Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201341
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115201341.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátny občan L. E., trvale bytom D. XXXX/XX, Z., t.č. bytom P. P. F., s.r.o., F. XX, Z.,
zastúpený: JUDr. Michal Antal, advokát, Hlavná 13, Trnava, proti odporkyni: L. T., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan F., trvale bytom D. XXXX/XX, Z., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: J. práce, sociálnych vecí a rodiny Z., J. V. X, Z., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh odporkyne na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Manželstvo navrhovateľa P. B., narodeného XX.XX.XXXX, a odporkyne L. T. rodenej T., narodenej
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z.,
zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa r o z v á d z a .

III. Súd s c h v a ľ u j rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletá F. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom obaja rodičia sú

oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Navrhovateľ sa zaväzuje platiť na maloletú F. výživné v sume 120,- eur mesačne, a to vždy do 15.
dňa každého mesiaca vopred k rukám odporkyne s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

IV. Návrh odporkyne na zákaz styku navrhovateľa s maloletou F. sa z a m i e t a.

V. Súd u p r a v u j e styk navrhovateľa s maloletou F. na čas po rozvode nasledovne:

V prípade prvých 12 stretnutí od právoplatnosti rozsudku v časti úpravy styku je navrhovateľ oprávnený
stretávať sa s maloletou F. v neprítomnosti odporkyne v priestoroch občianskeho združenia N. P.
C.: XX XXX XXX, X. 6, 91X XX Z., každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.45 hodiny do
16.45 hodiny, a to tak, že odporkyňa v čase začiatku styku odovzdá maloletú navrhovateľovi v N. pre
rast osobnosti za prítomnosti psychologičky, pričom psychologička bude prítomná pri výkone styku

navrhovateľa s maloletou a následne si odporkyňa maloletú v čase skončenia styku od navrhovateľa
za prítomnosti psychologičky prevezme. Poplatok za realizáciu styku za účasti psychológa bude N. P.
uhrádzať navrhovateľ.

Po zrealizovaní prvých 12 stretnutí za prítomnosti psychológa je navrhovateľ oprávnený stretávať sa s
maloletou F. v neprítomnosti odporkyne každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hodiny
do 18.00 hodiny a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny, a to

tak, že navrhovateľ si v čase začiatku styku prevezme maloletú od odporkyne pred jej bytovým domom
a v čase skončenia styku maloletú odporkyni pred jej bytovým domom tiež odovzdá.Odporkyňa je povinná maloletú na styk s navrhovateľom riadne fyzicky a psychicky pripraviť, pričom
navrhovateľ aj odporkyňa sú povinní dodržiavať stanovené hodiny styku. V prípade, že sa styk nebude

môcť z vážnych dôvodov na strane maloletej alebo rodičov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto
skutočnosť navzájom oznámiť 24 hodín pred stykom.

VI. Súd u k l a d á navrhovateľovi, odporkyni a maloletej F. výchovné opatrenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v

intervaloch podľa jeho určenia na E. poradensko-psychologických služieb J. práce, sociálnych vecí a
rodiny Z. s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie
medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, zlepšenia rešpektovania navrhovateľa
v roli rodiča maloletej zo strany odporkyne, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti
za výchovu a vývin maloletej a obnovenia vzťahu navrhovateľa s maloletou.

VII. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

VIII. O trovách štátu b u d e rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.01.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2015, domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou rozviedol a upravil výkon
práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletú F. zverí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, s tým, že výživné by sa počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčovalo.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili po viacročnej známosti
z lásky. Spočiatku bolo ich manželské spolužitie harmonické. Pred asi dvomi-tromi rokmi sa však s
odporkyňou začali postupne citovo odcudzovať a začali strácať záujem tráviť spolu voľný čas. Situácia
v ich manželstve sa v posledných dvoch rokoch už viackrát vyhrotila do takej miery, že pre hádky a
nedostatok záujmu uvažovali o rozvode, avšak i s ohľadom na ich maloletú dcéru sa ich manželstvo

rozhodli skúsiť ešte zachrániť, avšak márne. Rozpad ich manželstva nezapríčinil len jeden faktor, alebo
len jeden z nich. Prvotnú príčinu vidí najmä v rozdielnosti ich pováh. Uvedomuje si však, že na ich
citovom odcudzení nesie svoj podiel. V čase podania návrhu už nebývajú v spoločnej domácnosti,
keď dňa 23.01.2015 sa z nej navrhovateľ odsťahoval. Ku dňu podania návrhu je na nich stále vedený
spoločný účet, avšak v podstate už spolu nehospodária, keď navrhovateľ si už zriadil účet vlastný. Ich

manželstvo na základe vyššie uvedených skutočností považuje navrhovateľ za tak vážne narušené, že
toto už nemôže plniť svoj účel a nemožno ho (i vzhľadom na ich niekoľkonásobné pokusy) zachrániť.
Navrhovateľ preto nemá záujem zotrvávať v takto nefungujúcom zväzku. Ďalej navrhovateľ uviedol,
že obaja účastníci sú zamestnaní v jeho spoločnosti - W. G. F. s.r.o., ktorá je jazykovou školou a
pracujú v nej ako lektori anglického jazyka, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje cca 500,- eur.

Striedavú osobnú starostlivosť odôvodnil navrhovateľ tým, že obaja rodičia sú spôsobilí ich maloletú
dcéru riadne vychovávať a zabezpečovať jej potreby, pričom je aj v záujme ich maloletej dcéry, aby jej
kontakty ani s jedným z nich neboli narušené. Neskôr na pojednávaní navrhovateľ súhlasil so zverením
maloletej do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom navrhol úpravu styku navrhovateľa s maloletou
tak, aby bol 3 mesiace po právoplatnosti rozvodu manželstva oprávnený stretávať sa s maloletou

prostredníctvom občianskeho združenia N. P. a to tak, že odporkyňa každý utorok o 15.45 hodine
odovzdá maloletú k rukám psychologičky N. P., ktorá bude prítomná pri výkone styku navrhovateľa s
maloletou a následne si odporkyňa maloletú prevezme v ten istý deň o 16.45 hodine od psychologičky N.
P. pričom odporkyňa je povinná dieťa na styk najlepšie pripraviť. Po troch mesiacoch po právoplatnosti
rozsudku v časti právoplatnosti úpravy styku s maloletou by bol navrhovateľ oprávnený stretávať sa

s maloletou tým spôsobom, že si maloletú prevezme každý druhý piatok podľa školského rozvrhu po
skončení vyučovania a maloletú do tohto predškolského zariadenia vráti v pondelok o 08.00 hodine ráno.

Odporkyni bol návrh doručený dňa 05.02.2015, k tomuto sa vyjadrila v podaní zo dňa 07.04.2015, kde
uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, avšak nesúhlasí s úpravou práv a povinnosti k

maloletej dcére tak, ako je uvedené v návrhu na začatie konania. Je pravdou, že účastníci konanianežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária a nevedú intímny život. Zo strany odporkyne neexistuje
možnosť na obnovenie manželského spolužitia. Odporkyňa sa s navrhovateľom spoznala v G. v roku
XXXX, navrhovateľ pracoval ako robotník na cestných komunikáciách v londýnskej spoločnosti. V roku

2005 bolo navrhovateľovi zamietnuté obnovenie pracovného víza v UK, a preto sa spoločne rozhodli žiť
spolu na F.. Po vstupe F. do EU našli ochotného zamestnávateľa, ktorý sa podujal riešiť navrhovateľovu
legálnu pracovnú cestu na F., pracovné povolenie a prechodný pobyt na základe práce na území F..
Zamestnávateľ bol N. G. F., s.r.o. so sídlom v K.. Keď majitelia (pán a pani E.) videli, ako im odporkyňa
v celej komplikovanej záležitosti zamestnania navrhovateľa pomáha, ponúkli jej miesto manažérky v

novootvorenej pobočke v Z., a to v auguste 2004. Navrhovateľ pricestoval z UK do Z. v septembri
XXXX. Navrhovateľ mal veľké problémy ujať sa práce lektora, nakoľko si v UK narýchlo spravil len
kurz lektora Z. a nemal žiadne skúsenosti s vystupovaním pre verejnosťou. Navrhovateľ odporkyňu
požiadal o ruku ešte počas pobytu v G., zasnúbili sa až počas pobytu na F.. Navrhovateľ trpel, mal
depresie, požíval alkohol, chodil von so študentmi po kurzoch, chodil do ich prenajatého domu neskoro,
až to bolo odporkyni podozrivé a našla v jeho mobile správy od cudzích žien, s ktorými sa intímne aj

stýkal. Odporkyňa chcela ukončiť zasnúbenie, avšak navrhovateľ prosil, plakal, riešil, vysvetľoval, aby
mu odpustila, že je dezorientovaný, nikomu a ničomu nerozumie a cíti sa sám. Odporkyňa mu uverila.
V roku 2006 majiteľ N. G. F. pán E. sa rozhodol zo zdravotných dôvodov predať trnavskú pobočku
odporkyni a navrhovateľovi. Navrhovateľ špekulatívnym konaním spolu so svojím právnikom založili
novú spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej bol on jediným spoločníkom. Rodina odporkyne mu

poskytla sumu 1.330,- eur ako „štartovnú“ bezúročnú pôžičku, ktorú doteraz odmieta navrhovateľ splatiť.
V roku 2007 v júni sa vzali a následne obnovili jeho prechodný pobyt za účelom zamestnania a zlúčenia
rodiny. V roku 2009 sa narodila maloletá F., pričom tehotenstvo bolo rizikové, avšak navrhovateľ ani
vtedy neprejavoval žiaden záujem venovať sa a pomáhať odporkyni a ich nenarodenému dieťaťu. Aj
po narodení maloletej F. bola výchova maloletej len na odporkyni. Odporkyňa musela stíhať aj výchovu

maloletej aj pracovať: odpovedala na firemné telefonáty a maily, riešila výkazy, vozila ich do poisťovní
s malým dieťaťom, prebaľovala a kojila v aute, chodila s malou plávať, učila, nikdy neprestala učiť.
Navrhovateľopäťchodievaldomovneskoro,avšakodporkyňatoužnevládalariešiť.Navrhovateľ,keďsa
mal starať o maloletú, napríklad z dôvodu, že odporkyňa v sobotu pracovala, tak sa žiadnym spôsobom
o maloletú nezaujímal. Maloletá bola v pyžame celý deň, mala neumyté zuby, nečítal jej, nehral sa

s ňou. Odporca nebol nikdy s maloletou vonku, na výlete. Vždy bol unavený. Podľa informácií, ktoré
odporkyňa nedávno získala, tak navrhovateľ udržiaval viaceré mimomanželské pomery, aj so ženami,
ktoré odporkyňa ako aj ich maloletá dcéra poznajú. S jeho poslednou milenkou mal mimomanželský
pomer dva roky, plánoval sa s odporkyňou rozviesť už dva roky, ako jej tvrdil. Čakal len na štátne
občianstvo, ktoré ešte nedostal. Maloletú dcéru do tohto vzťahu angažoval priamym kontaktom s

jeho milenkou a jej deťmi. Maloletá F. tieto informácie postupne hovorí odporkyni, avšak z dôvodu,
že to neprispelo k dobrému psychickému vývoju maloletej F., bola odporkyňa nútená s maloletou F.
vyhľadaťlekárskupomoc-detskúpsychologičku.DňaXX.XX.XXXXprišlakodporkynijejmatka,nakoľko
navrhovateľ sa asi od cca 19.01.2015 nezdržiaval v ich spoločnej domácnosti. Dňa XX.XX.XXXX bola
matka odporkyne s maloletou F. vonku. Odporkyňa bola v práci a matka jej zavolala, aby rýchlo prišla

domov, že navrhovateľ prišiel na taxíku. Nepredpokladal, že niekto bude doma. Maloletej F. vonku
povedal, že prídu policajti. Keď odporkyňa prišla, tak videla, že maloletá F. je v šoku a roztrasená.
Navrhovateľ už bol vnútri v byte a čakal na políciu. Prišla cudzinecká polícia, a to z dôvodu obhliadky
trvalého ubytovania, za účelom podanej žiadosti o slovenské občianstvo. Po odchode polície, teda dňa
XX.XX.XXXX, si navrhovateľ pobalil veci a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Odvtedy účastníci

konania nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer s odporkyňou, pričom dňa
XX.XX.XXXX ju aj fyzicky, pred maloletou F. a inými osobami, fyzicky napadol a zhodil zo schodov.
Navrhovateľ nemal nikdy vybudovaný dobrý vzťah k maloletej dcére, odmietal sa venovať maloletej
F., nevyvíjal žiadnu aktivitu, aby maloletú naučil napr. bicyklovať sa, korčuľovať sa. Výchova a chod
domácnosti boli vždy len na odporkyni. V prípade, že bola ona alebo maloletá F. chorá, boli nútené si

pomôcť samé. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľ nemá žiaden citový vzťah k maloletej
F.. Nikdy maloletú dcéru nezobral na dovolenku, pričom dobre vedel, že sníva o dovolenke pri mori.
Neustále tvrdil že má veľa práce, pričom však čas, ktorý netrávil v spoločnej domácnosti, netrávil v
práce, ale s jeho mimomanželskými známosťami. Maloletá F. sa na navrhovateľa nepýta, nechce sa
s ním stretnúť a vyjadri1a sa, že s navrhovateľom už nechce byť sama, že sa ho bojí. Navrhovateľ

sa vyjadril, že odporkyňu a ich maloletú dcéru nikdy nepovažoval a ani nepovažuje za jeho rodinu. V
čase, keď sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločne] domácnosti, t.j. od 23.01.2015, posielala maloletá F.
navrhovateľovi SMS správy s obrázkami, avšak vôbec na ne nereagoval. Záverom navrhla odporkyňa
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že táto bude zverená doosobnej starostlivosti odporkyne, pričom otec bude zaviazaný výživným vo výške 600,- eur mesačne a
bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend od nedele 12.00 hod. do nedele 15.00
hod. za prítomnosti matky. Neskôr navrhla odporkyňa zákaz styku navrhovateľa s maloletou.

Nakoľko navrhovateľ je štátnym občanom L. E.y, ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné
posúdiť právomoc súdov SR konať vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
ako aj určiť rozhodné právo.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“),
účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné,
rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie
cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a
rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 38 ods. 1 ZMPS, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o
neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov

daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 38a ZMPS, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený
alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 39 ods. 1 ZMPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak
má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa§22ods.1ZMPS,zrušeniemanželstvarozvodomsaspravujeprávnymporiadkomštátu,občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa

zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

Podľa § 24 ods. 1 ZMPS, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností
rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana
osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu,

s ktorým má vec podstatnú väzbu.

S poukazom na skutočnosť, že medzi SR a JAR nie je uzavretá medzinárodná zmluva (§ 2 ZMPS), ako
aj na znenie vyššie citovaných ustanovení, je daná právomoc súdov SR na konanie o danom predmete
konania, pričom ako rozhodné právo sa použije právo SR.

Dňa 14.03.2016 bolo súdu doručené podanie odporkyne zo dňa 14.03.2016, v ktorom odporkyňa žiada
súd, aby načas pozastavil rozvodové konanie a konanie ohľadom zverenia maloletej a styku s ňou.
Uvedené odôvodnila tým, že navrhovateľ je momentálne vo vyšetrovacom procese na kriminálnej polícii
Z., I.: D.-XXX/X-X.XXXX a tým, že na D. prokuratúre v Z. sa vedie vyšetrovanie navrhovateľa ohľadom

dvojitej identity a falšovania úradných listín, konkrétne sobášny list, P. Z., OÚ Z.. Uviedla, že sa jedná o
tak závažné vyšetrovania, ktorých výsledkom by mohol byť i sobášny podvod.

Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), každý úkon posudzuje súd podľa
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska;c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Súd podanie odporkyne zo dňa 14.03.2016 podľa obsahu posúdil ako návrh na prerušenie konania
sp.zn. 11P/10/2015 do skončenia vyšetrovania vedeného na D. Z. pod č. I.: D.-XXX/X-VYS-TT-XXXX,
a do skončenia vyšetrovania na D. prokuratúre v Z..

S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia však súd dospel k záveru, že v konaniach uvádzaných
odporkyňou nie je riešená žiadna otázka, na vyriešenie ktorej by súd musel vyčkať, a ktorá by
odôvodňovala prerušenie konania sp.zn. 11P/10/2015, či už podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP
(obligatórne prerušenie konania, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je súd v tomto konaní
oprávnený riešiť), alebo podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP (fakultatívne prerušenie konania, ak prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu). V prípade konania
prebiehajúceho na D. Z. - odbor kriminálnej polície pod I.: D.-XXX/X-X.-XXXX, ide o konanie na
základe trestného oznámenia odporkyne smerujúce voči navrhovateľovi pre podozrenie zo spáchania
prečinu ohovárania (viď č.l. 224), pričom výsledky tohto konania nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci rozvodu účastníkov a úpravy výkonu ich rodičovských práv a

povinností k maloletej na čas po rozvode. Pokiaľ ide o konanie na D. prokuratúre v Z. (pričom číslo
konania odporkyňa neupresnila), malo by ísť podľa odporkyne o vyšetrovanie navrhovateľa ohľadom
dvojitej identity a falšovania úradných listín. K tomuto súd uvádza, že s poukazom na listiny doložené
do spisu matkou odporkyne (č.l. 186 - 207) je zrejmé, že príslušné orgány sa pochybnosťami či už
odporkyne alebo jej matky ohľadom rodného čísla navrhovateľa už zaoberali a uzavreli, že navrhovateľ

má na území SR udelený pobyt od roku 2004 a má pridelené rodné číslo, ktoré je uvedené v jeho
doklade Povolenie na pobyt, v Sobášnom liste zo dňa 11.06.2007, ako aj na Návrhu na povolenie a
zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2005
(viď list P. PZ - J. hraničnej a cudzineckej polície na č.l. XXX), a že nebolo zistené žiadne protiprávne
konanie v súvislosti s rodným číslom navrhovateľa, pričom rodné číslo XXXXXX/XXXX neexistuje,

resp. sa jedná o časť existujúceho rodného čísla patriaceho navrhovateľovi (viď. list MV SR - D. v
Z. na č.l. 199). Zároveň súd uvádza, že v konaní posúdil identitu účastníkov, pričom počas celého
konania nemal pochybnosti o tom, kto je účastníkom konania na strane navrhovateľa. Navrhovateľ
na prvom pojednávaní dňa 09.04.2015 (č.l. 42) predložil k nahliadnutiu povolenie na pobyt č. RC
XXX XXXX, pričom číslo predmetného povolenia vyplýva aj z elektronickej lustrácie navrhovateľa v

registri obyvateľov (č.l. 3), z ktorej lustrácie vyplýva aj rodné číslo navrhovateľa XXXXXX/XXXX, ktoré je
uvedené ako v sobášnom liste (č.l. 16), tak aj v rodnom liste maloletej (č.l. 15). Ak v cestovnom doklade
navrhovateľa je uvedené rodné číslo XXXXXXXXXXXXX, ide o rodné číslo navrhovateľa v L. republike,
pričom rodné číslo XXXXXX/XXXX mu bolo pridelené po povolení pobytu na území SR, keďže podľa § 5
ods.3písm.c)ae)zákonač.301/1995Z.z.orodnomčísle,ministerstvoprideľujerodnéčíslocudzincovi,

ktorému doteraz nebolo pridelené a ktorý má trvalý alebo dlhodobý pobyt na území F. republiky, a tiež
osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území F. republiky, ak o jeho pridelenie požiada.

Nakoľko súd dospel k záveru, že výsledky vyšetrovania podaného trestného oznámenia na navrhovateľa
pre podozrenie z prečinu ohovárania nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, a

zároveň, že tu nie sú pochybnosti o identite navrhovateľa , nebol daný dôvod na prerušenie konania
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP, ani podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP a súd
nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa ostatných citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Z uvedených dôvodov súd návrh odporkyne na prerušenie konania vo výroku I. zamietol.

Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, ako
aj oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 43/2015 P.. U. B., P.., ostatnými listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, obsahom pripojeného spisu sp.zn. XP/XX/XXXX, keď na poslednom pojednávaní
pojednával v neprítomnosti odporkyne, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila svojim zhoršeným

zdravotným stavom (č.l. 246), pričom o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd potom na poslednom
pojednávaní pojednával v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ je štátny občan L. republiky a odporkyňa je slovenskou štátnou občiankou, ktorí dňa
XX.XX.XXXX v Z. uzavreli manželstvo, z ktorého sa narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra F.. Posledné

spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v meste Z..

Uznesením tunajšieho súdu č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu nariadené predbežné opatrenie, ktorým
bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bola zaviazaný výživným vo výške

90,- eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletou na každý nepárny víkend v nedeľu od 12.00 hod.
do 15.00 hod. za prítomnosti matky; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 09.07.2015. Následne
uznesením č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol zamietnutý návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zákazu styku otca s maloletou a zároveň bolo nariadené predbežné opatrenie,
ktorým bola obom rodičom maloletej uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu; proti

uvedenému uzneseniu podali odvolanie matka i otec, a to matka v časti zamietnutia návrhu a otec v
časti nariadenia predbežného opatrenia, o ktorých odvolaniach nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Z Priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že boli
uskutočnené dve individuálne stretnutia s otcom a jedno s matkou maloletej. Navrhovateľ uviedol,

že s manželkou v súčasnosti nekomunikuje, nakoľko ich komunikácia bola ostatných 3-5 mesiacov
značne konfliktná. Manželke vyčíta, že pri ich hádkach bola prítomná aj F.. Bola napr. aj na polícii
s matkou po údajnom fyzickom útoku otca na matku. Otec si myslí, že skúsenosti s políciou sú pre
dcéru traumatizujúce. Vyjadril zámer dohodnúť sa na styku tak, aby nebol pre dcéru stresujúci. Pri
poslednom kontakte s dcérou evidoval jej nepriateľský postoj voči nemu. Navrhovateľ nesúhlasí so

stretávaním s dcérou za prítomnosti matky (tri hodiny každú druhú nedeľu), ale navrhuje styk s dcérou
každý piatok v čase medzi 15.00 a 19.00 za prítomnosti dcére známej opatrovateľky a bez matky.
Takisto výživné, ktoré navrhuje matka, považuje za vysoké vzhľadom na náročnú finančnú situáciu,
ktorú v súčasnosti má. Odporkyňa v E. uviedla, že nechce brániť kontaktu dcéry s otcom. F. však podľa
nej otca nechce vidieť, bojí sa ho. Uviedla tiež, že v minulosti manžel podriaďoval program s dcérou

spoločnému programu so svojou priateľkou. Obáva sa, že manžel aj v budúcnosti môže dávať prioritu
svojmu mimomanželskému vzťahu a nevenovať dostatočnú pozornosť F.. Vzhľadom na to, že manželovi
nedôveruje v tom, ako bude s dcérou tráviť čas, chce byť prítomná na ich stretnutiach. Návrh manžela
s opatrovateľkou, ktorá sa v minulosti starala o F., nepovažuje za reálny z dôvodu vysokého veku a
zdravotných obmedzení opatrovateľky. Matka bude trvať na stretávaní otca s dcérou za jej prítomnosti.

Záverom správa uvádza, že odporkyňa prejavila ochotu k spoločnej diskusii s manželom, navrhovateľ
zamietol možnosť komunikovať s manželkou v E.. Psychológ E. z výpovedí rodičov usudzuje, že je
potrebné znovu „vybudovať“ vzťah F. s otcom.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne P.. U. B., P.., znalkyne z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, zo dňa
09.11.2015 vyplýva, že osobnosť maloletej je vo vývine, intelektový, emocionálny, citový, grafomotorický
a rečový prejav spadá do normy. Fyzický vývin zodpovedá psychickému vývinu a vekovému obdobiu
maloletej. Psychický stav maloletej je v súčasnosti destabilizovaný rozchodom rodičov, maloletá má
narušenú rodinnú identitu, biologický otec je negovaný a nahrádzaný osobou matkinho priateľa. Matka

má k maloletej pozitívny vzťah, maloletá má k svojej matke pozitívny vzťah. Otec má k maloletej kladný
vzťah, maloletá otca odmieta, pretože v súčasnosti verí, že tým, že otec od nich odišiel, nezaujíma sa
a nemá ju rád, vyjadrila sa, že nemá otca. Opustenie spoločnej domácnosti otcom dňa XX.XX.XXXX
malo negatívny vplyv na vzťah maloletej k otcovi. Maloletá opakovane hovorí, že otec (dado) od nichodišiel, a že teda už nemá otca. Nejedná sa v celom rozsahu o traumatizujúcu spomienku maloletého
dieťaťa na odchod otca, ale o negatívne prežívanie tejto situácie a interpretáciu tejto situácie zo strany
matky (a susp. starej matky z matkinej strany), čo si maloleté dieťa osvojilo. Vzťah maloletej k otcovi

vykazuje známky ovplyvňovania zo strany matky. Matka sa domnieva, že takéto ovplyvňovanie a pokus
o nahradenie otcovskej osoby osobou matkinho priateľa, maloletej prospeje. Do istej miery maloletej
pomohlo, že matka je s priateľom šťastnejšia, a že matkin priateľ sa k maloletej správa priateľsky.
Žiadny partner rodiča však nemôže nahradiť dieťaťu druhého rodiča. Dieťa má právo na lásku a ochranu
obidvoch rodičov a má mať možnosť si oboje slobodne užívať s tým, že mu to druhý rodič dopraje.

Znalkyňa odporučila upraviť styk otca s maloletou na každý druhý víkend od piatku popoludní do
nedele večer. Vzhľadom na vzájomné antagonistické nastavenie rodičov je prítomnosť matky počas
realizácie styku otca s maloletou kontraproduktívna. Kvôli spokojnosti matky, ktorá je hlboko rozrušená
pociťovaným negatívnym postojom a prežívaným negatívnym správaním sa otca voči nej, odporúča
znalkyňa prítomnosť tretej osoby (pracovníka J.) počas realizácie styku otca s maloletou počas jedného
mesiaca pri frekvencii 1x týždenne 1 hodinu, resp. až do normalizovania kontaktu. Pred tým je potrebné

maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť zo strany matky, a pokiaľ matka z rôznych dôvodov nemá v
súčasnosti potrebnú kapacitu na takúto prípravu, odporúča znalkyňa zapojiť odborníkov RPPS J., resp.
iné psychologické pracovisko. Psychologickým vyšetrením rodičov a maloletého dieťaťa bolo zistené, že
obaja rodičia si plne neuvedomujú svoju zodpovednosť za zdravý vývin svojho dieťaťa, obaja prioritne
vidia a riešia svoje psychické traumy, ktoré utrpeli v priebehu spolužitia, v čase rozchodu a počas

rozvodového konania. Okrem emocionálnych a sociálnych problémov komplikujú ich náhľad na celkovú
situáciu zamestnanecké a finančné problémy. Znalkyňa odporúča, aby obidvaja rodičia bezodkladne
vyhľadali odbornú pomoc, aby absolvovali kurz rodičovskej terapie a poradenstva.

Navrhovateľ sa na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril v tom zmysle,

že pokiaľ ide napr. o okamžité skončenie pracovného pomeru, bolo to spôsobené z deštruktívneho
správania sa odporkyne v spoločnosti, z účtu vyberala napr. 2.000,- eur bez vedomia navrhovateľa, bez
ochoty ich vrátiť, vybrala aj peniaze na hypotéku z bankového účtu, komunikovala s klientami spoločnosti
a odradzovala ich, aby nechodili na hodiny, komunikovala s franchisingovou spoločnosťou tak, že touto
spoločnosťou bola ukončená s navrhovateľom zmluva, komunikovala s prenajímateľom nehnuteľností,

v ktorej sa nachádza jazyková škola a snažila sa ukončiť tento nájom, neustále telefonicky obťažovala
klientov, odmieta vrátiť firemný automobil, ktorým sťažuje funkciu tejto spoločnosti a do dnešného dňa
ho užíva bez dovolenia. Toto boli dôvody, prečo bol pracovný pomer s ňou ukončený a svoju stratu si v
podstate zapríčinila sama. Odporkyňa dlhodobo neustále útočí slovne na navrhovateľa, tohto neustále
obviňuje, napríklad, keď hovorila o situácii, že musela rozbiť okno, aby sa dostala do spoločnosti

navrhovateľa, toho dňa zavolala políciu a tvrdila, že ju napadol práve navrhovateľ. Takýchto situácií bolo
niekoľko. Napríklad, keď sa dostavila spolu s matkou do spoločnosti a pred študentmi školy sa snažili
donútiť navrhovateľa k tomu, aby podpísal dohodu, ktorou by prepísal byt iba na ňu. Prostredníctvom
právneho zástupcu sa navrhovateľ na pojednávaní ďalej vyjadril v tom zmysle, že vyjadrenia matky
považujú za absurdné, nechápu logiku v jej tvrdení, že ak by naozaj chcel otec uniesť dcéru, prečo by

na to upozorňoval tým, že ju odhlási zo škôlky. Majú za to, že matka démonizuje pred dcérou otca, čo
bolo i potvrdené znaleckým dokazovaním a takéto konanie matky je v neprospech samotnej maloletej,
ohrozuje jej vývin a porušuje jej základné práva na rodičov ako na otca, aby mali obidvoch rodičov, to
znamená, že aj otca, a tým porušuje v podstate aj práva otca maloletej. Nevidia žiadny dôvod pre taký
výrazný zásah, ktorým by bol zákaz styku otca s maloletou a poukazujú na to, že sa snažia dosiahnuť

iba taký styk, ktorý odporučila aj znalkyňa. Styk navrhujú upraviť uvedeným spôsobom, pretože otec
nie je s matkou schopný absolútne komunikovať, a majú obavu, že matka by sa akýmkoľvek spôsobom
snažila zmariť tento styk. Odvolanie proti uloženému predbežnému opatreniu absolvovať psychologické
konzultácie bolo podané zo strany navrhovateľa z dôvodu, že nevidel v tomto zmysel, nakoľko každé
stretnutiesodporkyňousaskončilokonfliktom,napadnutím.Poukázalinato,ževčerabolotecnaďalšom

z rady výsluchov týkajúceho sa množstva svojvoľných trestných oznámení matky a v tomto prípade išlo
o trestný čin ohovárania.

Navrhovateľ pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že keď sa zobrali, bolo to ich spoločné
rozhodnutie,pretožesadomnievali,žesaľúbia,aboloichspoločnýmrozhodnutímzostaťnaF..Niekoľko

prvých rokov bolo harmonických, ale potom sa spolužitie stávalo stresujúcim. Asi najväčším problémom
bolo to, že žili spolu, aj pracovali spolu, teda väčšinu času trávili spolu, práca bola pomerne dosť stresová
a toto sa dosť podpísalo na ich vzťahu. Veci sa dosť zmenili, keď sa im narodila dcéra, bolo to pre
manželku dosť stresujúce, veľa času venovala dieťaťu, začali kvôli dieťaťu aj oddelene spávať. Nakoniecsa začali v podstate súvisle hádať, pokúšali sa túto situáciu prejednať a napraviť ju, ale nepodarilo sa im
to a celá situácia bola stresujúca aj pre ich dieťa. V domácnosti sa cítil nevítaný a nechcelo sa mu tam
nejako ani vracať. Na požiadanie manželky navštívil psychológa, ale počas sedení, návštev psychológa,

práve zistil, že pre všetkých zúčastnených je skôr škodlivé, keď zostávajú spolu. V súčasnosti sa so
svojou dcérou nestretáva, dôvodom je to, že pri predchádzajúcich príležitostiach, keď ju navštívil, 2x
sa stalo, že manželka zavolala políciu a tvrdila, že ju napadol. S cieľom toho, aby sa vyhol takémuto
ďalšiemu stresu, úplne zastavil návštevy, aby nemala príležitosť ho z niečoho takého obviniť. Myslí, že
jeho vzťah k jeho dcére bol veľmi dobrý, veľmi ju ľúbi. Chcel by maloletú vídať tak často, ako to len ide. V

blízkej budúcnosti chce zostať na F. a ďalej tu pracovať. On nepodniká iným spôsobom ako v spoločnosti
W. G. F.. Nemal vyplatený podiel na zisku za rok 2014 v spoločnosti. Spoločnosť je na tom momentálne
mimoriadne zle a pokiaľ sa nepodarí spoločnosť rozbehnúť, tak ju bude musieť zavrieť a nájsť si nejaké
iné zamestnanie. Momentálne nad tým nerozmýšľa, snaží sa pracovať tak usilovne ako sa dá, aby udržal
túto spoločnosť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvod, prečo nechce, aby sa maloletá stretávala s ním za
prítomnosti matky, sú situácie, ktoré nastali a nie len pri jednej príležitosti. Pre neho je nemožná situácia,

že by na neho manželka zavolala políciu a obvinila ho, a to v prítomnosti dieťaťa. Nechce sa ocitnúť
v takej istej situácii znovu. Ona aj jej matka sú mimoriadne agresívne, takéto situácie sú potom veľmi
stresujúce a dieťa by sa v takejto situácii nemalo ocitnúť. Aj pokus začať nejakú novú kvalitu vzťahu
s jeho dcérou v prítomnosti jeho manželky by mohol byť viac škodlivý ako dobrý. V prípade, že by sa
styk s maloletou realizoval za prítomnosti tretej osoby - psychológa a toto by bolo spojené s nákladmi,

je tieto náklady ochotný znášať.

Odporkyňa pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
Čo sa týka dôvodov rozvratu manželstva, dozvedela sa, že manžel ju opakovane podvádzal, do čoho
bola zaťahovaná aj maloletá, toto začalo ešte pred samotným manželstvom. Hodnoty, ktoré uznáva, sa

nezhodujú s jej, a nechce, aby tieto odovzdával maloletej. Celý tento vývoj má na maloletú veľmi zlý
vplyv, čo sa odzrkadľuje na jej zdraví, opakované zápaly dýchacích ciest. Manžel opustil domácnosť
bez vysvetlenia, dokonca sa to chystal urobiť v tajnosti. Náhodou bola odporkyňa doma, s čím nerátal,
dcéra to považuje za absolútnu zradu a doteraz to nevysvetlil. Konečne prichádzajú do bodu, kedy
sa dieťa stabilizuje psychicky i fyzicky, na otca sa absolútne nepýta niekoľko týždňov. Má predstavu o

rodine založenú na zlých hodnotách, pýta sa jej, že kto boli tie tety, čo boli s ockom. V súčasnosti aj žije
navrhovateľ v hoteli s jednou z nich. Akonáhle ide s dcérou do mesta, do obchodu a zaparkujú auto pred
jeho firmou, dieťa chytá panický strach a nechce vôbec vystupovať. Bola svedkom návštevy policajtov,
doteraz je veľmi ťažké pre odporkyňu to maloletej vôbec vysvetliť. Cudzinecká polícia prišla za účelom
obhliadky ubytovania, na ktoré sa manžel dohodol. Manžel všetko robil tajne počas ich spoločného

života, nevedela, že manžel požiadal o štátne občianstvo. Za týmto účelom aj prišla cudzinecká polícia,
za účelom obhliadky ubytovania z dôvodu, že požiadal o štátne občianstvo. Potom akonáhle polícia
odišla, zbalil sa a odišiel. Návšteva polície bola dohodnutá z jeho strany. Manžel ju vyhodil z práce,
pretože do firmy si vodil milenky, musela rozbiť sklo, prišla polícia, aby si vzala svoju osobné veci a
doručila PN-ku, nebol jej umožnený vstup. Ďalší krát prišla polícia do firmy, keď prišla s dieťaťom sa

pýtať na odblokovanie tabletu, vtedy ju zhodil zo schodov. Doplnila, posotil ju a spadla. Odporkyňa na
pojednávaní dňa 14.05.2015 uviedla, že ona má predstavu takú, že by aspoň prvé tri mesiace bola
prítomná pri styku a potom ju môže odovzdávať jej matka, pretože je u nich každý víkend a jej pomáha.
Odporkyňa uviedla, že chce byť prítomná pri styku z toho dôvodu, aby skontrolovala, či nedochádza
k takým situáciám ako v minulosti, keď bola maloletá ťahaná do mimomanželských vzťahov. Ona si

stretnutie predstavuje tak, že bude sedieť na lavičke, bude si čítať knihu a oni sa môžu realizovať.
Maloletá sa otca bojí, nakoľko navrhovateľ odporkyňu pred ňou zhodil zo schodov. Odporkyňa si myslí,
že sa maloletá na ňu veľmi naviazala. Postupne skúšajú, aby trávila čas aj mimo nej, viac ako hodinu
nevydrží, začne sa pýtať domov. Odporkyňa na pojednávaní dňa 19.01.2016 uviedla, že by vedela
zabezpečiť tretiu osobu, v prítomnosti ktorej by spočiatku dochádzalo k stretnutiam otca s maloletou,

ide o psychologičku na P. v Z., ktorú maloletá pozná, túto navštevovali, v súčasnosti túto nenavštevujú,
nakoľko maloletá je v poriadku. Ďalej odporkyňa uviedla, že maloletá navštevuje materskú školu na D.
ulici XX v Z.. Od školského roku XXXX/XXXX nastúpi na ZŠ na R. ulici v Z.. Odporkyňa ďalej uviedla,
že v súčasnosti podniká a za prvý rok podnikania 2015 mala príjem mínus 3.000,- eur. Do augusta
2015 sa venovala dcére, nepracovala, finančne ju podporovali rodičia, prevádzku otvorila v septembri

2015, kedy maloletá nastúpila do škôlky. V súčasnosti je jej čistý mesačný príjem asi 500,- eur. Na
pojednávaní dňa 19.01.2016 odporkyňa tiež uviedla, že ona by navrhovala stretávanie navrhovateľa
s maloletou zo začiatku raz za mesiac u psychologičky, na hodinu alebo dve. Po troch mesiacoch
by rada zvážila situáciu, podľa správy tejto psychologičky, nerada by mu dala dieťa na prespanie.Odporkyňa na pojednávaní dňa 10.03.2016 uviedla, že podala na navrhovateľa 6 trestných oznámení,
ktoré boli podložené, podá ďalšie, na ktorých pracuje. Poukazovala na hlbokú platobnú neschopnosť
navrhovateľa z viacej ako 5 rôznych súkromných alebo štátnych subjektov vo výške až 20.000,- eur.

Pýta sa, keď dieťa bude prebývať u navrhovateľa počas víkendov, za aké prostriedky bude chovať,
šatiť maloletú. Citový vzťah medzi navrhovateľom a maloletou je na bode mrazu, a to nie kvôli nej,
ale kvôli správaniu navrhovateľa. Má za to, že súdna znalkyňa bola tiež zmanipulovaná, žiada si nové
znalecké dokazovanie vo veci, nakoľko druhá strana sa na toto stále odvoláva. Maloletá ohľadom
darčekov od navrhovateľa povedala, že dajme ich radšej deťom, ktoré ich potrebujú. Nemohlo sa

jednať o ovplyvňovanie odporkyňou, nakoľko ona nebola prítomná pri tejto situácii, ona tie darčeky ani
nevidela, nemohla maloletú preto ovplyvniť. Na otázku súdu ohľadom zmanipulovania znalkyne uviedla,
že za manželom stojí vplyvná skupina, ktorí taja rôzne veci, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Pôžička,
ktorú si vzal navrhovateľ na sumu 7.400,- eur, o ktorej ona nevedela, má za to, že to súvisí s týmto
prípadom, prostriedky neboli použité v prospech manželstva ani dieťaťa, poukazuje to iba na krivý
charakter navrhovateľa. Ona sa pýta, kto všetko bude znášať túto hlbokú finančnú katastrofu, v ktorej sa

navrhovateľ nachádza. Navrhla pripojiť zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa z dôvodu, že nie je fér,
že jej zdravotná dokumentácia od narodenia bola predložená znalkyni a navrhovateľova nie.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že čo sa týka zverenia maloletej a určenia výživného,
navrhujú rodičovskú dohodu schváliť. Čo sa týka úpravy styku navrhovateľa s maloletou, odporúčajú

súdu rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého dokazovania, pričom ako tretiu osobu navrhujú
organizáciu, ktorú si zohnal navrhovateľ. Z pozície kolízneho opatrovníka by chceli apelovať na obidvoch
rodičov, aby v záujme maloletej prestali medzi sebou bojovať a začali spolu komunikovať aspoň ohľadom
maloletej, a aby začali rešpektovať toho druhého ako rodiča dieťa. Vzhľadom na vzťah rodičov a
absenciu komunikácie odporúčajú súdu uložiť rodičom výchovné opatrenie, odborné psychologické

poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb J. Z., za účelom zlepšenia vzťahu medzi
nimi a zlepšenia ich komunikácie, pričom konzultácie na referáte odporúčajú súdu určiť počtom sedení.

Právom záverečnej reči navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiavajú
vyjadrenia kolízneho opatrovníka, až na bod, ktorým bolo odporučené výchovné opatrenie, keďže

podľa ich názoru nenaplní svoj účel, keďže rodičia absolútne nedokážu spolu komunikovať, je viac
ako pravdepodobne, že ich stretnutia by vyústili v ďalších trestných oznámeniach, a preto sa v plnej
miere pridržiavajú ich vyjadrenia z minulého pojednávania, podľa ktorého požadujú, aby na prvé tri
mesiace po právoplatnosti rozsudku týkajúceho sa styku s maloletou, mal navrhovateľ právo stretávať
sa s maloletou prostredníctvom tretej osoby, kde zdôrazňujú, že žiadajú, aby si maloletú prevzala

pracovníčka centra a po vykonaní styku, aby táto pracovníčka aj maloletú odporkyni odovzdala, aby
sa vyhli ďalším konfliktom rodičov a rovnako po troch mesiacoch navrhujú, aby sa styk uskutočňoval
tak, že navrhovateľ si vyzdvihne maloletú vždy v piatok párneho týždňa podľa školského rozvrhu po
skončení vyučovania a maloletú ďalší pondelok vráti, resp. privedie do školského zariadenia o 08.00
hodine ráno, rovnako z dôvodu, aby sa vyhli ďalším konfliktom rodičov. V budúcnosti chcú, aby sa styk

mohol uskutočňovať aj inak, ale za súčasnej situácie nevidia žiadnu možnosť kooperácie rodičov pri
výkone styku.

Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu

manželstva navrhovateľa a odporkyne. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletej mali
rozdielne názory na spolužitie v manželstve, navrhovateľ nebol v manželstve verný, čo viedlo k
odcudzeniu medzi účastníkmi a citovému ochladnutiu. V priebehu konania bolo dostatočne preukázané,
že vzťahy medzi manželmi sú úplne rozvrátené, manželia viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti,nehospodária spoločne, nevedú spoločný intímny život, nevychovávajú spoločne svoje dieťa. Súd má
za to, že tu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľ a
odporkyňa žijú oddelene od januára 2015, pričom nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia

a obaja s rozvodom súhlasia. Manželstvo navrhovateľa a odporkyne si neplní žiadnu zo svojich
základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na
odmietavý postoj oboch účastníkov konania nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie
je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je
v záujme ani maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva navrhovateľa a odporkyne, keďže

ich manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne
výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku II. rozviedol. Ako
príčiny rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, na životné hodnoty
a neveru navrhovateľa.

Podľa§113ods.1OSP,skonanímorozvodmanželstvajespojenékonanieoúpravupomerovmanželov

k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Na pojednávaní dňa 19.01.2016 došlo k dohode rodičov ohľadom zverenia maloletej na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletej a spravovania jej majetku oboma rodičmi, ako
aj ohľadom platenia výživného zo strany otca vo výške 120,- eur mesačne, ku ktorej dohode sa kolízny
opatrovník vyjadril v tom zmysle, že odporúča uvedenú rodičovskú dohodu schváliť.

Maloletá sa narodila z manželstva navrhovateľa a odporkyne, pričom títo žili v spoločnej domácnosti do
januára 2015, kedy sa navrhovateľ z domácnosti odsťahoval a od tohto času žije maloletá s odporkyňou.
Súčasne bolo preukázané znaleckým dokazovaním, že vzťah maloletej k navrhovateľovi je narušený. Z
uvedeného mal súd za to, že v najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do osobnej starostlivosti
odporkyne, ktorá sa o maloletú riadne stará, keď v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky
a navrhovateľ s týmto zverením súhlasí.

Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej a správu jej majetku, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať
za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom zásadne v
bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré
zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ

sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo
rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom
pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu
rodičovských práv a povinností. Nakoľko v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď zároveň súd u žiadneho z rodičov nezistil dôvody,

pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, mal za to, že
rodičovská dohoda je aj v tejto časti v záujme maloletej, pričom poznamenáva, že v podstatných veciach
bude potrebná dohoda rodičov maloletej.

Výživné navrhovateľa na maloletú vo výške 120,- eur mesačne, na ktorom sa rodičia dohodli, považuje

súd za primerané jednak potrebám maloletej (ktorá je zdravá a navštevuje predškolské zariadenie), ako
aj vzhľadom na jej vek (keď je predpoklad, že výživné na maloletú sa bude neskôr zvyšovať), a tiež
vzhľadom k možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na to, že maloletá je v osobnej
starostlivosti odporkyne. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa jeho jazykovej škole nedarí, čo je zrejmé aj
z daňových priznaní (č.l. 71-81), pričom uvedené odporkyňa nerozporovala, práve naopak (na č.l. 233

sa vyjadrila, že navrhovateľ je v hlbokej platobnej neschopnosti), keď čistý príjem navrhovateľa je od
januára 2016 vo výške 175,38 eura mesačne (č.l. 250-252). Ak potom navrhovateľ súhlasil s platením
výživného vo výške 120,- eur mesačne, súd mal za to, že v uvedenej výške bude schopný výživné platiť.
Súd má za to, že možnosti a schopnosti oboch rodičov sú v podstate rovnaké, keďže v prípade oboch ide
o lektorov anglického jazyka, a teda v zásade sú obaja schopní dosahovať čistý príjem, ktorý uvádzala

odporkyňa vo výške 500,00 eur mesačne (č.l. 185), ako svoj približný príjem. Súd pritom nezistil, že by
bolo v schopnostiach navrhovateľa prispievať v súčasnosti na maloletú vyšším výživným, nakoľko ide o
cudzinca s obmedzenými možnosťami sa zamestnať na území SR. Zároveň odporkyňa je povinná sa
podieľať na výžive maloletej tiež finančne, a to s poukazom na to, že sa o maloletú už osobne nestará v
takej miere ako počas materskej a rodičovskej dovolenky. Súd zároveň poukazuje na znenie § 78 ods.

1 veta prvá ZR, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery, čo znamená, že v prípade podstatnej zmeny pomerov, akým bude napríklad nástup maloletej
na základnú školu, je možné podať návrh na zvýšenie výživného.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí navrhovateľa, odporkyne a

kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že rodičovská dohoda o zverení maloletej, zastupovaní maloletej
a správy jej majetku, a o výške výživného zo strany navrhovateľa je v súlade so zákonom a v záujme
maloletého dieťaťa, a preto rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku III. schválil.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením

rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 ZR, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému

rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Odporkyňa v závere konania, a to v podaní zo dňa 25.01.2016 (č.l. 211), ako aj na pojednávaní dňa
10.03.2016 (č.l. 233), žiadala zákaz styku navrhovateľa s maloletou, pričom tento návrh odôvodnila
tým, že do škôlky na D. XX v Z. za prítomnosti pedagogického i nepedagogického personálu si dovolil

navrhovateľ mimo súdom určeného termínu a bez vedomia odporkyne navštíviť a požadovať osobné
stretnutie s maloletou dcérou. Odporkyňa uviedla, že sa bojí o dcéru a má za to, že navrhovateľ
je schopný ju odviesť na neurčité miesto bez jej vedomia, čo dokazuje i jeho tvrdenie na súde, že
nechce odporkyni oznamovať miesto jeho aktuálneho pobytu. Maloletá okamžite odmietla stretnutie s jej
biologickým otcom a utekala späť do detskej spálne, s navrhovateľom sa nestretla. Po tomto incidente

maloletá odmieta chodiť do materskej škôlky, preto bola odporkyňa nútená ju od 21.01.2016 odhlásiť z
MŠ na dobu neurčitú a vziať si na čas voľno z práce, čo je zároveň ich jediný príjem okrem rodinných
prídavkov a občasného výživného na dieťa zo strany jej otca, čím jej vzniká finančná ujma. Ako druhý
príklad uviedla odporkyňa situáciu z leta 2015, keď s maloletou bola na návšteve u navrhovateľovho
strýkaamanželkyvR.apriobedevreštauráciiprávevolalnavrhovateľteteM.,maloletávidelanadispleji

jehomeno,odišlapomalyodstolaaskrylasazastoličku.Odporkyňasapýta,koľkoeštedôkazovjetreba
na dokázanie, že dieťa trpí pri stretnutí s jej biologickým otcom. Dieťa nie je hračka, potrebuje stabilitu a
systematickosť a maloletá je obzvlášť citlivé stvorenie. Odporkyňa ďalej na pojednávaní uviedla, že má
odôvodnenú obavu o únos maloletej, a to s poukazom na situáciu, ktorá sa udiala v škôlke, keď bola
maloletá odhlásená neznámou osobou, pričom odporkyňa je presvedčená, že to bol buď navrhovateľ

alebo niektorí z jeho zamestnancov, alebo vplyvná skupina, ktorá okolo neho stojí. Bola jej doručená
SMS-správa na jej mobil, že aby týmto spôsobom pokračovala v boji o dcéru a dcéra jej bude odobratá a
daná otcovi. Naposledy, keď navrhovateľ telefonoval so svojim strýkom v septembri 2015, povedal mu,
že si nie je istý, či je to jeho dieťa a tak isto povedal do telefónu, že s Janou nebol nikdy zosobášený.
Pokiaľ sa všetky vyšetrovania nedostanú do konca, trvá na zákaze styku s maloletou. Nezáleží na tom,

že sa navrhovateľ nestretol s maloletou v škôlke, ale na tom, že ju citovo rozladil. Tri týždne nemohla
odporkyňa pracovať, venovala sa dieťaťu, je to v šetrení ohľadom straty na zisku. Pýta sa, ktoré z týchto
tvrdení je vykonštruované, poukazuje na skutkovú podstatu veci a odôvodnenú obavu o únos maloletej.

K uvedenému sa vyjadril navrhovateľ na pojednávaní, kedy uviedol, že on do škôlky neoznámil, že

maloletá nebude škôlku navštevovať, a ani nemá vedomosť o tom, kto by to mohol urobiť. Raz sa
pokúsil navštíviť maloletú v škôlke, mohlo to byť 20.01.2016. Prišiel tam, učiteľky ho spoznali, pretože
ho už videli predtým častokrát. Spýtal sa učiteľky, či by mohol dať svojej dcére nejaké veci, mal pre
ňu nejaké darčeky. Učiteľka povedala, že to vloží do jej skrinky. Povedal učiteľke, že by to dal radšej
maloletej osobne, pretože si myslel, že jej matka jeho darček nedá, učiteľka potom povedala, že pôjde

za maloletou a spýta sa jej, či chce prevziať darček, učiteľka sa potom vrátila a povedala mu, že
maloletá si nechce darčeky zobrať, s maloletou sa v ten deň nestretol. Maloletá ho nevidela, určite bola
v triede, povedal učiteľke, že keby maloletá čokoľvek potrebovala, aby ho skontaktovali, darčeky nechal
u učiteľky a odišiel. To bol jediný pokus o stretnutie, nevie, čo iné mal robiť. Nikdy nebol liečený na
žiadne psychické ochorenie, je duševne úplne zdravý, podrobí sa akémukoľvek psychologickému testu.

Navštevuje všeobecného lekára U.. M. na P. Y., okrem neho nenavštevuje žiadnych iných lekárov. Má
záujem stretávať sa so svojou dcérou, nikdy by sa nepokúsil zobrať ju matke, chce, aby jeho dcéra
mala všetko, čo dieťa potrebuje. Nemá v úmysle odísť zo F., požiadal o slovenské občianstvo a snaží
sa založiť si tuná na F. svoj život. Takže nemá vôbec žiadne dôvody, aby robil niečo z toho, z čoho jeobviňovaný. V súčasnosti stále býva v hoteli P., dúfa, že sa mu podarí získať väčší byt, len čo mu to
jeho finančná situácia dovolí.

Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím
súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Toto právo vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle čl. 41
ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona.“ Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení

Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené - v čl. 7, ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl. 29 bod. 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa
viesťkposilňovaniuúctykrodičomdieťaťa,alenajmävčl.9bod3.(cit.:„štáty,ktorésúzmluvnoustranou
dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“), a v súvisiacom čl.

18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Zákaz styku niektorého rodiča s dieťaťom je výrazným zásahom do rodičovských práv tohto rodiča,
preto k takémuto záveru musia existovať skutočne vážne dôvody. Odporkyňa v konaní svoju obavu
opierala o situáciu, kedy sa navrhovateľ pokúsil dostať do kontaktu so svojou dcérou v materskej škole

za účelom odovzdania darčekov. Súd má za to, že uvedenú situáciu nie je možné považovať za tak
závažnú, aby viedla k zákazu styku navrhovateľa s maloletou, keď úmysel, ktorý navrhovateľa k tomuto
viedol, nebol zlým úmyslom (na pojednávaní dňa 10.03.2016 odporkyňa ani nespochybňovala darčeky
od navrhovateľa pre maloletú - č.l. 233). Ak odporkyňa poukazuje na to, že maloletá otca odmieta,
uvedené nie je dôvodom pre záver, že by sa malo rezignovať na nápravu tohto vzťahu, práve naopak

- biologického otca maloletej nemôže nahradiť žiadny priateľ matky. Navrhovateľka pritom vo vyjadrení
zo dňa 07.04.2015 uviedla, že maloletá po odchode navrhovateľa z domácnosti mu posielala SMS
správy s obrázkami (č.l. 39), z čoho je zrejmé, že vzťah medzi navrhovateľom a maloletou v tom čase
ešte existoval. Odporkyňou uvádzaná obava o únos maloletej zo strany navrhovateľa nebola podložená
hodnovernými dôkazmi, odporkyňa nepreukázala, že to bol práve navrhovateľ, ktorý by mal odhlásiť

maloletú z MŠ, ani inak nepreukázala, že by bola jej obava o únos niečím podložená. Ak by i navrhovateľ
bol nositeľom zbrojného preukazu, uvedeného by bez ďalšieho nemohlo viesť k zákazu styku, pretože
ani znaleckým dokazovaním ani inak nebolo preukázané, že by maloletej hrozilo zo strany navrhovateľa
nejaké nebezpečenstvo. Zároveň súd poukazuje na to, že ešte na pojednávaní dňa 19.01.2016 sa
odporkyňa zaviazala zabezpečiť psychológa, ktorý by bol v počiatkoch prítomný pri styku navrhovateľa s

maloletou, a teda s ich stykom súhlasila. Ak aj na začiatku konania navrhovala svoju účasť pri styku, bolo
to len z dôvodu, aby zabezpečila realizáciu styku (podľa nej) vhodným spôsobom, nie preto, že by mala
z navrhovateľa nejakú obavu. Neskoršiu zmenu postoja odporkyne s blížiacim sa koncom konania bez
relevantných dôkazov súd považuje iba za účelovú snahu o predĺženie konania z obavy pred nariadením
styku v zmysle záverov znaleckého posudku.

Nakoľko mal súd za to, že na zákaz styku navrhovateľa s maloletou nebola splnená podmienka, a síce,
že by to bolo potrebné v záujme maloletého dieťaťa (§ 25 ods. 3 ZR), súd návrh odporkyne na zákaz
styku vo výroku IV. rozsudku ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ ako otec maloletej má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rodičovské práva a povinnosti a je
dôležité, aby mu bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah k dieťaťu, keď súd má za to, že
na zákaz styku neboli splnené podmienky. V záujme zdravého vývoja maloletej je nevyhnutné zachovať
si vzťah k otcovi ako k jednej z najbližších osôb v jeho živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za
predpokladu,žebudeotecsmaloletouvpravidelnomkontakte.Nakoľkosarodičianastykunavrhovateľa

s maloletou nevedeli dohodnúť, keď v závere konania dokonca odporkyňa navrhovala zákaz ich styku,
súd autoritatívne určil spôsob a frekvenciu stretávania sa navrhovateľa s maloletou.

Maloletá nemá v súčasnosti záujem o stretávanie sa s navrhovateľom, avšak súd mal z vykonaného
znaleckého dokazovania za to, že uvedené je zapríčinené nielen nepriamym, ale i priamym

ovplyvňovaním zo strany odporkyne (viď znalecký posudok č.l. 117), ktorá si neuvedomuje význam
druhého rodiča, v tomto prípade navrhovateľa ako otca, pre zdravý psychický vývin maloletej. Podľa
názoru súdu je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľal aj
navrhovateľ,abyvzťahymedzinavrhovateľomakootcomamaloletoubolivytváranéarozvíjané,nakoľkok svojmu zdravému a harmonickému vývoju potrebuje dieťa aj starostlivosť a výchovné pôsobenie otca.
Súd pritom poukazuje na závery znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa nezistili
žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu styku navrhovateľa s maloletou a žiadne skutočnosti,

že by navrhovateľ mal negatívny vplyv na dieťa, práve naopak, bolo poukázané na to, že odporkyňa
poskytuje dieťaťu negatívny obraz o otcovi. Súd preto považuje navrhovateľa za schopného venovať sa
a tráviť čas so svojou dcérou tak, aby to bolo pre ňu prínosom. V danom prípade druhý rodič, ktorému
maloletá nebola zverená do osobnej starostlivosti, prejavil záujem rovnocenne sa podieľať na výchove
dieťaťa. Keďže v konaní nebolo preukázané, žeby sa správal spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah

do výkonu jeho rodičovských práv a povinnosti, preto mu súd toto právo priznal.

Súd rozhoduje pri úprave styku vychádzajúc zo stavu v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP), preto
je pre začiatok potrebné najprv obnoviť vzťah medzi navrhovateľom a dcérou, ktorý je narušený, a to
za pomoci prítomného psychológa. Hoci sa odporkyňa pôvodne zaviazala nájsť takúto tretiu osobu -
psychológa, ktorý by pôsobil pri styku, neskôr od tohto upustila. Kolíznemu opatrovníkovi ani súdu sa

nepodarilo zabezpečiť tretiu osobu, keď jediná organizácia, ktorá asistenciu psychológa pri styku rodiča
s dieťaťom bezplatne poskytovala - G. Y. pre H., ju momentálne neposkytuje. Tretiu osobu - občianske
združenie N. pre rast osobnosti, potom zabezpečil navrhovateľ, pričom sa zároveň zaviazal uhrádzať
náklady s tým spojené.

Súd má za to, že nakoľko navrhovateľ a maloletá žili až do januára 2015 v spoločnej domácnosti,
t.j. počas 5-tich rokov veku maloletej, malo by počas ich stretávania v trvaní cca troch mesiacov
po jednu hodinu týždenne za asistencie psychológa dôjsť k obnove ich vzťahu, čo je predpokladom
pre širšiu úpravu ich styku. Súd upravil stretávanie navrhovateľa s maloletou za účasti psychológa
občianskeho združenia N. a to v prípade prvých 12 stretnutí (t.j. cca 3 mesiace) od právoplatnosti

rozsudku v časti úpravy styku každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.45 hodiny do 16.45
hodiny, s čím uvedené občianske združenie vyjadrilo súhlas (č.l. 230). Nakoľko účasť odporkyne pri
styku navrhovateľa s maloletou je podľa názoru znalkyne kontraproduktívna, pretože by mohla mať na
priebeh stretnutie negatívny vplyv, súd upravil stretávanie v jej neprítomnosti, keď je povinná maloletú
odovzdať navrhovateľovi za prítomnosti psychológa N.. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa, aby

odporkyňa maloletú odovzdávala k rukám psychológa, nakoľko nejde o osobu, ktorá by bola oprávnená
preberať zodpovednosť za maloleté dieťa, a zabezpečovať jeho odovzdávanie rodičom. Prítomnosť
psychológa centra pri odovzdávaní maloletej navrhovateľovi považuje súd za postačujúcu záruku toho,
aby odovzdanie maloletej prebehlo v poriadku. Poplatok za realizáciu styku za účasti psychológa bude
N. uhrádzať navrhovateľ, s čím tento vyjadril súhlas.

Pokiaľ ide o úpravu styku v neskoršom období, t.j. po realizácii 12 stretnutí prostredníctvom psychológa
(čo je predpokladom pre prikročenie k ďalšej forme styku bez účasti psychológa), súd styk navrhovateľa
s maloletou upravil nielen s prihliadnutím na závery znaleckého posudku, ale zároveň aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že v súčasnosti sa nerealizuje žiaden styk navrhovateľa s maloletou a na skutočnosť,

že vzťah medzi navrhovateľom a maloletou je narušený, maloletá otca odmieta. Súd je pritom povinný
vychádzať zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Z tohto dôvodu súd neurčil styk v zmysle
odporúčaní znaleckého posudku aj s prenocovaním maloletej u navrhovateľa, pretože je potrebné
najskôr narušený vzťah medzi navrhovateľom a maloletou obnoviť a zabezpečiť bezproblémový styk
počas dňa. Za takto upraveného styku bude mať navrhovateľ priestor na to, aby sa rozvíjal citový vzťah

medzi ním a dcérou a aby sa aj sčasti podieľal na jej výchove. V prípade, že dôjde k obnoveniu vzťahu
medzi maloletou a navrhovateľom a postupne upravený styk sa ustáli, nič nebráni navrhovateľovi podať
návrh na zmenu úpravy styku na širší, avšak za súčasnej situácie by to bola predčasná úprava. Súd totiž
musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, kedy maloletá navrhovateľa ako otca odmieta, a
preto širšia úprava styku aj s prespatím v súčasnosti možná nie je, pretože nie je možné predpokladať,

žebymaloletázasúčasnéhostavupozitívneabezproblémovreagovalanaprespávanieunavrhovateľa.
Súd neurčoval režim úpravy stretávania sa navrhovateľa s maloletou počas prázdnin a sviatkov, pretože
najprv je potrebné, aby sa stretávanie navrhovateľa s maloletou stalo najprv pravidelným a neskôr
prirodzeným a bežným v živote maloletej.

Súd uložil odporkyni povinnosť maloletú na styk s navrhovateľom riadne a včas pripraviť, ktorá príprava
zahŕňa nielen fyzickú (vhodné oblečenie, lieky, školské potreby), ale v tomto prípade najmä psychickú
prípravu (odporkyňa by mala vynaložiť úsilie k tomu, aby sa maloletá na svojho otca a stretnutie s ním
tešila), aby styk prebehol bez problémov. Obom rodičom súdu uložil povinnosť dodržiavať stanovenéhodiny styku a informačnú povinnosť voči sebe, ak sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov na strane
niektorého účastníka uskutočniť.

Súd nevykonal dokazovanie navrhované odporkyňou na preukázanie odôvodnenosti zákazu styku
navrhovateľa s maloletou, nakoľko ich považoval len za účelové návrhy predlžujúce konanie. Pokiaľ
ide o návrh odporkyne na pribratie nového znalca do konania, súd mal za to, že vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku nebolo potrebné, nakoľko sa stotožňuje so závermi znaleckého
posudku vypracovaného P.. U. B., P.., ktoré sú plne v logickom súlade s ostatnými skutočnosťami,

ktoré v priebehu konania vyšlo najavo a logicky korešpondujú s celým priebehom konania, odporkyňa
voči znaleckému posudku po jeho doručení nenamietala, a nakoniec ani neskôr nenamietala konkrétne
žiaden z jeho záverov. Pokiaľ ide o návrh na zabezpečenie zdravotnej dokumentácie navrhovateľa,
súd mal za to, že schopnosť navrhovateľa zabezpečiť starostlivosť o maloletú bola predmetom
znaleckého dokazovania, pričom jeho celková zdravotná spôsobilosť bola preukázaná i potvrdením od
všeobecného lekára. Skutočnosť, že celá zdravotná dokumentácia navrhovateľa nebola k dispozícii

pri vypracovávaní znaleckého posudku neznižuje hodnovernosť jeho záverov, nakoľko i tak bola
duševná stránka navrhovateľa predmetom znaleckého skúmania. Žiadosť, aby navrhovateľ preukázal
svoju bezúhonnosť, odporkyňa relevantne neodôvodnila, keď poukazovala iba na konania, ktoré sama
iniciovala v roku 2016, a ktoré ani neboli skončené, preto súd takéto dokazovanie nevykonal. Odporkyňa
nakoniec ani v podaní, ani predtým, neuviedla, že by mal byť navrhovateľ súdne trestaný.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Zo znaleckého posudku, ako aj z priebehu celého konania je zrejmé, že rodičia maloletej sa doposiaľ
nevysporiadali s rozpadom ich manželského vzťahu, a z tohto dôvodu medzi nimi panujú až nenávistné
vzťahy, ktoré bránia ich konštruktívnej komunikácii, pričom rodičia spolu nekomunikujú ani v záujme
spoločného dieťaťa. Rodičia navzájom (najmä odporkyňa) podávajú na seba trestné oznámenia, ktoré
vzťahy medzi nimi ešte vyhrocujú. Odporkyňa hovorí o „stabilizácii dieťaťa“ bez otca, pričom dôvody na

izoláciu maloletej od jej otca neboli v konaní preukázané, a teda odporkyňa zľahčuje až popiera úlohu
biologického otca pre maloleté dieťa. Vzťah navrhovateľa a maloletej je narušený.

Vzhľadom k tomu, že v konaní mal súd preukázané, že komunikácia rodičov nie je vhodná, za
účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo

najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, uložil rodičom výchovné
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Nakoľko schopnosť
konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť je narušená u oboch, súd uložil toto
výchovné opatrenie vo výroku VI. obom rodičom. V prípade odporkyne uložil súd výchovné opatrenie
aj s cieľom zlepšenia akceptácie úlohy otca ako druhého rodiča vo výchove dieťaťa. Je v záujme

maloletej, aby sa obaja rodičia podieľali na jej výchove a vzájomným akceptovaním tejto skutočnosti
prispievali k zdravému psychickému i fyzickému vývinu maloletého dieťaťa. V prípade navrhovateľa by
odborné poradenstvo malo prispieť aj k postupnému odstráneniu bariéry, ktorá vznikla medzi ním a
maloletou, navrhovateľovi by malo pomôcť v priblížení sa k maloletej, čo by prispelo k tomu, aby sa styk
navrhovateľa s maloletou, upravený v tomto rozsudku, aj skutočne a plnohodnotne realizoval.

Súd zásadne nesúhlasí s požiadavkou navrhovateľa, úplne sa vyhýbať kontaktu s odporkyňou (s čím
navrhovateľ spája nesúhlas s výchovným opatrením), keďže ide o matku jeho dieťaťa, a preto ako
spoločne zodpovedné osoby za vývin svojho dieťaťa budú musieť spolu komunikovať a ak toho nie sú v
súčasnosti schopní, budú sa to musieť za pomoci psychológa naučiť. Súd navyše poznamenáva, že ani

počas jedného z viacerých súdnych pojednávaní neprišlo k žiadnemu incidentu medzi rodičmi, a preto
má za to, že kontaktu na rovnakej úrovni budú rodičia schopní aj u psychológa.

Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, a to aj s poukazom na odporúčania znalkyne, ako
aj návrh kolízneho opatrovníka, že je vo výroku VI. dôvodné uložiť obom rodičom, ako aj maloletej

výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré
im bude poskytnuté v rozsahu 20 konzultácií počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na E.
poradensko-psychologických služieb J. práce, sociálnych vecí a rodiny Z., pričom intervaly poradenstva
určí psychológ podľa potreby a vývoja, s tým, že celkom pôjde o 20 konzultácií resp. sedení. Cieľomodborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a
starostlivosti o maloleté dieťa, zlepšenie rešpektovania navrhovateľa ako otca v roli rodiča maloletého
dieťaťa zo strany odporkyne, usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu

a vývin maloletého dieťaťa a obnovenie vzťahu navrhovateľa s maloletou. Súd nelimitoval trvanie
poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení,
a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet 20 konzultácií považuje v prejednávanej veci za
primeraný. Obaja rodičia by mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu manželského vzťahu,
ktorý sa rozpadol, uvedomiť si, že rodičmi maloletej zostávajú naďalej obaja, odporkyňa by sa mala

naučiť rešpektovať a podporovať rolu otca v očiach svojho dieťaťa. Cieľom by malo byť tiež dospieť k čo
najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté
dieťa, jeho zdravého fyzického a najmä psychického vývinu, za ktorí sú zodpovední obaja.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§144OSP,účastnícinemajúprávonanáhradutrovkonaniaorozvodaleboneplatnosťmanželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich
časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď vo výroku
VII. rozhodol, že účastníci nemajú na náhradu trov konania právo, nakoľko išlo o konanie o rozvod
manželstva, pričom priznanie náhrady trov neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov,
keď zároveň žiaden z účastníkov náhradu trov konania ani nežiadal.

Podľa § 151 ods. 6 OSP, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Nakoľko doposiaľ neboli ustálené celkové trovy štátu vynaložené v tomto konaní, keďže nebolo
rozhodnuté o odmene za tlmočenie na ostatnom pojednávaní, súd odložil rozhodnutie o trovách štátu
samostatnému uzneseniu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.