Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/513/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219617
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113219617.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcov: 1. S. obaja
zastúpení JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou, Hlavná 27/1, Trnava, proti žalovanej: R. zast.
JUDr. Vierou Laczovou, advokátkou, Dolné bašty 2, Trnava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej trovy konania
421,42 eur, k rukám jej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. TO. zapísanej na LV č. XXXX SK Trnava ako byt č. XX, XX. P. bytového domu
- XX b. j., I. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bytového
domu vo veľkosti 4099/444331, a to každý v 1-ici. Žalobu odôvodnili tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.
7. 2007 sa stali spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, a to kúpou od I.. Na základe určovacej žaloby OS

Trnava Rozsudkom zo dňa 24. 6. 2009 č. k. 37C 23/07-187 v spojení s Rozsudkom KS Trnava zo dňa
12. 9. 2012 č. k. 11Co 218/2011-277 súd určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je R. /žalovaná/
a vzájomný návrh S. /žalobcovia/ o určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zamietol.
Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že ako predbežnú otázku riešil platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva, ktorú uzavrela R. s FINANCREAL s r. o. Trenčín, pričom dospel k
záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a odvolací súd mal za to, že zmluva o zabezpečovacom

prevode práva môže byť neplatnou aj v prípade, ak základná zmluva o úvere je platná. Súd sa zaoberal
aj hodnotou bytu, ktorým bola zabezpečená pohľadávka, jeho hodnota predstavovala neporovnateľne
vyššiu cenu ako požičaná suma peňazí, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu a rozpor s dobrými
mravmi. Vlastníkom bytu je teda R. Vzájomný návrh bol zamietnutý z dôvodu, že S. nepreukázali
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď doposiaľ sú zapísaní ako spoluvlastníci bytu na
liste vlastníctva a určenia vlastníctva bytu sa môžu domáhať až potom, ako prestanú byť vlastníkmi
bytu. Vlastníctvo následne bolo na liste vlastníctva prepísané na žalovanú: Nie je daná prekážka res

iudicata, nakoľko vzájomný návrh bol zamietnutý len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,
súd nerozhodoval o tom, či žalobcom prislúcha vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a nimi tvrdené
skutočnosti ani neskúmal. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti dobromyseľne, do
terajšej situácie sa dostali nie na základe svojho rizikového konania, ale na základe rizikového konania
R.. Boli v dobrej viere, v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 16. 7. 2007 mala žalovaná podanú žalobu
o určenie vlastníctva /23. 2. 2007/, avšak na liste vlastníctva neboli žiadne poznámky, ani informatívne.

Žalobcovia si na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti zobrali úver, ktorý riadne splácajú. Poukázali na
princíp dobrej viery ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty. Ich vlastnícke právo, ktoré
nadobudli v dobrej viere, bolo narušené v rozpore s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a ústavnýmiprincípmi právnej istoty. Neplatnosť zmluvy môže pôsobiť výlučne medzi stranami tejto zmluvy, nemôže
mať vplyv na riadne nadobudnuté vlastnícke právo tretej osoby.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 6. 2. 2014 č. k. 16C 513/2013-80 súd konanie zastavil z
dôvodu, že v konaní 37C 23/2007 bolo právoplatne rozhodnuté a bolo určené vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti v prospech v tomto konaní žalovanej. Uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 27.
2. 2015 č. k. 11Co 260/2014-98 bolo toto uznesenie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie,
keď odvolací súd vyslovil názor, že sa v danom prípade nejedná o prekážku veci rozhodnutej, keď

vzájomný návrh - určovacia žaloba žalobcov /v uvedenom konaní žalovaných/ bola zamietnutá pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu, teda nedošlo k záväznému posúdeniu ich právneho vzťahu
k nehnuteľnosti /v čase rozhodovania vo veci 37C 23/2007 boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 2, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust.

§ 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti žalobkyne v 1. rade, ktorá žije v zahraničí, k veci sa vyjadrila a
súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti/ žalovanej /ktorá sa zo zdravotných dôvodov pojednávania
nemôžezúčastniť/,pričomvzhľadomnapotrebuprávnehoposúdeniaveciosobnývýsluchneprítomných
účastníkov nebol potrebný a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia v konaní žiadali, aby súd určil, že žalobcovia 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v k. ú. P.. Naliehavosť právneho záujmu je daná tým, že 1. žalovanou je popieraná
existencia vlastníckeho práva žalobcov 1 a 2, 2. u žalobcov 1 a 2 je ohrozená existencia práva,
resp. stav neistoty právneho postavenia - táto spočíva v tom, že nie sú považovaní za vlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti, 3. u žalobcov je daná aj potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia

práva. Pre posúdenie veci je potrebné vyriešiť predbežnú otázku platnosti kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi žalobcami 1 a 2 a vtedajším vlastníkom nehntueľnosti I. z 16.7.2007. Právne účinky vkladu nastali
20.9.2007. Na kúpu nehnuteľnosti si obaja žalobcovia zobrali od Slovenskej sporiteľne úver v sume
1.390.000 Sk, s výškou mesačných splátok po 6.512 Sk. Počet splátok je 359 a konečná splatnosť
úveru je 20.6.2037. Splátky sa splácajú pravidelne doteraz. Žalobcovi tvrdia, že v čase uzavretia

kúpnej zmluvy medzi nimi a JA. neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu
považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Platnosť právneho úkonu je treba vždy
posudzovať podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo. Požiadavka právnej istoty svedčí tomu, že ak
niekto nadobudol vlastnícke práva za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia,
nesmie byť postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za zmeny. Absolútne neplatný právny

úkon je taký, ktorý je nedovolený a kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami a I.m nenesie žiadne
znaky neplatnosti. Platnosť právneho úkonu teda kúpnej zmluvy treba posudzovať podľa okamihu a so
zreteľom na okolnosti prípadu, keď k právnemu úkonu došlo. Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ani nie je právne rozhodné, či navrhovatelia boli dobromyseľní alebo nie, pretože táto
otázka je právne relevantná iba pri nadobúdaní od vlastníka. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť od

osoby, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti. Na LV nebola uvedená žiadny poznámka o tom, že by
nehnuteľnosť bola v súdnom spore. Žalobcovia nemali akým spôsobom nahradiť záloh a úver splácajú
doteraz.
Nehnuteľnosť nadobudli na základe riadnej kúpnej zmluvy a v dobrej viere, nemali pochybnosti,
že nehnuteľnosť predáva oprávnený vlastník, kúpa sa realizovala na základe úveru z peňažného

ústavu, ktorý do dnešného dňa riadne splácajú a budú musieť splácať. Nehnuteľnosť aj dlhodobo
užívali aj zhodnotili, zásadným záverom, ktorý vyplýva aj z judikatúry je, že vlastnícke právo ďalších
nadobúdateľov, pokiaľ svoje právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu a nezaniká, čo je v súlade
s článkom 11 listiny a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých prv. Opačná
interpretácia, podľa ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol

vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníctva, ďalší vlastník by mal stratiť vlastnícke
právo, hoci mu čl.11 Listiny a ust. § 123 Obč.zák. poskytujú ochranu, narušuje celý koncept právnej
istoty a ochrany nadobudnutých práv. Akceptovanie výkladu, že zánikom v tomto prípade zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva, a to z akéhokoľvek dôvodu, ktorá bola uzavretá v rade ako
prvá, by si vlastník, ktorý nadobudol vlastníctvo derivatívne, nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom,

čo zjavne nezodpovedná princípu chápania právneho štátu. Žalobcovia nenesú zodpovednosť za
neplatnosť zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami, čo dokazuje aj skutočnosť, že v dlhšom
medziobdobí z úveru zhodnotili nehnuteľnosť. Aj preto im ako osobám, ktoré urobili právny úkon z
dôverou v určitý skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie, musíbyť v právnom štáte poskytovaná ochrana. Požiadavka právnej istoty svedčí tomu, že ak niekto raz
nadobudne vlastníctve právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie
byťpretopostihnutýon,alesubjekty,ktorénesúzatakúzmenuzodpovednosť. Žalobcoviapredloženými

listinnými dôkazmi a ich vyjadreniami dostatočne objasnili skutkový stav. Pokiaľ ide o právne posúdenie
veci, ich názor a názor žalovanej sú diametrálne odlišné, žalobcovia tvrdia, že platnosť právneho úkonu
je nutné vždy posudzovať podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo, t.j. v okamihu a so zreteľom na
okolnosti daného prípadu.

Žalobkyňa v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že so žalovaným 2 oslovili kanceláriu
DUPOS za účelom zakúpenia bytu, spoločnosti ako odborníkovi verili. V júli 2007 nehnuteľnosť kúpili,
čerpali na ňu úver, pričom ako realitná kancelária, tak banka si overili na katastri nehnuteľností aj
Bytovom družstve jej stav, boli presvedčení, že nie je daná prekážka kúpy, stali sa jej výhradnými
vlastníkmi a bol im poskytnutý úver. Byt zrekonštruovali. V júli 2008 obdržali predbežné opatrenie a to
zmenilo ich život tak, že jej vznikli zdravotné problémy a rozpadol sa aj vzťah so žalovaným 2.Nie je jej

zrejmé, prečo nebola na LV vyznačená plomba alebo poznámka, že vec je v súdnom riešení. Platia úver
za vec, ktorú nevlastnia, pričom nikomu nechceli uškodiť.

Žalobca 2 uviedol, že so žalobkyňou 1 bol partner. Na internete našli ponuku ohľadne sporného bytu,
ponúkala ho RK Dukos. Vlastnícky patril pánovi I.. Po ohliadke sa dohodli na predbežnej zmluve.

Požiadali banku o úver, tento im bol poskytnutý a uzavreli kúpnu zmluvu a uhradili kúpnu cenu.
Predbežná cena bola 1.390.000 Sk, kúpna cena bola v tejto výške, hoci v zmluve je uvedené 650.000
Sk. Samotnú rekonštrukciu robili so stavebného sporenia, boli to peniaze v hotovosti, bolo to 170.000
až 200.000 Sk. Keď robili ohliadku bytu, byt bol prázdny, nemá vedomosť o tom, či tam G. býval.
Rekonštrukciu započali hneď po uzavretí zmluvy. V byte bývali počas rekonštrukcie až do roku 2012,

kedy ho odovzdali odporkyni na základe rozsudku súdu. Od žalovanej žiadali prostriedky, ktoré do bytu
investovali.Doposiaľimničnevyplatila.Predkúpunehnuteľnostinemalinformáciuotom,ktobolpredtým
vlastníkom ani o súdnom konaní, a ako bol byt získaný od pôvodnej majiteľky.

Žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodný. Poukázala na

rozsudok OS Trnava z 24.6.2009 č.k. 37C/23/2007, kde žalovaná ako navrhovateľka podala žalobu
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a na základe vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že
jedinou a výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Zároveň súd zamietol protinávrh žalobcov (v uvedenom
konaní ako žalovaných) a proti odporcovi 1 Financreal bolo konanie zastavené. Žalobcovia mali
zamietnutý vzájomný návrh pre nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu a žiadny iný

dôvod nepreukazujú ani v tomto konaní a jediným argumentom v podanej žalobe je, že konali
dobromyseľne pri kúpe nehnuteľnosti. Žalobca pristupoval ľahkovážne, nezodpovedne, s vedomosťou
o tom, že nehnuteľnosť v krátkom čase zmenila 5 vlastníkov a aj pri ohliadke s p. I. boli upozornení
susedou žalovanej S., že táto nehnuteľnosť je v súdnom konaní. Žalobcovia sa od počiatku správali v
rozpore s dobrými mravmi, keď sa postavili na strane žalovaného 1 v konaní 37C/23/2007 a nie na stranu

žalobkyne. Ich konanie v rozpore s dobrými mravmi pretrvávalo aj po vyhlásení rozsudku, v ktorom súd
určil za vlastníčku žalovanú v tomto konaní, keď po vyhlásení rozsudku žalobcovia 1 a 2 ako vlastníci
bytu odkupovali pozemok pod predmetným bytom. Taktiež na základe úveru od SS použili byt ako
záloh a zriadili záložné práv v prospech SS a ani po právoplatnosti rozhodnutia súdu neboli ochotní
zmeniť predmet zálohy. Preto sa obrátili na ombutsmanku SS, nereagovali ani na jej výzvu. Na základe

ňou predložených rozhodnutí súdu sa Slovenská sporiteľňa vzdala takto záložného práva. Takýto návrh
nemôže požívať právnu ochranu. Upozorňovali žalobcov, aby si svoje nároky uplatňovali voči p. JS.i
ako predávajúcemu.
V konaní 37C 23/2007 súd určil, že jedinou a výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná a
všetky prevody v tom čase urobené, a to aj na žalobcov v tomto konaní sú neplatné. Pokiaľ ide o

dobromyseľnosť žalobcov, aj túto od počiatku spochybňuje, keď vedeli a nepopreli ani v tomto konaní,
od susedy žalovanej vedeli, že nehnuteľnosť je v súdnom konaní. Teda tvrdí, že svoj nárok si mohli
uplatniť od predávajúceho, a neurobili tak len z dôvodu ako vyplynulo aj z predchádzajúcich vyjadrení
žalobcov, že túto nehnuteľnosť kúpili za sumu 650.000 Sk, ale v skutočnosti bola kúpna cena vyplatená
1.390.000 Sk. Toto sa nemôže zhojiť touto žalobou. Od počiatku sa nesprávali v súlade s dobrými

mravmi a v tomto konaní aj pokračovali, keď po rozhodnutí súdu, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
je žalovaná, odkúpili podiel na pozemku s nehnuteľnosťou, a odmietli urobiť zmenu zálohu, na základe
zmluvy o záložnom práve, keď nehnuteľnosť založili sa poskytnutý úver SS a táto sa na základe ňoupredložených rozhodnutí dobrovoľne vzdala záložného práva. Žalobu žiadala zamietnuť, keď jedinou a
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná.

Kúpnou zmluvou zo dňa 16. 7. 2007 nadobudli žalobcovia ako kupujúci od I. ako predávajúceho
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. P., zapísanej na LV č. XXXX SK P. ako byt č. XX, XX. P. bytového
domu - XX b. j., JW. č.s . XXXX na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, vchod I. a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bytového domu vo veľkosti 4099/444331, a to
každýv1-ici.Kúpnacenaboladohodnutásumou650.000Sk.ŽalobcoviapredložiliZmluvuosplátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava, predmetom ktorej
bol úver na bývanie vo výške 1.390.000 Sk. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol ako vlastník na liste
vlastníctva zapísaný predávajúci.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu 37C 23/07 vyplýva, že Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 6.
2009 č. k. 37C 23/07-187 v spojení s dopĺňacím Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16. 8. 2010 č. k:

37C 23/2007-245 a Rozsudkom KS Trnava zo dňa 12. 9. 2012 č. k. 11Co 218/2011-277 súd určil, že
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. TO. zapísanej na LV č. XXXX SK Trnava
ako byt č. XX, XX. P. bytového domu - XX b. j., JiO., č.s . XXXX na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, vchod
I. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bytového domu vo
veľkosti 4099/444331je R. /v tomto konaní žalovaná/ a vzájomný návrh S. /v tomto konaní žalobcovia/

o určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zamietol.

Súd pri svojom rozhodovaní posudzoval platnosť zmluvy o úvere, uzavretej dňa 29. 11. 2005 medzi
spoločnosťou FINANCREAL s. r. o. Trenčín a jej osobou, predmetom ktorej bol úver vo výške 12O.000
Sk a zároveň na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky bola uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva k jej nehnuteľnosti. V dôsledku nesplácania úveru spoločnosť realizovala
prepis bytu a následne na ďalšie osoby, naposledy na žalobcov. Súd konštatoval ohľadne záložného
práva, že tzv. prepadná klauzula je neprijateľná pri zabezpečovacom prevode práva, ako aj pri iných
druhoch zabezpečenia a dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá
predmetzabezpečenia,odporuje účeluust.§553OZajevrozporesdobrýmimravmi.Posúdiltiežhrubý

nepomer medzi hodnotou bytu a zabezpečenou pohľadávkou. Súd konštatoval, že zmluva je neplatná v
zmysle § 39 OZ a z takého neplatného úkonu sa FINANCREAL nemohol stať vlastníkom nehnuteľnosti. .
Vzájomný návrh žalobcov /v uvedenom konaní v postavení žalovaných/ zamietol súd pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Súd však zároveň konštatoval, že žalovaní /v tomto konanie žalobcovia/
neuviedli žiadne nové a relevantné skutočnosti.

Už v uvedenom konaní a rozhodnutí súd dal do pozornosti, že na základe uvedeného rozhodnutia
súdu sú neplatné aj následné prevody z odporcu 1 /spoločnosť FINANCREAL s. r. o./ na ďalších
nadobúdateľov nehnuteľností, naposledy na odporkyňu 2. a 3. /takto vystupujúcich v uvedenom konaní,
v tomto konaní žalobcov/. Súd v tomto konaní ako predbežnú otázku riešil platnosť - neplatnosť zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej došlo pôvodne k prevodu vlastníctva na spoločnosť
FINANCREAL a dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, zároveň určil vlastníctvo v prospech
žalovanej v tomto konaní.

ZospisuOkresnéhoúraduTrnavaodborkatastrálnyč.OÚKOTT-K2-291/2015vyplýva,ženaLVč.9XXX

SK P. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bytového
domu vo veľkosti 4099/444331, bol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a V 6092/05 Zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva bol realizovaný zápis vlastníctva na spoločnosť FINANCREAL
s. r. o., ktorý bol vymazaný, , ako vlastník bol ďalej zapísaný a následne vyškrtnutý B. na základe kúpnej
zmluvy V 951/07 právoplatnej 26. 2. 2007, E.n na základe kúpnej zmluvy V 2335/07 právoplatnej 7. 5.

2007, I. na základe kúpnej zmluvy V 2539/07 právoplatnej 14. 5. 2007, následne žalobcovia na základe
kúpnej zmluvy V 4065/07 právoplatnej 20. 9. 2007 a zapísanou je žalovaná na základe Rozsudku
tunajšieho súdu 37C 23/2007. Záložné právo v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky š. p.
Bratislava podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bolo vymazané., rovnako záložné právo v prospech
Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava.

Predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.Podľa § 80 O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom
stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem,
ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok
súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje
bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom

daný vtedy, ak je to aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
Akonáhle bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia navrhovateľa žiadny zmysel,
lebo jej prostredníctvom už v zásade nie je možné spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo
ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. Naliehavý právny záujem môže zásadne byť daný len
vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa stalo jeho

postavenie neisté, teda buď musí u žalobcu ísť o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho procesnú,
prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť
ohrozený, príp. pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Stále platí, že
naliehavý právny záujem na určení nie je daný tam, kde je možné domáhať sa plnenia. Ak teda niekto
tvrdí, že je vlastníkom veci, i nehnuteľnej, nemôže uplatňovať svoje právo žalobou o určenie, ale iba

žalobou na plnenie. Z hľadiska ochrany vlastníckeho práva nemôže byť v inej situácii vlastník, ktorý
je zapísaný v katastri nehnuteľností, a vlastník, ktorý zapísaný nie je. Naliehavosť právneho záujmu
na určovacom výroku je totiž daná až vtedy, ak je v spore na ochranu vlastníckeho práva preukázané
vlastnícke právo, a odvíja sa len od toho, že taký výrok je podkladom pre zápis do katastra. Naliehavosť
právneho záujmu sa teda neodvíja od potreby zisťovania vlastníctva, ale zo skutočnosti, že predpisy

o katastri nehnuteľnosti neumožňujú katastru zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe
výrokov, ktorými sa meritórne rieši vlastníctvo k nehnuteľnosti zapisované do katastra nehnuteľnosti.
Aj keď by bolo možné vykonať zmenu v zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na základe
rozhodnutia o určovacej žalobe, nie je bez ďalšieho len z tohto dôvodu naliehavý právny záujem dovodiť.

Určovacie žaloby všeobecne majú potom podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov
rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a
nie už jeho porušenia (nakoľko určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p. má charakter prostriedku
preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva je už zásadne
spôsobilá odstrániť len žaloba na plnenie, teda žaloba podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Okrem toho tu

však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení tkvie v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné)
vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich
budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti
predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však plynie záver sformulovaný takto v nie až tak dávnej dobe

a síce ten, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v
konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej či čiastkovej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá
sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby.

Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy,

je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť

viac práv, ako má sám /Uznesenie Ústavného súdu SR sp. Zn. I.ÚS 50/2010-11 zo dňa 10. 2. 2010/.
Ak teda v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu došlo k ďalšiemu prevodu vlastníctva k
nehnuteľnosti, v rámci zásady nemo plus iuris in alium trensferre potest, quam ipse habet /z nepráva
nemôževzniknúťprávo/,nemohlodôjsťkúčinnémuprevoduodsubjektu,ktorýnebolnositeľomžiadnych
práv k nehnuteľnosti, a teda nemal čo previesť.

Súd poukazuje aj na Nález ÚS ČR II 349/2003 a jeho závery - „Dále se Ústavní soud zabýval námietkou
stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajúc na
správnost údajú obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní souddúvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachováni právní jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v
rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen jako jednu z podmínek pro
platný převod vlastníckého práva k nemovitosti.“

S prihliadnutím na uvedené je daná absencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a
vzhľadom na neplatnosť pôvodného právneho úkonu /ktorým bolo predtým odňaté vlastnícke právo
žalovanej/ nemôže obstáť ani tvrdenie o vlastníctve žalobcov, ktoré má byť odvodené z absolútne
neplatného právneho úkonu.

Len tým, že žalobcovia mali podľa ich vyjadrenia konať v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľnosti,
nemohli sa stať vlastníkom týchto nehnuteľností (porovnaj
rozsudok Veľkého senátu NS ČR sp. zn. 31 Odo 1424/2006 z 9.12.2009).
K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa
už vyjadril i Ústavný súd SR v uznesení z 10.2.2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu

rímskeho práva nemo plus iuris ad alium tranfere potest quam ipse habet, v zmysle ktorej z nepráva
nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo ďalší subjekt, ak
subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol,
teda ho ani nemohol platne previesť. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ,
pokiaľ im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa /§129 a nasl. OZ/.

Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana,
ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne
uplatňovať svoje absolútne právo. Nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako
má sám.

Pokiaľ ide o zhodnotenie nehnuteľnosti, predmetom konania je určenie vlastníckeho práva a nie
vysporiadanie vzájomných nárokov účastníkov. Ak potom žalobcovia tvrdia, že boli dobromyseľní v tom,
že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí, mali postavenie oprávneného držiteľa /§130 ods. 1 OZ/. Za tohto
stavu majú zákonné právo voči vlastníkovi nehnuteľnosti na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložili na

nehnuteľnosti po dobu ich oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu nehnuteľnosti
ku dňu jej vrátenia. Platné hmotné právo upravuje aj vzájomné nároky účastníkov neplatného právneho
úkonu /§ 457 OZ/. Vzhľadom na opakovaný prechod vlastníckeho práva smerujúcich až ku žalobcom
potom nastupujú samostatné právne vzťahy nielen voči žalovanej, ale aj predávajúcemu.

Z hľadiska dobromyseľnosti sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej v tom smere, že pokiaľ sa
odvolávajú žalobcovia na zápis na liste vlastníctva - ako verejnú listinu, pri dostatočnej starostlivosti by
venovali pozornosť skutočnosti, že za obdobie od februára do septembra 2007 došlo k trom prevodom
vlastníctva k bytu, teda už táto skutočnosť sama osebe mala u nich vzbudiť pochybnosti. Naviac samotní
žalobcovia konali v rozpore so zákonom, keď kúpna cena je uvedená v zmluve vo výške 650.000 Sk,

podľa vyjadrenia žalovaného 2 v skutočnosti bola vo výške 1.390.000 Sk /i táto okolnosť by mohla byť
dôvodom skúmania platnosti zmluvy a tvrdenie žalovanej, že určovacou žalobou chcú žalobcovia zhojiť
svoje konanie sa javí potom ako dôvodné, keď vymáhanie skutočne vyplatenej čiastky od predávajúceho
nemusí byť zrejme preukázateľné/. Pre rozhodnutie súdu majú tieto skutočnosti význam v tom smere,
že samotní žalobcovia nekonali celkom v dobrej viere a v súlade so zákonom, i keď sa jedná o okolnosti

s poukazom na vyššie uvedené len ako okrajové.

V konaní tunajšieho súdu 37C 23/2007-187 bolo právoplatne rozhodnuté a určené vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo žalovanej bolo týmto rozhodnutím obnovené a trvá,
žalobcovia neuviedli žiadny relevantný dôvod na spochybnenie tohto práva, ani skutočnosti, ktoré by

po právoplatnom rozhodnutí súdu nastali. Svoj nárok odvodzujú od právnych úkonov realizovaných v
nadväznosti na neplatné právne úkony, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, pričom už v tomto konaní
namietali žalobcovia zhodné skutočnosti.

Nemožno sa s poukazom na uvedené stotožniť s argumentáciou žalobcu v tom smere, že vlastnícke

právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu a nezaniká.
Prvotným vlastníkom /vo vzťahu účastníkov konania/ bola žalovaná, ktorej vlastnícke právo bolo
dočasne odňaté na základe absolútne neplatného právneho úkonu /zabezpečovacieho prevodu/ a v
súdnom konaní sa určením svojho vlastníctva iba deklaroval pôvodný stav, potvrdilo sa jej vlastníctvo,ktoré jej bolo odňaté v rozpore so zákonom. Ako bolo uvedené, z neplatného právneho úkonu
nemôže byť odvodený žiadny platný právny úkon. Teda nemožno konštatovať, že žalobcovia nadobudli
vlastníctvo od vlastníka /pretože ani predávajúci vo vzťahu k žalobcom ním už nemohol byť/. Vo

vzťahu k žalovanej potom nemožno hovoriť ako o zmluve uzavretej prv z hľadiska ochrany vlastníctva -
pred spoločnosťou FINANCREAL, ktorá vlastníctvo nadobudla v rozpore so zákonom, bola vlastníčkou
žalovaná. Naopak, došlo by k zásadnému a nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žalovanej,
ak by súd žalobe vyhovel. V tomto smere práve žalovanú treba posudzovať ako prvotného vlastníka a
chrániť predovšetkým jej vlastnícke právo.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov v tom smere, že nenesú zodpovednosť za neplatnosť
prvotného prevodu vo vzťahu k žalovanej, zákon však žalobcom poskytuje dostatočnú ochranu vo
vzťahu k predávajúcemu, od ktorého vlastníctvo mali nadobudnúť a takisto vo vzťahu k žalovanej pokiaľ
ide o investície do nehnuteľnosti /keď však ako bolo uvedené, pri uzatváraní zmluvy nielenže neboli
sami dostatočne dobromyseľní, ale zmluva sama osebe v časti kúpnej ceny bola v rozpore so zákonom/.

Naviac v čase, kedy mali vedomosť o súdnom spore i jeho výsledku, odkúpili spoluvlastnícky podiel na
pozemku pod domom, a teda v tomto smere absentuje ich dobromyseľnosť v celom rozsahu.

S prihliadnutím na uvedené súd nepovažoval za účelné a hospodárne vykonávať dôkazy nad rámec
navrhovaných dôkazov /výsluch predávajúceho a predchádzajúcich vlastníkov/, keď sa jednalo o právne

posúdenie veci.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že návrh bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu
z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe /keď je potrebné domáhať sa
plnenia v naznačenom smere/ a tiež z dôvodu, že od absolútne neplatného právneho úkonu sa nemôže

odvíjať žiaden platný právny úkon /z nepráva nemôže vzniknúť právo/, nemohlo dôjsť k účinnému
prevodu od subjektu, ktorý nebol nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti, a teda nemal čo previesť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnej žalovanej priznal súd náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie á 60,07 eur, paušál á 7,81 eur, pojednávanie

6. 2. 2014, vyjadrenie k odvolaniu á 61,87 eur, paušál á 8,04 eur, pojednávanie 2. 6. 2015, 8. 9. 2015 á
64,53 eur, paušál á 8,39 eur, v zmysle § 10, 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa

§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.