Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916201601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916201601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu
C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T. B., ul.H. XXX/X, zastúpeného JUDr. Pavlom Balogom, advokátom,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1, proti žalovanému PIGAGRO,s. r.
o., Ipeľský Sokolec 360, IČO: 36 046 272, právne zastúpeného VRBA & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Sliezska 9, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Cpr/1/2016-62 zo dňa 17.05.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva nárokna náhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na určenie, že výpoveď daná
žalobcovi listom zo dňa 28.08.2015 je neplatná (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 1 030,42 € na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa

09.03.2010 ako ošetrovateľ ošípaných; dňa 26.08.2015 prijal žalovaný prostredníctvom svojho
štatutárneho orgánu rozhodnutie o organizačnej zmene podľa §63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonníka práce (ďalej v texte aj „ZP“), pričom malo dôjsť k zníženiu nákladov prostredníctvom
zefektívneniaprácezmenou profesijnéhozloženiazamestnancovzamestnávateľavreprodukčnejsekcii
na farme Domafala v Jesenskom s účinnosťou od 26.08.2015 s tým, že sa mala zrušiť jedna pracovná
pozícia - ošetrovateľ ošípaných. Na základe tohto rozhodnutia žalovaný listom zo dňa 28.08.2015
výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce skončil pracovný pomer so žalobcom. Predmetný

právny úkon spĺňa všetky právne a formálne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a zároveň je v ňom
uvedený odkaz na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorá mala za následok výpoveď
žalobcovi.
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo doručované v súlade s príkazom §38 Zákonníka práce
do vlastných rúk žalobcovi, pretože ide o písomnosť zakladajúcu skončenie pracovného pomeru;
zamestnávateľdoručovalpísomnosťsvojmuzamestnancovidňa28.08.2015priamonapracovisku.Tieto
skutočnosti boli preukázané výpoveďou žalobcu, svedka Z. B. - manažéra farmy, svedka V.. T. Y.,

ako aj písomnou odpoveďou žalovaného inšpektorátu práce (č.l. 20 spisu). Žalobca výpoveď odmietol
prevziať, a hoci mu ju žalovaný doručoval poštou, platí nevyvrátiteľná domnienka, že výpoveď mu bola
na pracovisku dňa 28.08.2015 doručená, v tento deň nastali účinky jej doručenia a začala plynúť 3mesačná výpovedná doba (od 01.09.2015 do 30.11.2015). Následné doručenie výpovede poštou už
nemá žiadne relevantné právne následky.
Aj keď z korešpondencie strán konania vyplýva, že pracovný pomer by sa mal skončiť dňa 31.12.2015,

vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dňa 28.08.2015 žalobca odmietol prevziať
výpoveď, preto týmto dňom sa považuje výpoveď jemu za doručenú a od nasledujúceho mesiaca
mu začala plynúť výpovedná doba. Žalobca ako zamestnanec mohol uplatniť podľa §77 Zákonníka
práce súdnou cestou neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť; posledný deň príslušného kalendárneho

mesiaca, ktorým uplynula výpovedná doba, bol deň 30.11.2015; lehota dvoch mesiacov na uplatnenie
neplatnostiskončeniapracovnéhopomerunasúdezačalaplynúť01.12.2015askončiladňa31.01.2016;
žalobu podal žalobca až dňa 17.02.2016, teda po uplynutí lehoty, čím mu zaniklo právo na uplatnenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na ktorú skutočnosť súd musel prihliadnuť. Preto sa súd
ďalej nezaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi, ktoré žalobca uviedol ako dôvod neplatnosti skončenia
pracovného pomeru.

Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia §38, §61, §62 ods. 1, 2, §63 ods. 1 písm. a), b), §77 ZP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov vo výške
1 030,42 €.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie. Písomnosť nazvaná ,,Skončenie pracovného pomeru výpoveďou“ podľa §63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce mu bola doručená poštou na adresu jeho bydliska dňa 04.09.2015. Po jej doručení
prostredníctvom právneho zástupcu napísal list, kde upozornil zamestnávateľa na skutočnosť, že
výpovedná lehota mu začína plynúť od mesiaca október 2015 a pracovný pomer sa končí dňom

31.12.2015. Toto jeho tvrdenie zamestnávateľ vôbec nenamietal a aj začiatok plynutia výpovednej doby
a skončenia pracovného pomeru vychádzalo z doručenia dňa 04.09.2015. Výpoveď mu teda nebola
doručená do vlastných rúk, ako to ukladá Zákonník práce v §38 ods. 1. Aj právny zástupca žalovaného
vo vyjadrení k žalobe nerozporoval, že by k doručeniu došlo už v auguste 2015. Svedok V.. Y. na
pojednávaní dňa 17.05.2016 uviedol, že výpoveď bola žalobcovi doručovaná poštou a nie na pracovisku.

Dňa 28.08.2015 čerpal žalobca dovolenku, o čom svedčí aj zistenie inšpektorátu práce; dňa 24.08.2015
mu doručoval zamestnávateľ písomnosť ,,Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktorú žalobca
odmietolprevziať,čoXX.XX.XXXXB.poznačilnakópiitohtolistu;nalisteoskončenípracovnéhopomeru
nie je žiadna poznámka o odopretí jeho prevzatia. Zamestnávateľ teda nepovažoval správanie žalobcu
za odopretie prevzatia listu, ako to má na mysli §38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce. Keby

považoval zamestnávateľ výpoveď za doručenú (odmietnutím jej prevzatia), už by mu ju poštou nebol
doručoval. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca výpoveď prevzal až dňa 04.09.2015 a
pracovný pomer bol skončený 31.12.2015; vzhľadom na nespornosť súd o nej nemal rozhodovať a mal
vziať za záväzné, že výpoveď prevzal žalobca dňa 04.09.2015.
Preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom
rozsahu; žiadal priznať náhradu trov konania aj za odvolacie konanie.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný na základe rozhodnutia o prijatí organizačnej zmeny a zrušenia

jednej pozície v reprodukčnej sekcii, v ktorej pracoval žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa
09.03.2010, dal žalobcovi výpoveď, datovanú ku dňu 28.08.2015, v ktorý deň bola prejednaná so
žalobcom a odovzdávaná mu; žalobca ju však odmietol prevziať. Žalovaný výpoveď na požiadanie
žalobcu doručoval poštou. V protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 03.11.2015, ktorý
vykonával šetrenie na podnet žalobcu, bol žalovanému vytknutý len fakt, že výpoveď nebola doručovaná

doporučenou zásielkou, preto žalovaný nedisponoval dokladom o presnom dátume doručenia písomnej
listiny žalobcovi. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.05.2016, kde sám žalobca uviedol,
že sa osobne zúčastnil prejednania výpovede na pracovisku na výzvu zamestnávateľa, ktorý ho odvolal
z jeho dovolenky dňa 28.08.2015; na pracovisko sa dostavil na vyzvanie Z. B. ako manažéra farmy, pri
osobnom stretnutí zo dňa 28.08.2015 výpoveď neprevzal a odmietol ju prevziať, lebo s ňou nesúhlasil

a žiadal, aby mu bola zaslaná poštou. Z tejto argumentácie žalobcu nepochybne vyplýva, že dňa
28.08.2015 mu bola výpoveď doručená podľa ust. §38 ods. 4 Zákonníka práce, pretože účinky doručenia
výpovede nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Výpovedná lehota potom
začalaplynúť01.09.2015,uplynula30.11.2015.Lehotanapodaniežalobyvzmysle§77Zákonníkapráceje prekluzívnou lehotou a jej márnym uplynutím zaniká právo žalobcu domáhať sa neplatnosti výpovede
zo zákona a súd musí na túto skutočnosť prihliadať. Žaloba bola podaná na súde 17.02.2016. Právo
domáhaťsasvojejochranyžalobcovizaniklo.Tvrdeniežalobcu,žeodmietnutieprevzatiavýpovedemalo

byť poznamenané písomne (podobne ako pri doručovaní upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny
zo dňa 24.08.2015) je špekulatívne a nemá oporu v zákone.
Rozhodnutieonadbytočnosti,akoajsamotnývýberzamestnanca,sktorýmsapracovnýpomerzdôvodu
nadbytočnosti ukončí, je vždy na úvahe a voľnom rozhodnutí zamestnávateľa, daný jednostranný úkon
nemôže byť napadnutý neplatnosťou.

4. Odvolanie bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného
a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len ,,O. s. p.“). Dňom
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C. s.
p.“),ktorýv§470ods.1ustanovuje,žetentozákonplatíajnakonania, začatépredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385
ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle platnej právnej úpravy, písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru, alebo vzniku zmeny a zániku povinnosti zamestnanca, vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk; písomnosti doručuje zamestnávateľ
zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné,
možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti, doručované

poštovým podnikom, zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa,
ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou ,,Do vlastných rúk“. Povinnosť zamestnávateľa
alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť
prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako
nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím zamestnanca

alebo zamestnávateľa; účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne (§ 38 ZP). Zákonník práce uprednostňuje priame doručovanie, t.j. na pracovisku,
v byte, alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý. Ak zamestnanec odmietne pri doručovaní prevziať
písomnosť, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola doručená. Ak je zamestnávateľom
právnická osoba, doručovanie písomnosti uskutoční osoba, ktorá je oprávnená v mene zamestnávateľa

robiť právne úkony, prípadne aj ďalší zamestnanci na základe písomného poverenia. Doručenie
písomnosti zamestnancovi v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.
Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, ktorá
začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede; právne
účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prijať (§ 38 ods. 4 veta

druhá Zákonníka práce - zákon v tomto smere nevyžaduje žiadnu povinnosť zamestnávateľa poučiť
zamestnanca o následkoch odmietnutia písomnosti).
Neplatnosť skočenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o

neplatnosť skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou; jej uplynutím zaniká
právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru; súd k nej prihliada z
úradnej povinnosti (§ 36 ZP), aj keď to účastník konania nenamietne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného ako ošetrovateľ ošípaných na dobu

neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.03.2010 s miestom výkonu práce naposledy na
farme ošípaných Domafala v Jesenskom s posledne dohodnutou mzdou 600 € mesačne. Jeho práca
spočívala v kŕmení a čistení ošípaných. Listom zo dňa 28.08.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že
s ním výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce končí pracovný pomer, pretože nazáklade rozhodnutia štatutárneho orgánu spoločnosti PIGAGRO, s.r.o. zo dňa 26.08.2015 bolo zrušené
na farme ošípaných Domafala v Jesenskom s účinnosťou od 26.08.2015 jedno pracovné miesto
s pracovnou pozíciou ,,ošetrovateľ ošípaných“, preto sa v dôsledku tejto organizačnej zmeny stal

nadbytočným.Trojmesačnávýpovednádoba(vzhľadomnadobutrvaniapracovnéhopomeru)plynulado
30.11.2015, počas ktorej žalovaný ponúkol žalobcovi pracovné voľno s prináležiacou náhradou mzdy vo
výške priemerného mesačného zárobku a s nárokom na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného
mesačného zárobku (§76 ods. 1 písm. a) ZP). Žalovaný výpoveď doručoval v zmysle §38 Zákonníka
práce do vlastných rúk žalobcovi na pracovisku dňa 28.08.2015. Žalobca ju odmietol prevziať a na jeho

výslovnú žiadosť mu bola doručená poštou dňa 04.09.2015. Žalobca, počítajúc lehotu na podanie žaloby
od tohto dátumu (výpovedná doba mu uplynula dňa 31.12.2015, od 01.01.2016 začala plynúť lehota
na podanie žaloby) sa žalobou zo dňa 17.02.2016 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru.

9. Krajský súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Skutkové zistenia, potrebné pre posúdenie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre
rozhodnutie odvolacieho súdu. Vyplýva z nich, že dňa 28.08.2015 sa uskutočnilo v kancelárii manažéra
Z. B. v priestoroch farmy Domafala v Jesenskom, v prítomnosti asistentky V. K., stretnutie žalobcu a
zástupcu žalovaného (Z. B.), predmetom ktorého bolo skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

Žalobca odmietol na osobnom stretnutí prevziať výpoveď a trval na jej zaslaní poštou; túto skutočnosť
potvrdil nielen žalobca, ktorý uviedol, že 28.08.2015 prišiel do práce, tam ho čakal Z. B. s výpoveďou
z organizačných dôvodov (nachádzajúcej sa na č. l. 5 spisového materiálu), ktorú odmietol prevziať,
pretože s ňou nesúhlasil a chcel, aby mu ju zaslali poštou, ale aj súdom vypočutý svedok Z. B.
(viď č.l. 49 súdneho spisu). Znamená to, že dňom 28.08.2015 nastali účinky doručenia skončenia

pracovného pomeru žalobcovi výpoveďou (§38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce). Prvým dňom
nasledujúceho mesiaca, t.j. 01.09.2015 začala plynúť žalobcovi trojmesačná výpovedná doba, ktorá
uplynula 30.11.2015; 01.12.2015 začala plynúť zákonná dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), a uplynula 31.01.2016, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že po doručovaní výpovede žalobcovi pri osobnom rokovaní dňa 28.08.2015 mu žalovaný

následne tento písomný rozväzovací prejav doručoval (nadbytočne) poštou (04.09.2015). Ak teda
žalobca podal predmetnú žalobu na súd až 17.02.2016, záver súdu prvej inštancie o oneskorenom
podaní žaloby je správny a jej zamietnutie z tohto dôvodu bolo správne.

10. Odvolacia námietka žalobcu ohľadom nespornosti dátumu doručenia výpovede žalobcovi poštou

je v plnom rozsahu nedôvodná; v tomto smere názory svedkov V.. Y. a B., že pracovný pomer mal
skončiť 31.12.2015, nie sú relevantné, pretože sám žalobca potvrdil, že odmietol prevziať na pracovisku
do vlastných rúk listinu, ktorej obsahom bola výpoveď. Ani nevyznačenie poznámky „adresát odmietol
prevziať“ na tomto posúdení nič nemení. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť
považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť; pokiaľ je obsahom

zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej
adresát má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle
sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2011 sp. zn.
5Cdo 129/2010).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
potvrdil.

12. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 C. s. p. v

spojení s §396 ods. 1 C. s. p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C. s. p.).

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa

§ 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).