Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/431/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1614203725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľov:

1. O., 2. Y., obaja zast. advokátom JUDr. Ľuboslavom Kašubom, AK so sídlom Na vŕšku 1, Bratislava,
proti odporcovi: Y., zast. advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, AK so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky
o zaplatenie 3.242,22 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 835,06
Eur na účet č.: XXX XXX XXX/XXXX advokáta JUDr. Petra Schmidla, AK so sídlom Záhorácka 11/A,

Malacky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali svojim návrhom zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.242,22
Eur spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od
20.12.2013 do zaplatenia a žiadali priznať aj trovy konania. Po podaní návrhu navrhovatelia svoj návrh
čiastočne a to v sume o zaplatenie 144,21 Eur zobrali späť a teda žiadali zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 3.098,12 Eur. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že na základe zámennej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dňa 15.08.2013 previedli do podielového spoluvlastníctva odporcu a jeho
priateľky R.j každému v podiele 1 vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v okrese H. obci H. kat. úz. H.

vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru na LV č. XXXX ako
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. a stavbu služobného bytu súp. č. XXXX. postaveného na
parc. č. XXXX/XX. K týmto nehnuteľnostiam vedie prístupová cesta na parcelách vedených v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/
XX a XXXX/X. Navrhovatelia uviedli vo svojom návrhu, že na parc. č. XXXX/XX mali v čase podpisu
zámennej zmluvy uskladnenú zámockú dlažbu, typ Corte OPERA o výmere 115,2 m2 a zámockú dlažbu
typ Corte OPERETT o výmere 28,8 m2 v celkovej hodnote 3.242,22 Eur a táto zámocká dlažba nebola

predmetom kúpy v zámennej zmluve a navrhovateľ v 1. rade odporcu upozornil, že ju hodlá v budúcnosti
použiť. Napriek absencii akéhokoľvek právneho úkonu, ktorým by odporca predmetnú zámockú dlažbu
nadobudol do svojho vlastníctva si odporca bez právneho dôvodu privlastnil a osadil ju na pozemku,
ktorý nadobudol do podielového spoluvlastníctva od navrhovateľov. Skutočnosť, že odporca predmetnú
zámkovú dlažbu použil vo svoj prospech aj potvrdil v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení
PZ Zámocká 5 v Malackách v konaní ČVS: S.. Navrhovatelia boli toho názoru, že odporca sa na
ich úkor bezdôvodne obohatil a je preto povinný s poukazom na ust. § 451 Obč. zák. obohatenie

vrátiť. Navrhovatelia zobrali čiastočne svoj návrhu späť a to v časti o zaplatenie 144,21 Eur z pôvodne
uplatnenej čiastky 3.242,22 Eur a teda žiadali odporcu zaviazať na zaplatenie sumy vo výške 3.098,12
Eur. Túto zmenu návrhu navrhovatelia odôvodnili tým, že predmetom čase, keď kupoval navrhovateľ v
1. rade zámkovú dlažbu staval aj inú nehnuteľnosť a nakupoval väčšie množstvo stavebného materiálu.Navrhovateľ disponoval množstvom faktúr so stavebnými materiálmi a súdu predložil faktúru, ktorá
obsahuje rovnaký druh zámkovej dlažby s rovnakým vyhotovením dátumu faktúry, avšak tieto sa líšili
v jej rozmeroch. Správnym dokladom je faktúra č. 27FV0159 zo dňa 26.10.2007 na sumu vo výške

3.098,12 Eur (93.334,- SK).

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. Nesúhlasil s ním. K faktúre, ktorá má byť dôkazom v konaní
odporca uviedol, že je to iba dôkaz o tom, že navrhovatelia majú doklad o kúpe takéhoto materiálu.
Táto faktúra nie je splatná voči odporcovi. Ďalej odporca uviedol, že faktúra bola vystavená v roku

2007, pričom žaloba bola podaná v roku 2014 a nie je vôbec nijakým spôsobom preukázané, že v
danom prípade ide o rovnakú dlažbu, ktorá je spomínaná v uznesení vyšetrovateľa o odmietnutí začatia
trestného stíhania. Odporca uvádzal, že mu nie je zrejmé aký právny titul majú navrhovatelia požadovať
zaplatenie sumy uvedenej vo faktúre od neho ako tretej osoby. Naviac ešte keď navrhovateľ v 1. rade
ako oznamovateľ trestného oznámenia voči odporcovi tvrdil, že mu bola spôsobená škoda vo výške
2.700,- Eur a v návrhu už žiada priznať sumu 3.242,22 Eur. Odporca spochybňoval aj to, že skutočne

použil navrhovateľmi tvrdené množstvo zámkovej dlažby na svoj pozemok, keď on má informáciu, že
navrhovatelia zámkovú dlažbu majú zabudovanú na svojej nehnuteľnosti. Odporca ďalej uvádzal, že v
čase keď nadobúdal vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorú predtým vlastnili navrhovatelia naozaj bola na
pozemku zámková dlažba, avšak oveľa menšieho rozmeru ako to navrhovateľ uvádza a to 17,64 m2.
Pritom keď si účastníci svoje nehnuteľnosti zamieňali, odporca navrhovateľa v 1. rade vyzýval, aby

si spísal svoje veci, ktoré si chce zobrať z pozemku a oznamoval mu, že na pozemku sa ešte určité
veci nachádzajú. Navrhovateľ v 1. rade vtedy zaujal také stanovisko, že hnuteľné veci, ktoré zostali
ležať na pozemku si odporca môže nechať a toto zopakoval opakovane. Navrhovateľ v 1. rade sa
vyslovene vyjadril tak, že odporca si má zámkovú dlažbu ponechať. Navrhovatelia vedeli o tom, že na
ich bývalom pozemku sa nejaká zámková dlažba nachádza, vedeli aj o tom, že zámková dlažba sa na

pozemku odporcu zabudovala, nemali však proti tomu žiadne námietky. Odporca vždy považoval otázku
vlastníctva k zámkovej dlažbe za vysporiadanú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov
R. a E., oboznámil sa s uznesením Obvodného oddelenia PZ Malacky ČVS: S., s obsahom spisu OS

Malacky sp. zn. 5C/93/2014, s faktúrami firmy R. spol. s.r.o., so sídlom P. č. 27FV0161, s faktúrou č.
27FV0159 a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:

Účastníci si medzi sebou zamenili nehnuteľnosti. Odporca a jeho partnerka sa stali vlastníkmi, každý v
podiele 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX

a stavbu služobného bytu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX . v kat. úz. H.. K uvedeným
nehnuteľnostiam vedie prístupová cesta na parcelách vedených v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Malacky, katastrálneho odboru na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX a XXXX/X.. Navrhovatelia
tvrdili, že práve na parc. č. XXXX/XX mal byť umiestnený materiál v ich vlastníctve, konkrétne zámková
dlažba, ktorú použil pre svoju potrebu odporca. Odporca takéto tvrdenie navrhovateľov odmietal.

Navrhovateľ v 1. rade ako oznamovať podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z úmyselného
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.. Takého skutku sa mal dopustiť odporca
tým, že v presne nezistenom čase od mesiaca august roku 2013 do presne nezisteného času okolo
dňa 29.11.2013 v H. na V. mal z rovnakého pozemku pri inom dome s rovnakým súp. č. nezisteným
spôsobom bez zjavného použitia násilia odcudziť 18 kusov paliet so zámkovou dlažbou, pričom na

jednej palete sa nachádzalo 10 m2 zámkovej dlažby a túto použil na svojom pozemku, čím mal
spôsobiť navrhovateľovi v 1. rade škodu na odcudzení zámkovej dlažby vo výške 2.700,- Eur. Poverený
príslušník Obvodného oddelenia PZ v Malackách odmietol uznesením zo dňa 19.12.2013 podozrenie z
úmyselného trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák, ktorého sa mal dopustiť
odporca. V podstate policajný orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je v zásade neprijateľné, aby

ochranu vlastníckych práv preberali na seba orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť
súdov v občianskoprávnom konaní.

R.riateľka odporcu vypočutá v konaní ako svedok uviedla, že aj ona v minulosti uzatvorila zmluvu s
navrhovateľmi. Na základe toho sa tiež stala spoluvlastníkom nehnuteľností v H., rodinného domu s

priľahlými pozemkami. Dlažba bola uložená na pozemku, ktorý mal byť podľa pôvodnej dohody tiež vo
vlastníctve odporcu a jej. Na tomto pozemku bol ešte aj nejaký stroj a tiež nefunkčný kotol. Tieto veci
si navrhovatelia z pozemku odviezli. Svedkyňa uvádzala, že medzi navrhovateľmi a nimi bola ústnadohoda, že dlažbu si môžu ponechať, resp. že si môžu ponechať všetok materiál, ktorý sa na pozemku
nachádza.

E. ako svedok uviedol, že on zabezpečoval doklady, ktoré súviseli s prevodmi vlastníctva medzi
účastníkmi. Preto aj poznal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníctva, keď konkrétne sa
prevody vlastníctva riešili zámenou nehnuteľností. Bol preto informovaný aj o tom, že na pozemku, ktorý
bol pri rodinnom dome a ktorý získali do vlastníctva odporca a jeho priateľka bol rôzny materiál. Jednak
to bolo určité zariadenie a bol tam aj určitý stavebný materiál. Účastníci sa poznali už v minulosti a otázku

zámen si riešili po vzájomnej dohode. Toto však ale nebolo predmetom prevodov. Svedok uviedol, že
on si pamätá na rôzny materiál. Uvádzal, že na pozemkoch bol stavebný materiál, unimobunka, ktorú
on odviezol. Bol informovaný o dohode, že navrhovatelia si mali zobrať okrem príslušenstva svoje veci
a ostatné malo ostať kupujúcim.

Medzi účastníkmi bola uzavretá zámenná zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorou si

účastníci medzi sebou zamenili nehnuteľnosti, ktoré dovtedy boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, resp. vo vlastníctve odporcov. O vklade vlastníctva na základe uvedenej zmluvy bolo
rozhodnuté Správou katastra Malacky pod č. vklad Y. a účinky tohto rozhodnutia nastali dňa 27.09.2013.
Na základe uvedenej zmluvy sa odporcovia stali vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. H. parc. č. XXXX/XX
vo výmere 279 m2 - zast. plochy a nádvoria - služobný byt, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX. vo výmere

747 m2 - ostatné plochy a parc. č. XXXX/XXX o výmere 286 m2 - ostatné plochy každý vo vlastníckom
podiely1.Účastnícimedzisebouuzavrelidňa15.08.2013ajzmluvuobudúcejkúpnejzmluve,nazáklade
ktorej sa navrhovatelia zaviazali uzatvoriť s odporcami budúcu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, pozemkov registra „C“ KN, parc. č. XXXX/XX o výmere 643 m2 - ostatné
plochy a „C“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 1105 m2 - ostatné plochy. K uzavretiu samotnej kúpnej

zmluvy však nedošlo. Preto odporcovia podali na súd žalobu, ktorou sa domáhali, aby navrhovatelia boli
zaviazaní takúto kúpnu zmluvu uzavrieť. Jednalo sa o vec vedenú na OS Malacky sp. zn. 5C/93/2014,
ktorá ku dňu tohto rozhodnutia nie je právoplatne skončená. Z obsahu zámennej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena súd zistil, že účastníci si medzi sebou vysporiadali vzájomné vzťahy týkajúce
sa nehnuteľností. Uvedená zmluva nemá žiadne ustanovenie o tom ako a kto má disponovať prípadne

s vecami nachádzajúcimi sa na zamieňaných nehnuteľnostiach.

Navrhovatelia tvrdili, že odporca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, keďže napriek absencii
akéhokoľvek právneho úkonu, ktorým by nadobudol odporca zámkovú dlažbu do vlastníctva privlastnil
si ju a osadil ju na pozemku, ktorý nadobudol do podielového spoluvlastníctva od navrhovateľov.

Právne navrhovatelia svoj nárok odôvodnili ustanovením § 451 a 458 ods. 1 Obč. zák.. Právny
vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení uvedených predpokladov: a) vznik
bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného, b) k

získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré
sú výslovne uvedené v zákone, c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú
určitú osobu, pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu
vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neupravuje. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia

je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu o obohateného pričom k zväčšeniu jeho
majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia je prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. a to vtedy, ak sa niekomu
poskytlo plnenie bez právneho dôvodu. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z
účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny

právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napríklad dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo
zákona, či z právnej skutočnosti. Ide o také prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec
neexistoval. Na vrátenia poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak
tenktoplnil,nemalvedomosťotom,ženiejepovinnýplniť.§451ods.2Obč.zák.poznáajďalšieprípady
bezdôvodného obohatenia a to vznik bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V posudzovanej veci žalovaná pohľadávka by
mohla mať iba znaky bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. O ďalšie
prípady bezdôvodného obohatenia nemôže ísť, keďže to vylučujú skutkové a právne skutočnosti. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci sa dohodli na zámene svojich nehnuteľností, ktorépôvodne vlastnili. Odporcovia v 1. a 2. rade uviedli, že na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý tiež mali
podľa pôvodného zámeru nadobudnúť do vlastníctva bol zložený určitý materiál (zámková dlažba,
unimobunka, nefunkčný kotol, strojné zariadenie). Odporca v 1. rade uvádzal, že opakovane vyzýval

navrhovateľa v 1. rade, aby spísal, resp. oznámil mu, ktoré veci na nehnuteľnostiach, ktoré nadobúdal
si môže ponechať, resp. čo má s nimi urobiť. V tom čase navrhovateľ v 1. rade sa vyjadroval tak, že
tieto veci si môže buď ponechať alebo ich môže vyhodiť. Svedok Obermajer potvrdil, že na pozemkoch,
ktoré boli predmetom prevodu bol rôzny materiál, aj stavebný materiál. Dokonca on zabezpečoval odvoz
unimobunky,ktorýsanatýchtopozemkochnachádzal.Ďalejsvedokuviedol,žeonsipamätánadohodu,

podľa ktorej navrhovatelia si mali zobrať okrem príslušenstva svoje veci a ostatné malo ostať kupujúcim.
Ako vyplýva z uznesenia OO PZ Malacky, ČVS: S. navrhovateľ v 1. rade tvrdil, že odporca v čase
okolo 29.11.2013 mal odcudziť 18 ks paliet so zámkovou dlažbou, ktorú použil na svojom pozemku.
Navrhovatelia najskôr tvrdili, že im vznikla týmto spôsobom škoda vo výške 3.242,22 Eur. V trestnom
oznámení uviedli, že bola spôsobená škoda vo výške 2.700,- Eur a pôvodne uplatnenú čiastku 3.242,22
Eur znížili na uplatňovanú sumu 3.098,12 Eur, pričom dokladom výške škody má byť faktúra o zakúpení

konkrétneho stavebného materiálu (zámkovej dlažby).

Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného - odporcov musí preukázať
postihnutý - navrhovatelia, ktorí žalobou na súde žiadajú o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. v
konkrétnom prípade peňažnú náhradu.

Už vyššie bolo uvedené, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného musí dôjsť na
základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a 454 Obč. zák.).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatil. Je

zrejmé, čo ani odporca nepopiera, že použil určitý materiál (zámkovú dlažbu), ktorá v minulosti patrila
navrhovateľom. S touto vecou však disponoval s vedomím a so súhlasom navrhovateľov. Aj svedok
S. potvrdil, že medzi účastníkmi bola dohoda, aj keď nepísaná, že môžu použiť podľa svojej úvahy
veci, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré boli predmetom zmlúv uzavretých medzi účastníkmi.
Na jednej z týchto parciel, parc. č. XXXX/XX. mal byť uskladnený konkrétny materiál, zámková dlažba.

Nie je však nejakým spôsobom preukázané a navrhovatelia o tom žiadny dôkaz neposkytli v akom
rozsahuodporcavyužilpresvojupotrebuurčitémnožstvozámkovejdlažby.Navrhovateliasúdupredložili
faktúry, ktoré dokladovali najskôr zakúpenie jedného materiálu a neskôr iného materiálu z pred viacerých
rokov (z roku 2007). Z týchto skutočností však nie je možné zistiť, že odporca v konkrétnom rozsahu
tak ako to tvrdia navrhovatelia použil veci v ich vlastníctve, bez právneho dôvodu. Ničím navrhovatelia

nepreukázali aký druh dlažby naozaj odporca použil a ani v akom rozsahu a nie je známa ani jeho
hodnota v čase kedy mal odporca veci navrhovateľov použiť. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi skôr
došlo k uzavretiu darovacej zmluvy aj keď navrhovatelia, čo vyplýva z ich ďalšieho konania (trestné
oznámenie, žaloba na súd), samozrejme popierajú. V čase keď však medzi sebou účastníci riešili
zámenu svojich nehnuteľností, dohodli si konkludentne bez zmluvy aj vysporiadanie ďalších vzťahov

súvisiacich s dohodnutými a zrealizovanými zámenami nehnuteľností. Odporca uvádzal, že niekoľkokrát
navrhovateľa v 1. rade vyzýval, aby si spísal veci, ktoré mu má vrátiť. Tento to nikdy neurobil a ani ho
nevyzval k vráteniu žiadnych vecí. Takémuto tvrdeniu odporcu súd uveril, keď to zodpovedá aj svedeckej
výpovedi vypočutého svedka. Naopak súd neuveril tvrdeniam navrhovateľov, že upozorňovali odporcu
na to, že niekedy v budúcnosti ešte využijú pre svoju potrebu materiál umiestnený na ich pozemkoch

(zámkovú dlažbu).

Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku tak ako si ho navrhovatelia uplatnili. Preto by prípade
do úvahy mohlo pripadať na strane navrhovateľov aj uplatnenie si náhrady škody podľa § 420 a
nasl. Obč. zák.. Pre zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. je však potrebné splniť predpoklady

zodpovednosti za škodu a to: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik
škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou, d) zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Predpokladom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. je prejav vôle fyzickej
osoby, ktorý je protiprávny, ktorý je v rozpore s právom. Odporca žiadny takýto protiprávny úkon vo

vzťahu k navrhovateľom podľa názoru súdu neurobil. V trestnom konaní bolo konštatované, že nejde o
trestnoprávnu zodpovednosť odporcu.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak

je neplatný.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd bol toho názoru, že navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť
svojej žaloby. Podľa názoru súdu odporca vo vzťahu k navrhovateľom nenesie občianskoprávnu
zodpovednosť ani za náhradu škody a ani zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia.

Je nesporné, že odporca získal určitý majetkový prospech, avšak nejde o prípad bezdôvodného
obohatenia, keďže vznik takéhoto bezdôvodného obohatenia zákon výslovne neustanovuje. Podľa
názoru súdu právny vzťah medzi účastníkmi má znaky darovania. Navrhovateľ v 1. rade odporcovi
umožnil disponovať so svojimi vecami, ktoré považoval už za pre seba nepotrebné. Až dodatočne v
súvislosti s inými právnymi skutočnosťami začal tvrdiť niečo iné. Navrhovatelia už vôbec nepreukázali

vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré by bolo merateľné v peňažných jednotkách na strane odporcu.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd návrh navrhovateľov zamietol, keď bol toho názoru, že vôbec
nebol preukázaný základ nároku ani jeho výška.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspech v konaní mal odporca a preto mu patrí

právo na náhradu trov konania. Odporcovi patrí náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci. Odporcovi boli zo strany jeho právneho zástupcu poskytnuté
tieto úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (ďalej len vyhláška): 1.
prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a)
vyhl.), 2. písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konanie zo dňa 21.10.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b)

vyhl.), 3. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 19.01.2015 (§ 14
ods. 2 písm. b) vyhl.), 4. pojednávanie dňa 16.06.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.), 5. ďalšia porada
alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 02.09.2015 (§ 14 ods. 2 písm. b) vyhl.), 6.
pojednávanie dňa 22.09.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.). Základná tarifná odmena za zastupovanie
v občianskom konaní (§ 10 ods. 1 vyhl.) je pri uplatňovanej sume 3.242,22 Eur, suma 121,17 Eur bez

DPH, ktorá sa vzťahuje na úkony právnej pomoci pod por. č. 1, 2, 4, 6. Pre úkony právnej pomoci pod
por. č. 3 a 5 patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny
(§ 14 ods. 2 vyhlášky), čo je čiastka 80,78 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu patrí aj režijný paušál,
ktorý bol v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, v roku 2015 vo výške 8,39 Eur. Celkovo tak trovy právneho
zastúpenia predstavujú čiastku 695,88 Eur.

Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky,
ktoré je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Spolu potom trovy
konania predstavujú čiastku vrátane DPH sumu 835,06 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.