadalaS.X.ovydaniestavebnéhopovolenianaprestavbuvobciC.I.napozemkup.č.
XXX, XXX, XXX, XXX z dôvodu, že dom je starý, nevyhovuje dnešným požiadavkám. Komisia výstavby
pri MNV v C. I. dňa 15.5.1964 vydala rozhodnutie, ktorým vyhovela žiadosti S. X. a povolila prestavbu
rod. domku a prístavbu jednej izby. Z prehľadu dokladov o zaplatení a ich kópii súd zistil, že hodnota

zakúpeného materiálu navrhovateľom v 1.rade bola 10.836,36 Kčs. Listom zo dňa 20.3.1975 S. X. S.
R. Y., O.. X. požiadali Západoslavenské plynárne, n.p. Nové Mesto nad Váhom o vyjadrenie k projektu
plynoinštalácie a vydanie potvrdeniek k zakúpeniu plynových spotrebičov.RozhodnutímŠtátnehonotárstvavSenicič.k.K.XXXX/XX-Xzodňa4.11.1991malsúdpreukázané,žev
dedičskej veci po neb. R. Y., O.. X. bola schválená dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva, na základe
ktorej V. Y. nadobudol pohľadávku z titulu zániku BSM vo výške 8.073,50 Kčs s povinnosťou výplaty

spoludedičke E. Y., O.. Y. vo výške 2.691,- Kčs, dedička C. G. sa svojho podielu zriekla v prospech V.
Y.. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj zo spisu Štátneho notárstva v Senici sp.zn. K. XXXX/XX.

Z kúpnej zmluvy č.k. XXX/XX, registrovanej Štátnym notárstvom v Senici dňa 26.2.1963, súd zistil, že
predávajúci C. X. predal kupujúcej /vnučke/ S. X., O.. J. nehnuteľnosti zapísané vo vl.č. XXXX T..Ú.. C.

I. za kúpnu cenu 13.000,- Kčs. ONV v Senici svojim rozhodnutím privolil k prevodu nehnuteľností. Dňa
6.10.1964 Anna Zachová uzavrela zmluvu o pôžičke so Štátnou sporiteľňou v Senici, požičala si sumu
15.000,- Kčs na prestavbu, V. Y. prebral ručenie za záväzok. Z LV Č.. XXXX vyplýva, že vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam bolo vložené titulom kúpy na S. X. rod. J. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.1962.

Zo zápisnice napísanej notárkou JUDr. Emíliou Dostálovou pod č.k. XXD/XX/XXXX, K. XX/XXXX-K. v

dedičskej veci po neb. S. X., O.. J., X.. K. XX.X.XXXX vyplýva, že splnomocnený zástupca dedičky Y. I. /
odporkyne v 1.rade/ v mene zastupovanej vyhlásil, že súhlasí s tým, aby bola do dedičstva započítaná
hodnota daru vo výške 50.000,- €, ktorý dedička obdržala od poručiteľky - jednalo sa o darované
nehnuteľnosti v k.ú. C. D.. I. zapísané na LV č. X, rod. dom s.č. XXX, G..Č.. XXX S. XXX, pričom dedička
Y. I. na základe darovacej zmluvy obdržala aj poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky. Do súpisu

majetku potom notárka zahrnula ako aktívum aj započítanie daru poskytnutého Y. I. vo výške 50.000,-
€, čistá hodnota dedičstva bola 51.055,34 €. Dedičia Y. I. - dcéra poručiteľky, E. Y. - vnučka, C. G. -
vnučka uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej Y. I. nadobudla osobné veci, podiel vo výške 667,67 € z
peňažných prostriedkov na účte v Poštovej banke ako 1 hodnoty jej pohľadávok voči dedičstvu vo výške
1.335,34 €. E. Y. nadobudla majetkovú účasť člena v družstve COOP Jednota Senica vo výške 162,95

€, podiel vo výške 343,55 € s príslušenstvom z peňažných prostriedkov na účte v Poštovej banke. C. G.
nadobudla majetkovú účasť člena v družstve COOP Jednota Senica vo výške 162,95 €, podiel vo výške
343,56 € s príslušenstvom z peňažných prostriedkov na účte v Poštovej banke a nehnuteľnosti zapísané
pre obec a k.ú. C. D.. I. L. B. Č.. XXXX v dohodnutej všeobecnej hodnote 710,- €. V zápisnici sa ďalej
konštatuje, že dedičky C. G. S. E. Y. nadobúdajú dedičstvo z dôvodu započítania daru vo výške 50.000,-

€ spoludedičke Y. I. bez povinnosti výplaty Y. I. a na dedičských podieloch si navzájom nič nedoplácajú.
Dedičky boli zastúpené svojimi zástupcami - E. Y. R. J., O.. Y., Y. I. I. T. S. C. G. právnou zástupkyňou
Mgr. Dominikou Arvaiovou, advokátskou koncipientkou súčasného právneho zástupcu navrhovateľov v
1. a 2.rade, pričom pri spísaní zápisnice bola okrem právnej zástupkyne prítomná aj C. G.. Uvedené
súd zistil aj zo spisu Okresného súdu Senica sp.zn. XXD/XX/XXXX, ako aj, že dedičská dohoda bola

schválená Okresným súdom Senica uznesením zo dňa 20.2.2013 pod č.k. XXD/XX/XXXX -XX.

Z čestných vyhlásení predložených právnym zástupcom navrhovateľov vyplýva, že G. C. vyhlásila, že
jej manžel G. Y. pomáhal s prípravami stavby domu s.č. XXX v r. 1960-63, ktorý staval V. Y.. I. Y. vyhlásil,
že chodil pomáhať na stavbu rod. domu V. Y., ako aj jeho nebohý otec. I. T. vyhlásil, že V. Y. a jeho

manželke R. Y. pomáhal pri výstavbe ich rod. domu. K. Ď. uviedla v čestnom vyhlásení, že V. Y. spoločne
so zosnulou manželkou R. Y. vykonávali rozsiahlu prestavbu rod. domu výlučne z vlastných úspor, pri
prestavbeimpomáhalajjejnebohýmanželI.Ď..C.C.čestneprehlásil,ževrokoch1964a1965pomáhal
V. Y. S. R. Y. pri výstavbe rod. domu v obci D.. C. I.. Súd zistil, že na pláne rod. domu je označenie
„novostavba“.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Senica sp.zn. E. XXXX/XX súd zistil, že
dňa 7.12.2009 uzavrela S. X., O.. J. ako darca darovaciu zmluvu s Y. I., O.. X., ktorou jej darovala
nehnuteľnosti v katastri obce C. D.. I., vedené na LV č. X pre k.ú. C. D.. I.- O.. K. D..Č.. XXX postavený
na p.č. XXX, pozemky p.č. XXX S. XXX, na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, v katastri obce D., vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
v katastri obce J. D.. I., vedených na LV č. XXXX, XXXX. K darovacej zmluve boli uzavreté dva dodatky,
v ktorých ide len o opravu niektorých údajov. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol
povolený rozhodnutím Správy katastra Senica zo dňa 29.3.2010 pod č. E. XXXX/XX.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec,

stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali naliehavý
právny záujem na určení, že spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu
a už v odôvodnení rozsudku vyššie špecifikovaná, patrí do dedičstva po neb. R. Y., O.. X., ktorá bola

manželkou navrhovateľa v 1.rade. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovatelia žiadnym
spôsobom nepreukázali nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v 1-ici k predmetnej nehnuteľnosti
nebohou R. Y., ktorý by potom mohol byť predmetom dedičského konania ako novoobjavený majetok. Z
celéhodokazovanianevyplývaprávnaskutočnosť,ktorábyspôsobilavznikpodielovéhospoluvlastníctva
k predmetnej nehnuteľnosti nebohou a ani kedy k tejto skutočnosti malo prísť. Vzhľadom na výpovede

účastníkov, ktoré boli zhodné, súd zistil, že počas manželstva navrhovateľa v 1.rade s neb. R. Y. prišlo
k prestavbe, resp. výstavbe predmetného domu. Je preukázané, že sa uskutočnili stavebné práce, že
navrhovateľ v 1.rade sa ich zúčastňoval, tiež že mu /príp. aj jeho manželke, ako to vyplýva z niektorých
čestných vyhlásení/ pomáhali ľudia z obce, ako aj že zakúpil nejaký stavebný materiál. Otázne je, či
prišlo k výstavbe nového domu, alebo len k prestavbe starého. Ak by aj vznikla nová vec, v tomto

prípade by podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ v 1.rade a jeho manželka nemohli
nadobudnúť vlastníctvo, lebo vedeli, že nehnuteľnosť nie je v ich vlastníctve, nebola teda splnená
podmienka dobromyseľnosti pri spracovaní cudzej veci. Spoluvlastníctvo neb. manželky navrhovateľa
v 1.rade, teda nemohlo vzniknúť spracovaním veci.

Navrhovatelia a ich právny zástupca vo svojich vyjadreniach nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
opierali o pôvodné nadobudnutie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva vytvorením novej veci. Tu však
opätovne nepreukázali, že už pri stavbe domu, neb. manželka navrhovateľa v 1.rade tento stavala s
úmyslomvlastniťideálnypodiel1vpredmetnomrod.dome.Existenciaakejkoľvekdohodyvtomtosmere
nebola preukázaná. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ v 1.rade staval spolu s

manželkou celý dom, ktorý mal dve bytové jednotky, pričom on s rodinou mal v úmysle obývať bytovú
jednotku, ktorá bola po prestavbe pristavená ako prvá. Z uvedeného vyplýva skôr právny záver, že
navrhovateľ v 1.rade chcel spolu s manželkou neb. R. Y. nadobudnúť vlastníctvo práve k tejto bytovej
jednotke /v nej býva aj v súčasnosti s rodinou navrhovateľky v 2.rade/. Keďže však boli manželiamohlo by tak po právnej stránke vzniknúť vytvorením novej veci len bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Skutočnosť, že nehnuteľnosť staval navrhovateľ v 1.rade spolu s manželkou vyplýva z
viacerých vyjadrení navrhovateľa v 1.rade ako aj jeho právneho zástupcu. Je teda zrejmé, že ani týmto

spôsobom nedošlo k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu 1-ice k predmetnej nehnuteľnosti neb.
manželkounavrhovateľav1.rade.Čosatýkaotázkynadobúdaniavlastníctvapristavberod.domujesúd
toho názoru, že je skutočne dôležité kto stavbu realizuje s úmyslom nadobudnúť ju do vlastníctva. Nie je
pritomdôležitélenvykonávanieprác,ktojeuvedenývrôznychžiadostiach,aleajfinančnézabezpečenie
stavby. V danom prípade však súdu nie je zo žiadnych vykonaných dôkazov zrejmé, že neb. R. Y. stavala

dom za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 1-ice.

Súd sa pri právnom posúdení zaoberal aj skutočnosťou, či neprišlo k nadobudnutiu spoluvlastníckeho
podielu L.. R. Y. z dôvodu vydržania. Tu však treba poznamenať, že podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva z tohto titulu je dobromyselnosť držiteľa, čo v tomto prípade nebolo splnené, keďže
podľa výpovede navrhovateľa v 1.rade sa jeho manželka viackrát pokúšala usporiadať vlastnícke vzťahy

k nehnuteľnosti, bolo jej teda známe, že ako vlastník nehnuteľnosti je uvedená jej matka.

Čo sa týka skutočnosti, že predmetný dom nadobudla odporkyňa v 1.rade na základe darovacej zmluvy
od jej matky S. X. /ako i matky neb. R. Y./, táto bola zohľadnená v dedičskom konaní po neb. S. X.
tzv. započítaním daru vo výške 50.000,- €. Navrhovateľka v 2.rade, jej právny zástupca a odporkyňa

v 2.rade na takúto dohodu pristúpili, dedičské konanie nežiadali prerušiť do právoplatného vyriešenia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, napr. žalobou o určenie vlastníctva, príp. neplatnosť
darovacej zmluvy. Napriek tomu je súd toho názoru, že určovaciu žalobu možno podať aj v tomto štádiu,
musí byť však doložená relevantnými dôkazmi. Vzhľadom na uplynutie dlhého času od výstavby, resp.
prestavby predmetného domu sa sám navrhovateľ v 1.rade vystavil určitej dôkaznej núdzi, kedy nevie

riadne preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ním a jeho neb. manželkou /tak ako
to tvrdí sám navrhovateľ v 1.rade a jeho právny zástupca/, nie to ešte nadobudnutie spoluvlastníckeho
podielu 1-ice jeho nebohou manželkou, čo je predmetom tejto žaloby. Ak by aj bolo preukázané, že
časť nehnuteľnosti bola postavená navrhovateľom v 1.rade a jeho manželkou za trvania manželstva ako
stavebníkmi, v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku po neb. manželke R. Y. by potom prišlo

k vyporiadaniu takéhoto bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a po jeho vyporiadaní, by do
dedičstva pripadol len podiel nebohej. Žalobný petit však s touto skutočnosťou nekorešponduje. Na
základe všetkých uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. s tým, že v konaní boli úspešné odporkyne.

Súd priznal náhradu trov konania odporkyni v 1.rade, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
v sume 496,86 € za štyri úkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. /prevzatie veci, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 3.7.2013 a 18.2.2015/ 3 úkony v
roku 2013 po 60,07 €, 1 úkon v roku 2015 po 64,53 €, režijný paušál 3krát po 7,81 €, 1krát po 8,39 €,
náhrada cestovného za zastupovanie na pojednávaní dňa 3.7.2013 v sume 58,25 € a na pojednávaní

dňa 18.2.2015 v sume 54,09 €, náhrada za stratu času v súvislosti s dvomi cestami na pojednávanie z
Bratislavy do Senice a späť za osem polhodín /za začatú polhodinu v roku 2013 náhrada predstavovala
sumu 13,01 €, v roku 2015 13,98 €/, takže za stratu času 4krát 13,01 € a 4krát 13,98 €, celkom náhrada
v sume 107,96 €. Súd náhradu za stratu času krátil, nakoľko si ju právny zástupca uplatnil za rok 2013 v
nesprávnej výške, teda rovnakej ako v roku 2015, v sume 13,98 €/. Náhradu trov konania súd nepriznal

odporkyni v 2.rade, pretože ich nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15. dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.