Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010159
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516010159.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci v trestnej veci obžalovaného O. C., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 31.8.2016, č.k.

8T/31/2016-360, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. C., nar. XX.XX.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkombolobžalovanýO.C.uznanýzavinnéhozprečinu nebezpečnéhovyhrážania
podľa § 360 odsek 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť

na tom skutkovom základe, že
dňa 13.04.2016 v čase asi okolo 17.00 hod. v A. na ul. V. H. v priestoroch bývalej základnej školy fyzicky
napadol G. N. a to tak, že ju viackrát kopal a udieral päsťami do celého tela, niekoľkokrát ju hodil
o stenu a zárubňu dverí, následne sa jej vyhrážal zabitím, ako aj zabitím jej syna W. N., spýtal sa jej
„ mám ti odjebať hlavu?“, pričom v ruke držal nôž, čím vzbudil u poškodenej G. N. dôvodnú obavu o jej
zdravie a život, ako aj o zdravie a život jej syna W. N., a taktiež jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie

mäkkých tkanív pravej temennej oblasti hlavy s tržne-zmliaždenou ranou na pravej strane temena hlavy,
asi 3 cm dlhou, zasahujúcou do podkožného tkaniva a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvným výronom
na chrbte oboch rúk asi 5x5 cm s dobou liečenie 2 týždne.

Za to súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej G. N. škodu vo výške 441,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne
odôvodnil viacerými podaniami, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných

dôvodoch odvolania poukázal na osobu poškodenej, ktorá je narkomanka, vymýšľa si útoky voči jej
osobe a to z dôvodu, že trestné podania podáva na osoby, ktoré jej nie sú ochotné predávať drogy. Čo sa
týka priebehu skutku, sú tam časové nezrovnalosti, obžalovaný nemohol stihnúť napadnúť poškodenú,
keď ešte o 16.57 hod. jej mal volať svedok F. za účelom jej vylákania na miesto a už o 17.04 hod. mala
oznamovať skutok na polícii. Ona sama pritom uviedla, že útok mal trvať 10 až 15 minút. Poukázal
tiež na to, že policajti na mieste, kde sa mal stať skutok, nič nenašli, teda relevantné dôkazy, ak malo

prísť k útoku, museli by tam nájsť krv. Súd nevysvetlil, prečo by mali byť nedôveryhodné výpovede jeho
sestier. Súd sa tiež nevysporiadal s ustálením miesta skutku, keď poškodená mala tvrdiť že skutok sastal na ulici A. Trajana a potom na ulici E.F Scherera. Navrhoval tiež už v prípravnom konaní aby bola
poškodená podrobená znaleckému skúmaniu v odbore psychológia za účelom (pravdepodobne mal
na mysli „prešetrenia“) dôveryhodnosti poškodenej. Súd ho odsúdil len na základe domnienok a kvôli

jeho trestnej minulosti. Zároveň boli porušené procesné práva obžalovaného, keď mu nebolo umožnené
posledné slovo. Práve v poslednom slove chcel uviesť veľmi dôležité fakty. Obhajca doplnil, že výpoveď
obžalovaného bola počas celého trestného konania rovnaká, majú ju potvrdzovať aj údaje o telefonickej
a sms komunikácii, ak sú tam nejaké nepresnosti, tak až v čase po 17.00 hod., teda po čase, kedy sa mal
stať skutok. Keďže súd sa nevysporiadal so všetkými pochybeniami, žiadal aby ho súd spod obžaloby

oslobodil na základe zásady in dubio pro reo.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine
a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého
výroku rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých uznal obžalovaného za vinného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktorédôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne-poškodenej G.

N.. Nebolo preukázané, že by práve ona mala dôvod obžalovaného krivo obviniť, dokonca uviedla, že
konflikty medzi sebou nemali, ak aj áno, uzmierili sa. Dokonca až neskôr po skutku sa mala dozvedieť,
že obžalovaný sa mal určitý čas pred skutkom na jej adresu vyjadrovať že ju zabije.
K námietke obžalovaného v odvolaní o tom, že jej zámerom je pomstiť sa ľuďom ktorý jej nepredajú
drogy, treba poukázať na to, že poškodená nepoprela to že berie „trávu“, problémy s drogami
podľa jej vyjadrenia nemá. Naproti tomu, podľa znaleckého dokazovania u obžalovaného bolo

znaleckým dokazovaním preukázaná rozvinutá závislosť od heroínu (aj keď t.č. v štádiu abstinencie) a
metamfetamínu ( pravdepodobne v štádiu tzv. kontrolovaného užívania).
Výpoveď poškodenej obsahovala detailný popis udalosti, korešponduje aj s výpismi telefonických
hovorov. Nie je pravdou, že by polícia na mieste kde sa mal skutok odohrať, nenašla žiadne stopy,
naopak, policajt privolaný na miesto činu našiel poškodenú, ktorá krvácala z hlavy a stopy krvi boli

nájdené aj pri ohliadke miesta činu.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s obranou obžalovaného, keď zrozumiteľne a logicky
vyhodnotil výpovede svedkov, vrátane výpovedí svedka F., ktorý mal poškodenú na miesto vylákať a
vrátane výpovedí sestier obžalovaného.
Obžalovaný v odvolaní namieta skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil výpovede jeho sestier ako

nedôveryhodné. Tu treba jednoznačne poukázať na to, že súd prvého stupňa vyhodnocoval výpovede
nielen vo vzájomnom kontexte, ale dôsledne sa vysporiadal a analyzoval aj časové údaje vyplývajúce z
výpisov hovorov. Práve údaje z výpisov hovorov vyvracajú vierohodnosť výpovedí sestier obžalovaných
a svedka C..
Je akceptovateľné aj vysporiadanie sa s menšími časovými nezrovnalosťami vo výpovedi poškodenej

týkajúcej sa celkového trvania útoku, tak ako to premietol aj súd prvého stupňa do odôvodnenia
rozhodnutia. To, že poškodená utrpela zranenia, potvrdil aj znalecký posudok.
Rovnako neobstojí ani námietka obžalovaného, že mu nebolo udelené právo (možnosť) posledného
slova, a teda námietka, že bolo porušené jeho právo na obhajobu. Podľa zápisnice vyhotovenej z
hlavného pojednávania konaného dňa 31.8.2016 - č.l. 354 druhá strana - bola obžalovanému daná

možnosť uplatniť obhajobu tak prednesením záverečnej reči ako aj právom posledného slova.
K samotnej právnej kvalifikácii je potrebné poznamenať, že je nepochybné, tak ako už vyššie uvedené
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právne posúdenie skutku obžalovaného plne zodpovedá
zistenému skutkovému stavu. I touto otázkou sa okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi
podrobne zaoberal a jasne v súlade so zákonom vyložil na základe ktorých skutočností dospel k záveru,

že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. I v tomto smere preto krajský súd dôvody
prvostupňového rozhodnutia akceptuje a v podrobnostiach na ne len poukazuje.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom

a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku
z prvostupňového rozsudku. Súd sa vysporiadal a logicky a právne konformne odôvodnil, prečo
odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou, a to najmä ich nadbytočnosťou, keďže okolnosti,
ktoré sa nimi mali objasniť, boli objasnené inými dôkazmi, jednak ich nespôsobilosťou objasniť (podľa
obhajoby) sporné skutočnosti. Opätovne treba zdôrazniť, že práve záznamy o telefonickej, prípadne sms

komunikácii medzi obžalovaným, poškodenou a svedkami navzájom presne potvrdzujú kedy k takejto
komunikácii došlo a práve vyhodnotením týchto záznamov mohol súd vyvrátiť obranu obžalovaného,
a zistiť nepravdivo a nepresne uvádzané údaje vo výpovediach nielen obžalovaného ale aj svedkov.
Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne

zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti, pričom zvážil predovšetkým okolnosť, že obžalovaný spáchal úmyselné trestné činy v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Má 11 záznamov v registri trestov, naposledy bol
trestaný v rokoch 2009 (3 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody) a v roku 2015 (podmienečnýtrest odňatia slobody so skúšobnou dobou od 29.6.2015 do 29.6.2018). Obžalovaný spáchal dva
trestné činy, súd zohľadňoval prevahu priťažujúcich okolností a preto správne zvyšoval dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, rovnako tak aj výrok o
povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej škodu podľa znaleckého posudku, teda podľa bodového
ohodnotenia ako jednorazovú náhradu za bolestné.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného O. C. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.