Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. december 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215608
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814215608.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi: R. Molnár, narodený X.XX.XXXX,
bytom H., R. XX/XX, prechodne bytom H., T. 21/3, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,
so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie 5.960,63 EUR za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Dobrovičova 13, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1 481,11 EUR na účet ich spoločného
právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.08.2014 domáhal proti odporcovi prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaplatenia 5 960,63 EUR s úrokom z omeškania vo výške641,64 EUR , s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 960,63 EUR od 04.12.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že odporca dňa 20.07.2007 uzatvorili s právnym predchodcom
navrhovateľa ( Slovenskou sporiteľňou a.s. ďalej len SLSP, a.s.) zmluvu č. 373013795, na základe ktorej
poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi peňažné prostriedky. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala sumu 7 323,09 EUR a pozostávala z istiny 5 .954,92 EUR, riadneho úroku 905,71 EUR ,
úroku z omeškania 414,62 EUR a ostatného príslušenstva 47,84 EUR , ktorú sumu spolu s úrokom z
omeškania 414,62 EUR si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Postupca poskytol odporcovi úver
vo výške 4 979,09 EUR , ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 72,96 EUR vždy
k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.09.2010 do
20.07.2017vpočte83acelkovejvýške6.055,68EUR.Navrhovateľsitiežuplatňujevsúlades§517ods.
2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.

Odporca odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu uhradil sumu 95,05 EUR.Podaním z 23.09.2014, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
odporcu Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpené JUDr. Bohdanom
Jakubisom; podaním z 05.10.2015, doručeným súdu 06.10.2015 vzniesol vedľajší účastník v konaní

námietku premlčania celého nároku podľa § 101 a 103 Občianskeho zákonníka , k vzniku omeškania
namietol, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaný
dostal do omeškania , či a ako bol odporca vyzvaný na úhradu dlžných súm. Právny predchodca
navrhovateľa oznámil odporcovi, že pohľadávku zosplatnil a následne postúpil na navrhovateľa, pred
týmto okamihom nebol odporca žiadnym spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných súm. Zo žiadneho

predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, ktoré splátky a kedy odporca splatil a v akej výške ,
v dôsledku čoho nie je možné posúdiť , či sa dostal do omeškania a kedy. K aktívnej legitimácii
navrhovateľa a k samotnému postúpeniu pohľadávky namietol, že podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001
Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka,

alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, ak bez súhlasu klienta.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku, teda banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s
príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení za predpokladu dodržania

postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta vyzvala na
splnenie svojho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Tiež pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech

účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o úvere.
V zmysle čl. I. tejto zmluvy totiž k poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť ho dochádza až
okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov, taktiež nemožno považovať že preukázanú podmienku
90-dňového omeškania odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný
na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi v

čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi
poskytnuté, a že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z.,
nemožno tak považovať za dokázané platné postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a že tento je
oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom. S poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka namietol porušenie spotrebiteľského práva, keď v danom prípade má za to, že navrhovateľ

( resp. právny predchodca ) úver zosplatnil v rozpore s týmto ustanovením, keď takýto postup odporuje
zákonu, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žiadal s poukazom na uvedené žalobný
návrh v celom rozsahu zamietnuť, keď navrhovateľ v konaní nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi
v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi
poskytnuté a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. , nemožno

tak považovať za dokázané, že postúpenie je platné a že navrhovateľ je v konaní oprávnený túto
pohľadávku pred súdom uplatňovať. Namietol zároveň porušenie spotrebiteľského práva podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka keď zákon vyžaduje , aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo
na zaplatenie celého dlhu, veriteľ však musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-
dňovej lehote , teda nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka , že je v omeškaní a zároveň tým

istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, obsahom upozornenia je , že veriteľ si uplatňuje
právo na zaplatenie celej pohľadávky. Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 20.04.2015 na výzvu súdu bližšie
špecifikoval pohľadávku navrhovateľa čo do právneho dôvodu a výšky. Za účelom preukázania platobnej

disciplíny splácania úveru odporcom predložil položkovitý výpis obratov na úverovej zmluve s popisom
transakcií na úverovom účte. Doplnil, že dňa 20.07.2007 pôvodný veriteľ uzatvoril s odporcom Zmluvu
o splátkovom úvere a poskytol mu úver vo výške 4.979,09 EUR , pri úrokovej sadzbe 11,75 % ročne, s
poplatkom za správu úveru 1,99 EUR mesačne, poplatkom za poskytnutie úveru 99,58 EUR, s výškou
mesačných splátok 72,96 EUR k 20.dňu počnúc 20.08.2007 a končenou splatnosťou dňa 20.07.2017.

Dňa 13.12.2012 pôvodný veriteľ pohľadávku vo výške 7.323,09 EUR postúpil na navrhovateľa. Žalovaná
suma pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zmluvných úrokov. Navrhovateľ si uplatňuje
83 mesačných splátok splatných od 20.09.2010 do 20.07.2017, pričom splátky pôvodne splatné od20.03.2013 do 20.07.2017 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním z 08.10.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu keď
uviedol, že vznáša námietku premlčania celého nároku s poukazom na čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných
obchodnýchpodmienok ana§101a103Občianskehozákonníka.Poukázalnasúdnuprax,podľaktorej
ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonať. V danom prípade mohol
veriteľ zosplatniť úver už v prípade , že odporca bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10

dní, od tohto momentu začala tak plynúť premlčacia doba. Vo zvyšku je vyjadrenie odporcu identické s
podaním a vyjadrením vedľajšieho účastníka čo do námietky aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v
konaní. Odporca si zároveň uplatnil náhradu trov konania. Podaním z 26.11.2015 sa vyjadril k stanovisku
navrhovateľa a uviedol, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
môže byť iba pohľadávky alebo jej časť , ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy
po tom, čo bol klient banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, ide o zákonné

predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky , ktoré musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky, namietol neplatnosť postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tiež banka môže na
navrhovateľa postúpiť iba splatné pohľadávky. Vo vyjadrení zároveň poukázal odporca na to, že napriek
tomu, že navrhovateľ doložil výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 o bankách zo systému,
musí preukázať aj to, že túto výzvu banka odporcovi aj skutočne zaslala, čo vo svojich rozsudkoch

vyvodili viaceré okresné súdu ( napr. OS Prešov sp. zn 9C/153/2014, OS Považská Bystrica sp. zn.
3C/206/2014, OS Trenčín sp. zn. 20C/20/2014. Odporca s poukazom na uvedené žiadal žalobný návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ bol súdom vyzvaný aby predložil do konania oznámenie právneho predchodcu o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru k 10.12.2012, preukázal jeho doručenie odporcovi , doručenie výzvy
právnehopredchodcuz15.04.2009odporcoviavyjadrilsakdohodeosplátkovomkalendárisodporcom.
Na uvedené navrhovateľ vo svojej odpovedi z 21.10.2015 uviedol, že zo strany SLSP, a.s. ako právneho
predchodcu navrhovateľa v tomto prípade nedošlo k mimoriadnej splatnosti ale iba k technickému
zosplatneniu úveru. K oznámeniu o postúpení pohľadávky uviedol, že toto oznámenie bez ďalšieho

zakladáaktívnulegitimáciupostupníkanavymáhaniepohľadávkyasúdmápovinnosťztohtooznámenia
vychádzať bez toho aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Navrhovateľ zastáva názor, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu
o postúpení pohľadávky a ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách tak nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru doc. D.. P. B., H.. , LL.M. účelom

§ 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ods. 8 tohto ustanovenia nehovorí
nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach , za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účet tohto ust. bol podľa dôvodovej správy
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Z vyššie uvedeného
teda vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je

podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §
524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce
zo zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle vyššie cit. § 92 zákona o
bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ poukázal na výzvu SLSP,

a.s. z 15.04.2008, ktorou bol odporca v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v
omeškaní voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho
právny zástupca, taktiež právny zástupca vedľajšieho účastníka ospravedlnil neprítomnosť vedľajšieho

účastníka na pojednávania, vyjadrili súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti, súd preto
pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu a to najmä so Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a
oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti navrhovateľom, Zmluvou o postúpení pohľadávok,
prílohou č.1,2, pokusom o zmier, vstupom vedľajšieho účastníka do konania - oznámením, jehopísomnými vyjadreniami, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, oznámením SLSP, a.s. k žiadosti súdu,
Zostavou prehľadu transakcií úveru, výzvou SLSP, a.s., písomnými vyjadreniami odporcu a ďalšími
listinami založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 20.07.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 4.979,08 EUR
( 150.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 11,75 % ročne v deň uzatvorenia

úverovej zmluvy, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2007, so splatnosťou k 20.dňu v kalendárnom
mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru k 20.07.2017. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne v
posledný deň kalendárneho mesiaca. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 72,96 EUR ( 2198,-
Sk).

Listom zo dňa 18.12.2012 označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák.č.

40/1964 Zb. oznámila SLSP, a.s. že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.12.2012 postúpila
pohľadávku vo výške 7 323,09 EUR na navrhovateľa.

Listom z 06.02.2013 navrhovateľ vyhlásil k 06.02.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal odporcu o
okamžité uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 21.02.2013.

Listom z 12.06.2015 SLSP, a.s. na výzvu súdu oznámila, že vyhlásila splatnosť úveru d 10.12.2012,
predmetné vyhlásenie splatnosti súdu predložené nebolo.

Výzvou z 15.04.2009 SLSP, a.s. ako veriteľ vyzvala odporcu na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od

doručenia výzvy.

Z vyjadrenia na č.l. 128 je zrejmé, že pohľadávky pred postúpením bola SLSP, a.s. zosplatnená len
technicky, aby bolo možné pohľadávku odpísať v systéme.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach zotrval na svojich písomných vyjadreniach, poukázal
na skutočnosť, že sa jedná o absolútny obchod s odkazom na právny názor NS SR sp. zn.
6MCdo /4/2012. Odporca celkom na úvere uhradil sumu 1 .851,82 EUR, riadne a včas uhradil splátku
naposledy zrejme v 12/2008, po tejto úhrade bola vykonaná úhrada po 5 mesiacoch 4.5.2009 vo výške
160,28 EUR a naposledy v sume 50,34 EUR dňa 29.12.2009.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní žiadal žalobný
návrh zamietnuť v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v písomných vyjadreniach k žalobnému návrhu.
Namietol absenciu aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pre nedodržanie zákonného postupu pri
postupovaní pohľadávky odporcu. Namietol skutočnosť, že navrhovateľ nepožíva štatút banky a teda

nemôže zosplatniť úver, nakoľko takéto právo prislúcha len subjektu , ktorý má bankové povolenie.
Považoval žalobný nárok za premlčaný podľa Občianskeho zákonníka, ktorým sa predmetný právny
vzťah spravuje, keď k poslednej úhrade zo strany odporu došlo ku dňu 29.12.2009.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdil uzatvorenie zmluvy o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa

ako veriteľom. Potvrdil poskytnutie úveru v sume 150.000,- SK, ktorú sumu spotrebobal na bežné
výdavky, potvrdil, že poslednú splátku jemožné že uhradil v 12/2009. Uviedol, že výzva SLSP? A.s.
na úhradudlžnej sumy mu nebola doručená, rovnako ako vyhásnie banky z 10.12.2012 o mimoriadnej
splatnosti úveru. Ďalej uviedol, že s navrhovateľom sa v roku 2013 alebo 2014 dohodol na splátkovom
kalendári po 150,- EUR mesačne, tieto splátky pár mesiacov aj uhrádzal , presne aká to bola suma

súdu nepreukáual.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. ( Občiansky súdny poriadok ) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník

domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 5 960,63 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku,
ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 od postupcu,
právneho predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou.
Zmluvu o postúpení pohľadávky z 13.12.2012 navrhovateľ do konania predložil rovnako ako ním
označené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom

úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00
151 653 a odporcom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym
zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne. V prvom rade sa zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu ) jeimanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu, nakoľko súdu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že

navrhovateľ resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na pojednávanie súdom poučený v zmysle ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p., tiež bol súdom vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom
relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do
rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa nebolo možné
zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, navrhovateľom predložených listín, súd nezostávalo nič iné, že žalobu

z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnuť v celom rozsahu.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom

a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou
úpravouvočivšeobecnejúpravepostúpeniapohľadávok.Podľaprvejvety§92ods.7zákonaobankách,
možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou)

v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez
súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).

Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej

výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).
Bankajetedaoprávnenápostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkaktuálnenapriekpísomnej
výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo navrhovateľom tvrdené, že dňa 13.12.2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a navrhovateľom ako
postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi zo zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 20.07.2007. V konaní bolo preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením

pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, v takémuto vyhláseniu došlo až zo strany
navrhovateľa dňa 06.02.2013. Súd tak skúmal súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v
§ 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní). Súd z listín
predložených navrhovateľom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že bol odporca písomne
vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 15.04.2009 na úhradu dlžnej sumy,

avšak navrhovateľ v konaní nepreukázal, že táto výzva bola odporcovi skutočne aj zaslaná a doručená
naviac ak odporca sám v konaní potvrdil, že na adrese Šumperská 44/39 sa nezdržiaval od roku 2006.
Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru,
že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a

navrhovateľ nenadobudol pohľadávku voči odporcovi. Povinnosťou navrhovateľa v konaní bolo svoje
tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku
nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ odporca a vedľajší
účastník vzniesli v konaní aj námietku premlčania súd dodáva, že zamietol návrh pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu, avšak je toho názoru, že

právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka).Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu o úvere.
Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody.Základné práva a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že
odporcavdanomprípadepripodpisezmluvyvystupovalakofyzickáosoba,ktoráúveromzabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve), kým právny predchodca

navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom
o typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú
iba meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohol odporca podstatným spôsobom meniť. Vzhľadom na
povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé
právaapovinnostizmluvnýchstránnemôžubyťvrozporesúpravou§52anasl.Občianskehozákonníka

a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č.
258/2001 Z.z.. Spornou otázkou sa v danom prípade javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu
je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
( ObZ) alebo Občianskeho zákonníka ( OZ). Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym
obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však ako bolo uvedené vyššie zároveň aj

zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku premlčania v
spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie uvedených úvah
priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia OZ,
ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový. V konaní nebolo sporné, že odporca na
základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.07.2007 čerpal od Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnutý

úver vo výške 150.000,- Sk a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 2198 ,- Sk. Súd
dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako boli
dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe
od splatnosti jednotlivých splátok. Podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, keď
bolo dohodnuté že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak je klient v omeškaní so

splatením jednej splátky istiny alebo úrokov ktoré trvá viac ako 10 dní. Veriteľ však musí pri zosplatnení
dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou
nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou k 20.01.2010, keď posledná
splátka zo strany odporcu bola zrealizovaná k 29.12.2009 v sume 5,34 EUR. Trojročná premlčacia doba

v dôsledku zosplatnenia preto uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva
veriteľ právo na zosplatnenie a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 27.08.2014, je zrejmé, že ho podal
po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho
zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí
až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon

spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí
nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa §
103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej veci splatnej
20.01.2010. Vzhľadom k uvedenému, súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný a aj z tohto
dôvodu ho v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný odporca a vedľajší
účastník na strane odporcu.

Odporca aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jeho strane mali v konaní plný úspech. Z uvedeného

dôvodu majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v podaní
doručenom súdu dňa 07.12.2015 v sume 1.046,20 EUR ako právny zástupca vedľajšieho účastníka a v
sume 2.330,72 EUR ako právny zástupca odporcu. Náhrada za jeden úkon právnej služby vychádzala

zo žalovanej sumy a bola vo výške 200,85 EUR. Súd priznal spoločnému právnemu zástupcovi náhradu
trov konania nasledovne:

- prevzatie veci a príprava zastúpenia 1 x 200,85 EUR podľa § 13a ods. 1 písm.a) cit. vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 200,85 EUR

- vyjadrenie vo veci z 5.10.2015 = 200,85 EUR
- účasť na pojed. dňa 07.10.2015 2 x 100,425 EUR podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. = 200,85 EUR
- účasť na pojed. dňa 04.12.2015 2 x 100,425 EUR podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. = 200,85 EUR
- porada s klientom dňa 08.10.2015 ( §13a ods. 1 písm.b/ cit. vyhl.) = 200,85 EUR- vypracovanie právneho rozboru 09.10.2015( 13a ods. 1 písm.e/ cit. vyhl.) = 200,85 EUR
- ďalšia porada s klientom dňa 03.12.2015 ( §13a ods. 1 písm.b/ cit. vyhl.) = 200,85 EUR
- 1 x režijný paušál á 8,04 EUR 8,04 EUR

- 8 x režijný paušál á 8,39 EUR 67,12 EUR

Spolu: 1 481,11 EUR

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia za úkon „prevzatie veci a

príprava zastúpenia“ režijný paušál len v sume 8,04 EUR, t.j. podľa vymeriavacieho základu za rok 2014,
keďže podanie, ktorým vedľajší účastník oznámil súdu vstup do konania bolo datované dňa 23.09.2014.
Súdu bolo doručené dňa 26.09.2014.

Súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej služby označený
ako ,,1. Prevzatie a príprava zastúpenia “ a „4. Vyjadrenie zo dňa 08.10.2015“. Za prevzatie a prípravu

zastúpenia súd priznal spoločnému právnemu zástupcovi odmenu za vedľajšieho účastníka, ktorého
zastupoval v konaní skôr a mal tak vedomosť čo do prípravy zastúpenia v čase, kedy prevzal aj právne
zastúpenie odporcu, za tento úkon súd trovy nepovažoval za účelne vynaložené. Čo do vyjadrenia
z 08.10.2015 argumentácia v ňom uvedená je v podstate obsahovo zhodná s podaním vedľajšieho
účastníka zo dňa 05.10.2015.Súd preto trovy za tento úkon právnej služby nepovažoval za účelne

vynaložené.

Súd priznal spoločnému právnemu zástupcovi náhradu trov konania za úkony účasť na pojednávaní
dňa 07.10.2015 a 04.12.2015 podľa § 13 ods. 2 cit. vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o
50%,leboišloospoločnéúkonyodporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu.Vkonanítunajšieho

súdu sp. zn.18C/80/2015 súd priznal cestovné náhrady a náhradu za stratu času spoločnému právnemu
zástupcovi ako cestovné náhrady: 07.10.2015,04.12.2015 cesta Bratislava - Prievidza a späť, 2 x 368
km, BMW 318d,
- náhrada za spotrebované PHM 2 x 0,056 l x 368 km x 1,343 Eur/l 55,36 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 2 x 368 km x 0,153 Eur 112,60 EUR

- náhrada za stratu času: cesta Bratislava - Prievidza a späť dňa 07.10.2015,04.12.2015 2 x 10 x
polhodina á 13,40 EUR 279,60 EUR.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že v oboch konaniach spoločný právny zástupca vycestoval na
pojednávania celkom dvakrát, dňa 7.10.2015 a 4.12.2015, za čo mu súd v plnom rozsahu priznal v
konaní sp. zn. 18C/80/2015 jednak cestovné náhrady aj náhradu za stratu času, preto je dôvodné v

predmetnom konaní tieto náhrady ( právnym zástupcom duplicitne uplatnené ) nepriznať.

Celkom trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka predstavujú teda 1481,11 EUR, pričom tieto
trovy konania je povinný zaplatiť navrhovateľ ich spoločnému právnemu zástupcovi podľa § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalokonanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.