Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 3, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208339
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112208339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa
spol.Československáobchodníbanka,a.s.,sosídlomRadlická333/150,Praha5,Českárepublika,IČO:
00 001 350, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. H. Y., advokátom, so sídlom P. XX, W., proti
odporkyni P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, Ž., o zaplatenie 50.186,41 Kč s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 43.759,83 Kč spolu s úrokom 10,9 % zo
sumy 35.630,01 Kč od 19.1.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy
35.946,01 Kč od 19.1.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.03.2012 domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz a pokiaľ bude zrušený, aby vydal rozsudok, ktorým bude odporca zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50.186,41 Kč s príslušenstvom, t.j. spolu s úrokom vo výške 10,90 % p.a. zo sumy
37.246,01 Kč za obdobie od 19.01.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % p.a.
zo sumy 37.246,01 Kč za obdobie od 19.01.2012 do zaplatenia, a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca spolu uzatvorili zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom

úvere č. 002922493R, ktorej nedeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery. Navrhovateľ na základe zmluvy poskytol odporcovi dňa 24.09.2008 finančné
prostriedky do výšky úverového limitu 60.000,- Kč. Odporca sa zaviazal k riadnemu a včasnému
hradeniu úveru. Napriek opakovaným urgenciám však svoje povinnosti riadne neplnil a nehradil
splátky podľa článku V. zmluvy, z ktorého dôvodu mu navrhovateľ zaslal poslednú výzvu k zaplateniu
dlžnej sumy. Odporca na túto výzvu adekvátne nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Odporca bol
nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru dňa 15.05.2010. O tejto skutočnosti informoval navrhovateľ

odporcu listom, ktorý navrhovateľ prikladá ako dôkaz o zosplatnení. Navrhovateľ požaduje v súlade s
ustanovením článku IV. zmluvy uhradenie úrokov vo výške 10,90 % p.a. z nesplatenej časti úveru odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a ďalej v súlade s ustanovením článku VI. zmluvy uhradenie
úrokov z omeškania vo výške 15 % p.a. z čiastok, ktoré je odporca povinný zaplatiť v peňažitých
záväzkoch vyplývajúcich zo zmluvy (t.j. istina a poplatky), a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých
termínoch splatnosti. Žalobou požadovaná čiastka, t.j. suma 50.186,41 Kč, predstavuje aktuálnu dlžnú

čiastku vyčíslenú ku dňu 18.01.2012 a skladá sa zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 35.630,01 Kč,
zmluvného úroku, ktorý ku dňu vyčíslenia predstavuje sumu 7.813,82 Kč, úroku z omeškania, ktorý kudňu vyčíslenia predstavuje sumu 5.126,58 Kč a dlžných poplatkov vo výške 1.616,- Kč, čo je zrejmé z
histórie úverového účtu odporcu.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Zo Zmluvy o úvere č. 002922493R uzatvorenej dňa 24.09.2008 medzi navrhovateľom a odporcom súd
zistil (ďalej len „zmluva“), že predmetom zmluvy je poskytnutie bankou klientovi po splnení všetkých
zmluvnýchpodmienokpeňažnýchprostriedkovformouspotrebiteľskéhoúverudovýškyúverovéholimitu

60.000,- Kč, ktoré peňažné prostriedky môžu byť čerpané ku dňu 24.09.2008, pričom úver musí byť
čerpaný jednorazovo. Banka sa zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky prevedením na účet
klienta č. XXXXXXXXX/XXXX vedený na meno: P. M..

Podľa článku I.5. zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver, alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 10,90 % p.a.. Ročná percentná miera nákladov na spotrebiteľský úver v zmysle

zák. č. 321/2001 Sb. predstavuje 17,61 % p.a. za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového
limitu. Za poskytnutie úveru klient zaplatí poplatok vo výške 600,- Kč najneskôr ku dňu podpisu zmluvy.
Za správu úveru bude ČSOB účtovať klientovi mesačne poplatok vo výške 30,- Kč, a to za každý i
započatý kalendárny mesiac, ktorý poplatok sa klient zaväzuje platiť vždy 15. dňa v mesiaci počínajúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po uzavretí zmluvy. V čl. I.6. sa klient zaviazal splácať úroky

a istinu úveru v 36 mesačných anuitných splátkach vo výške 1.957,- Kč vždy 15. deň v mesiaci,
pričom každá anuitná splátka v celkovej dojednanej výške bude obsahovať čiastku určenú k zaplateniu
istiny a čiastku k zaplateniu úrokov. Prvá splátka bude splatná dňa 15.10.2008 a posledná splátka
dňa 15.09.2011. Podľa článku I.7 zmluvy pre prípad, že klient nedodrží termíny a výšku splátok, alebo
nesplatí ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy, je povinný uhradiť úrok z omeškania so

sadzbou 15 % p.a. z čiastok, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Podľa článku I.8. zmluvy v
súlade s prihláškou k poisteniu, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi ČSOB a klientom, je klient
poistený pre prípad smrti, alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti (variant 1).

Z prihlášky k poisteniu zo dňa 24.09.2008 poistenej P. M. adresovanej obchodnej firme: Československá
obchodní banka, a.s. ako poistníkovi súd zistil, že na základe poistnej zmluvy o poistení dlžníkov zo
spotrebiteľskýchúverovč.1900002661uzatvorenejmedzipoistníkomaČSOBpoisťovňou,a.s.uzatvára
poistník s poisteným prihlášku k poisteniu, pričom podľa variantu 1 sa jedná o poistenie pre prípad

smrti, alebo plnej invalidity a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. Prihláška do poistenia je
uzatvorenákuzmluvesČSOBspotrebiteľskomúvereč.002922493Ruzatvorenejdňa24.09.2008medzi
poistníkom a poisteným s úverovým limitom vo výške 60.000,- Kč. Podľa bodu 3. prihlášky poplatok
za poistenie bude poistník poistenému účtovať mesačne, t.j. za každý i započatý kalendárny mesiac
trvania poistenia, pričom v dobe čerpania úveru je tento poplatok splatný k dátumu splatnosti poplatku

za správu úveru, v období splácania je splatný súčasne s úverovou splátkou a je účtovaný k ťarche
účtu klienta uvedeného v časti III. čl. III.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom výška poplatku pre
jedného poisteného je stanovená v súlade s platným sadzobníkom poplatkov ČSOB, ktorý je k dispozícii
vo všetkých pobočkách ČSOB. Aktuálna výška poplatku k dátumu uzatvorenia prihlášky predstavuje
98,- Kč. Koniec poistenia je deň poslednej splátky uvedený v článku V. zmluvy o úvere, alebo posledný

deň kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poistený dožije 65 rokov, ak nastane tento deň pred dátumom
poslednej splátky a ak nezanikne poistenie v súlade s poistnou zmluvou už skôr. Podľa bodu 6. môže
poistenie zaniknúť zánikom zmluvného vzťahu medzi poistníkom a poisteným.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil aj Sadzobník poplatkov Poštovní spořitelny platný

od 01.04.2009 (č.l. 9 - 12 spisu) a Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery platné
od 01.04.2008 (č.l. 13 - 14 spisu). Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok v prípade, že nastane
skutočnosť, ktorá znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená,
a ktorá môže podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov klienta, najmä klient
bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, poprípade inému subjektu, ktorý mu

poskytol úver, je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným klientovi podľa
bodu 9.1 písm. a) Obchodných podmienok prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú
splatné ku dňu uvedenému v prehlásení (oznámení).Navrhovateľ vyzval odporkyňu poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 18.04.2010 na
zaplateniedlhu,ktorýpredstavujekudňuvyhotoveniavýzvy8.425,68Kčvrátanepríslušenstva,atopred
tým, ako banka pristúpi k zosplatneniu daného kontraktu a zahájeniu súdneho vymáhania dlžnej čiastky.

Z oznámenia navrhovateľa o zosplatnení úveru zo dňa 16.05.2010 adresovaného odporkyni súd zistil,
že odporkyni bolo oznámené, že vzhľadom na to, že je aj naďalej v omeškaní s plnením svojich
záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 002922493R, Československá obchodní banka a.s.
prehlásila celú svoju pohľadávku z úveru odporkyne k dátumu 15.05.2010 za splatnú, čím bola

odporkyňa vyzvaná k zaplateniu celej zostávajúcej čiastky, ktorá ku dňu zosplatnenia úveru predstavuje
38.743,26 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníku Československej obchodní banky
a.s. do dňa 27.05.2010 na účet č.: XXXXXXXXX/XXXX. Odporkyňa bola zároveň vyzvaná na zaplatenie
nepovoleného debetného zostatku na svojom bežnom účte, ktorý predstavuje 430,94 Kč najneskôr do
27.05.2010.

Oznámenie bolo doručené odporkyni dňa 18.05.2010.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie písomne nevyjadrila.

Vo veci bol dňa 24.05.2012 vydaný Platobný rozkaz pod č.k. 17Ro 70/2012-53, ktorým súd vyhovel

návrhu navrhovateľa v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť
odporkyni do vlastných rúk, t.j. nemohli byť dodržané procesno-právne ustanovenia § 173 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „OSP“), súd platobný
rozkaz uznesením zo dňa 20.09.2012, č.k. 17Ro 70/2012-64 zrušil a za splnenia predpokladov podľa
ustanovenia § 48 ods. 4 OSP uznesením zo dňa 14.12.2012, č.k. 4C 230/2012-76 rozhodol o doručovaní

písomností určených odporcovi uložením v súdnom spise.

Súd vo veci nariadil na deň 03.05.2013 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti odporkyne.
Odporkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa ustanovenia § 48 ods. 4 OSP.
Pojednávanie bolo vykonané i v neprítomnosti navrhovateľa, na pojednávaní však riadne zastúpeného

jeho splnomocneným zástupcom, ktorý na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na návrhu na začatie
konania a na konštatovanie súdu, že ku dňu zosplatenia úveru predstavovali poplatky sumu 1.616,- Kč,
ktoré poplatky sa navyšovali od 16.03.2010 o sumu 30,- Kč za vedenie účtu uviedol, že tieto poplatky
sa navyšovali aj za zasielanie upomienok, a to konkrétne dňa 18.02.2010, a to vo výške 300,- Kč za
zaslanie upomienky, dňa 02.03.2010 poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy, a za

zaslanie upomienky dňa 22.03.2010 vo výške 500,- Kč. Teda jednalo sa o dva poplatky za upomienku
vo výške 500,- Kč, 500,- Kč a 300,- Kč, spolu 1300,- Kč. Splnomocnený zástupca navrhovateľa ďalej
tiež uviedol, že odporkyňa zrejme v dňoch 25.01.2010, resp. 05.02.2010 uhradila poslednýkrát nejakú
splátku, pretože poplatky sa jej vtedy vynulovali, a preto 15.02.2010 nabehli zase poplatky vo výške
128,- Kč, ktorá suma pozostáva zo sumy 30,- Kč za vedenie účtu, a zo sumy 98,- Kč ako poplatku

za poistné, ktorý poplatok bol zaplatený, resp. vyúčtovaný dňa 15.02.2010 vo výške 128,- Kč (30,- Kč
za vedenie účtu + 98,- Kč poistné), následne sa suma dlžných poplatkov dňa 08.02.2010 navýšila o
sumu 300,- Kč za upomienku, dňa 02.03.2010 o 500,- Kč za ďalšiu upomienku, dňa 15.03.2010 sa
suma dlžných poplatkov zvýšila o sumu 128,- Kč, z toho 30,- Kč za vedenie účtu a 98,- Kč za poistné,
kedy bolo poistné poslednýkrát takýmto spôsobom vyúčtované, pretože zaniklo z dôvodu neplatenia

poistného. Ďalšie zvýšenie poplatkov bolo dňa 22.03.2010 o sumu 500,- Kč za upomienku. Na otázku
súdu, na základe ktorého ustanovenia zmluvy o úvere boli odporkyni účtované poplatky za upomienky,
splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa bodu I.5. zmluvy o úvere poslednej vety, podľa
ktorého ČSOB je oprávnená účtovať aj ďalšie poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov ČSOB.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občanského zákonníka platného na území ČR v rozhodnej dobe (ďalej
len „Občanský zákonník“): Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně
jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa prechodného ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně

některých zákonů platného v rozhodnej dobe (ČR): Právní vztahy týkající se spotřebitelského úvěru
vzniklé přede dnem nabytí účinnosti tohoto zákona se řídí dosavadními právními předpisy.Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského
úvěru platného v rozhodnej dobe (ČR; ďalej len zákon č. 321/2001): Pro účely tohoto zákona se rozumí
a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě

úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není
1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr,
2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr,
3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení

spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel
nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena
za přijetí platby,
4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru,
5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit

splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo
nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně
úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,
b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,

c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,
d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je
spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 321/2001: Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr,
musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 321/2001: Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr,

musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem
uvedeným v příloze tohoto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba
nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení
maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného
časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a)

bodech 1 až 5, budou-li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně
stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu
plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve
kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení
spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit

smluvní vztah, i) způsob placení.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občanský zákoník (ČR) v znení účinnom v čase, kedy sa dostal odporca
do omeškania s plnením svojho záväzku voči navrhovatelovi: Jde-li o prodlení s plněním peněžitého
dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona

povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Sb. ktorou sa stanovuje výška úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka (ČR): Výše úroků z prodlení odpovídá
ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém

kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby
stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.

Podľa prechodného ustanovenia Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb.: Výše úroku z prodlení, k němuž
došlo přede dnem nabytí účinnosti tohoto nařízení, se řídí dosavadními právními předpisy.

Konanie je poznačené cudzím prvkom. Podľa základných zásad konania s medzinárodným prvkom je
miestne príslušný súd podľa sídla odporcu a teda tým je daná základná právomoc súdov Slovenskej
republiky.Právne vzťahy účastníkov sa podľa ustanovení § 4 a § 10 zák. č. 97/1963 Zb. spravujú právnym
poriadkom Českej republiky.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v Českej republike (ďalej aj ObchZ):
Ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí,
nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části
na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských

smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně
spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem.
Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů
podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že podľa § 262 ods. 4 ObchZ vo svojej podobe rozširuje

absolútnu použiteľnosť občianskeho zákonníka na právne pomery „nepodnikateľov“ najmä ak sa jedná
o zodpovednosť, spoločné záväzky, aplikačnú prednosť občianskeho zákonníka a ďalších predpisov,
osobitne v prípade ochrany spotrebiteľa.

Nakoľko sa v prejednávanej veci jedná vzťah medzi bankou a spotrebiteľom a teda o spotrebiteľský

úver a vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, súd preskúmal právne úkony medzi účastníkmi za
účelom zistenia neprimeraných zmluvných podmienok, avšak nezistil, že by uzavreté zmluvy obsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky. Súd však je názoru, že hoci zákonná úprava spotrebiteľských
úverov nepozná osobitnú úpravu inštitútu spotrebiteľského úveru a pre úpravu úverového vzťahu
je nevyhnutné aplikovať ustanovenia §§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka avšak podporne s

poukazom na charakter právnych úkonov a základnú ochranu práv spotrebiteľa, ktorá je nevyhnutná
v záujme zachovania vyššej kvality života bežných ľudí. Právny vzťah medzi poskytovateľom
finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave.
Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 51a
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku právneho úkonu v Českej republike. V tomto

prípade však tento vzťah bol osobitne upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách
sjednávání spotřebitelského úvěru. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah
zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s konštantnou judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA
- C-240/98, Cofidis - C 473/00, Faccini Dori C-91/92, Von Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a
eurokonformným výkladom smerníc Európskej únie č. 87/102/EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

Vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu účastníkov konania, postavenie subjektov záväzkového
vzťahu súd teda posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako občiansko-právny vzťah, nakoľko
z obsahu predloženej úverovej zmluvy zistil, že na strane prenajímateľa vystupuje podnikateľský subjekt

a na strane nájomcu súkromná nepodnikajúca osoba. Z hľadiska povahy subjektov a účelu zmluvy ide
o vzťah občianskoprávny, keďže sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v
súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Občianske súdne konanie bolo v tomto prípade sporovým konaním, a preto ovládaným prejednacou
zásadou a zásadou kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať
tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie
konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu, je teda zásadne vecou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore.

Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom
spočívalo dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli
preukázané ním tvrdené skutočnosti.Na základe takto vykonaného dokazovania súd v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
43.759,83 Kč spolu s úrokom 10,9 % zo sumy 35.630,01 Kč od 19.1.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 35.946,01 Kč od 19.1.2012 do zaplatenia návrhu vyhovel a vo

zvyšnej časti návrh zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh navrhovateľa je skutkovo
a právne dôvodný v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené a v tejto časti sa plne stotožnil so skutkovými
a právnymi tvrdeniami navrhovateľa v jeho návrhu pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení. Súd

mal nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol záväzkovo-právny vzťah
uzatvorením Zmluvy o úvere č. 002922493R, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo
výške 60.000,- Kč a odporkyňa sa zaviazala úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte
36 splátok, s výškou každej splátky 1.957,- Kč. Odporkyňa úver neplácala riadne a včas, z tohto dôvodu
navrhovateľ ku dňu 15.05.2010 určil predčasnú splatnosť úveru v zmysle 9.1 písm. a) Obchodných
podmienok.

Navrhovateľ pohľadávku celkovo vyčíslil vo výške 50.186,41 Kč, ktorá pozostáva zo sumy dlžnej istiny
35.630,01 Kč, zmluvných úrokov ku dňu 18.01.2012 vo výške 7.813,82 Kč, úrokov z omeškania ku dňu
18.01.2012 vo výške 5.126,85 a dlžných poplatkov vo výške 1.616 Kč. Návrh navrhovateľ bol dôvodný
čo do uplatneného nároku na zaplatenie časti istiny a zmluvných úrokov, nebol však dôvodný čo do

zaplatenia poplatkov vo výške 1.300,- Kč.

Z špecifikácie splátok, resp. súm uhradených odporkyňou navrhovateľovi, ktorý listinný dokument bol
predložený navrhovateľom spolu s návrhom na začatie konania, ako aj z vyjadrenia splnomocneného
zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 03.05.2013 súd zistil, že navrhovateľ odporkyni účtoval

na poplatkoch v dňoch 18.02.2010 sumu 300,- Kč za zaslanie upomienky, dňa 02.03.2010 poplatok
vo výške 500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy, a za zaslanie upomienky dňa 22.03.2010 vo výške
500,- Kč. Výška týchto poplatkov bola určená v sadzobníku poplatkov, ktorý navrhovateľ súdu predložil.
Takýto postup navrhovateľa je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 321/2001 (podľa ktorého
zmluva, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, musí obsahovať tiež stanovenie jednotlivých platieb,

vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 2 písm. a) bodoch 1 až 5, ak budú platené spolu so spotrebiteľským
úverom; pokiaľ jednotlivé platby nie je možné presne stanoviť, musí byť uvedený spôsob ich výpočtu) v
spojitosti s ustanovením § 2 bod 1. a 5. zákona č. 321/2001 (podľa ktorých spotrebiteľským úverom nie
je platba, ktorú spotrebiteľ platí za nesplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, v ktorej sa dojednáva
spotrebiteľský úver, ani platba za poistenie alebo záruku, pokiaľ sa nejedná o poistenie alebo záruku,

ktorá má veriteľovi zaistiť splatenie spotrebiteľského úveru v prípade smrti spotrebiteľa, jeho invalidity,
pracovnej neschopnosti alebo nezamestnanosti).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 002922493R,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 60.000,- Kč a odporca

sa zaviazal úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 48 splátok s výškou každej splátky
1.957,- Kč, obsahovala, čo sa týka poplatkov, len zmluvné dojednanie o platení poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 600,- Kč a mesačného poplatku za správu úveru vo výške 30,- Kč. Dojednanie o
ďalších prípadných poplatkoch alebo sankciách, resp. poistného v zmluve absentuje. Odporkyňa ako
spotrebiteľ mala právo sa oboznámiť o všetkých svojich povinnostiach vyplývajúcich z uzatvorenej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere priamo z tejto zmluvy. S poukazom na v čl. VII. Zmluvy s názvom
„Pojištění úvěru“ však súd konštatuje, že účastníci sa dohodli i na poistení úveru v súlade s Prihláškou k
poisteniu podpísanou navrhovateľom i odporcom, ktorá je súčasťou zmluvy, v ktorej bode 3. je uvedená
výška poplatku za poistenie úveru sumou 98,- Kč. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ z právneho
dôvodu účtoval mesačne odporcovi poplatky vo výške 128,- Kč, a to ako súčet poplatku za vedenie

účtu 30,- Kč a poplatok titulom poistného 98,- Kč. Pokiaľ však účtoval odporcovi aj poplatky presahujúce
sumu 128,- Kč mesačne, a to v dňoch 18.02.2010, kedy pripočítal odporkyni na úhradu splátky úveru
na poplatkoch sumu 300,- Kč, dňa 02.03.2010 sumu 500,- Kč a dňa 22.03.2010 sumu 500,- Kč, konal
v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Navrhovateľ tak odporkyni bez právneho dôvodu
pripočítal k splátkam úveru sumu 1.300 Kč (1 x 300,- Kč + 2 x 500,- Kč). Z uplatnenej istiny 50.186,41

Kč tak navrhovateľovi v prvom rade nebola priznaná suma 1.300,- Kč.

Zároveň súd nepriznal navrhovateľovi z uplatnenej istiny 50.186,41 Kč ani vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 5.126,58 Kč, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že úrok bol vyčíslenývo výške 15 % ročne z dlžnej sumy, t.j. v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
upravujúcimi prípustnú výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch. Keďže navrhovateľ
súdu nepredložil také listinné dôkazy generované bankovým systémom, ktoré by obsahovali vyčíslený

úrok z omeškania vypočítaný v zákonnej výške, súd navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania za
obdobie do 18.01.2012 nepriznal.

Na istine tak navrhovateľovi s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bola priznaná suma 43.759,83
Kč, ktorá suma predstavuje pôvodne žalovanú istinu 50.186,41 Kč po odrátaní poplatkov 1.300,- Kč a

vyčísleného úroku z omeškania 5.126,58 Kč.

Čo sa týka zamietnutia návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z úveru vo výške 10,90
% p.a. zo sumy 1.616,- Kč za obdobie od 19.01.2012 do zaplatenia, tu súd vychádzal z článku I.5.
uzatvorenej zmluvy o úvere, podľa ktorého len vyčerpaný a nesplatený úver, alebo jeho časť bude
úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a.. Súd dospel k takému záveru, že medzi

účastníkmi bolo v zmluve nepochybne dojednané, že len nesplatená časť úveru v návrhu špecifikovaná
sumou celkom 35.630,01 Kč bude úročená, a tak navrhovateľ si úrok z úveru uplatnil v rozpore s
týmto zmluvným dojednaním, keď k sume 35.630,01 Kč prirátal i poplatky 1.616,- Kč a celú túto sumu
37.246,01 Kč úročil zmluvne dohodnutou úrokovou sadzbou 10,90 % ročne.

Súd zamietol návrh v časti i vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, a to
jednak ohľadne uplatnenej výšky úrokov z omeškania presahujúcej zákonnú výšku, keď navrhovateľ
tieto žiadal priznať vo výške 15 % ročne a jednak zo sumy 37.246,01 Kč, do ktorej boli započítané i
poplatky 1.300,- Kč. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 15 % p.a.
zaobdobieod19.01.2012dozaplatenia,súddospelkzáveru,žetaktouplatňovanýúrokzomeškanianie

je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie úrokov z
omeškania v rozpore s ustanoveniami § 517 ods. 2 Občanského zákonníka a § 1 Nariadenia vlády ČR č.
163/2005Sb.,podľakteréhosaúrokyzomeškaniaodvíjajúodročnejvýškyreposadzbyČeskejnárodnej
banky po zvýšení o 7 percentuálnych bodov s tým, že za základ sa berie vždy tá repo sadzba ČNB,
ktorá platila k prvému dňu toho ktorého kalendárneho polroka, počas ktorého omeškanie trvá. Keďže

nárok na úroky z omeškania nebol uplatnený v súlade s úpravou občianskoprávnych vzťahov platných
pre riešenie spotrebiteľských sporov, podľa vykonávacieho predpisu, a to nariadenia vlády č. 163/2005
Sb. v znení účinnom v čase, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku voči
navrhovateľovi, súd návrh zamietol vo výške presahujúcej zákonnú výšku a úroky z omeškania priznal
len vo výške 7,75 % ročne, ako sadzbu 0,75 % (platnú ku dňu 19.01.2012) zvýšenú o 7 percentuálnych

bodov. Zároveň zo sumy 37.246,01 Kč bolo potrebné odrátať poplatky 1.300,- Kč, ktorými sa súd už
zaoberal vyššie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).