Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200976
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky M. J.,

nar.XX.Q.XXXX,bytomO.,Ul.M.č.XXXX/XX,protiodporkyniSociálnejpoisťovni,ústrediuvBratislave,
Ul. 29. augusta č. 8, o vdovský dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporkyne zo dňa 23.mája 2014 č. XXX XXX XXXX 0-III..

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (v tomto konaní odporkyňa)
rozhodnutím, ktoré vydala dňa 23.05.2014 pod č. XXX XXX XXXX 0-III. zamietla žiadosť navrhovateľky
o vdovský dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 264 ods. 1 a zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ustanovenia § 46.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Zákon o sociálnom zabezpečení v § 46 ods. 1 upravuje, že
vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a/ je invalidná, b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c/ vychovala aspoň tri deti, d/ dosiahla vek
45rokovavychovaladvedeti,e/dosiahlavek50rokov,alebof/dosiahlavekaspoň40rokovkudňusmrti

manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní
zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone
služby v ozbrojených silách. Odsek 4 § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
zákona č. 222/2003 Z.z. upravuje, že nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znova, ak a/ sa
splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a/, c/ až e/ do dvoch rokov po zániku predošlého
nároku na vdovský dôchodok alebo do piatich rokov, ak ide o nárok na vdovský dôchodok po manželovi,
ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku 2 písm. f/, alebo b/ vdova sa znova začne starať aspoň

o jedno nezaopatrené dieťa.

Vdovský dôchodok, ktorý bol navrhovateľke priznaný od 29.02.1984, jej bol odňatý od 14.03.1996
z dôvodu, že navrhovateľka nespĺňala ani jednu z podmienok trvania nároku na tento dôchodok
stanovených zákonom.

Z uvedeného dôvodu podľa § 264 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vdove, ktorá má podľa predpisov

účinných do 31.decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto
dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do
31.decembra 2013, ak tento zákon neustanovuje inak. Odporkyňa ďalej argumentovala tým, že nárok
na vdovský dôchodok navrhovateľke zanikol pred 01.januárom 2004 z dôvodu, že nesplnila ani jednuz podmienok nároku trvania nároku na tento dôchodok, čo znamená, že k 31.12.2003 sa vdovský
dôchodok nevyplácal, nárok na vdovský dôchodok po 01.januári 2004 už nevznikol. Ďalej uviedla,
že ustanovenie § 74 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje podmienky

nárokov na vdovský dôchodok, ktoré vzniknú po 01.januári 2004, t.j. po poistencovi, ktorý zomrel po
31.decembri 2003.

Odporkyňa uzavrela, že vzhľadom na to, že nárok na vdovský dôchodok navrhovateľke vznikol
29.02.1984, t.j. pred 01.01.2004, ustanovenie § 74 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov sa na navrhovateľku nevzťahuje.

Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom navrhovateľka, ktorá stručne uviedla, že s
rozhodnutím nesúhlasí a trvá na tom, že má nárok na vdovský dôchodok po manželovi.

Návrh na pojednávaní nariadenom na dňa 30.09.2014 doplnila tak, že navrhuje napadnuté rozhodnutie

zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia vidí v tom, že je oproti
ostatnýmvdovámdiskriminovaná.Včase,keďjejbolvdovskýdôchodokodňatý,nedovŕšilavek45rokov,
vychovala dve deti. Nemôže sa zmieriť s tým, že jej vdovský dôchodok nepatrí. Dôchodkový vek dovŕšila
a podľa jej názoru táto legislatíva je nesprávna a niet nikoho, kto by sa týchto prípadov ujal a riešil ich
v zákonodarnom orgáne.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 04.08.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie
akovecnesprávnepotvrdiť.Uviedla,žeprávoplatnýmrozhodnutímzodňa10.04.1984bolnavrhovateľke
priznaný vdovský dôchodok podľa § 37 a § 40 zákona č. 121/1975 Zb. v znení neskorších predpisov od
29.02.1984. Právoplatným rozhodnutím zo dňa 10.06.1996 bol navrhovateľke podľa § 46 a § 96 zákona

č.100/1988Zb.vzneníneskoršíchpredpisovodňatývdovskýdôchodokod14.07.1996.Poukázalanato,
že konaním bolo preukázané, že syn navrhovateľky Y. ukončil štúdium dňa 23.02.1996 a navrhovateľke
zanikol nárok na vdovský dôchodok dňom 14.03.1996. Citovala ustanovenie § 46 ods. 2, 4 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia.

Ďalej argumentovala, že navrhovateľka pred 01.01.2004 nespĺňala ani jednu z podmienok opätovného
vzniku nároku na vdovský dôchodok a žiadosťou zo dňa 10.02.2014 požiadala o znovu priznanie
vdovského dôchodku. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľke vznikol nárok na vdovský dôchodok
podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a nároky na dôchodkové dávky, ktoré vznikli pred
01.01.2004, a o ktorých sa rozhoduje po 31.12.2003, upravujú prechodné ustanovenia zákona, ktorým

je § 264. Ustanovenie § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje, že vdove, ktorá má podľa
predpisov účinných do 31.decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok
aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov
účinných do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľke sa vdovský dôchodok
k 31.12.2003 nevyplácal, pretože nárok na vdovský dôchodok jej zanikol.

Uviedla, že ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 01.01.2004 a tento dôchodok sa k 31.12.2003
nevypláca, z citovaného ustanovenia § 264 ods. 1 zákona možno vyvodiť záver, že po 31.12.2003
sa vdovský dôchodok môže opätovne vyplácať vtedy, ak nárok na tento dôchodok nezanikol a sú
splnené podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa právnych predpisov účinných

do 31.12.2003.

Odporkyňa argumentovala ďalej tým, že ustanovenie § 264 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
umožňuje uvoľniť výplatu týchto vdovských dôchodkov, ktorých výplata bola len zastavená v súlade
s právnou úpravou, ktorú obsahovalo ustanovenie § 40 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od

01.júla 2003. Toto ustanovenie možno aplikovať len na tie prípady, v ktorých zanikol len nárok na výplatu
vdovského dôchodku, avšak nárok na vdovský dôchodok ako taký nezanikol, t.j. na prípady, v ktorých
po 30.júni 2003 bola výplata vdovského dôchodku len zastavená, ale nárok na vdovský dôchodok trvá.
Pretože navrhovateľke zanikol nárok na vdovský dôchodok 14.03.1996, t.j. nárok na vdovský dôchodok
netrval do 31.12.2003, nie je možné navrhovateľke priznať vdovský dôchodok podľa § 46 zákona č.

100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s predloženým dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu je medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľka žiadosťou zo
dňa 10.02.2014 žiadala o znovu priznanie vdovského dôchodku k starobnému dôchodku uvádzajúc, že
vdovský dôchodok jej bol odňatý v roku 1996 z dôvodu ukončenia štúdia jej syna Y. J. na Technickej
univerzite v Košiciach, v roku 1996 nedovŕšila 45 rokov veku a že bola oboznámená s tým, že znovu

nadobudne vdovský dôchodok pri priznaní starobného dôchodku. Cíti sa byť diskriminovaná.

Z obsahu predloženého spisu, čo je aj medzi účastníkmi konania nesporné, že úradom dôchodkového
zabezpečenia rozhodnutím zo dňa 10.04.1984 bol navrhovateľke od 29.02.1984 priznaný vdovský
dôchodok podľa § 37 a § 40 zákona č. 121/1975 Zb. v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia
sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 10.06.1996 mal súd za nepochybne preukázané, že u navrhovateľky

došlo k odňatiu vdovského dôchodku a zastaveniu jeho výplaty dňom 14.07.1996 podľa § 46 a § 96
zákona č. 100/1988 Zb. s tým, že o definitívnom odňatí vdovského dôchodku rozhoduje odporkyňa po
vrátení úradne overenej fotokópie oznámenia školy o skončení štúdia syna Y..

Zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za účinnosti ktorého bol navrhovateľke priznaný

vdovský dôchodok, § 37 upravoval, že vdovský dôchodok patrí v dobe počas jedného roka po smrti
manžela (ods. 1). Podľa ods. 2 § 37 - po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova spĺňa
niektorú z týchto podmienok
a/ je úplne invalidná,
b/ stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 40),

c/ vychovala aspoň tri deti (§ 40),
d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti (§ 40),
e/ dosiahla vek 50 rokov,
f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (§ 27
ods. 1 prvá veta), ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

Podľa ods. 3 § 37 zákona č. 121/1975 Zb. - nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní
niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a/ až e/ do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku
na vdovský dôchodok, alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý
utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

Zákon č. 121/1975 Zb. bol zrušený zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a nadobudol
účinnosť od 01.októbra 1988.

V ustanovení § 161 ods. 2 upravoval, že dávky priznané podľa predpisov platných pred 01.októbrom

1988 sa považujú za dávky podľa predpisov platných po 30.septembri 1988 a to vo výške, v akej patrili
k 30.septembru 1988 po zvýšení podľa šiestej časti, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v § 46 ods. 1 upravoval, že vdova má nárok na vdovský
dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - po uplynutí doby

uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak
a/ je invalidná,
b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
c/ vychovala aspoň tri deti,
d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e/ dosiahla vek 50 rokov, alebo
f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu
utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v §
19 ods. 1, alebo ktorý zomrel za okolností uvedených v § 34 ods. 3 v druhej vete.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak
a/ sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a/, c/, až e/ do dvoch rokov po zániku
predošlého nároku na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku
2 písm. f/, alebob/ vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, ani to netvrdí, že nárok na vdovský dôchodok

jej vznikol znovu za podmienok upravených zákonom. Rovnako je nespornou skutočnosťou, že
navrhovateľke k 31.12.2003 nebol vyplácaný vdovský dôchodok, a že na základe citovaného
rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredia jej nárok na vdovský dôchodok zanikol.

Dňom 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý v prechodných ustanoveniach vo

vzťahu k vdovskému dôchodku v § 264 ods. 1 upravuje, že vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do
31.decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa
podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných 31.decembra 2003,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - ak doba spĺňa po 31.decembri
2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento dôchodok sa k 01.januáru 2004 nevypláca z
dôvodusúbehuspríjmomzozárobkovejčinnostialeboztohtodôvodusavyplácavnižšejsume,vdovský

dôchodok sa o splátky dôchodku splatnej po 31.decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v
akej sa by sa vyplácal k 31.decembru 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej
činnosti.

Tak, ako uvádza odporkyňa predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia ale aj vo vyjadrení k návrhu na

preskúmanie, je zrejmé, že navrhovateľka podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
nemala nárok na vdovský dôchodok. Vdovský dôchodok sa jej po 31.12.2003 nevyplácal a nesplnila ani
podmienky upravené v ustanovení § 46 ods. 4.

Navrhovateľke nie je možné priznať vdovský dôchodok ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení, pretože je bez akýchkoľvek pochybností, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik
nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, v danom prípade manžela navrhovateľky, po ktorom
vznikol nárok na vdovský dôchodok a v predmetnej veci to bol zákon č. 121/1975 Zb., resp. následne
zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Manžel navrhovateľky nezomrel za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a prechodné
ustanovenia tohto právneho predpisu, ktoré súd cituje vyššie, neumožňuje opätovný vznik nároku na
vdovský dôchodok podľa predpisov účinných po 01.01.2004.

V súlade so zákonom teda postupovala odporkyňa, ak zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský

dôchodok, pretože po zomretom manželovi navrhovateľky v roku 1984 nemožno znovu priznať vdovský
dôchodok podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nemala úspech a
odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.