Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/51/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010779

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115010779.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
obžalovaného Q. Q., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. Q. L. T. J. Š. C. P. narodený XX.XX.XXXX M. A., trvale bytom A.P.M., E. Č.. XXXX/XA,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa09.07.2015včasepribližneo05.20hodinenasvetelnejkrižovatkenaSuchommýteč.1vBratislave,
poškodil osobné motorové vozidlo značky B. C., hnedá metalíza svetlá, s evidenčným číslom W.-XXXDF,
VIN č.: M., patriace poškodenému K. Č., tým spôsobom, že v čase, keď priateľka poškodeného B. V.,
ktorá predmetné vozidlo viedla a zastavila s ním na križovatke na svetelný signál „Stoj“ a následne sa
s vozidlom rozbiehala, obvinený, ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov, buchol pravou rukou po
prednej kapote vozidla, následne po spätnom zrkadle na strane vodiča, ktoré sa sklopilo, po streche
vozidla a nakoniec po kufri vozidla, čím spôsobil na vozidle dve preliačiny na zadných kufrových
dverách a jednu preliačinu na streche vozidla, čím svojim konaním spôsobil poškodenému K. Č., N..

XX.XX.XXXX, C. A. N. R. Č.. XXX, Y. W., na motorovom vozidle celkovú škodu vo výške 400,-Eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného K. Č.É.S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. N. R. Č..
XXX, Y. W., so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 16.12.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 15.12.2015, č. k. 1 Pv 369/15/1101-11 na obvineného Q. Q.L.T., pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby (po vydaní trestného rozkazu a podanom odpore voči nemu)
nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný Q. Q.Š.C. urobil vyhlásenie

podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. Q., výsluchom svedka - poškodeného K.
Č., výsluchom svedkov V. V., V. L., B. V. P. T. D.Á., čítaním znaleckého posudku vypracovaného MUDr.
ĽubomíromJalčomaMUDr.VierouHorváthovou,znalcamizodboru:Zdravotníctvoafarmácia,odvetvie:
Psychiatria, ako aj čítaním listinných dôkazov, a to Orientačnej ceny opravy spoločnosti Porsche Inter

Auto Slovakia, spol. s.r.o., Odborného vyjadrenia, Predbežnej faktúry, Ponuky spoločnosti presi-DENT,
s.r.o., Zápisnice o obhliadke miesta činu, jej opisu a pripojenej fotodokumentácia, Zápisu o dychovej
skúške, Odpisu registra trestov obžalovaného, Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Záznamu o odložení veci Obvodného úradu Bratislava zo dňa 20.07.2015,
Správy o povesti a Lekárskej správy.

ObžalovanýQ.Q.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,ževčaseskutkubolvpodnapitom
stave a v nálade. Keď prechádzali cez priechod, počul, že sa na nich rúti auto. Vodička netrúbila, len
gestikulovala. Zacítil, že ho niečo buchlo, že ho zachytilo asi spätné zrkadlo a následne sa ocitol za
autom. Bol rád, že vyviazol celý, že mu neprešla cez nohy. Pred priechodom auto pribrzdilo, išla pomaly,

rýchlosťbolamožno25km/h,možno15km/h,aleišlanapriechod.Onautozbadalnaposlednúchvíľuasi
na 2 metre odo neho. Jeho kamaráti stáli približne vedľa neho, jeden ho podopieral, nakoľko sa potácal.
Cez priechod prechádzali súčasne, jeden z jeho kamarátov V. V. stál vedľa neho a jeden V. L.T.V. vľavo
predo ním. Keď sa ocitol za autom, toto na chvíľu pribrzdilo alebo zastalo pár metrov za priechodom
a potom pokračovalo. Teda auto za priechodom na chvíľu celkom zastalo, asi na 1 až 3 sekundy, pred

priechodom nezastalo. Z auta nikto nevystúpil, iba poškodený gestikuloval na strane spolujazdca cez
otvorené okno. V nijakom inom kontakte s osádkou vozidla nebol. Jeho kamaráti potom prišli k nemu, či
je v poriadku. Následne išli na autobusovú zastávku vedľa prezidentovho paláca. Tam stáli asi 10 minút,
pričom tu už trošku vytriezvel. Následne obžalovaný popisoval situáciu po príchode policajných hliadok.
Ďalej uviedol, že po tom, čo ho auto zachytilo, mohlo dôjsť k ďalšiemu kontaktu s vozidlom. Do auta totiž

nejako z boku reflexívne buchol, viac nie, nakoľko auto išlo a už nemal šancu. Po skutku mu namerali
1,3 promile. Taktiež uviedol, že berie lieky na tlak a antidepresíva v dôsledku úmrtia syna. V čase
skutku neužil antidepresíva, resp. tieto si dal ráno deň predtým. V súvislosti s týmito liekmi sa vyhýba
alkoholu, požíva ho iba príležitostne. Po prečítaní časti zápisnice o výpovedi obvineného v prípravnom
konaní postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, obžalovaný na vysvetlenie skutočnosti, že v

prípravnom konaní neuviedol skutočnosti o priebehu skutku, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní,
uviedol, že vyšetrovateľka mu takúto podrobnú otázku, ako to presne prebiehalo, nepoložila. Spýtala
sa ho, čo si pamätá.

Svedok - poškodený K. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku išli autom s priateľkou

až na Nám. SNP smerom na Hodžovo nám. Na križovatke zastavili na červenú pred priechodom prechodcov, kde sa nachádzali dve osoby, z ktorých jedna už prešla. On bol spolujazdec, mal stiahnuté
okno, pričom videl osobu na priechode. Jedna z tých osôb sa motala hore dole po priechode. Celkom
tam boli 3 osoby, ktoré sa tam pohybovali a ktoré boli v podguráženom stave. Keď táto osoba prešla,

išli veľmi pomaly po priechode. Keď sa pohli, obžalovaný stál mimo priechodu pre chodcov, stál vlastne
pred priechodom a potom, ako sa pohli, vošiel na priechod. V tom zrazu obžalovaný pristúpil zo strany
šoféra auta a videl, ako udrel po aute, po prednej kapote. Prebehlo to tak, že keď sa blížili, aj on ako
keby prichádzal k autu a blížil sa k nim. Keď sa rozbiehali, obžalovaný stál na ľavej starne 2 - 3 metre
od nich. Keď boli na priechode, začal udierať po prednej kapote, po spätnom zrkadle, kufri. Potom sa

rozbiehal za nimi, teda z priechodu vyštartoval a začal utekať za nimi a niekoľkokrát stihol udrieť, kým
pridali. Začal udierať na priechode, rozbehol sa za nimi a asi 5 metrov ešte stihol bežať. Oni ešte nešli tak
rýchlo. Údery po streche len počul. Priateľke poradil, nech skúsi pridať. Obžalovaný buchol po spätnom
zrkadle, následne po kapote a potom ešte na kufor. Oni už pridávali, ale obžalovaný sa ešte rozbehol
za autom a niekoľko krát udrel po aute. K vysvetleniu ďalej uviedol, že vozidlo, aj keď minimálnu, malo
nejakú rýchlosť. Obžalovaný prichádzal kolmo, prvý krát udrel, ale vozidlo už prechádzalo, popri tom už

začal búchať a rozbiehať sa aj za autom. Obžalovaný sa snažil konštantne nadviazať rýchlosť s autom,
aby po ňom čo najviac krát buchol. Keby sa nerozbehol, auto prejde a už by viackrát po ňom nestihol
udrieť. Búchal po zadnom kufri dovtedy, kým auto neodišlo. Utekal za vozidlom a búchal po vozidle.
Z priechodu sa pohli čo najpomalšie a až potom, čo prvý krát udrel, logicky uzavreli, že musia pridať.
Kým jeho priateľka preradila, to tiež nejaký čas trvalo. V tom stihol ešte druhý krát udrieť po spätnom

zrkadle a po streche a keď pridala, auto sa začalo rozbiehať. Pri prvom údere mohlo auto ísť 5 km/h
alebo 3 km/h. Po tom prvom údere sa snažilo zrýchliť a ujsť. Ako bol obžalovaný pri kufri a ako videl,
že auto sa rozbiehalo, zrýchlil ako vládal a búchal po kufri. Asi 5 metrov za priechodom, keď prestal
búchať, auto už išlo asi 10 - 15 km/h. Následne povedal priateľke, aby auto zastavila na nejakom mieste.
Zastavili pred zastávkou MHD na Štefánikovej. Zavolal najprv mestskú políciu, pričom hovor bolo počuť,

nakoľko mal mobil spárovaný s reproduktorom. Tie osoby to počuli, lebo prichádzali od tej križovatky,
ktorá bola neďaleko, asi 50 metrov. Uviedli, že prečo volá políciu, že aby išiel do piče a nech vypadne
odtiaľ. On zložil, chcel ešte rýchlo volať štátnu políciu, ale už ho obkľúčili. Priateľka bola v aute, bola v
šoku a nevedela, čo má robiť. Ešte si stihol auto matne očami pozrieť, videl preliačinu na zadnom kufri
a povedal im, že to bude treba vyriešiť. Oni odpovedali v tom zmysle, že to vyrieši mafia, že ho zabijú

a že má ísť hneď do piče. V tom obžalovaný prišiel k nemu a buchol ho do brucha. Následne zavolal
štátnu políciu, ktorej stručne povedal, čo sa stalo. Potom prišli 3 alebo 4 policajné autá, k nemu prišiel
policajt v civile, ktorý chcel, aby dotyčného identifikoval, čo aj urobil. Ukázal na osobu, že je to ten istý
človek, čo mu búchal do auta, čo mu vulgárne nadával a vyhrážal sa mu a ktorý ho buchol do brucha.
Svedok - poškodený ďalej uviedol, že musel ísť na vyšetrenie na Kramáre, kde bol na pohotovosti. Odtiaľ

ho poslali na sono brucha a z tade okamžite išiel na políciu. V súvislosti s ohliadkou vozidla svedok -
poškodený uviedol, že bol dosť unavený a v bolestiach, nie je odborník, pričom až večer zistil, že aj
spätné zrkadlo sa hýbe. Neuvádzal to následne preto, že ohliadka už bola vykonaná. Auto doposiaľ
neopravil, lebo oprava je drahá. Na polícii mu povedali, že auto sa dá opraviť lacnejšie, než ako mu
to vyčíslili v autorizovanom servise a preto na požiadanie polície išiel s autom na kontrolu odborníkovi,

ktorý sumu stanovil na 600,-Eur. Má k dispozícii aj druhý posudok, kde je škoda vyčíslená od 400,-Eur
do 600,-Eur.

Svedok V. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išli požúrovať v nočných podnikoch, skončili
v podniku Alizé a odtiaľ išli domov. Išli cez priechod, ťahali obžalovaného za sebou, ktorý bol v takom

stave, že nevedel veľmi chodiť. Prišli na zastávku, kde čakali 10 - 15 min. Potom tam prišli policajti a
začali obžalovaného brať. Najprv im nechceli povedať, o čo ide. Potom povedali niečo ohľadne nejakého
poškodenia, pričom oni netušili, o aké poškodenie ide. Predtým bol na priechode jeden problém. Bolo
tam auto, ktoré išlo veľmi rýchlo cez priechod. Obžalovaný bol za nimi cca 1 - 2 metre, lebo ich nestíhal.
Potácali sa. Nevideli, že by sa tam niečo poškodilo, alebo že by on niečo poškodil. On bol určite za nimi.

Oni išli asi 1 - 2 metre popredu. To auto prefrčalo okolo nich ako vietor. Obžalovaný zdvíhal ruky a nevie,
čo sa tam stalo. Nevidel, že by niečo poškodil, že by kopal do auta alebo podobne. Mal len zdvihnuté
ruky a nič im nepovedal, že by sa tam niečo stalo. Čo sa týka rýchlosti toho auta, určite nešlo v poriadku
cez priechod, išlo rýchlo, asi aj cez červenú. Vozidlo nezastavilo. Obžalovaného ťahali cez celé Staré
mesto, ale na priechode išiel 1 - 2 metre za nimi. Oni už boli na konci priechodu, obžalovaný bol asi ešte

v strede priechodu. Keď išli na priechod, určite bola zelená. Či to stihli, nevedel uviesť. Keď obžalovaný
gestikuloval, auto už bolo mimo, už prešlo. Obžalovaný bol v tom čase na priechode. Pri výsluchu v
prípravnom konaní sa ich nikto konkrétne nepýtal, resp. ich nevyzval, aby vypovedal k incidentu, ktorýsa mal stať na priechode. Iba mu uviedli, že tam bolo nejaké poškodenie. Nikto sa ho nepýtal, či sa stalo
niečo na priechode. Svedok na záver dodal, že obžalovaný nebol schopný chôdze, nieto ešte behu.

Svedok V. L. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň išli popri
Sporiteľni po priechodoch až k Prezidentskému palácu. Vtedy to nebral za podstatnú vec, ale stal sa tam
incident. Išli cez priechod, ťahali obžalovaného, pričom sa zastavili na priechode, kde si zatancovali. Išli
ďalej, pričom obžalovaný ostal stáť na priechode. Otočili sa a skoro ho zrazilo auto. Išlo o sekundovú
vec. Na priechod išli spoločne. Po tom, čo si zatancovali, išiel so svedkom V. ďalej dopredu. Obžalovaný

ostal na priechode. Tam stálo auto, potom vyrazilo a skoro ho zrazilo. Oni mali zelenú a potom asi
už aj naskočila červená. Vozidlo už asi malo zelenú, pričom toto vozidlo bolo asi 2 metre od nich.
Vtedy stálo a rozbehlo sa, keď prešli cez priechod a obžalovaný tam zostal. V tej chvíli sa rozbehlo
priamo na obžalovaného. Oni zakričali, že čo robí. Keď auto prešlo a oni prešli cez priechod, obžalovaný
tam stál. Auto okolo neho preletelo. Potom ho zobrali, pričom auto ho trochu odsotilo a bol trochu za
priechodom, kde stál. Žiaden incident vo vzťahu k osádke toho vozidla neriešil. Potom boli na zastávke,

prirútil sa svedok - poškodený, že sme mu ohli zrkadlo. Obžalovaného skoro zrazilo auto a podľa svedka
to oni mohli volať policajtov. Auto sa šuchlo o obžalovaného. Ono sa proste rozbehlo doňho, na čo
obžalovaný zakričal „Čo robíš?“. Svedok nevedel, či sa ho auto dotklo nejakou konkrétnou časťou. Zo
strany policajtov im nebolo povedané, že by sa malo jednať o incident na priechode. V prípravnom
konaní bol poučený ako svedok. Vtedy mu hovorili, že raz ide o priestupok, raz o trestný čin. Vedel, kto

má byť obvineným, a to pán Q..

Svedkyňa B. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že išla v aute s poškodeným cez SNP smerom
na Hodžovo nám. asi o 06.00 hodine ráno. Zastavila na križovatke pred Hodžovým nám. na červenú.
Na priechode boli 3 chlapi, asi 40 - roční, ktorí cez priechod prechádzali. Mali stiahnuté okná, počúvali

hudbu cez bluetooth cez jej mobil. Počuli to aj tí traja, zastavili sa a kvázi tancovali. Na to skočila zelená a
ona sa chcela pohnúť. Tí chlapi tam ešte stáli. S úsmevom im naznačila, nech sa pohnú. Dvaja prešli na
druhústranu.Jedenzostalnaľavejstrane,tedapoľavejstraneauta,zamávalanaznačil,žemôžeprejsť.
Tak autom prešla, pričom išla pomaly, lebo priestor, ktorý jej tam nechal, bol úzky. Išla teda opatrne.
Na to pán po jej ľavici začal udierať rukou po prednej kapote auta a spätnom zrkadle, ktoré sa zavrelo.

Potom, ako prechádzala, počula búchanie po aute zvrchu a zozadu. Stále išla pomaly a poškodený jej
povedal, aby pridala. V spätnom zrkadle vtedy videla, že sa ten pán rozbieha a ešte chce dobiehať a
pokračovať s údermi, tak pridala. Potom jej priateľ povedal, aby zastavila pred zastávkou MHD, čo aj
urobila. Priateľ vystúpil, aby si skontroloval auto. Boli tam preliačiny. Páni, ktorí prišli k nim, veľmi dobre
počuli, že poškodený volá políciu, ktorej sa snažili dovolať. Začali mu hovoriť, nech nevolá nikoho, že

ho zabijú, začali sa mu vyhrážať. Ona to dovtedy nezažila, zľakla sa. Chcela to ukľudniť, vyšla z auta,
na čo jej poškodený povedal, aby sa vrátila do auta. Tam sedela a čakala, pričom následne počula, že
niekto poškodeného udrel. Poškodený vzdychol, ako keď sa vybije dych. On potom sadol rýchlo do auta
a odišli smerom na SAV. Druhý krát volali na políciu, kde im povedali, že o nich vedia, že ničili kontajneri
a že ich videli na kamerových záznamoch. Na SAV-ke sa otočila a išli späť na Hodžovo nám. Tam už boli

policajné autá. Prišiel k nim policajt, ktorý sa pýtal, čo sa stalo. Potom ich poslali na policajnú stanicu.
Pokiaľ ide o vzdialenosť obžalovaného v čase, keď sa začali rozbiehať na priechode svedkyňa uviedla,
že bol veľmi blízko, asi 20 cm od auta. Vzdialenosť, ktorú prešli, kým udieral obžalovaný, bola asi do
5 metrov. Keď išli na zelenú na priechod, vtedy obžalovaný stál. Zvukové znamenie nedávala, nakoľko
to podľa nej je agresívne. Dávala rukou znamenie, aby sa pohli. Nechcela trúbiť, nepovažovala to na

začiatku za potrebné a nechcela vytvárať nejakú nervóznu atmosféru. Všetko sa zdalo v poriadku, že sa
nič nedeje. Vo vzťahu k tomu, či vyžadovala dopravná situácia, aby autom vošli na priechod, keď tam
boli chodci, svedkyňa uviedla, že videla, že tam obžalovaný ostal stáť a vedela, že sa nepohne. Zelená
tam bola už dlhšiu chvíľu. Ona im naznačila, aby sa pohli, mali dosť času na to, pričom videla, že ten pán
na ľavej strane sa odtiaľ nepohne, kým sa nepohne ona. Prechádzala pomaly a opatrne, neohrozovala

ich a ani ich nevyprovokovala k tomu, čo sa stalo. Podľa svedkyne boli dané osoby podgurážené, avšak
nie do takej miery, aby nevedeli stáť rovno. Obžalovaný stál vzpriamene. Neboli v takom stave, aby sa
obávala, že ich môže ohroziť autom. S poškodeným sa o veci viac - menej nerozprávali, povedal jej iba,
čo je nové a ako pokračuje súd. Vodičský preukaz má od 18 rokov. Šoféruje asi dvakrát za týždeň, podľa
potreby. Vlastné vozidlo nemá, šoférujem priateľovo alebo otcove auto..

Svedok T. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že hodnotu opravy poškodeného vozidla v rámci
odborného vyjadrenia stanovil podľa obhliadky vozidla, ktoré mal k dispozícii. Poškodená bola strecha,
ľavý zadný diel vyššie a zadné dvere - piate dvere. Poškodenie na streche spočívalo v tom, že strechabolaasina30-40%zvlnená,tujepotrebnédaťdolestropaveľmiopatrnevytláčaťstrechu.Zadnákapota
je náročná na opravu, nakoľko sa tam nachádzajú výstuhy. Je to potrebné bodovo stiahnuť a lakovať.
Hrozí tam možnosť vyrezania zadného okna. Na tomto mieste sú materiálny veľmi napružené a veľmi

mäkké a technológia, ktorú ponúka spoločnosť presi-DENT s.r.o. na opravu takýchto miest nefunguje,
resp. nemusí fungovať. V prípade, že by sa muselo vyrezať okno, sa cena opravy navyšuje. Ten zadný
diel sa dá opraviť metódou PDR (robela), ale aj v tomto prípade ide o napružené a mäkké materiály.
V danom prípade ešte k oprave auta nedošlo, preto ide o predbežnú faktúru, resp. kalkuláciu ceny
opravy, avšak bez lakovania. Pokiaľ ide o spôsob opravy, poškodenia by sa opravovali aj vytláčaním,

aj technológiou PDR. On nevykonáva lakovanie, teda v prípade, ak by praskol pri oprave lak, cena
sa navýši o lakovanie, ktorú si však účtuje osoba, ktorý by vykonala lakovanie. Demontáž a montáž
dielov, ktoré majú byť predmetom oprav, je nevyhnutná, nakoľko technológia PDR (robela) je spôsobilá
na využitie pri malých poškodeniach, kde sa v podstate malé štuple (adaptéry) lepia špeciálnym lepidlom
na poškodenú časť a po vychladnutí sa ťahajú klzným kladivom. V prípade väčších poškodení by sa bez
demontáže ťahal len stred, ostatné časti by ostali zvlnené. Pri tejto oprave ide o vzájomný protiproces

sklápania a vytláčania. Pokiaľ ide o zaznamenané poškodenia (1 x 1 x 0,5 cm) svedok uviedol, že pri
vonkajšej obhliadke sa môžu poškodenia javiť ako malého rozsahu, môže ísť o dve malé jamky, ale
pokiaľ sa na to pozrie odborným okom, zistí sa, že ide o oveľa väčšie poškodenie. V tomto smere až
po nasvietení poškodenia neónmi, je možné ustáliť rozsah poškodenia. V zásade ide o oveľa väčšie
poškodenie, ktoré voľným okom nie je viditeľné. K cene jednotlivých poškodení svedok uviedol, že

oprava strechy by stála asi 250 Eur, aj s rozoberaním a skladaním, zadný diel približne 50-60Eur a zadná
kapota asi do 150 Eur, a to aj s rozoberaním a skladaním. Tu je však oprava problematická a pokiaľ by
to nešlo opraviť, neúčtovali by nič, avšak musel by to opravovať klampiar. Ak by sa muselo rezať okno a
nebolo by potrebné objednávať nové, cena by sa navýšila o 10-15 Eur + 30 Eur nalepenie. Pokiaľ ide o
rozdiel v rámci odborných vyjadrení medzi sumou 400 a 600 Eur, tento predstavuje cenu za lakovanie.

Na zadnej kapote daného auta bola asi jedna alebo dve preliačiny. Jedna preliačina bola väčšia a tá
by mohla byť problematická, nakoľko tam už boli natiahnuté materiály a pokiaľ by to nešlo z ich strany
opraviť, musel by sa volať klampiar a v takom prípade by cena bola vyššia o lakovanie.

Zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ľubomírom Jalčom a MUDr. Vierou Horváthovou,

znalcami z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, vyplýva, že obžalovaný Q. Q. v
čase skutku bol ambulantne liečený pre úzkostne depresívnu poruchu, ktorá mala reaktívny charakter,
konštatovaná bola aj závislosť od liekov. Uvedené duševné poruchy boli bez zásadného vplyvu na jeho
konanie v čase skutku. Okrem toho trpel priechodnou duševnou poruchou - alkoholovou intoxikáciou,
ktorá mala jednoduchý charakter a bola stredne ťažkého stupňa. Jeho ovládacie a rozpoznávacie

schopnosti v čase skutku boli ovplyvnené týmto alkoholovým opojením. Z psychiatrického hľadiska šlo
o narušenie uvedených schopností v nepodstatnej miere. Znalci u obžalovaného konštatovali škodlivé
užívanie alkoholu a v anamnéze je aj závislosť od liekov. Podľa znalcov nebolo potrebné navrhovať
ochrannú liečbu.

Z orientačnej ceny opravy spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o., odborného vyjadrenia,
predbežnej faktúry, ponuky spoločnosti presi-DENT, s.r.o. vyplývajú skutočnosti významné čo posúdenia
otázky škody, a to tak z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, ako aj z hľadiska rozhodovania o nároku
na náhradu škody uplatneným zo strany poškodeného.

V zápisnici o obhliadke miesta činu sú zaznamenané poškodenia na vozidle zn. B.C. C., EČV: W.-
XXXDF, hnedá metalíza, doložené fotodokumentáciou.

Zo zápisu o dychovej skúške je zrejmé, že obžalovanému bola po skutku nameraná hodnota 0,77 mg/
l (miligramu alkoholu na liter vydýchnutého vzduchu).

Z lekárskej správy zo dňa 09.07.2015 vyplýva, že poškodený K. Č. v uvedený deň o 06:56 hod.
absolvoval vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera, Limbova 5,
Bratislava na Rádiologickej klinike, a to v súvislosti s bolesťami brucha, pričom ako príčina je v lekárskej
správe zaznamenaný úder päsťou do brucha od neznámej osoby.

Súčasťou vykonaných listinných dôkazov bol aj odpisu registra trestov obžalovaného, výpis z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, záznam o odložení veci Obvodného
úradu Bratislava zo dňa 20.07.2015 a správa o povesti.Všetky vo veci vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá § 2

odsek 12 Trestného poriadku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vina
obžalovaného Jána Jurištu bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Súd z vykonaného dokazovania nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť
priebeh skutkového deja, resp. samotný skutok tak, ako bol popísaný v obžalobe. Výpoveď svedka

- poškodeného K. Č. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bola v podstatných bodoch
zhodná a konzistentná, dostatočne podrobná, popisná a náležite dokumentujúca skutočnosti, ktoré
našli svoje vyjadrenie v skutkovej vete obžaloby, pričom skutočnosti z nej vyplývajúce mali oporu aj
v iných vo veci vykonaných dôkazoch. Ak sa aj obhajoba snažila poukázať na niektoré nezrovnalosti
v jeho výpovediach, tieto nemožno považovať za právne relevantné, nakoľko sa týkajú drobných
detailov a v konečnom dôsledku ani nemožno hovoriť o nezrovnalostiach, ale iba o podrobnejšom

popise konania obžalovaného, ktoré svedok - poškodený na hlavnom pojednávaní náležite vysvetlil.
Od žiadneho svedka (poškodeného) nemožno spravodlivo požadovať, aby každá jeho výpoveď bola
absolútne zhodná čo do formulácie a použitých výrazov. V danom prípade nie je možné v rozumnej
miere očakávať ani to, aby svedok (poškodený), ktorý sa ocitne v obdobnej situácii, vedel s absolútnou
presnosťou a do detailov vnímať všetky skutočnosti, ktoré nastali alebo prebehli v rámci skutkového deja

(napr. vzdialenosti, rýchlosť a pod.). Podstatné je to, či výpoveď svedka (poškodeného) je zhodná čo
do obsahovej stránky v rozhodujúcich bodoch. V tomto smere svedok - poškodený Kristián Čekovský
dostatočne a hodnoverným spôsobom popísal správanie a konanie obžalovaného bezprostredne
pred skutkom, počas skutku, ako aj jeho konanie po skutku, ktoré súd nemal dôvod v nijakom
smere spochybňovať. Naopak, jeho výpoveď bola podoprená podrobnou výpoveďou svedkyne Simony

Michalíkovej, ktorú aj napriek tomu, že ide o priateľku poškodeného, možno považovať za vierohodnú.
Aj jej výpoveď na hlavnom pojednávaní toitž bola v podstate v zásadných bodoch zhodná s výpoveďou,
ktorú uskutočnila v prípravnom konaní, pričom ide o výpoveď vo všetkých súvislostiach logickú, ucelenú
a bez zrejmých nejasností, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť o obsahu výpovede rozumné pochybnosti. V
neposlednom rade majú uvedené výpovede oporu aj vo výpovedi svedka Romana Zelenáka, čiastočne

v zápisnici o obhliadke miesta činu (predmetného motorového vozidla), ako aj v lekárskej správe, ktorá
síce nemá priamy vzťah ku skutku (keďže obžalovanému nebolo kladené za vinu fyzické napadnutie
poškodeného), avšak náležite dokumentuje vyjadrenie poškodeného o tom, že ho obžalovaný po
spáchaní skutku udrel do brucha. Tento listinný dôkaz nepochybne poukazuje na to, že poškodený
vypovedal v zhode so skutočným stavom veci a súdu nie je zrejmý jediný dôvod, pre ktorý by mal svedok

- poškodený vypovedať o konaní obžalovaného nepravdivo.

Naopak, výpoveď obžalovaného Q. Q. a svedkov V. L. P. V. V., ktorí sú v kamarátskom vzťahu k
obžalovanému, možno nepochybne považovať za navzájom rozporné, pričom pozoruhodným je tiež ten
fakt, že mnohé skutočnosti boli z ich strany prezentované až pri ich výsluchu na hlavnom pojednávaní

v konaní pred súdom. V tejto súvislosti možno poukázať predovšetkým na tvrdenia obžalovaného Q.
Q. a svedka V. V., podľa ktorých vozidlo vedené svedkyňou B. V.Í.Y.M. pred priechodom pre chodcov
nezastavilo (obžalovaný počul, že sa na neho rúti auto a podľa svedka V. V. malo ísť asi aj na červenú),
ale sa veľmi rýchlo prehnalo popri obžalovanom, pričom svedok V. L. na hlavnom pojednávaní výslovne
uviedol, že keď boli na priechode, predmetné vozidlo tam stálo a až potom vyrazilo a podľa jeho

vyjadrenia skoro zrazilo obžalovaného. Už v rámci týchto rozdielnych výpovedí ohľadne podstatnej
skutočnosti čo do zisťovania skutkové stavu, možno obhajobu obžalovaného považovať za čisto
účelovú, vedenú snahou o zbavenie sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorú sa menovaní
svedkovia snažili svojimi výpoveďami neúspešne podporiť. Z tohto hľadiska súd v nijakom smere
nepochybuje o tom, že predmetné vozidlo skutočne pred priechodom pre chodcov stálo na červenú a

v tejto súvislosti si asi ťažko možno rozumne predstaviť, že by následne svedkyňa B. V. viedla vozidlo
takým spôsobom a takou rýchlosťou, ako sa to snažia prezentovať obžalovaný a menovaní svedkovia.
Tu je potrebné poukázať na vek menovanej svedkyne a jej vodičské skúsenosti, ktoré obhajobnou
argumentáciou obžalovaného zmienený spôsob vedenia motorového vozidla neodôvodňuje, ba priam
vylučuje. Samotná obhajoba neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné čo len uvažovať o tom, že

by sa menovaná svedkyňa s vozidlom rozbehla takou rýchlosťou a takým spôsobom, že by ohrozovala
osobu obžalovaného. Naopak, svedkyňa B. V. presvedčivo popísala okolnosti, za akých sa s vozidlom
pohla na priechod pre chodcov a tu súd opätovne uvádza, že jej výpoveď ani v tejto časti nemal dôvod
považovať za pochybnú.Ďalší rozpor možno vidieť v tom, že obžalovaný uviedol, že na priechode mal ísť vedľa svedka V. V.,
pričom z výpovedí svedkov, ktorí boli v tom čase s obžalovaným, nepochybne vyplynulo, že obžalovaný

išielažzanimi.Tookreminéhopoukazujeopäťnapravdivosťtejverzie,ktorúuviedlisvedok-poškodený
K. Č. a svedkyňa B.Y.na V..

Za absolútne neudržateľný považuje súd argument, v zmysle ktorého obžalovaný a menovaní svedkovia
neuviedli rozhodné skutočnosti, významné čo do obhajoby obžalovaného, už v prípravnom konaní len

preto, že sa ich na to poverený príslušník PZ priamo neopýtal. Tak obvinený, ako aj uvedení svedkovia
nepochybne museli mať vedomosť o tom, že sa vedie trestné konanie, v ktorom je obvinený stíhaný pre
spáchanie trestného činu na danom skutkovom základe a preto nie je možné akceptovať ich tvrdenie,
že v prípravnom konaní sami neuviedli všetko, čo by mohlo svedčiť v prospech obžalovaného. Pritom
skutočnosti uvádzané obžalovaným a svedkami V. V. a V. L.Í. by aj priemerne uvažujúci človek musel
považovať za dôležité natoľko, že by ich uviedol v podstate hneď, ako by mal na to možnosť a bez ohľadu

na to, či sa ho na to orgán činný v trestnom konaní opýtal alebo nie. V prípade týchto svedkov to platí
o to viac, že ide o osoby, ktorú sú s obžalovaným v kamarátskom vzťahu. Uvedenie týchto skutočnosti
už pri prvom výsluchu by bolo odôvodnené už len tým, že by mali svedčiť v prospech obžalovaného, a
teda každá viac či menej blízka osoba by ich logicky spontánne a hneď uviedla, nečakajúc na prípadnú
výzvu alebo otázku orgánu činného v trestnom konaní.

PodľanázorusúdunemožnovprospechobžalovanéhovziaťnazreteľanitvrdeniesvedkaV.V.,vzmysle
ktorého obžalovaný nebol schopný chôdze, nieto ešte behu. Okrem toho, že výpoveď tohto svedka je
nevierohodná z viacerých už uvedených hľadísk, možno v súvislosti s uvedeným vyjadrením poukázať
na to, že ak bol obžalovaný schopný si na priechode zatancovať, niet dôvodu sa domnievať, že by

nemohol za autom po určitú vzdialenosť (v úmysle ho poškodiť) aj utekať. Súd nepochybuje o tom, že
aj osoby s väčším množstvom požitého alkoholu, než ako to bolo zistené u obžalovaného, sú schopné
nielen rýchlej chôdze, ale aj behu.

Pokiaľ ide o argumentáciu obhajoby, podľa ktorej sa vodička vozidla - svedkyňa B.J.V. V. dopustila

priestupku na úseku cestnej premávky tým, že s vozidlom vošla na priechod pre chodcov v čase, keď
sa tam nachádzal obžalovaný, súd uvádza, že s poukazom na zistené správanie obžalovaného na
priechode pre chodcov bezprostredne pred skutkom, výpoveď menovanej svedkyne a poškodeného, z
ktorej podľa názoru súdu bolo možné vychádzať (pre absenciu akéhokoľvek dôvodu na spochybnenie
ich výpovedí), nemožno vyvodiť žiaden záver o tom, že by svedkyňa ohrozila osobu obžalovaného

tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Svedkyňou popísaný spôsob
vedenia motorového vozidla (aj cez priechod pre chodcov), s ktorým sa súd stotožnil, v žiadnom
smere neohrozoval obžalovaného, ktorý sa na priechode pre chodcov zdržiaval. Jediným, kto porušoval
ustanovenia citovaného zákona bol práve obžalovaný Ján Jurišta.

V tomto smere súd tiež uvádza, že výpoveďou svedka - poškodeného K. Č.Z.K. a svedkyne B. V. možno
za preukázané považovať tiež to, že obžalovaný evidentne vnímal vozidlo stojace pred priechodom pre
chodcov, a to práve z dôvodu pustenej hudby, ktoré menovaná svedkyňa s poškodeným počúvala v aute
cez bluetooth, čomu zodpovedá skutočnosť, že si obžalovaný a s ním idúci svedkovia mali na priechode

zatancovať. Naposledy uvedená skutočnosť pritom nevyplýva len z výpovede tejto svedkyne, ale aj z
výpovede svedka V. L.. Aj na tomto základe možno preto z výpovede svedkyne B. V. vychádzať pri
posudzovaní toho, ako obžalovaný dané vozidlo vnímal, ako sa správal na priechode pre chodcov a
ako následne konal v zmysle popisu skutku, kedy je evidentné, že nejaké zľaknutie sa idúceho vozidla
u obžalovaného neprichádza do úvahy.

Vo vzťahu k poškodeniu vozidla súd uvádza, že jednotlivé poškodenia zodpovedajú tomu, čo vo
svojej výpovedi uviedol svedok - poškodený. Aj keď zápisnica o obhliadke miesta činu - predmetného
motorového vozidla môže vzbudzovať pochybnosť o dôslednom zaznamenaní všetkých poškodení, túto
pochybnosť možno považovať za odstránenú jednak listinnými dôkazmi, a to orientačnou ceny opravy

spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o., odborným vyjadrením a predbežnou faktúrou (obe
vyhotovené svedkom T. D.), z ktorých je zrejmé aj poškodenie na streche vozidla, ako aj samotnou
výpoveďou svedka T. D., ktorý podrobne a hodnoverne popísal jednotlivé poškodenia vozidla a náklady,
ktoré bude nevyhnutné vynaložiť na ich opravu.Na základe vykonaných dôkazov a po ich náležitom vyhodnotení je možné dospieť iba k jedinému
možnému záveru, v zmysle ktorého sa skutok stal tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe, teda

že obžalovaný viacerými údermi po vozidle, ktoré nemožno v nijakom smere považovať za reflexívnu
reakciu obžalovaného, spôsobil na danom motorovom vozidle poškodenia v ustálenom rozsahu.

Vychádzajúc z uvedeného bolo nevyhnutné ustáliť, či daný skutok napĺňa všetky zákonné znaky
súdeného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. V tomto smere

súd konštatuje, že zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Po objektívnej stránke boli naplnené
všetky znaky daného trestného činu vrátane následku v podobe spôsobenej škody. Svedok T. D., ktorý
v rámci odborného vyjadrenia stanovil výšku spôsobenej škody na 400,-Eur, na hlavnom pojednávaní
v rámci svojej výpovede tento záver jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, a to aj so zreteľom na obhajobou
uvádzanú možnosť nižších nákladov potrebných na opravu jednotlivých poškodení vozidla, opierajúcu

sa o cenník opráv spoločnosti presi - DENT s.r.o.. Menovaný svedok dostatočným spôsobom vysvetlil,
prečo by sa v danom prípade spôsob opravy ponúkaný danou spoločnosťou nemohol použiť v spojení so
skutočným rozsahom poškodenia, ktorý „voľným okom“ nemusel byť viditeľný. Okrem toho je potrebné
zdôrazniť, že to bol práve tento svedok, ktorý mal predmetné motorové vozidlo k dispozícii za účelom
stanovenia výšky spôsobenej škody a nie zástupca menovanej spoločnosti. Súd považoval skutočnosti

prezentované svedkom T. D. za dostatočne presvedčivé, ktoré umožňovali nepochybný záver o výške
spôsobenej škody (400,-Eur). V danom prípade pritom možno odôvodnene usudzovať, že ide skutočne
o minimálnu ceny opravy, kde nemožno vylúčiť vyššie náklady na opravu. V tomto smere ide na ťarchu
svedka - poškodeného, že si dané poškodenie nedal opraviť, v dôsledku čoho súd pri právnej kvalifikácii
mohol vychádzať iba z minimálnej predpokladanej ceny opravy vo výške 400,-Eur, predstavujúcu škodu

spôsobenú trestným činom. Záverom k tejto otázke súd už len dodáva, že nevykonanie opravy zo strany
poškodeného nemôže vylučovať trestnú zodpovednosť z hľadiska posudzovania následku trestného
činu v podobe spôsobenej škody, nakoľko túto je možné pre účely právnej kvalifikácie stanoviť aj
odborným vyjadrením, prípadne iným Trestným zákonom predpokladaným spôsobom (§ 126 Trestného
zákona). V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú trestným činom pre účely právnej

kvalifikácie a pre účely rozhodovania súdu o nároku poškodeného na náhradu škody. Z tohto hľadiska
je pre účely právnej kvalifikácie právne bez významu aj obhajobná námietka, v zmysle ktorej nemožno
vylúčiť dohodu medzi obžalovaným a poškodeným o náhrade škody.

Pokiaľ ide o zavinenie, s poukazom na popis skutku a všetky zistené skutočnosti uvedené v odôvodnení

tohto rozsudku, je možné bez najmenších pochybností uzavrieť, že obžalovaný konal v priamom úmysle
v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.

Súd sa takisto zaoberal aj materiálnou stránkou súdeného prečinu z hľadiska kritérií upravených v § 10
odsek 2 Trestného zákona. V tomto smere je potrebné uviesť, že záver o nepatrnom stupni závažnosti

súdeného prečinu nie je odôvodnený predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný udieral
po danom vozidle opakovane v úmysle spôsobiť na ňom škodu, pričom významným je nielen spôsobom
spáchania činu a zavinenie, ale aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Závažnosť daného trestného
činu zakladajúca trestnú zodpovednosť je totiž daná aj tým, že obžalovaný sa skutku dopustil na mieste
priechodu pre chodcov, resp. v jeho blízkosti, teda na cestnej komunikácií, ktorá bola aj reálne využívaná

a kde je potrebné, aby sa každý účastník cestnej premávky vrátane chodca zdržal akéhokoľvek konania
ohrozujúceho bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Nie nezanedbateľnou je tiež tá skutočnosť,
že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. V tomto smere nie je možné správanie sa obžalovaného
žiadnym spôsobom tolerovať a bagatelizovať, a to ani z hľadiska, resp. v rámci vyvodzovania trestnej
zodpovednosti. Na základe uvedeného akýkoľvek záver, že by posudzovaný skutok nebol prečinom

pre absenciu požadovaného konkrétneho stupňa závažnosti (materiálny korektív), považuje súd za
vylúčený.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek
1 Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34

odsek 4 Trestného zákona. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36
Trestného zákona, ako ani priťažujúcu okolnosť obsiahnutú v § 37 Trestného zákona. Tu je namieste
uviesť,žepredchádzajúceodsúdenieobžalovanéhojetakejpovahy,žesananehohľadí,akokebynebol
odsúdený.Tovšakneznamená,žezahladenieodsúdeniajemožnévykladaťvzmyslemožnostipriznaniapoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcej vo vedení riadneho života.
Fikciu neodsúdenia nemožno stotožňovať s fikciou nespáchania trestného činu, nakoľko ide o dve
rozličné právne skutočnosti s rôznymi právnymi dôsledkami. Práve skutočnosť, že obžalovaný už v

minulosti (nie tak dávnej, nakoľko ide o odsúdenie z roku 2013) spáchal trestný čin, nedovoľuje, aby mu
súd priznal uvedenú poľahčujúcu okolnosť. Naopak, fikcia zahladenia odsúdenia má právny význam v
tom smere, že obžalovanému nebolo možné pričítať ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona spočívajúcu v predchádzajúcom odsúdení obžalovaného.

S poukazom na uvedené bolo obžalovanému potrebné ukladať trest v rámci trestnej sadzby upravenej
v § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorej spodnú ani hornú hranicu nebolo možné v nijakom smere
upravovať.

Pri stanovení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na to, že obžalovaný sa skutku dopustil pod
vplyvom alkoholu, ktorého požívanie má u neho škodlivý charakter, ako aj na to, že v jeho živote došlo

k tragickej udalosti, ktorá na zvýšený konzum alkoholu mohla mať vplyv. Tu ale súd dodáva, že ani
tragická udalosť v živote páchateľa nemôže ospravedlňovať páchanie trestnej činnosti. Vzhľadom na to,
že obžalovaný sa už v nedávnej minulosti dopustil trestného činu (hoci odsúdenie za jeho spáchanie
má zahladené), ako aj na všetky zistené skutočnosti z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu,
okolností, za ktorých bol čin spáchaný a zavinenie, na ktoré už súd poukázal, nepovažoval súd za

dôvodné, aby obžalovanému ukladal alternatívny druh trestu nespojený s trestom odňatia slobody.
Takýto druh trestu by podľa názoru súdu neplnil účel trestu upravený v § 34 odsek 1 Trestného zákona.
Keďže súd dospel k záveru, že ani nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je v danom prípade
nevyhnutný, je práve podmienečný odklad výkonu tohto druhu trestu s určením skúšobnej doby na 18
mesiacov tým represívno-výchovným riešením, ktoré zabezpečí dosiahnutie účelu trestu tak z hľadiska

individuálnej a generálnej prevencie, ako aj nápravy páchateľa. Obžalovaný bude mať počas skúšobnej
doby šancu preukázať, že je schopný svoje správanie udržať v zákonnom rámci a preto podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody možno považovať za dostatočnú záruku, že sa opätovne trestnej
činnosti dopúšťať nebude.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd nepovažoval za potrebné a nevyhnutné ukladať ochranné
protialkoholické liečenie, ako ani primerané obmedzenie pri podmienečnom odklade výkonu uvedeného
druhu trestu spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd poukazuje na to, že pre priznanie nároku poškodeného

na náhradu škody nebol daný relevantný podklad, keďže poškodený si poškodenie nedal opraviť.
Ako už bolo uvedené, z hľadiska právnej kvalifikácie nemá táto skutočnosť žiaden vplyv pre záver o
existencii následku v podobe vzniknutej škody, avšak neumožňuje súdu rozhodnúť o uložení povinnosti
obžalovanému nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Z tohto dôvodu súd poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody odkázal na občianskej súdne konanie.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia.

V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.