Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716207046
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716207046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E., zastúpenú
kolíznym opatrovníkom D., dieťa rodičov: E. a T., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. augusta 2016, č. k.
11P/108/2016-22, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť

otca na mal. E. zo sumy 500,- Kč na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 1. 2. 2016, ktoré
zvýšené výživné bude otec zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Zameškané výživné za obdobie od 1. 2. 2016 do 31. 08. 2016 vo výške 500,50 Eur, súd povolil otcovi
splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 30,- Eur mesačne, so zročnosťou prvej splátky spolu
s bežným výživným za nasledujúci mesiac, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas, ktorým rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Ostrava, pod č.k.
0P/1331/2001-82 v časti výživného pre maloletú E.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté
dieťa na sumu 100,- Eur mesačne od februára 2016 dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného. Dieťa začalo
navštevovať strednú súkromnú školu v F. čím sa matke zvýšili náklady na zabezpečenie jej potrieb. Otec
s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol zvýšené
výživné platiť. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 Zákona o
rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej
zmene pomerov nielen na strane oboch rodičov, ale najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase
úpravy výživného malo H. roky a v súčasnej dobe má XX rokov a študuje na strednej škole, čím
nepochybne matke vzrástli náklady spojené so zabezpečením potrieb dieťaťa. Obidvom rodičom ubudla
vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi. Otec poberá invalidný dôchodok z S. vo výške 8.873,-
Kč. Okrem toho dosahuje mesačne príjem 100,- Eur za prácu na dohodu. Býva v dome, za ktorý platí

100,-Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu, táto v súčasnej
dobe matka pracuje s príjmom 451,- Eur mesačne a poberá tiež čiastočný invalidný dôchodok vo výške
2.873,- Kč. Súd zvýšil výživné otcovi zo sumy 500,- Kč na sumu 90,- Eur mesačne od 01. 02. 2016
keďže minimálne od tejto doby došlo k značnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá vyžadujenovú úpravu výživného. Zameškané výživné povolil otcovi splatiť v primeraných mesačných splátkach
podľa § 232 ods. 4 CSP.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého
dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že výška vyživovacej povinnosti mu bude
upravená len na sumu 50,- Eur mesačne z dôvodu, že určené výživné nezodpovedá jeho príjmom,
osobným a majetkovým pomerom. Poukázal na to, že je invalidný dôchodca s výškou dôchodku 8.873
Kč mesačne, z čoho spláca exekúciu. Uviedol, že naviac ešte pracuje na dohodu v rozsahu 40 hodín

mesačne, s príjmom 100,- Eur mesačne. Je nemajetný, býva v starom rodinnom dome, jeho náklady
na bývanie predstavujú 100,- Eur mesačne. Má tiež náklady spojené tým, že chodí na rôzne lekárske
vyšetrenia, kupuje si lieky. S dieťaťom sa stretávať nemôže, matka mu to neumožňuje.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu s dôvodmi uvádzanými otcom
nesúhlasila, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, výška výživného 90,- Eur mesačne je

adekvátna tak príjmom otca, ako aj potrebám dieťaťa. Ona ako matka, sa snaží dieťaťu zabezpečiť
kvalitné vzdelanie, na čom by sa mali finančne podieľať obaja rodičia. Výška dôchodku uvádzaná otcom
je pravdivá, exekúcia súvisí s poistením za motorové vozidlo. Pokiaľ ide o príjem z dohody, uvádzaný
otcom vo výške 100,- Eur mesačne, je to formálne dokladovaný príjem, v skutočnosti dostáva viac. Keď
spolu žili, pracoval u rovnakého zamestnávateľa, mal rôzne benefity, za 100,- Eur mesačne by sa mu

neoplatilo u neho pracovať. Podľa jej názoru tam poberá minimálne 409,- Eur brutto. Pokiaľ ide o ním
tvrdené náklady na lekárske vyšetrenia a lieky, otec nikdy nedodržiaval prehliadky a vyšetrenia. Maloletá
E. sa s otcom stretávať nechce, pretože vidí, že tento myslí len na seba. Ona má náklady na domácnosť
a bývanie spolu 410,- Eur + 6,- Eur na inkaso. Bývajú spolu s dieťaťom v prenajatom byte, v ktorom má
dieťa zariadenú svoju izbu. Poukázala na to, že začiatkom roku 2017 dieťa musí absolvovať lyžiarsky

výcvik v súvislosti s čím budú zvýšené náklady. Ďalšie náklady sú spojené aj so školskými výletmi, kúpou
nového notebooku, ktorý dieťa potrebuje, zaplatením stužkovej. Jej priateľ jej musí finančne pomáhať,
aby bola schopná náklady na domácnosť a výživu dieťaťa zvládať. Otec si úmyselne neplní vyživovaciu
povinnosť, čo bola nútená riešiť trestným oznámením.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, navrhoval odvolaciemu súdu
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu s poukazom na jeho vecnú správnosť.
Poukázal na to, že výživné na dieťa bolo naposledy upravené v roku 2002, odkedy uplynulo viac ako
14 rokov, čo opodstatňuje jednoznačný záver o výraznej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré v
súčasnosti študuje na súkromnej strednej škole v F.. Matke sa v súvislosti so štúdiom dieťaťa na strednej

škole zvýšili výdavky na cestovné, stravné, školské poplatky, zakúpenie pomôcok a pracovných zošitov.
V rámci školy sa dieťa zúčastní lyžiarskeho výcviku v januári 2017, za ktorý matka musí uhradiť poplatok
a tiež má náklady na zapožičanie lyžiarskej výstroje. Do školy musí zakúpiť dieťaťu notebook, nakoľko
starý sa jej pokazil a je neopraviteľný. Matka s priateľom a dieťaťom bývajú v trojizbovom byte, jej príjem
je cca 400,- Eur. Matka dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť. Naposledy otec dieťa kontaktoval pred

pojednávaním s tým, že ho žiadal o stretnutie za účelom toho, aby vzali s matkou návrh na zvýšenie
výživného späť.

7. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok /“O.s.p.“/. Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl.).

8. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362
CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho,

aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné
vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia. Odvolací súd sa identifikuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj
s jeho právnym posúdením.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/

CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

11. Z napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, že právne závery o dôvodnosti návrhu matky na
zvýšenie výživného, založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a

skutkovo dovodil z konkrétnych zistení.

12. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

13. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo
zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa
manželmi,alebonie.Ichsúčasťousúnajmäsústavnáadôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého
dieťaťa. Pri ich výkone, sú povinní rodičia chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o

rodine).

14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

15. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie všetkých nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Cieľom

ust.§62,ods.5Zák.orodinejezvyšovaťplynulemierurodičovskejzodpovednostitým,žepotrebyrodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu
povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Pre komplexnosť posúdenia

majetkových pomerov výživou povinného rodiča, sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne
formy úverov, pôžičiek, prípadné exekúcie), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Na
zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, sa neprihliada.

16. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona

o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov
tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich
odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadneexistenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na
strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.

17. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane
oprávneného dieťaťa, zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava,
ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania,
kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené
náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé

nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj
výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

18. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo
zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena

v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení,
teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného.

19. Z hľadiska predmetu konania tak prichádzalo do úvahy skúmať, či porovnaním v čase poslednej

úpravy výživného existujúcich pomerov tak na strane rodičov, ako aj mal. dieťaťa s aktuálne zistenými
pomermi, došlo k takej ich kvalifikovanej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti
z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

20. Odvolací súd preskúmal zmenu pomerov na strane tak mal. dieťaťa, ako aj oboch rodičov vo vzťahu

k súdom naposledy upravenej vyživovacej povinnosti (výživné v prospech dieťaťa bolo naposledy
upravované rozsudkom Okresného súdu Ostrava - ČR pod č.k. P 1331/2001, zo dňa 15.4.2002 vo výške
500,- Kč - 18,50 Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2002) z hľadiska vyššie uvedených určujúcich
zákonných kritérií a vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a doposiaľ vykonaného dokazovania
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od doby poslednej úpravy výživného došlo už

len plynutím času (15 rokov) k zásadnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré je podstatne
staršie, vyspelejšie. Naviac, oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy mal. E. bola vo veku X rokov,
táto je v súčasnosti študentkou strednej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na
jej strane (cestovné, strava, nákup školských potrieb a pomôcok, zvýšené náklady na ošatenie,
hygienu, zdravotnú starostlivosť, a pod.), pričom v princípe už len tieto skutočnosti, odôvodňujú zvýšenie

výživného zo strany povinného rodiča vo vzťahu k nej. Ide o uplatnenie tzv. valorizačnej klauzuly
zakotvenej v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, na ktorú je súd povinný pri rozhodovaní obligatórne
prihliadnuť. Niet dôvodu, pre ktorý by tieto zvýšené výdavky mala znášať výlučne matka, o to viac, že
výživné vo finančnom vyjadrení je z jej strany kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti o dieťa
a v konečnom dôsledku ani výška jej príjmu, jej znášanie komplexných nákladov na dieťa neumožňuje.

21. K zmene pomerov nepochybne v dôsledku rastu životných nákladov, teda už len plynutím času,
došlo tiež na strane oboch rodičov, u ktorých bol naviac zaznamený nárast ich príjmov. Matka v čase
poslednej úpravy výživného mala celkový príjem 7.000,- Kč v prepočte 259,- Eur (pozostávajúci z ID
vo výške 2.873,- Kč v prepočte 106,33 Eur + materské dávky), v súčasnosti má príjem 543,25 Eur

(pozostávajúci z ID 2.883,- Kč v prepočte 106.70 Eur + príjem zo zamestnania v priemere 436,55
Eur / 451,29 Eur + 422,- Eur = 436,55 Eur : 2/, čo znamená nárast jej príjmu o 284,25 Eur mesačne.
Otec v čase poslednej úpravy mal príjem 5.000,- Kč ( 185,- Eur), v súčasnosti má celkový príjem 428,-
Eur (pozostávajúci z ID vo výške 8.873,- Kč v prepočte 328,- Eur + 100,- Eur z práce na dohodu o
výkonepracovnejčinnosti),čoznamenánárastjehopríjmuo243,-Eurmesačne.Obomrodičomodpadla

vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu, ktorá bola otcovi súdom určená vo výške 800,- Kčs (29,60
Eur ) mesačne. Pochopiteľne na oboch stranách došlo vývojom cien v dôsledku plynutia času tiež k
rastu ich životných nákladov. Otec naviac tvrdí, že mesačne na exekúciu hradí 1.810,- Kč ( 67,- Eur),
ako rozdiel medzi výškou jeho ID 8.873,- Kč z ktorého sú mu zrážky vykonávané a sumou ID, ktorá mu
je poukazovaná na účet ( 7.063,- Kč).

22. Súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca v prospech mal. dieťaťa vychádzajúc z takto
zisteného skutkového stavu zvýšil o 71,50 eur mesačne po uplynutí takmer 15 rokov od doby jej
poslednejúpravy.Rozsahtaktozvýšenej vyživovacej povinnostizhľadiskaurčujúcichkritériíajodvolacísúd považuje za zodpovedajúci tak nákladom na odôvodnené potreby dieťaťa (samozrejme v limitoch
daných možnosťami otca), ako aj možnostiam oboch rodičov, v dôsledku čoho vyhodnotil odvolanie otca
ako nespôsobilé v prospech neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nárast príjmu na strane

otca a skutočnosť, že tomuto odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu vo výške 29.60 Eur
nepochybne odôvodňuje záver, že je v možnostiach otca súdom prvej inštancie zvýšené výživné platiť.
Nemožno tiež nezohľadniť fakt, že to bola matka, ktorá dlhoročne suplovala nedostatočnú vyživovaciu
povinnosťotca,nezodpovedajúcunákladomnapotrebydieťaťaanesúladnútiežsozákonnouminimálne
určenou mierou, ktorou sa mal otec bez ohľadu na svoje pomery na výživnom v prospech dieťaťa

podieľať.Nedôvodneotecnamietavýkonexekúcie,vdôsledkuktorejmujeponíženývyplácanýinvalidný
dôchodok o 67,- mesačne, tiež jeho životné náklady v dôsledku ktorých ako tvrdí, nemá dostatok
finančných prostriedkov na výživné, pretože jeho zákonnou povinnosťou z hľadiska primeranosti svojho
finančného zaťaženia je nastaviť si toto tak, aby prednostne zabezpečil svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť a až prostriedky ktoré mu následne zostanú, môže rozvrhnúť podľa priority na svoje ďalšie
výdavky. Skutočnosť, že sa zaťažil dlhmi, ktoré aktuálne spláca, nemôže ísť na ťarchu plnenia si jeho

prioritnej zákonnej povinnosti - vyživovať v zodpovedajúcej miere svoje maloleté dieťa.
23. Za tohto skutkového stavu, potom súd prvej inštancie nepochybil, keď sledujúc prioritne záujem
mal. dieťaťa vychádzajúc z výsledkov dokazovania primerane možnostiam otca a odôvodneným
potrebám dieťaťa zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť, pričom odvolací súd prieskumom napadnutého
rozhodnutia nezaznamenal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odlišné, v prospech otca

spôsobilé rozhodnutie.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne, za použ. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52
ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).