Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/202/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109224351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3109224351.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská

republika, v ktorej mene koná Ministerstvo obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30
845 572, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Letecké opravovne Trenčín, a.s., so
sídlom Trenčín, Legionárska 160, IČO: 36 351 156, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, proti odporcom 1/ V. D., št. občianka
SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXX, 2/ O. C., št. občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U.
XXXX/XX, obe odporkyne zastúpené JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. Sv.
Anny 25, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ a vedľajší účastník na strane navrhovateľa sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 2 611,50 €, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu odporcov 1/,2/.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je vlastníkom podielu X/XX-iny
parciel C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere X XXXmX, k. ú. H. N.,
zapísaných na LV č. XXXX a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia P. úradu v H. č. j. XX.XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia G. úradu
v N. č.j. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia P. úradu v H. č.j. XX.XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX došlo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 63/1935 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany štátu na
návrh vojenskej správy k vyvlastneniu pozemkov pre účely obrany štátu, nachádzajúcich sa v k. ú. N.,
zapísaných v pozemkovej knihe k. ú. H. N., vrátane parc.č.XXX/XX, ktorá bola pred vyvlastnením vo
vlastníctve M. M., právneho predchodcu odporcov. Takýmto postupom sa vlastníkom parcely č. XXX/XX
stala T. republika - O. národnej obrany ako právny predchodca navrhovateľa. Ako vyplýva z uznesenia

bývalého Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd 253/53 na základe vyššie
uvedených rozhodnutí súd povolil okrem iného zápis v k. ú. H. N. tak, že v protokole č. XXX na meno
O. U., rod. M. (právna predchodkyňa odporcov ) odpisujú sa parcely č. XXX/XX a X/, roľa G. na D. a
parc. č. XXX/XX, roľa G. na D. v celosti (X/X) a za vpisuje sa do nového protokolu č. XXX, v ktorom
sa vkladá vlastnícke právo v prospech československého štátu (vojenskej správy) bez tiarch. Právnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č XXX/XX tak bolo vyvlastnenie podľa z. č. 63/1935 Zb.
v zmysle popísaných rozhodnutí Okresného úradu v H. a Krajinského úradu v N.. Napriek výslovnému

zneniu uznesenia Ľudového súdu v H. však v protokole č. XXX parcela č. XXX/XX nie je zapísaná a
protokolu č. XXX tak zostal bez zmeny, v rozpore s uvedeným uznesením súdu. V protokole č. XXX
je ako spoluvlastník parcely č. XXX/XX v rozpore s uznesením uvedená V. C., rod. M. s podielom
1/5-ina. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej správou katastra H. dňa 13.04.2005 (č. j. K1 2479/05)z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe zápis č. XXX pre k. ú. H.
N., boli vytvorené parcely C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. 402/86 o výmere 1
XXXmX, zapísané na LV č. XXXX. Vyvlastnenie bolo právnym titulom, na základe, ktorého prešlo na

československý štát vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 28/30-in. Navrhovateľovi
preto nie je známy dôvod, pre ktorý došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v prospech T. štátu (neskôr Slovenskej republiky ) len a práve v rozsahu 28/30-in, namiesto podielu
1/1, ako to vyplýva z uznesenia Ľudového súdu v H. a rozhodnutí Okresného úradu v H. a Krajinského
úradu v N.. Navrhovateľ v roku 2005 delimitáciou v zmysle § 13 ods. X písm. d/ z.č. XXX/XXXX Zb. o

štátnom podniku vložil v prospech U. opravovní H., š.p. majetok štátu, zahŕňajúci aj vyššie uvedené
nehnuteľnosti - parcely č. XXX/X a XXX/XX, k.ú. H. N., zapísané na LV č. XXXX. Vlastníkom podielu
28/30-in parciel C- KN č. XXX/X o výmere 15 XXX m2 a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 XXX m2, k.ú. H.
N., zapísaných na LV č. XXXX je teraz vedľajší účastník - Letecké opravovne H., a.s.. H. nadobudnutia
vlastníctva odporcov X/,X/ ( v tom čase odporkyňa 1/ a odporca 2/ Štefan C., nar. 20.XX.XXXX) je
rozhodnutie Štátneho notárstva v H. č. D XXX/XX a rozhodnutie S. notárstva v H. č. 5D XXX/XX.

Podľa jeho názoru však pôvodná poručiteľka, V. C., nebola v čase smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu X/X-ina, pretože vlastnícke právo stratila z dôvodu vyvlastnenia pre účely obrany štátu, a to aj s
poukazom na základnú zásadu civilného práva, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám
má. Poukázal na to, že v dedičskom konaní D XXX/XX tak bola opomenutá skutočnosť, že predmetné
pozemky nachádzajúce sa na parcele č. XXX/XX boli vyvlastnené, a v čase smrti poručiteľky už neboli v

jej spoluvlastníctve. Zdôraznil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z toho, že
podanie takejto žaloby je jediným možným riešením ako zosúladiť stav zapísaný bez právneho dôvodu
na LV č. XXXX so skutočným a právnym stavom.

Odporcovia 1/,2/ ( vtedy odporkyňa 1/ a odporca 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX) sa k návrhu písomne

vyjadrili tak, že žiadali, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný. Uviedli, že s tvrdeniami navrhovateľa
sa nestotožňujú a naopak namietajú, že v skutočnosti sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
vo väčšom rozsahu, než ako sú doposiaľ zapísaní. Na Okresnom súde Trenčín sa totiž vedie konanie
pod sp. zn. 17C/106/2006, predmetom ktorého je jednak návrh Leteckých opravovní H., a.s. ako
navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

a jednak vzájomný návrh odporcov 1/,2/ na určenie ich vlastníckeho práva k ďalším podielom, u každého
v rozsahu po 2/30-iny nehnuteľností ( a ktorého účastníkom ako odporca 3/ je aj navrhovateľ). Súd v tejto
veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 27.10.2009, ktorým vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcov 1/,2/
bolo určené, že sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý aj v podiele 2/30-iny. Rozsudok doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť z dôvodu odvolania vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že v danej veci je

rozhodujúce posúdenie toho, či právna predchodkyňa odporcov V. C. bola v čase svojej smrti podielovou
spoluvlastníčkou pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe záp. č. XX,
k. ú. H. N., alebo či ešte za jej života došlo k právnej skutočnosti, na základe, ktorej by jej spoluvlastnícky
podiel nadobudla iná osoba. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na uznesenie Ľudového súdu v H. zo dňa
08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd XXX/XX, týmto došlo len k povoleniu zápisu zmien v pozemkovej knihe,

ale nešlo o rozhodnutie, ktoré by malo za následok prechod vlastníckeho práva z osoby zapísanej v
pozemkovej knihe na inú osobu. Rozhodnutie malo potom len deklaratórny charakter. Dôležité je aj to,
že na základe tohto rozhodnutia nedošlo k vykonaniu zmeny zápisu v pozemkovej knihe vo vzťahu k
parcele č. XXX/XX jej odpísaním do novovytvorenej záp. č. XXX, pre k.ú. H. N., hoci zároveň na základe
toho istého rozhodnutia došlo k odpísaniu v tej istej záp.č. XXX pre k.ú. H. N. inej pozemnoknižnej

parc.č. 185/14/a/2 vo vlastníctve tých istých pôvodných pozemnoknižných vlastníkov do novovytvorenej
záp.č. XXX, pre k.ú. v H. N. v prospech T. štátu (vojenskej správy). Už len táto skutočnosť je dôkazom o
tom, že existoval dôvod, pre ktorý zostal zápis vlastníckeho práva nedotknutý, pričom pre neexistenciu
hodnoverných listinných dôkazov nemožno objektívne takýto dôvod v súčasnosti zistiť a preukázať. Za
tejto situácie však potrebné vychádzať zo zásady, že zápis právnych vzťahov v pozemkovej knihe, ktorej

súčasťou údajov katastra nehnuteľností, je záväzný a hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak po
uskutočnení vyvlastňovacieho konania v roku XXXX boli titulom dedenia podľa uznesenia Okresného
súdu v Trenčíne č. D 846/39 (č. d. 2569/40) zo dňa 03.09.1940 po M. M., ktorý bol výlučným vlastníkom
pozemnoknižnej parcely č. XXX/XX v čase vyvlastňovacieho konania, zapísaní za vlastníkov jeho
dedičia, medzi nimi v podiele 1/5-ina právna predchodkyňa odporcov V. C., je zrejmé, že v tom čase

vlastnícke právo k nehnuteľnosti na štát prevedené nebolo a vyvlastňovacie konanie nebolo riadne
zavŕšené. Navrhovateľ nepripojil k návrhu na začatie konania hodnoverné a právne perfektné listinné
dôkazy,ktorýmibybolopreukázané,žedošloskutočnekriadnemuvyvlastneniupozemnoknižnejparcely
č. XXX/XX v prospech bývalého Československého štátu v roku XXXX, v prípadne v inom časovomobdobí, do smrti právnej predchodkyne odporcov V. C.. D. síce v návrhu tvrdí existenciu právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí, avšak ich existenciu nepreukazuje hodnovernými listinnými dôkazmi. Za
situácie kedy ku zmene zápisu v pozemkovej knihe nedošlo, nie je možné opak zápisu v pozemkovej

knihe o právnych vzťahoch k príslušnej nehnuteľnosti preukázať inak ako právne perfektnými listinami,
ktorých preskúmaním v rámci dokazovania v súdnom konaní by bolo možné zistiť, či na ich základe
mohlo dôjsť ku zmene právneho vzťahu k uvedenej v pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX oproti stavu
zapísanému v pozemkovej knihe. Listinné dôkazy, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sú k návrhu
pripojené vo forme fotokópií, potvrdených štátnym archívom v N., pobočka H., bez vyznačenia ich

právoplatnosti, z ktorého dôvodu ich nemožno považovať za právne perfektné listiny. Odporcovia
poukazujú aj na obsah a postupnosť zápisov v pozemkovej knihe v záp. č. XXX, kde najskôr došlo
podľa zápisu v časti B pod r. č. X k poznamenaniu vyvlastňovacieho konania pre Československý štát
(vojenskú správu) - XX.X.XXXX č. d. XXX (zápis podľa výmeru Okresného úradu zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXX/XX) - teda ani jeden z tých dokumentov, na ktoré poukázal navrhovateľ, a ktoré sú označené v
uznesení Ľudového súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX ; následne došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X

k zápisu vlastníckeho práva podľa uznesenia v dedičskom konaní po M. M. v prospech jeho dedičov a
medzi nimi aj právnej predchodkyne odporcov V. C. ; následne došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X k
odpísaniu parc. č. XXX/XX/a/X do novovytvorenej záp. č. XXX na základe č. d. XXX zo dňa XX.XX.XXXX
( čo však podľa dátumu nemôže byť uznesenie Ľudového súdu v H. zo dňa 08.11.1955) a napokon na
základe tej istej listiny č. d. XXX zo dňa 17.04.1953 došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X k výmazu

poznámky pod B2 - teda poznámky vyvlastňovacieho konania pre Československý štát (vojenskú
správu).Zpostupnostizápisovjecelkomjasné,žepozemnoknižnáparc.č.XXX/XXnebolavyvlastnením
dotknutá, zostala vo vlastníctve osôb zapísaných v pozemkovej knihe v záp. č. XX v časti B pod č. X a/
až e/ ( medzi nimi aj právnej predchodkyne odporcov V. C.). Právnym predpisom, na základe, ktorého
malo byť vyvlastňovacie konanie v roku XXXX vykonané, bol zákon č. XX/XXXX Sb. o vyvlastnení

účelomobranyštátu,zktoréhovyplýva,žezápispoznámkyzačatiavyvlastňovaciehokonaniasavykonal
vo verejných knihách na základe žiadosti okresného úradu, ktorý o zápis požiadal ihneď ako došiel
návrh na vyvlastnenie doložený príslušnými dokladmi (§ 3 ods. 2 ) a že okresný úrad rozhodoval tiež
o náhrade za vyvlastnenie (§ 3 ods. 6), ktorú bolo potrebné zaplatiť do 6 týždňov od jej právoplatného
určenia (§ 5 ods. 1 ) a až podľa dokladu o zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím náhrady v

nehnuteľnostiach sa vložilo na žiadosť toho, kto navrhol vyvlastnenie, do verejných kníh vlastnícke právo
k vyvlastnenej nehnuteľnosti (alebo vecné právo alebo prechod, obmedzenie alebo zrušenie takéhoto
práva),pričomžiadosťmuselabyťpotvrdenáministerstvomnárodnejobrany,inaknebolomožnéknihami
zápis povoliť (§ 5 ods. 4 ). Z týchto ustanovení vyplýva, že k zmene vlastníckeho práva v prípade
vyvlastňovacieho konania podľa tohto právneho predpisu nedošlo priamo na základe rozhodnutia o

vyvlastnení, ale až na základe zmeny zápisu v pozemkovej knihe po zaplatení náhrady v peniazoch
alebo poskytnutím náhrady k nehnuteľnosti. Samotné rozhodnutie o vyvlastnení neznamenalo prelom
vtedy platnej intabulačnej zásady. V konaní nebolo preukázané splnenie vyššie popísaných podmienok,
dokonca bolo zistené, že k výmazu poznámky vyvlastňovacieho konania došlo pri súčasnom ponechaní
zápisu vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech pôvodných pozemnoknižných vlastníkov,

medzi nimi aj právnej predchodkyne odporcov V. C.. Z týchto dôvodov vyplýva, že V. C., bola v čase
smrti vlastníkom pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX v podiele X/X-ina, a preto odporcovia X/,X/, ako aj
ich neskôr zomretý brat U. C., dedením podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne č. D XXX/XX
zo dňa 27.03.1986 riadne nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, každý v podiele 1/15-ina,
a rovnako, že odporcovia 1/,2/ následne dedením podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne č.

5D 730/91 zo dňa 27.06.1991 po ich bratovi U. C. riadne nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
každý aj v podiele X/XX-ina.

Súd vovecivykonaldokazovanienapojednávaní,priktoromsaoboznámilsnávrhom,výmeromOUvH.
č. XX.XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. X - XX), výmerom G. úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX (č. l. XX - XX), uznesením H. súdu H. sp. zn. XNo/XX/XX, čd XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
(č. l. XX - XX), výpisom z pozemkovej knihy vl. č. XXX (č. l. XX - XX), výpis z pozemkovej knihy vl. č. XXX
(č. l. XX - XX), výpisom z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX - XX), rozhodnutím o vymedzení
majetku v zakladacej listine U. opravovne H. štátny podnik zo dňa XX.XX.XXXX ( č. l. XX - XX), výpisom
z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX, XX), výpisom z OR vedľajšieho

účastníka (č. l. XX - XX), rozhodnutím Št. notárstva v H. sp. zn. W (č. l. XX), rozhodnutím Št. notárstva
XD/XXX/XXXX (č. l. XX), vyjadrením navrhovateľa (č. l. XX - XX), podstatným obsahom spisu sp. zn.
XXC/XXX/XXXX: návrhom (č. l. XX - XX), vyjadrením odporcov k návrhu ( č. l. XX - XX), rozsudkom č. k.
XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením KS v H. č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX, vyjadrenímodporcov k odvolaniu, žiadosťou súdu v konaní XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX S. archívu (č. l.
XXX), zaslaním xerokópii archívnych dokumentov zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), výmerom č. XXXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), uznesením P. súdu H. č. d. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX

(č. l. XXX - XXX), uznesením H. súdu H. XNo/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), zaslaním
listinných materiálov Z. katastra H. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), výpisom z pozemkovej knihy vl č.
XXX (č. l. XXX - XXX), vl. č. XXX (č. l. XXX, XXX), oznámením S. archívu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l.
XXX); vyjadrením odporcov k veci (č. l. XX - XXX), osvedčením o dedičstve notárky O.. R. G. sp. zn.
XXD/XXX/XXXX (č. l. XXX - XXX), žiadosťami súdu (č. l. XXX a XXX), zaslaním listinných materiálov

Z. katastra H., návrhom na zapísanie vl. práva na pozemky - záznamom (č. l. XXX), pozemnostným
hárkom č. XXX (č. l. XXX, XXX), identifikáciou parciel (č. l. XXX), doplnením návrhu na zápis vl. práva
na pozemky záznamom z XX.XX.XXXX (č. l. XXX), žiadosťou o prednostný zápis stavieb do katastra zo
dňa XX.XX.XXXX, písomným podaním navrhovateľa (č. l. XXX - XXX), kópiou katastrálnej mapy (č. l.
XXX), zaslaním S. archívu v N. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), uznesením H. súdu H. XNo/XX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX-XXX), zápisnicou P. súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom vedľajšieho

účastníka, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní a zistil nasledovné:

D. sa k veci písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom zopakoval, že
trvá na tom, že V. C. v čase smrti nebola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X/X-ina na predmetnej
nehnuteľnosti, pretože toto právo stratila z dôvodu vyvlastnenia rovnako ako zvyšní štyria podieloví

spoluvlastníci, uvedení v časti B pozemkovej knihe záp. č. XXX, a teda vyvlastnením prešlo vlastnícke
právo z nej na T. štát. A. na priebeh vyvlastňovacieho konania, keď prvá zmienka o vyvlastnení bola
do pozemkovej knihy, záp. č. XXX v časti B r. č. X zapísaná XX.XX.XXXX na základe výmeru P. úradu
zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XX, ktorým sa poznamenáva vyvlastňovacie pokračovanie pre T. štát,
vojenskú správu. D. bol vydaný výmer P. úradu v H. č. j. XX.XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe,

ktorého sa vyvlastňujú podľa § 3 ods. X z. č. XX/XXXX Zb. pozemky, o .i. i parc. č. XXX/XX, za, ktorú
mala byť i M. M. poskytnutá náhrada XX XXX,- Kč. A. tomuto výmeru podal M. M. a iní odvolanie,
o ktorom rozhodol G. úrad v N. č.j. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom pozmenil len
výšku náhrady, pričom dotknuté parcely, ktoré mali byť vyvlastnené, zostali nezmenené. O. národnej
obrany listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XX.XXX/XX oznámilo P. úradu H., že bývalí majitelia pozemkov

v H. N. , sa domáhajú preplatenia odobratých pozemkov v zmysle výmeru P. úradu v H. č. j. XX.XXX/
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, resp. výmeru G. úradu v N. č. j. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
V liste sa ďalej uvádza, že veliteľstvo bývalého vojenského zboru v H. vyplatilo bývalým majiteľom
pozemkov približne X XXX,- Ks až XX XXX,- Ks na jedno katastrálnych jutro, čo však nie je plná výška
a žiada, aby sa začalo nové jednania. Na základe uvedeného bola na P. úrade v H. XX.XX.XXXX

podpísaná podmienečná dohoda, schválená dňa XX.XX.XXXX výmerom P. úradu v H. č. XX.XXX/
XXXX. D. bolo O. vnútra listom z XX.XX.XXXX oznámené, že O. národnej obrany celú náhradovú
cenu všetkým zainteresovaným stranám úplne zaplatilo. S. konanie bolo zavŕšené uznesením H. súdu
v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XNo XX/XX, Čd XXX/XX. X. uznesenie je právnym titulom, na základe
ktorého malo prejsť na československý štát vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele X/

X, a nielen XX/XX-in. W., prečo bolo vlastníctvo takto zapísané, mu nie je známy. A. na to, že V. C.
bola uvedená len ako jeden z piatich podielových spoluvlastníkov (každý podiel X/X-ina). X. parcela
však v rozpore s výslovným uznesením H. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XNo XX/XX, Čd XXX/
XX nebola odpísaná do protokolu č. XXX a zostala bez zmeny, ale následne bolo vlastnícke právo
zapísané do katastra v prospech Z. republiky a dedičov po V. C.. Je nepravdepodobné, že predmetná

parcela bola vyvlastnená len v podiele X/X-iny a sporná X/X-ina by zostala vo vlastníctve V. C.. K
uvedeným nezrovnalostiam zrejme došlo z dôvodu, že pozemková kniha nemala primerané nástroje
na zabezpečenie súladu so skutočným stavom tak ako dnešný kataster nehnuteľností. Y. predmetný
spoluvlastnícky podiel V. C. X/X-ina bol vyvlastnený v prospech Československého štátu, a nemal byť
predmetom dedičského konania po nej. Zo skutočnosti, že uznesením H. súdu v H. zo dňa 08.11.1955,

č. 6No 43/51, Čd XXX/XX bol povolený zápis vlastníckeho práva v prospech štátu v celosti vyplýva,
že museli byť splnené podmienky podľa § 5 ods. 4 z. č. 63/1935 Zb., teda, že bolo zdokladované
zaplatenie náhrady v peniazoch alebo poskytnutie náhrady v nehnuteľnostiach. Toto uznesenie taktiež
konštatuje právoplatnosť a vykonateľnosti vyvlastňovacích výmerov. Na základe uvedeného mal zato,
že právoplatnosť dokladov bola dostatočne preukázaná. Odhliadnuc od uvedeného sa domnieval, že

Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo ex lege, a to vydržaním. Citoval § 134, § 130 ods. 1 a
§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že je zrejmé, že navrhovateľ nakladal so sporným
spoluvlastníckym podielom ako s vlastným. Aj keď pred nadobudnutím účinnosti z. č. 509/1991 Zb., teda
pred 01.01.1992, nebolo možné, aby právnická osoba vydržala nehnuteľnosť, podľa ust. § 132a ods. 1Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 sa právnická osoba mohla stať oprávneným
držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že jej vec patrí. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdzuje jeho názor, že

oprávnenú držbu právnických osôb pred 01.01.1992 je možné započítať do vydržacej doby. Od 50-tych
rokov 20. storočia, kedy prebiehali vyvlastňovacie konania, do roku XXXX ubehlo viac ako 10 rokov. Aj
v prípade, že by vlastnícke právo neprešlo na štát vyvlastnením, Československá federatívna republika
sa k 01.01.1992 stala vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním a Slovenská republika sa vlastníkom stala
ako jej právny nástupca dňa 01.01.1993.

Navrhovateľ na pojednávaní doplnil, že po uvedených vyvlastňovacích výmeroch pátrali aj v archíve
Ministerstva obrany, a to nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, robili aj dopyt do Prahy, ale
neúspešne. Okrem dokladov, ktoré doložili, sa im iné doklady nepodarilo zaobstarať. Zdôraznil, že
právna predchodkyňa odporcov V. C. bola jednou z piatich vlastníkov tejto parcely a keď bola parcela
vyvlastnená ostatným štyrom vlastníkom, musela byť vyvlastnená aj jej. Iné listinné dôkazy okrem tých,

ktoré už boli predložené, nemá a pokiaľ ide o skutkové tvrdenia k týmto sa inak, ako sa už vyjadril
predtým, nevie podrobnejšie vyjadriť. V konaní bolo zdokladované zaplatenie náhrady za vyvlastnenie
pozemkov.

Odporcovia na pojednávaní doplnili, že už len z toho, že navrhovateľ a vedľajší účastník na jeho strane

poukazujú na vydržanie, možno vyvodiť, sú si vedomí toho, že neboli splnené všetky podmienky
vyvlastnenia. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal riadnou listinou, že by vlastnícke právo
podieluX/Xzapísanévpozemkovejknihenaprávnupredchodkyňuodporcov,prešlonaštát.Poukázaliaj
na ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že navrhovateľ ani vo zvyšnom podiele XX/XX predmetných
nehnuteľnostiach, ktorý vložil do základného imania vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa v r.

1996 nenadobudol na základe ním predkladaných vyvlastňovacích výmerov, ani uznesenia súdu z r.
1955, ale na základe zápisu v zmysle pozemnostného hárku, ktorý zachytával stav držby pozemku
z r. 1942, tak ako to vyplýva z dokladov zadovážených zo Správy katastra Trenčín. Z uznesenia
súdu z 08.11.1955, je zrejmé, že podľa tohto uznesenia bol vykonaný zápis v pozemkovej knihe,
avšak len vo vzťahu k parc. 185/14/a/2, ale rozhodne nie vo vzťahu k parc. XXX/XX. Z toho je

celkom zrejmé, že ide o neúplný materiál a muselo byť buď opravné uznesenie alebo iné zmeňujúce
uznesenie, okrem toho o tejto skutočnosti svedčí aj to, že to uznesenie, na základe ktorého bola vyššie
uvedená parc. 185/14/a/2 odpísaná do vl. č. 177 a zároveň na základe ktorého bolo vo vzťahu k
parc. 1XX/XX, ktorá zostala zapísaná vo vl. XXX, vymazané poznamenanie začatia vyvlastňovacieho
konania, došlo na pozemkovú knihu už 17.04.1953, z čoho je zrejmé, že to nemôže byť uznesenie,

na ktoré poukazuje navrhovateľ. Popri takýchto neúplných dokladoch, je tu skutočná verejná listina,
obsiahnutá v dedičskom spise, z ktorej vyplýva, že právoplatným dedičským rozhodnutím odporcovia
nadobudlispoluvlastníckypodielspolu2/30-inypredmetnýchpozemkoch.Poukazvedľajšiehoúčastníka
na odbornú literatúru o nezapisovaní zmien do pozemkovej knihy z dôvodu utajovania je irelevantný,
vzhľadom na to, že vo vzťahu k inej parcele, ktorá bola obsiahnutá v uznesení súdu z r. 1955, bol

zápis riadne prevedený. Tiež o neúplnosti dokladov predložených navrhovateľom svedčí aj to, že zápis
poznámky začatia vyvlastňovacieho konania, ktorá bola potom vo vzťahu k parc. XXX/XX vymazaná
bez jej odpísania do inej pozemnoknižnej vložky, bol vykonaný v r. 1936 pod číslom iným ako sú čísla
vyvlastňovacieho výmeru predloženého navrhovateľom ako aj označeného uznesenia súdu z r. 1955
predloženého navrhovateľom. K otázke vydržania uviedli, že je úplne vylúčené po právnej stránke, aby

navrhovateľ vlastnícke právo v podiele 2/30-iny nadobudol právnym titulom vydržania. Pred rokom 1950
vôbec nemohol štát nadobudnúť takýmto spôsobom vlastnícke právo. Bez ohľadu na to, podľa vtedy
platného uhorského obyčajového práva, bola vo vzťahu k nehnuteľnosti vydržacia doba 32 rokov, a
teda nemohla uplynúť medzi rokom 1936, kedy sa len začalo vyvlastňovacie konanie a rokom 1950.
K 01.01.1992 nebolo vôbec možné vydržať vlastnícke právo k pozemku, pretože z ust. § 872 ods.

5 a 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že občan a už vôbec nie štát, ak by bol k tomuto dátumu
splnil podmienky na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku, na základe
jeho držby, tak mal právo, aby s ním bola uzavretá zmluva o prevode tohto pozemku. Subjektom
vydržania za právnej úpravy platnej do 01.01.1992 vôbec nemohol byť štát. Navyše je celkom zrejmé, že
absentuje nielen akýkoľvek úkon, od ktorého by mohol odvodzovať navrhovateľ svoju dobromyseľnosť,

keďže štát v dedičskom konaní ešte v r. 1986, resp. potom v ďalšom dedičskom konaní v následnom
období, potvrdil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom konania odporcom, tak
nemohol byť dobromyseľným držiteľom toho istého podielu. Ďalšia skutočnosť, ktorá toto vylučuje je
to, že odporcovia boli zapísaní za vlastníkov 2/30-ín aj v r. 1996, kedy došlo zo strany navrhovateľaku vloženiu predmetných pozemkov do základného imania vedľajšieho účastníka a vtedy navrhovateľ
plne rešpektoval vlastnícke právo odporcov k 2/30-inám, ktoré nevkladal do základného imania. Ďalším
dôkazom je skutočnosť, že v súdnom konaní na tomto súde pod č. 17C/106/2006, ktorého účastníkom

je aj navrhovateľ, je prejednávané zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ohľadom tohto
podielu 2/30-iny a uplatneniu takéhoto nároku na súde predchádzala viacročná korešpondencia medzi
odporcami a navrhovateľom a následne vedľajším účastníkom, predmetom ktorej bolo dojednávanie
ceny za odkúpenie podielu 2/30-iny od odporcov. Tieto okolnosti všetky vo svojom súhrne úplne
vylučujú, aby navrhovateľ vlastnícke právo k podielu 2/30-iny predmetných pozemkoch nadobudol

titulom vydržania. Opak zápisu v pozemkovej knihe, od ktorého zápisu boli odvodzované dedičské
rozhodnutia, na základe ktorých sú odporcovia zapísaní za vlastníkov 2/30-ín predmetných pozemkov
v kataster nehnuteľností nebol preukázaný, a preto nie je možné aj s poukazom na ust. § 70 ods. 1 Zák.
č. 162/95 Z. z. návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Vedľajší účastník k veci uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou

navrhovateľa. Uznesenie z r. 1955 je verejnou listinou, ktorá preukazuje a dosvedčuje pravdivosť údajov,
ktoré sú v nej obsiahnuté. Navrhovateľ na základe vyvlastňovacích výmerov nadobudol vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam. I pokiaľ je spochybnené vyvlastnenie, je navrhovateľ vlastníkom
predmetných nehnuteľností titulom vydržania, pričom najneskôr k vydržaniu došlo k 01.01.1992. Podľa
jeho názoru navrhovateľ vydržal uvedené nehnuteľnosti ešte pred r. 1950, tesne po povojnovom období.

Z odbornej literatúry Katastra nemovitosti od Petra Baudiša vyplýva, že vyvlastnenie podľa zák. 63/1935
nebolo vždy zapisované do pozemkových kníh z dôvodu utajenia týchto skutočností.

Pri výsluchu vedľajší účastník uviedol, že Letecké opravovne ako štátny podnik vznikli v roku XXXX.
Sporné pozemky sa užívali aj pred rokom XXXX a to vtedajším Československým štátom, boli tam

postavené budovy. Letisko je tam postavené už od predvojnového obdobia a do roku 1949 to celé
užívali iné zložky Československej armády a budovy a pozemky vlastnil Československý štát. Leteckým
opravovniam to bolo odovzdané v 90-tych rokov, dovtedy to mala iná zložka Československej armády.
Pozemky im boli prevedené do majetku v roku 2005, ale užívali ich od toho roku 1949. Nevedel presne,
na základe čoho začali Letecké opravovne, resp. štát užívať sporné pozemky, určite existuje nejaké

uznesenie, o založení Leteckých opravovní, pričom Letecké opravovne boli vždy zložkou ministerstva
obrany. Nevedel presne uviesť dátum, kedy štát začali sporné pozemky užívať a nevedel uviesť, kedy
začala plynúť vydržacia doba a kedy táto uplynula. Letecké opravovne zistili, že odporcovia 1/ a
2/, resp. ich právny predchodcovia sú zapísaní ako vlastníci sporných podielov asi v roku 2004, keď
začala prebiehať komunikácia medzi účastníkmi. Bola tam aj skoršia komunikácia z roku 1992, ale tam

sa nehovorilo o konkrétnych podieloch. Letecké opravovne nadobudli do majetku sporné pozemky v
roku 2005 a užívali ich v dobrej viere. Nemali dôvod zisťovať, kto je vlastníkom pozemkov, mysleli, že
100% vlastníkom je ministerstvo obrany. Od roku 1949 sa tam nachádza plot, pozemok bol oplotený.
Predtým tam bol vojenský útvar, vždy to bolo letisko, ale bývali tam aj kasárne. Letisko zrušené
nebolo, doteraz sa prevádzkuje, teraz ho prevádzkujú Letecké opravovne Trenčín. Od počiatku teda

prevádzkoval letisko štát. Jeho vedomosť o oplotení pozemku v roku 1949 a o činnosti ministerstva
obrany na pozemku v tom čase plynie z archívnych dokumentov, ktorými sú fotky, nejaké kroniky, kniha
vydaná Leteckými opravovňami pri príležitosti 50-ročného výročia od ich vzniku, kde sa spomína aj to,
na čo sa nehnuteľnosti využívali pred rokom 1949. Vedľajší účastník nadobudol sporné pozemky v
roku 2005 na základe rozhodnutia Ministerstva obrany. Z týchto dokumentov získali vedomosť o tom,

že pozemok nadobudli len v podiele 28/30-in. Dobrú vieru o tom, že boli 100% vlastníkom pozemku
odvodili z toho, že si mysleli, že pozemky, ktoré užívajú, sú 100% vlastníctve Ministerstva obrany.
Túto otázku neskúmali, zistili to až v roku 2004 z komunikácie medzi odporcami, ním a ministerstvom
obrany. Potvrdil, že v dokladoch z roku 2005 bolo uvedené 28/30-in.Vedľajší účastník neskúmal ako
štát nadobudol vlastnícke právo k podielu 28/30-in sporného pozemku, ktorý mu bol prevedený v roku

2005, to skúmalo ministerstvo, odbor, ktorý mal v správe majetok. Výsledkom skúmania je toto konanie.
Nemal vedomosť o tom, že by bol vedľajší účastník upozornený na to, že pri odovzdávaní pozemkov
beží nejaká vydržiaca doba. Z korešpondencie z roku 2004 má vedomosť o existencii dedičských
rozhodnutí z roku 1986 a 1991. V roku 2005 pozemky dostali do majetku, následne prebehla nejaká
komunikácia medzi ním a odporcami, ním a ministerstvom obrany, kde žiadali o pomoc. Potom dalo

ministerstvo obrany žalobu, že tie pozemky boli v správe štátu. V dobrej viere boli do roku 2004, kedy
zistili z listín, že je tam problém, lebo do majetku prešlo len 28/30-in. Snažili sa s odporcami dohodnúť.
V roku 1992 odporcovia napísali list na pozemkový úrad a mal vedomosť o tom, že komunikovali aj sLeteckými opravovňami. O korešpondencii z roku 1992 získal vedomosť až po tom, keď začal pracovať
v leteckých opravovniach (2006).

Podľa listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936 (č.
l. 219-221 spisu) Okresný úrad v Trenčíne začal podľa §3 z. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie
pokračovaniepozemkovnachádzajúcichsaokreminéhovchotáriobceH.N.podparc.č.XXX/XX,XXX/
XX/ a, XXX/XX a iné, pre stavby vojenských objektov dôležitých pre obranu štátu. Podľa § 3 ods. 2 z. č.
63/1935 Sb. z. upovedomuje o tomto Okresný súd v H. ako pozemnoknižnú vrchnosť so žiadosťou, aby

toto zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania poznamenal v pozemkovej knihe, ktorá okolnosť bude
účinná proti každému, kto by neskoršie nadobudol k týmto nehnuteľnostiam knihovného zápisu. Zároveň
podľa§3ods.3zákonavyzvalvšetkýchmajiteľovpozemkov,abysadoôsmychdnívyjadrili,čisúochotní
k dobrovoľnej dohode a za akých podmienok. Ak v lehote neprejavia ochotu, Okresný úrad v Trenčíne
nariadi ďalšie pokračovanie v predmetnej veci. Súčasne sa podľa § 2 ods. 4 zák.č. 63/35 Sb.z. žiadosti
Československého štátu, vojenskej správy odovzdávajú pozemky do užívania vojenskej správe za

účelom prevedenia potrebných prípravných prác prestavby objektov a nariaďuje sa majiteľom, aby ihneď
odovzdali pozemky do držby Československému štátu, vojenskej správe. Predmetná listina neobsahuje
žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom predložená len vo
forme fotokópie.

Podľa listiny, označenej ako uznesenie (č. l. 220 pv) , súd povoľuje k nehnuteľnostiam v k. ú. H.
N., okrem iného v prot. č. XX: parc. č. XXX/XX/a/X a prot. č. XXX parc. č. XXX/XX poznámku
zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát. Predmetná listina bola súdu
archívom predložená len vo vyhotovení, ktoré obsahuje výlučne prvú stranu.

Podľa listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
Okresný úrad v Trenčíne vyvlastnil podľa § 3 ods. 5 z. č. 63/1935 Sb. na návrh Vojenskej správy,
zastúpenej Vojenským veliteľstvom v Bratislave, pozemky nachádzajúce sa v k. ú. obce N. a osady
D., zaznačené v pozemkovej knihe k. ú. H. N. pod tam uvedenými parc. č., vrátane pozemkov parc. č.
XXX/XX, ktorého vlastníkmi bol M. M. a manželka vl. č. XXX A-X za náhradu XXX XXX,- Kč, parc. č.

XXX/XXa/X, ktorého vlastníkom bol M. M. , vl. č. XXX A-X za náhradu XX XXX,- Kč a parc. č. XXX/XX,
ktorého vlastníkom bol M. M. , vl. č. XXX A-X za náhradu XX XXX,- Kč. S. správe uložil povinnosť odo
dňa právoplatnosti výmeru do 6. týždňov určenú náhradu v čiastke X XXX XXX,- Kč zložiť u P. súdu v
H. ako súdu pozemnoknižného, ktorý ju rozvrhne v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného
poriadku. V odôvodnení výmeru sa okrem iného uvádza že návrh na vyvlastnenie pozemkov, uvedených

vo výroku, v prospech T. štátu podal T. štát - S. správa zastúpená S. veliteľstvom v N., podaním zo dňa
XX.XX.XXXX. A. listina neobsahuje žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní
bola navrhovateľom predložená len vo forme fotokópie. H. vyhotovenia, doložené v konaní katastrálnym
úradom a štátnym archívom, vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti neobsahujú.

A. listiny označenej ako výmer G. úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX-XX)
na odvolanie M. M. a spoločníkov proti výmeru P. úradu v H. č. XX.XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol,
že odvolaniami nenapadnutá čiastka výmeru sa ponecháva nedotknutou a čiastka výmeru vzťahujúca
sa na ustálenie odškodného za vyvlastnené pozemky sa pozmeňuje a náhrada za pozemky sa ustaľuje
v obnose XX Kč XX halierov za štvor. siahu, s výnimkou za pozemky uvedené v pozemnoknižnej vložke

č. XX m. č. XX a XX, XX náhrada ustaľuje vo výške 17,46 Kč. Okrem iného rozhodol, že náhradu za
vyvlastnené pozemky spolu s 5 % úrokmi, rátanými odo dňa 04.03.1936 je povinný vyvlastňovateľ -
Československý štát zaplatiť do 6 týždňov od doručenia tohto výmeru, ktorým je náhrada právoplatne
určená. Keďže vlastníci nepodali preukaz o tom, že osoby, ktorým plynú práva k vyvlastňovacej vecí z
knihovných zápisov súhlasia, aby náhrada poskytnutá v peniazoch, bola im vyplatená priamo alebo do

rúk ich právneho zástupcu, má sa zložiť náhrada u knihovného súdu, ktorý ju rozvrhne v nespornom
pokračovaní podľa zásad exekučného poriadku. Vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam sa
vložídoverejnýchkníhnažiadosťvyvlastňovateľapotvrdenúMinisterstvomnárodnejobrany.Predmetná
listina neobsahuje žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom
predložená len vo forme fotokópie. Taktiež vyhotovenia, doložené v konaní katastrálnym úradom a

štátnym archívom, vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti neobsahujú.

Podľa listiny označenej ako uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne sp. zn. 6No 43/51, Čd XXX/XX zo dňa
08.11.1955 (č. l. 23-40, 1166-174, 225-233), súd na základe právoplatného a vykonateľného výmerubýv. Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa 05.11.1936, býv. Krajinského úradu v N. č.
XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, býv. P. súdu v H. č. j. XX.XXX/XXXX zo dňa 09.11.1937,
povolil zápisy, okrem iného v k. ú. H. N. v protokole č. XXX na menom O. U., rod. M. (B13a), V.

C., rod M. (B13b), mal. U. M. (B3c), G. N., rod. M. (N P. M. (B3e), ako právnych nástupcov M. M.:
odpisujú sa parc.č. XXX/XX/a/X, rola G. na D. a parc. č. XXX/XX rola G. na D. v celosti a zapisujú
sa do nového protokolu č. XXX. V novom protokole č. XXX sa okrem iného zapisujú parc. č. XXX/
XX/a/X, rola G. na D. odpísaná z protokolu č. XXX a parc. č. XXX/XX rola G. na D. odpísaná z
protokolu č. XXX a vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého štátu /Vojenskej správy/

bez tiarch, právnym titulom vyvlastnenia. V protokoloch, v ktorých sa odpisujú vyvlastnené parcely,
vymazáva sa poznámka zahájenia vyvlastňovacieho konania. Predmetná listina neobsahuje žiadne
vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom predložená len vo forme
fotokópie.Taktiežvyhotovenia,doloženévkonaníkatastrálnymúradomaštátnymarchívom, vyznačenie
právoplatnosti alebo vykonateľnosti neobsahujú.

Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. H. N., záp. č. XXX (č. l. 237-238) časť A. Majetková podstata obsahuje
viacero záznamov, okrem iného pod por. č. 1 parc. č. XXX/XX rola G. na D. s poznámkou B2 a N V časti
B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 uvádza: „ Došlo 20. apríla 1936 čd. 1479“. Podľa geometrického
plánu daného v H. dňa 17.04.1934 zlučuje sa rola parc. č. XXX/XX s parc. č. XXX/XX v prot. č. XXX
z tejto knihy a rozdeľuje sa takto zlúčená parcela v parcely č. XXX/XX vo výmere Xha XX ar XXmX

s ponechaním v prot. č. XXX a v parcely č. XXX/XX ar. vo výmere Xha XXar XXmX s ponechaním v
tomto prot., konečne v parcely č. XXX vo výmere. Pod poznámkou B5 sa uvádza: ,,Došlo 02. septembra
XXXX, čd. XXXX“. Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12.06.1940 D XXX/XX-X odpisuje sa parc. č.
XXX/XX a zapisuje sa do prot. č. XXX z tejto knihy. Podľa toho, že uznesenia vkladá sa právo vlastnícke
aj na parcelu č. XXX z por. čís. XX sem pod V zapísanú a/ P. M. v X/X-ine, V. C., rodenej M. v X/X-ine,

mal. U. M. v X/X-ine. Na parc. čís. XXX/XX podľa upovedomenia P. v H. zo dňa 24.júla XXXX č. zn. XX/
XXX-X-III/X poznamenáva sa vyvlastňovacie konanie pre KVV v Bratislave.

Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. H. N., záp. č. 222 (.č. l. 41-45) časť A. Majetková podstata obsahuje
záznam pod por. č. X parc. č. XXX/XX/a/X rola G. na D. s poznámkou B X, B4 a pod por. č. 2 parc. č.

XXX/XX rola G. na D. s poznámkou N V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 (k parc. č. 185/14/
a/2) uvádza: „ Došlo 21. februára 1936, č. d. XXX. Podľa výmeru Okresného úradu zo dňa 14. februára
1936 č. XXXXXXX poznamenáva sa vyvlastňovacie pokračovanie pre Československý štát (vojenskú
správu)“. Pod poznámkou B X ( k parc. č. XXX/XX) sa uvádza: „Došlo 02. septembra XXXX č. d. XXXX“.
Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12. júna 1940 čís. D XXX/XX-X vkladá sa právo vlastnícke

zapísané: a/ O. U., rod. M. .... X/X čiastka, b/ V. C., rod. M. .... X/X čiastka, c/ mal. U. M. .... X/X čiastka,
d/ G. N., rod. M. .... X/X čiastka, e/ P. M. ... X/X čiastka“. A. poznámkou B X (k parc. č. XXX/XX/a/X)
sa uvádza: „ Došlo 17. apríla XXXX, č. d. XXX. Odpisujú sa parc. č. v XXX/XX/a/X a zapisuje sa do
záznamu čís. XXX.“ Pod poznámkou B X (k parc. č. XXX/XX/a/X) sa uvádza: „ Súčasne sa vymazuje
poznámka pod B2“.

Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. H. N., záp. č. XXX (č. l. 46-48, 235-236) časť A. Majetková podstata
obsahuje viacero záznamov, okrem iného pod por. č. X parc. č. XXX/XX/a/X rola G. na D. a pod por. č.
X parc. č. XXX/XX/a/X rola G. na D.. V záznamoch nie je uvedená parc. č. XXX/XX rola G. na D.. V
časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B8 uvádza: „Došlo 26. júla 1951 čd. XXX“. Na parc. čís. XXX/XX

podľa upovedomenia ONV v H. zo dňa 24.júla 1951 č. zn. 27/950-8-III/3 poznamenáva sa vyvlastňovacie
konanie pre KVV v Bratislave. Pod poznámkou B9 sa uvádza: „ Došlo 17. apríla XXXX, č.d. XXX“. Podľa
výmeru býv. Okresného úradu v H. čj. XX.XXX/XX zo dňa 05. novembra 1936, býv. Krajinského úradu čj.
308.467/12-1937 zo dňa 06. októbra 1937, býv. Okresného úradu v Trenčíne č.j. 27919/1937 zo dňa 09.
novembra 1937 zapisujú sa parcely čis. XXX/XX/a/X, XXX/XX/a/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/

XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXv , XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX z hár. č. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX podpísané a vkladá sa vlastnícke právo k
dobru Čsl. štátu /:vojenská správa:/ v celosti. Pod poznámkou B 10 sa uvádza: „Súčasne sa vymazuje
poznámka pod B8“.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX, zapísanej pôvodne v
pozemkovej knihe zápis č. XXX pre k. ú. H. N., boli vytvorené parcely C- KN č. XXX/X o výmere 15
891m2 a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 157m2, zapísané na LV č. XXXX.Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu 20.11.2001 (č. l. 50 - 51) boli navrhovateľ v podiele XX/XX-in a V. D.,
rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX každý v podiele 1/30-ina spoluvlastníkmi pozemkov:

parc.č. 402/3 o výmere 15 891m2 ostatné plochy a parc. č. XXX/XX o výmere 1 157m2 ostatné plochy.
Navrhovateľ bol ako spoluvlastník na predmetný list vlastníctva zapísaný na základe záznamu pod
číslom Z XXXX/XX „Zápis vlastníctva na zákl. pozem. hárku“. V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C.,
nar. XX.XX.XXXX boli ako spoluvlastníci na predmetný list vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia
D XXX/XX-VZ. XX/XX.

Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu XX.XX.XXXX (č. l. 57) boli Letecké opravovne Trenčín, štátny
podnik v podiele 28/30-in a V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX každý v
podiele 1/30-ina spoluvlastníkmi pozemkov: parc. č. XXX/X o výmere XX XXXmX ostatné plochy a
parc. č. XXX/XX o výmere X XXXmX ostatné plochy. Letecké opravovne H., štátny podnik boli ako
spoluvlastník na predmetný list vlastníctva zapísané na základe záznamu pod číslom Z XXXX/XX -

Rozhodnutie o vymedzení majetku č. p. Z./K-XX/X-XXX/XXXX. V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C.,
nar. XX.XX.XXXX boli ako spoluvlastníci na predmetný list vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia
D XXX/XX-VZ. XX/XX.

Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu XX.XX.XXXX (č. l. 58) sú spoluvlastníkmi pozemkov: parc. č. XXX/

X o výmere XX XXXmX ostatné plochy a parc. č. XXX/XX o výmere X XXXmX ostatné plochy Letecké
opravovne H., a.s. v podiele 28/30-in a V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX
každý v podiele 1/30-ina. Letecké opravovne H., a.s. boli ako spoluvlastník na predmetný list vlastníctva
zapísané na základe záznamu pod číslom Z XXXX/XX - notárska zápisnica N XX/XXXX, Nz XXXX/
XXXX zo dňa 25.01.2006 o zakladateľskej listine, súpis nehnuteľností, výpis z obchodného registra OS

H.. V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX boli ako spoluvlastníci na predmetný list
vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia D XXX/XX-VZ. XX/XX.

V rozhodnutí o vymedzení majetku k zakladacej listine Letecké opravovne H., štátny podnik zo dňa 03.
marca 2005 č. p. Z./K-XX/X-XXX/XXXX (č. l. 52-56) sa uvádza, že Letecké opravovne Trenčín, štátny

podnik, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 160, IČO: 00 000 523, je štátny podnik na uspokojovanie
verejnoprospešných záujmov SR v zabezpečovaní obranyschopnosti SR. V súlade s § 13 ods. 2 písm.
d/ z. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vymedzil minister obrany Juraj Liška pre Letecké opravovne
Trenčín, štátny podnik ďalší majetok uvedený v prílohe, pre zabezpečenie prevádzkovania letiska
Trenčín a činností vyplývajúcich zo zakladacej listiny č. j. 1105/84 z 23. júna 1989. Doterajším správcom

majetku je Ministerstvo obrany SR, pričom nehnuteľný majetok je zapísaný na Katastrálnom úrade v
H., na LV č. XXX katastrálneho územia P., na LV č. XXX katastrálneho územia S. N., na LV č. XXXX
katastrálneho územia H. N. a na G. úrade v N., na LV č. XXXX katastrálneho územia N., Z. O.. V prílohe
k rozhodnutiu sa na strane 6, v časti C. A. pod číslom C X uvádzajú pozemky zapísané na LV č. XXXX
katastrálneho územia H. N., a to parc. č. XXX/X o výmere XX XXX mX v podiele XX/XX, ostatné plochy

a parc. č. XXX/XX o výmere X XXXmX v podiele XX/XX, ostatné plochy.

Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne vedľajšieho účastníka (..č. l. 59 - 61) bol tento do
obchodného registra zapísaný dňa 01.02.2006.

Podľa rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 03.09.1940 č. d. XXXX/XX, D XXX/XX (č. l.
222-224) súd povolil zápisy v pozemkovej knihe v k. ú. H. N. tak, okrem iného z prot. č. XXX pozemok
XXX/XX v celosti s prenesením do prot. č. XXX v prospech a/ O. U., rod. M. v X/X, b/ V. C., rod. M. v
X/X, c/ mal. U. M. v X/X, d/ G. N., rod. M. v X/X, e/ P. M. v X/X.

Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 27.03.1986 sp. zn. D XXX/XX (č. l. 62) v
dedičskej veci po V. C., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, poľnohospodársku pôdu v
užívaní soc. organizácie zapísanú v poz. knihe k. ú. H.. N. v záp. XXX, parc. č. XXX/XX pod B 3b
v X/X nadobúdajú v rovnakom pomere deti poručiteľky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, V. D., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, U. C., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D XXX/XX (č. l. 63) v dedičskej veci po U. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, okrem iného pozemky v užívaní poľ. org. vo výmere 1ha 61a,
ktoré poručiteľ nadobudol dedením po Anne Harvanovej, č. d. D XXX/XX, zapísané v k. ú. N.: záp. č.XX parc. č. XXX/XX pod B 3b v X/XX nadobúdajú v rovnakom podiele S. C., nar. XX.XX.XXXX a V.
D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX.

V priebehu konania pôvodný odporca 2/, S. C. zomrel a na jeho miesto vstúpila odporkyňa 2/ O. C.,
a to na základe osvedčenia o dedičstve notárky R. G. sp. zn. XXD/XXX/XXXX-XX Dnot XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 123-130) v dedičskej veci po poručiteľovi S. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXX.X, ktorým nadobudla okrem iného pozemky v k.ú. H. N. parc. č. XXX/X ost.pl XX XXX m2 a
parc. č. XXX/XX ost.pl. X XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pod B2 v X/XX, O. C., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/106/2006, je návrh Leteckých
opravovní H. , a.s. (tu vedľajší účastník) proti S. C. (pôvodne odporca 2/), resp. proti teraz O. C.
(odporkyni 2/) a V. D. (odporkyňa 1/) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania k pozemkom parc. č C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere
X XXXmX, k. ú. H. N., obe zapísané na LV č. XXXX. V predmetnom konaní odporcovia vzniesli

vzájomný návrh, ktorým sa domáhajú, aby súd určil že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
aj v podiele X/XX-iny a navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností len v podiele XX/
XX-in. V danej veci súd rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, tieto v celosti
prikázal do vlastníctva Leteckých opravovní H. , a.s.. Zároveň určil že odporcovia 1/, 2/ sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností aj v podiele 2/30-iny každý. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporkyni 1 / sumu 37 100,- € a odporcovi 2/ sumu 37 100,- €, do tridsiatich dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že mal za nesporné, že odporcovia sú
spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 3/30-iny. V tejto súvislosti prihliadol aj na doklady
preukazujúce spoluvlastníctvo navrhovateľa, z ktorých nevyplýva, že by právny predchodca odporcov

stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti, keď v konaní nebolo preukázané, že
vyvlastňovacie doklady nadobudli právoplatnosť, najmä keď poznámka o vyvlastňovacom konaní bola v
roku 1953 vymazaná. Na odvolanie navrhovatelia Krajský súd v H. uznesením č. k. 4Co/344/2009-268
zo dňa 26.05.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že
záver súdu 1. stupňa, že podiely spoluvlastníkov tak, ako boli v čase rozhodnutia súdu zapísané na

LV č. XXXX, nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu, že odporcovia nadobudli spoluvlastnícky
podiel k predmetným nehnuteľnostiam každý aj v 2/30-inách titulom dedenia, je predčasný, keď nebolo
jednoznačne preukázané, či vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na štát. Odvolací
súd uviedol, že doposiaľ v konaní nie je zistené, či bola právnemu predchodcovi odporcov Jánovi
M. vyvlastnená parc. č. XXX/XX, zapísaná v čase vyvlastnenia vo vl. č. XXX za náhradu. Je preto

nevyhnutné zabezpečiť si pozemnoknižnú vložku č. l XXX, zistiť postupnosť zápisov a zistiť, či po roku
XXXX bola v súlade so zákonom č. XX/XXXX Sb. o vyvlastnení účelom obrany štátu vyvlastnená parcela
č. XXX/XX, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je túto skutočnosť možné zistiť. Z. 1. stupňa
uložil povinnosť doplniť dokazovanie zadovážením si kompletného výpisu pozemnoknižnej vložky č.
XXX a č. XXX, k. ú. H. N., zabezpečiť si dedičské rozhodnutie po právnych predchodcoch odporcov,

a to spisy býv. štátneho notárstva v H. sp. zn. D XXX/XX a 5D XXX/XX a tiež po poručiteľovi M. M.
sp. zn. v XXXX/XX č. d. XXXX, kompletné uznesenie bývalého Ľudového súdu v H. zo dňa 08.11.195
5 č. 6No 43/51, č. d. XXX/XX.
Správa katastra Trenčín prípisom zo dňa 02.02.2012 (č. l. 152 a nasl.) doručila súdu fotokópiu
záznamovej listiny Z 4355/00, k. ú. H. N., ktorým je pozemnostný hárok č. XXX, podľa, ktorého držiteľom

tam uvedených pozemkov je Vojenská správa v podiele X/X. A.. č. XXX o výmere XXX ha XX a XX
mX sú zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX. Podľa identifikácie parciel zo dňa XX.XX.XXXX parc. č.
XXX/X, XXX/XX a XXX/X boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnom hárku XXX. Spoluvlastníkmi parc.
č. XXX/X a XXX/XX iná plocha sú SR- Ministerstvo obrany, Letecké opravovne (28/30-in) a V. D., rod.
C. v podiele X/XX-ina, S. C. v podiele X/XX-ina.

Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v N., na žiadosť súdu prípisom zo dňa 07.10.2011 súdu (k sp.
zn. 17C/106/2006) zaslal overené kópie výmeru Okresného úradu v H. č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936,
uznesenie Okresného súdu v H. zo dňa 03.09.1940 sp. zn. D XXX/XX, uznesenia ľudového súdu v H. zo
dňa XX.XX.XXXX č.XNo XX/XX, čd XXX/XX s tým, že výmery býv. P. úradu v H. čj. XX.XXX/XX zo dňa

XX. novembra XXXX, býv. G. úradu čj. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX. októbra XXXX, býv. P. úradu v
H. č. j. XX.XXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, sa v archíve nenachádzajú.A. oznámenia S. archívu- centrálnej registratúry, Ministerstva obrany SR zo dňa 19.10.2011 (k sp. zn.
17C/106/2006) sa tam nenachádza žiadne dokumentácia ohľadne predmetnej veci.

Podľa zápisu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 17.01.1940 sp. zn. P 70/40 dostavil sa bez predvolania
S. C. a udáva, že po neb. M. M. zdedili rôzni nápadníci hotové peniaze a síce pochádzajú za vyvlastnenie
pozemkov, potrebných na letište v N.. Patričnú čiastku tiež dostala manželka neb. M. M. ml. ktorý zomrel
vo februári, ktorý zanechal dieťa U. M., na ktorú tiež obdržala matka XX XXX, -Ks. Prihlasuje túto čiastku
preto, aby matka dieťaťa peniaze neminula, ktoré sa dostali teraz 1.9.1940, o ktorých nikto nevie, že

patria dieťaťu.

Podľa § 1 ods. 1 z. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu (ďalej len „zákon o vyvlastnení“)
podle tohoto zákona lze za mobilisace, ve válce a za mimořádného opatření podle § 27 branného zákona
provésti vyvlastnění k účelům obrany státu, zejména pak k účelům opevnění nebo jiných vojenských
staveb (objektů) anebo válečného vystrojení opevněných míst, dále k účelům letišť, železnic, silnic a

jiných komunikací, telegrafních, telefonních a radioelektrických zařízení, k účelům vybudování podniků
důležitých pro obranu státu, k jiné podpoře nebo zabezpečení válečných operací a pod.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o vyvlastnení mimo dobu mobilisace, války nebo mimořádného opatření podle §
27 branného zákona lze provésti vyvlastnění podle tohoto zákona jen: a) k účelům opevnění nebo jiných

vojenskýchstaveb,b)kúčelůmubytováníbrannémoci,pokudnelzepotřebnéobjektyopatřitdohodou,c)
k účelům vybudování podniků důležitých pro obranu státu, pokud je takové vybudování naléhavě nutné
v zájmu obrany státu, anebo d) v případech, které určí - všeobecně nebo jednotlivě - vláda; usnesení,
určující všeobecně tyto případy vyvlastnění, vyhlásí vláda ve Sbírce zákonů a nařízení.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o vyvlastnení vyvlastněním podle tohoto zákona lze dosíci: a) přechodu
vlastnického práva k nemovitostem nebo jeho omezení (zejména zřízením služebnosti nebo jiného
věcného práva), b) přechodu, omezení nebo zrušení jiného věcného práva k nemovitostem, c) přechodu
vlastnického práva k soukromým vodám nebo jeho omezení, anebo přechodu, omezení nebo zrušení
jiných práv k soukromým i veřejným vodám ve prospěch navrhovatele vyvlastnění.

Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastnení vyvlastňovací řízení podle tohoto zákona provádí na
návrh (§ 1, odst. 4) okresní úřad.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o vyvlastnení podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého podle

ustanovení § 1, odst. 5, u příslušného okresního úřadu (a v případě podle druhé a třetí věty
předcházejícího odstavce u zemského úřadu nebo u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení
zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení se poznamená na žádost okresního úřadu (zemského úřadu,
ministerstva vnitra) ve veřejných knihách. Tato poznámka jest účinná proti každému, kdo později dobude
k dotčené nemovitosti knihovního zápisu. O poznámku požádá úřad ihned, jakmile ho dojde návrh na

vyvlastnění, doložený podle ustanovení § 1, odst. 5.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o vyvlastnení náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do šesti neděl od jejího
pravoplatného určení.

Podľa § 5 ods.4 zákona o vyvlastnení podle dokladu o zaplacení náhrady v penězích nebo o poskytnutí
náhrady v nemovitostech (věcném právu) se vloží na žádost toho, kdo navrhl vyvlastnění, do veřejných
knih vlastnické právo k vyvlastněné nemovitosti nebo věcné právo anebo přechod, omezení nebo
zrušení takového práva. Žádost musí býti potvrzena ministerstvem národní obrany; jinak nelze knihovní
zápis povoliti.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 80 písm. c/ z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) návrhom na začatie

konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom na sporných pozemkoch aj v
podiele 2/30-iny, jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.
je daný. Keby totiž súd jeho žalobnému návrhu vyhovel, bol by tento rozsudok podkladom pre zápis do

katastra nehnuteľností, čím je zároveň daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom
určení.

Vyvlastnenie je trvalým a núteným obmedzením vlastníckeho práva, núteným odňatím alebo núteným
prechodom vlastníckeho práva k pozemku či stavbe na základe administratívneho rozhodnutia, ktoré je

súčasne dôvodom zániku vlastníckeho práva.

Vyššie citovaný zákon o vyvlastnení upravuje vyvlastnenie počas mobilizácie, vo vojne alebo
za mimoriadnych opatrení, a to vo všeobecnosti na účely obrany štátu. Prechod vlastníckeho
práva z pôvodných vlastníkov nehnuteľností na štát však v zmysle tohto zákona nenastal
automaticky, účinnosťou tohto zákona, ale zákon o vyvlastnení upravoval pomerne podrobný postup

vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovacie konanie vykonával príslušný okresný úrad len na návrh
oprávnenej osoby (§ 1 ods. 4 v spojení s § 3 ods . 3 zákona o vyvlastnení), pričom konanie sa
považovalo za začaté podaním riadneho návrhu na vyvlastnenie. Začatie vyvlastňovacieho konania
sa obligatórne na návrh okresného úradu zaznamenávalo do verejných kníh, teda aj do pozemkových
kníh a úrad mal povinnosť požiadať o vykonanie poznámky o začatí vyvlastňovacieho konania hneď,

ako mu bol doručený riadny návrh na vyvlastnenie. Vyvlastnenie v zmysle tohto zákona bolo možné iba
za náhradu, ktorú mal príslušný orgánu zaplatiť pôvodným vlastníkom do šiestich týždňov („nedieľ“) od
právoplatného určenie tejto náhrady. Zákon o vyvlastnení teda počíta s právoplatnými rozhodnutiami
vydanými príslušnými orgánmi. Až na základe dokladu o zaplatení náhrady, prípadne poskytnutí
vecnej náhrady, bolo možné na návrh oprávnenej osoby vložiť do verejných kníh vlastnícke právo

k vyvlastneným nehnuteľnostiam, pričom táto žiadosti musela byť potvrdená ministerstvom národnej
obrany, inak nebolo možné povoliť knižný zápis.

Navrhovateľ odôvodňoval svoj žalobný nárok tým, že vo vzťahu k súčasnému podielu 2/30-iny parciel
parc. č. XXX/X o výmere X5 XXXmX a parc.č.XXX/XX o výmere 1 XXXmX (obe pôvodne jedna

pozemnoknižná parcela č. XXX/XX), k. ú. H. N., došlo prechodu vlastníckeho práva na štát v dôsledku
vyvlastnenia na základe citovaného zákona o vyvlastnení. Súd po preskúmaní veci a po vykonanom
dokazovaní konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
by k uvedenému došlo.

Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval v zásade zo štyroch vyššie popísaných listín: 1/ listiny, označenej
ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, 2/ listiny, označenej ako
výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 28.036/36 zo dňa 05.11.1936, 3/ listiny označenej ako výmer
Krajinského úradu v Bratislave č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa 06.10.1937, 4/ listiny označenej ako
uznesenie Ľudového súdu v H. sp. zn. 6No XX/XX, Čd XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd sa stotožnil s

názorom odporkýň 1/,2/ , že za situácie kedy ku zmene zápisu v pozemkovej knihe nedošlo, nie je možné
opak zápisu v pozemkovej knihe o právnych vzťahoch k príslušnej nehnuteľnosti preukázať inak ako
právne perfektnými listinami. Uvedené listiny však navrhovateľ predložil súdu len v takom vyhotovení,
ktoré neumožňuje vyvodiť nepochybný záver o ich právnej perfektnosti, pretože išlo vždy len o kópie,
na ktorých absentuje vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti. Právoplatnosť a vykonateľnosť

uvedených listín pritom nemožno vyvodiť len z toho, že listiny, uvedené v bode 3/ ,4/ v záhlaví uvádzajú,
že boli vydané na základe právoplatných a vykonateľných predchádzajúcich rozhodnutí 1/, 2/. Súd
sa snažil predmetné listiny v súlade s § 120 ods. 1 O. s. p. obstarať aj sám (a to aj v konaní
sp. zn. 17C/106/2006), a to z katastrálneho úradu a štátneho archívu, avšak bezúspešne, keďže oba
štátne orgány zaslali súdu vyhotovenie len niektorých listín, a to taktiež bez vyznačenej právoplatnosti

a vykonateľnosti s tým, že inými listinami nedisponujú. Napokon aj navrhovateľ, ktorým je samotná
Slovenská republika (a ktorého štátnymi orgánmi sú aj všetky katastrálne úrady a ktorého inštitúciami sú
všetky archívy), zaťažený v konaní dôkazným bremenom, uviedol na pojednávaní súdu dňa 27.03.2012,
že predmetné listiny sa mu v inom vyhotovení zadovážiť nepodarilo, a to napriek šetreniu v archíve
Ministerstva obrany, nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike a tieto sa podľa jeho informácií nikde

nenachádzajú. Inými listinami nedisponuje.

Tvrdeniu navrhovateľa, že vyvlastňovacie konanie bolo zavŕšené uznesením Ľudového súdu v H. zo
dňa 08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd XXX/XX, ktoré uznesenie je právnym titulom, na základe ktoréhomalo prejsť na T. štát vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele X/X, a nielen 28/30-
in, nie je pravdivé. K zmene vlastníckeho práva v prípade vyvlastňovacieho konania podľa zákona
o vyvlastnení nedošlo priamo na základe rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení, ale až na

základe zmeny zápisu v pozemkovej knihe po zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím
vecnej náhrady. Samotné rozhodnutie o vyvlastnení neznamenalo prelom vtedy platnej intabulačnej
zásady. V konaní nebolo preukázané splnenie týchto podmienok, dokonca bolo zistené, že k výmazu
poznámky vyvlastňovacieho konania došlo pri súčasnom ponechaní zápisu vlastníckeho práva k tomuto
pozemku v prospech pôvodných pozemnoknižných vlastníkov (vrátane právnej predchodkyne odporcov

V. C.). Slovenská republika potom podľa výpisu z príslušného listu vlastníctva nadobudla podiel 28/30-
in k sporným pozemkom na základe úplne iného právneho titulu - pozemnostného hárku č. XXX,
zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom pod č. Z XXXX/XX, a to až v roku XXXX. Ani listina,
predložená vedľajším účastníkom, zápis Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 17.01.1940 sp. zn. P XX/
XX, nepreukazuje vyvlastnenie sporného spoluvlastníckeho podielu v prospech štátu, pretože je zrejmé,
že vyvlastnením boli dotknuté iné nehnuteľnosti vo vlastníctve M. M., ktoré nie sú predmetom konania,

a za ktoré boli oprávneným osobám vyplatené náhrady.

Súd potom musel konštatovať, že navrhovateľ nepredložil v konaní právne relevantné dôkazy ohľadne
svojhotvrdenia, že vovzťahuksúčasnémupodielu2/30-inyparcielparc.č.XXX/Xaparc.č.XXX/XX,k.ú.
H. N. došlo k vyvlastneniu na základe citovaného zákona o vyvlastnení, a tieto nadobudol do vlastníctva.

Navyše, samotné navrhovateľom predložené listiny odporujú zápisom v pozemnoknižných vložkách a
aj jeho vlastným argumentom aj pokiaľ ide o iné pozemky, ktoré boli podľa jeho tvrdenia vyvlastnené na
základe uvedených listín. Napríklad pozemnoknižná parc. č. XXX/XX/a/X, zapísaná v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, ku ktorej bolo poznamenané začatie vyvlastňovacieho konania v prospech štátu dňa

XX.XX.XXXX na základe výmeru Okresného úradu v H. č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936, bola z
pozemnoknižnej vložky č. XXX odpísaná a pozemnoknižnej vložky č. XXX v prospech štátu zapísaná nie
na základe navrhovateľom predloženého uznesenia H. súdu v H. sp.zn. 6No XX/XX, Čd XXX/XX zo dňa
08.11.1955 / o ktoré uznesenie predovšetkým svoj nárok opiera/, ale na základe iného rozhodnutia, a to
viac ako dva roky predo dňom vydania predmetného uznesenia, už dňa 17.04.1953, čomu zodpovedá

i korešpondujúci zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX zo dňa 17.04.1953.

Ďalšie listiny, uvádzané v návrhu, resp. podaniach navrhovateľa, t.j. list Ministerstva národnej obrany zo
dňa 04.05.1940 č. XX.XXX/XX, ktorým bolo Okresnému úradu Trenčín oznámené, že bývalí majitelia
pozemkov v H. N. sa domáhajú preplatenia odobratých pozemkov v zmysle výmeru Okresného úradu

v H. č. j. XX.XXX/XXX zo dňa 05.11.1936, resp. výmeru Krajinského úradu v N. č. j. XXX.XXX/XX-
XXXX zo dňa 06.10.1937 a že veliteľstvo bývalého vojenského zboru v H. vyplatilo bývalým majiteľom
pozemkov približne 9 000,- Ks až 12 000,- Ks na jedno katastrálne jutro, čo však nie je plná výška a
žiada, aby sa začalo nové jednania; ako aj podmienečná dohoda schválená dňa 22.06.1940 výmerom
Okresného úradu v H. č. XX.XXX/XXXX a list Ministerstva národnej obrany zo dňa 08.09.1943, ktorým

bolo Ministerstvu vnútra oznámené, že Ministerstvo národnej obrany celú náhradovú cenu všetkým
zainteresovaným stranám úplne zaplatilo; navrhovateľ k návrhu nepripojil, neoznačil, kde by sa tieto mali
nachádzať a ani nežiadal, aby súd vykonal dokazovanie ich oboznámením .

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je nepravdepodobné, že podiel 28/30-in sporných pozemkov vyvlastnených

bolo a podiel 2/30-iny nie, súd zdôrazňuje, že vo veci ide o sporové konanie, v ktorom dôkazné bremeno
na preukázanie tvrdených skutočností zaťažuje navrhovateľa, ktorý sa nemôže svojho práva domáhať
len na základe domnelej pravdepodobnosti alebo nepravdepodobnosti.

Je pravdou, že pozemnoknižné zápisy mali výlučne evidenčný charakter, ale súd vo veci zohľadnil aj

fakt,žespornýpodielnanehnuteľnostiachbolodpočiatkuzapísanývpozemkovýchknihách,pričomlínia
právnychpredchodcovodporcovažkodporkyniam1/,2/jekontinuálna,bezprerušeníabezakýchkoľvek
nezrovnalostí. Z pozemkových kníh vyplýva, že sporná parcela č. XXX/XX, k. ú. H. N. vznikla na základe
geometrického plánu zo dňa XX.XX.XXXX zlúčením pozemnoknižných parciel č. XXX/XX a XXX/XX a
ich následným iným rozdelením na pozemnoknižné parcely č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX a vlastnícky

patrila neb. M. Janáčovi. Po jeho smrti (teda dokonca až po vydaní navrhovateľom tvrdených rozhodnutí
- výmerov P. úradu v H. č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936, Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX
zo dňa 05.11.1936, Krajinského úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa 06.10.1937 o vyvlastnení
pozemkov, vrátane spornej parcely) bola predmetom dedičského konania, vedeného na Okresnom súdeH. pod sp. zn. D XXX/XX a následne, na základe tohto dedičského konania, dňa 02.09.1940 bola parcela
č. 185/36 odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XXX a zapísaná do pozemnoknižnej vložky č. XXX tak,
že vlastnícky patrila piatim spoluvlastníkom /dedičom po M. M./, každému v podiele X/X-ina, a to O. U.,

rod. M., V. C., rod. M., mal. U. M., G. N., rod. M. a P. M.. Dedička po M. M. V. C., zomrela dňa
31.01.1986 a jej podiel 1/5-inu na pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX zdedili na základe rozhodnutia S.
notárstva v H. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. D XXX/XX rovnakým dielom V. D. (odporkyňa X/), S. C.
(pôvodne odporca 2/) a U. C.. U. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho podiel na parc. č. XXX/XX v X/XX-
ine zdedili na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v H. sp. zn. XD/XXX/XX rovným dielom V. D.

(odporkyňa X/) a S. C. (pôvodne odporca 2/). Nakoľko S. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX, jeho podiel na
parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX v X/XX-ine zdedila v celosti odporkyňa 2/ na základe osvedčenia o
dedičstve zo dňa 09.02.2011 sp. zn. 17D/767/2010-38 Dnot 146/2010.

Súd zdôrazňuje, že všetky uvedené dedičské konania, týkajúce sa sporného podielu, boli vykonané
orgánmi navrhovateľa- štátu. Súd má za to, že pokiaľ štát mohol z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č.

XXX odpísať iný pozemok - parc. č. XXX/X/a a zapísať ho do pozemnoknižnej vložky č. XXX, spolu
s ďalšími nehnuteľnosťami (zapísanými v iných v pozemnoknižných vložkách), v prospech štátu, niet
dôvodu sa domnievať, že by tak nemohol alebo opomenul postupovať aj pri spornej nehnuteľností, a to
i s poukazom na skutočnosť, že k uvedeným postupom dochádzalo v priebehu rokov XXXX až XXXX,
kedy československý štát nenapĺňa atribúty právneho a demokratického štátu a bol totalitným režimom.

Napokon nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že vlastnícke právo k podielu XX/XX-in parciel parc.
č. XXX/X a parc.č.XXX/XX (obe pôvodne jedna pozemnoknižná parcela č. XXX/XX), k. ú. H. N., na neho
prešlo vyvlastnením na základe vyššie popísaných listín, nakoľko v konaní bolo zistené, že navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k podielu XX/XX-in parciel parc. č. XXX/X a parc.č.XXX/XX záznamom č. Z

XXXX/XX na základe pozemnostného hárku, a nie titulom vyvlastnenia podľa zákona o vyvlastnení.

O. argumentom, o ktorý navrhovateľ opiera svoj nárok, bolo tvrdenie, že Z. republika nadobudla
vlastnícke právo aj ex lege, a to vydržaním, pretože navrhovateľ nakladal so sporným spoluvlastníckym
podielom ako s vlastným. Od XX-tych rokov 20. storočia, kedy prebiehali vyvlastňovacie konania, do

roku 1992 ubehlo viac ako 10 rokov. Aj v prípade, že by vlastnícke právo neprešlo na štát vyvlastnením,
Československá federatívna republika sa k 01.01.1992 stala vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním a
Slovenská republika sa vlastníkom stala ako jej právny nástupca dňa 01.01.1993 podľa § 134, § 130
ods. 1 a § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje
nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Predmetom
vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 27/2005, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 39/2006).

Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť, a teda je zrejmé,
že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité v
konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydržania zisťovať: a/ kedy sa skončila

oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba, b/ aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia
a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto
predpisov (napr. podľa uhorského obyčajového práva, podľa zákona č. 141/1950 Zb. a pod.), c/ aká
bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, d/
aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva.

Navrhovateľ v konaní svoje tvrdenia o vydržaní sporného spoluvlastníckeho podielu k pozemkom
nešpecifikoval žiadnymi skutkovými okolnosťami, a to ani na výzvu súdu ( na pojednávaní dňa
23.05.2014). Z jeho písomných podaní a ústnych vyjadrení nie je vôbec zrejmé, kedy konkrétne sa mal

jeho právny predchodca ujať držby sporného spoluvlastníckeho podielu a na akom právnom základe,
kedy začala plynúť vydržacia doba, kedy uplynula a predovšetkým z nich nie je zrejmé, z akých
skutkových okolností navrhovateľ ako štát odvodzuje dobromyseľnosť tejto držby.V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že je nevyhnutné robiť rozdiel medzi právnou
kvalifikáciou žalovaného nároku a skutkovým vymedzením nároku. V prvom prípade, t.j. v otázke právnej
kvalifikácie súd nielenže nie je viazaný tým, ako navrhovateľ právne kvalifikuje svoj nárok, ale dokonca

navrhovateľ ani nie je povinný súdu právnu kvalifikáciu svojho nároku predložiť. To však neplatí v otázke
skutkového vymedzenia žalovaného nároku. Týmto je súd vždy viazaný, jeho rozsah v zásade nemôže
prekročiť a vo vzťahu k navrhovateľovi to znamená, že navrhovateľ je povinný svoj nárok riadne skutkovo
vymedziť, t.j. splniť si svoju povinnosť tvrdenia. Jednoducho povedané, navrhovateľ sa nemôže na súd
obrátiť napríklad len s tým, že je vlastníkom určitej veci bez toho, aby riadne a nezameniteľne vymedzil

skutkový stav, od ktorého odvodzuje vznik svojho nároku. Nemožno totiž od súdu spravodlivo požadovať
(a bolo by to nakoniec i v rozpore zo zásadou rovnosti strán v konaní), aby sa súd „snažil napasovať“
neurčito vymedzený skutkový stav navrhovateľa na určitú právnu normu a pod túto normu takto neurčito
vymedzený skutok subsumoval len preto, aby zažalovaný nárok navrhovateľovi súd priznal.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľa sa síce snažil odstrániť tento nedostatok, avšak taktiež

neuviedol dostačujúce skutkové okolnosti, podložené zodpovedajúcimi dôkazmi, na to, aby bol
navrhovateľ v konaní úspešný. Vedľajší účastník len všeobecne dôvodil, že podľa jeho názoru
navrhovateľ vydržal uvedené nehnuteľnosti ešte pred r. 1950, tesne po povojnovom období. Letecké
opravovne ako štátny podnik vznikli v roku 1949, ale sporné pozemky sa užívali aj pred rokom 1949
a to vtedajším Československým štátom, boli tam postavené budovy. Letisko je tam tiež postavené

už od predvojnového obdobia a do roku 1949 to celé užívali iné zložky Československej armády a
budovy a pozemky vlastnil Československý štát. Od roku 1949 sa tam nachádza plot, pozemok bol
oplotený. Predtým tam bol vojenský útvar, vždy to bolo letisko, ale bývali tam aj kasárne. Letisko zrušené
nebolo, doteraz sa prevádzkuje, teraz ho prevádzkujú Letecké opravovne H.. Leteckým opravovniam
to bolo odovzdané v 90-tych rokov, dovtedy to mala iná zložka Československej armády. Pozemky im

boli prevedené do majetku v roku 2005. Nevedel, na základe čoho začali Letecké opravovne, resp.
štát užívať sporné pozemky, ale určite existuje nejaké rozhodnutie o založení Leteckých opravovní.
Nevedel uviesť dátum, kedy štát začali sporné pozemky užívať, kedy začala plynúť vydržacia doba a
kedy táto uplynula. Letecké opravovne zistili, že odporkyne, resp. ich právny predchodcovia sú zapísaní
ako vlastníci sporných podielov asi v roku 2004, hoci ohľadne toho prebiehala komunikácia aj v roku

1992. Letecké opravovne nadobudli do majetku sporné pozemky v roku 2005 a užívali ich v dobrej viere.
Nemali dôvod zisťovať, kto je vlastníkom pozemkov, mysleli, že 100% vlastníkom je ministerstvo obrany.
Vedľajší účastník nadobudol sporné pozemky v roku 2005 na základe rozhodnutia Ministerstva obrany
a z týchto dokumentov získal vedomosť o tom, že pozemok nadobudli len v podiele 28/30-in. Potvrdil,
že v dokladoch o prevode majetku z roku 2005 bol uvedený podiel 28/30-in. Mal vedomosť o existencii

dedičských rozhodnutí z roku 1986 a 1991. V dobrej viere bol do roku 2004, kedy zistil z listín, že do
majetku mu prešlo len 28/30-in pozemkov.

Súd potom vychádzal len z uvedených skutočností a z navrhovateľom predložených neúplných listín,
a to predovšetkým z neúplnej listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v H. č. 3484/36 zo dňa

14.11.1936, ktorým mal Okresný úrad v H. začať podľa §3 z. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie
pokračovaniepozemkovnachádzajúcichsaokreminéhovchotáriobceH.N.podparc.č.XXX/XX,XXX/
XX/ a, XXX/XX a iné. H. výmerom súčasne mal podľa § 2 ods. 4 zák. č. 63/35 Sb. z. československému
štátu, vojenskej správe odovzdať pozemky do užívania vojenskej a nariadiť majiteľom, aby ihneď
odovzdali pozemky do držby štátu, Vojenskej správe.

Podľa názoru súdu vydržanie nehnuteľnej veci štátom nie je pojmovo vylúčené, s poukazom na to, že
v zmysle aktuálnej právnej úpravy štát v občianskoprávnych veciach vystupuje ako právnická osoba.
Právnická osoba síce nebola spôsobilým subjektom vydržania nehnuteľnosti podľa právnej úpravy
vydržania vlastníckeho práva k účinnej pred 01. januárom 1992; podľa § 132a ods. 1 Občianskeho

zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) v znení platnom do 01. januára 1992 sa však právnická osoba mohla stať
oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že jej vec patrí. Právnické osoby sa stali spôsobilým subjektom vydržania na základe ust.
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) s tým, že si do doby vydržania mohli započítať
aj oprávnenú držbu do 01. januára 1992. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2005, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 4/2011.Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (ďalej len „O. z.“) vlastnícke právo k
hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec,
je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 145 ods. 1 O. z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená
(§ 145 ods. 2 O. z.).

Podľa § 566 ods. 1 O. z. lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon
určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe (§ 566 ods. 2 O. z.).

Ako je uvedené vyššie, vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú
pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k
vydržaniu nedochádza.

Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej §
115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a
Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou
(§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.

Za držiteľa sa vo všeobecnosti považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec
(corpus possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná
vôľa nakladať s vecou ako so svojou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,
vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. V

danom prípade, keď subjektom vydržania má byť v zmysle návrhu štát, vystupujúci v občianskoprávnych
vzťahoch ako právnická osoba, by uvedené ani nebolo dosť dobré možné. Toto vnútorné presvedčenie
nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym
správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania, a to aj v prípade štátu, či
právnickej osoby. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne

a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,

že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne to platí pri strate tejto dobrej viery (jej zániku).

Pred 1. januárom 1951, t.j. pred účinnosťou Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb., podmienky

vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo obyčajové právo.
Okrem vydržania nehnuteľností mimo pozemkovej knihy poznalo obyčajové právo ešte pozemnoknižné
vydržanie. Podľa tohto práva (platného na Slovensku do 31. decembra 1950) nadobudol vydržaním
vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej
držbe. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa vyžadovala 100-ročná

vydržacia doba a pri vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba (S. U., Základy všeobecného
súkromného práva. Bratislava 1944, str. 101 a 108). Predpokladom vydržania vlastníckeho práva bola
držba veci, nestačila odvodená držba (detencia). Držba musela byť počas celej vydržacej doby pokojná,
t. j. nesmela byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec u seba, ale
musel byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu musela byť od

počiatku. O dobromyseľnom držiteľovi sa až do dokázania opaku predpokladalo, že má právny titul.

Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval následne Občiansky zákonník
z roku 1950 (z. č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením §145; tak, že sa vyžadovala oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie
zákonom stanovenej vydržacej doby. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť
vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10

rokov; vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115).
Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

Čo sa týka dobromyseľnosti v uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel v tom, že obyčajové právo

platné na Slovensku do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým
podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola dobromyseľnosť potrebná počas celého priebehu
vydržacej doby. Z intertemporálneho ustanovenia (§ 566) Občianskeho zákonníka z roku 1950 ale
vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ
vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961, t.j. najneskoršie
uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950, počítanej od

1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr - pred 1. januárom 1961, ak napr.
predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961. Teda pre
vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím pôvodnej
vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára 1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-ročnej
dobe počítanej od 1. januára 1951 (R 65/1972). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba

začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951, t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po
tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym
zákonníkom z roku 1950. Totožný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 M Cdo 8/2009 zo dňa 29. apríla 2010.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane navrhovateľa dôvodil, že sa navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca mal stať držiteľom sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach pred rokom
1949 ( t.j. v roku 1936 alebo 1937 - na základe neúplnej listiny - výmeru Okresného úradu v Trenčíne
č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936), mohol nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo k nemu, ak mal podiel
ako svoj v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe počas všeobecnej vydržacej doby - 32 rokov. Keďže

táto vydržacia doba by uplynula až v roku 1966, resp. 1968, v súlade s intertemporálnym ustanovením
§ 566 Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb. by malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva právnym
predchodcom navrhovateľa najneskôr 1. januára 1961.

Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že štát sporný podiel X/XX-iny parciel C- KN č. XXX/X o

výmere 15 891m2 a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 157m2, k. ú. H. N., zapísané na LV č. XXXX
užíval už pred rokom XXXX, že tieto pozemky boli oplotené a boli súčasťou areálu letiska, v ktorom sa
nachádzalo množstvo budov a stavieb. Spornou otázkou totiž zostalo len to, či táto držba bola alebo
nebola oprávnená, konkrétne, či držiteľ, t.j. navrhovateľ, resp. jeho právny predchodcovia boli držiteľmi
dobromyseľnými.

Pri držbe v zmysle obyčajového práva pred 01. januárom 1951 mala byť dobromyseľnosť držiteľa
prítomná od počiatku, avšak v danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené právne závery museli
byť zároveň splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z
roku 1950, teda dobromyseľnosť držiteľa bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby ( tu od

roku 1936, resp. 1937 do 01.01.1961).

Po preskúmaní veci súd zistil, že návrhu nie je možné vyhovieť ani v tomto smere, pretože v konaní
nebolo zistené, že by navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca držal sporný podiel X/XX-iny terajších
parciel C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 XXXmX, k. ú. H. N.,

zapísaných na LV č. XXXX oprávnene v tom zmysle, že by bol dobromyseľným držiteľom.

V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ sa mal štát ujať držby na základe výmeru Okresného úradu v H. č.
XXXX/XX zo dňa 14.11.1936 /odhliadnuc od skutočnosti, že predmetná listina nie je právne perfektnou
listinou/, nemohol byť pri jej vzniku dobromyseľný v tom, že mu vec, teda sporný podiel 2/30-iny terajších

parciel C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 XXXmX, k. ú. H. N.,
zapísaných na LV č. XXXX, patrí, pretože týmto výmerom malo dôjsť len k začatiu vyvlastňovacieho
konania podľa z. č. .č. XX/XXXX Sb. z. a okresný úrad mal nariadiť ďalšie pokračovanie v predmetnej
veci.Dobromyseľnosť držiteľa bola pritom v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v danom prípade vyžadovaná počas celého trvania vydržacej doby.

V prejednávanej veci potom nebolo možné obísť súvislosť medzi ďalšími rozhodnutiami - aktmi orgánov
z toho istého navrhovateľa - štátu, ktorými bol sporný podiel k nehnuteľnostiam prededený postupne
na právnych predchodcov odporkýň; najprv z pôvodného vlastníka M. M. v dedičskom konaní sp. zn. D
XXX/XX, potom z V. C. v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D XXX/XX, následne

z U. C. v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/730/91 a naposledy po S. C.
v dedičskom konaní, vedenom notárkou M.. R. G. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX-XX W. XXX/XXXX.
Štátnenotárstvabolivrozhodnomobdobíštátnymiorgánmi,pričomajevidenciuvpozemkovýchknihách
v rozhodnom období viedli príslušné štátne orgány. Podľa názoru súdu takéto skutkové okolnosti u
právnych predchodcov navrhovateľa, resp. samotného navrhovateľa boli objektívne spôsobilé vyvolať
absenciu dobrej viery, t.j. presvedčenia, že mu podiel na nehnuteľnostiach vlastnícky patrí. Na tejto

skutočnosti nič nemohlo zmeniť aj keby sa držiteľ naďalej subjektívne utvrdzoval v presvedčení, že mu
nehnuteľnosti patria.

Záverom súd uvádza, že odporkyne, resp. ich právny predchodcovia, boli zapísané za vlastníkov
X/XX-ín aj v r. XXXX, kedy došlo zo strany navrhovateľa ku vloženiu predmetných pozemkov do

základného imania vedľajšieho účastníka, pričom samotný navrhovateľ plne rešpektoval vlastnícke
právo odporcov k spoluvlastníckemu podielu X/XX-iny, ktoré do základného imania vedľajšieho
účastníka výslovne nevložil. Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, či vedľajší účastník, na
ktorého bol prevádzaný podiel XX/XX-in pozemkov, si v tom čase myslel, že štát vlastní celé pozemky
parc. č. C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere X XXXmX, k. ú. H.

N., zapísané na LV č. XXXX, alebo nie, pretože subjektom vydržania mal byť v zmysle návrhu štát,
nie vedľajší účastník, ktorým je od 01.02.2006 obchodná spoločnosť. Ďalším faktom je, že v súdnom
konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorého účastníkom ako odporca 3/ je aj navrhovateľ, sa vedľajší
účastník domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám, ktorému
konaniu preukázateľne predchádzala viacročná korešpondencia medzi odporkyňami, navrhovateľom

a vedľajším účastníkom, predmetom ktorej bolo dojednávanie ceny za odkúpenie podielu X/XX-iny od
odporcov. Tieto okolnosti všetky vo svojom súhrne úplne vylučujú, aby navrhovateľ vlastnícke právo k
podielu 2/30-iny predmetných pozemkoch nadobudol titulom vydržania.

Za tohto stavu držbu sporného podielu k nehnuteľnostiam navrhovateľom, resp. jeho právnym

predchodcom treba považovať za neoprávnenú a preto k vydržaniu vlastníctva predmetného
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam navrhovateľom (jeho právnym predchodcom) nemohlo
dôjsť.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Plne úspešným odporcom vzniklo voči neúspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na

náhradu trov konania. Hodnota sporu predstavovala sumu 12 366,67€ samostatne u každého odporcu
(hodnota podielu 1/30-ina na nehnuteľnosti podľa kontrolného znaleckého posudku L.. U. C. v konaní
sp. zn. 17C/106/2006). Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb pri spoločnom zastupovaní oboch
odporcov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.05.2010 predstavuje sumu

459,42 € (287,14 € mínus 20 %, t.j. 229,71 € x 2 odporcovia) a od 01.06.2010 sumu 287,14 € (287,14
€ mínus 50%, t.j. 143,57 x 2 odporcovia). Súd priznal odporcom trovy právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby á 459,42 € vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1, písm. a/, c/ vyhlášky v znení účinnom
ku dňu poskytnutia právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.12.2009),za 2 úkony á 287,14 € vykonané v roku 2012 podľa § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení účinnom
ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 19.01.2012 a dňa 27.03.2012), za 1
úkon á 71,79 € za úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci

podľa § 14 ods. 5 vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby, za 1 úkon právnej
služby á 574,28 € vykonaný v roku 2014 podľa § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu
poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní v trvaní 3 začatých hodín; podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
2 x režijný paušál á 6,95 € za úkony v roku 2009, 3 x režijný paušál á 7,63 € za úkony v roku 2012,
1 x režijný paušál á 8,04 € za úkon v roku 2014. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcov je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 19 %
DPH (úkony 30.11.2009 a 22.12.2009) a ostatné úkony o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 427,48 €. Trovy
právneho zastúpenia odporcov spolu predstavujú sumu 2 611,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.