Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/235/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214203365.5

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom P a s t o r e k o m samosudcom v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava zast. splnomoc. práv. zást.: TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporcovi: V. N., nar. XX.X.XXXX, K. D. XX/X, XXX XX G.
o zaplatenie 359,66 EUR s prísl.
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,38 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p.
a.od21.3.2011dozaplateniavoformepravidelnýchmesačnýchsplátokvsume30,-EURsplatnýchvždy
k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného
zaplatenia pod stratou výhody splatenia celej sumy vo forme pravidelných mesačných splátok a vo
zvyšku súd podanú žalobu s nárokom na náhradu trov konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 359,66
EUR“ z dňa 04.02.2014, ktoré doručil súdu dňa 21.02.2014, sa domáhal zaplatenia sumy 359,66 EUR.

Žalobca - navrhovateľ svoju neúčasť napriek tomu, že bol riadne predvolaný, nežiadal ospravedlniť a
nežiadal ani pojednávanie odročiť, preto súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti, podľa § 115 ods. 2
O.s.p. lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, preto súd vo veci konal a rozhodol podľa §

101 ods. 2 O.s.p.v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom k neúčasti žalobcu na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na č. l. 1-2 súdneho spisu, podľa
ktorej je nepochybné a zrejmé, že právny predchodca žalobcu SPSP poskytla žalovanému úver 27.900,-
Sk pri mesačných splátkach v počte 59 splátok v sume 774,- Sk pri splatnosti prvej splátky dňa 20.6.2006

a s konečnou splatnosťou 20.4.2011, ďalej súd oboznámil VOP z č. l. 5-19, rovnako súd oboznámil
oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Obč. zák., ktoré oznámenie bolo doručené žalovanému
dňa 14.12.2009, ďalej sú oboznamuje samotnú: „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE“
z dňa X.XX.XXXX, ako je zrejmé z čl. 21-26, rovnako súd oboznamuje č. l. 27 - prílohu k zmluve o
postúpení pohľadávky, z ktorej je zrejmé, že došlo k splatnosti poslednej splátky dňom 20.4.2011, ako je
zrejmé z č. l. 27 v spojení s č. l. 4 súdneho spisu, ďalej súd oboznamuje pokus o zmier č. l. 28 žalobcu,

udelené plnomocenstvo.

Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že žaloba žalobcu mu bola doručená, tejto porozumel a ku
skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe uviedol, že sa na rozhodujúce skutkové okolnosti nepamätá,
ale mal za to, že si zobral pôžičku zo SLSP, mohlo to byť do 30.000,- Sk v tom čase, možno aj niečo
uhradil, ale nevie koľko to bolo a ani doklady o tom už nemá. Ďalej ku svojim osobným a majetkovým

pomerom uviedol, že je slobodný, vyučený ako stolár, v minulosti pracoval v MR, v Rakúsku, kde
vykonávalpomocnéprávenastavbe.Momentálnenemámvyživovaciupovinnosť,niesomanievidovanýna úrade práve, a žiadne štátne peňažné dávky nepoberám, chcem ísť za prácou do MR, mal by som
tam robiť údržbára v jednej firme od 1.3., resp. od februára 2016. V súčasnosti moje potreby bývania,
stravovania, zabezpečujú moji rodičia, ktorí pracujú, a nakoľko ja menám žiadny príjem, nechcú, aby

som im platil, Na úrade práve nie som evidovaný, nakoľko sám si hľadám prácu, ale uvedený dlh
chceme zaplatiť. Vzhľadom k uvedeným podmienkam, kedy by rodičia zabezpečujú moje stravovanie,
ubytovanie, prosím, aby som mohol uhradiť dlžnú sumu na splátky v sume po cca 50 EUR mesačne,
nakoľko uvedenú sumu by som im potom musel vrátiť, keď už budem zarábať.

V prejednávanej veci ide o sporové konanie, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba
chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov
konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkaznú
(§ 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, a účastníkom tvrdená, bola v
konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom (v spojitosti s

dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali - vigilantibus iura a ak
produkovaný dôkaz nesvedčí o skutkových tvrdeniach účastníka, ten účastník v spore podľahne. Takto
potomsúdomzistenýskutkovýstavvecijevýsledkomdôkaznejaktivityúčastníkov.Navrhovateľvsúlade
s § 79 ods. 2 OSP predložil súdu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

Občianskoprávna zásada materiálnej pravdy sa doteraz chápala ako zistenie absolútnej materiálnej
pravdy súdom, avšak v súčasnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v sporovom konaní sa musí rešpektovať
prejednacia zásada, to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno bude na účastníkoch
konania na rozdiel od nesporového konania, kde naďalej bude platiť tzv. vyšetrovacia zásada.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu 25.05.2004 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, ) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§100ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Premlčacia lehota je v uvedenom prípade trojročná s počiatkom
plynutia lehoty vždy v deň, nasledujúci po uplynutí splatnosti každej splátky, kedy si veriteľ mohol po
prvý raz svoje právo uplatniť.

Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.
Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník
uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť

na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného
ustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte
splatné.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedol
žalobca v žalobe a žalovaný na pojednávaní a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná

žaloba žalobkyne bola len čiastočne dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel len v časti tak ako je
vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Z podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-2 súdneho spisu z dňa 04.02.2014, ktorá bola doručená súdu
dňa 21.02.2014 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. poskytla žalovanému úver v

sume 27.900,- Sk pri mesačných splátkach v počte 59 splátok v sume 774,- Sk po prepočte v sume
25,692 EUR. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná ku dňu 20.6.2006 a splatnosť ostatnej splátky bola
dojednaná ku dňu 20.4.2011, k uzatvorenej zmluve boli medzi účastníkmi úverového vzťahu dojednané
tzv. všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) na č. l. 5-19 súdneho spisu. Počas uvedeného
právneho vzťahu došlo zo strany spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. k postúpeniu pohľadávky podľa

§ 526 Obč. zák. a to „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE“ z dňa X.XX.XXXX, ako je
zrejmé z čl. 21-26 súdneho spisu.Právny predchodca žalobcu spoločnosť SLSP, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky voči
nemu,ktorépodaniežalovanýprevzaldňa14.12.2009akojezrejmézč.l.20súdnehospisu.Rovnakosa
súd oboznámil s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky, z ktorej je zrejmé, že k splatnosti poslednej

splátky dôjde dňom 20.4.2011, ako je zrejmé z č. l. 27 v spojení s č. l. 4 súdneho spisu. Nakoľko si
žalovaný voči žalobcovi neplnil svoje povinnosti preto mu doručil pokus o zmier z č. l. 28 súdneho spisu
s určenou lehotou splatnosti a to najneskôr do 31.01.2014, v ktorej lehote podľa žalobcu k úhrade dlžnej
sumy nedošlo.

Vzhľadom k námietke premlčania podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, súd k námietke premlčania z úradnej moci prihliadol a 3-ročná ročná premlčacia
lehota uplynula vo vzťahu k splátkam splatným do dňa určenej splatnosti splátky a to k 20. kal. t. j.
ku dňu 20.02.2014, nakoľko žaloba bola súdu doručená o jeden deň neskôr po uplynutí tejto 3-ročnej
hmotnoprávnej lehoty. Súd priznal uplatnený nárok vo vzťahu k splátkam splatným podľa č. l. 4 a 27
súdneho spisu za obdobie od 20.03.2014 do 20.04.2014, a to len za dve splátky po 25,692 EUR, celkom

v sume istiny 51,38 EUR a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 Obč. súd. por. platí, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo forme splátok podľa § 160 Obč. súd.
por. vzhľadom k jeho osobným a majetkovým pomerom. Súd počas konania mal preukázané, že
žalovaný je vyučený ako stolár, t. č. bez pracovného pomeru, avšak podľa súdu je zrejmé, že práci sa

nevyhýba prácusasnažísizabezpečiť.Vsúčasnostisisvojepotrebybývania,stravovania,zabezpečuje
prostredníctvom svojich rodičov, nakoľko nemá prácu a tým ani žiaden príjem, počas konania žiadal
súd, aby mohol uhradiť dlžnú sumu na splátky. Na základe uvedených súd mal za to, že celková dlžná
suma istiny s úrokmi je ku dňu rozhodnutia súdu v objeme do 75,- EUR a ak žalovaný túto sumu uhradí
vo forme splátok po 30,- EUR/mesiac, k úhrade dlžnej sumy by tým došlo v lehote 3 mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú dobu súd považoval za primeranú vzhľadom k dlžnej sume ako
aj k možnostiam a schopnostiam žalovaného v čase rozhodnutia súdu.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011
str.: 8).

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR zo sumy 51,38 EUR vo výške 9,00 % p. a. od 21.3.2011 do zaplatenia a to
od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dojednanej splátky podľa úverovej zmluvy.

V zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Obč. súd. por. platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.