Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200451
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: F., v
zastúpení JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom Nám. sv. Anny
č. 7269/20A, Trenčín, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o
návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája
2014 podľa § 250q O.s.p..

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014 bola na podklade § 21,
§ 132, § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

zamietnutá navrhovateľovi žiadosť zo dňa 29. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku od X.
augusta XXXX s odôvodnením, že počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií,
dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku X. R. XXXX, bol Útvarom sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č.
GR ZVJS-11625/30-02 zo dňa 21. marca 2012 navrhovateľovi od 10. januára 1999 priznaný starobný
dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podmienky nároku na starobný
dôchodoksprihliadnutímnazníženýdôchodkovývekpodľa§132ods.1zákona č.100/1988Zb.
posúdil a suma starobného dôchodku bola Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších
predpisov a bola zohľadnená všetka preukázaná doba.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podal v zákonom stanovenej lehote návrh na

preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia odporkyne. V jeho písomných dôvodoch podstate uviedol,
že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Činnosť príslušníka
ZVJS ukončil v roku 1996, kedy platil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého, ak
vojak z povolania odpracoval v I. kategórii funkcií najmenej 20 rokov, je jeho dôchodkový vek 55 rokov
fyzického veku. Túto podmienku splnil, avšak pre výšku dávky výsluhového zabezpečenia mu nebol
zohľadnený výkon služby v I. kategórii, ktorý preukázateľne existuje a odporkyni bol daný k dispozícií.

Má v I. kategórii funkcií odpracovaných 20 rokov a 36 dní, nárok na starobný dôchodok mu vznikol
dovŕšením 55 rokov veku, t. j. X. R.XXX. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie so záverom, že je povinná mu priznať starobný dôchodok dňomdovŕšenia veku 55 rokov fyzického veku, t. j. dňom X..XXX.. Zároveň poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 138/2011, č. 10So 85/2012 zo dňa 17. júla 2013.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na jej
písomné vyjadrenie zo dňa 2. júla 2014. Zdôraznila, že navrhovateľ nepožiadal o zvýšenie starobného
dôchodku, ale žiadal o dôchodkovú dávku zo všeobecného systému, kde uviedol všetky doby poistenia.
Pokiaľ však žiada o zhodnotenie doby zamestnania po tom, ako mu bol priznaný starobný dôchodok,
musí požiadať toho nositeľa, ktorý mu už priznal starobný dôchodok.

Krajský súd v zmysle § 101 ods. 2 v spojitosti s § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol
v jeho neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie prevzal dňom 26. novembra 2014.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa §
250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 29.

januára 2014 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od X.. XXXX. Rozhodnutím
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2014 bola podľa § 21, § 132, § 175 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietnutá navrhovateľovi žiadosť
zo dňa 29. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku od X. R.XXX, s odôvodnením, že počas

výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55.
roku veku X. R. XXXX, . bol Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. GR ZVJS-11625/30-02 zo dňa 21.
marca 2012 navrhovateľovi od 10. januára 1999 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla

2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na
znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a suma
starobnéhodôchodkubolaÚtvaromsociálnehozabezpečeniaGenerálnehoriaditeľstvaZboruväzenskej
a justičnej stráže určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola
zohľadnená všetka preukázaná doba.

Pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba štúdia od 1.
septembra 1960 do 7. júna 1966, doba zamestnania OÚNZ Liptovský Mikuláš od 1. augusta 1966
do 31. augusta 1966, doby výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra 1966 do 1.
septembra 1967, doba zamestnania OÚNZ Liptovský Mikuláš od 2. septembra 1967 do 31. marca

1970, doba zamestnania OÚNZ Liptovský Mikuláš od 1. apríla 1970 do 1. augusta 1972, vojenské
cvičenie od 2. augusta 1972 do 15. augusta 1972, doba zamestnania OÚNZ Liptovský
Mikuláš od 16. augusta 1972 do 11. mája 1976. vojenské cvičenie od 12. mája 1976 do
1. júna 1976, doba zamestnania OÚNZ Liptovský Mikuláš od 2. júna 1976 do 31. augusta 1977, doba
služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. septembra 1977 do 31. augusta 1996. Teda navrhovateľ

počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením
55. roku veku dňa X. R.X.

Starobný dôchodok navrhovateľovi je naďalej vyplácaný Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a
justičnejstrážezosobitnéhosystémusociálnehozabezpečenia,sazavýsluhovýdôchodokibapovažuje,

naďalejjestarobnýmdôchodkompriznanýmpodľazákonač.100/1988Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,
pre priznanie ktorého navrhovateľ k 10. januáru 1999 splnil všetky zákonné podmienky.

Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi vzniknúť nemôže.
Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľ možnosť

za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, Útvar
sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Suma starobného dôchodku navrhovateľovi bolaÚtvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže určená
podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Nárok na dôchodok podľa § 132 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj
so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systému už určil Útvar sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 55. rokov veku, X. R. XXXX . v súvislosti so zaradením

doby výkonu služby viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, a to s poukazom na ustanovenie § 21,
§ 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na
dávky, ktorí vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o
priznaní, odňatí alebo zmene sumy sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 21 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom
zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ naďalej zotrváva na podanom
opravnom prostriedku. Zdôraznila, že odporkyňa nedostatočne zhodnotila skutkový stav veci, pretože
v zmysle § 65 mala návrh navrhovateľa posúdiť aj ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, keďže
jej vyplýva z evidencie, že navrhovateľ bol 15 rokov po priznaní starobného dôchodku poistený a má
potom nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré mu neboli zhodnotené

pre nárok a výšku jeho starobného dôchodku. Tie mu neboli zhodnotené od 1. januára 1999, pretože
navrhovateľ po tom ako mu bol priznaný starobný dôchodok Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej
a justičnej stráže pracoval v civilnom sektore 15 rokov a pracuje doposiaľ. Z týchto dôvodov odporkyňa
mala navrhovateľovi priznať, resp. zvýšiť starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení.
Navrhovateľ doposiaľ pracuje ak súdny znalec, či pracoval v civilnom zariadení ako lekár, nevedela

uviesť. Zastáva názor, že odporkyňa sa mala vysporiadať aj o tom, či jej patrí právomoc vo veci
rozhodnúť, prípadne vec mala postúpiť inému orgánu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
odporkyni na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), b) a c) O.s.p..

Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti
a v súlade s platnými predpismi. Aj podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného
v rozsudku sp.zn. 9So 129/2010 zo dňa 24. novembra 2011 vznik nároku na starobný dôchodok
a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č.
100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,

podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný,
preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá
nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením
dátumom vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.